Vestár dlhochvostý (Heterophasia picaoides)

Timáliovité

Vestár dlhochvostý

Heterophasia picaoides — elegantný sivý mäkkozob s nápadne dlhým chvostom a bielou škvrnou na krídle z horských lesov Himalájí a juhovýchodnej Ázie

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN). Druh má veľký areál naprieč horskými lesmi Himalájí a juhovýchodnej Ázie a dostatočne veľkú populáciu. Trend populácie je však klesajúci — hlavnou hrozbou je odlesňovanie a degradácia montánnych biotopov (odhadovaný pokles stromovej pokrývky o 10,9 % v areáli za posledných 10 rokov). Pokles zatiaľ nie je dosť rýchly na zaradenie do kategórie Vulnerable. Druh nie je zaradený v žiadnom dodatku CITES.
Dĺžka30–35 cm (vrátane dlhého chvosta)
Hmotnosť40–46 g
PôvodHorské lesy Himalájí a JV Ázie
PovahaAktívny, spoločenský, hlasný mäkkozob
Dožitieokolo 8 rokov (v zajatí)
🔊
Hlučnosť
4/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
5/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

45% 25% 12% 10% STRAVA zloženie
Bezstavovce — cikády, termity (najmä pri rojení), červy; živočíšna bielkovina je základ stravy mäkkozoba 45%
Bobuľovité plody a figy — sezónne dôležitý zdroj energie, vitamínov a vlhkosti 25%
Slimáky a mäkkýše — prehĺta ich úzkym koncom; zdroj vápnika pre tvorbu vajec a rast mláďat 12%
Nektár a kvetné časti — púčiky a nektár (pozorovaný na kvetoch bavlníkových, koralových stromov a čerešní) 10%
Komerčná softbill / insectivore zmes — v chove základ dennej dávky (Orlux Uni-Patee, Claus a podobné) 5%
Malé stavovce — príležitostne drobné žaby (doplnková zložka) 3%

Odporúčané potraviny

  • Komerčná insectivore / softbill zmes (pasta alebo granule — Orlux Uni-Patee, Claus a podobné) — základ dennej dávky pre mäkkozoba
  • Čerstvé ovocie — čučoriedky, maliny, figy, papája a iné mäkké bobuľoviny; dôležitý zdroj vitamínov a vlhkosti
  • Živá potrava — svrčky, múčne červy, Zophobas (zophoby); nevyhnutná najmä v hniezdnej sezóne a pri odchove
  • Slimáky (aj mrazené) — prirodzený zdroj vápnika; v prírode ich prehĺta úzkym koncom
  • Nektárová zmes (riedka) — prídavok pri hniezdení; v prírode konzumuje nektár z kvetov stromov
  • Sušený hmyz ako doplnok živej potravy — praktický celoročný zdroj živočíšnej bielkoviny
  • Vápnikový doplnok (drvená lastúra, grit, sépiová kosť) — pre samice v hniezdnom období
  • Čerstvá pitná voda denne a plytká miska na kúpanie — udržiavanie hygieny dlhého peria

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Surový cesnak (a cibuľa, pór) — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Soľ a slané, korenené alebo tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky vtáka
  • Čokoláda, kakao a kofeínové nápoje — jedovaté pre vtáky
  • Výhradne semenná strava — vestár je mäkkozob (softbill), semená nestrávi; sucho-semenná diéta poškodzuje zdravie
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté krmivo a ovocie — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) ovocie a hmyz z neoverených zdrojov — riziko otravy
Tip od odborníka Vestár dlhochvostý je mäkkozob (softbill) a všežravý generalista — semená nestrávi, preto je sucho-semenná strava pre tento druh nevhodná. Základ tvorí kvalitná komerčná insectivore alebo softbill zmes (Orlux Uni-Patee, Claus a podobné), doplnená čerstvým ovocím (čučoriedky, maliny, figy, papája) a živou potravou (svrčky, múčne červy, Zophobas). V prírode je dôležitou zložkou živočíšna bielkovina — cikády, termity, červy — a charakteristicky aj slimáky, ktoré prehĺta úzkym koncom a získava z nich vápnik nevyhnutný pre tvorbu vajec a rast mláďat; v chove ich možno ponúknuť aj mrazené. Pri hniezdení prospeje nektárový prídavok — druh bol pozorovaný na kvetoch bavlníkových a koralových stromov a čerešní. Rozmanitosť potravy je kľúčová: bez dostatočného podielu živej potravy nemožno očakávať úspešný odchov. Vápnikový doplnok pre samice a čistá voda na pitie aj kúpanie sú samozrejmosťou.

Správanie a komunikácia

4 Hlučnosť 1 Priľnavosť 5 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 3.2
4/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Vestár dlhochvostý je hlasný a spoločenský druh — v prírode sa pohybuje v hlučných tlupách a často ho počuť skôr, než ho vidno. Repertoár tvoria piskľavé hvizdy, trilky, melodické frázy a charakteristický rýchly trkotavý pokrik (chittering rattle). V byte môže byť rušivý — vhodnejší je do voliéry mimo obytných miestností citlivých na hluk.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Vestár dlhochvostý nie je maznavý vták na ruku — je to spoločenský mäkkozob primárne na pozorovanie vo voliére. Fyzický kontakt ho stresuje. Najväčší pôžitok prinesie sledovanie čulého, hlasného páru či skupinky pohybujúcej sa v husto zarastenej voliére s dlhými chvostmi vlajúcimi za letom.
5/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Mimoriadne aktívny a pohyblivý vták — vestár dlhochvostý sa v prírode neúnavne presúva v tlupách korunami montánnych lesov. Potrebuje veľkú voliéru (min. 3 m dĺžky), pretože jeho veľmi dlhý chvost vyžaduje priestor na pohyb a let bez poškodenia pier. V tesnom priestore trpí, perie sa obtrháva a vták stráca kondíciu.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Vestár dlhochvostý nenapodobňuje ľudskú reč — je to spevavý timáliovec s vrodeným repertoárom hvizdov, trilkov a trkotavých pokrikov. Imitáciu ľudského hlasu od neho nemožno očakávať; jeho hlasový prejav je prirodzený spev a kontaktné volania tlupy.

Hlasový prejav a reč

4/5 hlasitosť

Vestár dlhochvostý patrí medzi hlasnejšie klietkové (voliérové) spevavce — jeho repertoár je rôznorodý a tlupy sú výrazne hlučné. Hlasový prejav tvoria piskľavé hvizdy, trilky a melodické frázy, doplnené charakteristickým rýchlym trkotavým pokrikom (chittering rattle), ktorý slúži ako signálne a varovné volanie. V prírode druh často počuť skôr, než ho vidno. V skupinovom chove vtáky vydávajú nepretržité kontaktné volania počas pohybu po voliére. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — jeho prejav je vrodený spev.

Dokáže hovoriť? Vestár dlhochvostý nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Je to spevavý timáliovec s vrodeným repertoárom hvizdov, trilkov a trkotavých pokrikov — imitáciu ľudského hlasu od neho nemožno očakávať.

Typické zvuky

  • Piskľavé hvizdy a melodické frázy — rôznorodý spev vydávaný najmä v tlupe počas pohybu korunami stromov
  • Rýchly trkotavý pokrik (chittering rattle) — charakteristické signálne a varovné volanie druhu
  • Trilkové sekvencie samca — predvádzané najmä v hniezdnom období pri toku
  • Kontaktné volania medzi členmi tlupy — udržiavajú súdržnosť skupiny pri presunoch

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna — jar až leto (v areáli zodpovedá miestnej sezóne; v chove pri dlhšom dni a teple)
Tok — samec spieva trilkové frázy a melodické hvizdy; pár sa zladí pred stavbou hniezda
Odchov mláďat — obaja rodičia kŕmia regurgitovanou potravou; zvýš živú potravu, slimáky a nektár
Pelichanie — po hniezdnej sezóne; zvýš bielkoviny (hmyz) a vápnik; dlhé chvostové perá rastú postupne
Pokojové obdobie — kratší deň a chladnejšie počasie; udrž teplotu nad 10 °C, mimo hniezdenia obmedz tučné krmivo
Celoročne: čerstvá softbill zmes a ovocie denne, čistá pitná voda, plytká miska na kúpanie, kontrola dlhého chvosta proti znečisteniu

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Náročný voliérový mäkkozob (softbill) — nie pre začiatočníkov. Vestár dlhochvostý vyžaduje veľkú voliéru (min. 3 m dĺžky pre pár — dlhý chvost potrebuje priestor), stálu teplotu (optimum 18 az 25 °C, zimné minimum nad 10 °C) a pestrú živočíšnu a ovocnú stravu (insectivore zmes, hmyz, ovocie, slimáky). Je termofilný, citlivý na chlad a v avikultúre vzácny. Pre skúseného chovateľa softbillov s veľkou vyhrievanou voliérou je to však pôsobivá ozdoba chovu.
Priestor Pár: veľká voliéra min. 3 × 1,5 × 2 m — veľmi dlhý chvost vyžaduje priestor na let a pohyb bez obtrhania pier. Voliéru vybav hustou vegetáciou a skrytými hniezdiskami, pevnými bidielkami rôznej hrúbky a plytkou miskou na kúpanie. Druh je termofilný: optimálna teplota 18 az 25 °C, v zime nesmie klesnúť pod 10 °C — potrebná je krytá vyhrievaná časť. Trvalý chov v malej klietke je nevhodný a poškodzuje perie aj kondíciu vtáka.
Deti v domácnosti Vhodný pre rodiny ako vták na pozorovanie vo veľkej voliére, nie na maznanie. Vestár dlhochvostý zaujme deti elegantným dlhým chvostom, čulým pohybom a hlasným spevom. Nie je to vták na ruku a manipulácia ho stresuje. Pravidlá pre deti: (1) vták nie je hračka — nenaháňaj ho, nepoklepávaj na voliéru; (2) pozorovanie a kŕmenie áno, chytanie do rúk nie; (3) po obsluhe voliéry umývanie rúk. Pre hlučnosť druhu zváž umiestnenie voliéry mimo detskej spálne.
Hlučnosť Skôr nie do tichého bytu — vestár dlhochvostý je hlasný, spoločenský vták. Vydáva časté hvizdy, trilky a trkotavé pokriky a v prírode žije v hlučných tlupách. Vhodnejší je do voliéry mimo miest citlivých na hluk.
Verdikt odborníka Vestár dlhochvostý (Heterophasia picaoides) je 30 az 35 cm dlhý timáliovitý mäkkozob (softbill) z horských lesov Himalájí a juhovýchodnej Ázie. Je vizuálne pôsobivý najmä vďaka nápadne dlhému tmavému chvostu so svetlými hrotmi pier — najdlhšiemu v rode Heterophasia — a elegantnej sivej kresbe s bielou škvrnou na krídle, nie vďaka výraznej farbe. Samec a samica sú sfarbením na nerozoznanie (pohlavne monomorfní), hmotnosť je 40 az 46 g. Druh obýva nižší a horný montánny les väčšinou od 1200 m n. m. v jedenástich krajinách od Nepálu po Sumatru a je hojný okolo horských stredísk ako Fraser's Hill v Malajzii či Doi Inthanon v Thajsku. Je spoločenský a hlasný — pohybuje sa v hlučných tlupách v korunách stromov a často ho počuť skôr, než ho vidno. Ako všežravý generalista sa živí hmyzom, ovocím, slimákmi (zdroj vápnika) a nektárom. V avikultúre je vzácny a chovajú ho len špecializovaní chovatelia softbillov. V chove je to náročný druh: vyžaduje veľkú voliéru (min. 3 m pre dlhý chvost), stálu teplotu (optimum 18 az 25 °C, minimum nad 10 °C) a pestrú živočíšnu a ovocnú stravu. Pri rozmnožovaní stavia pár misovité hniezdo z vetvičiek a lístia na vetve vysokého stromu a obaja rodičia kŕmia mláďatá regurgitovanou potravou; presný počet vajec a dĺžka inkubácie pre tento druh nie sú v dostupných zdrojoch overené (presné údaje neoverené). IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC), jeho populácia však klesá pre odlesňovanie montánnych lesov; nie je zaradený v CITES.

Prostredie a požiadavky

Voliéra (nie malá klietka)
Veľká voliéra min. 3 × 1,5 × 2 m pre pár — veľmi dlhý chvost vyžaduje priestor na let bez poškodenia pier
Vestár dlhochvostý je veľmi aktívny vták s mimoriadne dlhým chvostom, ktorý sa v tesnom priestore obtrháva. Minimálna voliéra pre pár je dlhá aspoň 3 m. Vybav ju hustou vegetáciou, skrytými hniezdiskami a pevnými bidielkami umiestnenými tak, aby chvost nedrhol o steny. Krytá vyhrievaná časť je nevyhnutná.
Spoločnosť a chov v páre
V páre alebo malej skupine vo veľkej voliére; sólový chov je nevhodný
Vestár dlhochvostý je spoločenský druh, ktorý sa v prírode pohybuje v tlupách — sólový chov mu nevyhovuje. Darí sa mu v páre alebo malej skupine v dostatočne veľkej, husto zarastenej voliére. Pre hlučnosť a aktivitu druhu zaisti dosť priestoru a vegetácie.
Teplota
Optimum 18 az 25 °C; zimné minimum nad 10 °C; neznáša mráz, prudký chlad ani prievan
Pochádza z teplých horských lesov juhovýchodnej Ázie — je termofilný. Vonkajšia voliéra prichádza do úvahy len v teplej časti roka, vždy s krytou vyhrievanou časťou, ktorá v noci a v zime udrží teplotu nad 10 °C.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Misovité (cup-shaped) hniezdo z vetvičiek, lístia a rastlinného materiálu na vetve vysokého stromu
Pár stavia misovité hniezdo z vetvičiek, lístia a rastlinného materiálu, ktoré v prírode umiestňuje na vetve vysokého stromu. Na stavbe sa podieľajú obaja partneri. V chove ponúkni vyvýšené hniezdne miesta v hustej vegetácii a dostatok prírodného materiálu; kľúčový je pokoj — vyrušovanie vedie k opusteniu hniezda.
Kúpanie a hygiena
Plytká miska na kúpanie a denná výmena vody; mäkká strava a ovocie sa rýchlo kazia
Ponúkaj plytkú misku s čistou vodou na kúpanie a udržiavanie dlhého peria. Pitnú vodu meň denne. Keďže softbill strava a ovocie podliehajú rýchlej skaze, odstraňuj zvyšky a pravidelne čisti voliéru — predídeš plesniam a aspergilóze. Suché, čisté a dobre vetrané prostredie je základom zdravia.
Svetlo a denný režim
Pravidelný cyklus svetla a tmy; dlhší deň podporuje hniezdnu náladu
Vestár dlhochvostý je denný vták. Potrebuje pravidelný cyklus svetla a tmy s dostatkom pokoja na noc. Dlhší deň a teplo navodzujú hniezdnu náladu — v chove zodpovedajú jarno-letnej sezóne.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Jar–leto (závisí od nadmorskej výšky a zemepisnej šírky v areáli)

Hniezdna sezóna pripadá na jar a leto a v areáli zodpovedá miestnej sezóne (líši sa podľa nadmorskej výšky a zemepisnej šírky). Samec predvádza trilkové frázy a melodické hvizdy a pár sa pred hniezdením zladí. V chove stimuluje hniezdnu náladu dlhší deň, teplo a dostatok živej potravy.

Hniezdo a znáška
Počet vajec neoverený — presné údaje neoverené

Pár stavia misovité (cup-shaped) hniezdo z vetvičiek, lístia a rastlinného materiálu, ktoré umiestňuje na vetve vysokého stromu. Na stavbe sa podieľajú obaja partneri. Presný počet vajec a ich popis nie sú v dostupných zdrojoch overené (presné údaje neoverené). Hniezdo nekontroluj — vyrušovanie môže viesť k opusteniu znášky.

Inkubácia
Dĺžka inkubácie neoverená — presné údaje neoverené; sedia obaja rodičia

Na inkubácii sa podieľajú samec aj samica. Presná dĺžka inkubácie pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaná (presné údaje neoverené). V tomto období je kľúčový pokoj a stála teplota.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia regurgitovanou potravou

Mláďatá kŕmia obaja rodičia regurgitovanou (vyvrhnutou) potravou. V tomto období je nevyhnutný dostatok živej potravy (hmyz, slimáky ako zdroj vápnika) a mäkkej softbill stravy. Bez dostatočnej živočíšnej zložky nemožno očakávať úspešný odchov.

Vyletenie a osamostatnenie mláďat
Presné údaje neoverené

Mláďatá sú podobné dospelým, ale majú menej výraznú bielu škvrnu na krídle. Presné údaje o veku vyletenia a osamostatnenia pre tento druh nie sú v dostupných zdrojoch špecifikované (presné údaje neoverené). Po vyletení rodičia mláďatá ešte istý čas dokrmujú.

Pohlavná dospelosť
Presné údaje neoverené

Presný vek dosiahnutia pohlavnej dospelosti pre vestára dlhochvostého nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný (presné údaje neoverené). Druh je pohlavne monomorfný, takže pohlavie nemožno určiť podľa sfarbenia — spoľahlivé je DNA-sexovanie.

Ochočenie a kontakt

4 Trvanie: Aklimatizácia na chovateľa trvá niekoľko týždňov; vták si zvykne na pravidelnú obsluhu, ale skutočné ochočenie na ruku nie je cieľom — ide o spoločenského mäkkozoba primárne na pozorovanie vo voliére.

Vestár dlhochvostý je aktívny a plachejší voliérový druh — pri pokojnom zaobchádzaní a pravidelnom kŕmení si na prítomnosť chovateľa postupne zvyká, ale ostáva vtákom na pozorovanie, nie na ruku. Manipulácia ho stresuje. Kľúč k pohode: pravidelné kŕmenie v rovnaký čas, ponúkanie obľúbenej živej potravy a ovocia, pokojný pohyb pri voliére a dostatok priestoru pre dlhý chvost.

1

Po prevoze nechaj pár niekoľko týždňov v pokoji aklimatizovať v tichom prostredí — nepresúvaj voliéru, minimalizuj vyrušovanie

2

Pohybuj sa pri voliére pokojne a pomaly — náhle pohyby a hlasné zvuky plašia plachejšieho mäkkozoba

3

Kŕm v rovnaký čas a ponúkaj obľúbenú živú potravu (svrčky, múčne červy) a ovocie — vták si spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou

4

Nechytaj vtáka do rúk bez nevyhnutného dôvodu — stres z chytania spomaľuje aklimatizáciu a dlhý chvost je pri manipulácii zraniteľný

Cena a kde kúpiť

presné údaje neoverené — orientačne 80–200 EUR za jedinca u špecializovaných dovozcov v zahraničí

Vestár dlhochvostý sa na slovenskom a českom trhu prakticky neobjavuje — verejné inzeráty (Bazos.sk, iFauna/annonce.cz) ponuky nenašli (presné údaje neoverené). Vo Veľkej Británii a Nemecku ho u špecializovaných dovozcov a chovateľov softbillov možno získať orientačne za 80–200 EUR za jedinca. Farebné varianty ani mutácie nie sú zdokumentované. Etické upozornenie: divé jedince z juhovýchodnej Ázie môžu pochádzať z nelegálneho odchytu — vždy vyžaduj preukaz pôvodu (chovateľský certifikát) a preferuj v zajatí odchované jedince (ideálne F2 a viac) z európskych voliér. Druh je vzácny aj v rámci avikultúry, preto ponuky bývajú sporadické.

Špecializovaných chovateľov a dovozcov mäkkozobov (softbillov) v Nemecku, Veľkej Británii, Holandsku a Belgicku — v zajatí odchované, krúžkované jedince s preukazom pôvodu
Chovateľské burzy a výstavy exotického vtáctva (ZO SZCH, ČSCH, COM-affiliated kluby) — možnosť odborného poradenstva pri tomto náročnom druhu
Inzertné servery iFauna.cz, Bazos.sk, Vogelmarkt.de — ponuky sú zriedkavé; vždy over vek, pôvod, krúžok a chovateľský certifikát
Na čo si dať pozor Vestár dlhochvostý je v chove vzácny — ponuky sú sporadické a smerujú najmä do zahraničia. Keďže samec a samica sú sfarbením na nerozoznanie (pohlavne monomorfní), spoľahlivé určenie pohlavia vyžaduje DNA-sexovanie alebo potvrdenie od skúseného chovateľa. Kúp vždy pár — sólový chov spoločenskému druhu nevyhovuje. Vyberaj aktívneho vtáka s hladkým priliehavým perím, nepoškodeným dlhým chvostom, jasnými očami a čistým okolím kloaky. Vždy si vypýtaj preukaz pôvodu a preferuj v zajatí odchované (F2+) jedince — predídeš podpore nelegálneho odchytu z prírody.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Vestár dlhochvostý 30–35 cm Mesia striebrolíca 15–17 cm Minla červenochvostá 13–14 cm Minla olivová 16–18 cm Timáliovec bielohrdlý 26–28 cm
Vestár dlhochvostý Mesia striebrolíca (Leiothrix argentauris) Minla červenochvostá (Minla ignotincta) Minla olivová (Liocichla steerii) Timáliovec bielohrdlý (Pterorhinus albogularis)
Dĺžka30–35 cm15–17 cm13–14 cm16–18 cm26–28 cm
Váha40–46 g22–30 g13–18 g23–28 gpresné údaje neoverené
Dožitie~8 r (v zajatí)8–10 rpresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Hlučnosť4/53/54/54/54/5
Stav IUCNIUCN LC (trend klesajúci), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaSivý mäkkozob s extrémne dlhým tmavým chvostom a bielou škvrnou na krídle; pohlavne monomorfný; malá hlavičkaPestrofarebný timáliovec — žlto-oranžové hrdlo, striebristé líca, červený zobák; kratší chvostDrobný timáliovec s červenými lemami krídel a chvosta, sivou hlavou a žltkastým spodkomOlivovo-sivý timáliovec so žltými a červenými znakmi na krídlach a žltým okolím oka; endemit TaiwanuVäčší timáliovec s bielym hrdlom a hnedasto-sivým telom; chvost kratší ako u vestára
AreálHimaláje (Nepál, India, Bhután) cez Mjanmarsko, j. Čínu, s. Thajsko, Laos, Vietnam, hornatú Malajziu a Sumatru; od 1200 m n. m.; mäkkozob — hmyz, ovocie, slimákyHimaláje a juhovýchodná Ázia; v avikultúre oveľa bežnejší softbill ako vestár; odlišuje sa farebnosťou a krátkym chvostomHimaláje a hory juhovýchodnej Ázie; výrazne menšia ako vestár a farebnejšia; rovnako mäkkozobEndemit horských lesov Taiwanu; oproti vestárovi farebnejšia a s kratším chvostom; mäkkozobHimaláje a hory juhovýchodnej Ázie; podobne veľký, ale bez extrémne dlhého chvosta a bielej škvrny na krídle; mäkkozob

Choroby a prevencia

Podchladenie a respiračné infekcie
vysoká

Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, nechutenstvo, sťažené dýchanie

Vestár dlhochvostý je termofilný druh z teplých horských lesov — neznáša chlad pod ~10 °C, prievan ani vlhko. Podchladenie vedie k nasadajúcim bakteriálnym a plesňovým infekciám. Prevencia: teplá (optimum 18 az 25 °C), suchá a bezprievanová voliéra s krytou vyhrievanou časťou; pri každom príznaku vyhľadaj aviárneho veterinára.

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, letargia, nechutenstvo, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva alebo vlhkej podestielky — riziková najmä pri mäkkej (vlhkej) softbill strave a ovocí, ktoré sa rýchlo kazia. Prevencia: čerstvé krmivo viackrát denne, odstraňovanie zvyškov ovocia, hygienická a dobre vetraná voliéra. Liečba antifungálnymi liekmi pod dohľadom aviárneho veterinára.

Poškodenie a obtrhanie dlhého chvosta
stredná

Príznaky: Polámané, ohnuté alebo chýbajúce chvostové perá, znečistený chvost, strata elegancie

Veľmi dlhý chvost je v tesnom priestore zraniteľný — obtrháva sa o steny, mreže a vegetáciu. Prevencia: veľká voliéra (min. 3 m dĺžky), pevné bidielka umiestnené tak, aby chvost nedrhol o steny, a čisté prostredie. Poškodené perá sa obnovia až pri ďalšom pelichaní.

Nedostatok vápnika a zadržanie vajca u samíc
stredná

Príznaky: Samica nahrbená, napína sa, ťažko dýcha, opuch okolo kloaky; mäkké škrupiny vajec

Pri nedostatku vápnika v hniezdnom období hrozí mäkká škrupina alebo zadržanie vajca — akútny stav. V prírode druh získava vápnik aj zo slimákov. Prevencia: vápnikový doplnok (drvená lastúra, grit, sépiová kosť), ponuka slimákov, teplota nad 18 °C. Pri zaseknutí vajca okamžitá veterinárna pomoc.

Nevhodná (semenná) strava a tráviace problémy
stredná

Príznaky: Chudnutie, matné perie, hnačka, celková slabosť pri kŕmení nevhodným krmivom

Vestár je mäkkozob — semená nestrávi a sucho-semenná diéta vedie k podvýžive a tráviacim problémom. Prevencia: správna insectivore/softbill strava doplnená ovocím a živou potravou; rozmanitosť a čerstvosť krmiva. Pri tráviacich ťažkostiach konzultuj aviárneho veterinára.

Prevencia Vestár dlhochvostý je pri správnej starostlivosti odolný, ale náročný mäkkozob. Zdravie stojí na štyroch pilieroch: (1) Teplo — termofilný druh, nie pod 10 °C, optimum 18 az 25 °C, bez prievanu; potrebná je krytá vyhrievaná časť voliéry. (2) Priestor — veľká voliéra (min. 3 m) chráni dlhý chvost pred obtrhaním a udržuje kondíciu aktívneho vtáka. (3) Správna strava — insectivore/softbill zmes, ovocie, živá potrava a slimáky (vápnik); semená sú nevhodné. (4) Hygiena — keďže mäkká strava a ovocie sa rýchlo kazia, odstraňuj zvyšky, denne meň vodu a čisti voliéru (prevencia aspergilózy). Karanténa nových vtákov 2 az 4 týždne. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára.

Zaujímavosti

1

Najdlhší chvost v rode — vestár dlhochvostý má zo všetkých sibií rodu Heterophasia najdlhší chvost, ktorý môže tvoriť viac než polovicu jeho celkovej dĺžky 30 az 35 cm. Práve dĺžka chvosta robí druh v jeho areáli prakticky nezameniteľným.

2

Pojedač slimákov — je jedným z mála timáliovcovitých vtákov, ktorý konzumuje slimáky. Prehĺta ich úzkym koncom a získava tak vápnik nevyhnutný pre tvorbu vajec a rast mláďat (pozorovanie Bird Ecology Study Group).

3

Život v hlučných tlupách — pohybuje sa v hlučných kŕdľoch korunami montánnych lesov a často ho počuť skôr, než ho vidno. Pri lete za vtákom charakteristicky vlaje dlhý chvost.

4

Skromné sivé sfarbenie — na rozdiel od pestrejších príbuzných sibií má nenápadnú sivú kresbu bez výrazného vzoru; jedinými kontrastnými znakmi sú biela škvrna na krídle a svetlé hroty chvostových pier.

5

Vták horských lesov — obýva nižší a horný montánny les väčšinou od 1200 m n. m. nahor a je hojný okolo horských stredísk ako Fraser's Hill v Malajzii alebo Doi Inthanon v Thajsku.

6

Mäkkozob (softbill) — v avikultúre patrí medzi mäkkozoby: vyžaduje živú a sušenú hmyziu stravu a ovocie, nie semená. Chov je vhodný len pre skúsených chovateľov softbillov.

7

Štyri poddruhy naprieč Áziou — rozoznávajú sa štyri poddruhy: nominátny picaoides (Himaláje), cana (Indočína), wrayi (Malajský polostrov) a simillima (Sumatra), pričom typovou lokalitou druhu je Nepál.

8

Konzument nektáru — okrem hmyzu a plodov navštevuje aj kvety a pije nektár — pozorovaný bol na kvetoch bavlníkových a koralových stromov a čerešní; príležitostne uloví aj malú žabu.

9

Najmenej ohrozený, ale klesajúci — IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený (LC), jeho populácia však klesá pre odlesňovanie montánnych lesov (pokles stromovej pokrývky o 10,9 % v areáli za 10 rokov); pokles však zatiaľ nie je dosť rýchly pre kategóriu Vulnerable.

Taxonomická klasifikácia

species Vestár dlhochvostý (Heterophasia picaoides)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Leiothrichidae (timáliovité)
Rod Heterophasia Blyth, 1842
Druh Heterophasia picaoides (Hodgson, 1839)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — ázijský horský druh chovaný v zajatí ako voliérový mäkkozob (softbill)
Poddruhy Rozoznávajú sa štyri poddruhy: H. p. picaoides (centrálne Himaláje po severné Mjanmarsko a južnú Čínu, nominátny), H. p. cana (východné Mjanmarsko po severnú Indočínu — Thajsko, Laos, Vietnam, južná Čína), H. p. wrayi (horská polostrovná Malajzia) a H. p. simillima (hornatá Sumatra). Typová lokalita je Nepál. Druh pôvodne opísal B. H. Hodgson v roku 1839.
Avibase_ID 3C8820C7EE1AC561

? Často kladené otázky

Nie — vestár dlhochvostý nie je vhodný pre chov v malej klietke. Je to veľmi aktívny vták s mimoriadne dlhým chvostom, ktorý sa v tesnom priestore obtrháva a poškodzuje. Vyžaduje veľkú voliéru (min. 3 × 1,5 × 2 m pre pár) s hustou vegetáciou a krytou vyhrievanou časťou. Klietka prichádza do úvahy len dočasne pri prevoze alebo karanténe.

Nie, semená sú nevhodné — vestár je mäkkozob (softbill), ktorý semená nestrávi. Základ stravy tvorí komerčná insectivore/softbill zmes doplnená čerstvým ovocím (čučoriedky, maliny, figy, papája) a živou potravou (svrčky, múčne červy, Zophobas). Prirodzene konzumuje aj slimáky (zdroj vápnika) a nektár. Rozmanitosť a čerstvosť krmiva sú kľúčové.

Vestár dlhochvostý je hlasný a spoločenský druh — v prírode žije v hlučných tlupách a vydáva časté hvizdy, trilky a trkotavé pokriky. Často ho počuť skôr, než ho vidno. Do tichého bytu sa preto skôr nehodí — vhodnejšie je umiestnenie do voliéry mimo obytných miestností citlivých na hluk.

Vestár dlhochvostý je pohlavne monomorfný — samec a samica sú sfarbením na nerozoznanie, takže pohlavie nemožno spoľahlivo určiť podľa vzhľadu. Najistejšie je DNA-sexovanie alebo potvrdenie od skúseného chovateľa. V hniezdnom období možno samca rozoznať podľa intenzívnejšieho trilkového spevu, no nie je to spoľahlivé.

Vestár dlhochvostý nie je zaradený v žiadnom dodatku CITES (rod Heterophasia nie je v CITES checkliste). Slovenský zákon 543/2002 sa naň nevzťahuje, pretože sa v SR prirodzene nevyskytuje. IUCN ho vedie ako najmenej ohrozený (LC). Pri kúpe však vždy žiadaj preukaz pôvodu — divé jedince z juhovýchodnej Ázie môžu pochádzať z nelegálneho odchytu.

Nie — je to náročný druh len pre skúsených chovateľov softbillov. Vyžaduje veľkú teplú voliéru (min. 3 m, optimum 18 az 25 °C, minimum nad 10 °C), pestrú živočíšnu a ovocnú stravu a dôslednú hygienu (mäkká strava sa rýchlo kazí). Navyše je v avikultúre vzácny a ťažko dostupný. Pre začiatočníka sú vhodnejšie nenáročnejšie druhy.

V zajatí sa dožíva približne 8 rokov (zdroj: oiseaux.net). Príbuzné druhy z čeľade Leiothrichidae sa vo voľnej prírode dožívajú typicky okolo 15 rokov, no ide o rodinnú extrapoláciu, nie o údaj špecifický pre tento druh. Kľúčom k dlhému životu je veľká vyhrievaná voliéra, správna softbill strava a dôsledná hygiena.

ZDROJ: Avibase (Heterophasia picaoides, ID 3C8820C7EE1AC561, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=3C8820C7EE1AC561&lang=SK), IUCN Red List (LC, trend klesajuci, https://www.iucnredlist.org/detai

 Video — Vestár dlhochvostý

Vestár dlhochvostý (Heterophasia picaoides) — video o speve a chove

Vestár dlhochvostý (Heterophasia picaoides) — starostlivosť, voliéra a kŕmenie

 Cudzie názvy

Anglicky:   Long-tailed Sibia, Česky:   timálie ocasatá, Nemecky:   Langschweifsibia / Schweiftimalie, Španielsky:   Sibia Colilarga, Francúzsky:   Sibia à longue queue, Taliansky:   Sibia codalunga, Holandsky:   Langstaartsibia, Portugalsky:   sibia-rabilonga, Poľsky:   sójkownik długosterny, Maďarsky:   presné údaje neoverené, Rusky:   Сорочья сибия, Japonsky:   オナガウタイチメドリ, Čínsky:   长尾奇鹛, Thajsky:   นกหางรำหางยาว, Latinsky:   Heterophasia picaoides (Hodgson, 1839)