Vireo sivohlavý (Vireo solitarius)

Vireonidae (vireovité)

Vireo sivohlavý

Vireo solitarius — severoamerický lesný spevavec s výraznými bielymi okuliarmi a modrošedou hlavou — vytrvalý spevák ihličnatých lesov, ktorý sa pýta aj odpovedá

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozený). Populácia vireo sivohlavého sa odhaduje na approximately 13 miliónov dospelých jedincov s rastúcim trendom — populácia sa zotavila a rastie od 70. rokov 20. storočia. Druh nemá druh-špecifický IUCN assessment pod separátnym listingom (hodnotenie prebehlo v rámci skupiny Vireonidae), pričom BirdLife DataZone potvrdzuje stav LC a rastúci trend. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V USA je chránený Migratory Bird Treaty Act. Hlavné hrozby: fragmentácia lesných biotopov (zvyšuje hniezdny parazitizmus kulíška sťahočiapkového), nárazy do budov počas nočnej migrácie a infestácia vlnatou hrčičkou (woolly adelgid), ktorá ničí jedle v Apalačoch a degraduje hniezdny biotop poddruhu alticola.
Dĺžka12,6–14,8 cm
Hmotnosť13–19 g
Dožitiedo 7,4 r vo voľnej prírode
PôvodSeverná Amerika — Kanada, USA, Apalači
ZimovanieJV USA, Mexiko, Stredná Amerika
StravaTakmer výlučne hmyz, sezónne bobule
IUCNLC — najmenej ohrozený (rastúci trend)
HlasPomalé čisté frázy s pauzami — question-and-answer bird
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
0/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

78% 10% 8% STRAVA zloženie
Hmyz — húsenice motýľov, chrobáky, osy, vážky, ploštice a iné článkonožce; celoročne hlavná zložka stravy, nevyhnutná pri odchove mláďat 78%
Pavúky a iné bezstavovce — doplnková živočíšna zložka, lovená pri pomalšom prežerovaní na vetvách 10%
Bobule a drobné plody — sezónny doplnok na ťahu a v zime (napr. plody toadwoodu, planého viniča) 8%
Slimáky a iné mäkkýše — príležitostne 4%

Odporúčané potraviny

  • Hmyz — húsenice, chrobáky, osy a iný drobný hmyz (živá potrava); nevyhnutný pri odchove mláďat a na jar
  • Pavúky a malé článkonožce — dôležitá živočíšna bielkovina, zbieraná prehliadaním vetiev
  • Bobule a drobné plody — sezónny doplnok na ťahu a v zime; v zajatí môžu byť jemnomleté mäkké ovocie
  • Mäkký hmyzový ekvivalent pre zajatcov — sušené hraboše, múčne červy, sušené cvrčky (striedmo)
  • Čerstvá pitná voda denne a plytká miska na kúpanie

Zakázané potraviny

  • Suchá zrninová zmes (proso, kanárske semeno) — vireo je takmer výhradne hmyzožravý, semená nie sú prirodzenou súčasťou stravy
  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kofeín, alkohol — jedovaté pre všetky vtáky
  • Cibuľa, cesnak — poškodzujú červené krvinky
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) ovocie a hmyz neznámeho pôvodu
  • Plesnivé alebo zatuchnuté krmivo a živá potrava — riziko aspergilózy a mykotoxínov
  • Soľ, korenené a spracované ľudské potraviny — záťaž obličiek
Tip od odborníka Vireo sivohlavý je v prírode takmer výhradne hmyzožravý druh — celoročne tvorí základ jeho jedálnička hmyz (húsenice, chrobáky, osy), doplnený pavúkmi a sezónne bobuľami na ťahu a v zime. V európskej avikultúre sa tento druh bežne nechová — ide o severoamerický sťahovavý spevavec, pre ktorý v Európe neexistujú ustálené chovateľské recepty. Akékoľvek rady o kŕmení v zajatí sú preto len teoreticky odvodené zo všeobecných zásad pre hmyzožravé spevavcovité vtáky: živá alebo mrazená potrava (húsenice, múčne červy, cvrčky) ako základ, v lete doplnená o drobné mäkké ovocie a bobule. Suchá zrninová zmes je nevhodná — druh nie je granivórov. Čistá voda a možnosť kúpania dennodenne.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 0 Reč 5 Zriedkavosť 2.6
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Vireo sivohlavý je pomerne hlasný a vytrvalý spevák — samec spieva od príchodu na hniezdiská až do konca leta, hlasito a s prestávkami medzi frázami. Hlas nesie na veľké vzdialenosti. Keďže sa druh v zajatí bežne nechová, vplyv na domácnosť je len teoretický.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Vireo sivohlavý nie je maznavý vták na ruku — ide o voľne žijúci sťahovavý druh z Ameriky, ktorý sa v zajatí bežne nechová a fyzický kontakt s človekom je preň silne stresujúci.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny, pohyblivý lesný spevavec — vireo sivohlavý sa pohybuje v korunách stromov, kde prezerá vetvy a listy za hmyzom, a je schopný dlhých migračných letov. V prírode potrebuje lesný priestor a teritórium 1,5–6,6 ha.
0/5 Žiadna Výborná
Reč
Vireo sivohlavý nenapodobňuje ľudskú reč — jeho vokálny repertoár je vrodený (čistá vireo pesnička, poplašné výzvy). Napodobňovanie reči je cudzí prvok jeho správania.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Vireo sivohlavý je vytrvalý a hlasný spevák — samec spieva takmer nepretržite od príchodu na hniezdiská na jar až do konca léta. Spev tvorí pomalé, čisté a flautové frázy oddelené výraznými prestávkami (každá fráza trvá asi 1–2 s, nasleduje pauza). Celková séria obsahuje 6–22 rôznych fráz, opakovaných temom 20–30 za minútu. Hlas znie jasne a zvonivo a nesie sa na veľké vzdialenosti. V literatúre sa druh opisuje ako „vták otázok a odpovedí“ — noty striedavo stúpajú a klesajú, akoby sa pýtal a sám odpovedal. Spev je podobný červenookému vireo (V. olivaceus), ale pomalší a muzikálnejší. Poplašný hlas je ostrý „ňe“ alebo séria rýchlych „ti-ti-ti-ti“.

Dokáže hovoriť? Vireo sivohlavý nenapodobňuje ľudskú reč. Vreovité vtáky túto schopnosť nemajú — vokálny repertoár (frázy spevu, poplašné výzvy) je vrodený a nemenný. Reč sa nenaučí; ide o voľne žijúci sťahovavý druh, ktorý sa nechová ako spoločenský hovoriaci vták.

Typické zvuky

  • Pomalá čistá flautová pesnička — séria 6–22 fráz s výraznými pauzami, stúpajúce a klesajúce noty striedajú („question and answer bird“); spev nesie na veľké vzdialenosti
  • Poplašný výkrik — ostré „ňe“ alebo rýchle „ti-ti-ti-ti“, vydávané pri nebezpečenstve alebo narušení hniezda
  • Kontaktné mäkké zvolanie — „čup“ alebo „čit“, ticháfráza na udržanie kontaktu v kŕdle počas migrácie
  • Samičín tichý pípajúci tón — vydávaný pri komunikácii medzi pármi počas inkubácie a odchovu mláďat

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a prílet na hniezdiská — samec prichádza skoro na jar a zakladá teritórium (1,5–6,6 ha), buduje tokové hniezdo ako ukážku pre samicu
Hlavná hniezdna sezóna (máj–júl) — druh môže hniezdiť dvakrát za sezónu; samec aj samica inkubujú vajcia (asi 12–14 dní)
Odchov mláďat — mláďatá vyletia za ~12–13 dní; samica môže opustiť hniezdo 1–4 dni pred vyletením, samec dokrmuje mláďatá sám ešte ~1 mesiac
Pelichanie — po hniezdnej sezóne pred jesenným odletom
Zimovanie (november–marec) — na zimoviskaí od JV USA cez Mexiko, Guatemalu, Honduras, Nikaraguu až po Kostariku; V.s. alticola zostáva bližšie (JV USA), V.s. solitarius migruje ďalej (Stredná Amerika, Kuba)
Celoročný sťahovavý cyklus: jar (skoro migrant, prichádza pred väčšinou ostatných vireo), jeseň (odlieta neskôr ako príbuzné druhy); na ťahu v zmiešaných kŕdloch s inými spevavcami

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Neudomácnený voľne žijúci druh — v Európe sa bežne nechová. Vireo sivohlavý je severoamerický sťahovavý lesný spevavec, ktorý sa v európskej (ani slovenskej ani českej) avikultúre bežne nedrží. Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter; akékoľvek chovateľské odporúčania sú len teoreticky odvodené zo zásad pre hmyzožravce. Skutočné chovateľské skúsenosti s týmto druhom v Európe prakticky neexistujú. Najprirodzenejší kontakt s ním je pozorovanie vo voľnej prírode v Severnej Amerike.
Priestor Druh sa v zajatí bežne nechová, preto preň neexistuje overený priestorový štandard. Teoreticky by si vyžadoval priestrannú zarastenú voliéru s vysokými vetvami a vegetáciou, keďže prirodzene prehľadáva vetvy v strednej a hornej časti koruny lesa. V skutočnosti je to sťahovavý druh s veľkým teritóriom (1,5–6,6 ha), ktorého potreby klietka ani voliéra nedokáže naplniť. Pre tento druh je vhodné pozorovanie vo voľnej prírode.
Deti v domácnosti Vireo sivohlavý nie je domáci maznáčik ani spoločenský vták pre deti — ide o voľne žijúci sťahovavý druh zo Severnej Ameriky. Deti ho môžu spoznať z atlasov vtákov alebo pri birdwatchingu: pekne to učí o lesných vtákoch Ameriky, o migráciách cez kontinent a o tom, prečo sú biele okuliare na tmavej hlave takou spoľahlivou pomôckou pri identifikácii. Ak by sa mu podarilo spozorovať v prírode (napr. počas dovolenky v Severnej Amerike), pravidlom je sledovať ticho z odstupu a nerušiť hniezdenie.
Hlučnosť Vireo sivohlavý spieva hlasne a vytrvalé (celé dopoludnia), takže v zajatí by bol znateľne počuteľný. V praxi sa však nechová — ide o voľne žijúci sťahovavý druh. Pozorovanie vo voľnej prírode je tu vhodnejšou alternatívou.
Verdikt odborníka Vireo sivohlavý (Vireo solitarius) je stredne veľký severoamerický spevavec (12,6–14,8 cm, 13–19 g) z čeľade vireovité (Vireonidae) s výraznou modro-sivou hlavou ostro ohraničenou voči sniehobielo hrdle, nápadnými bielymi okuliarmi (biely očný krúžok spojený s uzdičkou), dvoma výraznými bielymi krídlovými pásmi, olivovo-zeleným chrbtom a žltými bokmi. Samec a samica sú takmer identicky sfarbení; juvenily sú o niečo tmavšie a hnedastejšie. Hniezdi v ihličnatých a zmiešaných lesoch Kanady, SV USA a v Apalačskom pohorí; zimuje od JV USA cez Mexiko po Kostariku. V roku 1997 bol vyčlenený z pôvodného druhu Solitary Vireo spolu s vireo Cassinovým (V. cassinii) a vireo olovenosivým (V. plumbeus) — vireo sivohlavý je zo troch najfarebnejší (najvýraznejší olivový chrbát, výrazné žlté boky). Je to vytrvalý pomalý spevák — hlas opisovaný ako „vták otázok a odpovedí“ s čistými flautovými frázami oddelenými pauzami. Hniezdi v závesnom pohárnom hniezde vo vidlici vetvy (0,9–3,7 m nad zemou), znáša 3–5 vajec, inkubujú obaja rodičia asi 12–14 dní, mláďatá vyletia za 12–13 dní. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) s rastúcim populačným trendom a odhadovanou populáciou ~13 miliónov dospelých jedincov. V európskej avikultúre sa nechová — ide o voľne žijúci sťahovavý druh.

Prostredie a požiadavky

Prostredie (voľne žijúci druh, v Európe sa nechová)
Druh sa v Európe bežne nechová — prirodzené prostredie sú ihličnaté a zmiešané lesy Severnej Ameriky; v dočasnej starostlivosti bezpečný úkryt s vetvami
Vireo sivohlavý je voľne žijúci sťahovavý druh a overený štandard klietkového chovu preň neexistuje. Prirodzene obýva chladné zmiešané a ihličnaté lesy s podrastom, kde prehľadáva vetvy v strednej a hornej časti koruny. Ak by sa jedinec dočasne ocitol v ľudskej starostlivosti (zranenie), potrebuje pokojné, bezpečné a kryté prostredie s nízkymi vetvami, nie tesnú klietku. Trvalý chov tohto druhu je nevhodný.
Spoločenské správanie
Na hniezdiskách osamotené páry s veľkým teritóriom (1,5–6,6 ha); na ťahu sa pohybuje v zmiešaných kŕdloch s inými spevavcami
Počas hniezdenia žijú osamotené monogamné páry s veľkým teritóriom — samec ho háji spevom a agresívne odháňa iné vreo. Na ťahu sa druh pohybuje v zmiešaných kŕdloch s inými spevavcami (penicami, cízkmi). Pohlavná dospelosť nastáva pravdepodobne v prvom roku života.
Teplota a podnebie
Hniezdi v chladných lesoch mierneho pásma Severnej Ameriky; zimuje v teplejšom subtropickom podnebí Strednej Ameriky a JV USA
Druh je prispôsobený na chladné lesy mierneho pásma — hniezdi v ihličnanoch a zmiešaných porastoch Kanady a USA. Pred zimou migruje do teplejšieho juhu (Mexiko, Stredná Amerika, JV USA). Poddruh alticola zimuje bližšie (JV USA), nominátna forma migruje ďalej.
Hniezdenie a hniezdo
Závesný pohárový košík vo vidlici vetvy, 0,9–3,7 m nad zemou (výnimočne až 9 m); obaja rodičia stavajú a inkubujú
Pár stavia závesné pohárové hniezdo vo vidlici vodorovnej vetvy, 0,9–3,7 m nad zemou (niekedy aj 9 m) — hniezdo je upevnené pavučinou, vystlané trávou, machom a rastlinnými vláknami. Samec stavia aj tokové hniezdo pri dvorení. Znáška 3–5 vajec (zvyčajne 4), bielej alebo smotanovej farby s hnedo-čiernymi škvrnami. Obaja rodičia inkubujú — cez deň striedajú, v noci sedí samica. Inkubácia trvá ~12–14 dní. Mláďatá vyletia za ~12–13 dní; samica môže hniezdo opustiť 1–4 dni pred vyletením a hľadá nového partnera, kým samec donosí mláďatá ešte ~1 mesiac.
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v plytkej vode a rose; v dočasnej starostlivosti plytká miska s čistou vodou
Vireo sa v prírode kúpa v plytkých potôčkoch a rose. V dočasnej starostlivosti ponúkni plytkú misku s čistou vodou a udržuj suché a hygienické prostredie.
Svetlo a migrácia
Denný vták s výrazným sezónnym rytmom — skoro jarný migrant, na ťahu prevažne nočný lietec
Vireo sivohlavý je denný vták, ale migruje prevažne v noci. Je jedným zo skorých jarných migrantov v Severnej Amerike a na jeseň odlieta neskoro. Sezónny svetelný rytmus riadi jeho migráciu — tento cyklus nie je možné v zajatí napodobniť.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Apríl–máj (po jarnom prílete na hniezdiská)

Samec prichádza na hniezdiská skoro na jar a zakladá veľké teritórium (1,5–6,6 ha), ktoré háji spevom. Počas dvorenia buduje tokové hniezdo ako ukážku svojich schopností pre samicu — jav neobvyklý medzi spevavcami. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (zdroj: Animal Diversity Web). Druh je monogamný s atypickým vzorom opúšťania: samica opúšťa hniezdo 1–4 dni pred vyletením mláďat a hľadá nového partnera, kým samec dokrmuje mláďatá sám.

Hniezdo a znáška
Máj–júl; druh môže hniezdiť dvakrát za sezónu

Pár stavia závesné pohárové hniezdo vo vidlici vodorovnej vetvy stromu (0,9–3,7 m nad zemou, výnimočne do 9 m) zo suchej trávy, kôry a pavučiny. Samica znáša 3–5 vajec (zvyčajne 4), bielej alebo smotanovej farby s hnedo-čiernymi škvrnami (zdroje: Wikipedia EN, Audubon). Hniezdna sezóna trvá máj–júl; druh môže hniezdiť dvakrát v sezóne.

Inkubácia
Asi 12–14 dní; inkubujú obaja rodičia (zdroje: Audubon, ADW)

Obaja rodičia inkubujú vajcia — cez deň sa striedajú, v noci sedí samica. Inkubácia trvá približne 12–14 dní (Audubon: ~12–14 dní; Animal Diversity Web: 13–15 dní — uvádzame rozsah 12–15 dní). Ide o neobvyklú vlastnosť spomedzi drobných lesných spevavcov Severnej Ameriky.

Liahnutie a odchov mláďat
Mláďatá vyletia za ~12–13 dní; kŕmia obaja rodičia (zdroj: ADW)

Mláďatá sa liahnu holé a slepé — kŕmia ich obaja rodičia (samec intenzívne). Mláďatá vyletia za ~12–13 dní po vyliahnutí (zdroj: Animal Diversity Web). Samica môže hniezdo opustiť 1–4 dni pred vyletením a hľadá nového partnera na druhú znášku; samec dokrmuje mláďatá ešte asi 1 mesiac po vyletení. Hmyz je v tomto období nevyhnutný pre rast mláďat.

Vývoj mláďat
Juvenily sú tmavšie a hnedastejšie; dospelé sfarbenie po prvom pelichaní

Juvenily sú celkovo tmavšie a hnedastejšie ako dospelí — biele okuliare sú menej výrazné a boky menej intenzívne žlté. Dospelé sfarbenie nadobúdajú po prvom pelichaní (koniec prvého leta). Maximálny zaznamenaný vek vo voľnej prírode bol 7 rokov a 5 mesiacov (krúžkovacia štúdia; zdroj: Animal Diversity Web).

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku (zdroj: Animal Diversity Web)

Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (zdroj: Animal Diversity Web) — vtáky hniezdia v nasledujúcej sezóne po vyliahnutí. Maximálny zaznamenaný vek vo voľnej prírode je 7,4 roka (ADW). Priemerné dožitie je ~7 rokov a 5 mesiacov.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí bežne nechová a neochočuje — ide o plachého sťahovavého amerického lesného vtáka. Aklimatizácia na človeka nie je reálnym cieľom.

Vireo sivohlavý je voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje — prirodzene žije v lesoch Severnej Ameriky a pred človekom ustupuje. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik a v európskej avikultúre sa bežne nechová. Jediný zmysluplný vzťah k tomuto druhu je pozorovanie z odstupu vo voľnej prírode.

1

Neusiluj sa o ochočenie — vireo sivohlavý je voľne žijúci sťahovavý druh, ktorý sa v zajatí nechová a kontakt s človekom ho stresuje

2

Ak pozoruješ druh v prírode (Severná Amerika), sleduj ho ticho z odstupu ďalekohľadom — nepribližuj sa a nehľadaj hniezdo

3

Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici — minimalizuj manipuláciu, drž ho v tichu a tme

4

Rešpektuj ochranu sťahovavých vtákov — severoamerický Migratory Bird Treaty Act zakazuje chytanie a držanie tohto druhu bez povolenia

Cena a kde kúpiť

v európskej avikultúre sa bežne nechová — trhová cena neexistuje (presné údaje neoverené)

Vireo sivohlavý sa v európskej (ani slovenskej ani českej) avikultúre bežne nechová — ide o severoamerický sťahovavý druh, ktorý nie je etablovaný v chove. Štandardná trhová cena preň neexistuje. V USA je chov tohto druhu regulovaný Migratory Bird Treaty Act — bez špeciálneho povolenia je chytanie a držanie v zajatí nelegálne. V Európe sa na druh vzťahujú všeobecné predpisy o dovoze exotického vtáctva.

Druh sa bežne nepredáva — v avikultúre sa nechová; namiesto kúpy je vhodné pozorovanie vo voľnej prírode v Severnej Amerike
Odborné atlasy vtákov a databázy (Avibase, eBird, Birds of the World) sú najlepším zdrojom poznania tohto druhu
Pri akejkoľvek ponuke over legálnosť pôvodu — chytanie tohto druhu je v USA bez povolenia nelegálne (Migratory Bird Treaty Act)
Na čo si dať pozor Vireo sivohlavý nie je vták na predaj ani na chov v Európe — ide o voľne žijúci sťahovavý severoamerický druh, ktorý sa v avikultúre bežne nedrží. Akúkoľvek ponuku na kúpu ber ako varovný signál — chytanie a predaj sťahovavých vtákov Severnej Ameriky je prísne regulované. Najlepší kontakt s týmto druhom je pozorovanie vo voľnej prírode a štúdium atlasov a databáz ako eBird.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Vireo sivohlavý 12,6–14,8 cm Strakoška obočnatá 14–16 cm Čepčiarka horská 11–13 cm Strakoška žltočelá 12–14 cm Červenoký vireo 13–15 cm
Vireo sivohlavý Strakoška obočnatá (Pteruthius aeralatus) Čepčiarka horská (Erpornis zantholeuca) Strakoška žltočelá (Pteruthius melanotis) Červenoký vireo (Vireo olivaceus)
Dĺžka12,6–14,8 cm14–16 cm11–13 cm12–14 cm13–15 cm
Váha13–19 gcca 25–30 gcca 10–14 gcca 15–20 g12–20 g
Dožitiedo 7,4 r vo voľnej prírodepresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenédo cca 10 r
Hlučnosťneudomácnený voľne žijúci druh — v Európe sa nechovávoliérový druh, stredne náročnývoliérový druh, stredne náročnývoliérový druh, stredne náročnýneudomácnený voľne žijúci druh
Stav IUCNIUCN LC (rastúci trend), bez CITES; v USA chránený Migratory Bird Treaty ActIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaModro-sivá hlava ostro ohraničená voči bielemu hrdlu, výrazné biele okuliare (očný krúžok + uzdička), olivovo-zelený chrbát, žlté boky, 2 biele krídlové pásy, hrubý háčikovitý zobák; samec=samica (minimálny dimorfizmus)Samec: čierna čiapka, biely nadočný pruh, sivý chrbát, gaštanové terciály, žltý krídlový fliak; samica: sivá hlava, olivová; hmyzožravec ázijských lesov (Vireonidae)Zelenasté sfarbenie, biele brucho, chochol, malý vireo-typ zobák; pôsobí ako timália, ale patrí do VireonidaeSamec: žlté teme, čierna ušná škvrna, gaštanové hrdlo, biele okuliare; samica: sivá hlava, olivová; VireonidaeSivá korunka, biely obočný prúžok lemovaný čiernym, červené oko dospelcov, olivový chrbát, biele brucho — BEZ výrazných bielych okuliarov a bez žltých bokov ako u sivohlavého
AreálHniezdi v ihličnatých a zmiešaných lesoch Kanady, SV USA a Apalačí; zimuje od JV USA cez Mexiko po Kostariku a Kubu; sťahovavý, skoro jarný migrantHimaláje a juhozápadná Čína — horské lesy; rovnaká čeľaď Vireonidae, ale iný kontinent a biotopJuhozápadná Čína, Himaláje, Juhovýchodná Ázia — lesy a podrast; monotypický rod Erpornis, VireonidaeHimaláje, SV India, juhozápadná Čína a Indočína — horské zmiešané lesyHniezdi v listnatých lesoch celej Severnej Ameriky; zimuje v Južnej Amerike — príbuzný druh toho istého rodu Vireo

Choroby a prevencia

Parazitizmus hniezdneho kulíška (Molothrus ater)
stredná

Príznaky: Znížený reprodukčný úspech — kulíšek sťahočiapkový kladie vajcia do hniezda vireo; jeho mláďa vytlačí alebo vyhladuje vlastné mláďatá

Vireo sivohlavý je jedným z bežných hostiteľov Brown-headed Cowbird (kulíška sťahočiapkového). Štúdie uvádzajú, že len 10–30 % mladých vireo prežije vďaka tomuto brood parasitizmu. Vireo na rozdiel od niektorých iných vtákov reaguje na cudzie vajcia tak, že niekedy preloží nové hniezdo cez vajce alebo hniezdo opustí a znáša znova. Fragmentácia lesa zvyšuje kontakt s kulíškami pri okrajoch lesa.

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, chudnutie, zmena hlasu

Plesňová infekcia dýchacích ciest — riziko pre všetky vtáky v zajatí, najmä pri stresovaných jedincoch, vlhkej podestielke a plesnivom krmive. Prevencia: čerstvé krmivo, suché a hygienické prostredie. Liečba antifungálnymi prípravkami pod dohľadom aviárneho veterinára.

Endoparazity — kliešte a perové roztoče
stredná

Príznaky: Podráždené perie, chudnutie, slabosť; Haemaphysalis leporispalustris (zajačí kliešť) a Proctophyllodes breviquadratus (perový roztoč) sú zdokumentovaní paraziti tohto druhu

Voľne žijúce vireo bežne nesú kliešte a perové roztoče, ktoré sa v stresových podmienkach alebo pri oslabenej kondícii premnožia. Kliešť Haemaphysalis leporispalustris a perový roztoč Proctophyllodes breviquadratus boli u tohto druhu zdokumentované (zdroj: Animal Diversity Web). V prípade dočasnej starostlivosti o zraneného jedinca je potrebná veterinárna kontrola a hygienicke podmienky.

Poranenia pri náraze do skiel a veží — kolízie počas migrácie
vysoká

Príznaky: Otras mozgu, poranenia hlavy a krku, dočasná dezorientácia, úhyn

Počas nočnej migrácie je vireo sivohlavý ohrozený nárazmi do osvetlených budov, televizných veží a okien — ide o jeden z hlavných priamych úmrtí sťahovavých spevavcov v Severnej Amerike. Fragmentácia lesa táto riziko zvyšuje (viac okrajov a stavieb pri letovej dráhe). Vhodné opatrenia: zatemnenie osvetlenia budov počas migračných vrcholov.

Stres a náhly úhyn z odchytu a manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do klietky, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Najväčšie riziko pre voľne žijúceho jedinca v dočasnej ľudskej starostlivosti. Vireo sú citlivé a plachý druh — odchyt a manipulácia spôsobujú silný stres. Kľúčové: ticho, tma, minimum manipulácie a rýchly návrat do prírody.

Prevencia Vireo sivohlavý sa v zajatí bežne nechová, takže nasledujúce zásady platia najmä pre dočasnú starostlivosť o zranené alebo dezorientované voľne žijúce jedince (napr. po náraze do skla): (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie. (2) Vhodná strava — hmyz (živý alebo mrazený), jemné ovocie; nie zrninová zmes. (3) Suché, bezprievanové, čisté prostredie — prevencia plesní (aspergilóza) a parazitov. (4) Cieľom je vždy rýchle zotavenie a návrat do prírody — nie udomácnenie. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára.

Zaujímavosti

1

Biele okuliare ako kľúčový identifikačný znak — nápadné biele okuliare (biely očný krúžok prepojený cez uzdičku s bielym nadočným pruhom) sú najcharakteristickejším poľným znakom vireo sivohlavého. Práve výrazná biela miesta okolo oka ho odlišuje od väčšiny iných malých lesných spevavcov Severnej Ameriky.

2

Výsledok rozdelenia Solitary Vireo v roku 1997 — kedysi bol vireo sivohlavý, vireo Cassinov (V. cassinii) a vireo olovenosivý (V. plumbeus) považovaný za jediný druh „Solitary Vireo“. Genetické štúdie z roku 1997 potvrdili rozdiely v sfarbení, hlase a morfológii a viedli k rozdeleniu na tri samostatné druhy. Vireo sivohlavý je spomedzi nich najfarebnejší — najvýraznejší olivový chrbát, najintenzívnejšie žlté boky.

3

Otázky a odpovede — neobyčajný spevák — samec spieva takmer nepretržite celé dopoludnie od príchodu na hniezdiská. Každá fráza je čistá, pomalá, flautová a nasleduje ju výrazná pauza — jako by sa pýtal otázku a čakal na odpoveď. Preto ho ornitológovia opisujú ako „question-and-answer bird“ (vták otázok a odpovedí). Hlas nesie na veľkú vzdialenosť v lesnom priestore.

4

Obaja rodičia inkubujú — výnimka medzi spevavcami — u väčšiny malých severoamerických spevavcov inkubuje výhradne samica. Vireo sivohlavý je výnimkou: cez deň sa na inkubácii striedajú obaja partneri, kým v noci sedí samica. Táto spolupráca na inkubácii je typická pre celú čeľaď Vireonidae.

5

Atypický odchov — samica odchádza skôr — vireo sivohlavý sa správa neobvykle: samica opúšťa hniezdo 1–4 dni pred vyletením mláďat a odchádza hľadať nového partnera na prípadnú druhú znášku. Samec zostáva a sám dokrmuje mláďatá ešte asi 1 mesiac po ich odlete z hniezda.

6

Staviteľ tokovacích hniezd — samec pri dvorení stavia tokové hniezdo ako ukážku schopnosti staviteľa pre samicu; toto správanie je medzi drobnými spevavcami neobvyklé a bolo opísané pre celý rod Vireo.

7

Rozsiahle teritórium — každý pár hájí teritórium s veľkosťou 1,5 až 6,6 hektára — pre vtáka jeho veľkosti výnimočne veľký priestor. Samec zaháňa rivali spevom a priamymi naháňačkami.

8

Obeť hniezdneho parazitizmu kulíška — vireo sivohlavý je jedným z bežných hostiteľov kulíška sťahočiapkového (Molothrus ater), ktorý kladie svoje vajcia do jeho hniezda. Štúdie uvádzajú, že vplyvom tohto parazitizmu prežíva len 10–30 % mláďat vireo; fragmentácia lesa zvyšuje kontakt s kulíškami.

Taxonomická klasifikácia

species Vireo sivohlavý (Vireo solitarius)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Vireonidae (vireovité)
Rod Vireo Vieillot, 1808
Druh Vireo solitarius (A. Wilson, 1810)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — severoamerický druh; v európskej avikultúre sa bežne nechová
Poddruhy Uznávajú sa dva poddruhy: V.s. solitarius (nominátna, menšia — hniezdi od SV Britskej Kolumbie cez Kanadu až po juh USA, zimuje na Kube a v Strednej Amerike) a V.s. alticola (väčšia, tmavšia — hniezdi v Apalačoch od W Marylandu po S Georgiu, zimuje na JV USA). Druh opísal Alexander Wilson v roku 1810. Pôvodná „Solitary Vireo“ bola v roku 1997 rozdelená na tri samostatné druhy — vireo sivohlavý, vireo Cassinov (V. cassinii) a vireo olovenosivý (V. plumbeus).
Avibase_ID 95DB0943652956D1

? Často kladené otázky

V praxi nie. Vireo sivohlavý je voľne žijúci sťahovavý druh Severnej Ameriky, ktorý sa v európskej (ani slovenskej ani českej) avikultúre bežne nechová. V USA je chyt a držanie tohto druhu bez špeciálneho federálneho povolenia zakázané (Migratory Bird Treaty Act). Ide o lesného hmyzožravca s potrebou veľkého teritória a sezónnej migrácie — klietka ani voliéra jeho nároky nedokáže naplniť. Stránka má preto prevažne atlasový a poznávací charakter; akékoľvek chovateľské odporúčania na nej sú len teoreticky odvodené.

Všetky tri druhy vznikli rozdelením pôvodného 'Solitary Vireo' v roku 1997. Vireo sivohlavý (V. solitarius) je najfarebnejší: modro-sivá hlava má výrazný kontrast s bielym hrdlom, chrbát je intenzívne olivovo-zelený a boky sú výrazne žlté. Cassinov vireo (V. cassinii) je bledší — menej intenzívne žlté boky, šedastejší chrbát, tenší zobák. Vireo olovenosivý (V. plumbeus) je najšedší — boky sú šedé (nie žlté) a celkovo pôsobí jednofarebnejšie. Pomáha aj zemepisné hľadisko: sivohlavý žije na východe (Kanada, SV USA, Apalači), Cassinov na severozápade, olovenosivý vo vnútrozemi západ USA.

Na hniezdiskách (Kanada, SV USA, Apalačské pohorie) ho nájdeš od apríla do septembra v ihličnatých a zmiešaných lesoch. Je to jeden zo skorých jarných migrantov — prichádza skôr ako väčšina iných vireo. Na zimoviskaí (JV USA, Mexiko, Stredná Amerika) ho možno pozorovať od októbra do marca. Počas ťahu prelietava cez väčšinu východu Severnej Ameriky. Dobrý spôsob nájsť ho je počúvať — samec spieva veľmi hlasno a vytrvalo.

Vireo sivohlavý je takmer výhradne hmyzožravec — celoročne tvorí základ jeho potravy húsenice, chrobáky, osy, vážky a ploštice, zbierané pomalým prehľadávaním vetiev v korunách stromov. Pavúky a iné drobné bezstavovce dopĺňajú živočíšnu zložku. Bobule a drobné plody sú sezónnym doplnkom počas jesenného ťahu a v zime. V hniezdnom období je hmyz nevyhnutný pre odchov mláďat.

IUCN hodnotí vireo sivohlavého ako najmenej ohrozeného (LC) s rastúcou populáciou (odhadovaných ~13 miliónov dospelých jedincov). Populácia rastie od 70. rokov 20. storočia. Druh nie je zaradený v CITES. V USA je chránený Migratory Bird Treaty Act — chytanie, držanie ani obchodovanie s divými jedincami nie je bez povolenia povolené. Hlavné hrozby: fragmentácia lesa, nárazy do stavieb počas migrácie a hniezdny parazitizmus kulíška sťahočiapkového.

Áno — je to veľmi hlasný a vytrvalý spevák. Samec spieva takmer nepretržite celé dopoludnie od jarného príchodu až do konca léta. Spev tvorí pomalé, čisté flautové frázy, každá oddelená zreteľnou pauzou, akoby sa pýtal otázku a čakal na odpoveď — preto sa mu hovorí 'question-and-answer bird'. Hlas znie zvonivo a nesie sa na veľkú vzdialenosť v lese. Je rýchlejší než pesnička červenookého vireo (V. olivaceus), s ktorým sa nezriedka zamieňa.

Počas dvorenia samec buduje tokové hniezdo — nekompletný košíček vo vidlici vetvy — ako ukážku svojej schopnosti staviteľa pre samicu. Samica si ho prehliadne, a ak ju presvedčí, zahája stavbu skutočného hniezda s jeho pomocou. Toto správanie je neobvyklé u malých lesných spevavcov Severnej Ameriky a je charakteristické pre celý rod Vireo.

ZDROJ: Avibase (Vireo solitarius, ID 95DB0943652956D1, SK názov vireo sivohlavý, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=95DB0943652956D1), Wikipedia EN (Blue-headed vireo — taxonómia, rozdelenie S

 Video — Vireo sivohlavý

Vireo sivohlavý (Vireo solitarius) — spev a hlas v prírode

Vireo sivohlavý (Vireo solitarius) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Blue-headed Vireo, Česky:   zelenáček brýlový, Nemecky:   Graukopfvireo, Španielsky:   Vireo Solitario, Francúzsky:   Viréo à tête bleue, Taliansky:   Vireo testazzurra, Holandsky:   Brilvireo, Portugalsky:   Juruviara-de-cabeça-azulada, Poľsky:   wireonek siwy, Maďarsky:   remete lombgébics, Rusky:   Сероголовый виреон, Japonsky:   フタスジモズモドキ, Latinsky:   Vireo solitarius (A. Wilson, 1810)