Vireo sťahovavý (Vireo philadelphicus)

Vireonidae (vireovité)

Vireo sťahovavý

Vireo philadelphicus — malý boreálny spevavec s bielym obočím a tmavými lorami — diskrétny nočný migrant Severnej Ameriky zimujúci v Strednej Amerike

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN). Populačný trend je stúpajúci — Partners in Flight odhaduje 4 milióny jedincov, populácia stúpa od roku 1966 o cca 2,3 % ročne (North American Breeding Bird Survey). Druh profituje z druhotných lesov vznikajúcich po selektívnej ťažbe, čo je atypicky pozitívny vplyv lesnej ťažby na vtáky. Potenciálnou dlhodobou hrozbou je strata zimoviskového habitatu v Strednej Amerike a kolízie so sklenenými budovami počas nočnej migrácie. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka12–14 cm
Hmotnosť11–14 g
Dožitiemax. 8 r 10 mes. (krúžkovacie záznamy)
IUCNLC (najmenej ohrozený, trend stúpajúci)
RozšírenieHniezdi v boreálnej Kanade a sev. USA; zimuje Mexiko–Panama
Hniezdokošíkovitý pohár, 3–27 m v korune
Znáška3–5 vajec; inkubácia 11–14 dní
Potravaprevažne húsenice a hmyz, sezónne bobule
Migrácianočný dlhý migrant cez Mexický záliv
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

70% 25% STRAVA zloženie
Hmyz a iné článkonožce — húsenice, chrobáky, osy, mravce, motýle; dominantná zložka po celý rok 70%
Bobule a drobné plody (napr. baza, drienka, svída) — sezónny doplnok pred migráciou a v zime 25%
Pavúky a iné drobné bezstavovce — príležitostná zložka, najmä pri hniezdení 5%

Odporúčané potraviny

  • Húsenice ako primárna potrava — tvorí hlavnú zložku stravy počas celého roka, najmä v hniezdnom období
  • Iný hmyz — chrobáky, osy, mravce, motýle, vážky; loví ich pomalým prehľadávaním koruny stromov a príležitostne ich chytá v lete
  • Pavúky — príležitostná bielkovinová zložka, najmä pri kŕmení mláďat
  • Bobule (baza, drienka, svída, brusnica) — dôležitý sezónny doplnok koncom leta a pred migráciou, kedy ukladá tuk na dlhú cestu
  • Drobné mäkké plody lesných drevín — sezónne v oblasti zimovania v Strednej Amerike
  • Čerstvá pitná voda denne — v prírode z listov a z potôčikov

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre všetky druhy vtákov
  • Soľ, korenené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky a tráviaci trakt vtáka
  • Postriekané semená, rastliny a hmyz neznámeho pôvodu — riziko otravy pesticídmi
  • Tučné olejnaté semená ako základ — vireo sťahovavý nie je zrnivoravec, semenná strava je pre neho nevhodná
Tip od odborníka Vireo sťahovavý je prevažne hmyzožravý druh — húsenice a iný hmyz tvoria základ jeho stravy, doplnenú sezónne o bobule a drobné plody. V prírode loví pomalým, sústredeným prehľadávaním koruny stromov; príležitostne chytá hmyz aj za letu. Pred a počas migrácie zvyšuje podiel bobúľ, ktoré mu poskytujú rýchlu energiu na dlhú nočnú cestu. Druh sa v európskej avikultúre prakticky nedrží — jeho nároky na hmyzí doplnok (živý/čerstvý hmyz alebo dobrá náhrada) sú vysoké a komerčne ťažko pokryteľné. Chovateľské odporúčania preto neexistujú; stránka má predovšetkým atlasový charakter.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.8
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Vireo sťahovavý je stredne hlasný druh — samec spieva takmer nepretržite počas celého hniezdneho dňa (vrátane horúčav, keď ostatné druhy stíchnu). Jeho séria krátkych hvízdaných fráz je nenápadná a prehliadnuteľná, keď sa prediera hustou korunou. Keďže sa v zajatí nedrží, hlasitosť v domácnosti je len teoretická.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Vireo sťahovavý nie je maznavý vták — ide o voľne žijúci sťahovavý druh, ktorý sa v zajatí nedrží. Fyzický kontakt s človekom je preňho silne stresujúci.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny a vytrvalý — samec spieva takmer bez prestávky celý deň; druh každoročne migruje nočne tisíce kilometrov medzi boreálnymi hniezdiskami a zimoviskami v Strednej Amerike.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Vireo sťahovavý nenapodobňuje ľudskú reč — vireá túto schopnosť nemajú. Jeho repertoár tvoria vrodené hvízdané frázy a pozývacie hlásky.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Vireo sťahovavý má vytrvalý, melodický spev zložený z krátkych hvízdaných fráz (2–5 tónov) oddelených 1–2 sekundovými pauzami — rytmický vzor pripomína vireo červenookého, ale frázy sú vyššie tonálne a pomalšie. Samec spieva takmer nepretržite celý deň, vrátane horúčav. Bežná poplašná hláska je jemné „ché“ alebo mäkké „čé-é“. Hlasová podobnosť s červenookým vireo je taká blízka, že začiatočníci ich v teréne ľahko zameňujú — skúsenejší pozorovatelia sa zameriavajú na tempo a výšku fráz.

Dokáže hovoriť? Vireo sťahovavý nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Rod Vireo túto schopnosť nemá — repertoár krátkych hvízdaných fráz a pozývacích hlások je vrodený. Reč sa nenaučí; ide o voľne žijúci sťahovavý druh, ktorý sa nedrží ako hovoriaci spoločenský vták.

Typické zvuky

  • Séria krátkych hvízdaných fráz (2–5 tónov) — rytmicky oddelené 1–2 sekundovými pauzami, vyššie tonálne ako vireo červenooký, tempe pomalšie
  • Poplašná hláska — mäkké, nazálne „ché“ alebo „čé-é“; vydáva ju pri vyrušení alebo blízkosti predátora
  • Kontaktná hláska v kŕdliku počas migrácie — tiché, jemné „čip“ alebo „tsit“; ozýva sa nočne pri prelete
  • Vytrvalý denný spev samca — spieva takmer nepretržite celý deň (vrátane poludňajšej horúčavy), čo je spomedzi vireí výnimočné

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a obsadenie teritória — samec spieva neúnavne z koruny stromov, frázy podobné vireo červenookému ale pomalšie
Hniezdenie (máj–august) v boreálnych a druhotných listnatých lesoch južnej Kanady a severných USA (zdroj: ADW, Audubon)
Odchov mláďat — inkubácia 11–14 dní (obaja rodičia), mláďatá vyletia 12–14 dní po vyliahnutí, rodičia ich dokrmujú ešte 10+ dní
Pelichanie — po hniezdnej sezóne pred jesennou migráciou; zvýšená potreba bobuľovej zložky pre ukladanie tuku
Zimovanie v Strednej Amerike (Mexiko – Panama) — v tropických a subtropických lesoch a lesných okrajoch, niekedy až po severnú Kolumbiu

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Neudomácnený voľne žijúci druh — v avikultúre sa nedrží. Vireo sťahovavý je severoamerický sťahovavý hmyzožravec, ktorý sa v európskej avikultúre nepestuje. Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter.
Priestor Druh sa v zajatí prakticky nedrží — žije vo vysokých korunách stromov a počas migrácie preletí tisíce kilometrov. Tieto nároky klietka ani voliéra nedokáže napodobniť.
Deti v domácnosti Vireo sťahovavý nie je domáci maznáčik — ide o voľne žijúci sťahovavý druh Severnej Ameriky, ktorý sa v avikultúre nedrží. Deti ho môžu spoznať ako zaujímavý príklad nenápadného lesného speváka, ktorý napriek malej veľkosti každoročne prelieta tisíce kilometrov.
Hlučnosť V prírode spieva vytrvalo, no spev je melodický a nenápadný — nezasahuje rušivo ani pri dlhšom počúvaní. Keďže vireo sťahovavý sa v avikultúre prakticky nedrží, posúdenie vhodnosti do bytu je iba teoretické.
Verdikt odborníka Vireo sťahovavý (Vireo philadelphicus) je malý severoamerický spevavec (12–14 cm, 11–14 g) z čeľade vireovité (Vireonidae) s nenápadným, ale charakteristickým sfarbením: olivovo-sivohnedý vrch, sivá čiapka, výrazné biele obočie a tmavý pruh cez oko siahajúci až k tmavým lorám — tento tmavý loralový pruh ho spoľahlivo odlišuje od vireo speváčkeho (V. gilvus), ktorý má lorá svetlejšie. Celý spodok má žltkastý nádych, najsýtejší na hrdle a hornej hrudi; bez krídlových pásov a bez očného krúžku; zobák hrubší s háčikovitým hrotom. Druh je monotypický (bez poddruhov) a pohlavie nie je viditeľné sfarbením. Hniezdi v boreálnych a druhotných listnatých lesoch južnej Kanady (odhadom 86 % globálnej populácie) a sev. okrajov USA (máj–august) a zimuje v Strednej Amerike od Mexika po Panamu. Je to nočný migrant preletávajúci Mexický záliv. Potrava je prevažne hmyz (húsenice, chrobáky, osy), doplnená sezónne bobuľami. Košíkovité hniezdo stavia vysoko v korune (3–27 m), znáša 3–5 bielych vajec s hnedými škvrnami, inkubácia trvá 11–14 dní (obaja rodičia), mláďatá vyletia za 12–14 dní. Populácia 4 milióny jedincov s rastúcim trendom — IUCN LC, bez CITES. V avikultúre sa nedrží; stránka má atlasový charakter.

Prostredie a požiadavky

Biotop (voľne žijúci druh, v zajatí sa nedrží)
Boreálne a druhotné listnaté lesy južnej Kanady a sev. USA — aspen, breza, jelša, jaseň; korunové pásmo 70–100 % zápoja
Vireo sťahovavý obsadzuje boreálne lesy a druhotné porasty — preferuje osiky, brezy, jelše a jasene s hustým zapojeným krytom (70–100 % zápoja) a komplexnou vertikálnou štruktúrou. Hniezdi tiež na okrajoch lesov, v zarastených pasiekach a pozdĺž vodných tokov. Zimuje v tropických a subtropických lesoch Strednej Ameriky do 1600 m n. m. (zdroj: ADW).
Spoločenské správanie
V hniezdnej sezóne monogamné teritoriálne páry; mimo nej jednotlivo alebo v malých zmiešaných kŕdlikoch počas migrácie
Počas hniezdenia žijú monogamné teritoriálne páry — samec vytrvalo spieva a háji teritórium. Mimo sezóny a počas migrácie sa vireo sťahovavý pohybuje jednotlivo alebo v malých zmiešaných kŕdlikoch s inými druhmi vireí a speváčiek. Nepatrí medzi výrazne spoločenské druhy.
Teplota a migrácia
Hniezdi v miernom a boreálnom pásme Kanady a sev. USA; zimuje v tropickom a subtropickom pásme Strednej Ameriky
Druh je dlhý nočný migrant — každoročne preletí tisíce kilometrov medzi boreálnymi hniezdiskami a tropickými zimovískami. Na severe prilieta neskoro (koncom mája), keď je listnatá vegetácia plne rozvinutá. Zimuje v nižších nadmorských výškach Strednej Ameriky (Mexiko–Panama, niekedy po sev. Kolumbiu).
Hniezdo
Košíkovitý pohár v rozvidlení konára, 3–27 m nad zemou; materiál: kôra, tráva, machom, lišajníky, pavučiny
Samica vyberá miesto hniezda blízko vrcholu malého stromu — pohár je vyplietaný z prúžkov kôry, trávy, machom a lišajníkov a upevnený pavučinami na horizontálnom rozvidlení konára, typicky 3–27 m nad zemou v listnatom strome (osika, vŕba, jelša, javor). Hniezdo nesie obaja rodičia (zdroj: ADW, Audubon).
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v plytkých potôčikoch a v rose na listoch; plytká miska s čistou vodou v dočasnej starostlivosti
Vireo sťahovavý sa v prírode kúpe v plytkých vodných plochách a využíva rosu na listoch. V dočasnej ľudskej starostlivosti (zranený jedinec) je vhodná plytká miska s čistou vodou, vymieňaná denne.
Svetlo a migrácia
Denný vták s výrazným sezónnym rytmom — nočná migrácia, jarné hniezdiská, jesenný odlet
Vireo sťahovavý je denný vták — aktívny od svitania do zotmenia. Migrácia prebieha nočne (navigácia podľa hviezd); prilieta na hniezdiská koncom mája a odlieta v septembri. Jarná migrácia vedie cez Mexický záliv a pozdĺž atlantického pobrežia; na západ od Mississipi je vzácny.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Máj–jún (po prílete na hniezdiská; zdroj: ADW)

Samec po prílete na hniezdiská (koniec mája) spieva takmer nepretržite — séria krátkych hvízdaných fráz z vrcholu stromu. Tok je primárne hlasový; monogamný pár sa formuje rýchlo. Pohlavná dospelosť pravdepodobne v prvom roku života, v nasledujúcej sezóne po vyliahnutí (druh-špecifické údaje presné neoverené — analógiou s ostatnými Vireo). Druh je monogamný s jednou hniezdnou sezónou ročne.

Hniezdo a znáška
Znáška 3–5 vajec (typicky 4); máj–august (zdroj: ADW, Audubon)

Obaja rodičia stavajú košíkovitý pohár z prúžkov kôry, trávy, lišajníkov a pavučín, upevnený v rozvidlení konára 3–27 m nad zemou (zdroj: Audubon). Samica znáša 3–5 bielych vajec s hnedými a čiernastými škvrnami (zdroj: ADW, Audubon). Hniezdna sezóna trvá máj–august.

Inkubácia
11–14 dní; obaja rodičia (zdroj: ADW — 11–13 dní; Audubon — ~14 dní)

Vajcia inkubujú obaja rodičia — samec si vyvinul malú hniezdnu náplasť (brood patch), čo je u vireí bežné. ADW uvádza inkubáciu 11–13 dní, Audubon ~14 dní; prezentujeme rozsah 11–14 dní. V tomto období je samec stále aktívny v speve z hniezdneho teritória.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz nevyhnutný (zdroj: ADW)

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé) — kŕmia ich obaja rodičia predovšetkým živým hmyzom (húsenice, chrobáky, osy). Živočíšna bielkovina je v tomto období nevyhnutná pre rýchly rast mláďat. Obaja rodičia tiež mláďatá brodia (ohrievajú).

Vyletenie a vývoj mláďat
Vyletenie 12–14 dní po vyliahnutí; rodičovská starostlivosť ďalších 10+ dní (zdroj: ADW)

Mláďatá vyletia 12–14 dní po vyliahnutí, ale rodičia ich dokrmujú ďalších 10 a viac dní (zdroj: ADW). Juvenily sú sfarbené podobne ako dospelé, ale s menej sýtym žltým odtieňom. Po celkovom osamostatnení sa pripájajú k zmiešaným kŕdlikom pri jesennom ťahu.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s ostatnými druhmi rodu Vireo sa odhaduje na prvý rok života. Maximálny zaznamenaný vek je 8 rokov a 10 mesiacov (zdroj: ADW — krúžkovacie záznamy).

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí nedrží a neochočuje — ide o voľne žijúceho migranta.

Vireo sťahovavý je voľne žijúci sťahovavý druh, ktorý sa neochočuje — žije vysoko v korunách stromov a pred človekom uniká. Nie je vhodný na chov ani ako spoločenský vták.

1

Neusiluj sa o ochočenie — vireo sťahovavý je voľne žijúci plachý druh, kontakt s človekom ho stresuje

2

Pozorovanie v prírode: počas jarnej migrácie (máj) sleduj vtáka ďalekohľadom v korunách listnatých stromov — pohybuje sa pomalšie ako speváčky (warblery)

3

Pri náleze zraneného jedinca ho zver záchrannej stanici — minimalizuj manipuláciu, drž ho v tichu a tme

4

Rešpektuj ochranu sťahovavých vtákov — v USA a Kanade je druh chránený zákonom Migratory Bird Treaty Act

Cena a kde kúpiť

v avikultúre sa nedrží — trhová cena neexistuje (presné údaje neoverené)

Vireo sťahovavý sa v európskej avikultúre nedrží — ide o voľne žijúci severoamerický sťahovavý druh, ktorý nie je etablovaný v chove. Bežná trhová cena preň neexistuje. V USA a Kanade je chránený zákonom Migratory Bird Treaty Act (MBTA), čo zakazuje chytanie, držanie aj predaj divých jedincov. Druh nie je v CITES.

Druh sa bežne nepredáva — v avikultúre sa nedrží; namiesto kúpy je vhodné pozorovanie vo voľnej prírode počas migrácie
Odborná literatúra, atlasy a databázy (Avibase, eBird, AllAboutBirds) — najlepší zdroj poznania tohto druhu
Akúkoľvek ponuku divého jedinca považuj za ilegálnu — MBTA v Severnej Amerike zakazuje odchyt aj predaj
Na čo si dať pozor Vireo sťahovavý nie je vták na predaj ani na chov — ide o voľne žijúci sťahovavý druh chránený zákonom. Najlepšie ho spoznáš počas migrácie (máj a september) v listnatých lesoch, kde ho prezradí jeho pomalý pohyb v korune a vytrvalý hvízdaný spev.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Vireo sťahovavý 12–14 cm Vireo speváčky 11,5–14 cm Vireo červenooký 13–14,5 cm Speváčka Tennessee 11–12,5 cm Strakoška obočnatá 16–18 cm
Vireo sťahovavý Vireo speváčky (Vireo gilvus — Eastern Warbling Vireo) Vireo červenooký (Vireo olivaceus — Red-eyed Vireo) Speváčka Tennessee (Leiothlypis peregrina — Tennessee Warbler) Strakoška obočnatá (Pteruthius aeralatus — Blyth's Shrike-babbler)
Dĺžka12–14 cm11,5–14 cm13–14,5 cm11–12,5 cm16–18 cm
Váha11–14 g10–14 g12–26 g7–12 gcca 25–35 g
Dožitiemax. 8 r 10 mes. (vo voľnej prírode, krúžkovacie záznamy)max. cca 12 rmax. cca 10 rmax. cca 8 rpresné údaje neoverené
Hlučnosťneudomácnený voľne žijúci sťahovavý druh — v avikultúre sa nedržívoľne žijúci druh, v avikultúre sa nedržívoľne žijúci druh, v avikultúre sa nedržívoľne žijúci druh, v avikultúre sa nedržívoliérový druh, niektorí chovatelia v Ázii
Stav IUCNIUCN LC (rastúci trend), bez CITES, chránený MBTA v USA/KanadeIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaOlivovo-sivohnedý vrch, sivá čiapka, biele obočie, tmavý pruh cez oko až k tmavým lorám, žltkastý spodok (najsýtejší na hrdle), bez krídlových pásov, hrubší háčikovitý zobák, bez pohlavného dimorfizmuVeľmi podobný, ale lorá svetlejšie (menej tmavý pruh), spodok bledší belavý (nie žltkastý), obočie za okom rovnako široké ako pred ním; sfarbenie celkovo bledšieVäčší; sivá čiapka ohraničená výraznou čiernou laterálnou čiapkovou čiarou; červená dúhovka (červenooký); spodok biely; hlas veľmi podobný sťahovavému, ale hlbší a rýchlejší; dominantný lesný spevákTenší, špicatejší zobák (NIE háčikovitý); biele podchvostné krovky (kľúčový rozdiel); zelenší vrch; pohybuje sa rýchlejšie a čulejšie; sfarbením v nerozmnožovacom šate veľmi podobná vireo sťahovavémuVýrazne väčšia; silný zobák; výrazný pohlavný dimorfizmus (samec čierna čiapka+biele obočie+gaštanové terciálie+žltý krídlový fliak; samica sivá); Vireonidae tiež, ale ázijská čeľaď, iný vzhľad
AreálHniezdi v boreálnych a druhotných listnatých lesoch južnej Kanady (86 % populácie) a sev. USA; zimuje v Strednej Amerike (Mexiko–Panama); nočný migrant, monotypickýHniezdi v širokej škále listnatých lesov USA a Kanady (vrátane mestských parkov); zimuje v Strednej Amerike; väčší a bežnejší areál hniezdenia ako sťahovavý; hlas hlbší a rýchlejšíVeľmi hojný v listnatých lesoch celej východnej Severnej Ameriky; zimuje v amazonskej panve v Južnej Amerike; hlas (porovnávaný s vireo sťahovavým) o niečo hlbší, rýchlejší a monotónnejšíHniezdi v boreálnych lesoch Kanady a sev. USA (podobné hniezdisko); zimuje v Strednej Amerike a sev. Južnej Amerike; na ťahu spoločne s vireo sťahovavým — preto je korekcia zobáka a podchvostia v teréne dôležitáJuhovýchodná Ázia (Himaláje, Čína, Mjanmarsko, Vietnam); rezidentný voliérový a teráriový druh ázijskej avikultúry — na portáli lepet.sk rovnaká čeľaď Vireonidae

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest z vlhkej podestielky alebo plesnivého krmiva — riziko najmä u stresovaných jedincov dočasne v ľudskej starostlivosti. Prevencia: čerstvé krmivo, suché a dobre vetrané prostredie. Liečba patrí do rúk aviárneho veterinára.

Endoparazity (kokcídie, hlísty, krvné parazity Haemoproteus/Leucocytozoon)
stredná

Príznaky: Riedky trus, chudnutie napriek jedeniu, nastŕpané perie, slabosť, bledé sliznice

Sťahovavé vtáky sú vystavené rôznym endoparazitom na hniezdiskách aj na zimoviskách. Krvné parazity rodu Haemoproteus a Leucocytozoon sú u severoamerických vireí zaznamenané; pri oslabenej imunite sa môžu prejaviť. Liečba cielenými antiparazitikami patrí veterinárovi.

Stres a poranenia pri kolíziách so sklom a stavbami
vysoká

Príznaky: Dezorientácia, otrasenie, krvácanie z hlavy, paralýza krídel, náhly úhyn

Vireo sťahovavý migruje nočne a počas ťahu cez mestá je vážne ohrozený kolíziami so sklenenými budovami — patrí medzi druhy s výraznými stratami pri nočnej migrácii cez mestské centrá. Nájdený dezorientovaný jedinec potrebuje pokoj, tmu a rýchlu pomoc záchrannej stanice.

Kočky a iné predátory pri nočnej migrácii
vysoká

Príznaky: Bodné rany, zlomené kosti, šok, interné krvácanie

Počas nočnej migrácie a po kolíziách so stavbami sú dezorientovaní jedinci zraniteľní voči kočkám a iným predátorom. Voľne túlajúce sa mačky sú jednou z hlavných príčin úhynov sťahovavých vtákov v Severnej Amerike.

Strata biotopu na zimoviskách v Strednej Amerike
stredná

Príznaky: Nie je to choroba, ale štrukturálne ohrozenie populácie — odlesňovanie tropických zimovísk znižuje úspešnosť prezimovania

Vireo sťahovavý zimuje v tropických a subtropických lesoch Strednej Ameriky. Rastúce odlesňovanie v tejto oblasti môže dlhodobo obmedziť zimoviskový habitat, hoci súčasný populačný trend zostáva stúpajúci.

Prevencia Vireo sťahovavý sa v zajatí nedrží, takže tieto zásady platia najmä pre dočasnú starostlivosť o zraneného alebo kolíziou otrasého jedinca: (1) Ticho a tma — minimalizácia stresu je najdôležitejší krok; vložiť do krabice s otvormi, bez kŕmenia ak je v šoku. (2) Rýchla záchranná stanica — vireá sú odborné prípady, nielen zranenie ale aj interné krvácanie po kolízii. (3) Nedávať vodu silovú — dezorientovaný vták sa môže zadusiť; len zaviazanú vatu s kvapkou vody. (4) Nechytať ani neodchytávať divé jedince — MBTA v USA/Kanade zakazuje akékoľvek držanie bez licencie. Každá náhodná interakcia by mala skončiť návratom do prírody.

Zaujímavosti

1

Tmavé lorá ako kľúčový terénny znak — na rozdiel od vireo speváčkeho (Vireo gilvus) má vireo sťahovavý výrazný tmavý pruh cez oko siahajúci až k tmavým lorám (uzdičke). U speváčkeho vireo sú lorá svetlejšie a tento pruh je menej výrazný. V teréne je to jeden z naistejších rozlišovacích znakov.

2

Žltkastý spodok — vrátane hrdla — u vireo speváčkeho je spodok oveľa bledší (belavý), zatiaľ čo vireo sťahovavý má celý spodok žltkasté sfarbenie, najsýtejšie práve na hrdle a hornej hrudi. Toto je pri bočnom pohľade v teréne výrazné.

3

Ako rozlíšiť od speváčky (Tennessee Warbler)? — Speváčka (Leiothlypis peregrina) je v juvenile/nerozmnožovacom šate veľmi podobná. Kľúčové rozdiely: speváčka má tenší, špicatejší zobák (nie háčikovitý) a biele podchvostné krovky (vireo sťahovavý má žlté/žltkasté podchvostie). Speváčka sa tiež pohybuje rýchlejšie.

4

86 % populácie v kanadskej boreálnej zóne — Partners in Flight odhaduje 4 milióny jedincov globálne, z čoho odhadom 86 % hniezdí v Kanade v boreálnej lesnej zóne (zdroj: Boreal Songbird Initiative). Populácia od roku 1966 stúpa o cca 2,3 % ročne (NABBS).

5

Nočný migrant cez Mexický záliv — vireo sťahovavý migruje nočne, napriek malej veľkosti prelieta Mexický záliv na jar severným smerom. Sleduje relatívne úzku trasu cez Strednú Ameriku; na západ od údolia Mississipi je vzácny. Prilieta na hniezdiská neskoro — koncom mája, keď je listová vegetácia plne rozvinutá.

6

Spev takmer nerozeznateľný od červenookého vireo — samec spieva celý deň vrátane horúčav (čo je u vtákov nezvyčajné). Jeho frázy sú vyššie tonálne a pomalšie ako u červenookého vireo, s dlhšími pauzami medzi frázami. V teréne je hlas ľahšie identifikovateľným znakom ako sfarbenie.

7

Hniezdo vysoko v korune bez viditeľných znakov — košíkovitý pohár je upevnený 3 až 27 m nad zemou v rozvidlení konára a dobre ukrytý listami. Vireo sťahovavý je preto ťažko nájditeľný bez sledovania spevu — prehľadáva korunu pomaly a sústredeným spôsobom, na rozdiel od rýchlosťou vynikajúcich speváčok.

8

Obaja rodičia inkubujú a kŕmia — samec si vyvinul malú hniezdnu náplasť (brood patch), čo umožňuje striedanie s matkou pri sedení na vajciach. Táto starostlivosť oboch pohlaví je pre rod Vireo typická.

9

IUCN LC s rastúcim trendom — vďaka adaptácii na druhotné a preriedené lesy (ťažbové holiny, zarastené pasienky) populácia stúpa, hoci dlhodobá strata zimoviskového habitatu v Strednej Amerike zostáva potenciálnou hrozbou.

Taxonomická klasifikácia

species Vireo sťahovavý (Vireo philadelphicus)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Vireonidae (vireovité)
Rod Vireo Vieillot, 1808
Druh Vireo philadelphicus (Cassin, 1851)
Poddruh SR V SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — severoamerický sťahovavý druh; v európskej avikultúre sa nedrží
Poddruhy Druh je monotypický — IOC World Bird List, Avibase ani Birds of the World nerozoznávajú poddruhy. Opísal ho John Cassin v roku 1851; druhové meno philadelphicus odkazuje na Philadelphia (Pennsylvania), kde bol ulovený typový exemplár.
Avibase_ID 447A1BA516A43F9A

? Často kladené otázky

Sú to najčastejšie zamieňané severoamerické vireá. Kľúčové rozdiely: vireo sťahovavý má tmavé lorá (pruh cez oko siaha k uzdičke) a žltkastý spodok vrátane hrdla. Vireo speváčky má lorá svetlejšie a spodok oveľa bledší (belavý). Navyše, obočie vireo sťahovavého sa zužuje za okom, zatiaľ čo u speváčkeho je obočie rovnako široké pred aj za okom. Farba tiež pomáha: žltá je u sťahovavého najsýtejšia na hrdle a hrudi, nie na bokoch.

Speváčka Tennessee (Leiothlypis peregrina) je v juvenile a nerozmnožovacom šate veľmi podobná. Tri hlavné odlišnosti: (1) Zobák — vireo má hrubší, háčikovitý zobák; speváčka má tenší, špicatý zobák speváčkovitého tvaru. (2) Podchvostie — Tennessee Warbler má biele podchvostné krovky; vireo sťahovavý má podchvostie žltkasté ako zvyšok brucha. (3) Pohyb — vireo sa pohybuje oveľa pomalšie a metodickejšie ako rýchla, čulá speváčka.

Zimuje v tropických a subtropických lesoch Strednej Ameriky — od južného Mexika cez Guatemalu, Belize, Honduras, Nikaraguu, Kostariku a Panamu, niekedy až po severnú Kolumbiu. Migrácia je nočná; na jar sa druh presúva relatívne úzkou trasou cez Mexický záliv smerom na sever. Na západ od údolia rieky Mississippi je vzácny. Prilieta na hniezdiská neskoro — koncom mája, keď je listová vegetácia plne rozvinutá.

Hniezdi v boreálnych a druhotných listnatých lesoch južnej Kanady a severných okrajov USA — preferuje osiky, brezy, jelše a jasene s hustým zapojeným korunovým krytom (70–100 %). Dôležité sú lesné okraje, zarastené paseky a porasty pozdĺž vodných tokov. Košíkovité hniezdo stavia vysoko v korune (3–27 m nad zemou). Odhadom 86 % globálnej populácie hniezdi v kanadskej boreálnej zóne (zdroj: Boreal Songbird Initiative).

V USA a Kanade je chránený zákonom Migratory Bird Treaty Act (MBTA), ktorý zakazuje odchyt, držanie, predaj aj zámerné poranenie. V CITES nie je zaradený. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) s rastúcim populačným trendom. Na Slovensku sa vo voľnej prírode nevyskytuje — zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje.

Áno — samec vireo sťahovavého spieva takmer nepretržite celý deň sériou krátkych (2–5 tónov) hvízdaných fráz oddelených 1–2 sekundovými pauzami. Spev je melodický, ale jednoduchý; veľmi podobný spevu vireo červenookého, ale pomalší a tónovo vyšší. Práve pomalšie tempo a vyššia poloha sú hlavným hlasovým vodítkom. Bežná hláska je jemné „ché“ alebo „čé-é“. Druh spieva aj počas horúčav, keď ostatné druhy stíchnú — čo z neho robí v lete ľahko lokalizovateľný zdroj hlasu v lese.

Prakticky nie. Vireo sťahovavý je voľne žijúci sťahovavý druh hniezdíaci v Kanade a USA, ktorý sa v európskej avikultúre nedrží. V Severnej Amerike je jeho chov bez licencie zakázaný zákonom MBTA. Ide o výlučne hmyzožravý druh so špecializovanými stravovacími nárokmi, dlhými migračnými potrebami a biotopovými nárokmi (vysoké koruny boreálneho lesa), ktoré klietka nemôže naplniť. Stránka má preto atlasový a poznávací charakter.

ZDROJ: Avibase (Vireo philadelphicus, ID 447A1BA516A43F9A, SK názov vireo sťahovavý, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=447A1BA516A43F9A), Animal Diversity Web / University of Michigan (Vireo

 Video — Vireo sťahovavý

Vireo sťahovavý (Vireo philadelphicus) — spev a hlas v prírode

Vireo sťahovavý (Vireo philadelphicus) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Philadelphia Vireo, Česky:   zelenáček kanadský, Nemecky:   Philadelphiavireo, Španielsky:   Vireo de Filadelfia, Francúzsky:   Viréo de Philadelphie, Taliansky:   Vireo di Filadelfia, Holandsky:   Philadelphiavireo, Portugalsky:   Víreo-de-filadélfia, Poľsky:   wireonek cytrynowy, Maďarsky:   sárgahasú lombgébics, Rusky:   Тонкоклювый виреон, Japonsky:   セアカモズモドキ, Latinsky:   Vireo philadelphicus (Cassin, 1851)