Icteridae (vlhovcovité / trupiálovité)
Spev je hlavnou prednosťou vlhovca čopi a dôvod jeho mimoriadnej obľuby v brazílskych chovoch (pod menom „graúna" či „pássaro-preto"). Hlas je silný, zvučný, prenikavý a veľmi variabilný — tvoria ho jasné flautové tóny, klokotavé a hrkavé pasáže, hvizdy a charakteristické výbušné hlásky (typické zvučné „čop"/„tjouw", ktoré dalo druhu meno), ktoré nesú do veľkej diaľky. Ide o vysoko spoločenský druh, ktorý sa ozýva takmer celoročne a v skupinách vytvára hlučnú zvukovú kulisu. Druh je navyše nadaný napodobňovač: do svojho repertoáru zaraďuje spev a hvizdy iných vtákov a v zajatí sa naučí aj pískané melódie, ktoré ho opakovane učia. Práve preto sa cení dobre spievajúci, „naučený" jedinec a kvalitný spevák patrí k najžiadanejším vtákom domácej aviculture v Brazílii.
Hniezdne obdobie je charakteristické intenzívnym spevom samcov a spoločenským ozývaním. Pri toku samec spieva a predvádza sa, druh je monogamný a tvorí páry, ktoré bránia okolie hniezda. Mimo hniezdenia žije v skupinách; na hniezdenie potrebuje pokoj a priestor. V zajatí sa rozmnožuje pri dobrej kondícii, vhodnom teple a pestrej strave.
Na rozdiel od niektorých príbuzných trupiálov si vlhovec čopi stavia vlastné objemné misovité hniezdo — umiestňuje ho do dutín stromov a paliem, do húštin alebo na chránené miesta, využíva však aj prirodzené dutiny. Znáša približne 3–4 vajcia, svetlé (belavé až bledomodrasté) s tmavými škvrnami sústredenými pri tupom konci. V zajatí prijíma hniezdnu búdku alebo platformu v priestrannej voliére.
Vajcia sa inkubujú približne dva týždne. Počas sedenia je dôležitý pokoj; rušenie hniezda treba minimalizovať. V tomto období sa pár ozýva spevom a stráži okolie hniezda pred prípadnými narušiteľmi.
Mláďatá sa liahnu holé, slepé a úplne odkázané na rodičov (altriciálne). V prvých dňoch ich rodičia zahrievajú a intenzívne kŕmia. Kľúčová je v tomto čase bohatá živočíšna strava — hmyz a článkonožce dodávajú bielkoviny potrebné pre rýchly rast mláďat; v zajatí treba zabezpečiť dostatok živej a mäkkej bielkovinovej potravy.
Mláďatá rastú rýchlo a opúšťajú hniezdo zhruba za 2–3 týždne. Na kŕmení a starostlivosti sa podieľajú obaja rodičia a po vyletení rodina drží pohromade ako skupina. Mladé sú spočiatku matnejšie sfarbené a sýty čierny kovový lesk dospelých získavajú postupne s vekom.
Po vyletení rodičia mláďatá ešte istý čas dokrmujú, kým sa naučia samy získavať potravu; rodina sa drží pohromade a mladé sa zapájajú do spoločenských skupín. Mladé vtáky postupne získavajú sýte čierne kovovo lesklé operenie a rozvíjajú svoj spev. Pri dobrej starostlivosti je druh v zajatí dlhoveký a dožíva sa vyše 10 rokov (vlhovce a trupiály patria medzi dlhovekejšie spevavce).
Vlhovec čopi sa v zajatí dokáže stať krotkým, družným a dôverčivým — brazílski chovatelia uvádzajú, že jedince odchované od mladého veku sú mierne, zvedavé a berú potravu z ruky. Ide o inteligentného a interaktívneho vtáka, ktorý si na opatrovateľa rýchlo zvykne a reaguje naňho spevom. Maznanie a hladkanie však väčšinou netoleruje — cieľom je dôverčivý, pokojný vták, ktorý sa nebojí prítomnosti človeka a spieva v jeho blízkosti, nie maznáčik sediaci na pleci. Najlepšie výsledky dáva pokojný, trpezlivý prístup a denný kontakt cez krmenie; násilné chytanie dôveru ničí.
Po prinesení domov dopraj vtákovi niekoľko dní pokoja na aklimatizáciu, bez chytania a hluku.
Pohybuj sa pri voliére/klietke pomaly a potichu, rozprávaj pokojným hlasom, aby si vtáka zvykol na tvoju prítomnosť.
Kŕmenie a výmenu vody rob v pravidelnom čase — vták si spojí tvoju prítomnosť s niečím príjemným (ovocie, hmyz).
Ponúkaj obľúbený pamlsok (kúsok ovocia, živý hmyz) najprv cez mreže, neskôr z otvorenej dlane vo voliére.
Nikdy vtáka násilne nechytaj kvôli „ochočeniu" — stres dôveru zničí; manipuláciu obmedz na nevyhnutné prípady.
Buď trpezlivý a dôsledný — výsledkom je pokojný, dôverčivý vták, ktorý spieva aj v tvojej blízkosti (najlepšie sa krotia mladé, odchované jedince).
U nás ide o menej bežný druh a ponuka je nepravidelná; cena závisí od veku, kvality spevu a chovateľa. Nie je v CITES, no v Brazílii je odchyt z prírody regulovaný a druh je pre svoju obľubu ako spevák miestami nelegálne lovený — preto kupujte výhradne v zajatí odchované a riadne dokladované vtáky od dôveryhodného chovateľa, nie jedince neznámeho pôvodu.
| Vlhovec čopi | Trupiál pomarančový | Trupiál tmavý | Pápežík ultramarínový | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 23–26 cm | 23–26 cm | 23–25 cm | asi 13–15 cm |
| Váha | asi 60–95 g | asi 60–80 g | asi 35–45 g | asi 14–18 g |
| Dožitie | >10 r (zajatie) | >10 r (zajatie) | asi 10 r | asi 8–10 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | 3/5 | 3/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Celý čierny s modrastým/zelenkastým leskom, ryha na spodnej čeľusti zobáka | Oranžové telo, čierna hlava/krídla/chvost, biely krídlový prúžok, žltá dúhovka | Prevažne čierny s oranžovou/žltou ramennou škvrnou (epauletou); štíhly trupiál | Samec sýto modrý (ultramarín), samica hnedastá; malý zrnožravec |
| Areál | V/S Južná Amerika (savany, cerrado) — špičkový spevák a napodobňovač, spoločenský | SV Brazília (caatinga) — silný spevák, mäkkožravec, „hniezdny pirát" | Stredná a J Amerika — všežravec/mäkkožravec, melodický spev | Južná Amerika — zrnožravec, samec pekne spieva, obľúbený v chovoch |
Príznaky: Spočiatku bez príznakov, neskôr dýchavičnosť, opuch brucha (ascites), slabosť, chudnutie, náhle úhyny
Najvážnejšie riziko mäkkožravcov, ktoré veľa konzumujú ovocie a nektár (vrátane vlhovcov). Pri nadbytku železa v strave a vode sa železo postupne ukladá v pečeni a orgánoch a poškodzuje ich — choroba sa rozvíja roky bez príznakov, kým nenastane vážne poškodenie. Prevencia je zásadná: krmivo a pelety s nízkym obsahom železa, voda s nízkym obsahom železa, vyhýbať sa železom obohateným zmesiam a nekombinovať citrusy so železnatým krmivom (vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa).
Príznaky: Ťažké/zrýchlené dýchanie, otváranie zobáka, zmena hlasu, slabosť
Spôsobuje ju pleseň Aspergillus z plesnivého ovocia a krmiva, vlhkej podstielky alebo zatuchnutého prostredia — riziko je u mäkkožravcov s vlhkou stravou vyššie. Je nebezpečná a ťažko liečiteľná. Prevencia: nikdy nepodávať plesnivé ovocie či krmivo, denne odstraňovať zvyšky, udržiavať sucho a dobré vetranie bez prievanu.
Príznaky: Riedky/zmenený trus, načuchrané perie, chudnutie, apatia
Pri zlej hygiene, vlhku alebo skazenej strave hrozia črevné parazity a bakteriálne infekcie; mäkkožravce s vlhkým trusom sú náchylné. Prevencia: denné čistenie, suché prostredie, čerstvá voda a krmivo, karanténa nových vtákov. Lieči sa cielene podľa určenia veterinárom (vyšetrenie trusu) — neliečte „naslepo".
Príznaky: Zlá kvalita peria, prerušované pelichanie, zhoršený spev, u samíc problémy s tvorbou vajec
Pri jednotvárnej alebo nevyváženej strave chýbajú bielkoviny, vitamíny a minerály — zhoršuje sa perie aj spev a samiciam tvorba vajec. Prevencia: pestrá strava (ovocie, hmyz, mäkké/zrnité krmivo, zelenina, vaječná zmes v sezóne), trvalo sépiová kosť (vápnik), dostatok svetla a možnosť kúpania.
Príznaky: Nafúknutá samica sedí na dne, namáha sa, slabosť, nehybnosť
Akútny život ohrozujúci stav u hniezdiacich samíc, najčastejšie pri nedostatku vápnika, chlade alebo vyčerpaní. Vyžaduje rýchly zásah (teplo a okamžite veterinár). Prevencia: dostatok vápnika (sépiová kosť), kondícia pred hniezdením a chov len zdravých samíc vo vhodnom veku a teple.
Celý lesklo čierny spevavec s kovovým leskom. Vlhovec čopi má jednotne čierne operenie s modrastým až zelenkastým kovovým leskom; v lete sa krídla javia svetlejšie kvôli obrúseným okrajom letiek. Pohlavia sú si podobné (samica býva o niečo matnejšia).
Ryha na zobáku ho prezradí. Na spodnej čeľusti zobáka má charakteristickú pozdĺžnu ryhu (sulcus) a mierne zahnutý zobák — práve podľa nej sa spoľahlivo odlíši od veľmi podobného vlhovca Forbesovho, s ktorým ho možno zameniť.
„Graúna" — špičkový brazílsky klietkový spevák. Pod menom „graúna" či „pássaro-preto" patrí k najcennejším a najobľúbenejším brazílskym spevavcom v chovoch; jeho silný, variabilný a melodický spev je hlavným dôvodom obľuby.
Nadaný napodobňovač. Do svojho repertoáru zaraďuje spev a hvizdy iných vtákov a v zajatí sa naučí aj pískané melódie, ktoré ho opakovane učia; patrí k najlepším imitátorom medzi neotropickými spevavcami.
Vysoko spoločenský a hlučný. Žije vo veľkých hlučných skupinách a kŕdľoch a ozýva sa takmer celoročne — typické sú jeho zvučné výbušné hlásky „čop"/„tjouw", ktoré dali druhu meno.
Všežravec — od hmyzu po nektár. Živí sa hmyzom a článkonožcami, ovocím, semenami a nektárom; je doložené aj príležitostné lovenie drobnej koristi (žaby) a požieranie vajec či mláďat iných vtákov.
Náchylný na chorobu z ukladania železa. Ako druh konzumujúci veľa ovocia a mäkkej stravy je náchylný na hemochromatózu — preto je v chove nevyhnutná strava a voda s nízkym obsahom železa. Ide o jednu z najdôležitejších zásad jeho chovu.
Jediný druh svojho rodu. Rod Gnorimopsar je monotypický — vlhovec čopi je jeho jediným zástupcom. Druh popísal L. P. Vieillot v roku 1819 a rozlišujú sa pri ňom spravidla dva poddruhy.
Veľmi početný a stabilný druh — IUCN LC. Je hodnotený ako Least Concern (najmenej ohrozený), má veľmi rozsiahly areál naprieč Južnou Amerikou a stabilnú populáciu. Nie je v CITES.
Krotký, družný a dlhoveký v zajatí. Jedince odchované od mladého veku bývajú krotké a družné a pri dobrej starostlivosti sa druh dožíva vyše 10 rokov — vlhovce a trupiály patria medzi dlhovekejšie spevavce.
Je to robustný spevavec dlhý približne 23–26 cm s celým čiernym operením, ktoré má modrastý až zelenkastý kovový lesk; v lete sa krídla javia svetlejšie kvôli obrúseným okrajom letiek. Pohlavia sú si podobné (samica býva o niečo matnejšia). Najspoľahlivejším rozlišovacím znakom je pozdĺžna ryha (sulcus) na spodnej čeľusti zobáka a mierne zahnutý zobák — práve podľa nej ho odlíšite od veľmi podobného vlhovca Forbesovho.
Pochádza z východnej, strednej a južnej Južnej Ameriky — žije v Brazílii, Bolívii, Paraguaji, severnej Argentíne a Uruguaji (okrajovo aj v Peru). Obýva savany, cerrado, palmové háje, otvorené lesy, polia, pastviny, sady a okraje ľudských sídel a dobre znáša blízkosť ľudí. Žije najmä v nížinách a vyhýba sa hustému zapojenému pralesu.
Áno — spev je jeho najväčšou prednosťou a dôvod, prečo je v Brazílii mimoriadne cenený klietkový spevák (pod menom „graúna" či „pássaro-preto"). Hlas je silný, zvučný, variabilný a melodický, plný flautových tónov, klokotavých pasáží, hvizdov a charakteristických výbušných hlások „čop"/„tjouw". Druh je navyše nadaný napodobňovač: pochytáva spev a hvizdy iných vtákov a v zajatí sa naučí aj pískané melódie. Plynulú ľudskú reč nenapodobňuje ako veľké papagáje. Je to hlasný vták, preto ho treba dobre zvážiť do malého bytu.
Je to všežravec. Základ tvorí kombinácia živého hmyzu (cvrčky, zofóbusy, larvy — bielkoviny), pestrého ovocia (banán, papája, jablko, hrozno), kvalitného mäkkého krmiva pre softbill druhy a varenej zeleniny, doplnené o vhodnú zrnitú zmes; v sezóne vaječná zmes. Najdôležitejšie pravidlo: ako druh konzumujúci veľa ovocia je náchylný na hemochromatózu, preto treba podávať krmivo a vodu s nízkym obsahom železa, vyhýbať sa železom obohateným zmesiam a nekombinovať citrusy so železnatým krmivom. Nikdy nepodávajte avokádo, čokoládu, soľ ani plesnivé krmivo. Trvalo prístupná musí byť sépiová kosť a čerstvá voda.
Je to jeden z najhlučnejších spevavcov svojho areálu — vysoko spoločenský druh, ktorý sa ozýva takmer celoročne silným, prenikavým a ďaleko počuteľným spevom. Do malého bytu s citlivými susedmi sa hodí len ťažko. Najlepšie sa cíti v samostatnej vtáčej izbe, priestrannej obývačke alebo vonkajšej voliére, kde jeho mohutný a pestrý hlas vynikne ako živá zvuková kulisa a nikomu neprekáža.
Jedince odchované od mladého veku bývajú krotké, družné a dôverčivé — sú inteligentné, zvedavé a berú potravu z ruky, no maznanie a hladkanie väčšinou netolerujú. Ide o vtáka na pozorovanie a počúvanie, nie maznáčika „na ruku". Pre úplného začiatočníka sa skôr nehodí: vyžaduje špecifickú stravu s nízkym obsahom železa (prevencia hemochromatózy), priestrannú voliéru a teplé prostredie, je hlasný a u nás zriedkavý. Vhodnejší je pre skúsenejšieho chovateľa spevavcov a mäkkožravcov.
Druh je hodnotený ako Least Concern (najmenej ohrozený) — má veľmi rozsiahly areál naprieč Južnou Amerikou a stabilnú populáciu a nie je zaradený v CITES, takže nevyžaduje osobitné povolenie. Pre svoju obľubu ako spevák je však miestami nelegálne lovený z prírody a odchyt je regulovaný, preto kupujte výhradne v zajatí odchované a riadne dokladované vtáky od dôveryhodného chovateľa, nie jedince neznámeho pôvodu.