Vdovka strakatá (Vidua macroura)

Viduidae (vdovkovité)

Vdovka strakatá

Vidua macroura — africký hniezdny parazit so sezónnou premenou — hniezdny samec je čierno-biely s červeným zobákom a mimoriadne dlhým čiernym chvostom, samica a eklipsný samec nenápadné; náročnejší voliérový druh chovaný s hostiteľskými astrildmi

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozená, hodnotenie BirdLife International / IUCN) — druh má mimoriadne veľký areál naprieč subsaharskou Afrikou (vyše 26 miliónov km²) a stabilnú populáciu, miestami je bežný až početný. NIE je v CITES. Vďaka obchodu so spevavcami bol introdukovaný do Portorika a južnej Kalifornie, kde vzbudzuje obavy ako potenciálne invázny hniezdny parazit. V chove patrí pre svoje nároky (hostiteľský druh pri odchove, sezónna agresivita samca, teplo) medzi náročnejšie druhy.
Dĺžka~12–13 cm (samec +~20 cm chvost)
PôvodSubsaharská Afrika (savany, lúky, polia)
PovahaPlachšia, samec v hniezdení teritoriálny
RozmnožovanieHniezdny parazit astrildov
Dožitie~10–15 rokov
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
3/5

Výživa

62% 16% 10% 8% STRAVA zloženie
Drobné semená tráv a burín — zbierané prevažne na zemi (proso, mohár Setaria, semená divých tráv) — základ stravy 62%
Hmyz a drobné bezstavovce — termity, mravce, drobné larvy; dôležitý zdroj bielkovín, najmä v sezóne 16%
Klíčené a namočené semená — vyššia stráviteľnosť a obsah vitamínov, vyhľadávané v sezóne a pri pelichaní 10%
Polozrelé (mliečne) metličky tráv a zelené krmivo — žabinec, púpava, mladá zeleň 8%
Minerály — sépiová kosť (cuttlebone), grit, drvené lastúry, vápnik 4%

Odporúčané potraviny

  • Zmes pre exotické pinky / africké zrnožravce — proso žlté, červené a biele, mohár (Setaria), lesknica kanárska (panicum) a drobné semená tráv — základná denná strava
  • Hmyz a živá potrava — termity, drobné larvy, pinkie (larvy bzučiviek), vaječné kukly a drobné múčne červy — dôležitý zdroj bielkovín, najmä v hniezdnej sezóne a pri pelichaní
  • Klíčené a namočené semená — denne čerstvo, vysoko stráviteľné, dôležité v sezóne a pri pelichaní
  • Polozrelé (mliečne) metličky tráv a burín — semená v mliečnej zrelosti sú mimoriadne vyhľadávané
  • Zelené krmivo — hviezdica prostredná (žabinec), mladá púpava, vňať mrkvy (umyté, nepostriekané)
  • Metličky prosa (spray millet) — obľúbená pochúťka, dobrá na zníženie stresu a priučenie mladých vtákov
  • Sépiová kosť (cuttlebone) a grit (drvený piesok/lastúry) — trvalý zdroj vápnika a minerálov pre tvorbu škrupiny vajec u samíc
  • Čerstvá pitná voda denne + možnosť kúpania v plytkej miske

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje (káva, čaj, kola) — jedovaté pre drobné vtáky
  • Soľ, slané, korenené, sladené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky drobného vtáka
  • Cibuľa, cesnak a pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) zelené krmivo a metličky z ciest a polí — riziko otravy
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté semená a krmivo — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Nadbytok tučného krmiva (živá potrava, vaječná zmes) mimo sezóny — vedie k obezite, na ktorú sú drobné voliérové vtáky náchylné
Tip od odborníka Vdovka strakatá (Vidua macroura) je typický africký zrnožravec — základom jej stravy sú drobné semená tráv a burín, ktoré v prírode zbiera prevažne na zemi. V chove jej dopraj kvalitnú zmes drobných semien (proso žlté, červené a biele, mohár, lesknica kanárska) ako dennú základňu. Hmyz a živá potrava sú dôležitým doplnkom — vdovka ochotne prijíma termity, drobné larvy, pinkie a múčne červy, ktoré sú cenným zdrojom bielkovín, najmä v hniezdnej sezóne a pri pelichaní, keď samec obnovuje náročný hniezdny šat s dlhým chvostom. Stravu pravidelne dopĺňaj o klíčené a namočené semená (vitamíny, stráviteľnosť), polozrelé metličky tráv a zelené krmivo (žabinec, púpava). Trvalo musí byť k dispozícii sépiová kosť a grit (vápnik — dôležitý pre samice pri tvorbe vajec). Dôležité špecifikum: keďže ide o hniezdneho parazita, mláďatá vdovky nekŕmia rodičia vdovky, ale hostiteľské astrildy — preto pri pokuse o odchov musíš zabezpečiť kvalitnú stravu (vrátane hmyzu a klíčkov) najmä hostiteľskému druhu (napr. astrildovi obyčajnému). Pozor na obezitu: mimo sezóny tučné krmivo obmedz a dopraj vtákom dostatok priestoru na lietanie. Nikdy nepodávaj avokádo, čokoládu, kofeín, soľ, cibuľu a cesnak — sú pre drobné vtáky jedovaté. Vodu meň denne a dopraj vtákom plytkú misku na kúpanie.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 3 Zriedkavosť 2.2
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Vdovka strakatá je stredne hlasná — najnápadnejší je tokový spev samca v hniezdnej sezóne, ktorý zo svojej vyvýšenej hriadky opakovane a vytrvalo cvrliká, šteboce a štrká pri obhajobe teritória a dvorení. Spev je ostrý, drnčivý a pomerne prenikavý, no nejde o silné skreky ako pri papagájoch či väčších exotoch. Mimo sezóny je vták podstatne tichší — samce v eklipsnom šate aj samice vydávajú len tiché cvrlikavé kontaktné volania. Pri chove vo voliére je teda hlučnejšie najmä jarno-letné obdobie toku, kedy samec spieva takmer neúnavne.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Vdovka strakatá nie je maznavý vták „na ruku" — ako väčšina drobných afrických zrnožravcov je to vták výhradne na pozorovanie, nie na fyzický kontakt. Je plachšia a ostražitá a manipulácia ju silno stresuje. V hniezdnom období je navyše samec výrazne teritoriálny až agresívny voči iným vtákom. Najväčšiu radosť spraví v priestrannej, husto zarastenej voliére, kde naplno prejaví svoje fascinujúce správanie — vzdušný tok samca s dlhým chvostom a (pri chove s hostiteľskými astrildmi) hniezdny parazitizmus. Brať ju do ruky má zmysel len pri nevyhnutnom ošetrení či presune — nikdy nie ako „maznanie".
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi aktívny, pohyblivý vták — celý deň poletuje, prehľadáva zem a vegetáciu, kde zbiera semená a hmyz. V hniezdnej sezóne aktivita samca prudko stúpa: vytrvalo si bráni teritórium okolo vyvýšenej hriadky a predvádza energeticky náročný vzdušný tok, pri ktorom takmer „stojí" vo vzduchu nad samicou a vlní mimoriadne dlhým chvostom. Potrebuje preto dostatok priestoru na lietanie a husto zarastenú voliéru s otvorenými letovými plochami i úkrytmi. Je to denný vták — aktívny cez deň, v noci odpočíva; dôležitý je pokojný a bezpečný úkryt na nocovanie a teplo (druh neznáša mráz a prievan).
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Vdovka strakatá nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie — vdovkovité a astrildovité vtáky nemajú schopnosť učiť sa ľudský hlas ako papagáje. Samec má vrodený tokový spev (ostré cvrlikavo-štrkavé tóny), ktorým si bráni teritórium a dvorí samiciam. Zaujímavosťou je, že mladé vdovky sa učia spev a volania od svojho hostiteľského druhu (astrildov), v hniezde ktorého vyrastajú — ide však o napodobňovanie hlasu hostiteľa, nie ľudskej reči. Reč ani hvizd vdovku nenaučíte.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Vdovka strakatá patrí medzi stredne hlasné chovné vtáky — jej hlasový prejav je výrazne sezónny. V hniezdnom období je najnápadnejší tokový spev samca: zo svojej vyvýšenej hriadky vytrvalo a takmer neúnavne cvrliká, šteboce a štrká pri obhajobe teritória a dvorení viacerým samiciam. Spev je ostrý, drnčivo-cvrlikavý a pomerne prenikavý, no nedosahuje intenzitu skrekov papagájov či väčších exotov. Mimo sezóny (a u samíc) sa hlas obmedzuje na tiché cvrlikavé kontaktné volania, ktorými vtáky udržiavajú kontakt. Zaujímavá je akustická stránka hniezdneho parazitizmu — mladé vdovky vyrastajúce v hniezdach astrildov si od nich osvojujú spev a volania hostiteľa, čo neskôr ovplyvňuje aj výber partnera. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený, resp. získaný od hostiteľského druhu.

Dokáže hovoriť? Vdovka strakatá nenapodobňuje ľudskú reč, hvizd ani melódie — vdovkovité vtáky túto schopnosť nemajú (na rozdiel od papagájov). Samec má vrodený tokový spev (ostré cvrlikavo-štrkavé tóny), ktorým dvorí a bráni teritórium. Zvláštnosťou je, že mláďatá sa učia spev a volania od svojho HOSTITEĽSKÉHO druhu (astrildov), v hniezde ktorého vyrastajú — napodobňujú teda hlas hostiteľa, nie človeka; reč sa naučiť nedá.

Typické zvuky

  • Tokový spev samca v hniezdnej sezóne — vytrvalé, ostré cvrlikavo-štrkavé a drnčivé tóny opakované zo stálej vyvýšenej hriadky pri obhajobe teritória a dvorení
  • Tiché cvrlikavé kontaktné volania — krátke jemné tóny mimo sezóny aj u samíc, na udržanie kontaktu medzi vtákmi
  • Ostré varovné / agresívne cvrlikanie — pri naháňaní iných vtákov a teritoriálnych potýčkach, najmä v hniezdnom období
  • Štrkavo-bzučivé zvuky pri vzdušnom toku — sprevádzajú nápadné predvádzanie samca s dlhým chvostom nad samicou
  • Napodobnený spev hostiteľského druhu — mladé vdovky si osvojujú volania astrildov, v hniezdach ktorých vyrastajú (akustická stránka parazitizmu)
  • Tiché štebotanie pri kŕmení a oddychu — nevtieravé, počuteľné len z blízka

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna v chove (jar–leto) — pri dlhšom dni a teple; samec získava hniezdny šat s dlhým chvostom a stáva sa výrazne teritoriálnym
Tok — samec si bráni teritórium okolo vyvýšenej hriadky, vzdušným tokom takmer „stojí" nad samicou a vlní dlhým čiernym chvostom; jeden samec často dvorí viacerým samiciam
Hniezdny parazitizmus — samica vkladá vajcia do hniezd astrildovitých (najmä astrild obyčajný); inkubácia ~11 dní a odchov mláďat zabezpečujú HOSTITEĽSKÍ rodičia (mláďatá vyletujú ~17–21 dní)
Pokojové (eklipsné) obdobie — samec po sezóne prepeláva do nenápadného hnedo prúžkovaného šatu, stráca dlhý chvost a vzhľadom sa podobá samici; menej teritoriálny
Pelichanie — najmä po hniezdnej sezóne, keď samec zhadzuje hniezdny šat a dlhý chvost; zvýš príjem bielkovín a vápnika
Odčervovanie a hygiena — drobné zrnožravé vtáky chované na substráte sú náchylné na črevné parazity; odporúča sa pravidelná kontrola trusu

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Vhodná skôr pre pokročilejších chovateľov — vdovka strakatá patrí medzi náročnejšie chovné druhy a neodporúča sa úplným začiatočníkom. Náročná je najmä (1) hniezdnym parazitizmom — sama si nestavia hniezdo a na odchov mláďat potrebuje hostiteľský druh (astrildy), čo z odchovu robí úlohu pre skúsených; (2) sezónnou teritoriálnou agresivitou samca v hniezdnom období, ktorý si bráni teritórium a útočí na iné, najmä menšie vtáky; (3) citlivosťou na chlad (neznáša mráz ani prievan). Pre úplného začiatočníka sú vhodnejšie zebrička, bengalka alebo astrild obyčajný; vdovka strakatá je odmenou pre chovateľa, ktorý zvládne priestrannú voliéru, chov spolu s hostiteľskými astrildmi a teplé prostredie — a chce na vlastné oči vidieť jeden z najpozoruhodnejších javov v ríši vtákov.
Priestor Priestranná, najlepšie husto zarastená voliéra (od ~150–200 cm dĺžky, čím väčšia, tým lepšia) s otvorenými letovými plochami, vyššími trávami, kríkmi a úkrytmi a s pevnými vetvami na koncoch. V menšej letovej klietke len dočasne. Vzhľadom na hniezdny parazitizmus sa vdovka chová spolu s kolóniou hostiteľských astrildov (najmä astrild obyčajný); pri pokuse o odchov sa odporúča viac párov „naivných" (predtým neparazitovaných) hostiteľov. V hniezdení je samec teritoriálny a agresívny, preto je vhodný len jeden tokujúci samec na voliéru. Drôtové rozstupy max. 10–12 mm (drobný vták). Bidielka a vyvýšená hriadka pre tok samca, prirodzená vegetácia, plytká miska na kúpanie, pokojný kút na nocovanie. Vyžaduje teplo (neznáša mráz ani prievan, ideálne nad ~20 °C).
Deti v domácnosti Vhodná pre rodiny ako vták na pozorovanie — nie však ako prvá pinka pre úplných začiatočníkov a nie na maznanie. Vdovka strakatá deti zaujme najmä premenou hniezdneho samca (čierno-biely s mimoriadne dlhým chvostom a červeným zobákom) a jeho nápadným vzdušným tokom, ako aj jedinečným hniezdnym parazitizmom — to je vďačná prírodovedná téma. Treba však počítať s tým, že ide o náročnejší druh — chová sa s hostiteľskými astrildmi a samec je v sezóne teritoriálny. Dôležité pravidlá pre deti: (1) vták nie je na chytanie a maznanie — manipulácia ho stresuje, deti ho majú pozorovať a kŕmiť, nie naháňať; (2) pokoj a tichšie okolie — náhle pohyby a hluk vtáky plašia, najmä počas hniezdenia; (3) chová sa vo voliére s hostiteľskými vtákmi, nie samotná „pre dieťa"; (4) po manipulácii s krmivom a klietkou umývanie rúk. Edukatívne témy: hniezdny parazitizmus (prečo vdovka nestavia hniezdo a ako mláďatá napodobňujú mláďatá astrildov), sezónna premena šatu (prečo samec na zimu stráca dlhý chvost) a život afrických saván.
Hlučnosť Skôr áno, ale s rezervou v hniezdnej sezóne. Mimo sezóny patrí vdovka strakatá k pomerne tichým vtákom — kontaktné volania sú jemné a okolie neobťažujú. V čase toku (jar–leto) však samec zo svojej hriadky vytrvalo a pomerne prenikavo spieva pri obhajobe teritória, čo môže byť v tichom byte nápadnejšie. Hlas síce nedosahuje intenzitu papagájov ani hrdličiek a nie je rušivý v noci (vtáky sú aktívne cez deň), no pri citlivosti na ranný spev je vhodnejšie umiestnenie do voliéry alebo do miestnosti, kde sezónny spev samca nevadí.
Verdikt odborníka Vdovka strakatá (Vidua macroura) je asi 12–13 cm dlhý africký zrnožravý spevavec z čeľade vdovkovitých (Viduidae), preslávený dvoma vecami: extrémnym pohlavným dimorfizmom so sezónnou premenou a obligátnym hniezdnym parazitizmom. Hniezdny samec je nápadne čierno-biely s jasne červeným zobákom a najmä s mimoriadne dlhým čiernym chvostom, ktorý telu pridáva ďalších približne 20 cm; predvádza pôsobivý vzdušný tok, pri ktorom takmer „stojí" vo vzduchu nad samicou a vlní dlhým chvostom. Samica aj samec v mimohniezdnom (eklipsnom) šate sú naopak nenápadné, hnedo prúžkované a bez dlhého chvosta — pripomínajú nenápadného vrabčiaka, takže mimo sezóny sa pohlavia na prvý pohľad takmer nelíšia; práve táto premena je pre druh charakteristická a je dôležité ju poznať. Druh opísal Peter Simon Pallas (1764) a v rámci širokého subsaharského areálu je považovaný za monotypický. V prírode obýva savany, trávnaté plochy, polia, okraje obydlí a záhrady naprieč subsaharskou Afrikou (od Senegalu po Juhoafrickú republiku) a vďaka obchodu so spevavcami bol introdukovaný aj do Portorika a južnej Kalifornie, kde vzbudzuje obavy ako potenciálne invázny hniezdny parazit. Najfascinujúcejšou stránkou druhu je jeho rozmnožovanie. Vdovka strakatá je obligátny hniezdny parazit: samica nestavia vlastné hniezdo, ale kladie 2–4 (až 5) bielych vajec do hniezd astrildovitých vtákov — najmä astrilda obyčajného (Estrilda astrild), no zaznamenaných má vyše 20 hostiteľských druhov. Na rozdiel od kukučky mláďatá vdovky hostiteľské vajcia ani mláďatá neničia — vyrastajú spolu s nimi a dokonale napodobňujú kresbu ústnej dutiny (gape) aj žobravé prejavy mláďat hostiteľa, takže ich hostiteľskí rodičia kŕmia ako vlastné. Inkubáciu (~11 dní) aj odchov mláďat (vyletujú ~17–21 dní) zabezpečujú hostiteľské astrildy, nie vdovka. Samec je v hniezdnom období sezónne polygýnny (dvorí viacerým samiciam) a výrazne teritoriálny až agresívny — bráni si teritórium okolo vyvýšenej hriadky a útočí na iné, najmä menšie vtáky. V chove je vdovka strakatá náročnejší druh, ktorý sa neodporúča úplným začiatočníkom. Jej úspešný odchov totiž nie je možný bez hostiteľského druhu — chová sa spolu s kolóniou astrildov (ideálne s viacerými „naivnými", predtým neparazitovanými pármi) v priestrannej, husto zarastenej voliére s otvorenými letovými plochami. Stravou je typický zrnožravec — základ tvoria drobné semená tráv zbierané na zemi, doplnené hmyzom (termity, larvy) ako zdrojom bielkovín a klíčkami, zeleňou a metličkami. Trvalo musí byť k dispozícii sépiová kosť a grit (vápnik). Je to africký teplomilný druh, ktorý neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan (ideálne nad ~20 °C). Hlas je sezónny — v sezóne samec vytrvalo a dosť prenikavo spieva pri toku, mimo nej sú vtáky tiché; druh nenapodobňuje ľudskú reč (mláďatá si však osvojujú spev hostiteľa). Druh nie je v CITES a IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený (LC) s veľkým areálom (>26 mil. km²) a stabilnou populáciou; v zajatí sa dožíva ~10–15 rokov. Záver: vdovka strakatá je fascinujúci, ale náročnejší voliérový druh pre pokročilejšieho chovateľa, ktorý dokáže zabezpečiť priestrannú husto zarastenú voliéru, chov spolu s hostiteľskými astrildmi a teplé prostredie bez prievanu — odmenou je pohľad na premenu samca v hniezdnom šate, jeho vzdušný tok a na jeden z najpozoruhodnejších príkladov hniezdneho parazitizmu medzi vtákmi.

Prostredie a požiadavky

Klietka / voliéra
Priestranná, najlepšie husto zarastená voliéra (od ~150–200 cm dĺžky, čím väčšia, tým lepšie) s otvorenými letovými plochami a vyvýšenou hriadkou; menšia letová klietka len dočasne
Vdovka strakatá je náročnejší africký zrnožravec, ktorý sa darí najmä v priestrannej, husto zarastenej voliére s vyššími trávami, kríkmi, úkrytmi, otvorenými letovými plochami a pevnými vetvami/vyvýšenou hriadkou, z ktorej samec tokuje — prostredie pripomínajúce africkú savanu jej dáva pocit bezpečia. Pre úspešný odchov sa chová spolu s kolóniou hostiteľských astrildov (najmä astrild obyčajný), ideálne s viacerými „naivnými" pármi. V hniezdení je samec teritoriálny a agresívny, preto je vhodný len jeden tokujúci samec na voliéru. Malá klietka dlhodobo nestačí — vedie k stresu a obezite. Rozstup drôtov max. 10–12 mm (drobný vták). Vybav voliéru bidielkami rôznej hrúbky, prirodzenou vegetáciou, plytkou miskou na kúpanie, miskami na zrno, zeleň a živú potravu a pokojným kútom na nocovanie. Umiestni ju do pokojného, teplého a bezprievanového prostredia.
Spoločnosť
Jeden tokujúci samec na voliéru; pre odchov spolu s kolóniou hostiteľských astrildov — v hniezdení samec teritoriálny a agresívny voči iným vtákom
Vdovka strakatá je v hniezdnom období výrazne teritoriálna až agresívna — samec si bráni teritórium okolo hriadky a útočí na iné, najmä menšie vtáky, preto sa chová len jeden tokujúci samec na voliéru. Keďže ide o hniezdneho parazita, na odchov sa chová spolu s kolóniou hostiteľských astrildov (najmä astrild obyčajný) — samica vdovky kladie vajcia práve do ich hniezd a mláďatá vychovávajú hostitelia. Nikdy nechovaj viac tokujúcich samcov vdovky v jednej voliére počas hniezdenia — hrozia potýčky, stres a poranenia. V dostatočne veľkej voliére možno chovať samca s viacerými samicami vdovky (sezónne polygýnny druh) a s hostiteľskými astrildmi; menšie a pokojné druhy môžu byť samcom v sezóne prenasledované.
Teplota
Teplo, ideálne nad ~20 °C; neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan — vonkajšia voliéra potrebuje vykurovaný suchý úkryt
Pôvodom z teplej subsaharskej Afriky — znáša teplo, ale citlivá je na chlad, vlhko a prievan; čerstvo dovezené vtáky sú na chlad obzvlášť citlivé. V byte/voliére jej vyhovuje teplo nad ~20 °C. Vo vonkajšej voliére ju možno chovať v teplej časti roka, no na chladné obdobie potrebuje suchý, bezprievanový a vykurovaný úkryt (mráz neznáša a pri podchladení rýchlo chradne). Vyhýbaj sa náhlym výkyvom teploty a umiestneniu voliéry do prievanu.
Hniezdenie a hniezdny parazitizmus
Vdovka si NESTAVIA hniezdo — samica kladie vajcia do hniezd hostiteľských astrildov; pre odchov zabezpeč hostiteľský druh a hniezdny materiál pre neho
Vdovka strakatá je obligátny hniezdny parazit — nestavia vlastné hniezdo. Samica kladie 2–4 (až 5) bielych vajec do hniezd astrildovitých vtákov, najmä astrilda obyčajného (Estrilda astrild). Pre úspešný odchov preto musíš zabezpečiť kolóniu hostiteľských astrildov v dobrej kondícii a poskytnúť hostiteľom hniezdne príležitosti (zavesené košíky/búdky, suchú trávu, kokosové vlákno, jemné stebla a perie). Mláďatá vdovky hostiteľské vajcia ani mláďatá neničia — vyrastajú spolu s nimi a napodobňujú kresbu ústnej dutiny aj žobravé prejavy mláďat hostiteľa. Inkubáciu (~11 dní) aj odchov (vyletenie ~17–21 dní) zabezpečujú hostiteľské astrildy. Kľúčový je pokoj — hostiteľské hniezda zbytočne nekontroluj.
Svetlo a denný režim
Pravidelný denný cyklus svetla a tmy; v hniezdení dlhší deň (samec získava hniezdny šat), mimo neho kratší deň a pokoj
Vdovky sú aktívne cez deň a potrebujú pravidelný cyklus svetla a tmy a pokojné, tmavé nocovanie (8–10 h tmy). Dlhší deň a teplo sú prirodzeným podnetom na hniezdenie — vtedy samec získava nápadný hniezdny šat s dlhým chvostom a tokuje; mimo sezóny dopraj kratší deň a pokoj, samec prepelichá do nenápadného eklipsného šatu a stratí dlhý chvost. Svetlé (nie však priamo prepekané) stanovište podporuje aktivitu a kondíciu. Vyhýbaj sa nočnému rušeniu a náhlemu rozsvecovaniu, ktoré plachú vdovku plaší.
Kúpanie a hygiena
Plytká miska na kúpanie; denná výmena vody, pravidelné čistenie voliéry a misiek (pozor na črevné parazity)
Vdovka strakatá sa rada kúpe — ponúkni jej plytkú misku s čistou vodou (pomáha kondícii peria, najmä náročnému hniezdnemu šatu samca). Pitnú vodu meň denne, misky na krmivo a kúpanie pravidelne umývaj a voliéru čisti. Keďže drobné zrnožravce chované na substráte sú náchylné na črevné parazity, je dôraz na hygienu a suché prostredie obzvlášť dôležitý — pravidelne čisti substrát a kontroluj trus. Suché, čisté a vetrané (no nie prievanové) prostredie je základom zdravia.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie (sezónny dimorfizmus)
Jar–leto (pri dlhšom dni a teple); samec získava hniezdny šat s dlhým chvostom

Pred sezónou samec prepeláva do nápadného čierno-bieleho hniezdneho šatu s mimoriadne dlhým čiernym chvostom (telu pridáva ~20 cm) a červeným zobákom. Bráni si teritórium okolo vyvýšenej hriadky a predvádza pôsobivý vzdušný tok — takmer „stojí" vo vzduchu nad samicou a vlní dlhým chvostom. Druh je sezónne polygýnny — jeden samec dvorí viacerým samiciam a je výrazne teritoriálny a agresívny voči iným vtákom.

Hniezdny parazitizmus a znáška
Samica kladie 2–4 (až 5) bielych vajec do hniezd hostiteľov, nie vlastné hniezdo

Vdovka strakatá je obligátny hniezdny parazit — samica nestavia vlastné hniezdo, ale kladie 2–4 (až 5) bielych vajec do hniezd astrildovitých vtákov, najmä astrilda obyčajného (Estrilda astrild); zaznamenaných má vyše 20 hostiteľských druhov. Vajcia sú biele a nápadne podobné vajciam hostiteľa (len o málo väčšie), aby unikli odhaleniu. Trvalý prísun vápnika je pre priebežne znášajúcu samicu nevyhnutný. Na rozdiel od kukučky vdovka hostiteľské vajcia neodstraňuje.

Inkubácia (zabezpečuje hostiteľ)
~11 dní — vajcia inkubujú HOSTITEĽSKÉ astrildy

Inkubáciu nezabezpečuje vdovka, ale hostiteľské astrildy, ktoré vajcia vdovky vysedia spolu s vlastnými. Inkubácia trvá približne 11 dní. Hostiteľské vajcia a neskôr mláďatá vdovka nelikviduje (na rozdiel od kukučky), takže v hniezde vyrastajú vlastné mláďatá hostiteľa spolu s mláďatami vdovky. V chove je preto kľúčové, aby boli hostiteľské astrildy v dobrej kondícii a mali pokoj na sedenie.

Liahnutie a mimika mláďat
Mláďatá vdovky kŕmia hostiteľskí rodičia; dokonalá mimika ústnej dutiny a žobrania

Mláďatá vdovky sa liahnu holé a slepé (altriciálne) a o ich kŕmenie sa stará hostiteľský pár astrildov, nie vdovka. Mimoriadnou adaptáciou je dokonalá mimika: mláďatá vdovky napodobňujú kresbu (vzor škvŕn) ústnej dutiny a žobravé prejavy a volania mláďat hostiteľa, takže ich hostiteľskí rodičia kŕmia ako vlastné popri svojich mláďatách. Vďaka tomu mláďatá vdovky nevytláčajú hostiteľské mláďatá z hniezda a obe skupiny vyrastajú spolu.

Vyletenie mláďat
Vyletujú ~17–21 dní po vyliahnutí; ešte istý čas ich dokrmuje hostiteľ

Mláďatá vdovky vyletujú z hostiteľského hniezda približne v 17.–21. dni, podobne ako mláďatá samotného hostiteľa, a ešte ich istý čas dokrmujú hostiteľskí rodičia, kým sa naučia samostatne žrať. Mladé vdovky sú nenápadné, hnedo prúžkované a pripomínajú samicu — bez dlhého chvosta. Pozoruhodné je, že si od hostiteľa osvojujú aj spev a volania, čo neskôr ovplyvňuje výber partnera v dospelosti.

Osamostatnenie a eklipsná premena
Mladé sa osamostatnia po niekoľkých týždňoch; hniezdny šat samce získavajú pred ďalšou sezónou

Mladé sa úplne osamostatnia po niekoľkých týždňoch a vzhľadom zostávajú podobné samici. Pohlavný dimorfizmus naplno vystúpi až v hniezdnej sezóne, keď dospelé samce prepelichajú do čierno-bieleho šatu s dlhým chvostom; po sezóne nasleduje opačná (eklipsná) premena — samec zhodí dlhý chvost a hniezdny šat a opäť sa podobá samici. Pri správnej starostlivosti sa druh dožíva ~10–15 rokov.

Ochočenie a kontakt

4 Trvanie: Privykanie na opatrovateľa a prostredie trvá týždne až mesiace; nejde však o „ochočenie na ruku" — cieľom je len získať pokoj, aby vtáky pri obsluhe a kŕmení nepanikárili. Vdovka strakatá zostáva celý život plachšia a ostražitá, samec je v hniezdení teritoriálny.

Vdovka strakatá nie je vták „na ruku" a patrí medzi plachšie a ostražitejšie druhy — cieľom nie je ochočiť ju na maznanie (to ju silno stresuje), ale dopriať jej pokoj a dôveru, aby pri obsluhe, kŕmení a pozorovaní zostala čo najpokojnejšia. Na opatrovateľa si zvyká pomalšie než zebrička či bengalka a v hniezdnom období býva samec výrazne teritoriálny až agresívny. Postup získania pokoja: (1) po prevoze nechaj vtáky v pokoji dlhšie aklimatizovať v husto zarastenej voliére; (2) pri voliére sa pohybuj pokojne a hovor tichým hlasom; (3) kŕm v pravidelnom čase a obľúbenú živú potravu i metličku prosa podávaj nenápadne — vtáky si tak spoja tvoju prítomnosť s pochúťkou; (4) nikdy ich nenaháňaj a chytaj len v nevyhnutnom prípade (presun, ošetrenie), radšej v šere a pokojne. Najviac sa vdovke darí v priestrannej, husto zarastenej voliére spolu s hostiteľskými astrildmi, kde má dostatok úkrytov, vyvýšenú hriadku na tok samca a kde môže prejaviť prirodzené správanie. Ochočovanie „na ruku" pri tomto druhu nemá zmysel.

1

Po prevoze nechaj vtáky dlhšie (1–3 týždne) v pokoji aklimatizovať v priestrannej, husto zarastenej voliére s úkrytmi — nehýb voliérou, nechytaj vtáky, len dopĺňaj krmivo a vodu

2

Pri voliére sa pohybuj POKOJNE a hovor tichým hlasom — vdovka je plachšia, náhle pohyby a hluk ju plašia

3

Kŕm v pravidelnom čase; obľúbenú živú potravu (termity, larvy) a metličku prosa podávaj nenápadne — najsilnejší nástroj na získanie pokoja a dôvery

4

Nikdy vdovku nenaháňaj — chytaj ju len v nevyhnutnom prípade (presun, ošetrenie), radšej v šere a pokojne, aby si predišiel stresu a poraneniu

5

Chovaj len JEDEN tokujúci samec na voliéru — v hniezdení je výrazne teritoriálny a agresívny voči iným vtákom; pre odchov zabezpeč kolóniu hostiteľských astrildov, nie ďalšie tokujúce samce vdovky

6

Zabezpeč dostatok úkrytov, hustej vegetácie, vyvýšenú hriadku na tok samca a pokojné prostredie — spokojné, dobre kŕmené vtáky sú pokojnejšie a menej stresované

7

Pri pokuse o odchov nezabúdaj, že mláďatá vychovávajú HOSTITEĽSKÉ astrildy — staraj sa preto najmä o kondíciu a kľud hostiteľského druhu a hniezda nekontroluj zbytočne

8

Nečakaj krotkosť „na ruku" — vdovka strakatá zostáva celoživotne plachšia a ostražitá; je to vták na pozorovanie, nie na maznanie

Cena a kde kúpiť

25–50 € / ks (samec v hniezdnom šate spravidla drahší)

Vdovka strakatá je menej bežná než základné voliérové druhy (zebrička, bengalka, astrild obyčajný), no u špecializovaných chovateľov afrických zrnožravcov a astrildov v SR aj ČR sa dá zohnať. Nie je vzácna v zmysle ochrany — nie je v CITES a IUCN ju hodnotí ako najmenej ohrozenú, je však náročnejšia na chov a najmä na odchov (vyžaduje hostiteľský druh), preto býva drahšia než bežné astrildy. Cena jedného vtáka sa orientačne pohybuje okolo 25–50 €, pričom samec v hniezdnom šate (s dlhým chvostom) býva spravidla drahší než nenápadná samica či eklipsný samec. Cena kolíše podľa veku, kondície, pôvodu a toho, či ide o voliérovo odchované jedince. Náklady na chov sú vyššie než pri bežných semenožravcoch — okrem priestrannej, husto zarastenej voliéry a kvalitnej zrnovej zmesi treba počítať s hmyzom/živou potravou a pri pokuse o odchov aj s chovom kolónie hostiteľských astrildov (napr. astrilda obyčajného), bez ktorej vdovka mláďatá neodchová. Pre dostupnosť i úspešný chov sú kľúčové voliérovo odchované jedince od skúseného chovateľa.

Špecializovaní chovatelia afrických astrildov a vdoviek v SR/ČR — voliérovo odchované, krúžkované jedince, ideálne spolu s overeným hostiteľským druhom
Chovateľské burzy a výstavy exotov (ZO Slovenského zväzu chovateľov, ČSCH) — možnosť výberu a poradenstvo skúsených chovateľov afrických zrnožravcov
Overení predajcovia okrasného vtáctva — uprednostni odchov v zajatí pred náhodným inzerátom; pýtaj si informácie o veku, pohlaví, pôvode a tom, či je vták zvyknutý na hmyz/živú potravu
Na čo si dať pozor Pred kúpou si ujasni, či chceš vdovku len pozorovať, alebo sa pokúsiť o odchov — v druhom prípade počítaj rovno aj s kúpou a chovom hostiteľského druhu (najmä astrilda obyčajného), bez ktorého vdovka mláďatá neodchová. Pohlavie sa najistejšie určuje v hniezdnej sezóne: samec je čierno-biely s mimoriadne dlhým čiernym chvostom a červeným zobákom, kým samica je nenápadná, hnedo prúžkovaná, bez dlhého chvosta (mimo sezóny sa samec na ňu podobá — pozor pri kúpe v eklipsnom šate). Vyberaj aktívneho vtáka s hladkým, priliehavým perím, jasnými očami, čistým zobákom aj nozdrami a čistým okolím kloaky (zlepené, znečistené perie = tráviace ťažkosti). Zdravý vták sedí spevnene, nie nahrbený s napuchnutým perím v kúte. Skontroluj nohy a prsty (žiadne chrastavé šupiny) a dýchanie (žiadne klikanie ani dýchanie s otvoreným zobákom — riziko vzdušníkových roztočov). Dôležitá otázka pre predajcu: či je vták zvyknutý na hmyz/živú potravu a v akom je veku. Uprednostni krúžkované, voliérovo odchované jedince. Po prevoze dopraj vtákom pokoj a teplo na aklimatizáciu.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Vdovka strakatá ~12–13 cm (samec +~20 cm chvost) Vdovka rajská ~13–15 cm (samec +~20–25 cm chvost) Astrild obyčajný ~10–12 cm Pletiarka ohnivá ~10–11 cm
Vdovka strakatá Vdovka rajská (Vidua paradisaea) Astrild obyčajný (Estrilda astrild) Pletiarka ohnivá (Euplectes orix)
Dĺžka~12–13 cm (samec +~20 cm chvost)~13–15 cm (samec +~20–25 cm chvost)~10–12 cm~10–11 cm
Váha~12–18 g~17–24 g~6–9 g~20–25 g
Dožitie~10–15 r~8–12 r~4–6 r~5–8 r
Hlučnosť4/54/52/53/5
Stav IUCNIUCN LC · bez CITESIUCN LC · bez CITESIUCN LC · bez CITESIUCN LC · bez CITES
PovahaHniezdny samec: čierno-biely, červený zobák, mimoriadne dlhý čierny chvost; samica a eklipsný samec nenápadné hnedo prúžkované, bez dlhého chvostaHniezdny samec: čierna hlava, gaštanová hruď, žltkastý golier a dlhé široké chvostové perá; samica a eklipsný samec nenápadné prúžkovanéHnedo prúžkované telo, červený zobák a červený pruh cez oko, ružovkasté briežko; čulý, družnýHniezdny samec: ohnivo červeno-čierny; samica a eklipsný samec nenápadné prúžkované — tiež výrazný sezónny dimorfizmus, ale tká hniezda (Ploceidae)
AreálSubsaharská Afrika — hniezdny parazit astrildov, sezónny dimorfizmus, efektný vzdušný tok; náročnejší, chov s hostiteľským druhomSubsaharská Afrika — príbuzný hniezdny parazit, ale úzko viazaný na PYTÍLIU KRÁSNU (Pytilia melba); tiež sezónny dimorfizmusSubsaharská Afrika — drobný družný astrild a hlavný HOSTITEĽ vdovky strakatej; nenáročnejší, vhodný aj pre začiatočníkovJužná/východná Afrika — príbuzný tkáč s podobnou sezónnou premenou, no NIE hniezdny parazit; sám stavia tkané hniezda v kolóniách

Choroby a prevencia

Neúspešný odchov bez hostiteľského druhu
vysoká

Príznaky: Žiadne odchované mláďatá vdovky napriek znáške; vajcia vdovky bez vhodného hostiteľského hniezda zostanú neodchované

Najtypickejšia „prekážka" pri chove vdovky — ide o obligátneho hniezdneho parazita, ktorý si nestavia vlastné hniezdo a mláďatá nekŕmi. Bez vhodného hostiteľského druhu (najmä astrilda obyčajného) sa odchov nepodarí. Nie je to choroba, ale najčastejšia príčina neúspechu pri rozmnožovaní. Riešenie: chov spolu s kolóniou „naivných" (predtým neparazitovaných) hostiteľských astrildov v dobrej kondícii, dostatok pokoja a kvalitné krmivo pre hostiteľa.

Črevné parazity (helminty, prvoky)
stredná

Príznaky: Riedky až krvavý trus, chudnutie napriek žraniu, naježené perie, apatia

Drobné zrnožravé vtáky chované vo voliére s prirodzeným substrátom sú náchylné na črevné parazity — odporúča sa pravidelná kontrola trusu a v prípade potreby odčervenie. Diagnostika vyšetrením trusu, liečba antiparazitikami od aviárneho veterinára. Prevencia: suché čisté prostredie, denná výmena vody, karanténa nových vtákov a pravidelné parazitologické kontroly.

Zadržanie vajca (egg binding) u samíc
vysoká

Príznaky: Samica sedí nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch v okolí kloaky, ochabnuté nohy

Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav, najmä pri nedostatku vápnika (chýbajúca sépiová kosť/grit), chlade alebo obezite. Keďže vdovka kladie vajcia priebežne do viacerých hostiteľských hniezd, je dostatok vápnika pre samicu obzvlášť dôležitý. Pomáha teplo, vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: trvalý prísun vápnika, teplo a dostatok pohybu.

Podchladenie a respiračné infekcie (citlivosť na chlad)
vysoká

Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, sťažené dýchanie, nechutenstvo, triaška

Ide o africký teplomilný druh, ktorý neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan; čerstvo dovezené vtáky sú na chlad obzvlášť citlivé. Pri podchladení rýchlo chradne a je náchylná na nasadajúce bakteriálne respiračné infekcie. Prevencia: teplo (ideálne nad ~20 °C), suché bezprievanové prostredie, vo vonkajšej voliére na chladnú časť roka vykurovaný úkryt. Pri príznakoch zabezpeč teplo a vyhľadaj veterinára.

Vzdušníkové (tracheálne) roztoče (Sternostoma tracheacolum)
vysoká

Príznaky: Dýchanie s otvoreným zobákom, „klikavý" zvuk pri dýchaní, namáhavé dýchanie, strata hlasu/spevu, vyčerpanosť

Roztoče osídľujú dýchacie cesty a pri silnej infekcii ich úplne upchajú. Drobné africké zrnožravce sú citlivé. Bez liečby často končí udusením. Lieči sa ivermektínom u aviárneho veterinára; dôležitá je karanténa nových vtákov a dobré vetranie bez prievanu. Pri „klikavom" dýchaní alebo dýchaní s otvoreným zobákom vyhľadaj veterinára bezodkladne.

Obezita z nevhodného kŕmenia a ustajnenia
stredná

Príznaky: Nadmerné priberanie, znížená pohyblivosť a kondícia, znížená plodnosť

Druh je v klietke náchylný na obezitu pri nadbytku tučného krmiva (živá potrava, vaječná zmes) mimo sezóny a pri nedostatku priestoru na lietanie. Obézne vtáky sú menej aktívne, horšie tokujú a žijú kratšie. Prevencia: priestranná voliéra s možnosťou lietania, obmedzenie tučného krmiva mimo hniezdneho obdobia a dostatok pohybu.

Prevencia Vdovka strakatá je pri správnej starostlivosti dlhoveká, no náročnejšia chovná pinka (~10–15 rokov) — jej zdravie a úspešný chov stoja na niekoľkých pilieroch: (1) Hostiteľský druh pri odchove — ako obligátny hniezdny parazit sa bez kolónie astrildov (najmä astrilda obyčajného) nerozmnoží; staraj sa preto rovnako dobre o kondíciu a pokoj hostiteľov. (2) Teplo a žiadny prievan — je to africký teplomilný druh, neznáša mráz ani prudké ochladenie (ideálne nad ~20 °C), čerstvo dovezené vtáky sú obzvlášť citlivé; vonkajšia voliéra potrebuje v chladnom období vykurovaný suchý úkryt. (3) Pestrá strava — základ tvoria drobné semená tráv, doplnené hmyzom (bielkoviny), klíčkami a zeleňou; mimo sezóny pozor na obezitu. (4) Vápnik trvalo — sépiová kosť a grit musia byť stále k dispozícii (prevencia zadržania vajca u priebežne znášajúcich samíc). (5) Odčervovanie a hygiena — drobné zrnožravce na substráte sú náchylné na črevné parazity, odporúča sa pravidelná kontrola trusu, denná výmena vody a suché čisté prostredie. (6) Karanténa nových vtákov aspoň 2–4 týždne — kvôli roztočom a parazitom. (7) Jeden tokujúci samec na voliéru — v hniezdení je samec teritoriálny a agresívny; viac samcov pohromade vedie k stresu a poraneniam. Pri každom príznaku choroby (nahrbený vták s napuchnutým perím, sťažené dýchanie, riedky trus) vyhľadaj aviárneho veterinára — drobné vtáky chradnú rýchlo.

Zaujímavosti

1

Hniezdny parazit astrildov — vdovka strakatá je obligátny hniezdny parazit: samica si nestavia hniezdo, ale kladie vajcia do hniezd astrildovitých vtákov, najmä astrilda obyčajného (Estrilda astrild). Zaznamenaných má vyše 20 hostiteľských druhov — je teda oproti väčšine príbuzných vdoviek hostiteľský generalista.

2

Mimoriadne dlhý chvost samca v sezóne — hniezdny samec má čierno-biely šat, červený zobák a mimoriadne dlhý čierny chvost, ktorý telu pridáva ďalších približne 20 cm (telo má len ~12–13 cm). Týmto chvostom samec efektne vlní pri vzdušnom toku, keď takmer „stojí" vo vzduchu nad samicou.

3

Sezónna premena (eklipsa) — pohlavia sa dramaticky líšia len v hniezdnej sezóne. Po nej samec prepeláva do nenápadného hnedo prúžkovaného (eklipsného) šatu, stráca dlhý chvost a vzhľadom sa takmer nedá odlíšiť od samice — táto premena znižuje energetické náklady na nápadné perie mimo sezóny.

4

Mláďatá hostiteľa nezabíjajú — na rozdiel od kukučky mláďatá vdovky hostiteľské vajcia ani mláďatá neničia. Vyrastajú spolu s mláďatami hostiteľa a napodobňujú kresbu ich ústnej dutiny a žobravé prejavy, takže ich hostiteľskí rodičia kŕmia ako vlastné popri svojich mláďatách.

5

Mláďatá sa učia spev od hostiteľa — mladé vdovky vyrastajúce v hniezdach astrildov si osvojujú spev a volania svojho hostiteľského druhu. Táto naučená „pieseň hostiteľa" neskôr ovplyvňuje aj výber partnera a je dôležitým mechanizmom celého systému hniezdneho parazitizmu.

6

Teritoriálny a sezónne polygýnny samec — v hniezdnom období si samec bráni teritórium okolo vyvýšenej hriadky, je výrazne agresívny voči iným, najmä menším vtákom, a dvorí viacerým samiciam naraz (sezónna polygýnia). V chove preto patrí jeden tokujúci samec na voliéru.

7

Introdukovaná mimo Afriky — vďaka obchodu so spevavcami sa vdovka strakatá usadila aj mimo pôvodného areálu — má zavedené populácie v Portoriku (od 60. rokov 20. storočia) a južnej Kalifornii (od 90. rokov), kde vzbudzuje obavy ako potenciálne invázny hniezdny parazit miestnych vtákov.

8

Zrnožravec zbierajúci zo zeme — živí sa prevažne drobnými semenami tráv a burín, ktoré zbiera na zemi, doplnenými hmyzom (termity, mravce, larvy) ako zdrojom bielkovín. V chove je preto základom kvalitná zrnová zmes doplnená o živú potravu a klíčky.

9

Široký areál a najmenej ohrozená — vdovka strakatá obýva takmer celú subsaharskú Afriku (od Senegalu po Juhoafrickú republiku) s areálom vyše 26 miliónov km²; IUCN ju hodnotí ako najmenej ohrozenú (LC) so stabilnou populáciou a nie je v CITES.

10

Náročnejší chov a odchov — hoci nie je vzácna, v chove patrí k náročnejším druhom: bez hostiteľského druhu sa nerozmnoží, samec je sezónne agresívny a druh je citlivý na chlad. Pri správnej starostlivosti sa v zajatí dožíva ~10–15 rokov.

Taxonomická klasifikácia

species Vdovka strakatá (Vidua macroura)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Viduidae (vdovkovité)
Rod Vidua Cuvier, 1816
Druh Vidua macroura (Pallas, 1764)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — africký druh chovaný v zajatí, najmä spolu s hostiteľskými astrildmi
Poddruhy Vdovka strakatá je v rámci širokého areálu naprieč subsaharskou Afrikou považovaná za monotypický druh (bez uznaných poddruhov). Patrí do čeľade vdovkovitých (Viduidae) — skupiny afrických obligátnych hniezdnych parazitov blízko príbuznej čeľadi astrildovitých (Estrildidae); niektoré staršie systémy vdovky zaraďovali priamo k astrildom alebo k tkáčom (Ploceidae). Rod Vidua zahŕňa približne 20 druhov vdoviek a tzv. „indigobirds", ktoré sú úzko hostiteľsky viazané na konkrétne astrildovité druhy — napríklad vdovka rajská (Vidua paradisaea) parazituje pytíliu krásnu (Pytilia melba), zatiaľ čo vdovka strakatá je oproti väčšine príbuzných hostiteľský generalista — uprednostňuje astrilda obyčajného (Estrilda astrild), no zaznamenaných má vyše 20 hostiteľských druhov z viacerých čeľadí. Mimoriadnou adaptáciou je mimika mláďat: mladé vdovky napodobňujú kresbu ústnej dutiny (gape) a žobravé prejavy mláďat hostiteľa, takže ich hostiteľskí rodičia kŕmia ako vlastné. Druh prvýkrát opísal Peter Simon Pallas v roku 1764.

? Často kladené otázky

Skôr nie — patrí medzi náročnejšie chovné druhy a neodporúča sa úplným začiatočníkom. Náročná je z troch hlavných dôvodov: (1) hniezdny parazitizmus — vdovka si nestavia hniezdo a na odchov potrebuje hostiteľský druh (astrildy), čo z rozmnožovania robí úlohu pre skúsených chovateľov; (2) sezónna teritoriálna agresivita samca, ktorý si v hniezdnom období bráni teritórium a útočí na iné, najmä menšie vtáky; (3) citlivosť na chlad — neznáša mráz ani prievan (ideálne teplo nad ~20 °C). Pre úplného začiatočníka sú vhodnejšie zebrička, bengalka alebo astrild obyčajný. Vdovka strakatá je naopak vďačnou voľbou pre pokročilejšieho chovateľa, ktorý dokáže zabezpečiť priestrannú husto zarastenú voliéru, chov spolu s hostiteľskými astrildmi a teplé prostredie — odmenou je premena samca v hniezdnom šate, jeho vzdušný tok a jedinečný pohľad na hniezdny parazitizmus.

Vdovka strakatá je obligátny hniezdny parazit — samica si nestavia vlastné hniezdo a mláďatá nekŕmi. Namiesto toho kladie 2–4 (až 5) bielych vajec do hniezd astrildovitých vtákov, najmä astrilda obyčajného (Estrilda astrild). Vajcia sú nápadne podobné vajciam hostiteľa, aby unikli odhaleniu. Inkubáciu (~11 dní) aj odchov mláďat zabezpečujú hostiteľské astrildy. Mimoriadne je, že mláďatá vdovky hostiteľské vajcia ani mláďatá neničia (na rozdiel od kukučky) — vyrastajú spolu s nimi a napodobňujú kresbu ústnej dutiny a žobravé prejavy mláďat hostiteľa, takže ich rodičia kŕmia ako vlastné. Mladé vdovky si od hostiteľa osvoja aj spev a volania. V chove to znamená, že bez hostiteľského druhu sa vdovka neodchová.

Rozlíšenie závisí od ročného obdobia, pretože druh má výrazný sezónny dimorfizmus: (1) Hniezdny samec (jar–leto) je nápadne čierno-biely, má jasne červený zobák a mimoriadne dlhý čierny chvost (telu pridáva ~20 cm) — nezameniteľný; (2) Samica je nenápadná, hnedo prúžkovaná, bez dlhého chvosta, s hnedo-čiernou kresbou na hlave a svetlým bruškom (zobák tiež červenkastý-oranžový); (3) Eklipsný (mimohniezdny) samec sa podobá samici — stráca dlhý chvost aj čierno-biely šat a je hnedo prúžkovaný. Mimo hniezdnej sezóny sa preto pohlavia na prvý pohľad takmer nelíšia — pri kúpe v eklipsnom šate na to treba myslieť. Najistejšie sa pohlavie určuje v sezóne podľa dlhého chvosta a čierno-bieleho šatu samca.

Vo voliére sa chová len jeden tokujúci samec, pretože je v hniezdnom období výrazne teritoriálny až agresívny voči iným, najmä menším vtákom. Keďže ide o hniezdneho parazita, na odchov sa vdovka chová spolu s kolóniou hostiteľských astrildov (najmä astrilda obyčajného) — samica vkladie vajcia do ich hniezd a mláďatá vychovávajú hostitelia; ideálne je viac „naivných" (predtým neparazitovaných) hostiteľských párov. Viac tokujúcich samcov vdovky v jednej voliére počas hniezdenia nie je vhodné — hrozia potýčky, stres a poranenia. Samec môže byť sezónne polygýnny (viac samíc vdovky), no menšie a pokojné druhy môže v sezóne prenasledovať. Pre úspešný chov teda počítaj s priestrannou voliérou, jedným samcom vdovky a hostiteľským druhom.

Ide o sezónnu premenu šatu (eklipsu) typickú pre vdovkovité a niektoré tkáče. Pohlavia sa dramaticky líšia len v hniezdnej sezóne — vtedy samec prepeláva do čierno-bieleho hniezdneho šatu s mimoriadne dlhým čiernym chvostom, ktorým upúta samice pri vzdušnom toku a obhajobe teritória. Po skončení sezóny nasleduje pohniezdne pelichanie, pri ktorom samec zhodí dlhý chvost aj nápadné perie a prepeláva do nenápadného hnedo prúžkovaného šatu, takže sa opäť podobá samici. Tým sa znižujú energetické náklady na udržiavanie nápadného peria a riziko predácie mimo obdobia rozmnožovania. Pred ďalšou sezónou samec hniezdny šat s dlhým chvostom opäť získa — preto sa nezľakni, ak ti efektný samec cez zimu „zmení" na nenápadného vtáka.

Vdovka strakatá je typický africký zrnožravec — základ stravy tvoria drobné semená tráv a burín, ktoré v prírode zbiera prevažne na zemi. V chove jej dopraj kvalitnú zmes drobných semien (proso žlté, červené a biele, mohár, lesknica kanárska) ako dennú základňu, doplnenú o hmyz a živú potravu (termity, drobné larvy, pinkie, múčne červy) ako zdroj bielkovín — najmä v hniezdnej sezóne a pri pelichaní. Pridávaj aj klíčené a namočené semená, polozrelé metličky tráv a zelené krmivo (žabinec, púpava). Trvalo musí byť k dispozícii sépiová kosť a grit (vápnik). Pozor: pri odchove kŕmia mláďatá hostiteľské astrildy, preto kvalitnú stravu vrátane hmyzu zabezpeč aj (a najmä) hostiteľskému druhu. Mimo sezóny obmedz tučné krmivo, aby vtáky nepriberali. Nikdy nepodávaj avokádo, čokoládu, kofeín, soľ, cibuľu ani cesnak.

Vdovka strakatá je africký teplomilný druh, ktorý neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan — čerstvo dovezené vtáky sú na chlad obzvlášť citlivé a pri podchladení rýchlo chradnú. Vyhovuje jej teplo, ideálne nad ~20 °C, a priestranná, husto zarastená voliéra s vyššími trávami, kríkmi, úkrytmi, otvorenými letovými plochami a vyvýšenou hriadkou, z ktorej samec tokuje — prostredie pripomínajúce africkú savanu dáva plachšiemu vtákovi pocit bezpečia a podporuje prirodzené správanie. Vo vonkajšej voliére ju možno chovať v teplej časti roka, no na chladné obdobie potrebuje suchý, bezprievanový a vykurovaný úkryt. Dôležitý je aj dôraz na hygienu — drobné zrnožravce chované na substráte sú náchylné na črevné parazity, preto pravidelne čisti substrát, meň vodu a kontroluj trus.

ZDROJ: IOC World Bird List v15.2 (Vidua macroura), IUCN Red List (Vidua macroura — Least Concern, BirdLife International, 2018; areál >26 mil. km²), BirdLife DataZone (factsheet Pin-tailed Whydah, sp. 8748/2

 Video — Vdovka strakatá

Vdovka strakatá (Vidua macroura) — video o speve a chove

Vdovka strakatá (Vidua macroura) — starostlivosť, voliéra a kŕmenie

 Cudzie názvy

Slovensky:   Vdovka strakatá (alt. vdovka dlhochvostá), Česky:   Vdovka černobílá, Anglicky:   Pin-tailed Whydah, Nemecky:   Dominikanerwitwe, Francúzsky:   Veuve dominicaine, Latinsky:   Vidua macroura (Pallas, 1764)