Vidličiarka korunkatá

Nie — vidličiarka korunkatá nie je klietkový druh a jej chov nie je ani opodstatnený, ani dostupný. Je to voľne žijúci spevavec horských bystríc Ázie, ktorý nie je v ponuke chovateľov ani na burzách. Druh nie je v CITES, no v krajinách svojho areálu je chránený miestnou legislatívou. Navyše je exkluzívne viazaný na rýchloproudiace horské bystriny — biotop, ktorý klietka ani voliéra nedokáže napodobniť. Jediný spôsob ako sa s ním stretnúť je pozorovanie v prírode v JV Ázii (Nepal, Thajsko, Malajzia, Indonézia).

Vidličiarka korunkatá je neprehliadnuteľný čiernobiely vták s dlhým, hlboko vidlicovito rozstripseným chvostom. Kľúčové znaky: prominentná biela škvrna na temene a čele (bielá koruna) kontrastujúca s čiernou tvárou, hrdlom a hruďou; biely trupec a spodný chrbát; čierny mantel a krídla s bielym krídlovým pruhom. Chvost je dlhý, čierny s bielymi hrotmi a pruhmi. Samec aj samica vyzerajú identicky (pohlavný dimorfizmus chýba). Juvenily nemajú bielu korunu a majú hnedastú vrchnú stranu. Celkovou veľkosťou (25–28 cm) je to najväčšia vidličiarka — väčšia než skvorec.

Obýva rýchloproudiace, tienisté, čisté horské bystriny a vodopády v hustom subtropickom a montánnom lese od severovýchodnej Indie, Bhutánu a južnej Číny cez celú JV Áziu po Malajský polostrov, Sumatru, Borneo a Jávu. Výškový rozsah je zvyčajne do 1 400 m n. m. (výnimočne až 2 400 m). Je to stály rezident — nesťahovavý druh, ktorý zostáva pri tom istom úseku potoka celoročne. Na Slovensku sa nevyskytuje.

Je to výhradný hmyzožravec a bezstavovčí predátor viazaný na tečúce vody. Loví predovšetkým vodný hmyz — vodné chrobáky (najmä dytiscidné), vodné cvrčky, skákavky (Collembola), larvy dvojkrídlovcov — ako aj húsenice, pavúky a drobné bezstavovce z príbrežnej opadanky. Korisť chytá brodením plytčinou, skakaním po kameňoch, obrácaním kameňov zobákom a leteckými útokmi z nízkeho posedu nad vodou.

Nie — IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou odhadovanou na viac ako 10 000 jedincov. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Napriek priaznivému stavu je nepriamo ohrozený stratou a znečistením lesných vodných tokov — odlesňovanie, regulácia bystríc a znečistenie vody insekticídmi znižujú dostupnosť koristi a ničia hniezdne biotopy. Dlhodobé zachovanie populácií závisí od ochrany čistých lesných ekosystémov.

Kontaktný hlas je dlhá prenikavá piskľavá píšťalka opisovaná ako „tseee, tseee“ alebo „zweeet“ — vysokofrekvenčná a zvonivá, schopná preniesť sa cez hluk tečúcej bystríny. Poplašný hlas je drsnejší „scree“ alebo „scree chit chit“. Samec pri tokovaní spieva dlhú zložitú pieseň — začína dlhou odovrchujúcou sa píšťalkou, za ňou nasledujú kratšie píšťalky, klikavé a zvonivé úseky. Druh nenapodobňuje ľudskú reč.

Neustále kývanie a vrtenie dlhého vidlicovitého chvosta je pre vidličiarky typické správanie zdieľané všetkými druhmi rodu Enicurus. Predpokladá sa, že toto kývanie slúži viacerým funkciám: vizuálna komunikácia s partnerom alebo súpermi (teritoriálny signál), prípadne pomoc pri udržiavaní rovnováhy pri pohybe po mokrých a šmykľavých kameňoch bystriny. Keďže oba pohlavia vyzerajú rovnako a sú si veľmi podobné, kývanie chvostom môže hrať dôležitú úlohu aj v medzidruhom rozoznávaní.