Timáliovité
Vestár sivý patrí medzi stredne hlasné voliérové spevavce — jeho repertoár tvoria hvizdy a melodické frázy typické pre rod Heterophasia. V kŕdliku vydáva kontaktné volania udržiavajúce súdržnosť skupiny. Na dibird.com je dostupných 10 zvukových nahrávok (CC) z Mjanmarska, Indie a Číny. Druh nenapodobňuje ľudskú reč.
Hniezdna sezóna prebieha od apríla do augusta. Samec predvádza melodické hvizdy a pár sa pred hniezdením zladí. V chove stimuluje hniezdnu náladu dlhší deň (14+ hodín svetla) a teplo.
Pár stavia hlboké čašovité (cup-shaped) hniezdo z trávy, machu, koreňov, listia, ihličia, pavučín a rastlinných vlákien, umiestňované na vetvách stromov. Znáška obsahuje 2 až 4 vajcia (zdroj: a-dinosaur-a-day.com). Farba vajec a ich rozmery sú presné údaje neoverené.
Na inkubácii sa podieľajú samec aj samica. Presná dĺžka inkubácie pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overená (presné údaje neoverené). V tomto období je kľúčový pokoj.
Mláďatá kŕmia obaja rodičia. V tomto období je nevyhnutný dostatok živej potravy (hmyz). Bez dostatočnej živočíšnej zložky nemožno očakávať úspešný odchov.
Presné údaje o veku vyletenia a osamostatnenia pre tento druh nie sú v dostupných zdrojoch overené (presné údaje neoverené). Mláďatá sú sfarbením podobné dospelým.
Vestár sivý je aktívny plachejší voliérový druh — pri pokojnom zaobchádzaní a pravidelnom kŕmení si na prítomnosť chovateľa postupne zvyká, ale ostáva vtákom na pozorovanie. Manipulácia ho stresuje. Kľúč k pohode: pravidelné kŕmenie, ponúkanie obľúbenej živej potravy a ovocia a pokojný pohyb pri voliére.
Po prevoze nechaj pár niekoľko týždňov v pokoji aklimatizovať — minimalizuj vyrušovanie
Pohybuj sa pri voliére pokojne a pomaly — náhle pohyby a hlasné zvuky plašia mäkkozoba
Kŕm v rovnaký čas a ponúkaj obľúbenú živú potravu (svrčky, múčne červy) a ovocie
Nechytaj vtáka do rúk bez nevyhnutného dôvodu — stres z chytania spomaľuje aklimatizáciu
Vestár sivý sa na slovenskom a českom trhu prakticky neobjavuje — ponuky nenašlo vyhľadávanie na Bazos.sk (presné údaje neoverené). V zahraničí (UK, Nemecko, Holandsko) ho u špecializovaných dovozcov softbillov možno orientačne získať za 60 až 150 EUR za jedinca (presné údaje neoverené). Farebné varianty ani mutácie nie sú zdokumentované. Etické upozornenie: pri kúpe vždy vyžaduj preukaz pôvodu a preferuj v zajatí odchované jedince — divé jedince z juhovýchodnej Ázie môžu pochádzať z ilegálneho odchytu.
| Vestár sivý | Vestár dlhochvostý (Heterophasia picaoides) | Vestár ušatý (Heterophasia auricularis) | Vestár strakatý (Heterophasia melanoleuca) | Minla červenochvostá (Minla ignotincta) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 22–25 cm | 30–35 cm | 22–24 cm | 20–23 cm | 13–14 cm |
| Váha | 34–42 g | 40–46 g | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | 11–17 g |
| Dožitie | ~8 r (v zajatí) | ~8 r | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené |
| Hlučnosť | 3/5 | 4/5 | 4/5 | 4/5 | 4/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC (trend klesajúci), bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES |
| Povaha | Sivý mäkkozob s tmavou čiapočkou, čierno-sivými krídlami, bielkastým hrdlom a sivým chvostom s čiernym predterminálnym pásom | Sivý mäkkozob s extrémne dlhým tmavým chvostom (dominantný znak) a výraznou bielou škvrnou na krídle | Sivo-čierny vták s nápadným bielym uško-pruhom za okom, gaštanovým spodkom; farebnejší ako vestár sivý | Kontrastný čierno-biely vzor — tmavý chrbát a hlava, bielkastý spodok; výraznejší kontrast ako u vestára sivého | Drobný farebný timáliovec — tmavá hlava, žltkasté boky, červené lemovanie krídel a chvosta; podstatne menší ako vestár |
| Areál | Severovýchodná India (Assam, Mizoram, Manipur), Bhután, severné Mjanmarsko, juh Yunnanu; montánne lesy; hmyz, ovocie, nektár | Himaláje až juh Číny, Malajzia, Sumatra; od 1200 m n. m.; najdlhší chvost v rode | Endemit Taiwanu; odlíšiť podľa bieleho ušného pruhu a gaštanového podchvostia | Severné Mjanmarsko, juh Yunnan, Indočína; odlíšiť podľa tmavého chrbta a čierno-bieleho vzoru | Himaláje a JV Ázia; menší príbuzný z čeľade Leiothrichidae, v avikultúre vzácny softbill |
Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, nechutenstvo, sťažené dýchanie
Vestár sivý je termofilný druh z teplých horských lesov — neznáša chlad pod cca 10 °C, prievan ani vlhko. Prevencia: teplá (optimum 18 až 25 °C), suchá a bezprievanová voliéra s krytou vyhrievanou časťou.
Príznaky: Ťažké dýchanie, letargia, nechutenstvo, chudnutie
Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva alebo vlhkej podestielky. Prevencia: čerstvé krmivo viackrát denne, odstraňovanie zvyškov ovocia, hygienická a dobre vetraná voliéra.
Príznaky: Samica nahrbená, napína sa, ťažko dýcha; mäkké škrupiny vajec
Pri nedostatku vápnika hrozí mäkká škrupina alebo zadržanie vajca. Prevencia: vápnikový doplnok (drvená lastúra, sépiová kosť), teplota nad 18 °C. Pri zaseknutí vajca okamžitá veterinárna pomoc.
Príznaky: Chudnutie, matné perie, hnačka, celková slabosť
Vestár je mäkkozob — výhradne semenná strava vedie k podvýžive. Prevencia: správna insectivore/softbill strava s ovocím a živou potravou.
Tmavá čiapočka — výrazný identifikačný znak — vestár sivý má na rozdiel od väčšiny sibií zreteľne tmavé až čierne temeno a tvár, čo kontrastuje s bielkastým hrdlom a svetlejším spodkom tela.
Sivý, nie pestrofarebný — na rozdiel od príbuzných timáliovcov nemá pestré farby; jeho krása spočíva v jemnej sivej tonalite a elegantnej stavbe tela.
Spoločenský flock-feeder — v prírode sa pohybuje v kŕdlikoch prevažne vo vrchných vrstvách korún montánnych stromov a foraging prebieha kolektívne, často v zmiešaných kŕdľoch.
Horský endemit severovýchodu Indie — najvýznamnejšie populácie sa nachádzajú v Barailskom pohorí (Assam) a pohoriach Mizoram a Manipur; v Indii je viazaný na vlhké montánne lesy.
Monotypický druh — nemá žiadne platne uznávané poddruhy (IOC, Avibase); historické synonymá ardosiaca a dorsalis nie sú v súčasnej taxonómii akceptované.
Mäkkozob — nie semenožravec — druh sa živí predovšetkým hmyzom, bobuľovinami a nektárom; v chove vyžaduje insectivore/softbill stravu, nie semenné zmesi.
IUCN LC bez CITES — druh je klasifikovaný ako najmenej ohrozený a nie je zaradený v žiadnom dodatku CITES ani v slovenskom zákone 543/2002.
Vzácny v avikultúre — v porovnaní s príbuznými druhmi (mesia, minla) je vestár sivý v európskych chovateľských kruhoch málo rozšírený; objavuje sa len u úzkych špecializovaných dovozcov softbillov.
Vestár sivý (H. gracilis, 22–25 cm) má podstatne kratší chvost — chvost netvorí dominantnú časť tela. Vestár dlhochvostý (H. picaoides, 30–35 cm) má mimoriadne dlhý chvost, ktorý môže tvoriť viac než polovicu celkovej dĺžky, a výraznú bielu škvrnu na krídle. Vestár sivý má jemnejší tmavý predterminálny pás na chvoste a menej nápadnú bielu kresbu krídel.
Pre úplného začiatočníka nie — vyžaduje skúsenosti so softbillmi, správnu pestrú stravu (insectivore zmes, ovocie, živá potrava) a voliéru s regulovanou teplotou. Je však menej náročný ako napríklad vestár dlhochvostý. Pre chovateľa so skúsenosťami s mäkkozobmi (napr. mesia, bulbul) je to zvládnuteľný a zaujímavý druh.
Vestár sivý je mäkkozob — základ stravy tvorí komerčná insectivore/softbill zmes, čerstvé ovocie a živá potrava (hmyz). V prírode konzumuje aj semená príležitostne, ale tieto by nemali byť dominantnou zložkou v chove. Výhradne semenná strava vedie k podvýžive.
Vestár sivý nie je zaradený v žiadnom dodatku CITES a slovenský zákon 543/2002 sa naň nevzťahuje (nevyskytuje sa v SR vo voľnej prírode). IUCN ho vedie ako najmenej ohrozený (LC). Pri kúpe vždy žiadaj preukaz pôvodu a preferuj v zajatí odchované jedince.
Vestár sivý je pohlavne monomorfný — samec a samica sú sfarbením na nerozoznanie. Najspoľahlivejšie je DNA-sexovanie. V hniezdnom období možno samca rozoznať podľa intenzívnejšieho spevu, no nie je to spoľahlivé.
Áno, v dostatočne priestrannej voliére sa dá kombinovať s inými pokojnými mäkkozobmi (softbillmi) podobnej veľkosti — napríklad s mesiami, bulbulmi alebo inými timáliovcami. V hniezdnom období však môže byť teritoriálny pri obrane hniezda, preto zaisti dostatok skrytých hniezdisk a priestoru. Vyhýbaj sa chovu s drobnými astrildovitými pinkami, ktoré by mohol prenasledovať.