Viduidae (vdovkovité)
Vdovka rajská patrí medzi stredne hlasné až tichšie chovné vtáky — jej hlas nie je prenikavý a mimo tokového obdobia ju takmer nepočuť. Samec v toku spieva cvrlikavý, štebotavý spev premiešaný so suchými, chrapľavými „chip" volaniami, a do spevu vplieta napodobeniny hlasu svojho hostiteľa — pytílie krásnej (Pytilia melba); práve podľa tohto „nahovoreného" hlasu hostiteľa samice rozoznávajú vhodného samca. V bežnej komunikácii vydávajú vtáky tiché kontaktné a varovné cvrlikanie. Hlas nepreniká cez steny a je vhodný aj do bytu — žiadne ostré skreky ako pri papagájoch. V hniezdnom období je nápadnejšie tokové správanie samca (vzdušné lety s vlajúcim dlhým chvostom) než samotná hlasitosť. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — jeho imitácia sa týka výhradne hlasu hostiteľa, ktorý sa mláďa naučí v hniezde pytílie.
Pred sezónou samec prepeľuje z nenápadného eklipsného šatu do nápadného svadobného peria: získava čiernu hlavu a chrbát, zlatistú šiju, gaštanovú hruď a najmä mimoriadne dlhý, široký čierny chvost. Podnetom je dlhší deň a teplo. Mimo sezóny samec opäť zhodí dlhý chvost a nápadné perie a vyzerá ako nenápadná samica — premena sa každoročne opakuje.
Samec dvorí samiciam nápadnými vzdušnými tokovými letmi s vlajúcim dlhým chvostom a cvrlikavým spevom, do ktorého vpletá napodobeniny hlasu hostiteľa — pytílie krásnej; podľa tohto „nahovoreného" hlasu samice rozoznávajú vhodného samca. Druh je polygýnny — jeden samec sa pári s viacerými samicami a samce sú voči sebe v sezóne teritoriálne. Samce vlastné teritórium nestrážia kvôli hniezdu (to nestavajú), ale kvôli tokovému postaveniu.
Vdovka rajská je hniezdny parazit — samica nestavia vlastné hniezdo, ale znáša vajcia priamo do hniezda hostiteľa, pytílie krásnej (Pytilia melba). Do jedného hniezda kladie spravidla po jednom až niekoľko vajec a počas sezóny parazituje viac hniezd. Na rozdiel od kukučky vdovka hostiteľské vajcia neodstraňuje — jej vajcia sa vysedia spolu s vajciami pytílie. Vajcia vdovky sú podobné vajciam hostiteľa (biele).
Vajcia vdovky vysedí hostiteľská pytília spolu s vlastnou znáškou — vdovka sa o inkubáciu vôbec nestará. Inkubácia zodpovedá hniezdeniu pytílie (orientačne ~12–13 dní). Načasovanie znášky vdovky je zosúladené s hniezdením hostiteľa, aby sa mláďatá vyliahli približne súčasne s mláďatami pytílie a mali rovnakú štartovaciu pozíciu.
Mláďatá vdovky sa liahnu holé a slepé (krmivé) a o ich kŕmenie sa stará hostiteľská pytília spolu s vlastnými mláďatami. Mimoriadne je, že mláďatá vdovky dokonale napodobňujú vzor podnebia (ústnej dutiny), žobravé prejavy a hlas mláďat pytílie — preto ich hostiteľskí rodičia kŕmia ako vlastné. Vdovčie mláďatá hostiteľské mláďatá NEvytláčajú ani nehubia a vyrastajú spolu s nimi; parazitizmus hostiteľovi škodí len málo.
Mladé vdovky vyletia a osamostatnia sa pod opaterou hostiteľa podobne ako mláďatá pytílie. Mladé vtáky sú nenápadné, hnedo prúžkované a vrabcovité — pripomínajú samicu, bez dlhého chvosta. Samce získavajú nápadný tokový šat s dlhým chvostom až neskôr a sezónne ho každoročne nasadzujú a zhadzujú (eklipsa). Pri správnej starostlivosti sa druh dožíva približne 10–15 rokov.
Vdovka rajská nie je vták „na ruku" a patrí medzi plachšie a ostražitejšie druhy — cieľom nie je ochočiť ju na maznanie (to ju silno stresuje), ale dopriať jej pokoj a dôveru, aby pri obsluhe, kŕmení a pozorovaní zostala čo najpokojnejšia. Na opatrovateľa si zvyká pomalšie než zebrička či bengalka a v hniezdnom období je samec teritoriálny voči iným samcom. Postup získania pokoja: (1) po prevoze nechaj vtáky v pokoji dlhšie aklimatizovať v priestrannej, husto zarastenej voliére; (2) pri voliére sa pohybuj pokojne a hovor tichým hlasom; (3) kŕm v pravidelnom čase a obľúbenú metličku prosa i živú potravu podávaj nenápadne — vták si tak spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou; (4) nikdy ich nenaháňaj a chytaj len v nevyhnutnom prípade (presun, ošetrenie), radšej v šere a pokojne, aby si neporanil dlhý chvost samca. Najviac sa im darí v priestrannej, dlhej a husto zarastenej voliére, kde má samec priestor na tokové lety a kde sú vtáky v pokoji. Ochočovanie „na ruku" pri tomto druhu nemá zmysel.
Po prevoze nechaj vtáky dlhšie (1–3 týždne) v pokoji aklimatizovať v priestrannej, dlhej a husto zarastenej voliére s úkrytmi — nehýb voliérou, nechytaj vtáky, len dopĺňaj krmivo a vodu
Pri voliére sa pohybuj POKOJNE a hovor tichým hlasom — vdovka je plachšia, náhle pohyby a hluk ju plašia
Kŕm v pravidelnom čase; obľúbenú metličku prosa a živú potravu podávaj nenápadne — vták si spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou a získa dôveru
Nikdy vtáky nenaháňaj — chytaj ich len v nevyhnutnom prípade (presun, ošetrenie), radšej v šere a pokojne, aby si neporanil dlhý chvost samca v tokovom šate
Zabezpeč dostatok dĺžky a výšky voliéry — samec potrebuje priestor na tokové lety a dlhý chvost sa v tesnom priestore ľahko poškodí
V sezóne počítaj s teritorialitou samcov — drž zvyčajne jedného samca s viacerými samicami (pri rozmnožovaní spolu s hostiteľom, pytíliou krásnou), nie viac dospelých samcov v tesnej voliére
Zabezpeč teplo a pokojné, bezprievanové prostredie — spokojný, dobre kŕmený vták v teple je pokojnejší a menej stresovaný
Nečakaj krotkosť „na ruku" — vdovka rajská zostáva celoživotne plachšia a ostražitá; je to vták na pozorovanie tokovej premeny a správania, nie na maznanie
Vdovka rajská je menej bežná než základné voliérové druhy (zebrička, bengalka, astrild obyčajný), no u špecializovaných chovateľov afrických spevavcov v SR aj ČR sa dá zohnať. Nie je vzácna v zmysle ochrany — nie je v CITES a IUCN ju hodnotí ako najmenej ohrozenú, je však špecifická na chov (priestor, teplo, a najmä rozmnožovanie len s hostiteľom), preto býva drahšia než bežné astrildy. Cena jedného vtáka sa orientačne pohybuje okolo 40–80 €; samec v tokovom šate (efektný, s dlhým chvostom) býva drahší než nenápadná samica či eklipsný vták. Náklady na chov sú dané najmä potrebou priestrannej, dlhej voliéry a teplého prostredia; samotné kŕmenie (zrnová zmes, klíčky, zeleň, doplnkovo živá potrava) je beztak nenáročné. Ak plánuješ odchov, počítaj rovno aj s chovom hostiteľa — pytílie krásnej, bez ktorej sa vdovka nerozmnoží. Pre dostupnosť i úspešný chov sú kľúčové voliérovo odchované, krúžkované jedince od skúseného chovateľa a správne určenie pohlavia (mimo sezóny sú samec aj samica nenápadné a podobné).
| Vdovka rajská | Vdovka strakatá (Vidua macroura) | Pytília krásna (Pytilia melba) | Pletiarka ohnivá (Euplectes orix) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~13–15 cm (samec v toku +dlhý chvost, telo vyše 30 cm) | ~12–13 cm (samec v toku +~20 cm chvost) | ~12–13 cm | ~13 cm |
| Váha | ~16–22 g | ~12–18 g | ~13–17 g | ~21–30 g |
| Dožitie | ~10–15 r | ~10–15 r | ~5–8 r | ~5–8 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 3/5 | 4/5 | 3/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC · bez CITES | IUCN LC · bez CITES | IUCN LC · bez CITES | IUCN LC · bez CITES |
| Povaha | Samec v toku: čierna hlava, zlatistá šija, gaštanová hruď, dlhý široký čierny chvost; samica/eklipsa nenápadná, hnedo prúžkovaná, vrabcovitá | Samec v toku: čierno-biely, červený zobák a veľmi dlhý úzky čierny chvost (stuha); samica nenápadná prúžkovaná | Samček: červená tvár, sivá hruď, zelené krídla, žltozelené pruhované bruško, červený zobák; samica matnejšia | Samec v toku: ohnivo červeno-oranžový s čiernou maskou, bruchom a čiernym; samica/eklipsa hnedo prúžkovaná, vrabcovitá |
| Areál | Východná a južná Afrika — hniezdny parazit pytílie krásnej, efektný tokový šat, vlastné hniezdo nestavia | Subsaharská Afrika — tiež hniezdny parazit (hostiteľ astrild obyčajný), agresívnejší a dostupnejší príbuzný | Subsaharská Afrika — astrildovitá pinka, HOSTITEĽ vdovky rajskej; silný sklon k hmyzožravosti | Subsaharská Afrika (snovačovité, Ploceidae) — kolóniový tkáč, samec stavia hniezda; tiež sezónny dimorfizmus a eklipsa |
Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, sťažené dýchanie, nechutenstvo, triaška
Ide o africký teplomilný druh, ktorý neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan; čerstvo dovezené vtáky sú na chlad obzvlášť citlivé. Pri podchladení rýchlo chradne a je náchylná na nasadajúce bakteriálne respiračné infekcie. Prevencia: teplo (ideálne nad ~20 °C), suché bezprievanové prostredie, vo vonkajšej voliére na chladnú časť roka vykurovaný úkryt. Pri príznakoch zabezpeč teplo a vyhľadaj aviárneho veterinára.
Príznaky: Riedky až krvavý trus, chudnutie napriek žraniu, naježené perie, apatia
Drobné vdovkovité a astrildovité vtáky sú náchylné na črevné parazity — odporúča sa pravidelná kontrola trusu a odčervovanie (orientačne ~každé 3 mesiace), najmä pri vtákoch chovaných na zemi vo voliére s prirodzeným substrátom. Diagnostika vyšetrením trusu, liečba antiparazitikami od aviárneho veterinára. Prevencia: suché čisté prostredie, denná výmena vody, karanténa nových vtákov a pravidelné parazitologické kontroly.
Príznaky: Polámané, ohnuté alebo znečistené chvostové perá samca, neúplný tokový šat, poranenie pri náraze
Samec v tokovom šate má mimoriadne dlhý chvost, ktorý sa v tesnej klietke alebo nízkej voliére ľahko poškodí (zalomí, znečistí, oderie). Nejde o chorobu v pravom zmysle, ale o častý chovateľský problém, ktorý kazí kondíciu a vzhľad. Prevencia: dostatočne dlhá a vysoká voliéra, bidielka rozmiestnené tak, aby chvost nenarážal, čisté prostredie a pokoj (vyplašený vták si chvost poškodí pri panickom lete). Poškodené perá sa nahradia pri ďalšom pelichaní.
Príznaky: Dýchanie s otvoreným zobákom, „klikavý" zvuk pri dýchaní, namáhavé dýchanie, strata hlasu/spevu, vyčerpanosť
Roztoče osídľujú dýchacie cesty a pri silnej infekcii ich úplne upchajú. Drobné spevavce sú citlivé. Bez liečby často končí udusením. Lieči sa ivermektínom u aviárneho veterinára; dôležitá je karanténa nových vtákov a dobré vetranie bez prievanu. Pri „klikavom" dýchaní alebo dýchaní s otvoreným zobákom vyhľadaj veterinára bezodkladne.
Príznaky: Nadmerné priberanie, znížená pohyblivosť a kondícia, znížená plodnosť
Druh je v tesnej klietke náchylný na obezitu pri nadbytku tučného krmiva (oľnaté semená, živá potrava, vaječná zmes) mimo sezóny a pri nedostatku priestoru na lietanie. Obézne vtáky sú v horšej kondícii, samce nedokážu kvalitne natokovať. Prevencia: priestranná dlhá voliéra s možnosťou lietania, obmedzenie tučného krmiva mimo sezóny a dostatok pohybu.
Príznaky: Samica sedí nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch v okolí kloaky, ochabnuté nohy
Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav, najmä pri nedostatku vápnika (chýbajúca sépiová kosť/grit), chlade, obezite alebo nevhodnej kondícii samice. Hoci vdovka kladie vajcia do hniezda hostiteľa, samotná tvorba a znesenie vajca prebieha v jej tele a riziko zadržania platí rovnako. Pomáha teplo, vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: trvalý prísun vápnika, teplo, dostatok pohybu a dobrá kondícia.
Hniezdny parazit so špecializovaným hostiteľom — vdovka rajská nestavia vlastné hniezdo, ale znáša vajcia do hniezda jediného hostiteľa — pytílie krásnej (Pytilia melba), ktorá jej mláďatá nevedomky odchová spolu s vlastnými.
Mláďatá napodobňujú mláďatá hostiteľa a NEzabíjajú ich — na rozdiel od kukučky vdovka hostiteľské vajcia ani mláďatá neničí; jej mláďatá dokonale napodobňujú vzor podnebia (ústnej dutiny), žobravé prejavy a hlas mláďat pytílie, takže ich hostiteľskí rodičia kŕmia ako vlastné.
Dlhý ozdobný chvost samca — samec v hniezdnej sezóne nasadá mimoriadne dlhý, široký a do strán sploštený čierny chvost (predĺžené stredové perá), ktorý telo predlžuje na vyše 30 cm a používa ho pri nápadných tokových letoch.
Sezónna premena (eklipsa) — samec je efektný len v tokovom (svadobnom) šate; mimo sezóny zhodí dlhý chvost aj nápadné perie a vyzerá ako nenápadná, hnedo prúžkovaná samica (vrabcovitý vzhľad). Premena sa každoročne opakuje.
Samec napodobňuje hlas svojho hostiteľa — do tokového spevu vpletá napodobeniny volaní a spevu pytílie krásnej, na ktorej vyrástol; práve podľa tohto „nahovoreného" hlasu hostiteľa samice rozoznávajú vhodného partnera.
Nápadný pohlavný dimorfizmus — v sezóne má samec čiernu hlavu a chrbát, zlatistú šiju, gaštanovo-hrdzavú hruď, biele brucho a dlhý čierny chvost, kým samica je nenápadná, hnedo prúžkovaná a vrabcovitá bez dlhého chvosta.
Prevažne zrnožravec — živí sa najmä semenami tráv (proso, divé trávové semená), doplnkovo hmyzom; na rozdiel od svojho hostiteľa, pytílie, nie je až tak silne závislá od živej potravy.
Citlivá na chlad — africký teplomilný druh — vdovka neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan (ideálne teplo nad ~20 °C); čerstvo dovezené vtáky sú obzvlášť citlivé a pri podchladení rýchlo chradnú.
Patrí do samostatnej čeľade vdovkovitých — hoci je s astrildovitými blízko príbuzná, vdovka rajská sa dnes radí do čeľade vdovkovitých (Viduidae), spolu s ostatnými vdovkami a tzv. modráskami (indigobirds), ktoré sú všetky hniezdnymi parazitmi.
Bežná v prírode, dlhoveká v chove — v prírode je vdovka rajská najmenej ohrozená (IUCN LC) so stabilnou populáciou a nie je v CITES; pri správnej starostlivosti sa v chove dožíva približne 10–15 rokov, čo je na drobného spevavca pomerne veľa.
Skôr nie — patrí medzi náročnejšie a špecifické voliérové vtáky. Samotné udržanie dospelých vtákov je zvládnuteľné (sú prevažne zrnožravé), no náročná je z troch dôvodov: (1) potrebuje priestrannú, dlhú a vyššiu voliéru kvôli tokovým letom a najmä ochrane dlhého chvosta samca; (2) je citlivá na chlad — neznáša mráz ani prievan (ideálne teplo nad ~20 °C); (3) jej rozmnožovanie je možné len spolu s hostiteľským druhom — pytíliou krásnou, pretože vdovka je hniezdny parazit a vlastné hniezdo nestavia. Pre úplného začiatočníka sú vhodnejšie zebrička, bengalka alebo astrild obyčajný. Vdovka rajská je naopak vďačnou voľbou pre pokročilejšieho chovateľa, ktorý dokáže zabezpečiť priestrannú voliéru, teplé prostredie a prípadne aj chov hostiteľa — odmenou je každoročná premena samca do nádherného tokového šatu.
Vdovka rajská je hniezdny parazit — nestavia vlastné hniezdo a o jej mláďatá sa stará iný druh. Samica znáša vajcia priamo do hniezda hostiteľa — pytílie krásnej (Pytilia melba), ktorá ich vysedí a mláďatá vdovky odchová spolu s vlastnými. Na rozdiel od kukučky vdovka hostiteľské vajcia ani mláďatá neničí — jej parazitizmus škodí hostiteľovi len málo. Mimoriadne je, že mláďatá vdovky dokonale napodobňujú vzor podnebia (ústnej dutiny), žobravé prejavy a hlas mláďat pytílie, takže ich hostiteľskí rodičia kŕmia ako vlastné; aj dospelý samec napodobňuje hlas pytílie v tokovom speve. V chove to znamená, že úspešný odchov vdovky je možný len pri súčasnom chove pytílie krásnej — je to úloha pre skúseného chovateľa.
Dlhý chvost samca je tokový (svadobný) ozdobný prvok. Pred hniezdnou sezónou samec prepeľuje z nenápadného eklipsného šatu do nápadného svadobného peria a získava mimoriadne dlhý, široký čierny chvost (predĺžené stredové perá), čiernu hlavu, zlatistú šiju a gaštanovú hruď. Tento chvost používa pri nápadných vzdušných tokových letoch, ktorými zaujíma samice. Po skončení sezóny samec dlhý chvost aj nápadné perie zhodí a opäť vyzerá ako nenápadná, hnedo prúžkovaná samica (tzv. eklipsný šat) — táto premena sa každoročne opakuje. Práve preto je mimo sezóny ťažké rozlíšiť samca od samice.
Záleží na ročnom období: (1) V tokovej sezóne je samec jednoznačný — má čiernu hlavu a chrbát, zlatistú šiju, gaštanovo-hrdzavú hruď, biele brucho a nápadný dlhý široký čierny chvost; (2) Mimo sezóny (eklipsa) sa však samec aj samica podobajú na nenápadného, hnedo prúžkovaného „vrabčeka" s krátkym chvostom a tmavo-svetlým vzorom na hlave — vtedy ich od seba laik prakticky nerozozná. Aj mladé vtáky vyzerajú ako samica. Pri kúpe mimo sezóny sa preto spoľahni na informácie a krúžky od chovateľa, nie na vzhľad. Toto je dôležité, aby si nekúpil napríklad dve samice alebo dvoch samcov v domnení, že ide o pár.
Vdovka rajská je africký teplomilný druh, ktorý neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan — čerstvo dovezené vtáky sú na chlad obzvlášť citlivé. Vyhovuje jej teplo, ideálne nad ~20 °C. Z hľadiska priestoru potrebuje priestrannú, dlhú a vyššiu voliéru (od ~150–200 cm dĺžky, čím dlhšiu, tým lepšiu) s vyššími trávami, kríkmi a úkrytmi — dĺžka je dôležitá pre tokové lety samca a výška preto, aby sa dlhý chvost samca nepoškodil o steny a bidielka. Malá klietka vedie k stresu, obezite a polámanému periu. Vo vonkajšej voliére ju možno chovať v teplej časti roka, no na chladné obdobie potrebuje suchý, bezprievanový a vykurovaný úkryt. Dôležitý je aj dôraz na hygienu — druh je náchylný na črevné parazity.
Vdovka rajská je prevažne zrnožravá — základ stravy tvoria semená tráv (proso žlté, červené a biele, mohár, lesknica kanárska a divé trávové semená) a metličky prosa. Na rozdiel od svojho hostiteľa, pytílie krásnej, nie je až tak silne závislá od živej potravy: živú potravu (termity, pinkie, drobné larvy, vaječné kukly, múčne červy) podávaj ako vítaný doplnok bielkovín, najmä počas pelichania a v sezóne, keď samec tvorí náročné tokové perie. Stravu dopĺňaj o klíčené a namočené semená, zeleň (žabinec, púpava, špenát), polozrelé metličky tráv a podľa potreby o vaječnú zmes; trvalo musí byť k dispozícii sépiová kosť a grit. Pozor na obezitu pri nadbytku tučného krmiva mimo sezóny. Nikdy nepodávaj avokádo, čokoládu, kofeín, soľ, cibuľu a cesnak.
V tokovom období sú samce vdoviek voči sebe teritoriálne, preto sa zvyčajne drží jeden samec s viacerými samicami v dostatočne veľkej voliére (druh je polygýnny). Viac dospelých samcov v tesnej voliére počas sezóny nie je vhodné — hrozia potýčky, stres a poškodenie dlhého chvosta. Mimo sezóny sú vtáky znášanlivejšie a v priestrannej, husto zarastenej voliére ich možno kombinovať s pokojnými astrildovitými druhmi. Ak chceš vdovku rozmnožovať, musíš chovať spolu s hostiteľom — pytíliou krásnou (a najlepšie viac párov hostiteľa), pretože vdovka znáša vajcia do jej hniezda a vlastné nestavia. Pre začiatok ako vtáka na pozorovanie postačí skupinka s prevahou samíc a jedným–dvoma samcami v priestrannej voliére.