Timáliovité
Vestár ušatý patrí medzi hlasné a výrazné speváky — jeho spev je charakteristickým zvukom taiwanských horských hmlistých lesov a silno rezonuje v zalesnenom teréne. Typický je stúpajúci motív „fi-fi-fi fi-yu", ktorý samec opakuje počas dňa. Pri vyrušení vydáva drchavý poplašný volaj „mei, mei, mei". Je to aktívny spevák počuteľný aj na väčšiu vzdialenosť — v uzavretom priestore môže hlas prenikať cez steny. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený, no bohatý a hlasný.
Samec intenzívne predvádza svoj stúpajúci spevný motív a pár sa pohybuje spolu po teritóriu. Hniezdenie v prírode pripadá na letné mesiace vo vysokých horách; presné dátumy sú v literatúre málo zdokumentované. V chove môže hniezdnu náladu navodiť dlhší deň, pokoj a dostatok živej potravy.
Vestár ušatý stavia hniezdo vysoko v korunách vysokých stromov. Počet vajec, ich farba a rozmery nie sú v dostupných zdrojoch spoľahlivo doložené — chov v zajatí je extrémne zriedkavý a biológia hniezdenia tohto druhu je málo preskúmaná. Trvalo dostupná sépiová kosť (vápnik) je pre chovné samičky nevyhnutná.
Dĺžka inkubácie a podiel pohlaví na sedení nie sú v dostupných zdrojoch doložené (presné údaje neoverené). Podľa Wikipedia EN je hniezdna biológia tohto druhu veľmi málo zdokumentovaná aj v odbornej literatúre. V tomto období je kľúčový pokoj a kvalitná strava.
Mláďatá sa liahnu holé a slepé a sú odkázané na rodičov; konkrétne údaje o ich vývoji nie sú doložené (presné údaje neoverené). Pri odchove je rozhodujúca živá potrava (múčne červy, cvrčky) a mäkká pasta — bez dostatku živočíšnych bielkovín rodičia mláďatá neuživia.
Vek vyletenia z hniezda a doba osamostatnenia mláďat nie sú v dostupných zdrojoch doložené (presné údaje neoverené). Juvenilné jedince dospelé sfarbenie pravdepodobne nadobúdajú postupne; podrobný opis mláďaťa v literatúre chýba.
Vek dosiahnutia pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný (presné údaje neoverené). Analógiou s príbuznými timáliovcami sa pohybuje rádovo okolo prvého roku života, no konkrétne overené údaje chýbajú.
Vestár ušatý je aktívny, ale plachší druh — pri pravidelnom kŕmení a pokojnom zaobchádzaní si na prítomnosť chovateľa postupne zvyká a prestáva panikáriť. Nie je to vták na ruku — manipulácia ho stresuje. Kľúč k dôvere: pravidelné kŕmenie v rovnaký čas, ponúkanie obľúbeného ovocia a živej potravy a pokojný, pomalý pohyb pri voliére.
Po prevoze nechaj pár niekoľko týždňov v pokoji aklimatizovať v tichom prostredí — nepresúvaj voliéru a minimalizuj vyrušovanie
Pohybuj sa pri voliére pokojne a pomaly — náhle pohyby a hlasné zvuky plašia tohto čulého vtáka
Kŕm v rovnaký čas a ponúkaj obľúbené ovocie alebo živý hmyz — vták si spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou
Nechytaj vtáka do rúk bez nevyhnutného dôvodu — stres z chytania spomaľuje aklimatizáciu a môže viesť k poraneniu
Vestár ušatý je v SR, ČR a celej Európe mimoriadne raritný a ťažko dostupný softbill. Taiwanský endemit nie je v CITES, takže nákup v rámci EÚ nevyžaduje špeciálne povolenia CITES, ale chovateľov je veľmi málo a ponuka je sporadická — obchoduje sa len u špecialistov na mäkkozobé exotické vtáky. Orientačná cena sa odhaduje na 80–200 EUR za kus (porovnateľné ázijské softbill exoty), no konkrétne aktuálne inzeráty v SR/ČR sa nepodarilo overiť z verejných zdrojov (bazos.sk, iFauna.cz). Preferuj vždy voliérovo odchované, dokladované jedince (F2+ chovné odchovy, nie odchyt z prírody) — pred kúpou over pôvod a dokumentáciu.
| Vestár ušatý | Vestár dlhochvostý (Heterophasia picaoides) | Mesia striebrolicá (Leiothrix argentauris) | Minla červenochvostá (Minla ignotincta) | Prúžkavec húštinový (Actinodura egertoni) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 22–24 cm | 28–35 cm (s dlhým chvostom) | 15–18 cm | 13–15 cm | 22–24 cm |
| Váha | 40–50 g | presné údaje neoverené (~35–50 g) | 22–30 g | 14–18 g | presné údaje neoverené (~30–45 g) |
| Dožitie | ~8 r (zajatie, orientačne) | presné údaje neoverené | 5–8 r | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | 2/5 | 3/5 | 3/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC, bez CITES, chránený taiwanskou legislatívou | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES |
| Povaha | Sivočierne telo s nápadným bielym uško-pruhom, vínovo-hnedý spodok, tmavé krídla s bielou páskou; taiwanský endemit | Sivý, bez kontrastných vzorov, veľmi dlhý chvost, len malá biela škvrna pri krídle; chýba biely uško-pruh | Pestrá — oranžovo-žlté hrdlo a hruď, striebristé líca, čierna temenná čiapka, červenkasté krídlové škvrny; výrazne farebnejšia | Drobnejšia — čierna hlava s bielym obočím, olivovo-sivý chrbát, červené lemy krídel a chvosta, žltkasté boky | Hrdzavo-hnedý timáliovec s jemne prúžkovanými krídlami a chvostom, sivkastá hlava; bez bieleho uško-pruhu a vínového spodku |
| Areál | Taiwan (horské lesy 1 000–3 000 m), čiastočný výškový migrant; raritný softbill; hlasný rezonujúci spev; živí sa nektárom, ovocím a hmyzom | Himaláje, JV Ázia, Sumatra — iný areál ako taiwanský endemit; odlišuje sa oveľa dlhším chvostom a chýbajúcim bielym uško-pruhom | Himaláje a JV Ázia — v chove podstatne bežnejšia a menej náročná než vestár ušatý; menšia a pestrejšie sfarbená | Himaláje a JV Ázia — výrazne menšia než vestár ušatý; nápadná červeno lemovanými krídlami a chvostom, chýba biely uško-pruh | Východné Himaláje a JV Ázia — podobná veľkosť ako vestár ušatý, no odlišné sfarbenie (prúžkované krídla, bez bielej ušnej škvrny) a iný areál |
Príznaky: Riedky trus, nechutenstvo, nahrbený postoj, načuchrané perie, chudnutie
Mäkkozobé vtáky sú citlivé na kvalitu a čerstvosť stravy — nektár, ovocie a pasta sa rýchlo kazia. Skvasené alebo plesnivé krmivo vyvolá tráviace ťažkosti a bakteriálne infekcie. Prevencia: podávaj len čerstvú stravu, zvyšky odstraňuj denne, napájačky a misky umývaj. Pri pretrvávajúcom riedkom truse vyhľadaj aviárneho veterinára.
Príznaky: Ťažké dýchanie, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena hlasu
Plesňová infekcia dýchacích ciest — u softbillov je riziko vyššie pre vlhkú mäkkú stravu a zvyšky ovocia. Prevencia: čerstvé krmivo, denné odstraňovanie zvyškov, suchá a dobre vetraná voliéra. Liečba antifungálnymi liekmi pod dohľadom aviárneho veterinára.
Príznaky: Apatia, ťažké dýchanie, opuch brucha (ascites), náhle úhyny
Mäkkozobé vtáky (najmä konzumenti ovocia a nektáru) sú náchylné na nadmerné ukladanie železa v pečeni. Prevencia: používaj softbill pasty a ovocie s nízkym obsahom železa, obmedz potraviny bohaté na železo a vitamín C (ten vstrebávanie železa zvyšuje), zabezpeč mäkkú vodu. Ide o typické riziko softbill druhov — konzultuj zloženie kŕmnej dávky s aviárnym veterinárom.
Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, dýchanie s otvoreným zobákom, nechutenstvo
Vestár je horský druh — znáša chlad lepšie ako horúčavu. Letné vedro toleruje zle (riziko prehriatia), no rovnako mu škodí prievan a vlhko. Prevencia: chladnejšia, dobre vetraná a tienená voliéra v lete; ochrana pred prievanom a nadmernou vlhkosťou. Podchladenie aj prehriatie môžu viesť k nasadajúcim infekciám.
Príznaky: Škrabanie, poškodené perie, riedky trus, nepokoj, chudnutie napriek príjmu potravy
Aktívny druh v nevhodne malej alebo nepodnetnej voliére trpí stresom; rizikom sú aj roztoče a črevné parazity. Prevencia: priestranná, podnetná voliéra, karanténa nových vtákov 2–4 týždne, pravidelná kontrola trusu a hygiena. Pri podozrení na parazity vyhľadaj aviárneho veterinára.
Taiwanský endemit — vestár ušatý (Heterophasia auricularis) sa vyskytuje výhradne na ostrove Taiwan (Formosa) a inde na svete vo voľnej prírode nežije. Je to jediný zástupca rodu Heterophasia na Taiwane a patrí medzi charakteristické vtáky tamojších horských lesov.
Ikonický biely uško-pruh — najnápadnejším znakom druhu je vláknitá biela ušná škvrna, ktorá sa za okom predlžuje do dlhých páperovitých bielych pier. Práve táto biela „uško" dala druhu slovenské meno ušatý, latinské auricularis (ucho) aj anglické White-eared Sibia.
Štetinkatý jazyk na príjem nektáru — ako mäkkozobý druh má vestár ušatý jazyk s drobnými štetinkami (kefkový jazyk), ktorý mu umožňuje efektívne zbierať nektár z horských kvitnúcich stromov. Nektár je popri ovocí jeho hlavným zdrojom energie — preto sa v chove zaraďuje medzi softbilly, nie medzi semenožravce.
Čiastočný výškový migrant — vestár ušatý nemigruje na veľké vzdialenosti, ale podľa ročného obdobia mení nadmorskú výšku: v lete hniezdi vysoko v horách (1 200–3 000 m, na severe Taiwanu až ~2 780 m), v zime zostupuje do nižších polôh (na 700 m, výnimočne až 200 m n. m.) za miernejším počasím a potravou.
Súčasť zmiešaných hejn — vestár ušatý je spoločenský a často sa pohybuje v zmiešaných kŕdľoch s inými horskými vtákmi, najmä s druhom Yuhina brunneiceps (yuhina taiwanská). Spoločné hejná zvyšujú efektivitu hľadania potravy a bezpečnosť pred predátormi.
Hlas taiwanských hmlistých lesov — výrazný stúpajúci spevný motív „fi-fi-fi fi-yu" vestára ušatého je jedným z charakteristických zvukov taiwanských horských hmlistých lesov. Hlas silno rezonuje v zalesnenom teréne a je počuteľný na väčšiu vzdialenosť.
Málo zdokumentovaná hniezdna biológia — napriek tomu, že je vestár ušatý na Taiwane pomerne bežný (common resident), jeho hniezdna biológia je v odbornej literatúre len veľmi málo preskúmaná — presné údaje o znáške, inkubácii a vývoji mláďat dosiaľ chýbajú alebo nie sú spoľahlivo doložené.
Bez pohlavného dimorfizmu — samec a samica vestára ušatého sú si sfarbením prakticky rovnakí, takže pohlavie nemožno určiť podľa vzhľadu. Spoľahlivé rozlíšenie poskytuje až DNA-sexovanie alebo pozorovanie správania v hniezdnom období.
Náchylnosť na preťaženie železom (hemochromatóza) — ako mnohé mäkkozobé vtáky konzumujúce ovocie a nektár je vestár ušatý v zajatí náchylný na nadmerné ukladanie železa v pečeni. Preto sa mu podávajú softbill diéty s nízkym obsahom železa — ide o typické úskalie chovu softbillov, ktoré bežný semenožravý druh nemá.
Nie — vestár ušatý nie je vhodný pre malú klietku. Je to aktívny mäkkozobý druh (softbill), ktorý v prírode trávi čas v strednej a hornej časti horských lesov a potrebuje veľa priestoru na lietanie. Vyžaduje priestrannú, presvetlenú voliéru s vertikálnym priestorom (orientačne min. 2 × 1 × 2 m pre pár). V malej klietke trpí nedostatkom pohybu a stresom. Klietku použi nanajvýš dočasne pri prevoze alebo karanténe.
Nie — vestár ušatý nie je semenožravec, ale softbill (mäkkozobý vták). V prírode sa živí prevažne nektárom, kvetmi, bobuľami, ovocím a hmyzom a má štetinkatý jazyk na príjem nektáru. V chove je základom čerstvý nektár, kvalitná univerzálna mäkká pasta, mäkké ovocie (papája, hrušky, jablká) a živá potrava (múčne červy, cvrčky). Tučné semená (slnečnica) ako základ mu nevyhovujú. Mäkká strava sa rýchlo kazí — podávaj ju čerstvú a zvyšky odstraňuj denne.
Vestár ušatý je endemit ostrova Taiwan (Formosa) — vo voľnej prírode žije výhradne tam. Obýva horské dubové a zmiešané lesy v nadmorských výškach približne 1 000–3 000 m. Je to čiastočný výškový migrant: v lete hniezdi vysoko v horách, v zime zostupuje do nižších polôh (na 700 m, výnimočne až 200 m n. m.).
Vestár ušatý je hlasný a výrazný spevák — jeho rezonujúci stúpajúci motív „fi-fi-fi fi-yu" je charakteristickým zvukom taiwanských horských lesov a nesie sa na väčšiu vzdialenosť. Do tichého bytu s tenkými stenami sa preto skôr nehodí — vhodnejšia je voliéra v záhrade alebo na mieste, kde hlasitosť nikoho neruší. Nenapodobňuje však ľudskú reč.
Vestár ušatý nie je zaradený v prílohách CITES — nákup, predaj a chov v rámci EÚ nie sú obmedzené špeciálnymi povoleniami CITES. Ako taiwanský endemit je však chránený taiwanskou legislatívou a vývoz odchytených jedincov je regulovaný. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naň nevzťahuje (nie je domáci voľne žijúci druh). Predávané jedince by mali byť dokladované ako chovné odchovy (F2+), nie z divokej prírody.
Vestár ušatý je horský druh prispôsobený na chladnejšie podmienky — nižšie teploty (orientačne do ~5 °C) znáša lepšie ako väčšina tropických exotov. Naopak letné horúčavy toleruje zle a hrozí mu prehriatie. V chove preto zabezpeč chladnejšiu, dobre vetranú a v lete tienenú voliéru bez prievanu a nadmernej vlhkosti. Pri silných mrazoch a v nepriaznivom počasí mu doprajiteľnú, vyhrievanú časť voliéry.
Vestár ušatý je taiwanský endemit a do Európy sa dostáva len ojedinele — chovateľov mäkkozobých exotov je málo a úspešný odchov je extrémne zriedkavý. K tomu sa pridáva náročná softbill strava (čerstvý nektár, mäkká pasta s nízkym obsahom železa, ovocie, živý hmyz), riziko hemochromatózy a potreba priestrannej, chladnejšej voliéry. Ide preto o druh pre skúsených chovateľov softbillov, nie pre začiatočníkov — a jeho ponuka na trhu je sporadická.