Vireo žltohrdlý (Vireo flavifrons)

Vireonidae (vireovité)

Vireo žltohrdlý

Vireo flavifrons — najnápadnejší severoamerický vireo s žiarivým žltým hrdlom, zlatými okuliarmi a olivovozeleným telom — vytrvalý spevavec korunných poschodí listnatých lesov

IUCN: LC (Least Concern, 2021) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN). Populácia vireo žltohrdlého je hodnotená ako stabilná. Historicky druh zaznamenal úbytok v 50.–60. rokoch 20. storočia v dôsledku plošného používania pesticídu DDT, ktoré ničilo hmyzí potravný reťazec lesov. Po zákaze DDT v USA (1972) sa populácia zotavila. Dnes ohrozenie tvorí predovšetkým strata a fragmentácia listnatých lesov, predácia hniezdnych vajec a mláďat hniezdnymi parazitmi (hniezdicou svetlookrúžkovou / Brown-headed Cowbird) a strata zimných lesných biotopov v tropickom pásme. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka13–15 cm
Hmotnosť15–21 g
Dožitie6–7 rokov (vo voľnej prírode)
PôvodListnaté lesy vzt. Severnej Ameriky
StravaPrevažne hmyz, sezónne plody
IUCNLC (najmenej ohrozený)
CITESnezaradený
MigráciaSťahovavý — zimuje v tropikoch
🔊
Hlučnosť
4/5
🤝
Priľnavosť
2/5
⚡
Aktivita
5/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

70% 20% STRAVA zloženie
Hmyz — húsenice, mory, motýle, fuzáče a iné chrobáky, vošky a ďalší článkonožce zbierané z listov, vetiev a kôry v korunách stromov; dominantná zložka najmä v hniezdnom období 70%
Bobule a drobné plody — sezónny doplnok najmä pred ťahom, na zimoviskách a mimo hniezdneho obdobia; niekedy plody gumbo-limbo a iných tropických rastlín 20%
Pavúky, drobné bezstavovce a larvy — príležitostný doplnok pri zbere hmyzu na vetvách a v listí 7%
Semená a rastlinný materiál — minimálna zložka, príležitostne v zime 3%

Odporúčané potraviny

  • Živý hmyz — mucháre, larvy múch, malé svrčky a ďalší pohyblivý hmyz; v zajatí nevyhnutný doplnok každý deň
  • Húsenice a čerstvé larvy — v prírode kľúčová potrava počas hniezdenia a kŕmenia mláďat
  • Drobné tropické ovocie a bobule — fíky, malé mäkké bobule, gumbo-limbo plody; ideálny doplnok na zimoviskách a mimo hniezdneho obdobia
  • Mäkké nekyslé ovocie — maliny, čučoriedky, hrozno (nakrájané); vítaný sezónny doplnok
  • Melvix alebo softfood pre insektivorné vtáky — vyvážená základná pasta, ak nemáme dostatok živého hmyzu
  • Čerstvá pitná voda denne a plytká miska na kúpanie — vymieňaná každý deň
  • Suché bobule a lyofilizovaný hmyz — ako nouzová náhrada, ak chýba živá potrava
  • Minerálny doplnok a sépiová kosť — karbonát vápenatý a vitamín D3 pre samice v hniezdnom období

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže spôsobiť úhyn
  • Čokoláda, kakao, kofeín — jedovaté pre vtáky aj v malom množstve
  • Cibuľa, cesnak a pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky vtákov
  • Soľ, korenené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky a tráviaci trakt
  • Suché tučné semená ako základ kŕmenia — vireo je insektivor, nie semenožravec; semená nenahradia živočíšnu bielkovinu
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo nevhodne uskladnené ovocie a hmyz — riziko aspergilózy a otráv mykotoxínmi
  • Postriekané rastliny a hmyz neznámeho pôvodu — riziko otravy pesticídmi
Tip od odborníka Vireo žltohrdlý je výhradne insektivorný druh — živí sa prevažne hmyzom a článkonožcami, ktoré zbiera priamo z listov, vetiev a kôry stromov vo výške koruny. Mimo hniezdneho obdobia a na zimoviskách dopĺňa stravu drobnými tropickými plodmi a bobulami. V zajatí je živá potrava nevyhnutná: mucháre, larvy, svrčky, malé húsenice. Softfood pre insektivorné vtáky môže slúžiť ako základ, ale živý alebo mrazom sušený hmyz by mal tvoriť väčšinu objemu kŕmenia. Čerstvé mäkké ovocie (maliny, čučoriedky, fígy) je vítaným doplnkom. Semená do stravy nepatria — vireo nie je granivór. Dennú čerstvú vodu a kúpeľnú misku ponúkaj vždy.

Správanie a komunikácia

4 Hlučnosť 2 Priľnavosť 5 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 3.4
4/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Vireo žltohrdlý je pomerne hlasný spevavec — samec celé hniezdne obdobie (apríl–august) spieva neúnavne a opakovane zo vrcholu stromov. Spev tvorí séria pomalých, chrapľavých (burry) dvojslabičných a trojslabičných fráz s charakteristickými dlhými pauzami medzi nimi. Zvuk je výrazný, nesie sa na veľkú vzdialenosť.
2/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Vireo žltohrdlý nie je maznavý vták na ruku — ide o divoký insektivorný druh amerického lesa, ktorý sa v Európe prakticky nechová. Môže si zvyknúť na prítomnosť opatrovateľa, ale fyzický kontakt vníma ako stres. Nie je to druh na interakciu „ruka – vták“.
5/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi aktívny druh — vireo žltohrdlý sa neúnavne pohybuje po korunách stromov, zbiera hmyz z listov a vetiev a počas celého hniezdneho obdobia spieva. Je to dlhý migrant prelietavajúci každoročne tisíce kilometrov medzi hniezdiskami a zimoviskami. Vo voliére potrebuje dostatok priestoru na pohyb a vyšší výhľadový bod.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Vireo žltohrdlý nenapodobňuje ľudskú reč — jeho repertoár tvoria vrodené chrapľavé dvojslabičné frázy a poplašné hlásky. Vireos túto schopnosť nemajú; ide o voľne žijúceho insektivora, nie o napodobovača.

Hlasový prejav a reč

4/5 hlasitosť

Vireo žltohrdlý je výrazný a vytrvalý spevavec — samec spieva neúnavne počas celého hniezdneho obdobia z vrcholkov stromov. Spev tvorí séria pomalých, chrapľavých (burry) fráz o dvoch a troch slabikách s charakteristickými dlhými pauzami medzi nimi. Frázy sú onomatopoicky opisované ako three-eight a three-yer (alebo de-a-ree) striedajúce sa v cyklickom vzore. Hlas je nižší a hrubší než u červenookého viroa (Vireo olivaceus) alebo modrokrkého viroa (Vireo solitarius), čo pomáha pri identifikácii v teréne. Poplašná hláska je ostré „cheh“ alebo „chatter“. Na portáli xeno-canto je dostupných 184 nahraných nahrávok druhu.

Dokáže hovoriť? Vireo žltohrdlý nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie iných vtákov. Ide o voľne žijúci insektivorný druh so vrodenými hlasovými prejavmi; reč sa nenaučí a nie je to spoločenský vtáčik na kontakt.

Typické zvuky

  • Pomalý chrapľavý (burry) spev — striedanie dvojslabičných a trojslabičných fráz v cyklickom vzore s charakteristickými dlhými pauzami medzi frázami; onomatopoicky opisovaný ako three-eight, three-yer alebo de-a-ree
  • Poplašná hláska — ostré mekavé cheh alebo krátky rýchly chatter vydávaný pri rušení alebo ohrození hniezda; výraznejší a trvácnejší ako poplašné hlásky mnohých príbuzných spevavoc
  • Kontaktné hlásky — jemné tiché pozývacie syčavé tóny vydávané pri pohybe v korunách stromov a medzi členmi páru v hniezdnom období
  • Spev na ťahu a zimoviskách — mimo hniezdneho obdobia spev utícha; samec začína spievať hneď po prílete na hniezdiská na jar (apríl) a spieva až do konca júla, niekedy aj v auguste

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna (máj–júl) v listnatých lesoch východu Severnej Ameriky — oba rodičia stavajú hniezdo a striedajú sa na vajciach
Tok — samec spieva z koruny stromov pomalé, chrapľavé frázy; háji teritórium hneď po prílete zo zimovísk
Odchov mláďat — obaja rodičia kŕmia, po vyletení si rodičia delia mláďatá medzi sebou
Zimovanie (november–február) — druh zimuje v Mexiku, Strednej Amerike, Karibiku a severnom pobreží Venezuely
Pelichanie — po hniezdnej sezóne pred odletom; obdobie zvýšenej potreby energeticky bohatej potravy
Sťahovavý druh: jar prílet do vzt. Severnej Ameriky (apríl–máj), jeseň odlet na zimoviská (august–október)

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Vireo žltohrdlý sa v európskej avikultúre prakticky nechová — ide o chráneného severoamerického ťahového vtáka, ktorého chov v Európe je viazaný na medzinárodné veterinárne a CITES (resp. US/CA) právne predpisy o dovoze divokých vtákov. Táto stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter. Ak by ste sa s ním stretli v cudzine alebo v záchrannej stanici, ide o náročného insektivora vyžadujúceho živú potravu, priestrannú voliéru s vyššou vegetáciou a kľud. Nie je to vták vhodný pre začiatočníkov.
Priestor V zajatí (napr. záchranná stanica) potrebuje priestrannú voliéru s vegetáciou — aktívne pohyblivý druh korunových stromov s potrebou letu. Odporúčaný minimálny priestor pre dočasné umiestnenie: voliéra dlhá aspoň 2 m s vertikálnymi prírodnými vetvami a listnatou vegetáciou. Trvalý chov v klietke nie je vhodný.
Deti v domácnosti Vireo žltohrdlý nie je domáci vták pre deti — ide o divoký, chránený druh severoamerického lesa. Pre deti je zaujímavý ako atlasový druh na spoznanie migrácie vtákov a ekológie lesov. Keď ho spoznáš na ilustrácii alebo fotografii, venuj pozornosť žltým okuliarom a bielemu bruchu — práve podľa nich ho bezpečne rozoznáš od príbuzných vireí.
Hlučnosť Spev vireo žltohrdlého je výrazný a nesie sa až 100–150 m vzduchom — v bytovom prostredí by bol rušivý. Vo voliére na záhrade či v skleníku je jeho hlas väčšinou akceptovateľný, ale v uzavretej miestnosti by mohol obtěžovať.
Verdikt odborníka Vireo žltohrdlý (Vireo flavifrons) je malý sťahovavý spevavec (13–15 cm, 15–21 g) z čeľade vireovité (Vireonidae), bezpečne identifikovateľný podľa žiarivého žltého hrdla a hrude, výrazných žltých okuliarov (žltý očný krúžok spojený s uzdičkou), olivovo-zeleného vrchu tela, dvoch bielych krídlových pásov, čisto bieleho brucha a sivého kostrca. Pohlavný dimorfizmus je minimálny. Hrubší háčikovitý zobák odlišuje vireo od podobne sfarbených spevavcov (napr. Pine Warbler so štíhlym zobákom a pruhovanými bokmi). Hniezdi vo svetlých listnatých lesoch (prevažne dub, javor) východu Severnej Ameriky od juhu Kanady po Mexický záliv, preferuje dospelé porasty pri vodách a okrajoch lesa. Zimuje v Mexiku, Strednej Amerike, Karibiku a severnom pobreží Venezuely. Hlas je pomalý, chrapľavý (burry) spev z dvojslabičných a trojslabičných fráz (three-eight, three-yer) s dlhými pauzami — nižší a hrubší ako príbuzné vireo červenooké. Oba rodičia spoločne stavajú hlboké pohárové hniezdo zavesené na vidlici konára a ozdobené lišajníkmi a machom (výška 6–12 m), znáška obsahuje 3–5 vajec (typicky 4), inkubácia trvá 14–15 dní a striedajú sa na vajciach obaja rodičia; mláďatá opúšťajú hniezdo 14–15 dní po vyliahnutí. Druh sa živí prevažne hmyzom a článkonožcami zbieranými z listov a vetiev; plody a bobule tvorí doplnok stravy. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou. Nie je zaradený v CITES. V SR sa nevyskytuje; v európskej avikultúre sa prakticky nechová.

Prostredie a požiadavky

Biotop (voľne žijúci druh, nechová sa)
Koruny svetlých listnatých lesov (dub, javor) vo výške 6–20 m; preferuje dospelé porasty pri vodných tokoch a okrajoch lesa
V prírode sa vireo žltohrdlý pohybuje výhradne vo vyššom poschodí listnatých lesov — nie je to podrast ani zemný vták. V hniezdiaci sezóne ho nájdeme v korunách dubov a javorov, najmä v otvorených lesoch s priestranným podrastom. V zajatí (záchranné stanice) potrebuje priestrannú voliéru s vysokými drevenými vetvami napodobňujúcimi korunné poschodie.
Spoločenské správanie
V hniezdnej sezóne teritoriálne páry; mimo hniezdnej sezóny solitárne alebo v zmiešaných kŕdlikoch na ťahu a zimoviskách
Samec háji rozsiahle teritórium spevom počas celého hniezdneho obdobia. Na ťahu a zimoviskách sa vireo žltohrdlé niekedy pridáva k zmiešaným kŕdlikom insektivorných sťahovavých vtákov. Nie je to výrazne sociálny druh — páry hniezdnia roztrúsene v lesnom poraste.
Teplota a podnebie
Hniezdi v miernom opadavom pásme Severnej Ameriky; zimuje v tropickom a subtropickom pásme (Mexiko, Stredná Amerika, Karibik, severné Venezuely)
Druh je prispôsobený na mierny kontinentálny a vlhký subtropický klimatický pás v hniezdnej sezóne a na teplé vlhké tropické prostredie v zime. Je to dlhý migrant s výrazným sezónnym tepelným cyklom — nie je vhodný pre chladné klímy ani celoročné vonkajšie voliéry v strednej Európe.
Hniezdenie a hniezdo
Hlboké pohárové hniezdo zavesené na vidlici konára, ozdobené lišajníkmi a machom; typicky vo výške 6–12 m (zriedka 1–18 m); obaja rodičia stavajú
Hniezdo je charakteristické — hlboký pohár z kôry, trávy a rastlinných vlákien, opradený pavučinami a pokrytý lišajníkmi a machom, priviazaný na vidlici konára vo výške bežne 6–12 m (zaznamenaný rozsah 1–18 m). Obaja rodičia sa podieľajú na stavbe, inkubácii (14–15 dní) aj kŕmení mláďat. Po vyletení mláďat si rodičia delia brood — každý dospelý sa stará o časť mláďat.
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v plytkej vode; dočasná starostlivosť: plytká miska s čistou vodou
Ako väčšina lesných spevavcov sa vireo žltohrdlé radi kúpe v plytkých kalužiach a potôčikoch. Pri dočasnej starostlivosti ponúkni plytkú misku s čistou vodou a vymeň ju každý deň.
Denný režim a migrácia
Denný druh s výrazným sezónnym migračným rytmom — jar prílet (apríl–máj), jeseň odlet (august–október)
Vireo žltohrdlé je denný aktívny vták s výrazným sezónnym migračným rytmom riadeným fotoperiodou (dĺžka dňa). Migruje predovšetkým v noci a na deň pristáva v lesíkoch, kde sa kŕmi. Tento cyklus migrácie a fotoperiody nemožno v dlhodobom zajatí napodobniť.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Apríl–máj po prílete na hniezdiská v Severnej Amerike

Samec po jarnom prílete (apríl) okamžite začína spievať z vrcholkov stromov a obhajuje teritórium pomalým chrapľavým spevom. Dvori samici pohybovaním tela a rozpínaním krídel. Pohlavná dospelosť nastupuje v prvom roku života (podľa príbuzných druhov rodu Vireo — presné druh-špecifické údaje neoverené). Vireo žltohrdlé je monogamný druh; viazanosť páru trvá po celú hniezdnu sezónu.

Hniezdo a znáška
Máj–jún; znáška 3–5 vajec (typicky 4)

Obaja rodičia stavajú hlboké pohárové hniezdo z kôry, rastlinných vlákien a pavučín, ozdobené lišajníkmi a machom, zavesené na vidlici konára zvyčajne vo výške 6–12 m (zriedka 1–18 m). Samica znáša 3–5 vajec (typicky 4), bielych s hnedočervenými a fialovými škvrnami sústredenými na tupom konci vajca. Inkubácia trvá 14–15 dní; na vajciach sedia striedavo obaja rodičia vrátane samca. (Zdroj: Audubon Field Guide, Kern Audubon Society.)

Inkubácia
14–15 dní; obaja rodičia striedajú

Inkubácia trvá 14–15 dní a je pozoruhodná tým, že aj samec inkubuje vajcia a zahrieva mláďatá — rodičia sa striedajú počas celého dňa. Samec počas prestávky od inkubácie spieva z blízkej vetvy. Toto správanie je typické pre celú čeľaď Vireonidae. (Zdroj: Audubon Field Guide, Cornell AllAboutBirds.)

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz nevyhnutný

Mláďatá sa liahnu takmer nahé a slepé; kŕmia ich obaja rodičia prevažne hmyzom a húsenicami, ktoré tvoria základ bielkovinovej stravy nevyhnutnej pre rast. Mláďatá zostávajú v hniezde 14–15 dní. Po vyletení si rodičia delia mláďatá medzi sebou — každý rodič sa stará o vlastnú skupinu mláďat, čo zvyšuje pravdepodobnosť prežitia. (Zdroj: Audubon Field Guide.)

Vyletenie a vývoj mláďat
14–15 dní po vyliahnutí; juvenily podobné dospelým, tlmenejšie

Mláďatá opúšťajú hniezdo 14–15 dní po vyliahnutí. Juvenily sú sfarbené podobne ako dospelé vtáky, ale tlmenejšie — žltá farba hrdla a hrude je menej intenzívna, krídlové pásy sú béžovejšie. Prvé dospelé sfarbenie nadobúdajú pelichaním po prvom lete. Po vyletení rodičia mláďatá ešte niekoľko týždňov dokrmujú, pričom každý rodič sa stará o svoju skupinu. (Zdroj: Audubon Field Guide, Cornell AllAboutBirds.)

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje pre tento druh neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti vireo žltohrdlého nie je v dostupných zdrojoch druh-špecificky overený — analógiou s príbuznými druhmi rodu Vireo nastupuje v prvom roku života (vtáky hniezdinia v nasledujúcej sezóne po vyliahnutí). Dožitie vo voľnej prírode je orientačne uvádzané ako 6–7 rokov (worldlifeexpectancy.com: 6,1 roka; oiseaux.net: 7 rokov).

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v európskych chovateľských podmienkach prakticky nechová; dlhodobý chov sa neodporúča — je to chránený divoký severoamerický druh.

Vireo žltohrdlý je plachý voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje ako klietkový vták. V prírode žije v korunách stromov a kontakt s človekom vníma ako hrozbu. Nie je to druh na ochočenie alebo kontakt z ruky. Ak bol jedinec zachránený alebo dočasne v starostlivosti záchrannej stanice, cieľom je vždy minimalizácia stresu a návrat do prírody.

1

Neusiluj sa o ochočenie — vireo žltohrdlý je voľne žijúci chránený severoamerický druh, ktorý sa v zajatí nechová a ochočenie nie je cieľom ani zmyslom starostlivosti

2

Pri náleze zraneného jedinca ho okamžite zver odbornej záchrannej stanici; minimalizuj manipuláciu, udržuj kľud a tmu

3

V dočasnej starostlivosti zabezpeč priestrannú voliéru s vetvami a úkrytmi, živý hmyz (mucháre, larvy) a čerstvú vodu

4

Pozorovanie tohto druhu na ťahu alebo hniezdiskách patrí k najkrajším zážitkom ornitológa — priblíž sa ticho, sleduj z odstupu

Cena a kde kúpiť

v európskej avikultúre sa prakticky nechová — bežná trhová cena neexistuje (presné údaje neoverené)

Vireo žltohrdlý sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre prakticky nechová — ide o chráneného divoký severoamerického ťahového vtáka, ktorého dovoz a chov v Európe je regulovaný. Štandardná trhová cena preň neexistuje. Akúkoľvek ponuku tohto druhu bez dokladov o legálnom pôvode považuj za podozrivú. Druh nie je zaradený v CITES, avšak USA chránia všetky domorodé druhy vtákov pod Migratory Bird Treaty Act (MBTA).

Druh sa bežne nepredáva v európskych chovateľských kruhoch; namiesto kúpy odporúčame pozorovanie vo voľnej prírode na jeho hniezdiskách v Severnej Amerike
Atlasy vtákov, ornitologické databázy (Avibase, eBird, Birds of the World, xeno-canto) a terénne pomôcky sú najlepší zdroj poznania tohto druhu
Pri akejkoľvek ponuke overte legálnosť pôvodu; dovoz divoko odchytených amerických sťahovavých vtákov je zakázaný pod medzinárodnými dohodami
Na čo si dať pozor Vireo žltohrdlý nie je vták na kúpu v Európe — ide o chráneného divoký druh severoamerického lesa. Najlepší spôsob, ako ho „mať“, je navštíviť jeho biotop v listnatých lesoch východu Severnej Ameriky na jar a vypočuť si jeho pomalý, chrapľavý spev z koruny duba.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Vireo žltohrdlý 13–15 cm Vireo Blue-headed 12–14 cm Vireo červenooké 13–15 cm Pine Warbler 13–15 cm Strakoška obočnatá 15–17 cm
Vireo žltohrdlý Vireo Blue-headed (Vireo solitarius) Vireo červenooké (Vireo olivaceus) Pine Warbler (Setophaga pinus) Strakoška obočnatá (Pteruthius aeralatus)
Dĺžka13–15 cm12–14 cm13–15 cm13–15 cm15–17 cm
Váha15–21 g12–18 g12–26 g9–15 g20–28 g
Dožitie6–7 rokov vo voľnej prírode (worldlifeexpectancy 6,1; oiseaux.net 7)do cca 7 rdo cca 10 rdo cca 8 rpresné údaje neoverené
Hlučnosťvoľne žijúci chránený druh Severnej Ameriky — nechová sa v Európevoľne žijúci druh Severnej Amerikyvoľne žijúci druh, príbuznývoľne žijúci druh Severnej Amerikyvoliérový druh, tiež Vireonidae
Stav IUCNIUCN LC (stabilná populácia), bez CITES; chránený v USA pod MBTAIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaŽiarivé žlté hrdlo a hruď, žlté okuliare (očný krúžok + uzdička), olivovo-zelená hlava a chrbát, sivý kostrec, biele brucho, dva biele krídlové pásy, hrubší háčikovitý zobák; pohlavný dimorfizmus minimálnyBiele okuliare (nie žlté!), sivá hlava, olivový chrbát, biele hrdle a brucho, dva biele krídlové pásy; KĽÚČOVÝ ROZDIEL: biele (nie žlté) okuliare a biele hrdloSivá temeno, biele obočie, červené oko (u dospelých), olivový chrbát, žiadne žlté sfarbenie ani žlté okuliare; KĽÚČOVÝ ROZDIEL: červené oko, žiadne žlté hrdloŽlté hrdlo a hruď (u samca), pruhované boky, TENŠÍ zobák, žiadne výrazné žlté okuliare; KĽÚČOVÝ ROZDIEL: tenší zobák, pruhované boky, žije výhradne v borovicových lesochSamec: čierna čiapka, biele obočie, sivý chrbát, gaštanové terciálky, žltý krídelný fliačik; príbuzný čeľaďou (Vireonidae), ale výrazne odlišný sfarbením a biotopom
AreálHniezdi v listnatých lesoch (dub, javor) východu Severnej Ameriky; zimuje v Mexiku, Strednej Amerike, Karibiku a severnom pobreží Venezuely; sťahovavý druhHniezdi v ihličnatých a zmiešaných lesoch Severnej Ameriky; zimuje na juhu USA a v Strednej AmerikeJeden z najpočetnejších spevavcov listnatých lesov Severnej Ameriky; zimuje v Južnej Amerike; rýchlejší a vyšší spev ako vireo žltohrdléViaže sa na borovicové lesy, najmä dlhokrídlovú borovicu; niektoré populácie sú stále; nemá typické vireo okuliareHimaláje a pohoria JV Ázie; lesné babblerový ekosystémy; iný areál i ekológia ako vireo žltohrdlé

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena hlasu

Plesňová infekcia dýchacích ciest — riziko najmä u stresovaných vtákov v dočasnej starostlivosti alebo pri vlhkej a zle vetranej voliére. Prevencia: suché, dobre vetrané prostredie, čerstvé krmivo, pravidelná hygiena. Liečba antifungálnymi preparátmi patrí do rúk aviárneho veterinára.

Črevné parazity (kokcídie, hlísty, Trichomonas)
stredná

Príznaky: Riedky alebo krémový trus, chudnutie napriek príjmu potravy, nastŕpané perie, slabosť, letargia

Voľne žijúce insektivorné vtáky môžu niesť črevné parazity, ktoré sa pri strese a nevhodných podmienkach premnožia. U dočasne držaných jedincov pomáha karanténa, hygienické prostredie a koprologická kontrola trusu; liečba antiparazitikami patrí veterinárovi.

Stres a poranenia z odchytu a manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do stien voliéry, zlomené perá, poranenia hlavy a zobáka, odmietanie potravy, náhly úhyn

Najväčšie riziko pre tohto plachého divého vtáka. Odchyt, transport a manipulácia spôsobujú silný stres a fyzické poranenia. Kľúčové je ticho, tma, minimum manipulácie a rýchly cieľ — návrat do prírody. Stres dramaticky oslabuje imunitu.

Podvýživa pri nedostatku živej potravy
stredná

Príznaky: Chudnutie, nastŕpané perie, malátnosť, slabosť, zastavenie vývoja mláďat

Vireo je výhradný insektivor; nedostatok živého hmyzu vedie k rýchlej podvýžive. V dočasnej starostlivosti musí byť živá potrava (mucháre, larvy) dostupná denne. Suché semená ani granule nedokážu pokryť výživové nároky tohto druhu.

Poxvírus vtákov a endoparazity importované z tropických zimovísk
stredná

Príznaky: Bradavičnaté výrastky na nezaperených častiach tela, zápal spojiviek, znížená pohyblivosť, chradnutie

Sťahovavé insektivorné vtáky môžu z tropických zimovísk priniesť vírusové a parazitárne infekcie (avipox, hemoparazity). Pri záchrannej starostlivosti odporúčame veterinárnu kontrolu a karanténu nových jedincov od ostatných vtákov.

Prevencia Vireo žltohrdlý sa v európskych podmienkach nechová, preto sú zásady nižšie určené predovšetkým pre dočasnú starostlivosť o nájdené alebo zranené jedince: (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, minimum manipulácie; stres je pre tohto plaché voľne žijúceho vtáka najväčšou hrozbou. (2) Živá potrava dennodenne — mucháre, drobné larvy, mäkký hmyz; softfood pre insektivory ako doplnok. (3) Čistá voda a hygiena — čerstvá voda každý deň, pravidelné čistenie priestoru na prevenciu plesní. (4) Priestranná voliéra s vetvami — aktívny pohyblivý druh; malá klietka spôsobuje stres a poranenia peria. Cieľom starostlivosti je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára s praxou v insektivoroch.

Zaujímavosti

1

Najnápadnejší severoamerický vireo — zatiaľ čo väčšina vireí je sfarbená nenápadne, vireo žltohrdlé je vďaka žiarivému žltému hrdlu, hrudi a výrazným žltým okuliarom jedným z najľahšie identifikovateľných vtákov listnatých lesov východu Severnej Ameriky.

2

Žlté okuliare ako diagnostický znak — žltý očný krúžok plynule pokračuje na uzdičku (línie medzi nozdrou a okom), čím vzniká typický „brilový“ efekt, ktorý vireo žltohrdlé odlišuje od všetkých podobne sfarbených spevavcov vrátane Pine Warbler (Setophaga pinus).

3

Obaja rodičia inkubujú a spoločne strážia hniezdo — na rozdiel od mnohých spevavcov, kde inkubuje výhradne samica, u vireo žltohrdlého sa samec aktívne strieda s inou pri sedení na vajciach 14–15 dní. Samec počas prestávky spieva z blízkej vetvy.

4

Hniezdo ozdobené lišajníkmi — hlboký pohárový tvar hniezda dekorovaný machom a lišajníkmi a priviazaný pavučinami na vidlicu konára patrí k najtypickejším prejavom stavebného umenia vireí. Hniezdo je takmer neviditeľné z diaľky vďaka kamufláži lišajníkov.

5

Pomalý, chrapľavý spev s pauzami — spev vireo žltohrdlého znie pomaly a hlboko na rozdiel od rýchlych a vysokých spevavcov. Frázy three-eight a three-yer sa striedajú v cyklickom vzore s dlhými pauzami, takže skúsení pozorovatelia hovoria, že „spieva a rozmýšľa, spieva a rozmýšľa“.

6

Monotypický druh bez poddruhov — napriek širokému hniezdnemu areálu (od južnej Kanady po Mexický záliv) nevytvára žiadne geograficky rozpoznateľné poddruhy; všetky populácie sú sfarbením i veľkosťou rovnaké.

7

Vagrantný hosť v Európe — hoci je to výhradne severoamerický druh, bol niekoľkokrát zaznamenaný v Európe ako vagrantný jedinec zahnaný búrkami počas jesenného ťahu. Prvý európsky nález bol zaznamenaný v Cornwalle (Veľká Británia) v roku 1990, druhý na Helgolande (Nemecko) v roku 1998.

8

Zimuje v tropickom pásme — na zimoviskách od Mexika po severnú Venezuelu víta druh teplé vlhké tropické a subtropické lesy. Na Karibiku a v Strednej Amerike sa zdržiava v nížinných lesoch; na zimoviskách sa občas pridáva k zmiešaným kŕdlikom rôznych druhov.

9

Historicky ohrozený DDT — početnosť vireo žltohrdlého prudko klesla v 50.–60. rokoch 20. storočia v dôsledku rozšíreného používania DDT, ktoré ničilo lesné hmyzí biocenózy. Po zákaze DDT v USA (1972) sa populácie zotavili a druh je dnes IUCN hodnotený ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou.

Taxonomická klasifikácia

species Vireo žltohrdlý (Vireo flavifrons)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Vireonidae (vireovité)
Rod Vireo Vieillot, 1808
Druh Vireo flavifrons Vieillot, 1808
Poddruh SR V SR sa nevyskytuje — neotropický ťahový druh Severnej Ameriky. Druh je monotypický.
Poddruhy Druh je monotypický — nerozoznávajú sa žiadne poddruhy (potvrdené oiseaux.net aj Birds of the World). Opísal ho Louis Jean Pierre Vieillot v roku 1808 (typová lokalita: východné Spojené štáty). Druhové meno flavifrons pochádza z latinčiny: flavus (žltý) + frons (čelo), čo odkazuje na žlté sfarbenie v oblasti hlavy. Niekedy zaraďovaný do rodu Lanivireo.
Avibase_ID F8DDF6A6429E64D0

? Často kladené otázky

V Európe prakticky nie — vireo žltohrdlé je chránený divoký severoamerický druh, ktorého chov podlieha medzinárodnej legislatíve. V USA je chránený Migratory Bird Treaty Act (MBTA), ktorý zakazuje odchyt a chov divých jedincov. Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter. Ak ste sa s ním stretli v záchrannej stanici, ide o náročného insektivora vyžadujúceho živú potravu a priestrannú voliéru s vegetáciou.

Vireo žltohrdlé je v rámci severnoamerických vireí jedinečné kombináciou: (1) žiarivé žlté hrdlo a hruď, (2) výrazné žlté okuliare (očný krúžok spojený s uzdičkou), (3) olivovo-zelená hlava a chrbát, (4) sivý kostrec, (5) dva biele krídlové pásy. Príbuzný Blue-headed Vireo (Vireo solitarius) má biele okuliare. Warblery (napr. Pine Warbler) majú výrazne tenší zobák a Pine Warbler má pruhované boky. Hrubší háčikovitý zobák je pre vireo žltohrdlé charakteristický.

Spev je pomalý, chrapľavý (burry) a hlboký — nižší a hrubší ako príbuzné vireo červenooké (Vireo olivaceus). Samec opakovane striedá dve- až trojslabičné frázy opisované ako three-eight a three-yer (alebo de-a-ree) s výraznými pauzami medzi nimi. Vďaka pauzám sa zdá, že vták spieva pomaly a rozmýšľa. Poplašná hláska je ostré cheh. Na portáli xeno-canto nájdete 184 nahraných nahrávok.

Hniezdi vo svetlých listnatých lesoch (prevažne dub a javor) východu Severnej Ameriky od juhu Kanady (Ontario, Quebec) po pobrežie Mexického zálivu v USA. Na zimu sa sťahuje do Mexika, Strednej Ameriky, Karibiku a severného pobrežia Venezuely. Migrácia prebieha prevažne v noci. V Európe bol zaznamenaný len výnimočne ako vagrantný hosť (Cornwall 1990, Helgoland 1998).

IUCN hodnotí vireo žltohrdlé ako najmenej ohrozený druh (LC) so stabilnou populáciou. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Historicky bol postihnutý plošným používaním DDT v 50.–60. rokoch (úbytok hmyzu v lesoch), ale po zákaze DDT v USA (1972) sa populácia zotavila. Druh je chránený v USA pod Migratory Bird Treaty Act (MBTA). Na Slovensku sa nevyskytuje; zákon 543/2002 Z. z. sa priamo nevzťahuje.

Samica znáša 3–5 vajec, typicky 4, bielych s hnedočervenými škvrnami na tupom konci. Inkubácia trvá 14–15 dní a pozoruhodné je, že na vajciach sedia striedavo OBAJA rodičia — samec aj samica. Mláďatá zostávajú v hniezde ďalších 14–15 dní a po vyletení si rodičia delia mláďatá medzi sebou. (Zdroj: Audubon Field Guide, Cornell AllAboutBirds.)

V prírode je takmer výhradne insektivorný — živí sa húsenicami, chrobákmi, moškami, voškami a ďalším hmyzom zbieraným z listov a vetiev stromov. Mimo hniezdnej sezóny a na zimoviskách dopĺňa stravu drobnými plodmi a bobuľami. V dočasnej starostlivosti sú nevyhnutné živé mucháre, larvy alebo mäkký hmyz každý deň; softfood pre insektivory môže doplniť, ale nenahrádza živú potravu.

ZDROJ: Wikipedia EN (Yellow-throated vireo — dĺžka 13–15 cm, hmotnosť 15–21 g, habitat, breeding, diet, IUCN LC, author Vieillot 1808, https://en.wikipedia.org/wiki/Yellow-throated_vireo); oiseaux.net (Viréo

 Video — Vireo žltohrdlý

Vireo žltohrdlý (Vireo flavifrons) — spev a hlas v prírode

Vireo žltohrdlý (Vireo flavifrons) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Yellow-throated Vireo, Česky:   zelenáček žlutoprsý, Nemecky:   Gelbkehlvireo, Španielsky:   Vireo gorjiamarillo, Francúzsky:   Viréo à gorge jaune, Taliansky:   Vireo frontegialla, Holandsky:   Geelborstvireo, Portugalsky:   juruviara-de-garganta-amarela, Poľsky:   wireonek żółtogardły, Maďarsky:   sárgatorkú lombgébics, Rusky:   Желтогорлый виреон, Japonsky:   キノドモズモドキ, Latinsky:   Vireo flavifrons Vieillot, 1808