Vlhovec člnkochvostý (Quiscalus mexicanus)

Icteridae (vlhovcovité / trupiálovité)

Vlhovec člnkochvostý

Quiscalus mexicanus — veľký americký vlhovec so svetložltými očami, lesklým čiernym perím samca a ikonickým mimoriadne dlhým lodičkovitým chvostom — hlas tohto expanzívneho druhu patrí k najbohatším repertoárom severoamerických spevavcov

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN Red List). Populačný trend je hodnotený ako narastajúci — druh je jedným z mála spevavcov, ktorých populácia v uplynulých desaťročiach rastie vplyvom úspešnej synantropnej expanzie a rozširovania areálu o viac než 5 500 % za posledných 140 rokov. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Hlavné hrozby: pesticídová otrava na poľnohospodárskych poliach (aktívna kontrola škodcov), strata mokradí a trstinového porastu pre hniezdenie, kolízie s elektrickými vedeniami a budovami v mestách. V USA chránený zákonom Migratory Bird Treaty Act of 1918 (MBTA) — bez federálneho povolenia je chovanie, odchyt a obchod s takýmto vtákom nezákonný.
Dĺžka samca38–46 cm (lodičkovitý chvost)
Dĺžka samice33–38 cm (menšia, hnedá)
Hmotnosťsamec 190–265 g, samica 115–150 g
Dožitiemax. 12,5 r vo voľnej prírode (banding)
PôvodJuhozápad USA, Mexiko, Stredná a SZ Južná Amerika
PovahaHlasný, gregárny, oportunistický všežravec
StravaHmyz, semená, žaby, ryby, vajcia, odpadky
IUCNLC — najmenej ohrozený (narastajúci trend)

Výživa

  • Hmyz a bezstavovce — chrobáky, kobylky, vážky, húsenice, pavúky, červy, stonožky; dominantná zložka počas hniezdnej sezóny a pri odchove mláďat
  • Semená, obilie a poľnohospodárske plodiny — proso, kukurica, ryža, pšenica, sorgum; základ potravy na jeseň a v zime, keď hmyz ubudne
  • Vodné bezstavovce a malé stavovce — žaby, pulce, malé ryby (lov brodom v plytkej vode), jašterice; príležitostná bielkovinová zložka
  • Bobule, ovocie a rastlinný materiál — sezónny doplnok v oblastiach s hojnosťou plodov (tropické a subtropické lesy)
  • Vajcia a mláďatá iných vtákov, ektoparazity z dobytka — oportunistická zložka; bola zaznamenaná aj extrakcia hmyzu z automobilových ŠPZ
  • Odpadky a ľudská potrava — v mestských prostrediach; druh aktívne využíva nádoby na odpad a parkoviská
Tip od odborníka Vlhovec člnkochvostý je vo voľnej prírode výrazne oportunistický všežravec — jeho jedálniček zahŕňa takmer všetko dostupné, od hmyzu, semien a ovocia cez žaby a malé ryby (loví brodom) až po vajcia iných vtákov, ektoparazity dobytka a odpadky z mestských smetníc. V hniezdnej sezóne dominuje živočíšna bielkovina (hmyz, malé stavovce), kým v zimných mesiacoch prechádza prevažne na semená a obilniny. Druh sa v Európe nechová v zajatí a tieto informácie slúžia výlučne na atlasové a informačné účely. Pozoruhodnou adaptáciou je schopnosť loviť ryby a pulce brodením v plytkej vode — čo je u spevavcov vzácne.

Hlasový prejav

Vlhovec člnkochvostý má jeden z najbohatších a najrozmanitejších vokálnych repertoárov spomedzi severoamerických spevavcov. Samce ovládajú sériu pôsobivých hlasových prejavov — od melodických sladkých píšťaliek a trblietavých kaskád zostupných tónov cez hlasité kovové škrípanie a zvuk hrdzavých závorov alebo zábrany až po ostré mechanické lupanie a chrochtavé grgavé série. Samice majú vlastný chatter (štrkotanie) vydávané počas stavby hniezda a kŕmenia. Obe pohlavia vydávajú "puffing notes" (krátky výdych vzduchu) — najtichší prvok repertoáru. Vedecká štúdia z University of South Florida (1963, The Condor) zdokumentovala pre tento druh neobvyklý počet odlišných typov hlasových prejavov. Veľké mestské kolónie niekoľkých stoviek vtákov vytvárajú na nocoviskách súvislý prenikavý hluk počuteľný na niekoľko blokov. Druh nenapodobňuje ľudskú reč.

Typické zvuky

  • Melodické sladké píšťalky a trblietavé kaskády tónov — zostupné alebo stúpajúce série čistých piskľavých nôt; nápadne kontrastujú s drsnejšími prejavmi a sú súčasťou tokového spevu samca
  • Metalické škrípanie a zvuk hrdzavých závorov — prenikavé chrapľavé frázy typické pre tokový prejav a teritoriálne hlasenie; porovnávané so zvukom bŕzd alebo hrdzavej zábrany; najznámejší zvukový prejav druhu
  • Ostré mechanické lupanie a chrochtavé grgavé série — krátkodobé nárazové zvuky vydávané pri vzrušení, alarme alebo v tesnách kolónií; zaradené do bohatého repertoáru aj vedeckou štúdiou USF (1963)
  • Ženský chatter (štrkotanie) a puffing notes — rýchle chvejivé štrkotanie vydávané samicami počas hniezdenia a kŕmenia; puffing notes (krátke výdychy) sú najtichším prvkom repertoáru vydávaným oboma pohlaviami

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a obsadenie kolónií — samce prichádzajú skôr, obsadzujú teritóriá „ruff-out“ displayom (nafúknuté perie, vzpriamený postoj, rozprestieté krídla) a hlasnou piesňou
Hniezdna sezóna (apríl–júl) — samica stavia pohárové hniezdo v stromoch alebo trstinovom poraste blízko vody, znáša 3–7 vajec; polygynné koloniálne hniezdenie
Odchov mláďat — samica sama inkubuje 13–14 dní a kŕmi mláďatá; mláďatá opúšťajú hniezdo asi po 20–23 dňoch
Pelichanie — po hniezdnej sezóne; počas pelichania sa vtáky organizujú do stále väčších potravných kŕdľov
Zimovanie — druh je prevažne stály (nemigruje), no tvorí veľké spoločné kŕdle a nocovistá (roosty) v zimných mesiacoch
Celoročne stály druh — väčšina populácií nesťahuje; severné okrajové populácie (napr. Kansas, Minnesota) môžu vykazovať čiastočné sezónne pohyby

Voľne žijúci druh

Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh)
Otvorená a polootvorená krajina — poľnohospodárske polia, mestské parky, predmestia, mokrade, mangrovy, trstinové porasty, pobrežné háje a riečne nivy od juhozápadu USA po severozápadnú Južnú Ameriku
Vlhovec člnkochvostý je synantropný druh vyžadujúci otvorené alebo polootvorené prostredie s prístupom k vode a vegetácii pre hniezdenie. Aktívne a úspešne využíva ľudské prostredie — mestá, farmy, zavlažované polia, ryžové plantáže a záhradnícke trhy. Vyhýba sa hustým uzavretým lesom a pravým púšťam bez vody. V okrajových oblastiach areálu (severné USA) vyhľadáva mokrade, trstinaté porasty a pobrežné háje pre hniezdenie. Druh sa v zajatí nechová.
Spoločenské správanie
Hniezdenie polygynné a koloniálne (desiatky až stovky párov); celoročne gregárny — tvorí veľké potravné a nocoviskové kŕdle
Vlhovec člnkochvostý je výrazne gregárny a polygynný druh. Samec drží teritórium s harémom viacerých samíc a investuje energiu do obrany teritória, nie do odchovu mláďat (ten je výlučne úlohou samice). V kolóniách fungujú tri typy samcov: teritoriálne, rezidenčné a tranzientné. Mimo hniezdnej sezóny sa vtáky organizujú do veľkých potravných kŕdľov (niekedy spoločne s inými vlhovcami) a nocoviskových kŕdľov v tisícoch jedincov.
Podnebie a tolerancia
Teplý až subtropický mierny pás; druh je prevažne stály a nestahovavý; severné okrajové populácie (Minnesota, Oregon) môžu zimovať južnejšie
Druh je prispôsobený na teplé a subtropické podnebie od tropickej Južnej a Strednej Ameriky po mierny pás severných USA. Väčšina populácií je celoročne stálych. Úspešná expanzia na sever súvisí s otepľovaním klímy a dostupnosťou potravy v poľnohospodárskych a mestských prostrediach. V severných oblastiach areálu (Kansas, Minnesota) môžu vtáky vykazovať čiastočné sezónne pohyby.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Pohárové hniezdo zo suchých stoniek, trávy a listov, vystlané jemnými materiálmi; v korunách stromov alebo v trstine, 0,5–6 m nad zemou alebo vodou; v kolóniách
Samica sama stavia hniezdo — pohárový kôš zo suchých stoniek, trávy, listov, papiera a bahna, vystlaný jemnými rastlinnými vláknami. Hniezdo umiestňuje v korune stromu (borovica, vŕba, topoľ, mango), v trstinovom poraste alebo na halovej strieškovej konstrukcii pri vode, typicky 0,5–6 m nad zemou alebo vodou. Hniezdenie je koloniálne — desiatky až stovky párov na jednom mieste (veterán stromu, trstinaté jazero, skupinka paliem). Samec nestaváva hniezdo — jeho úlohou je stráž teritória.
Kúpanie, brodzenie a hygiena
Aktívne sa kúpa v plytkej vode (kaluže, brehy, zavlažovacie kanály); brodí v plytkej vode pri love potravy
Vlhovec člnkochvostý má výrazný vzťah k vode — kúpa sa v plytkých kalužiach, brode a zavlažovacích kanáloch. Pozoruhodné je brodzenie v plytkej vode pri love — druh sa brodí po plytkých kalibnoch, kde chytá pulce, malé ryby a vodné bezstavovce; táto schopnosť je u spevavcov neobvyklá. Starostlivosť o perie zahŕňa aj vyberanie ektoparazitov z kože hospodárskych zvierat.
Svetlo a denná aktivita
Aktívny denný druh; samec spieva intenzívne od svitania; kŕmenie prebieha prevažne na zemi v skupinách
Vlhovec člnkochvostý je aktívny výlučne cez deň — hľadanie potravy na zemi, vo vode aj vo vegetácii, spev a tok prebiehajú od svitania do súmraku. Samce spievajú intenzívne najmä ráno. Pred súmrakom sa vtáky zlieta do spoločných nocovísk — v mestských oblastiach sú tieto roosty v stromoch alebo na striechach budov.

Rozmnožovací cyklus

Tok a polygynné obsadenie teritória
Marec–apríl; samce prichádzajú skôr (zdroj: Audubon, Animal Diversity Web)

Samce prichádzajú na hniezdisko skôr ako samice a obsadzujú teritóriá výrazným displayom zvaným ruff-out: nafúknuté perie na krku, vzpriamený postoj, rozprestieté krídla a prenikavá hlasná pieseň. Systém hniezdenia je polygynný — jeden samec drží teritórium, na ktorom hniezdia viaceré samice (harem). V kolónii fungujú tri typy samcov: teritoriálne (s partnerkami), rezidenčné (bez partneriek, žijú v kolónii) a tranzientné (prechádzajúce medzi kolóniami). Pohlavná dospelosť nastupuje v prvom roku života (Animal Diversity Web).

Hniezdo a znáška
3–7 vajec; hniezdna sezóna apríl–júl (zdroj: Audubon, ADW, Birda)

Samica sama stavia pohárové hniezdo zo suchých stoniek, trávy, listov a bahna v korune stromu alebo v trstinovom poraste, typicky 0,5–6 m nad zemou alebo vodou. Znáša 3–4, niekedy až 5–7 vajec (rôzne zdroje: Audubon 3–4 niekedy 5; ADW 4–7; zjednotený rozsah 3–7) bledozelenomodrej až sivastej farby s nepravidelnými hnedými, sivými a čiernymi škvrnami. Hniezdna sezóna začína začiatkom apríla; pri priaznivých podmienkach môžu nasledovať 2 znášky ročne.

Inkubácia
13–14 dní; výlučne samica (zdroj: Audubon: 13–14 dní, ADW: 13–15 dní)

Inkubuje výlučne samica — samec sa na inkubácii nepodieľa. Dĺžka inkubácie: 13–14 dní podľa Audubona; ADW uvádza 13–15 dní — prezentujeme zjednotený overený rozsah z viacerých zdrojov (13–15 dní). Samec v tomto období stráži teritórium pred inými samcami a predátormi.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Výlučne samica kŕmi; mláďatá vyletujú po 20–23 dňoch (zdroj: Animal Diversity Web)

Mláďatá sú krmivé (holé, slepé pri vyliahnutí); samica ich sama kŕmi — samec sa na kŕmení mláďat nepodieľa alebo len minimálne. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 20–23 dňoch (ADW) — táto hodnota je dlhšia než u vlhovca lesklého (10–17 dní), čo zodpovedá väčšej telesnej veľkosti druhu. Živočíšna bielkovina — hmyz — je dominantnou zložkou potravy pri odchove mláďat.

Vyletenie a vývoj mláďat
Vyletujú po 20–23 dňoch; juvenily s hnedými očami

Juvenilné vtáky sú celkovo hnedé s hnedými (nie žltými) očami — žlté oči a plný irizujúci lesk (u samcov) sa vyvíjajú postupne pelichaním. Po vyletení samica mláďatá ešte istý čas dokrmuje. Samice v juvenile plumáži pripomínajú dospelé samice — hnedé zhora, krémové zdola; mladí samci sa od samíc líšia len postupne rastúcou veľkosťou a dlžiacim chvostom a ich definitívne čierne irizujúce perie sa vyvíja v prvom roku.

Pohlavná dospelosť
Prvý rok života (zdroj: Animal Diversity Web)

Pohlavná dospelosť nastupuje v prvom roku života (zdroj: ADW). Maximálne doložené dožitie vo voľnej prírode je 12,5 roka (banding record, USGS Bird Banding Laboratory; údaj označovaný ako potenciálne podhodnotený vzhľadom na príbuzné dlhoveké druhy). Samce nadobúdajú definitívne irizujúce perie a plný rozvoj lodičkovitého chvosta počas prvého roka pelichania.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Vlhovec člnkochvostý samec 38–46 cm, samica 33–38 cm Vlhovec lesklý 28–34 cm Vlhovec červenokrídelý 17–23 cm Lúčnik žltohlavý 21–26 cm Vlhovec lodičkochvostý samec 37–43 cm, samica 26–33 cm
Vlhovec člnkochvostý Vlhovec lesklý (Quiscalus quiscula) Vlhovec červenokrídelý (Agelaius phoeniceus) Lúčnik žltohlavý (Xanthocephalus xanthocephalus) Vlhovec lodičkochvostý (Quiscalus major)
Dĺžkasamec 38–46 cm, samica 33–38 cm28–34 cm17–23 cm21–26 cmsamec 37–43 cm, samica 26–33 cm
Váhasamec 190–265 g, samica 115–150 g74–142 g (samec priemer 122 g, samica 94 g)41–82 gsamec 100 g, samica 55 gsamec 167–245 g, samica 85–134 g
Dožitiemax. 12,5 r vo voľnej prírode (banding record; potenciálne podhodnotené)5–17 r vo voľnej prírode; max. 22 r 4 mes.do 15 r vo voľnej prírodedo 11 r vo voľnej prírodedo 12 r vo voľnej prírode
OchranaIUCN LC (najmenej ohrozený, narastajúci trend), bez CITESIUCN NT (takmer ohrozený, klesajúci trend), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
CharakteristikaVeľký vlhovec; samec lesklý čierny s fialovým irizujúcim odleskom a mimoriadne dlhým lodičkovitým chvostom (V-tvar); samica hnedá so svetlou čiarou nad okom; svetložlté oči oboch pohlavíVýrazne menší než vlhovec člnkochvostý; samec kovovo lesklý so žltými očami a dlhým klinovitým chvostom (nie tak dlhým ani lodičkovitým); samica menšia a hnedastejšia; populácia klesla o 50 % od 70. r.Samec čierny s výraznými červenými a žltými ramenými škvrnami — ľahko odlíšiteľný; samica prúžkovaná hnedastá; chvost zaoblený, nie lodičkovitý; výrazne menší než vlhovec člnkochvostýSamec čierny so žiaro žltou hlavou a bielou škvrnou na krídle — vizuálne úplne odlišný od vlhovca člnkochvostého; samica hnedastá so žltkastým obočím; patrí do rovnakej čeľade IcteridaeVeľmi podobný vlhovcovi člnkochvostému, ale samec má u väčšiny populácií hnedo-žlté až tmavé oči (nie jasno žlté); samica tmavšia; geograficky prevažne na atlantickom a golfovom pobreží USA
AreálJuhozápad USA (Kansas, Minnesota, Oregon, Florida) cez celé Mexiko a Strednú Ameriku po severozápadnú Južnú Ameriku (Kolumbia, Venezuela, Ecuador, Peru); stály druh; areál sa rozšíril o 5 500 % za 140 rokovCelá východná Severná Amerika od Kanady po Mexický záliv; čiastočný migrant; tvorí obrovské zimné roostyCelá Severná Amerika; jeden z najpočetnejších vtákov kontinentu; hniezdi v mokradiach a trstine; zimuje v roostoch s inými vlhovcamiOtvorené mokrade a trstinové porasty strednej a záp. Severnej Ameriky; hniezdi koloniálne v trstine; zimuje v juž. USA a MexikuAtlantické a golfové pobrežie juhovýchodných USA (Virginia až Texas a Florida); vnútrozemský výskyt zriedkavý; v Mexiku sa nevyskytuje

Zaujímavosti

1

Samec a samica — takmer ako dva rôzne druhy — pohlavný dimorfizmus vlhovca člnkochvostého je taký výrazný, že začiatočníci v ornitológii ich bežne považujú za odlišné druhy. Samec je veľký (38–46 cm), celý lesklý čierny s fialovým odleskom a mimoriadne dlhým lodičkovitým chvostom; samica je podstatne menšia (33–38 cm), hnedá zhora a krémová zdola, so svetlou čiarou nad okom. Oba pohlavia však zdieľajú diagnostické svetložlté oči.

2

Areálová expanzia o 5 500 % — od 80-tych rokov 19. storočia do roku 2000 sa areál vlhovca člnkochvostého rozšíril o viac ako 5 500 % severným smerom (Wikipedia EN). Pôvodne bol druh obmedzený na tropické a subtropické nížiny Strednej a Južnej Ameriky; dnes pravidelne hniezdi v Minnesote, Oregone, Kansase a dokonca Britskej Kolumbii v Kanade. Expanzia je spojená s rozširovaním poľnohospodárskej krajiny, zavlažovacích systémov a mestských biotopov.

3

Lodičkovitý chvost — unikátny tvar medzi vtákmi — chvost samca sa v priereze ohýba do tvaru V (lodičky alebo člna), čo je jedinečná aerodynamická adaptácia v rámci čeľade Icteridae. Počas letu je chvost veľmi výrazný a pri tokových displayoch sa ešte viac roztvára a vzdúva. Práve tvar chvosta dal druhu jeho slovenský názov (člnkochvostý) aj anglický (Great-tailed = s veľkým chvostom).

4

Bohatší hlas než takmer ktorýkoľvek severoamerický spevavec — vedecká štúdia (The Condor, 1963, University of South Florida) zdokumentovala pre tento druh neobvyklý počet odlišných typov hlasových prejavov. Repertoár zahŕňa melodické sladké píšťalky, trblietavé kaskády tónov, prenikavé metalické škrípanie (zvuk hrdzavých závorov), ostré mechanické lupanie, chrochtavé grgavé série a ženský chatter. V kolóniách niekoľko stoviek vtákov produkuje na nocoviskách súvislý hlukový fenomén.

5

Lovec rýb brodom — vlhovec člnkochvostý je jedným z mála spevavcov, ktorý aktívne brodí v plytkej vode a loví pulce, malé ryby a vodné bezstavovce. Táto schopnosť je u čeľade Icteridae neobvyklá a rozširuje potravnú niku druhu o vodné zdroje nedostupné väčšine spevavcov. Bola zaznamenaná aj extrakcia hmyzu z automobilových ŠPZ.

6

Tolerantný hostiteľ vtáčej malárie — štúdia (PLoS ONE 2022) zistila u vlhovca člnkochvostého prevalenciu Plasmodium parazitov 62 %, čo je mimoriadne vysoká hodnota. Druh je tzv. tolerantný hostiteľ — rozvíja chronické infekcie bez závažných klinických prejavov, no je schopný šíriť parazity ďalej na prenášačov (komáre). Rýchla expanzia areálu tak potenciálne zavádza nové línie vtáčej malárie do nových oblastí Severnej Ameriky.

7

Polygynné hniezdenie s triedou samcov — systém rozmnožovania vlhovca člnkochvostého je jeden z najdetailnejšie zdokumentovaných príkladov polygynie u spevavcov. V kolónii súťažia tri typy samcov: teritoriálne (s harémom samíc), rezidenčné (bez partneriek, žijú v kolónii a čakajú na príležitosť) a tranzientné (prechádzajúce medzi kolóniami). Samec neinvestuje energiu do stavby hniezda ani do kŕmenia mláďat — výlučne do obrany teritória.

8

Rozlíšenie od Boat-tailed Grackle (Q. major) — Vlhovec lodičkochvostý (Quiscalus major) žije primárne na atlantickom a golfovom pobreží USA a má u väčšiny samcov hnedo-žlté až tmavé oči (nie jasno žlté), je geograficky oddelený od vlhovca člnkochvostého s výnimkou Floridy. Vlhovec člnkochvostý (Q. mexicanus) má vždy jasno žlté oči u oboch pohlaví, väčší a dlhší chvost a omnoho širší vnútrozemský areál (západ USA a celá Amerika).

Taxonomická klasifikácia

species Vlhovec člnkochvostý (Quiscalus mexicanus)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Icteridae (vlhovcovité / trupiálovité)
Rod Quiscalus Vieillot, 1816
Druh Quiscalus mexicanus (Gmelin, JF, 1788)
Poddruh SR Na Slovensku sa nevyskytuje — druh je pôvodný v Severnej a Strednej Amerike; v Európe nebol udomácnený
Poddruhy 8 uznaných poddruhov (IOC, Avibase): Q. m. mexicanus — stredné až južné Mexiko po severnú Nikaraguu; Q. m. monsoni — juhozápad USA (juhový. Arizona) a mexická náhorná plošina; Q. m. prosopidicola — juhový. Nové Mexiko a južný Texas po severné Mexiko; Q. m. loweryi — polostrov Yucatán a Belize; Q. m. peruvianus — pacifické pobrežie od Kostariky po severnú Peru a Kolumbiu/Venezuelu; Q. m. graysoni — juhozápadné pobrežie Mexika (Sinaloa); Q. m. nelsoni — juhový. Kalifornia po juhový. Arizonu a záp. Mexiko; Q. m. obscurus — juhozápadné pobrežné Mexiko. Druh opísal Johann Friedrich Gmelin v roku 1788.
Avibase_ID 5CBA339176A501A5

? Často kladené otázky

Nie. Vlhovec člnkochvostý je voľne žijúci severoamerický druh, ktorý sa v európskej avikultúre nechová a nie je etablovaný ako klietkový vták. V USA je bez federálneho povolenia chovanie tohto druhu zakázané zákonom Migratory Bird Treaty Act (1918). Táto stránka má atlasový a poznávací charakter. Najlepší spôsob, ako druh spoznať, je pozorovanie vo voľnej prírode — v mestách, parkoch a farmách juhozápadu USA a Mexika je extrémne bežný.

Druh má výrazný pohlavný dimorfizmus. Samec (38–46 cm, 190–265 g) je celý lesklý čierny s fialovým až modrým irizujúcim odleskom, svetložltými očami a mimoriadne dlhým lodičkovitým chvostom (V-tvar v priereze). Samica je výrazne menšia (33–38 cm, 115–150 g), hnedá zhora, krémovo-béžová zdola so svetlou čiarou nad okom; taktiež má svetložlté oči. Juvenily oboch pohlaví majú hnedé oči a sú podobné dospelej samici — žlté oči a irizujúci lesk sa vyvíjajú postupne.

Vlhovec lodičkochvostý (Quiscalus major) žije prevažne na atlantickom a golfovom pobreží juhovýchodných USA (vnútrozemský výskyt je zriedkavý). Kľúčový znak: väčšina samcov Q. major má hnedo-žlté až takmer tmavé oči (nie jasno žlté ako Q. mexicanus); samice Q. major sú tmavšie. Geograficky je prekryv obmedzený na Floridu. Vlhovec člnkochvostý (Q. mexicanus) má vždy jasno žlté oči oboch pohlaví, väčší areál zahŕňajúci celý západ a juhozápad USA, Mexiko a Strednú a Južnú Ameriku.

Je to výrazne oportunistický všežravec. Konzumuje hmyz a bezstavovce (základ v hniezdnej sezóne), semená a obilie (základ v zimných mesiacoch), žaby, pulce a malé ryby (lov brodom v plytkej vode — neobvyklá schopnosť pre spevavca), bobule a ovocie, vajcia a mláďatá iných vtákov, ektoparazity z dobytka a odpadky z mestských smetníkov. Táto potravinová plastičnosť je jedným z hlavných dôvodov jeho úspešnej expanzie.

Od 80-tych rokov 19. storočia do roku 2000 sa areál rozšíril o viac ako 5 500 % northward (Wikipedia EN). Expanzia súvisí s viacerými faktormi: rozšírenie poľnohospodárskej krajiny a zavlažovacích systémov poskytlo nové potravné zdroje; rast miest a predmestí vytvoril nové biotopy (parky, trhoviská, parkoviská); otepľovanie klímy umožnilo zimovanie v oblastiach, kde predtým vtáky neprežili. Druh je mimoriadne adaptabilný a prosperuje v prostredí pretváranom človekom.

Samica znáša 3–7 vajec (typicky 3–4, niekedy 5) bledozelenomodrej až sivastej farby s nepravidelnými hnedými a čiernymi škvrnami do pohárového hniezda v strome alebo trstinovom poraste. Inkubuje výlučne samica 13–15 dní. Mláďatá opúšťajú hniezdo asi po 20–23 dňoch — samec sa na stavbe hniezda, inkubácii ani kŕmení mláďat nepodieľa. Hniezdenie je polygynné (jeden samec s harémom samíc) a koloniálne.

Nie. IUCN hodnotí vlhovca člnkochvostého ako najmenej ohrozený (LC) s narastajúcim populačným trendom — populácia sa v uplynulých desaťročiach vplyvom expanzie areálu zvyšuje. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Hlavnou hrozbou zostáva pesticídová otrava (kontrola škodcov na poliach) a strata mokradí. V niektorých štátoch USA je aktívne regulovaný ako poľnohospodársky škodca povoleniami na legálne odstrely.

Samec využíva hlasitý a bohatý vokálny repertoár predovšetkým pri obrane teritória a pri toku — v polygynnom hniezdnom systéme musí samec neustále signalizovať svoju prítomnosť a kvalitu viacerým samiciam a zároveň odrádzať súperiacich samcov. Vedecká štúdia (University of South Florida, 1963) zdokumentovala neobvykle veľký počet odlišných typov hlasových prejavov. Koloniálne nocovistá stoviek jedincov navyše zosilňujú hlukový efekt — samce si v kolónii navzájom konkurujú hlasovými prejavmi.

ZDROJ: Avibase (Quiscalus mexicanus, ID 5CBA339176A501A5, SK názov vlhovec člnkochvostý, cudzie názvy vrátane českého vlhovec velkoocasý, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=5CBA339176A501A5),

 Video — Vlhovec člnkochvostý

Vlhovec člnkochvostý (Quiscalus mexicanus) — spev a hlas v prírode

Vlhovec člnkochvostý (Quiscalus mexicanus) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Great-tailed Grackle, Česky:   vlhovec velkoocasý, Nemecky:   Großschwanzgrackel, Španielsky:   Zanate Mexicano, Francúzsky:   Quiscale à longue queue, Taliansky:   Gracula codalunga, Holandsky:   Langstaarttroepiaal, Portugalsky:   iraúna-mexicana, Poľsky:   wilgowron meksykański, Maďarsky:   mexikói csónakfarkú, Rusky:   Большехвостый гракл, Japonsky:   オナガクロムクドリモドキ, Latinsky:   Quiscalus mexicanus (Gmelin, JF, 1788)