vidličiarka malá (Enicurus scouleri) — drobný čiernobiely vták rýchlych horských bystríc a vodopádov;…

Q: Je vidličiarka malá naozaj najmenšia z vidličiarok?

**Áno.** S dĺžkou **12–14 cm** je vidličiarka malá (*Enicurus scouleri*) najmenším druhom rodu Enicurus a súčasne **jediná, ktorej chvost nie je dlhý a hlboko rozstrihnutý** — čo je pre ostatných príbuzných typické. Práve kombinácia malej veľkosti a krátkeho vidlicovitého chvosta z nej robí v rode jednoznačne identifikačný druh.

Q: Kde na svete žije vidličiarka malá?

Obýva horské pásma od **Ťan-šanu** (Uzbekistan, Tadžikistan, Kirgizsko) cez celý **himalájsky oblúk** (Afganistan, Pakistan, India, Nepál, Bhután, Bangladéš) až po **juhozápadnú Čínu** a severnú Indočínu (Mjanmarsko, Vietnam). Izolovaná populácia (poddruh *fortis*) žije aj na **Taiwane**. Je úzko viazaná na rýchle horské bystrice a vodopády.

Q: Je vidličiarka malá ohrozený druh?

**Nie.** IUCN ju klasifikuje ako **„Najmenej ohrozená“ (Least Concern, LC)** so **stabilnou populáciou**. Hoci nie je priamo ohrozená, je ako špecialista čistých prúdivých vôd citlivá na **zhoršovanie kvality horských bystríc, znečistenie, reguláciu tokov a odlesňovanie** brehovej vegetácie. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.

Q: Čo je výnimočné na jej spôsobe hniezdenia?

Hniezdo si stavia v **skalných dutinkách, pričom uprednostňuje miesta priamo za vodopádom** — vodná clona slúži ako prirodzený kryt proti predátorom. Pohárkovité hniezdo je z machu, lístia a trávy, znáška je **3–4 vajcia** biele s načervenalými škvrnitkami. **Na vajciach sedí výlučne samica.**

Q: Môže sa vidličiarka malá vyskytnúť na Slovensku?

**Nie.** Jej areál je obmedzený na **Áziu** — pohoria strednej a južnej Ázie. Slovensko nespadá do jej prirodzeného rozšírenia, ide o ázijský druh horských bystríc. Na územie SR sa nedostáva ani náhodne a v európskej avikultúre sa nechová.

Výživa

Vodný hmyz a jeho larvy — efemeridy (podenky), chrobáky, larvy dvojkrídlovcov; základ stravy zbieraný z machom pokrytých kameňov v tečúcej vode 70%

Vodné bezstavovce — zbierané z koryta potoka a okrajov vodopádov, druh krátkymi skokmi preniká do plytkej vody 15%

Pavúky — doplnková zložka koristi lovenej v okolí vodných tokov 10%

Vaječká hmyzu — drobná zložka zbieraná z mokrých kameňov a substrátu 5%

Odporúčané potraviny

Vodný hmyz a jeho larvy — efemeridy (podenky), chrobáky, larvy dvojkrídlovcov; základ stravy (v prírode, nie v chove)
Vodné bezstavovce — zbierané z machom pokrytých kameňov a koryta potoka
Pavúky — lovené v okolí vodných tokov a okrajov vodopádov
Vaječká hmyzu — drobná zložka zbieraná z mokrého substrátu
Nymfy podeniek a vodné chrobáky — sezónna zimná potrava pri prechode na nižšie rieky
Korisť z plytkej vody — druh krátkymi skokmi preniká do plytčín, príležitostne sa úplne ponorí
Čerstvá tečúca voda — druh je viazaný na rýchle horské bystrice s kamenitým dnom
Hmyz lovený krátkym vzletom zo kameňa — vták krátko vzlietne a pristáva späť, podobne ako trasochvosty

Zakázané potraviny

Druh nie je klietkový vták — nasledujúce platí ako ekologická poznámka, nie kŕmny návod
Stojaté a znečistené vody — druh je viazaný výlučne na čisté rýchle bystrice, znečisteniu sa nevyhne, ale je naň citlivý
Pesticídmi kontaminovaná korisť — chemické znečistenie horských tokov je nepriamou hrozbou pre tento hmyzožravý druh
Ľudské spracované potraviny — pre drobné spevavce nevhodné
Teplá pomalá nížinná voda mimo migračného obdobia — druh ju ako hniezdny biotop neobýva

Tip od odborníka Vidličiarka malá je špecializovaný hmyzožravec horských bystríc: potravu zbiera z machom pokrytých, mokrých kameňov v rýchlo tečúcej vode a z okrajov vodopádov. Základ jedálnička tvorí vodný hmyz a jeho larvy (podenky, chrobáky, larvy dvojkrídlovcov), vodné bezstavovce, pavúky a vaječká hmyzu. Krátkymi skokmi preniká do plytkej vody a príležitostne sa úplne ponorí za korisťou — menej však než drozdiaky (Cinclus), keďže nie je anatomicky prispôsobená na dlhé potápanie. Krátko vzlietne zo kameňa a pristáva späť, podobne ako trasochvosty. V zime pri prechode na nižšie rieky prechádza na nymfy podeniek a vodné chrobáky. Druh sa v zajatí nechová — tieto údaje opisujú jeho ekológiu vo voľnej prírode.

Správanie a komunikácia

Hlučnosť

Vidličiarka malá je prevažne tichý druh — vydáva len vzácne, ostré volanie „tzit-tzit“. Skutočný spev je zriedkavý a nepodrobne dokumentovaný; v hlučnom biotope bystríc a vodopádov zrejme nemá tichú komunikáciu nevyhnutnú. Keďže ide o voľne žijúci druh, otázka hlučnosti v byte je bezpredmetná.

Priľnavosť

Vidličiarka malá je plne voľne žijúci, plachý vták horských bystríc — nie je maznavý druh ani spoločenský miláčik. Akýkoľvek fyzický kontakt s človekom preňho znamená extrémny stres. Druh sa nechová.

Aktivita

Veľmi čulý a energický vták — neustále kýva a mávka chvostom a pohybuje sa po machom pokrytých, mokrých a šmykľavých kameňoch v prúdivej vode; príležitostne sa potápa pod vodu za korisťou. Napriek aktívnemu pohybu je v tieni vodopádov prekvapivo ľahko prehliadnuteľná.

Reč

Vidličiarka malá nenapodobňuje ľudskú reč — ide o prevažne tichého voľne žijúceho vtáka s vzácnym ostrým volaním „tzit-tzit“. Reč sa nenaučí.

Hlasový prejav a reč

Vidličiarka malá je prevažne tichý druh. Vydáva len vzácne, ostré volanie „tzit-tzit“ (inak zapisované ako TZitTzit). Skutočný spev je zriedkavý a nepodrobne dokumentovaný — vo svojom biotope hlučných bystríc a vodopádov zrejme nemá tichú vokálnu komunikáciu nevyhnutnú. Správaním sa podobá na drozdiaka vodného (Cinclus cinclus) — sedí na kameňoch pri vode a krátko sa potápa. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.

Dokáže hovoriť? Vidličiarka malá nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Ide o prevažne tichého voľne žijúceho vtáka s vzácnym ostrým volaním „tzit-tzit“; skutočný spev je zriedkavý a nepodrobne dokumentovaný. Schopnosť napodobovať reč nemá a ako voľne žijúci druh sa nechová.

Typické zvuky

Ostré volanie „tzit-tzit“ — vzácna, prenikavá hláska; jediný bežne zaznamenaný hlasový prejav tohto prevažne tichého druhu
Skutočný spev — zriedkavý a nepodrobne dokumentovaný; vo hlučnom biotope bystríc a vodopádov zrejme nie je vokálna komunikácia nevyhnutná
Tiché vokalizácie — celkovo minimálne; druh sa spolieha skôr na vizuálne signály (kývanie chvostom) než na hlas

Sezónny kalendár

Hniezdna sezóna (jar–leto) — v Kirgizsku pravdepodobne júnové znášky; hniezdo v skalnej dutine často za vodopádom, 3–4 vajcia; juvenily samostatné v polovici augusta

Odchov mláďat — na vajciach sedí výlučne samica; dĺžka pobytu mláďat v hniezde a kŕmenie — presné údaje neoverené

Výšková migrácia nadol — pri zamrznutí horských potokov sa druh sťahuje z hniezdnych polôh (1 200–3 700 m) do nižších nadmorských výšok (300–900 m n. m.)

Zima v nižších polohách (300–900 m n. m.) — na pomalších riekach a väčších tečúcich vodách v dolinách; v niektorých oblastiach (Kazachstan) zimné záznamy úplne chýbajú

Výškový návrat nahor — s odmäkom sa druh vracia do hniezdnych polôh horských bystríc; dlhé migrácie nevykonáva (prevažne stály druh)

Voľne žijúci druh

Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený hniezdny biotop

Rýchlo tečúce horské bystrice a potoky v lesnom a subalpínskom pásme, v blízkosti vodopádov a strmých tečúcich vôd s kamenitým dnom; 1 200–3 700 m n. m.

Vidličiarka malá obýva rýchlo tečúce horské bystrice a potoky predovšetkým v blízkosti vodopádov a strmých tečúcich vôd. Mikrohabitát tvoria machom porastené, mokré a šmykľavé kamene v koryte potoka a okraje vodopádov. Biotop predstavujú subtropické a tropické vlhké nížinné a horské lesy v blízkosti vodných tokov. Hniezdna výška je 1 200–3 700 m n. m.

Areál rozšírenia

Pohoria strednej a južnej Ázie — Ťan-šan, celý himalájsky oblúk, juhozápadná Čína, severná Indočína a Taiwan

Areál siaha od Ťan-šanu (Uzbekistan, Tadžikistan, Kirgizsko) a severovýchodného Afganistanu cez celý himalájsky oblúk (Pakistan, India, Nepál, Bhután, Bangladéš) na východ do juhozápadnej Číny a severnej Indočíny (Mjanmarsko, Vietnam), s izolovanou populáciou na Taiwane (poddruh fortis). Krajiny výskytu: Afganistan, Bangladéš, Bhután, Čína, India, Kazachstan, Kirgizsko, Mjanmarsko, Nepál, Pakistan, Tadžikistan, Taiwan, Uzbekistan, Vietnam.

Výšková migrácia a zima

Prevažne stály druh s výškovou migráciou — v zime zostup na 300–900 m n. m.; dlhé migrácie nevykonáva

Druh je prevažne stály (resident), vykonáva však výškovú migráciu: pri zamrznutí horských potokov sa znižuje na úroveň cca 300–900 m n. m., na pomalšie rieky a väčšie tečúce vody v dolinách. V niektorých oblastiach (napr. Kazachstan) zimné záznamy chýbajú úplne, čo naznačuje úplný odchod zo severných okrajov areálu pri mrazoch. Dlhé migrácie nevykonáva.

Správanie a aktivita

Energický vták prúdivých vôd; neustále kýva a mávka chvostom; pohybuje sa po mokrých kameňoch, príležitostne sa potápa za korisťou

Vidličiarka malá neustále kýva a mávka chvostom (tail wagging/flicking) — typické pre celý rod. Pohybuje sa energicky po machom pokrytých, mokrých a šmykľavých kameňoch v prúdivej vode; príležitostne sa potápa pod vodu za korisťou, no menej než drozdiaky. Krátko vzlietne zo kameňa a pristáva späť, podobne ako trasochvosty. Napriek aktívnemu pohybu je v tieni vodopádov prekvapivo ľahko prehliadnuteľná.

Hniezdenie a hniezdny materiál

Skalná dutinka alebo trhlina, často priamo za vodopádom; pohárkovité hniezdo z machu, lístia a trávy; 3–4 vajcia

Hniezdo umiestňuje do skalnej dutinky alebo trhliny, často priamo za vodopádom (kamufláž vodnou clonou), prípadne medzi koreňmi pri brehu. Je pohárkovité, postavené z machu, lístia a trávy, niekedy s vonkajšou vrstvou blata. Znáša 3–4 vajcia, biele s načervenalými škvrnitkami. Izolované páry hniezdia vo vzdialenosti 2–4 km od seba. Na vajciach sedí výlučne samica; presná dĺžka inkubácie v dňoch — presné údaje neoverené.

Právna ochrana a CITES

IUCN LC (stabilný trend); CITES: bez zápisu; zákon SR 543/2002: v SR sa nevyskytuje

Druh je hodnotený IUCN ako najmenej ohrozený (LC) so stabilným trendom populácie. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES — rod Enicurus sa v žiadnom dodatku nenachádza. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR); ide o ázijský druh horských bystríc, ktorý sa na území SR nevyskytuje.

Rozmnožovací cyklus

Hniezdne obdobie

Jar–leto; v Kirgizsku pravdepodobne júnové znášky

Hniezdne obdobie pripadá na jar a leto. V Kirgizsku ide pravdepodobne o júnové znášky, pričom juvenily sú samostatné už v polovici augusta. Páry hniezdia izolovane vo vzdialenosti 2–4 km od seba pozdĺž horských bystríc. Presné tokové správanie druhu nie je v dostupných zdrojoch podrobne dokumentované.

Hniezdo a znáška

Znáška 3–4 vajcia; hniezdo často priamo za vodopádom

Hniezdo je skalná dutinka alebo trhlina, často priamo za oponou vodopádu (kamufláž vodnou clonou), prípadne medzi koreňmi pri brehu. Je pohárkovité, postavené z machu, lístia a trávy, niekedy s vonkajšou vrstvou blata. Znáša 3–4 vajcia (pre rod Enicurus 2–4), biele s načervenalými škvrnitkami. Umiestnenie za vodopádom poskytuje prirodzený kryt proti predátorom.

Inkubácia

Na vajciach sedí výlučne samica; dĺžka inkubácie — presné údaje neoverené

Na vajciach sedí výlučne samica — samec sa inkubácie nezúčastňuje (kyrgyzská databáza: „Only females incubate“). To odlišuje druh od mnohých príbuzných muchárovitých. Presná dĺžka inkubácie v dňoch — presné údaje neoverené. Utajenie hniezda za vodnou clonou chráni samicu aj znášku.

Liahnutie a vývoj mláďaťa

Dĺžka pobytu v hniezde a kŕmenie — presné údaje neoverené

Presné údaje o vývoji mláďaťa (dĺžka pobytu v hniezde, podiel rodičov na kŕmení) nie sú v dostupných zdrojoch overené. Juvenily sú v Kirgizsku samostatné v polovici augusta, čo naznačuje pomerne rýchly vývoj počas krátkeho horského leta.

Juvenilný šat

Mláďa podobné dospelým, ale celkovo sivastejšie a bez bielej korunky

Mláďa (juvenile) je podobné dospelým vtákom, ale celkovo sivastejšie a bez bielej korunky (bielej čelnej plošky). Keďže druh je monomorfický, mladé vtáky sa nedajú rozlíšiť podľa pohlavia o nič lepšie než dospelé jedince.

Pohlavná dospelosť

Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti nie je overený — predpokladá sa hniezdenie od prvého roku života, čo je typické pre druhy tejto veľkostnej kategórie. Dožitie vo voľnej prírode je typicky 3–5 rokov, s maximálnou zaznamenanou dĺžkou života 8 rokov (oiseaux.net).

Ochočenie a kontakt

Trvanie: Nevzťahuje sa — vidličiarka malá je voľne žijúci druh horských bystríc, ktorý sa neochočuje ani nechová.

Vidličiarka malá nie je klietkový vták a neochočuje sa. Ide o plne voľne žijúceho, plachého vtáka prúdivých horských vôd, ktorý sa energicky pohybuje po mokrých kameňoch pri vodopádoch a pri vyrušení rýchlo zmizne. Jediný vhodný spôsob kontaktu je pozorovanie vo voľnej prírode v jej areáli, bez rušenia vtáka a najmä bez narúšania hniezda za vodopádom.

1

Vidličiarka malá sa neochočuje — nasledujúce body sú zásady ohľaduplného pozorovania voľne žijúceho druhu

2

Pozoruj len z diaľky ďalekohľadom alebo teleobjektívom — druh je v tieni vodopádov ľahko prehliadnuteľný, hľadaj pohyb a kývanie chvostom na mokrých kameňoch

3

Nikdy nehľadaj ani nenarúšaj hniezda (situované v skalných dutinách často priamo za oponou vodopádu) a nevstupuj do koryta bystriny počas hniezdenia

4

Rešpektuj voľne žijúce vtáky — chytanie, držba ani chov nie sú vhodné pre tento druh

Porovnanie s podobnými druhmi

	vidličiarka malá	vidličiarka bodkovaná (Enicurus maculatus)	vidličiarka korunkatá (Enicurus leschenaulti)
Dĺžka	12–14 cm	25–28 cm	25 cm
Váha	17–18 g	presné údaje neoverené	presné údaje neoverené
Dožitie	3–5 r typicky, max. 8 r (vo voľnej prírode)	presné údaje neoverené	presné údaje neoverené
Hlučnosť	voľne žijúci druh horských bystríc — v SR sa nevyskytuje, nechová sa	voľne žijúci druh (mimo SR)	voľne žijúci druh (mimo SR)
Stav IUCN	IUCN LC (stabilný trend), bez CITES	IUCN LC, bez CITES	IUCN LC, bez CITES
Povaha	Monomorfický (pohlavia totožné): čiernomodrá hlava s bielou čelnou ploškou, biely pruh cez krídla, čierne hrdlo, biela spodina, nápadne biele nohy. Jediná vidličiarka s krátkym, len mierne rozstrihnutým chvostom	Výrazne väčšia; dlhý, hlboko rozstrihnutý vidlicovitý chvost a bodkovaná kresba na hrdle a prsiach — nápadne odlišná od malej vidličiarky veľkosťou aj dlhým chvostom	Väčšia; dlhý chvost a biela korunka na hlave, tmavý chrbát bez výrazného bieleho pruhu — líši sa od malej vidličiarky veľkosťou, dlhým chvostom aj kresbou hlavy
Areál	Ťan-šan, celý himalájsky oblúk, juhozápadná Čína, severná Indočína, Taiwan; rýchle horské bystrice a vodopády; prevažne stála, výšková migrácia	Himaláje a horské pásma južnej Ázie — druh rýchlych horských tokov; väčší príbuzný s typickým dlhým vidlicovitým chvostom rodu	Himaláje, južná Čína a Indočína — druh horských a podhorských tečúcich vôd; väčší príbuzný s dlhým vidlicovitým chvostom a bielou korunkou

Choroby a prevencia

Degradácia a znečistenie horských vodných tokov (populačná hrozba)

stredná

Príznaky: Úbytok vhodných úsekov bystríc, pokles dostupnosti vodného hmyzu, miznutie druhu z postihnutých tokov

Hlavnou potenciálnou hrozbou je degradácia horských vodných tokov, znečistenie vody a regulácia tokov. Napriek širokému areálu je druh viazaný na špecifický mikrohabitát (studené rýchle bystrice s kamenitým dnom), čo ho robí citlivým na zmeny kvality vodných tokov. Ide o ekologickú hrozbu voľne žijúcich populácií, nie o chovateľský problém.

Odlesňovanie brehovej vegetácie (populačná hrozba)

stredná

Príznaky: Zmena mikroklímy tokov, narušenie potravnej základne, strata zatienenia a stability brehov

Odlesňovanie brehovej vegetácie pozdĺž horských bystríc narúša biotop druhu — subtropické a tropické vlhké lesy v blízkosti vodných tokov. Druh sa v zajatí nechová, ide o prirodzenú hrozbu jeho biotopu.

Klimatická zmena — posun snehovej hranice a vodného režimu (populačná hrozba)

stredná

Príznaky: Zmena prietokov horských bystríc, posun vhodných nadmorských výšok, narušenie načasovania výškovej migrácie

Klimatická zmena ovplyvňuje druh posunom snehovej hranice a zmenou vodného režimu horských bystríc. Keďže druh každoročne reaguje na zamrznutie potokov výškovou migráciou (zostup na 300–900 m), zmeny zrážkového a teplotného režimu môžu narušiť jeho sezónny pohyb a dostupnosť biotopu.

Prevencia Vidličiarka malá je voľne žijúci druh — nasledujúce informácie opisujú jeho prirodzené hrozby, nie starostlivosť v zajatí (druh sa nechová). IUCN ju hodnotí ako najmenej ohrozenú (LC) so stabilnou populáciou, no ako špecialista čistých prúdivých vôd je citlivá na degradáciu a znečistenie horských tokov, ich reguláciu, odlesňovanie brehovej vegetácie a klimatickú zmenu (posun snehovej hranice, zmena vodného režimu bystríc). Ochrana kvality horských vodných tokov a brehových lesov je kľúčová pre dlhodobé zachovanie druhu.

Zaujímavosti

1

Jediná vidličiarka bez dlhého chvosta — Vidličiarka malá je najmenší a jediný druh rodu Enicurus bez dlhého vidlicovitého chvosta, čo je inak typický rodový znak. Jej krátky, mierne rozstrihnutý chvost je tak paradoxne odlišný od menovcov. Kombinácia malej veľkosti (12–14 cm) a krátkeho chvosta je v rode jednoznačne identifikačná.

2

Biela nôžka — Ruské meno „Belonožka“ (Biela nôžka) výstižne opisuje nápadne biele nohy druhu — v kontraste s čiernomodrou vrchnou stranou tela. Bledoružovobiele až biele nohy sú jedným z najlepšie viditeľných znakov vtáka pohybujúceho sa po tmavých mokrých kameňoch.

3

Hniezdo za vodopádom — Hniezda sú skryté v skalných dutinách, pričom vtáky uprednostňujú miesta priamo za oponou vodopádu. Voda funguje ako prirodzený kryt proti predátorom — hniezdo z machu, lístia a trávy je tak takmer neprístupné. Páry pritom hniezdia izolovane, 2–4 km od seba.

4

Samice inkubujú samé — Na rozdiel od mnohých príbuzných druhov Muscicapidae sedí na vajciach iba samica — samec sa inkubácie nezúčastňuje. Tento údaj pre E. scouleri potvrdzuje kyrgyzská ornitologická databáza („Only females incubate“).

5

Potápač bez inštinktu drozdiaka — Podobne ako drozdiaky (Cinclus) sa pohybuje po mokrých kameňoch a občasne sa ponára pod vodu, no nie je anatomicky prispôsobená na dlhé potápanie — ide o oportunistickú stratégiu lovu. Krátko vzlietne zo kameňa a pristáva späť, podobne ako trasochvosty.

6

Výšková migrácia podľa mrazu — Vidličiarka malá nevykonáva dlhé migrácie, ale každoročne reaguje na zamrznutie horských potokov sťahovaním do nižších nadmorských výšok (z 1 200–3 700 m na 300–900 m n. m.). V niektorých oblastiach (Kazachstan) zimné záznamy úplne chýbajú, čo naznačuje úplný odchod zo severných okrajov areálu pri mrazoch.

7

Monomorfický druh — Pohlavia sú na pohľad nerozlíšiteľné — samec a samica majú totožné sfarbenie aj veľkosť a nedajú sa v teréne odlíšiť. Túto skutočnosť potvrdzuje ruská aj anglická Wikipédia („Polovoj dimorfizm otsutstvujet“ / „sexual monomorphism“).

8

Prekvapivo nenápadná pri vodopáde — Napriek energickému pohybu a neustálemu kývaniu chvostom je vidličiarka malá v tieni vodopádov a na mokrých čiernych kameňoch prekvapivo ľahko prehliadnuteľná. Čierno-biele sfarbenie ju paradoxne maskuje v hre svetla a tieňa rozstrekujúcej sa vody.

Taxonomická klasifikácia

species vidličiarka malá (Enicurus scouleri)

Ríša Animalia

Kmeň Chordata

Trieda Aves (vtáky)

Rad Passeriformes (vrabcotvaré)

Čeľaď Muscicapidae (muchárovité)

Rod Enicurus Temminck, 1822

Druh Enicurus scouleri Vigors, 1832

Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — ázijský druh horských bystríc; v európskej avikultúre sa nechová

Poddruhy Väčšina autoritatívnych zoznamov (IOC, Clements, HBW) uznáva dva poddruhy: E. s. scouleri a E. s. fortis (Taiwan). Druh bol pomenovaný po Dr. Johnovi Scoulerovi z Glasgowa (botanik a geológ).

Avibase_ID 92454493E85F0F6A

Často kladené otázky

Áno. S dĺžkou 12–14 cm je vidličiarka malá (Enicurus scouleri) najmenším druhom rodu Enicurus a súčasne jediná, ktorej chvost nie je dlhý a hlboko rozstrihnutý — čo je pre ostatných príbuzných typické. Práve kombinácia malej veľkosti a krátkeho vidlicovitého chvosta z nej robí v rode jednoznačne identifikačný druh.

V jej biotope (horská bystrica, vodopád) hľadajte malého čiernobieleho vtáka, ktorý sa rýchlo pohybuje po mokrých kameňoch a neustále kýva krátkym chvostom. Čiernomodrá vrchná strana, biela čelná plôška, biely pruh cez krídla, čierne hrdlo, biela spodina a nápadne biele nohy sú jednoznačné znaky. Samce a samice vyzerajú rovnako — druh je monomorfický.

Obýva horské pásma od Ťan-šanu (Uzbekistan, Tadžikistan, Kirgizsko) cez celý himalájsky oblúk (Afganistan, Pakistan, India, Nepál, Bhután, Bangladéš) až po juhozápadnú Čínu a severnú Indočínu (Mjanmarsko, Vietnam). Izolovaná populácia (poddruh fortis) žije aj na Taiwane. Je úzko viazaná na rýchle horské bystrice a vodopády.

Nie. IUCN ju klasifikuje ako „Najmenej ohrozená“ (Least Concern, LC) so stabilnou populáciou. Hoci nie je priamo ohrozená, je ako špecialista čistých prúdivých vôd citlivá na zhoršovanie kvality horských bystríc, znečistenie, reguláciu tokov a odlesňovanie brehovej vegetácie. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.

Hniezdo si stavia v skalných dutinkách, pričom uprednostňuje miesta priamo za vodopádom — vodná clona slúži ako prirodzený kryt proti predátorom. Pohárkovité hniezdo je z machu, lístia a trávy, znáška je 3–4 vajcia biele s načervenalými škvrnitkami. Na vajciach sedí výlučne samica.

Nie. Jej areál je obmedzený na Áziu — pohoria strednej a južnej Ázie. Slovensko nespadá do jej prirodzeného rozšírenia, ide o ázijský druh horských bystríc. Na územie SR sa nedostáva ani náhodne a v európskej avikultúre sa nechová.

vidličiarka malá

Enicurus scouleri — drobný čiernobiely vták rýchlych horských bystríc a vodopádov; jediná vidličiarka bez dlhého vidlicovitého chvosta, pohlavia na pohľad nerozlíšiteľné — voľne žijúci ázijský druh, nie klietkový vták

Výživa

Odporúčané potraviny

Zakázané potraviny

Správanie a komunikácia

Hlasový prejav a reč

Typické zvuky

Sezónny kalendár

Voľne žijúci druh

Prostredie a požiadavky

Areál výskytu

Rozmnožovací cyklus

Ochočenie a kontakt

Porovnanie s podobnými druhmi

Choroby a prevencia

Zaujímavosti

Taxonomická klasifikácia

? Často kladené otázky

Video — vidličiarka malá

Cudzie názvy

Často kladené otázky