Vidličiarka bridlicová (Enicurus schistaceus) — monomorfný spevavec horských bystrorečí Ázie s bridlicovosivým…

Výživa

Vodný hmyz a larvy — pakomáre, podenky, potočníky a iný bentos; základ potravy na hladine a medzi kameňmi 50%

Suchozemský hmyz — motýle, mole, vážky, chrobáky, pavúky, zbierané na brehoch a nad hladinou (let-a-chyt) 25%

Kôrovce a mäkkýše — vodné bezstavovce zbierané v plytkých brodoch a pri obrátaní kameňov 15%

Malé rybičky — zdokumentované v potrave; neočakávaný zložok, zriedkavejší ale overený (ResearchGate, diet štúdia) 10%

Odporúčané potraviny

Vodný hmyz a larvy — pakomáre, podenky, potočníky, chrobáky; základ potravy zbieraný pri kameňoch a na hladine potoka
Suchozemský hmyz — motýle, mole, vážky, pavúky; lovený na brehoch a krátkou vzdušnou saliou
Kôrovce a mäkkýše — vodné bezstavovce zbierané v plytkých brodoch a pod obratenými kameňmi
Malé rybičky — zdokumentované v strave (overené štúdiou diet a foraging behaviour, ResearchGate 2021)
Bentos — organizmy dna potoka zachytávané hopkaním po mokrých kameňoch alebo vstupom do vody

Zakázané potraviny

Druh nie je klietkový vták — nasledujúce platí ako ekologická poznámka, nie kŕmny návod
Pesticídmi kontaminovaná vodná fauna — sekundárna otrava hmyzožravých vtákov z pesticídmi ošetrených povodí je hlavnou nepriamou hrozbou
Suché a stojatá voda — druh je prísne viazaný na bystré potoky s prúdivou vodou a kamenitým dnom; stojaté vody nevyhovujú
Ľudské potraviny — voľne žijúcemu vtákovi nevhodné; druh sa nechová

Tip od odborníka Vidličiarka bridlicová je špecializovaný predátor brehov bystrorečí s pestrejšou stravou, ako sa dlho predpokladalo: vedúci zložkou sú vodní bezstavovci (hmyz a larvy, kôrovce, mäkkýše), ale vedci zdokumentovali aj malé rybičky. Druh hopká po mokrých kameňoch, obracia malé kamene a robí krátke lety nízko nad hladinou vody. Požiadavka na čisté bystré potoky s bentickými organizmami robí z vidličiarky bioindikátor čistoty vodných tokov — jej prítomnosť signalizuje ekologicky hodnotné horské potoky.

Správanie a komunikácia

Hlučnosť

Vidličiarka bridlicová vydáva krátky, ostrý, kovový krik (opísaný ako „teenk“ alebo „tseet“), ktorý slyšíte najmä pri vyrušení alebo v lete. Nie je to hlasný spevavec vo WC zmysle — spev je skôr tichší a menej nápadný než hlas. Keďže ide o voľne žijúci druh, otázka hlučnosti v byte je bezpredmetná.

Priľnavosť

Vidličiarka bridlicová je plne voľne žijúci, plachý vták horských tokov — nie je maznavý ani domestikovaný druh. Kontakt s človekom pre neho znamená extrémny stres. Druh sa nechová.

Aktivita

Veľmi čulý a nekľudný vták — neustále sa pohybuje po kameňoch, kýva chvostom, hopká cez potoky a robí krátke lety. Pohyb je rýchly a priamy, podobný džbánkárom (Motacillidae); nikdy dlho nepokojí na jednom mieste.

Reč

Vidličiarka bridlicová nenapodobňuje ľudskú reč — ide o voľne žijúceho spevavca s vrodeným repertoárom krátkych kontaktných krikov a tichého spevu. Reč sa nenaučí.

Hlasový prejav a reč

Vidličiarka bridlicová má pomerne nenápadný hlasový repertoár v porovnaní s väčšinou spevavcov. Dominantnou hláskou je vysoký, tenký, ostrý kovový krik — transskribovaný ako „teenk“ alebo „tseet“ — vydávaný pri vyrušení alebo v lete nízko nad vodou. Táto hláska sa nápadne podobá kontaktnému volaniu niektorých rybárikov, čo pri pozorovaní vedie k zámenám. Spev samca je menej nápadný a tichší, zložený z krátkych, vysokých píšťavkových fráz. Typické je tiež neprestajné kývanie a rozostrenie chvosta pri pohybe — komunikácia telom dopĺňa hlas. Druh nenapodobňuje ľudskú reč.

Dokáže hovoriť? Vidličiarka bridlicová nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Ide o voľne žijúceho spevavca s vrodeným repertoárom krátkych kovových krikov a tichého spevu; ako voľne žijúci druh sa nechová.

Typické zvuky

Kovový krik teenk/tseet — vysoký, tenký, ostrý, kovový; vydávaný pri vyrušení alebo v lete; pripomína rybárika; hlavná identifikačná hláska
Kontaktné a poplašné výšky — séria krátkych, ostrých zvukov pri ohrození alebo pri komunikácii medzi pármi počas odchovu mláďat
Tichý spev — menej nápadný, zložený z krátkych vysokých fráz; prednášaný z kameňa alebo nízkej vetvy pri vodnom toku; oveľa ťažší zachytiť ako krik

Sezónny kalendár

Začiatok hniezdnej sezóny (február–apríl) — stavba hniezda, kladenie prvých vajec; najskorší záznam v nižších polohách (300–800 m)

Hlavná hniezdna sezóna (marec–júl) — znáška 3–4 vajec, inkubácia oboma pohlaviami; odhadované 2–3 vrhy ročne; hniezdo v skalnej štrbine, pri koreňoch alebo v dutine kmeňa

Odchov mláďat (apríl–august) — mláďatá s kratším chvostom a sivobielymi hrudou a hrdlom; po vyletení kŕmia obaja rodičia; rodina ostáva pohromade

Mimo hniezdnej sezóny — stálý druh, nevykonáva ďaleké migrácie; v Himalájoch krátkodobý zostup do nižších polôh pri monsúne (výskyt aj do 200 m n. m.)

Zimné mesiace — stálý na pevninskej JV Ázii; himalájska populácia sa môže presúvať do nižších polôh; bežne na potokoch po celý rok

Voľne žijúci druh

Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop

Bystré horské potoky a rieky s hustou vegetáciou, kamenitými brehmi a prúdivou čistou vodou; 300–2 200 m n. m.

Vidličiarka bridlicová je prísne viazaná na rýchlo tečúce horské potoky a rieky s hustou vegetáciou na brehoch, pevnými hlinenými nábrehmi, jemnozrnným piesčitým substrátom a striedaním plytkých brodov s hlbšími tôňami. Občas sa vyskytuje aj na cestách a chodníkoch pri tokoch, nie vždy bezprostredne pri vode (záznamy z Cameron Highlands na ceste 100–120 m od potoka). Výška: 300–1 600 m (India), 900–1 675 m (Nepál), 400–1 800 m (JČína/Thajsko), 800–2 200 m (Bhután); v zime zostupuje aj pod 200 m.

Areál rozšírenia

Centrálne a východné Himaláje, Nepál, Bhután, SV India, južná Čína, pevninská JV Ázia, polostrovná Malajzia

Areál pokrýva centrálne a východné Himaláje (India od Uttarákhand po Arunchal Pradéš), Nepál, Bhután, SV Indiu (Assam, Meghalaya), južnú Čínu (Sičuan, Jünnan, Kuej-čou, Kuang-tung, Če-ťiang, Fujian, Hongkong), Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Vietnam, Kambodžu a polostrovnú Malajziu. Druh je monotypický bez uznaných poddruhov (IOC, Avibase).

Sťahovavosť

Prevažne stálý; v Himalájoch krátkodobé elevačné pohyby pri monsúne

Na pevninskej JV Ázii je druh sedentárny (stálý). V Himalájoch dochádza k vertikálnym (elevačným) pohybom: počas monsúnu, keď hladina vody stúpa a rýchlosť prúdu sa zvyšuje, sa niektoré jedince presúvajú do nižších polôh; mimo monsúnu sa vracajú výš. Záznamy v zimnej sezóne dosahovajú až 200 m n. m.

Správanie a aktivita

Nekľudný, neustále kýva chvostom; hopká po kameňoch; let nízky a rýchly nad hladinou; väčšinou solitárny

Vidličiarka bridlicová sa opisuje ako nepokojný pohyblivý vták — neustále sa premiestňuje po kameňoch, kýva chvostom a roztvára ho do vidlice, čím zaráža okolitých predátorov alebo signalizuje stav. Let je rýchly, priamy a nízky nad hladinou vody — podobný džbánkárom (Motacillidae). Väčšinou sa vyskytuje solitárne alebo v pároch; pri odchove mláďat v rodinných skupinách. Dospelé vtáky udržiavajú kontakt krátkymi volaniami počas brúsenia sa na potoku.

Hniezdenie

Miskovité alebo kupolaté hniezdo zo machov, listov a trávy; v skalnej štrbine, dutine kmeňa alebo pri koreňoch; február–júl

Hniezdo je miskovité až kupolaté, postavené zo machov (bryofyty), listov, trávy a bahna na vonkajšom povrchu. Umiestňuje sa v skalných štrbinách, zemných dierach, dutinách stromových kmeňov alebo pri vystavených koreňoch — typicky v blízkosti horského toku. Znáška: 3–4 vajíčka od čisto bielych cez ružovkasté po modrasté s ľavandovými alebo hnedočervenými škvrnami (zdroj: Wikipedia EN, thainationalparks.com); inkubujú obe pohlavia; odhadovaných 2–3 vrhy ročne (thainationalparks.com).

Právna ochrana a CITES

IUCN LC (stabilný trend); CITES: bez zápisu; zákon SR 543/2002: v SR sa nevyskytuje

Druh je hodnotený IUCN / BirdLife International ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou väčšou ako 10 000 jedincov (BirdLife DataZone). Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Slovenský zákon č. 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodným druhom SR); v krajinách areálu podlieha miestnym predpisom o ochrane vtáctva.

Rozmnožovací cyklus

Párovanie a obsadenie teritória

Február–apríl (zdroj: Wikipedia EN, thainationalparks.com)

Vidličiarka bridlicová je prevažne solitárny až párový vták; v hniezdnej sezóne samec a samica spoločne obsadzujú úsek horského potoka ako teritórium. Druh nemá výrazný vizuálny tok — pohlavný dimorfizmus je minimálny (monomorfný). Kontaktné volania a tichý spev slúžia na komunikáciu páru.

Hniezdo a znáška

Znáška 3–4 vajec; hniezdna sezóna február–júl (zdroj: Wikipedia EN, thainationalparks.com)

Hniezdo stavia zo machov, listov, trávy a bahna — miskovité až kupolaté — a umiestňuje ho do skalnej štrbiny, zemnej diery, dutiny kmeňa alebo pri vystavených koreňoch pri vodnom toku. Znáša 3–4 vajíčka (biela, ružovkastá alebo modrastá s ľavandovými či hnedočervenými škvrnami). Odhadujú sa 2–3 vrhy ročne.

Inkubácia

Inkubujú obe pohlavia; presná dĺžka pre tento druh presne neoverená

Na vajíčkach sedia obe pohlavia (Wikipedia EN, thainationalparks.com). Presná dĺžka inkubačnej doby nie je v dostupných špecializovaných zdrojoch pre E. schistaceus podrobne overená — analógiou s príbuznými druhmi rodu Enicurus sa odhaduje na 14–17 dní (presné údaje neoverené).

Liahnutie a odchov mláďat

Obaja rodičia kŕmia; mláďatá po vyletení v rodinnej skupinke

Mláďatá sa liahnu so sivobielym hrdlom a hruďou s tmavými lemmi (takmer šupinatý vzor), kratším chvostom a bielymi lores (namiesto čiernych ako u dospelých). Obaja rodičia aktívne kŕmia mláďatá a vydávajú kontaktné volania počas spoločného forágovania pri potoku. Po vyletení ostáva rodina pohromade určitý čas — juvenily boli pozorované v rodinnej skupinke ešte pri aktívnom dokrmovaní.

Juvenilný šat

Juvenily bez bieleho čela, sivobiele hrdlo s tmavými lemmi, kratší chvost

Juvenily sa líšia od dospelých: nemajú biele čelo (lores sú biele namiesto čiernych ako u dospelých), hrdlo a hruď sú sivobiele s tmavými lemmi (škupinatý vzor), celkové sfarbenie je svetlejšie bridlicovosivé a chvost je kratší. Biely trtáč a krídlový pruh sú prítomné v juvenilnom šate. Dospelé sfarbenie sa dosahuje pelichaním v prvom roku života.

Pohlavná dospelosť

Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené pre tento druh

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo uvedený — analógiou s príbuznými druhmi sa predpokladá hniezdenie od prvého roku života. Dožitie vo voľnej prírode nie je špeciálne zaznamenané pre tento druh (presné údaje neoverené).

Ochočenie a kontakt

Trvanie: Nevzťahuje sa — vidličiarka bridlicová je voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje ani nechová.

Vidličiarka bridlicová nie je klietkový vták a neochočuje sa. Ide o plne voľne žijúceho spevavca horských tokov, ktorý pri stretnutí s človekom rýchlo odletí nízko nad hladinou vody. Jediný vhodný spôsob kontaktu je pozorovanie vo voľnej prírode — na horských potokoch Nepálu, Bhutánu, Thajska, Vietnamu alebo Malajzie.

1

Vidličiarka bridlicová sa neochočuje — nasledujúce body sú zásady ohľaduplného pozorovania voľne žijúceho druhu

2

Pozoruj len z diaľky ďalekohľadom alebo teleobjektívom — nepribližuj sa, neplaš a neruš vtáka, najmä v období hniezdenia (február–júl)

3

Nikdy nehľadaj ani nenarúšaj hniezda (umiestnené v skalných štrbinách pri potokoch) a nepoužívaj nahrávky spevu/kriku na vábenie

4

Rešpektuj voľne žijúce vtáky — chytanie, držba ani chov nie sú vhodné pre tento druh

Porovnanie s podobnými druhmi

	Vidličiarka bridlicová	Vidličiarka čiernochrbatá (Enicurus immaculatus)	Vidličiarka bodkovaná (Enicurus maculatus)	Vidličiarka malá (Enicurus scouleri)	Hvízdač moriónový (Myophonus caeruleus)
Dĺžka	22–25 cm	20,5–23 cm	25 cm	11–12 cm	28–35 cm
Váha	26–38 g	25–29 g	presné údaje neoverené	presné údaje neoverené	120–200 g
Dožitie	presné údaje neoverené	presné údaje neoverené	presné údaje neoverené	presné údaje neoverené	presné údaje neoverené
Hlučnosť	voľne žijúci stálý druh (JV Ázia), elevačne pohyblivý v Himalájoch — v SR sa nevyskytuje, nechová sa	voľne žijúci druh (mimo SR)	voľne žijúci druh (mimo SR)	voľne žijúci druh (mimo SR)	voliérový druh (klietkový v ázijskej avikultúre), mimo SR
Stav IUCN	IUCN LC (stabilný trend), bez CITES	IUCN LC, bez CITES	IUCN LC, bez CITES	IUCN LC, bez CITES	IUCN LC, bez CITES
Povaha	Monomorfný: bridlicovosivé čelo/temeno/chrbát, čierne hrdlo, úzky biely pruh za okom, biely trtáč a krídlový pruh, dlhý hlboko vidlicový čierno-biely chvost; biela spodná strana	Čierny (nie bridlicovosivý) chrbát a temeno — hlavný rozlišovací znak od vidličiarky bridlicovej; inak podobná: biela spodina, biely trtáč, vidlicový chvost; biele čelo	Čierny chrbát s bielymi škvrnami (bodky), biele temeno — obe odlišujú od bridlicovej; rovnaká stavba tela a vidlicový chvost; monomorfný	Výrazne menšia — najmenšia vidličiarka; čiernobiela bez bridlicovosivých odtieňov; kratší chvost; monomorfná	Oveľa väčší; celý tmavomodrý s lesklými perami a žltým zobákom; žiadna čiernobiela kresba; hlasitý kovový spev — zdieľa biotop horských tokov s vidličiarkou
Areál	Himaláje (India, Nepál, Bhután), južná Čína (Sičuan/Jünnan), pevninská JV Ázia (Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Vietnam, Kambodža), polostrovná Malajzia, Hongkong; 300–2 200 m n. m.	Himaláje (India od Uttarákhand po Arunchal), Bhután, Mjanmarsko, Jünnan — výškovo vyšší výskyt; čiastočne prekrývajúci areál s bridlicovou	Himaláje (India, Nepál, Bhután), hornatiny Číny, Mjanmarsko, Thajsko — horský druh podobného biotopu	Himaláje, juh Číny, pevninská JV Ázia, Borneo — podobný biotop bystrorečí, ale výrazne menšia veľkosť umožňuje odlíšenie	Himaláje a hornatiny Ázie od Afganistanu po Čínu, Indočínu a Malajziu — podobný horský biotop potokov; iná veľkosť a sfarbenie

Choroby a prevencia

Degradácia a znečistenie vodných tokov (biotopová hrozba)

stredná

Príznaky: Pokles lokálnych populácií, ústup z degradovaných úsekov potokov

Vidličiarka bridlicová je bioindikátor kvality vody — jej výskyt signalizuje ekologicky hodnotné, čisté horské potoky. Regulácia tokov, ťažba piesku a štrku, pesticídy z poľnohospodárstva a ťažba dreva pri brehoch priamo ničia jej biotop. Ide o prirodzenú populačnú hrozbu, nie o chovateľský problém.

Predácia hniezda (hady, cibetky, kuny)

nízka

Príznaky: Strata vajec alebo mláďat, opustenie hniezda

Hniezdo v skalnej štrbine alebo pri koreňoch poskytuje určitú ochranu pred predátormi, no hady a malé cicavce ho môžu dosiahnuť. Druh kompenzuje prípadnú stratu viacerými vrhmi ročne (2–3 odhadované).

Kolízie, odchyt a rušenie v blízkosti ľudských sídiel

nízka

Príznaky: Zranenia, stres, opustenie hniezda

V oblastiach s turistickým ruchom (treky, národné parky) môže nadmerné priblíženie pozorovateľov alebo používanie nahrávok k vábeniu vtákov rušiť hniezdenie. Legálny odchyt pre obchod s vtákmi existuje v niektorých častiach areálu napriek miestnym zákonom.

Prevencia Vidličiarka bridlicová je voľne žijúci druh — nasledujúce informácie opisujú jej prirodzené hrozby, nie starostlivosť v zajatí (druh sa nechová). Hlavnou dlhodobou hrozbou populácie je degradácia horských vodných tokov — znečistenie, regulácia a odlesňovanie brehov. Ak nájdeš zraneného jedinca, nemanipuluj s ním svojvoľne a kontaktuj rehabilitačnú stanicu pre voľne žijúce vtáky.

Zaujímavosti

1

Bridlicovosivý chrbát ako kľúčový znak — Rod Enicurus zahŕňa niekoľko veľmi podobných vidličiarok Ázie; vidličiarka bridlicová sa od najbližšej príbuznej — čiernochrbatej vidličiarky (E. immaculatus) — líši práve bridlicovosivým (nie čiernym) chrbtom, temeňom a čelom. Tento znak, z ktorého pochádza jej meno, je hlavným identifikačným znakom v teréne pri pohľade zhora.

2

Chvost ako nástroj komunikácie — Dlhý, hlboko vidlicový čierno-biely chvost nie je len estetickým prvkom: vidličiarka ho neustále kýva a roztvára — pri pohybe, lete aj kŕmení. Táto nápadná „vlajka“ slúži pravdepodobne na signalizáciu polohy a stavu medzi jedincami na neustále hlučnom a vizuálne rušnom prostredí horského potoka.

3

Monomorfný druh — pohlavný dimorfizmus takmer absentuje — Na rozdiel od mnohých spevavcov, kde samec a samica vyzerajú výrazne odlišne, vidličiarka bridlicová je prakticky monomorfná: obe pohlavia majú bridlicovosivý chrbát, čierne hrdlo, bielu spodinu a rovnaký chvost. Pohlavia sa dajú spoľahlivo rozlíšiť iba v ruke počas odborného výskumu — v teréne toto nie je možné.

4

Ryby v jedálničku — prekvapenie pre veda — Dlho sa predpokladalo, že vidličiarka bridlicová je výhradne hmyzožravec. Štúdia troch druhov vidličiarok (vrátane E. schistaceus) zverejnená v roku 2021 zdokumentovala, že druh konzumuje aj malé rybičky — čím sa stal jedným z mála drobných spevavcov so zdokumentovaným ichtyofágnym správaním. Strava teda zahŕňa vodný hmyz, larvy, kôrovce, mäkkýše, suchozemský hmyz a ryby.

5

Hlas podobný rybáriku — Kontaktná hláska vidličiarky bridlicovej — vysoký, tenký, kovový krik „teenk“ — sa nápadne podobá hlasu niektorých rybárikov. Táto podobnosť viedla pozorovateľov k zámenám so Blyths kingfisher (Alcedo hercules), ktorý zdieľa biotop horských tokov v časti areálu. Sluchová identifikácia vidličiarky pri hustej vegetácii brehov si vyžaduje skúsenosť.

6

Biotop ako bioindikátor — Prítomnosť vidličiarky bridlicovej na horskom potoku je ekologickým signálom: druh vyžaduje čistú, rýchlo tečúcu vodu s bohatým bentosom, hustou vegetáciou brehov a nulovým alebo minimálnym znečistením. Jej vymiznutie z úseku potoka môže indikovať zhoršenie kvality vody, ťažbu štrkopieskov alebo odlesňovanie brehov — má teda hodnotu bioindikátora stavu horských ekosystémov.

Taxonomická klasifikácia

species Vidličiarka bridlicová (Enicurus schistaceus)

Ríša Animalia

Kmeň Chordata

Trieda Aves (vtáky)

Rad Passeriformes (vrabcotvaré)

Čeľaď Muscicapidae (muchárovité)

Rod Enicurus Temminck, 1822

Druh Enicurus schistaceus (Hodgson, 1836)

Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — ázijský druh horských tokov; v európskej avikultúre sa nechová

Poddruhy Žiadne uznávané poddruhy — druh je monotypický (IOC World Bird List; Avibase). Pôvodný popis z Nepálu (Hodgson, 1836).

Avibase_ID B04A5C771A0AC4ED

Často kladené otázky

Nie — vidličiarka bridlicová nie je klietkový druh a v európskej avikultúre sa nechová. Je to voľne žijúci ázijský spevavec prísne viazaný na bystré horské potoky, ktorých podmienky klietka nedokáže nahradiť. Druh nie je zaradený v prílohách CITES, no akýkoľvek odchyt z voľnej prírody by bol v rozpore s ochranou vtáctva v krajinách areálu. Jediný vhodný spôsob stretnutia je pozorovanie vo voľnej prírode.

Kľúčový identifikačný znak je bridlicovosivý (nie čierny) chrbát, temeno a čelo — odtiaľ meno druhu. Najbližšia zamieniteľná príbuzná je čiernochrbatá vidličiarka (Enicurus immaculatus), ktorá má chrbát čierny. Obidva druhy zdieľajú dlhý vidlicový chvost, biely trtáč a krídlový pruh, ale líšia sa farbou chrbta. Bodkovaná vidličiarka (Enicurus maculatus) má bielo bodkovaný čierny chrbát a biele temeno — tiež odlišná.

Na pevninskej juhovýchodnej Ázii (Thajsko, Vietnam, Malajzia) je prevažne stálý (sedentárny) druh. V Himalájoch dochádza k krátkodobým elevačným pohybom — pri monsúne stúpa hladina vody v tokoch a niektoré jedince zostupujú do nižších polôh (záznamy až do 200 m n. m.). Nie je to diaľkový migrant — neprekonáva tisíce kilometrov ako mnohé iné spevavce.

Najdostupnejšie lokality sú horské potoky národných parkov v Nepáli (Langotang, Annapurna), Thajsku (Doi Inthanon, Doi Suthep), Malajzii (Cameron Highlands — tu boli zdokumentované aj mimo potoka na ceste) a severnom Vietname (Fansipan, národný park Hoàng Liên). Hľadaj na brehoch bystrorečí, kde vták hopká po mokrých kameňoch a kýva chvostom. Je aktívny celý rok, keďže ide o stálý alebo len krátkodobo pohyblivý druh.

Neustále kývanie a roztváranie dlhého vidlicového chvosta je typickým správaním celého rodu Enicurus. Predpokladá sa, že táto nápadná bielo-čierna vlajka slúži na vizuálnu komunikáciu medzi jedincami na hlučnom a vizuálne rušnom prostredí horského potoka, kde je hlasová komunikácia ťažšia. Môže tiež slúžiť ako aposematický signál pri konfrontácii s predátorom alebo ako znak sociálneho statusu.

IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (Least Concern, LC) so stabilnou populáciou väčšou ako 10 000 jedincov. Nie je zaradená v prílohách CITES. Napriek tomu je citlivá na degradáciu horských vodných tokov — znečistenie, ťažbu štrkopieskov, reguláciu riek a odlesňovanie brehov. Jej prítomnosť na potoku je bioindikátorom kvalitného horského ekosystému.

Vidličiarka bridlicová

Enicurus schistaceus — monomorfný spevavec horských bystrorečí Ázie s bridlicovosivým chrbtom a hlboko vidlicovým čierno-bielym chvostom; voľne žijúci druh, nie klietkový vták