Uškárik vrchovský (Eremophila alpestris)

Alaudidae (škovránkovité)

Uškárik vrchovský

Eremophila alpestris — zemný škovránok otvorenej krajiny s čierno-žltou tvárou a čiernymi periovými rohmi na temene — holarktický druh, v SR vzácny zimný hosť chránený zákonom

IUCN: LC (Least Concern, 2021) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie IUCN 2021 cez BirdLife International). Napriek statusu LC je populačný trend hodnotený ako klesajúci — celková populácia presahuje 140 miliónov jedincov, no severoamerická populácia stratila viac ako 70 % medzi rokmi 1966 a 2015 podľa North American Breeding Bird Survey a Christmas Bird Count. Druh bol zaradený medzi Common Birds in Steep Decline (2016). Jeden poddruh strigata (streaked horned lark, záp. USA) bol zaradený na zoznam ohrozených druhov USA (ESA 2013). Hlavnými hrozbami sú intenzívne poľnohospodárstvo, herbicídy (odstránenie buriny so semenami), strata holých otvorených biotopov, kolízie s veternou infraštruktúrou a klimatická zmena (ústup arktickej tundry). Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka16–20 cm (28–48 g)
Výskyt v SRZriedkavý zimný hosť, 0–300 jedincov
BiotopHolé polia, tundra, alpínske lúky, pobrežia
StravaSemená (60 %), hmyz a bezstavovce (30 %)
Dožitie3–8 r vo voľnej prírode
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
3/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

60% 30% STRAVA zloženie
Semená tráv, bylín a plodín — základ jedálnička po celý rok, zbierané chôdzou po holej zemi a medzi vegetáciou 60%
Hmyz a bezstavovce — kobylky, mravce, osy, pavúky, slimáky; nevyhnutná zložka v hniezdnej sezóne a pri odchove mláďat 30%
Bobule a drobné plody — sezónny doplnok 6%
Minerály a grit — drobné kamienky na trávenie semien, prijímané pri chôdzi po zemi 4%

Odporúčané potraviny

  • Voľne žijúci druh — nehodí sa do klietkového chovu; v prírode zbiera semená tráv, bylín a plodín chôdzou po holej zemi
  • V hniezdnej sezóne je hmyz (kobylky, mravce, osy, pavúky) nevyhnutnou bielkovinovou zložkou pre rast mláďat
  • Na jeseň a v zime prechádza prevažne na rastlinné semená a zrno zo sklizne
  • Príležitostne bobule a drobné plody ako sezónny doplnok
  • Grit (drobné kamienky) nevyhnutný pre mechanické trávenie semien — zbiera ho pri chôdzi po zemi
  • V prírode si sám vyvažuje pomer semien a hmyzu podľa ročného obdobia a dostupnosti potravy

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky jedovaté (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kofeín — toxické pre vtáky
  • Soľ, korenené jedlá, spracované ľudské potraviny — poškodzujú obličky
  • Pesticídmi kontaminované semená a hmyz — priame riziko otravy (hlavná hrozba tohto druhu v kultúrnej krajine)
  • Plesnivé krmivo — riziko aspergilózy a mykotoxínov
Tip od odborníka Uškárik vrchovský je vo voľnej prírode prevažne semenožravý druh s dôležitým hmyzím doplnkom — základ jedálnička tvoria semená tráv, bylín a zrno, kým v hniezdnej sezóne a pri odchove mláďat výrazne stúpa podiel hmyzu (kobylky, mravce, pavúky). Charakteristické je, že potravu hľadá výlučne chôdzou a behom po zemi — nikdy neskáče. Druh sa v klietkovom chove nedrží, preto kŕmne odporúčania pre zajatecký chov nie sú k dispozícii. Informácie o potrave sú uvedené výlučne pre atlasové a poznávacie účely.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 3 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.4
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Uškárik vrchovský je nenápadný a pomerne tichý druh — jeho spev je vysokotonový, jemný a slabý, hlas v lese ťažko vysledovateľný. Zimujúce jedince na poli väčšinou mlčia alebo vydávajú iba tiché kontaktné hlásky. Nepatrí medzi hlasných spevákov a v klietkovom chove sa nedrží, takže otázka rušenia susedov je irelevantná.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Uškárik vrchovský nie je maznavý vták na ruku — ide o plachého, voľne žijúceho zemného vtáka, ktorý sa v zajatí nedrží. Fyzický kontakt s človekom je preň stresujúci.
3/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny zemný druh — uškárik trávi väčšinu času chôdzou a behom po holej zemi pri hľadaní potravy. V hniezdnej sezóne samec vykonáva nápadné letové tokové lety. Severné populácie sú sťahovavé a prekonávajú značné vzdialenosti.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Uškárik vrchovský nenapodobňuje ľudskú reč — jeho zvukový repertoár je vrodený (tiché kontaktné hlásky a jednoduché spevy). Reč sa nenaučí; nedrží sa ani ako spoločenský vták.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Uškárik vrchovský patrí medzi jemne spievajúce škovránky — jeho hlas je vysokotonový, tinkling (zvonivý, jemne kovový) a pomerne slabý, opisovaný ako "lispy" (šepotavý) alebo "tinkling" (zvoniaci). Tok-spev samec prednáša vo vzdušnom letovom toku: stúpa do výšky, krúži nad teritóriom a spieva — séria niekoľkých krátkych čipkavých nôt nasledovaná stúpajúcim trilkovaním, trvajúca len pár sekúnd, opakovaná dlhú dobu (niekoľko minút). Samec začína spievať až hodinu a pol pred svitaním. Kontaktná a poplašná hláska je tiché "tsee-tit" alebo "pee-pit", vydávané za letu. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Zimujúce jedince v SR väčšinou mlčia.

Dokáže hovoriť? Uškárik vrchovský nenapodobňuje ľudskú reč ani cudzie melódie. Škovránky túto schopnosť nemajú — jeho zvukový repertoár (jemné tinkling spevy a kontaktné hlásky) je vrodený. Nie je to hovoriaci spoločenský vták a v zajatí sa ani nedrží.

Typické zvuky

  • Letový tok-spev — séria krátkych čipkavých nôt nasledovaná stúpajúcim trilkovaním; prednášaný vo vzdušnom letovom toku nad teritóriom, začína až 90 minút pred svitaním
  • Kontaktná hláska — tiché, jemné "tsee-tit" alebo "pee-pit", vydávané za letu i v kŕdliku pri potrave
  • Poplašné volanie — prenikavejšie a ostrejšie "seep" pri vyrušení alebo nábehom dravca; vták pritom squats (tlačí sa k zemi) alebo uteká
  • Zimná tichosť — zimujúce jedince v SR (pohybujúce sa v malých skupinkách po holých poliach) väčšinou vydávajú iba sporadické kontaktné hlásky; tok-spev počuť len v hniezdnom areáli

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna (v hniezdnom areáli) — od marca/apríla na juhu areálu; 2–3 znášky ročne; hniezdo na zemi v plytkom hĺbenom dole
Tok — samec spieva pri letovom toku (stúpa do výšky a krúži s pesničkou) i na zemi; dvíha čierne "rohy" (tufty) na temene
Odchov mláďat — mláďatá opúšťajú hniezdo po cca 9–12 dňoch; kŕmia obaja rodičia; v hniezdnom areáli 2–3 vrhy ročne
Pelichanie — po hniezdnej sezóne pred jesennými presuny
Zimovanie — severné populácie ťahajú na juh; v SR zimný hosť (október–marec), zdržiava sa na holých poliach, oziminách, pobrežných plochách
Čiastočný migrant — severné arktické a horské populácie sú sťahovavé; niektoré juhozápadné a horské európske populácie sú prevažne stále

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh)
Holá alebo krátkotrávnatá otvorená krajina bez stromov — tundra, alpínske lúky, prérie, polopúšte, poľnohospodárske plochy, pláže
Uškárik vrchovský je obligátny druh otvoreného terénu — aktívne vyhýba stromom, hustej vegetácii a zástavbe. V hniezdnom areáli obýva arktickú tundru a horské alpínske lúky nad hranicou lesa, prípadne prérie a polopúšte Severnej Ameriky. V SR zimuje na holých poliach, oziminách, pobrežných plochách vodných nádrží a rybníkov, zvyčajne v malých skupinkách. Druh sa v zajatí nedrží.
Spoločenské správanie
V hniezdnej sezóne osamotené páry; mimo sezóny a v zime voľné skupinky, niekedy väčšie zimné kŕdle
Počas hniezdenia háji samec teritórium spevom a letovým tokom; páry žijú roztrúsene. Mimo sezóny a na zimoviskách sa uškáriky združujú v malých skupinkách (niekoľko jedincov), prípadne v zmiešaných kŕdlikoch s inými zemnopozemsknými vtákmi (napr. s pipiškami). V SR zimné skupinky na strniskách a pri brehu rybníkov.
Teplota, podnebie a migrácia
Severné populácie sú sťahovavé — hniezdia na arktickej tundre, zimujú v miernom pásme; niektoré horské populácie sú prevažne stále
Druh je prispôsobený na drsné podmienky — arktická tundra, vysokohorské lúky, zimné pobrežné pláže. Severné populácie sú sťahovavé: hniezdia na dalekej severe alebo vo vysokých horách, zimujú v nižších polohách. Niektoré juhozápadné a stredoeurópske horské populácie sú prevažne stále. V SR je druh zimným hosťom (október–marec).
Hniezdenie a hniezdo (v hniezdnom areáli)
Plytká zemná priehlbina vystlaná trávou a srsťou; samica stavá sama; typicky zástita kameňom alebo hrudou zo záveternej strany
Samica sama vyhĺbi mělčinu alebo využije existujúcu priehlbinu (napr. odtlačok kopyta), vystelá jemnými trávami, koreňmi a zvieracím chlpom. Hniezdo je zvyčajne umiestnené s kameňom alebo hrudou zeme na jednej strane — táto záštita tieni hniezdo a chráni pred vetrom. Samec si niekedy prikladá malý "chodník" z materiálu vedúci k hniezdu (účel nejasný). Znáška 2–5 vajec (typicky 3–4), sivo-hnedých so škvrnami; inkubácia 10–12 dní výlučne samicou. Ročne 2–3 znášky.
Kúpanie a hygiena
Kúpanie v plytkých kalužiach a pri potokoch; pracho-kúpele na holej pôde; denný vták
Ako zemný druh uškárik využíva plytké vodné plôšky na kúpanie a pracho-kúpele v suchej pôde ako prevenciu parazitov peria. V zime na zamrznutých poliach je prístup k vode obmedzený — skupinky vyhľadávajú nezamrznuté okraje potôčikov a rybníkov.
Svetlo, denná aktivita a tok
Aktívny denný vták; tok-spev začína až 90 minút pred svitaním — jeden z najskorších ranných spevákov
Uškárik vrchovský je typický denný vták. Samec začína tok-spev až 90 minút pred východom slnka, čo ho radí medzi najskorších ranných spevákov v ornitológii. Počas toku stúpa do výšky a krúži nad teritóriom; tok-spev trvá dlho (samec ho opakuje minúty), potom sa rýchlo zvrhne k zemi. Tento letový tok je jedným z diagnostických znakov celej rodiny Alaudidae.

Rozmnožovací cyklus

Tok a teritórium
Február–máj v hniezdnom areáli (závisí od nadmorskej výšky a zemepisnej šírky)

Samec obsadzuje teritórium a dvíha čierne perové tufty ("rohy") na temene — viditeľná signalizácia sily a kondície. Tok-spev prednáša vo vzdušnom letovom toku: stúpa do výšky, krúži a spieva jemnú zvonivú pesničku. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými škovránkami; presné údaje pre tento druh neoverené).

Hniezdo a znáška
2–5 vajec (typicky 3–4); ročne 2–3 znášky (zdroj: Animal Diversity Web, Wikipedia EN, Birdfact)

Samica sama stavia hniezdo — vyhĺbi plytký dôl alebo využije priehlbinu, vystelá jemnými trávami, koreňmi a srsťou. Typicky so záštitou kameňa alebo hrude zo záveternej strany. Znáša 2–5 vajec (typicky 3–4), sivo-hnedých so škvrnami. Druh hniezdí 2–3× ročne (v juž. častiach areálu).

Inkubácia
10–12 dní, výlučne samica (zdroj: Wikipedia EN); iné zdroje uvádzajú 10–14 dní (ADW)

Inkubuje výlučne samica po dokončení znášky po dobu 10–12 dní (Wikipedia EN); Animal Diversity Web uvádza rozsah 10–14 dní — prezentujeme overený rozsah z viacerých zdrojov. Samec zásobuje inkubujúcu samicu potravou a háji okolie.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá opúšťajú hniezdo po 9–12 dňoch (zdroj: ADW, Birdfact)

Mláďatá sú krmivé (holé, slepé pri vyliahnutí); obaja rodičia ich kŕmia. Hmyz je v tomto období nevyhnutný pre rast mláďat. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 9–12 dňoch (ADW uvádza okolo 12 dní), no plný let nastupuje neskôr; rodičia ich ešte krátko dokrmujú po opustení hniezda.

Vyletenie a vývoj mláďat
Hniezdo opúšťajú po 9–12 dňoch; plné opeření nastáva neskôr

Juvenilné vtáky sú čierno škvrnité zhora s len náznakmi kresby tváre — dospelú tvárnu masku a tufty získavajú postupne pelichaním. Samice zostávajú tlmenejšie ako samci aj v dospelosti. Druh vykonáva 2–3 hniezdne cykly ročne (v teplejších častiach areálu), čo kompenzuje zimné straty populácie.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pravdepodobne prvý rok života (presné údaje neoverené); dožitie 3–8 rokov

Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku (analógiou s blízkymi príbuznými škovránkami; druh-špecifické údaje neoverené). Dožitie vo voľnej prírode: rôzne zdroje sa rozchádzajú — NHPBS a Birdfact uvádzajú 3–5 rokov, Animal Diversity Web na základe krúžkovania priemer ~95 mesiacov (~7,9 roka); rozsah prezentujeme ako 3–8 rokov s poznamenanou nezhoda zdrojov.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí nedrží a neochočuje — ide o voľne žijúceho zemného vtáka otvorenej krajiny. Ochočenie nie je relevantným pojmom pre tento druh.

Uškárik vrchovský je plachý voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje — pri priblížení sa squat (tlačí k zemi) alebo uteká. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik a v klietkovom chove sa bežne nedrží. Jediný zmysluplný vzťah k tomuto druhu je pozorovanie ďalekohľadom vo voľnej prírode bez rušenia. Ak by sa jedinec ocitol dočasne v ľudskej starostlivosti (zranený, zimný úhyn), cieľom je minimalizácia stresu a návrat do prírody.

1

Druh sa neochočuje ani nedrží v zajatí — nie je vhodným klietkovým ani voliérovým vtákom

2

V prírode ho pozoruj ticho z odstupu ďalekohľadom — nepribližuj sa k zimujúcim kŕdlikom na poli, môžu ich vyplašiť

3

Pri náleze zraneného alebo vymrznutého jedinca ho zver záchrannej stanici — minimalizuj kontakt a stres

4

Rešpektuj ochranu druhu podľa zákona 543/2002 Z. z. — uškárik vrchovský je zákonom chránený s hodnotou 1 000 €

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Uškárik vrchovský 16–20 cm Škovránok poľný 16–18 cm Škovránik stromový 13,5–15 cm Pipíška vrchovská 15–17 cm
Uškárik vrchovský Škovránok poľný (Alauda arvensis) Škovránik stromový (Lullula arborea) Pipíška vrchovská (Anthus spinoletta)
Dĺžka16–20 cm16–18 cm13,5–15 cm15–17 cm
Váha28–48 g27–55 g24–36 g18–30 g
Dožitie3–8 r vo voľnej prírode (zdroje sa rozchádzajú)do 8 r vo voľnej prírodedo 6 r vo voľnej prírodedo 5 r vo voľnej prírode
Hlučnosťvoľne žijúci chránený druh — v SR zimný hosť, v zajatí sa nedržívoľne žijúci druh; v SR bežný hniezdič, chránenývoľne žijúci druh; v SR bežný hniezdič, chránenývoľne žijúci druh; v SR vzácny zimný hosť (pobrežie) a vzácny hniezdič Tatier; chránený
Stav IUCNIUCN LC (klesajúci trend), nie je v CITES; SR vyhl. 170/2021: 1 000 €IUCN LC, nie je v CITESIUCN LC, nie je v CITESIUCN LC, nie je v CITES
PovahaPiesčito-hnedastý zemný škovránok s nápadnou čierno-žltou kresbou tváre, čiernym prsným pásom a dvoma čiernymi perovými tuftmi (rohmi) na temene samca; samica tlmenejšia bez výrazných tuftovHnedo-prúžkovaný zemný spevavec s malým chocholíkom (nie tufty-rohy) a bez výraznej tvárnej kresby; hnedý nahor, biely nadočnicový pruh; brilantný hudobný letový tok — najznámejší európsky tok-spevMenší než škovránok, s krátkym chvostom a krátkou krátkym chocholíkom; čierno-biely pruh cez oko (nápadnejší ako u škovránka); chýba tvárna maska uškárika; tok-spev z kruhu vo vzduchu — melodické "lu-lu-lu" klesajúceRovnako zemný otvorený druh, ale patrí do čeľade motacilidae (pipiškovité) nie alaudidae — bez tuftov na temene, bez čierno-žltej tvárnej kresby; v zime na pobreží možno zameniť z diaľky s uškárikom
AreálHolarktický: Severná Amerika (Alaska po Mexiko), severná Eurázia (arktická tundra), Balkánske hory; v Európe zimuje na pobrežiach (Shore Lark); v SR zriedkavý zimný hosť na holých poliachCelá Európa (vrátane SR kde je bežný hniezdič), Stredná Ázia; preferuje nízkotrávnaté lúky, polia a stepi; bežne viditeľný na Slovensku od februáraEurópa (od S Afriky po J Škandináviu), Z Ázia; v SR hniezdič svetlých lesov, lesostepí a piesčitých oblastí; sťahovavý — zimuje na juhHory Eurázie (Alpy, Tatry, Balkán, Pyrenejský polos.); v zimnom šate na morských pobrežiach a brehoch vodných plôch; hnedastý spodok s bledými pruhmi

Choroby a prevencia

Stres a poranenia z odchytu a manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a zobáka, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Najväčšie riziko pre tento plachý zemný druh. Odchyt a manipulácia spôsobujú silný stres a fyzické poranenia. U zranených jedincov v záchrannej stanici je kľúčové ticho, tma, čo najmenej manipulácie a rýchly návrat do prírody. Stres výrazne oslabuje imunitu.

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest spôsobená prachom z vlhkého prostredia alebo plesnivého krmiva — riziko najmä u stresovaných vtákov v dočasnej ľudskej starostlivosti. Prevencia: čerstvé a suché krmivo, hygienické a dobre vetrané prostredie. Liečba antifungálnymi liekmi je dlhá a patrí do rúk aviárneho veterinára.

Endoparazity (kokcídie, hlísty)
stredná

Príznaky: Riedky trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť

Voľne žijúce škovránky bežne nesú črevné parazity, ktoré sa pri zhoršenej kondícii premnožia. U dočasne držaných jedincov pomáha hygiena a koprologická kontrola trusu; liečba cielenými antiparazitikami patrí veterinárovi. Nové jedince drž v karanténe.

Podchladenie a zimné vyčerpanie
stredná

Príznaky: Nehybný vták na zemi, nastŕpané perie, zlyhávanie termoregulácie, slabosť

Zimujúce jedince sú vystavené extrémnym mrazom a veterným podmienkam na holých poliach. Pri zlyhání termoregulácie (tukové zásoby vyčerpané) môže nastať vyčerpanie alebo podchladenie. Nálezca by mal jedinca umiestniť do teplého, tichého a tmavého priestoru a kontaktovať záchranku.

Otrava pesticídmi a kontaminácia potravy
vysoká

Príznaky: Tremor, dezorientácia, odmietanie potravy, úhyn dospelých jedincov na poli

Jedna z hlavných hrozieb druhu vo voľnej prírode — plošné použitie pesticídov na poliach priamo ohrozuje škovránkov živiacich sa na skliznutých poliach. Kontaminácia semien na ošetrených strniskách je doloženou príčinou úhynu. Táto hrozba existuje výlučne vo voľnej prírode.

Prevencia Uškárik vrchovský sa v zajatí nedrží, preto zdravotné rady pre klietkový chov nie sú relevantné. Pri náleze zraneného alebo vyčerpaného jedinca v zime (na poli, pri okne) je postup: (1) umiestni ho do tichého, tmavého a teplého priestoru (papierová škatuľa s otvormi); (2) minimalizuj manipuláciu — stres je sám o sebe smrteľný; (3) neponúkaj jedlo do stabilizácie stavu; (4) kontaktuj záchranku pre voľne žijúce vtáky alebo veterinára čo najrýchlejšie. Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. V bežnom živote je najlepšou ochranou tohto druhu zachovanie sturistých polí, ozimín a neošetrovaných strnisk v poľnohospodárskej krajine.

Zaujímavosti

1

Rohy ako identifikačný znak — uškárik vrchovský je pomenovaný podľa dvoch malých čiernych perových tuftov ("rohov", "ušiek") na temene samca (Eremophila = "milujúci púšť, holé priestranstvo"; alpestris = "horský"). Tieto tufty samec dvíha pri toku a vzrušení — viditeľná komunikácia stavu. Samica má tufty slabšie alebo skoro neznateľné.

2

Jediný škovránok Nového sveta pôvodom — uškárik vrchovský je jediný škovránok (Alaudidae) endemicky pochádzajúci zo Severnej Ameriky, hoci dnes obýva aj veľkú časť Starovekého sveta. Ostatné škovránky v Amerike sú introdukované. V Severnej Amerike je to zároveň jeden z najrozšírenejších zemných spevavcov.

3

42 poddruhov — rekord variability — druh uznáva 42 poddruhov (Wikipedia EN, Avibase), čo z neho robí jedného z vtákov s najväčším počtom poddruhov spomedzi spevavcov. Rôzne populácie sa líšia odtieňom piesčitej alebo hnedej farby chrbta, intenzitou žltej na tvári a kontrastom kresby — ide o mimoriadnu ekologickú flexibilitu.

4

V Európe "Shore Lark" — v Západnej a Strednej Európe druh hniezdi vzácne (arktická Škandinávska tundra, Balkánske pohoria), ale bežne sa objavuje v zime pozdĺž pobrežia Severného a Baltského mora — odtiaľ britské meno Shore Lark (pobrežný škovránok). Na otvorených morských plážach s riedkou vegetáciou ho možno zazrieť v skupinkách so snehuľkami a strnádkami snehovými.

5

Len chôdza, žiadne skákanie — uškárik sa pohybuje výlučne chôdzou a rýchlym behom po zemi, nikdy neskáče. Toto správanie je typické pre zemných škovránkov (Alaudidae) a umožňuje im pohybovať sa rýchlo po otvorených plochách bez toho, aby upozorňovali na seba.

6

Letový tok pred svitaním — samec tok-spev začína až 90 minút pred východom slnka, čo ho radí medzi najskorší ranný hlások spomedzi severských spevavcov. Tok prebieha vo vzduchu: samec vystúpi do výšky, krúži nad teritóriom a spieva jemnú zvonivú pesničku, potom sa rýchlo zvrhne k zemi.

7

Záštita hniezda — uškárik si pri budovaní hniezda typicky ukladá kameň, hrúbu alebo hrudu zeme k jednej strane hniezda — záštita tieni vajíčka pred teplom a chráni pred vetrom. Samec si niekedy prikladá aj malý "chodník" z materiálu vedúci k hniezdnemu vchodu, no účel tohto správania nie je definitívne vysvetlený.

8

Populácia klesá napriek LC — napriek statusu IUCN Least Concern (a celkovej populácii vyše 140 miliónov jedincov) je trend klesajúci. Severoamerická populácia stratila viac ako 70 % medzi rokmi 1966 a 2015 (BBS/CBC); North American Bird Conservation Initiative zaradila druh medzi "Common Birds in Steep Decline" (2016). Hlavnými príčinami sú intenzívne poľnohospodárstvo, herbicídy a strata holých otvorených plôch.

9

V SR chránený druh so spoločenskou hodnotou 1 000 € — uškárik vrchovský je v SR zaradený medzi chránené druhy živočíchov. Vyhláška MŽP SR č. 170/2021 Z. z. stanovuje jeho spoločenskú hodnotu na 1 000 €. Platí ochrana podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny — zákaz odchytu, chytania do pascí, usmrcovania a rušenia.

Taxonomická klasifikácia

species Uškárik vrchovský (Eremophila alpestris)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Alaudidae (škovránkovité)
Rod Eremophila Boie, 1828
Druh Eremophila alpestris (Linnaeus, 1758)
Poddruh SR V SR sa hniezdny výskyt neuvádza — druh je zriedkavým zimným hosťom; európske jedince patria najmä k poddruhu E. a. flava (severná Eurázia) alebo alpestris (Severná Amerika / Arktída). V SR zaznamenaných 42 uznaných poddruhov celého druhu v rade — konkrétne poddruhy zimujúcich jedincov na SR nie sú bežne určované v teréne.
Poddruhy Druh je výnimočne variabilný: uznáva sa 42 poddruhov (Wikipedia EN, Avibase), čo ho radí medzi vtákov s najväčším počtom poddruhov vôbec. Nominátny poddruh alpestris hniezdí v arktickej Severnej Amerike; európsky poddruh flava hniezdí na severnej paleoarktickej tundre. Poddruh strigata (záp. USA) je zákonom chráneným ohrozeným druhom (US ESA 2013). Rôzne poddruhy sa líšia odtieňom operovania a intenzitou kresby tváre.
Avibase_ID 77AFF9B86BC9FEE3

? Často kladené otázky

Uškárik vrchovský je v SR zriedkavý zimný hosť — výskyt sa pohybuje rádovo od nuly do niekoľkých stoviek jedincov ročne (0–300 zim. jedincov podľa SK Wikipedia). Zimujúce jedince sa zdržiavajú najmä na holých zaoraných poliach, strniskách, oziminách a pri brehu rybníkov na juhozápadnom Slovensku. Výskyt nie je pravidelný ani spoľahlivý — v niektorých zimách sa druh na SR neobjaví vôbec, v iných (pri inváznych migráciách z Arktídy) môžu skupinky hľadávať potravu v malých kŕdlikoch. Odporúčaným zdrojom aktuálneho výskytu sú vtaky.sk a eBird.org.

Uškárik je piesčito-hnedastý zemný vták s čierno-žltou tvárou — čierne líca (maska), žlté hrdlo a čelo, čierny prsný pás. Samec má na temene dve malé čierne perové tufty ("rohy"), ktoré dvíha pri vzrušení — odtiaľ meno. Samica má rovnaký vzor, ale tlmenejší: tmavá maska je hnedastejšia a tufty kratšie alebo sotva znateľné. Pohybuje sa výlučne chôdzou po zemi. V zime na poli môže byť plachý; pri vyplašení odlieta nízko a záhy pristáva späť na zem.

Oba druhy sú z čeľade škovránkovitých (Alaudidae), no sú ľahko odlíšiteľné: škovránok poľný (Alauda arvensis) je hnedo-prúžkovaný bez výraznej tvárnej kresby, má malý chocholík (nie tufty-rohy) a je výrazne hlasnejší — jeho hudobný letový tok patrí k najznámejším speváckym výkonom európskych vtákov. Uškárik má naproti tomu nápadnú čierno-žltú tvár, čierny prsný pás a slabší, zvoniaci spev. V SR je škovránok poľný bežný hniezdič otvorenej krajiny, kým uškárik je iba vzácny zimný hosť.

V Británii a ďalších častiach Severozápadnej Európy sa uškárik vrchovský bežne objavuje iba v zime pozdĺž pobrežia Severného a Baltského mora — na morských plážach, dunách a soľných bahnách. Odtiaľ pochádza britské meno Shore Lark (pobrežný škovránok). V Severnej Amerike, kde druh hniezdi celoročne aj vo vnútrozemí, sa volá Horned Lark (rohový škovránok) — podľa charakteristických perových tuftov. Obe mená opisujú ten istý druh Eremophila alpestris.

Áno, je zákonom chránený — vyhláška MŽP SR č. 170/2021 Z. z. stanovuje jeho spoločenskú hodnotu na 1 000 € a zákon č. 543/2002 Z. z. zakazuje jeho odchyt, chytanie do pascí, usmrcovanie a rušenie bez výnimky. Klietkový chov nie je povolený ani bežný — uškárik je voľne žijúci druh, ktorý sa v avikultúre nedrží. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.

Globálny IUCN status je Least Concern (LC) — celková populácia presahuje 140 miliónov jedincov. Napriek tomu je trend klesajúci: v Severnej Amerike poklesla populácia o viac než 70 % za 50 rokov (1966–2015, zdroj: BBS/CBC) a druh bol zaradený medzi "Common Birds in Steep Decline". Hlavné príčiny sú intenzívne poľnohospodárstvo (zatrávnenie strniskových polí, herbicídy odstraňujúce burinu so semenami), zmena klímy (ústup holých arktických biotopov) a kolízie s infraštruktúrou. Jeden poddruh (strigata zo Záp. USA) je dokonca zaradený do zoznamu ohrozených druhov USA (ESA 2013).

Spev uškárika je jemný, slabý a vysokotonový — opisovaný ako "tinkling" (zvoniaci, jemne kovový) alebo "lisping" (šepotavý). Tok-spev prednáša samec vo vzdušnom letovom toku: stúpa do výšky, krúži nad teritóriom a spieva sériu krátkych zvonivých nôt zakončenú stúpajúcim trilkovaním; samec začína až 90 minút pred svitaním. Bežná kontaktná hláska je tiché "tsee-tit" alebo "pee-pit" vydávané za letu. V zime zimujúce jedince na Slovensku väčšinou mlčia alebo vydávajú len sporadické kontaktné hlásky.

Samica znáša 2–5 vajec (typicky 3–4), sivo-hnedých so škvrnami. Inkubuje výlučne samica po dobu 10–12 dní (Wikipedia EN; Animal Diversity Web uvádza rozsah 10–14 dní). Mláďatá opúšťajú hniezdo po 9–12 dňoch. Druh hniezdí 2–3× ročne (v juž. častiach areálu). Hniezdo je plytký zemný dôl vystlaný trávou a srsťou, zvyčajne so záštitou kameňa alebo hrude zo záveternej strany.

ZDROJ: Avibase (Eremophila alpestris, ID 77AFF9B86BC9FEE3, SK názov uškárik vrchovský, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=77AFF9B86BC9FEE3), Wikipedia SK (Uškárik vrchovský — zimný hosť SR, 0–

 Video — Uškárik vrchovský

Uškárik vrchovský (Eremophila alpestris) — spev a hlas v prírode

Uškárik vrchovský (Eremophila alpestris) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Horned Lark (North America) / Shore Lark (Europe), Česky:   Skřivan ouškatý, Nemecky:   Ohrenlerche, Španielsky:   Alondra Cornuda, Francúzsky:   Alouette hausse-col, Taliansky:   Allodola golagialla, Holandsky:   Strandleeuwerik, Portugalsky:   Cotovia-cornuda, Poľsky:   Górniczek, Maďarsky:   Fülespacsirta, Rusky:   Рогатый жаворонок, Japonsky:   ハマヒバリ, Latinsky:   Eremophila alpestris (Linnaeus, 1758)