Viduidae (vdovkovité)
Vdovka plavá patrí medzi stredne hlasné až tichšie chovné vtáky — jej hlas nie je prenikavý a mimo tokového obdobia ju takmer nepočuť. Samec v toku spieva cvrlikavý, štebotavý spev a do neho vplieta napodobeniny hlasu amaranta fialovkastého (Granatina ianthinogaster), na ktorom vyrástol; práve podľa tohto „nahovoreného" hlasu hostiteľa samice rozoznávajú vhodného partnera. Výskum Payna (2003, Ostrich 74) preukázal, že samce vytvárajú lokálne spevné dialekty: susediace samce zdieľajú rovnaké tematické variácie, kým samce vzdialené niekoľko km majú iné sady tém. Rôzne témy sú spojené s rôznymi kontextmi — niektoré so zaliehaním súpera, iné s dvorením samici. V bežnej komunikácii vydávajú vtáky tiché kontaktné volania. Hlas nepreniká cez steny — vhodný aj do bytu. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — jeho imitácia sa týka výhradne hlasu hostiteľa.
Pred sezónou samec prepeľuje z nenápadného eklipsného šatu do nápadného svadobného peria: získava čierne perie na hlave a chrbte, krémovo-plavé teme a spodnú stranu tela a najmä štyri mimoriadne dlhé, úzke slamovo-plavé chvostové perá (1–2 mm šírky). Podnetom je dlhší deň a teplo. Mimo sezóny samec opäť zhodí slamové perá — premena sa každoročne opakuje.
Samec dvorí samiciam vzdušnými tokovými letmi s vlajúcimi slamovými perami a spevom, do ktorého vplieta napodobeniny hlasu amaranta fialovkastého. Samce hájia prominentné spevné miesta (konáre, vyvýšené body) a vytláčajú súperov. Druh je polygýnny — jeden samec sa pári s viacerými samicami. Súsediace samce zdieľajú rovnaké spevné témy (dialekty), kým vzdialené samce majú iné (Payne 2003).
Vdovka plavá je hniezdny parazit — samica nestavia vlastné hniezdo, ale znáša vajcia priamo do hniezda amaranta fialovkastého (Granatina ianthinogaster). Počas sezóny parazituje viac hniezd. Načasovanie znášky je zosúladené s hniezdením hostiteľa.
Vajcia vdovky vysedí hostiteľský amarant fialovkastý spolu s vlastnou znáškou — vdovka sa o inkubáciu vôbec nestará. Inkubácia trvá orientačne ~13–14 dní (zhodné s dátami hostiteľa Granatina ianthinogaster). Mláďatá sa liahnu holé a slepé a o ich kŕmenie sa stará hostiteľ.
Mláďatá vdovky dokonale napodobňujú vzor podnebia (ústnej dutiny) a žobravé prejavy mláďat amaranta fialovkastého — preto ich hostiteľskí rodičia kŕmia ako vlastné. Vdovčie mláďatá hostiteľské mláďatá NEvytláčajú ani nehubia a vyrastajú spolu s nimi. Mláďatá operejú a vyletia po ~3 týždňoch.
Mladé vdovky sú nenápadné, béžovo-hnedo sfarbené a vrabcovité — pripomínajú samicu bez dlhých pier. Samce získavajú nápadný slamový tokový šat postupne a sezónne ho každoročne nasadzujú a zhadzujú (eklipsa). Pri správnej starostlivosti sa druh dožíva ~8–10 rokov.
Vdovka plavá nie je vták na ruku — patrí medzi plachšie a ostražitejšie druhy. Cieľom nie je ochočiť na maznanie (to ju silno stresuje), ale dopriať jej pokoj a dôveru, aby pri obsluhe a kŕmení zostala pokojná. Postup: (1) po prevoze nechaj vtáky dlhšie aklimatizovať v priestrannej, husto zarastenej voliére; (2) pohybuj sa pri voliére pokojne a hovor tichým hlasom; (3) kŕm v pravidelnom čase a obľúbenú metličku prosa podávaj nenápadne — vták si spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou; (4) nikdy vtáky nenaháňaj — chytaj len v nevyhnutnom prípade, radšej v šere, aby si neporanil slamové perá samca. Najviac sa im darí v priestrannej, dlhej a husto zarastenej voliére s amarantom fialovkastým. Ochočovanie na ruku pri tomto druhu nemá zmysel.
Po prevoze nechaj vtáky dlhšie (1–3 týždne) v pokoji aklimatizovať v priestrannej, dlhej a husto zarastenej voliére — nehýb voliérou, len dopĺňaj krmivo a vodu
Pri voliére sa pohybuj POKOJNE a hovor tichým hlasom — vdovka je plachšia, náhle pohyby a hluk ju plašia
Kŕm v pravidelnom čase; obľúbenú metličku prosa a živú potravu podávaj nenápadne — vták si spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou a získa dôveru
Nikdy vtáky nenaháňaj — chytaj len v nevyhnutnom prípade (presun, ošetrenie), radšej v šere a pokojne, aby si neporanil dlhé slamové perá samca
Zabezpeč dostatok dĺžky a výšky voliéry — samec potrebuje priestor na tokové lety a slamové perá sa v tesnom priestore ľahko pokrúcajú alebo lámajú
Pri rozmnožovaní chov spolu s dostatočným počtom párov amaranta fialovkastého — bez hostiteľa odchov nie je možný; hostiteľovi zabezpeč hniezdne podmienky a živú potravu
V sezóne počítaj s teritorialitou samca — jeden samec s viacerými samicami, ďalší samec len vo výrazne väčšej voliére alebo mimo
Nečakaj krotkosť — vdovka plavá zostáva celoživotne plachšia; je to vták na pozorovanie tokového správania a premeny, nie na maznanie
Vdovka plavá je vzácna v zajatí — na trhu SR/ČR/DE sa objavuje sporadicky, prevažne u špecializovaných chovateľov afrických spevavcov. Nie je v CITES (žiadne obmedzenie dovozu), IUCN LC, no nízky záujem o náročný druh a ťažkosti s odchovom v zajatí udržujú dostupnosť nízku. Orientačná cena 60–120 € za kus, pár ~120–200 €; samec v plnom tokovom šate so slamovými perami môže byť drahší. Presné ceny na trhu SR/ČR neboli v čase spracovania overiteľné z verejných inzerátov (druh sa objavuje len sporadicky). Pre úspešný odchov počítaj rovno aj s chovom amaranta fialovkastého (Granatina ianthinogaster) — bez hostiteľa sa vdovka nerozmnoží.
| Vdovka plavá | Vdovka kráľovská (Vidua regia) | Vdovka rajská (Vidua paradisaea) | Vdovka strakatá (Vidua macroura) | Amarant fialovkastý (Granatina ianthinogaster) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~11 cm (samec v toku so 4 slamovými perami) | ~11–13 cm (samec +4 shaft perá, ~16–17 cm) | ~13–15 cm (samec s dlhým širokým chvostom, telo vyše 30 cm) | ~12–13 cm (samec +~20 cm chvost) | ~13–14 cm |
| Váha | ~11–18 g | ~12–17 g | ~16–22 g | ~12–18 g | ~12–16 g |
| Dožitie | ~8–10 r | ~10–15 r | ~10–15 r | ~10–15 r | ~5–8 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 4/5 | 4/5 | 4/5 | 3/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC · bez CITES | IUCN LC · bez CITES | IUCN LC · bez CITES | IUCN LC · bez CITES | IUCN LC · bez CITES |
| Povaha | Samec v toku: čierne perie, krémovo-plavé teme a brucho, 4 úzke slamové perá, červenastý zobák; samica/eklipsa béžovo-hnedo sfarbená | Samec v toku: čierna hlava, zlatisto-oranžová hruď, 4 úzke ČIERNE shaft perá s rozšírenými špičkami; suchá savana južnej Afriky | Samec v toku: čierna hlava, zlatistá šija, gaštanová hruď, dlhý ŠIROKÝ sploštený čierny chvost (ribbon-tail); iný profil ako straw-tail | Samec v toku: čierno-biely, červený zobák, veľmi dlhý úzky ČIERNY chvost (stuha); najdostupnejší zo skupiny vdoviek | Samec: fialovo-modrá tvár, hnedo-červené telo, biely bodkovaný bok; samica matnejšia — PRIMÁRNY HOSTITEĽ vdovky plavej, nutný pre odchov |
| Areál | Aridná savana východnej Afriky (Etiópia, Keňa, Somálsko, Južný Sudán, Tanzánia, Uganda) — hniezdny parazit amaranta fialovkastého | Suchá savana južnej Afriky (Namíbia, Botswana, Zimbabwe) — hniezdny parazit motýlika granátového; shaft perá čierne na rozdiel od slamových pier vdovky plavej | Východná a južná Afrika — príbuzný parazit, hostiteľ pytília krásna; wide ribbon-tail vs. narrow straw-tail | Subsaharská Afrika — hniezdny parazit astrildov, dostupnejší a agresívnejší v sezóne ako vdovka plavá | Východná Afrika (suché kroviny) — astrildovitá pinka; nutná pre chov vdovky plavej so zámerom odchovu |
Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, sťažené dýchanie, nechutenstvo, triaška
Ide o africký teplomilný druh aridnej savanys — neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan; čerstvo dovezené vtáky sú na chlad obzvlášť citlivé. Pri podchladení rýchlo chradne a je náchylná na nasadajúce bakteriálne respiračné infekcie. Prevencia: teplo (ideálne nad ~20 °C), suché bezprievanové prostredie. Pri príznakoch zabezpeč teplo a vyhľadaj aviárneho veterinára.
Príznaky: Riedky až krvavý trus, chudnutie napriek žraniu, naježené perie, apatia
Drobné vdovkovité a astrildovité vtáky sú náchylné na črevné parazity — odporúča sa pravidelná kontrola trusu a odčervovanie (~každé 3 mesiace), najmä pri vtákoch vo voliére s prirodzeným substrátom. Diagnostika vyšetrením trusu, liečba antiparazitikami od aviárneho veterinára. Karanténa nových vtákov a denná výmena vody.
Príznaky: Pokrútené, polámané alebo znečistené slamové perá samca, neúplný tokový šat, poranenie pri náraze
Samec v tokovom šate má štyri mimoriadne dlhé a úzke slamové perá (len 1–2 mm šírky), ktoré sa v tesnej klietke alebo nízkej voliére ľahko pokrútia alebo polámajú. Nejde o chorobu, ale o častý chovateľský problém. Prevencia: dostatočne dlhá a vysoká voliéra, bidielka rozmiestnené tak, aby perá nenaražali, čisté prostredie a pokoj. Poškodené perá sa nahradia pri ďalšom pelichaní.
Príznaky: Dýchanie s otvoreným zobákom, klikavý zvuk pri dýchaní, namáhavé dýchanie, strata hlasu a spevu, vyčerpanosť
Roztoče osídľujú dýchacie cesty a pri silnej infekcii ich upchajú. Drobné spevavce sú citlivé — bez liečby hrozí udusenie. Lieči sa ivermektínom u aviárneho veterinára. Karanténa nových vtákov, dobré vetranie bez prievanu. Pri klikavom dýchaní vyhľadaj veterinára bezodkladne.
Príznaky: Sťažené dýchanie, letargia, znížená aktivita, postupné chradnutie, zmeny spevu
Aspergillus rastie na vlhkom krmive a znečistenej podstielke. Prevencia: nikdy nepodávaj navlhnuté ani plesnivé semená, suché a čisté prostredie, dobrá ventilácia. Liečba je ťažká — nutný aviárny veterinár pri najmenšom podozrení na zhoršenie dýchania.
Príznaky: Samica sedí nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch v okolí kloaky, ochabnuté nohy
Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav, najmä pri nedostatku vápnika (chýbajúca sépiová kosť/grit), chlade alebo obezite. Samica vdovky plavej znáša viacero vajec za sezónu do hostiteľských hniezd, preto je prevencia dôležitá: trvalý prísun vápnika, teplo, dostatok pohybu. Pomáha teplo, vlhko a okamžitá veterinárna pomoc.
Hniezdny parazit so špecializovaným hostiteľom — vdovka plavá nestavia vlastné hniezdo, ale znáša vajcia do hniezda primárneho hostiteľa — amaranta fialovkastého (Granatina ianthinogaster, Purple Grenadier); mláďatá hostiteľa dokonale napodobňujú v ústnej kresbe a žobravých signáloch.
Štyri extrémne úzke slamové perá — na rozdiel od vdovky rajskej (so širokými stuhovitými perami) má samec vdovky plavej štyri mimoriadne úzke slamovo-plavé chvostové perá len 1–2 mm šírky s tuhým žltým rachisovým vláknom — práve táto odlišnosť dáva druhu anglický názov Straw-tailed Whydah.
Epitet po Fischerovi — druh opísal Anton Reichenow v roku 1882; epiteton fischeri nesie meno nemeckého prírodovedca a cestovateľa Gustava Adolfa Fischera.
Mláďatá napodobňujú mláďatá hostiteľa a NEzabíjajú ich — na rozdiel od kukučky vdovka hostiteľské vajcia ani mláďatá neničí; jej mláďatá dokonale napodobňujú vzor podnebia a žobracie signály mláďat amaranta fialovkastého a vyrastajú spolu s nimi.
Spevné dialekty — susediace samce zdieľajú rovnaké tematické variácie spevu, kým samce vzdialené niekoľko km majú odlišné sady spevných tém; výskum Payna (2000, Ethology; 2003, Ostrich 74) ako jeden z prvých opisuje kultúrnu evolúciu spevu u hniezdnych parazitov.
Samec napodobňuje hlas svojho hostiteľa — dospelý samec do tokového spevu vplieta napodobeniny volaní amaranta fialovkastého, na ktorom vyrástol; práve podľa tohto „nahovoreného" hlasu samice rozoznávajú vhodného partnera a samec si zaistí prístup k hostiteľskému hniezdu.
Sezónna premena a eklipsa — samec je efektný len v tokovom šate; mimo sezóny zhodí slamové perá aj nápadné čierne perie a vyzerá ako nenápadná béžovo-hnedá samica — táto premena sa každoročne opakuje.
Aridná savana východnej Afriky — na rozdiel od mnohých iných vdoviek je vdovka plavá viazaná na aridnú a semi-aridnú trnitú savanu a ker do výšky ~1600 m n.m. v Etiópii, Keni, Somálsku, Južnom Sudáne, Tanzánii a Ugande — areál je fragmentovaný.
Červenastý zobák — oba pohlavie majú červenastý (červenohnedý) zobák, čo je vzácny znak spomedzi vdoviek a pomáha pri identifikácii aj v nenápadnom eklipsnom šate.
Patrí do samostatnej čeľade vdovkovitých — hoci je s astrildovitými blízko príbuzná, vdovka plavá sa radí do čeľade Viduidae; všetky druhy čeľade sú hniezdnymi parazitmi s druhovo špecifickým hostiteľom.
Nie — patrí medzi náročnejšie voliérové vtáky. Samotné udržanie dospelých vtákov je zvládnuteľné (sú prevažne zrnožravé), no náročná je z troch dôvodov: (1) potrebuje priestrannú, dlhú voliéru kvôli tokovým letom a ochrane slamových pier samca; (2) je citlivá na chlad (neznáša mráz ani prievan, ideálne nad ~20 °C); (3) rozmnožovanie je možné len spolu s hostiteľom — amarantom fialovkastým (Granatina ianthinogaster). Pre začiatočníka sú vhodnejšie zebrička, bengalka alebo astrild.
Slamové perá (angl. straw tail feathers) sú štyri mimoriadne predĺžené, veľmi úzke slamovo-plavé (žltkasté) chvostové perá samca vdovky plavej — len 1–2 mm šírky s tuhým žltým rachisovým vláknom a jemnými vláknami po bokoch. Práve tento znak dáva druhu anglický názov Straw-tailed Whydah. Na rozdiel od vdovky rajskej (Vidua paradisaea), ktorá má dva veľmi dlhé, široké a stuhovité čierne chvostové perá (ribbon-like), má vdovka plavá štyri úzke, slamovo-žlté perá — odlišné farbou aj tvarom.
Každý druh vdovky je evolučne viazaný na konkrétneho hostiteľa — toto viazanie vzniklo tým, že mláďatá vdovky napodobňujú práve vzor podnebia a hlasy mláďat toho hostiteľa, na ktorom sami vyrástli (hostiteľský imprinting). Vdovka plavá parazituje amaranta fialovkastého (Granatina ianthinogaster) — kým napr. vdovka kráľovská je viazaná na motýlika granátového. V chove sa preto vdovka plavá rozmnoží len s prítomnosťou amaranta fialovkastého v tej istej voliére.
Záleží na ročnom období: (1) V tokovej sezóne je samec jednoznačný — čierne perie na hlave a chrbte, krémovo-plavé teme a brucho, červenastý zobák, štyri nápadné slamové perá; (2) Mimo sezóny (eklipsa) sa samec aj samica podobajú na nenápadného béžovo-hnedo sfarbeného „vrabčeka" bez dlhých pier — rozlíšenie je bez krúžkov od chovateľa prakticky nemožné. Oba pohlavie majú červenastý zobák (pomôcka pri ID aj v eklipse).
Dospelé vtáky udržať áno — vdovka plavá je prevažne zrnožravá a nepotrebuje hostiteľa na prežitie. Rozmnožovanie bez hostiteľa však nie je možné: samica je obligátny hniezdny parazit — vajcia znáša výhradne do hniezda hostiteľa. Bez hostiteľa k odchovu mláďat nedôjde. Pre úspešný odchov treba v tej istej voliére chovať dostatočný počet chovných párov amaranta fialovkastého s hniezdnymi podmienkami a živou potravou.
Vdovka plavá obýva aridnú a semi-aridnú trnitú savanu a ker do výšky ~1600 m n.m. vo východnej Afrike — konkrétne v Etiópii, Keni, Somálsku, Južnom Sudáne, Tanzánii a Ugande; areál je fragmentovaný. IUCN LC so stabilnou populáciou, druh nie je v CITES.
Výskum Roberta B. Payna (2000 Ethology, 2003 Ostrich 74) preukázal, že samce vdovky plavej vytvárajú lokálne spevné dialekty: susediace samce zdieľajú rovnaké tematické variácie spevu (napr. konkrétnu sériu motívov hostiteľa), kým samce vzdialené niekoľko km majú odlišné sady tém. Niektoré témy sú spojené so zaliehaním súpera, iné s dvorením samici. Ide o jeden z najlepšie zdokumentovaných prípadov kultúrnej evolúcie spevu u hniezdnych parazitov.