Vireo spevavý (Vireo gilvus)

Vireonidae (vireovité)

Vireo spevavý

Vireo gilvus — nenápadný sivo-olivový spevavec Severnej Ameriky bez výrazných znakov, preslávený neobyčajne melodickým a vytrvalým spevom — spieva aj za letnej horúčavy a priamo zo sedadla na vajciach

IUCN: LC (Least Concern, 2021) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN, posledné posúdenie 2021). Populácia vireo spevavého je odhadovaná na cca 53 miliónov dospelých jedincov (Partners in Flight 2019) a vykazuje rastúci trend: za posledných 10 rokov vzrástla populácia o 6 % (priemerný nárast 0,9 % ročne). Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V USA je chránený Migratory Bird Treaty Act of 1918. Medzi identifikovanými hrozbami sú kolízie počas nočnej migrácie (budovy, rádiové veže, veterné turbíny) a vystavenie pesticídom v ošetrených stromoch, no tieto faktory súčasnú populáciu neohrozujú na úrovni LC prahov.
Dĺžka12–13 cm
Hmotnosť10–16 g
Dožitiedo 13 rokov (max. overené krúžkovaním)
AreálSeverná Amerika (hniezdi), Mexiko a Stredná Amerika (zimuje)
BiotopOtvorené listnaté lesy, ripariánne háje, parky a aleje
StravaTakmer výlučne hmyz a pavúky, sezónne bobule
SťahovavosťDlhý nočný migrant
IUCNLC — najmenej ohrozený (rastúca populácia)
Populáciacca 53 miliónov dospelých jedincov
SpevMelodický plynulý warble — jeden z najvytrvalejších spevákov Severnej Ameriky
🔊
Hlučnosť
4/5
🤝
Priľnavosť
1/5
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

80% 15% STRAVA zloženie
Hmyz a pavúky — húsenice, mole, mšice, chrobáky, kobylky; celoročne dominantná zložka, zbierané z listnatého porastu v korunách stromov 80%
Bobule a drobné plody — baza čierna (Sambucus), sumach, svíb (dogwood), gumbo-limbo na zimoviskách; sezónny doplnok pred migráciou a v zime 15%
Pavúky — súčasť hmyzích koristí, zachytávané pri prezriekaní vetvičiek a listov 3%
Slimáky a iné drobné bezstavovce — príležitostná zložka 2%

Odporúčané potraviny

  • Živá potrava — čerstvo vylíhnuté larvy múčneho chrobáka (potemník múčny), cvrčky, muchy a malé húsenice; tvorí základ prirodzenej stravy a je nevyhnutná počas hniezdenia
  • Pasty a mäkké krmivy pre hmyzožravcov (insectivore soft food) — komerčne dostupné zmesi určené pre čebulky, mucháre a drozdce ako alternatíva k živej potrave
  • Drobné bobule — baza, bezinka, svíb, čerešne, mrazené divé lesné bobule (rozmrazené); dôležitý sezónny doplnok najmä v polovici leta a pred migráciou
  • Jablko, hruška, melón — čerstvé ovocie v malých kúskoch bez šupky a jadier; príjemné obohatenie pre vtáky v zoo exponátoch alebo záchranných staniciach
  • Nektár alebo medonosné roztoky — vireo v prírode príležitostne zoberie nektár; v zajatí nie je bežné, no môže pomôcť pri rekonvalescencii
  • Vitamínový doplnok na báze insektivornej stravy — najmä B-komplex a D3 pre vtáky držané bez prirodzeného UV svetla
  • Čerstvá pitná voda denne — meniť každý deň, plytká miska aj na kúpanie

Zakázané potraviny

  • Obilninové zmesi a semená — vireo je takmer výlučný hmyzožravec; semenná strava je pre neho fyziologicky nevhodná a vedie k podvýžive
  • Avokádo — toxické pre vtáky (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre vtáky
  • Cibuľa, cesnak — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky vtákov
  • Konzervované alebo chemicky ošetrené ovocie — zbytky pesticídov sú pre drobné insektivorné vtáky zvlášť nebezpečné
  • Sladené nápoje, sirupy a umelé sladidlá — nevhodné pre vtáky, poškodzujú pečeň
  • Plesnivá alebo zatuchnutá mäkká potrava — vireo je náchylný na aspergilózu; mäkké krmivo treba meniť minimálne 2× denne pri teplotách nad 20 °C
Tip od odborníka Vireo spevavý je takmer výlučný hmyzožravec — v prírode zbiera húsenice, mšice, chrobáky a pavúky priamym prezriekaním listového porastu v korunách stromov. V zajatí (napríklad v záchrannej stanici alebo pri dočasnej starostlivosti) je základ jedálnička živá potrava — larvy potemníka múčneho, cvrčky alebo muchy — doplnená o komerčné insektivorné mäkké krmivy. Pred migráciou a v zime vireo prirodzene priberie bobule (baza, svíb, gumbo-limbo): drobné lesné bobule sú preto vítaným doplnkom. Semenná strava je pre vireo nevhodná — ide o čistého hmyzožravca bez fyziologického aparátu na trávenie semien. Mäkké krmivo pri vyšších teplotách rýchlo kvasí; zásada je meniť ho minimálne 2× denne. Presné kŕmne normy v dlhodobom zajatí pre tento druh nie sú odborne overené — vireo sa ako klietkový mazánik nechová.

Správanie a komunikácia

4 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 3
4/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Vireo spevavý patrí medzi nápadne hlasných spevákov relatívne na svoju veľkosť. Samec spieva takmer nepretržite od úsvitu do súmraku — aj počas najhorúcejších letných dní, keď ostatné vtáky stíchnu, a dokonca priamo zo sedadla na vajciach. Jedná sa o melodický plynulý vireo-spev: vlniace sa frazírovanie, ktoré stúpa a klesá, s dôrazom na posledný tón. Na vzdialenosť tón dobre preráža.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Vireo spevavý je voľne žijúci, plachý druh — fyzický kontakt s človekom je preň silne stresujúci. Nie je to vták na ruku ani spoločenský mazánik; ide o atlasový, poznávací druh a správny vzťah k nemu je pozorovanie z diaľky vo voľnej prírode.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny, prevažne arboreálny druh — vireo spevavý trávi väčšinu dňa prezriekaním listového porastu v korunách stromov, kde pomaly a dôkladne prehľadáva každú vetvičku a listový zväzok. Je to dlhý migrant (Severná Amerika — Stredná Amerika), čo vyžaduje významné tukové zásoby. Prirodzene aktívny denný druh s vysokými priestorovými nárokmi.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Vireo spevavý nenapodobňuje ľudskú reč — vireo a ich príbuzní túto schopnosť nemajú. Jeho repertoár tvorí inštinktívne vrodený melodický spev a krátke kontaktné hlásky. Reč sa nenaučí.

Hlasový prejav a reč

4/5 hlasitosť

Vireo spevavý je mimoriadne hlasný a vytrvalý spevák porovnateľnej reputácie s niektorými drozdmi. Spev samca je melodické plynulé vlnenie (warble) — séria bohato modulovaných píšťaľových tónov, ktoré sa hladko prelínajú a tvoria dlhé frázovanie stúpajúce a klesajúce, typicky zakončené na vyššom prízvučnom tóne. Frázy trvajú asi 2,5–3,5 sekundy a opakujú sa v krátkych prestávkach celý deň. Samec spieva aj počas najhorúcejších letných dní (keď väčšina vtákov mlčí) a zoologicky pozoruhodne — aj priamo zo sedadla pri inkubácii vajec. Plač (call) je tvrdé, nosové „veeeah“ alebo krátke „chek“. Spev vykazuje regionálne variácie medzi východnou a západnou populáciou (východná má nižšiu frekvenciu, väčšiu moduláciu; západná je vyššia a živelnejšia).

Dokáže hovoriť? Vireo spevavý nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Repertoár je vrodený a tvorí ho melodický warble a krátke kontaktné hlásky. Reč sa nenaučí.

Typické zvuky

  • Melodický plynulý warble — dlhé vlniace sa frazírovanie z bohato modulovaných píšťaľových tónov, charakteristicky stúpa a klesá, záver na vyššom prízvučnom tóne; frázy trvajú 2,5–3,5 sekundy a opakujú sa takmer nepretržite
  • Nosové tvrdé volanie „veeeah“ alebo „veeah“ — poplašná a kontaktná hláska, nosovejší tón než u väčšiny spevákov, typická pre čeľaď Vireonidae
  • Krátke tuknutie „chek“ — ostré kontaktné ciknutie, bežné pri agitácii alebo keď vták upozorňuje partnera pri hniezde
  • Spev pri inkubácii — samec spieva priamo zo sedadla na vajciach, čo je v ríši vtákov vzácna adaptácia; spieva aj v nejteplejší poludňajší čas, keď iné druhy mlčia

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — samce pristávajú na hniezdiskách a začínajú neúnavne spievať; obhajoba teritória melodickým vireo spevom (zdroj: Audubon, All About Birds)
Hniezdna sezóna (koniec mája — polovica júla) — hniezdenie v listnatých lesoch a ripariánnnych hájoch Severnej Ameriky (zdroj: SD Birds, Audubon)
Odchov mláďat — inkubácia 12–14 dní, mláďatá opúšťajú hniezdo 13–14 dní po vyliahnutí; obaja rodičia sa striedajú (zdroj: ADW, SD Birds)
Pelichanie a príprava na migráciu — zvýšený príjem bobúľ ako energetická zásoby pred odletom
Zimovanie (november–február) — druh zimuje v Mexiku a Strednej Amerike po severný okraj Nikaraguy; aktívny v krovinnatom lesnom poraste
Migrujúci druh: prílet na severoamerické hniezdiská apríl–máj, nočná migrácia cez Texas a Mexiko; odlet na zimoviská september–október

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Voľne žijúci severoamerický druh — v zajatí sa nechová. Vireo spevavý je migračný insektivorný vták s vysokými nárokmi na priestor, živú potravu a sezónny cyklus. Nie je to klietkový mazánik ani etablovaný voliérový druh v európskej avikultúre. Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter — umožňuje záujemcom naučiť sa rozlíšiť vireo od podobných druhov (Philadelphia Vireo, Tennessee Warbler) a pochopiť jeho fascinujúcu biológiu spevu. Akékoľvek chovateľské odporúčania sú platné len pre záchranné stanice a sú odvodené zo všeobecných zásad pre insektivorné speváky.
Priestor Druh sa v zajatí nechová, preto preň neexistuje overený priestorový štandard. V záchranných staniciach sa dočasne používajú priestranné sieťované priestory s prírodnou vegetáciou, aby sa vtak mohol pohybovať, udržiavať let a minimalizoval stres. Trvalý chov tohto druhu je nevhodný a v SR by si vyžadoval povolenie (zákon 543/2002 Z. z. o ochrane prírody — všeobecná ochrana vtákov). Pre tento druh je namiesto chovu vhodné pozorovanie vo voľnej prírode v jeho areáli (Severná Amerika).
Deti v domácnosti Vireo spevavý nie je domáci mazánik pre deti — ide o voľne žijúci plachý severoamerický druh. Deti ho môžu objaviť ako zaujímavú biologickú kuriozitu: vták, ktorý spieva aj keď sedí na vajciach a aj za letnej horúčavy, je skvelou ukážkou toho, prečo sa vtáky ozývajú. Jeho melodický spev je ľahko vyhľadateľný na YouTube a na xeno-canto (nahráv.org). Najlepšou interakciou s týmto druhom je rešpekt — sledovať z diaľky, neplašiť, nechytať.
Hlučnosť Vireo spevavý nie je klietkový mazánik — jeho spev je adaptovaný na otvorené lesné prostredie. V uzavretom priestore (byt, záchranná stanica) môže neúnavný spev samca od svitu do súmraku pôsobiť rušivo. Keďže sa v chove nechová, otázka je skôr akademická.
Verdikt odborníka Vireo spevavý (Vireo gilvus) je stredne veľký spevavec (12–13 cm, 10–16 g) z čeľade Vireonidae, hniezdiaci v otvorených listnatých lesoch, ripariánnych hájoch a stromovíach naprieč Severnou Amerikou. Na prvý pohľad pôsobí nenápadne: sivo-olivové sfarbenie vrchu, belavý spodok, biele obočie, nevýrazný tmavý prúžok cez oko, žiadne krídlové pásy, žiadny chocholík — druh bez okázalých znakov. Samec a samica sú vizuálne takmer identickí, samica niekedy s mierne výraznejším žltavým nádychom na bokoch. Háčikovitý hrubší zobák (vireo znak) ho odlíšia od Tennessee Warbler s tenkým špicatým zobákom. Od Philadelphia Vireo (podobne nenápadného) ho treba odlíšiť rozložením žltizny: Philadelphia má žltý spodok najintenzívnejší na hrdle a hrudi, Warbling naopak na bokoch (hrdlo/hruď sú biele/sivobiele); Philadelphia má tiež tmavšie lórá. Avšak najistejší klíč k druhu je spev: melodické plynulé vlnenie stúpajúce a klesajúce, zakončené prízvučným vyšším tónom — samec ho prednáša takmer nepretržite celý deň, aj počas letných horúčav a priamo zo sedadla na vajciach. Hniezdi v čašovitom visiačom hniezde zo súkna a rastlinných vlákien, umiestenom vo vidličke vetvičky; znáška 3–5 (zvyčajne 4) bielych vajec s hnedo-čiernymi škvrnami; inkubácia 12–14 dní, mláďatá opúšťajú hniezdo 13–14 dní po vyliahnutí. Obaja rodičia sa podieľajú na inkubácii aj kŕmení. Stravuje sa takmer výlučne hmyzom a pavúkmi zbieranými v korune stromov, pred migráciou doplňuje bobule. Je to dlhý migrant: zimy trávi v Mexiku a Strednej Amerike, migruje prevažne v noci. IUCN: LC, populácia rastie (cca 53 miliónov jedincov, nárast +6 % za dekádu). V SR sa nevyskytuje; v európskej avikultúre sa nechová.

Prostredie a požiadavky

Prostredie (voľne žijúci druh, nechová sa)
Druh sa v zajatí nechová — patrí výlučne do voľnej prírody; v záchranných staniciach sa používajú priestranné sieťované voliéry s prírodnou vegetáciou
Vireo spevavý je voľne žijúci sťahovavý insektivor s vysokými nárokmi na priestor a živú potravu. Prirodzene hniezdi vo výške 2–15 m v korunách listnatých stromov (kotónová topoľa, osika, vŕba, platán) pozdĺž vodných tokov, na lesných okrajoch a v záhradných stromovíach. Klietkový chov je nevhodný a v SR si vyžaduje povolenie podľa zákona 543/2002 Z. z.
Prírodný biotop
Otvorené listnaté a zmiešané lesy, ripariánne haje (topoľ, vŕba, platán, jelša), stromovie na farmách, lesoparky, záhradné aleje; vyhýba sa hustým monokulturám borovíc a boreálnej tajge
Druh uprednostňuje otvorené lesné prostredie s dostatkom svetla prenikajúceho korunou — nie tmavé uzavreté pralesy. Veľmi dobre sa adaptuje na kultúrnu krajinu: hniezdi v alejách ciest, mestských parkoch, záhradách a vinicových oblastiach (napr. Napa Valley). V horách dosahuje do 3 000 m n. m. Kľúčová podmienka je prítomnosť listnatých stromov s dostatočným množstvom hmyzu.
Spoločenské správanie
V hniezdnej sezóne teritoriálne páry; mimo nej a na ťahu pohybujúci sa jednotlivo alebo v malých skupinkách s inými druhmi
Počas hniezdenia žijú teritoriálne páry; samec bráni teritórium intenzívnym spevom. Mimo hniezdnej sezóny sa vireo pohybuje jednotlivo alebo sa pridáva k zmiešaným migračným skupinkám s ďalšími speváčikmi.
Teplotné nároky
Temperátny a subtropický klimatický pás; hniezdi v miernom pásme Severnej Ameriky, zimuje v tropickom a subtropickom Mexiku a Strednej Amerike
Druh je prispôsobený na široké teplotné rozpätie mierneho pásma, no nie na arktický ani boreálny extrém. Zimovanie v subtropickom podnebí poukazuje na citlivosť voči dlhodobým mrazom. V zajatí (záchranná stanica) je optimálna izbová teplota 18–22 °C.
Hniezdenie
Čašovité visiace hniezdo zo súkna, kôry, rastlinných vlákien a pavučiny, umiestnené vo vidličke vetvičky vo výške 2–15 m; obaja rodičia stavajú asi týždeň
Hniezdo je typická vireo-čaša — hlboká, visiaca, pevne fixovaná pavučinami v rozvidlení horizontálnej vetvičky vzdialenom od kmeňa. Vo východných populáciách je hniezdo umiestnené vyššie než v západných. Obaja rodičia sa podieľajú na stavbe (trvá asi týždeň), inkubácii (12–14 dní) a kŕmení mláďat. Mláďatá opúšťajú hniezdo 13–14 dní po vyliahnutí.
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v plytkých kaluužiach, rose a mokrom lístí; v záchrannej stanici plytká miska s čistou vodou
Vireo v prírode pravidelne kúpe perie v plytkej vode alebo rose. V dočasnej záchrannej starostlivosti je plytká miska s čerstvou vodou vhodná každý deň. Dôsledná hygiena je prevenciou plesní.

Rozmnožovací cyklus

Tok a teritórium
Apríl–máj (po prílete na hniezdiská; zdroj: Audubon, All About Birds)

Po prílete na severnoamerické hniezdiská (apríl–máj) samec okamžite zaujíma teritórium a začína intenzívne spievať. Teritórium dosahuje 1,2–3 hektáre (zdroj: ADW). Samec spieva takmer nepretržite celý deň — jeho melodický warble je hlavným nástrojom na udržanie teritória aj pritiahnutie samice. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analogicky s inými vireo druhmi; presné údaje pre V. gilvus neoverené).

Hniezdo a znáška
Znáška 3–5 vajec (zvyčajne 4), hniezdna sezóna koniec mája – polovica júla (zdroj: SD Birds, ADW)

Obaja rodičia stavajú hlboké visiace čašovité hniezdo zo súkna, prúžkov kôry, listov a pavúčích vlákien, upevnené vo vidličke horizontálnej vetvičky; stavba trvá asi týždeň. Samica znáša 3–5 (zvyčajne 4) bielych vajec s hnedo-čiernymi škvrnami. Znáška prebieha od konca mája do polovice júla; vo východných populáciách sú hniezda umiestnené vyššie než v západných.

Inkubácia
12–14 dní; obaja rodičia; samec spieva zo sedadla (zdroj: ADW, SD Birds, Cornell)

Inkubácia trvá 12–14 dní (priemerná ca 12–13 dní; zdroje: ADW 12 dní, Cornell/SD Birds 13–14 dní pre východné populácie); na vajciach sa striedajú obaja rodičia, hoci samica inkubuje väčšiu časť dňa. Pozoruhodné: samec spieva priamo zo sedadla na vajciach — výnimočná vlastnosť, vďaka ktorej ho pozorovateľ počuje aj pri hniezde. V tomto období je kľúčový pokoj v okolí hniezda.

Mláďatá a ich odchov
Mláďatá opúšťajú hniezdo 13–14 dní po vyliahnutí; obaja rodičia kŕmia (zdroj: ADW, Cornell)

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé — altriciálne). Obaja rodičia ich kŕmia prevažne hmyzom — húsenicami a inými mäkkými larvami — a brodia sa. Mláďatá opúšťajú hniezdo 13–14 dní po vyliahnutí (rozsah 10,5–19 dní v rôznych populáciách; zdroj: Cornell Birds of the World). Po opustení hniezda ich rodičia ešte istý čas dokrmujú, kým mláďatá nedosiahnu potravinovú sebestačnosť.

Vývoj mláďat a pohlavná dospelosť
Pohlavná dospelosť pravdepodobne v 1. roku — presné údaje pre V. gilvus neoverené

Juvenilné vtáky sú sfarbením podobné dospelým, no jemnejšie — mierne hnedastejšie a s menej výrazným obočím. Dospelé sfarbenie nadobúdajú postupne pelichaním. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s inými vireo; pre V. gilvus nie je v dostupných zdrojoch presne overené). Maximálne zaznamenaná longevita: 13 rokov — dospelý jedienec okrúžkovaný v Kalifornii bol znova chytený o 13 rokov neskôr (zdroj: ADW / Animal Diversity Web).

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí nechová a neochočuje — ide o voľne žijúceho insektivorného migranta. Aklimatizácia na človeka nie je reálnym cieľom; kontakt je preň stresujúci.

Vireo spevavý je plachý voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje — ani po rokoch by neboli overené skúsenosti s jeho dlhodobým chovom v Európe. Jediný zmysluplný vzťah k tomuto druhu je pozorovanie vo voľnej prírode v Severnej Amerike, prípadne počúvanie jeho nádherne melodického spevu na nahrávkach (xeno-canto, YouTube, Macaulay Library). Ak by sa jedinec ocitol v záchrannej stanici, prioritou je minimalizovať stres a vrátiť ho do prírody.

1

Neusilovať sa o ochočenie — vireo spevavý je voľne žijúci insektivorný migrant, ktorý sa v chove nechová a kontakt s človekom ho stresuje

2

Pri pozorovacom výlete (birdwatching) v Severnej Amerike ho identifikuj primárne podľa melodického plynulého vlniaceho sa spevu — druh je oveľa ľahšie počuť než vidieť

3

Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici — drž ho v tichu a tme, minimalizuj manipuláciu a zabezpeč živú potravu (larvy hmyzu)

4

Rešpektuj ochranu vtáctva — v USA je druh chránený Migratory Bird Treaty Act; v SR zákon 543/2002 Z. z. všeobecne chráni všetky vtáky

Cena a kde kúpiť

v avikultúre sa nechová — bežná trhová cena neexistuje (presné údaje neoverené)

Vireo spevavý sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre nechová — ide o voľne žijúci insektivorný severoamerický sťahovavý druh, ktorý sa bežne neponúka u chovateľov ani na burzách. Štandardná trhová cena preň neexistuje a presné údaje nie sú k dispozícii. Chov tohto druhu by v SR vyžadoval príslušné povolenie a preukaz pôvodu.

Druh sa bežne nepredáva — v európskej avikultúre sa nechová; namiesto kúpy odporúčame pozorovanie vo voľnej prírode v Severnej Amerike alebo počúvanie nahrávok (Macaulay Library, xeno-canto)
Odborná literatúra, atlasy vtákov a databázy (Avibase, eBird, Birds of the World, All About Birds) — najlepší zdroj poznania tohto druhu pre záujemcov o birdwatching
Pri akejkoľvek ponuke vireo na predaj over legálnosť pôvodu — v USA je druh chránený Migratory Bird Treaty Act
Na čo si dať pozor Vireo spevavý nie je vták na predaj ani na chov — ide o voľne žijúci sťahovavý insektivor. Najlepšia cesta k tomuto druhu je birdwatching v Severnej Amerike (apríl–august, listnaté lesy a ripariánne haje — hľadaj podľa spevu!) alebo nahrávky na xeno-canto a Macaulay Library.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Vireo spevavý 12–13 cm Vireo philadelphský 11–13 cm Speváčik tenesský 11–13 cm Vireo červenooký 13–14 cm Vireo philadelphský vs. Warbl… pozri vyššie
Vireo spevavý Vireo philadelphský (Vireo philadelphicus) Speváčik tenesský (Leiothlypis peregrina) Vireo červenooký (Vireo olivaceus) Vireo philadelphský vs. Warbling — zhrnutie
Dĺžka12–13 cm11–13 cm11–13 cm13–14 cmpozri vyššie
Váha10–16 g9–14 g8–13 g12–18 gpozri vyššie
Dožitiedo 13 r (vo voľnej prírode; max. overené krúžkovaním)do cca 8 r (vo voľnej prírode)do cca 7 r (vo voľnej prírode)do cca 10 r (vo voľnej prírode)pozri vyššie
Hlučnosťneudomácnený voľne žijúci druh — nechová saneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druhkľúč: rozloženie žltizny na spodku + farba lór + tvar hlavy
Stav IUCNIUCN LC (rastúca populácia ~53 mil.), bez CITES; USA: Migratory Bird Treaty ActIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESoba IUCN LC
PovahaSivo-olivový vrch, belavý spodok, biele obočie, nevýrazný tmavý očný prúžok; bez krídlových pásov, bez chocholíka; hrubší háčikovitý zobák; pohlavný dimorfizmus minimálny (samica mierne žltkavejšia na bokoch)Najčastejšia zámena: žltkavý spodok najintenzívnejší na hrdle a hrudi (nie na bokoch ako u Warbling), tmavšie lórá, guľatejšia hlava; spev pomalší a ťahavejšíTenší rovný ostrý zobák (speváčik), zelenastejší vršok, biele podchvostie; pohybuje sa rýchlejšie než vireo; patrí do čeľade Parulidae (nie Vireonidae)Výrazné červené oči (u dospelých), sivá koruna s tmavšími okrajmi, ostrejší kontrast medzi sivou hlavou a olivovým chrbtom; všeobecne kontrastnejší než Warbling VireoWarbling: žltavé len na bokoch, bledé lórá, plochá hlava. Philadelphia: žltavé na hrdle/hrudi, tmavé lórá, guľatá hlava
AreálHniezdi v otvorených listnatých lesoch a ripariánnych hájoch od Aljašky po Mexiko; zimuje v Mexiku a Strednej Amerike po severný okraj Nikaraguy; dlhý nočný migrantHniezdi v boreálnych lesoch Kanady a severu USA; zimuje v Strednej Amerike; prekrývajúci sa migračný výskyt s Vireo gilvusHniezdi v boreálnych lesoch Kanady a SV USA; zimuje v Strednej a Severnej časti Južnej Ameriky; na ťahu sa v jeseni a na jar zastavuje cez Severnú AmerikuJeden z najrozšírenejších severoamerických spevákov; hniezdi v listnatých lesoch Severnej Ameriky, zimuje v Južnej Amerike; mimoriadne vytrvalý spevák (spievajú dokonca desaťtisíce fráz za deň)oba severoamerickí migranti; na ťahu sa výskyt prekrýva v celom severovýchode USA a Kanade

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena hlasu alebo jeho strata

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého mäkkého krmiva, vlhkej podestielky alebo zatuchnutej živej potravy. Zvlášť rizikové pri stresovaných vtákoch v záchranných staniciach. Prevencia: čerstvé krmivo menené 2× denne, suchá a dobre vetraná ubikácia. Liečba antifungálnymi liekmi patrí k aviárnemu veterinárovi.

Endoparazity (kokcídie, hlísty, háčikovce)
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek príjmu potravy, nastŕpané perie, slabosť, letargia

Voľne žijúce vireo môžu niesť črevné parazity; pri zhoršenej kondícii alebo v stiesnenom prostredí sa premnožia. Nové jedince vždy oddeliť v karanténe, koprologická kontrola trusu, cielená antiparazitická liečba len pod veterinárnym dohľadom.

Odchytový stres a fyzické poranenia
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a hlavy, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Najväčšie akútne riziko pre plachého insektivorného voľne žijúceho vtáka pri odchyte, transporte a manipulácii. Pre zranené jedince v záchrannej stanici je kľúčové ticho, tma, minimum manipulácie. Stres výrazne oslabuje imunitu.

Podvýživa z nevhodnej stravy (deficit živočíšnych bielkovín)
stredná

Príznaky: Apatia, nastŕpané perie, pomalý rast pier, slabosť, v chronickom štádiu poruchy pečene

Vireo spevavý je takmer výlučný hmyzožravec bez fyziologickej schopnosti využiť semennú stravu. Kŕmenie zrninou alebo výlučne ovocím vedie k rýchlej podvýžive a deficitu bielkovín. Základ musí tvoriť živá potrava alebo insektivorné mäkké krmivo.

Kolízia počas migrácie (okná, veže, veterné turbíny)
stredná

Príznaky: Poranenia zobáka, mozgová otras, zlomené krídla, bezvedomie

Vireo spevavý migruje prevažne v noci a patrí medzi druhy ohrozené kolíziami so stavbami (budovy, rádiové veže, veterné turbíny). American Bird Conservancy eviduje tento druh ako jedna zo zraniteľných skupín. Nájdené jedince po kolízii odovzdaj záchrannej stanici.

Prevencia Vireo spevavý sa v zajatí nechová, takže nasledujúce zásady platia predovšetkým pri dočasnej starostlivosti o zranené alebo zoslabnuté jedince v záchrannej stanici: (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, minimum manipulácie; stres je pre plachého insektivora smrteľnou hrozbou. (2) Insektivorná strava — živé larvy hmyzu, insektivorné mäkké krmivo; nikdy semenná zmes. Mäkké krmivo meniť minimálne 2× denne. (3) Hygiena — suchá, bezprievanová a čistá ubikácia; prevencia aspergilózy. (4) Karanténa pri príjme nových jedincov a kontrola trusu na parazity. (5) Cieľom je rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku choroby okamžite aviárny veterinár.

Zaujímavosti

1

Najobyčajnejší vireo — identifikovateľný spevom — bez krídlových pásov, bez chocholíka, bez výrazných farebných znakov; bledé biele obočie, nevýrazný tmavý prúžok cez oko a hrubší háčikovitý zobák sú všetky znaky jemné. Druh je v teréne väčšinou oveľa skôr počuť než vidieť.

2

Samec spieva nepretržite — jeho melodický plynulý warble znie takmer celý deň, aj počas najhorúcejších letných hodín, keď iné druhy mlčia. Ornológovia považujú vireo spevavý za jedného z najvytrvalejších spevákov Severnej Ameriky.

3

Spieva zo sedadla na vajciach — samec dokonca sprieva priamo počas inkubácie, čo ho robí biologicky zaujímavou výnimkou: väčšina vtákov pri hniezde utíchne. Táto vlastnosť pomáha pozorovateľom nájsť aj ukryté hniezda.

4

Fascinujúce rozlíšenie od Philadelphia Vireo — najčastejšia zámena pri pozorovacom posudzovaní. Kľúč: Philadelphia Vireo má žltkavý spodok najintenzívnejší na hrdle a hrudi, tmavšie lórá a guľatejšiu hlavu; Warbling Vireo má žltavý nádych len na bokoch (hrdlo sivobiele), ploššiu hlavu a bledšie lórá.

5

53 miliónov jedincov a rastúca populácia — napriek tomu, že sa nedá chváliť okázalým sfarbením, vireo spevavý je jedným z najúspešnejších severoamerických spevákov. Populácia vzrástla za desať rokov o 6 % (Partners in Flight 2019).

6

Dlhý nočný migrant — vireo spevavý migruje prevažne v noci, cez Texas a Mexiko na zimoviská v Strednej Amerike. Patrí medzi druhy ohrozené nočnými kolíziami s budovami a rádiovými vežami.

7

Adaptácia na kultúrnu krajinu — druh sa výborne prispôsobil ľudsky upravenej krajine: hniezdi v parkoch, záhradách, viničných oblastiach (napr. Napa Valley), alejach a na golfových ihriskách — dovtedy, kým sú tam listnaté stromy s dostatočným množstvom hmyzu.

8

Háčikovitý zobák — znak celej čeľade — všetky vireo majú hrubší zobák s jemným háčikom na konci hornej čeľuste; tým sa líšia od štíhlych tenkozobých speváčikov (Tennessee Warbler). Zobák je adaptovaný na zbieranie tuhšieho hmyzu z kôry a listov.

9

Maximálne dožitie 13 rokov — podľa Animal Diversity Web (University of Michigan) bol dospelý jedienec okrúžkovaný v Kalifornii znovu chytený o 13 rokov neskôr, čo je rekord pre tento druh. Priemerné ročné prežívanie dospelých je 50–83 %.

10

Taxonomické štiepenie — Vireo gilvus (Warbling Vireo) sa v niektorých moderných klasifikáciách (napríklad eBird / Cornell) delí na Vireo gilvus (Eastern Warbling Vireo) a Vireo swainsoni (Western Warbling Vireo), pričom rozdielne spevy, mierny morfologický rozdiel a čiastočná izolovanosť areálov zakladajú rozlíšenie. Avibase ID 25ACCDC0B76636D7 pokrýva eastern vireo.

Taxonomická klasifikácia

species Vireo spevavý (Vireo gilvus)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Vireonidae (vireovité)
Rod Vireo Vieillot, 1807
Druh Vireo gilvus (Vieillot, 1808)
Poddruh SR v SR sa nevyskytuje — severoamerický druh; v európskej avikultúre sa nechová
Poddruhy IOC (a väčšina moderných autorít) rozoznáva v rámci pôvodne široko chápaného Vireo gilvus dve skupiny, dnes niekedy považované za samostatné druhy: Vireo gilvus gilvus (Východný vireo spevavý — Eastern Warbling Vireo, hniezdiská od centrálnej Alberty a severnej Montany na východ; zimovisko od južného Mexika po severovýchod Kostariky) a Vireo swainsoni (Západný vireo spevavý — Western Warbling Vireo, vrátane poddruhov swainsoni, brewsteri, victoriae). Avibase ID 25ACCDC0B76636D7 zodpovedá druhu Vireo gilvus v sensu lato (eastern). Pôvodný autor: Louis Pierre Vieillot, 1808, typová lokalita New York State.
Avibase_ID 25ACCDC0B76636D7

? Často kladené otázky

V praxi nie. Vireo spevavý je voľne žijúci insektivorný sťahovavý druh, ktorý sa v európskej (ani slovenskej) avikultúre nechová a nie je na to ani vhodný. Je to plachý denný migrant so špecifickými nárokmi na živú potravu, voľný pohyb a sezónny cyklus. Stránka má atlasový a poznávací charakter; akékoľvek chovateľské odporúčania sú odvodené zo zásad záchranných staníc a nie sú overené v dlhodobom chove. Najlepší spôsob, ako tento druh spoznať, je počúvať jeho melodický spev na nahrávkach alebo ho pozorovať v Severnej Amerike.

Toto je najčastejšia zámena. Kľúčové rozdiely: (1) Žltavý spodok — u Philadelphia Vireo je najintenzívnejší na hrdle a hrudi; u Warbling Vireo je hrdlo a hruď sivobiela, žltavý nádych je len na bokoch. (2) Lórá — Philadelphia má zreteľnejší tmavý prúžok medzi okom a zobakom; Warbling má bledšie lórá. (3) Hlava — Philadelphia pôsobí guľatejšie; Warbling má ploššiu korunu. (4) Spev — Philadelphia Vireo spieva pomalšie a ťahavejšie než rýchly vlniaci sa warble.

Hoci sú si farebne podobné, existujú spoľahlivé rozdiely: (1) Zobák — Tennessee Warbler má tenký, rovný, ostrý zobák typický pre speváčiky; Warbling Vireo má hrubší zobák s jemným háčikom na konci. (2) Pohyb — Tennessee Warbler je čulejší, pohybuje sa rýchlejšie; vireo sa pohybuje pomalšie a systematickejšie. (3) Podchvostie — Tennessee Warbler má biele podchvostie; Warbling ho má skôr sivastobiely. (4) Vršok — Tennessee má zelenastejší chrbát, Warbling sivoolivový.

Vireo spevavý patrí k vtákom s výnimočnou vytrvalosťou spevu — samec spieva prakticky nepretržite od úsvitu do súmraku, vrátane najteplejšieho poludnia, keď väčšina spevákov stíchne. Ešte pozoruhodnejšia je jeho tendencia spievať priamo zo sedadla pri inkubácii vajec. Presný dôvod tejto vlastnosti nie je úplne objasnený; pravdepodobne ide o kombináciu udržania teritória a signalizácie partnerce, že hniezdo je obsadené.

Áno, je to dlhý migrant. Vireo spevavý zimuje v Mexiku a Strednej Amerike — od južného Mexika po severný okraj Nikaraguy. Migruje prevažne v noci, s hlavnými migračnými koridormi cez Texas. Na zimoviská odlieta v septembri–októbri, na severoamerické hniezdiská sa vracia v apríli–máji. Populácia čítajúca cca 53 miliónov jedincov tak každoročne absolvuje tisíce kilometrov.

Vireo spevavý sa v SR nevyskytuje — je to severoamerický druh bez naturálneho výskytu v Európe. V SR ho zákon 543/2002 Z. z. o ochrane prírody priamo nemenuje; uplatňuje sa všeobecná ochrana všetkých vtákov v EÚ (Smernica o vtákoch). Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V USA je chránený Migratory Bird Treaty Act of 1918 (zmluva o sťahovavých vtákoch), čo zakazuje ich odchyt, vlastníctvo alebo predaj bez povolenia.

Vireo spevavý znáša zvyčajne 4 vajcia (rozsah 3–5), biele s hnedo-čiernymi škvrnami. Inkubácia trvá 12–14 dní; na vajciach sa striedajú obaja rodičia, hoci samica inkubuje väčšiu časť dňa. Samec dokonca spieva priamo zo sedadla. Mláďatá (altriciálne — holé a slepé) opúšťajú hniezdo 13–14 dní po vyliahnutí; obaja rodičia sa starajú o kŕmenie.

ZDROJ: Avibase (Vireo gilvus, Avibase ID 25ACCDC0B76636D7, SK názov vireo spevavý, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=25ACCDC0B76636D7), Wikipedia EN (Warbling vireo — dĺžka 12–13 cm, hmotnosť

 Video — Vireo spevavý

Vireo spevavý (Vireo gilvus) — spev a hlas v prírode

Vireo spevavý (Vireo gilvus) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Warbling Vireo / Eastern Warbling Vireo, Česky:   zelenáček švitořivý, Nemecky:   Sängervireo, Španielsky:   Vireo Gorjeador / Vireo canoro, Francúzsky:   Viréo mélodieux, Taliansky:   Vireo canoro, Holandsky:   Orpheusvireo, Portugalsky:   juruviara-gorjeadora, Poľsky:   wireonek szary, Maďarsky:   énekes lombgébics, Rusky:   Поющий виреон, Japonsky:   ヒガシウタイモズモドキ, Latinsky:   Vireo gilvus Vieillot, 1808