Ploceidae (pletiarovité / snovačovité)
Tkáčik nomádsky je stredne hlasný druh s veľmi charakteristickým prejavom samca. V hniezdnom období samec vydáva nezameniteľný bzučivý, sykavý tokový spev — predĺžené syčivo-bzučivé a cvrlikavé tóny, ktoré spieva z vyvýšeného miesta a pri tokových preletoch okolo hniezd, sprevádzaných rýchlym trepotom krídel. Tieto prejavy slúžia na lákanie samíc a obhajobu teritória. Mimo hniezdenia je vták výrazne tichší a ozýva sa len cvrlikavými, štebotavými kontaktnými volaniami, ktorými udržiava kontakt v kŕdli (v prírode nocuje v spoločných spávaniskách v trstine). Hlas nie je prenikavý a spravidla nepreniká cez steny. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.
Na začiatku sezóny sa samec prefarbí do žiarivo žlto-čierneho hniezdneho šatu a upletie niekoľko hniezd, ktorými láka samice. Pri tokovom predvádzaní si načechráva zlatožlté chrbtové perie (typické vankúšiky) a robí tokové preletky okolo hniezd s rýchlym trepotom krídel, sprevádzané sykavo-bzučivým spevom. Druh je polygýnny — samec si tvrdo bráni teritórium a pári sa s viacerými samicami. V chove je odporúčaný pomer 1 samec na 3–4 samice. Podnetom je dlhší deň, teplo a dostatok potravy.
Samec si v trstine alebo vysokej tráve z dlhých stebiel tráv utká niekoľko sférických hniezd so vstupom zo strany alebo vrchu. Samica si vyberie hniezdo a znáša zvyčajne 2–4 vajcia (väčšina zdrojov uvádza biele vajcia; vajcia sú drobné). Trvalý prísun vápnika (sépiová kosť, grit) je nevyhnutný (prevencia zadržania vajca). V priebehu sezóny môže mať samica niekoľko znášok.
Na vajciach sedí výhradne samica — samec sa o inkubáciu ani odchov nestará a venuje sa obhajobe teritória a lákaniu ďalších samíc (polygýnia). Inkubácia trvá približne 12–14 dní (zdroj: Wikipedia EN, biodiversityexplorer.info). V tomto období je dôležitý pokoj — pri opakovanom vyrušovaní môže samica znášku opustiť. Voliéru zbytočne nekontroluj, dopĺňaj len krmivo (vrátane živej potravy) a vodu.
Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé/altriciálne) a sú plne odkázané na samicu, ktorá kŕmi a stará sa o ne sama. V tomto období je živá potrava nevyhnutná — samica zbiera pre mláďatá najmä hmyz (drobné larvy, pinkie, vaječné kukly, múčne červy, termity), zatiaľ čo dospelé vtáky sú inak prevažne zrnožravé. Bez dostatku živej potravy hrozí neúspešný odchov.
Mláďatá vyletujú z hniezda približne v 11.–13. dni (Wikipedia EN, biodiversityexplorer.info), no ešte asi 5 týždňov po vyletení sa osamostatňujú — samica ich v tomto čase ešte dokrmuje a učí samostatne žrať. Mladé sú nenápadne sfarbené a pripomínajú samicu — hnedo-prúžkované; mladé samce získavajú hniezdny šat až neskôr (pri pohlavnej dospelosti, niekedy až v 2.–3. roku v zajatí).
Mladé sa úplne osamostatnia asi 5 týždňov po vyletení a vtedy ich možno oddeliť, aby sa predišlo konfliktom s teritoriálnym samcom. Pohlavná dospelosť nastáva spravidla v ďalšej sezóne (u niektorých samcov až v 2.–3. roku v zajatí, keď prvýkrát naplno nadobudnú žiarivo žlto-čierny hniezdny šat). Pri správnej starostlivosti sa druh dožíva 8–10 a viac rokov (rekord v zajatí >20 rokov podľa Birds4Africa).
Tkáčik nomádsky nie je vták na ruku a patrí medzi plachšie a ostražité voliérové druhy — cieľom nie je ochočiť ho na maznanie (to ho silno stresuje a manipuláciu navyše zle znáša), ale dopriať mu pokoj a dôveru, aby pri obsluhe, kŕmení a pozorovaní zostal čo najpokojnejší. Na opatrovateľa si zvyká pomalšie než zebrička či bengalka a samec je v hniezdnom období výrazne teritoriálny. Postup získania pokoja: (1) po prevoze nechaj vtáky dlhšie a v pokoji aklimatizovať v husto zarastenej voliére; (2) pri voliére sa pohybuj pokojne a hovor tichým hlasom; (3) kŕm v pravidelnom čase a obľúbenú metličku prosa i živú potravu podávaj nenápadne — vtáky si tak spoja tvoju prítomnosť s pochúťkou; (4) nikdy ich nenaháňaj a chytaj len v nevyhnutnom prípade (presun, ošetrenie), radšej v šere a pokojne, aby si predišiel nárazu a prehriatiu. Najviac sa im darí v priestrannej, husto zarastenej voliére (trstina, vysoká tráva), kde má samec dostatok miesta na tkanie hniezd a tok. Ochočovanie na ruku pri tomto druhu nemá zmysel.
Po prevoze nechaj vtáky dlhšie (1–3 týždne) v pokoji aklimatizovať v priestrannej, husto zarastenej voliére s úkrytmi — druh ZLE ZNÁŠA odchyt a prevoz (stres, riziko nárazu a prehriatia), preto ho nehýb a nechytaj
Pri voliére sa pohybuj POKOJNE a hovor tichým hlasom — tkáčik je plachší, náhle pohyby a hluk ho plašia
Kŕm v pravidelnom čase; obľúbenú metličku prosa a (najmä v sezóne) živú potravu podávaj nenápadne — najsilnejší nástroj dôvery
Nikdy vtáky nenaháňaj — chytaj ich len v nevyhnutnom prípade (presun, ošetrenie), radšej v šere a pokojne, aby si predišiel stresu, nárazu a prehriatiu
Chovaj JEDNÉHO samca s viacerými samicami (pomer 1:3–4; druh je polygýnny) — viac tokajúcich samcov v jednej voliére sa bije
Zabezpeč veľkú zarastenú voliéru s trstinou a vysokou trávou a v sezóne dostatok hniezdneho materiálu — spokojný vták s priestorom na tok a tkanie hniezd je pokojnejší
Na hniezdenie ponúkni trstinu/vysoké trávy a hniezdny materiál (dlhé stebla tráv, kokosové vlákno, sisal, lyko) — samec si utká hniezda sám; vtedy vtáky príliš NErušíš
Nečakaj krotkosť na ruku — tkáčik nomádsky zostáva celoživotne plachší a ostražitý; je to vták na pozorovanie, nie na maznanie
Tkáčik nomádsky (napoleonka) patrí k najlacnejším africkým voliérovým snovačom — je výrazne dostupnejší ako napríklad pletiarka ohnivá alebo iné vzácnejšie tkáčikovité druhy. U špecializovaných chovateľov afrických snovačov a okrasného vtáctva v SR aj ČR sa dá zohnať pomerne ľahko. Nie je vzácny v zmysle ochrany — nie je v CITES a IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozeného. Cena jedného vtáka sa orientačne pohybuje okolo 10–25 € a kolíše podľa veku, pohlavia (samce v hniezdnom šate bývajú žiadanejšie), kondície a pôvodu. Pozor: keďže samec je mimo hniezdnej sezóny v eklipse (nenápadne hnedý ako samica), v tomto období sa pohlavie podľa sfarbenia rozlišuje ťažko — pri kúpe sa oplatí kupovať od chovateľa, ktorý vtáky pozná. Keďže je druh polygýnny a najlepšie sa chová jeden samec s viacerými samicami (1:3–4), počítaj rovno s kúpou viacerých vtákov. Pre dostupnosť i úspešný odchov sú kľúčové voliérovo odchované jedince od skúseného chovateľa.
| Tkáčik nomádsky (napoleonka) | Pletiarka ohnivá | Zebrička červenozobá (Taeniopygia guttata) | Kanárik domáci (Serinus canaria f. domestica) | Pletiarka červenozobá (Quelea quelea) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~9,5–10,5 cm | ~13–15 cm | ~10–11 cm | ~12–14 cm | ~12–13 cm |
| Váha | ~11–20 g | ~17–30 g | ~11–16 g | ~15–25 g | ~15–26 g |
| Dožitie | >20 r (rekord), bežne 8–10 r | ~8–13 r | ~5–10 r | ~10–15 r | ~5–8 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 4/5 | 1/5 | 2/5 | 3/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC · bez CITES | IUCN LC · bez CITES | IUCN LC · bez CITES | IUCN LC · bez CITES | IUCN LC · bez CITES |
| Povaha | Hniezdny samec žiarivo žlto-čierny s nadýchanými zlatožltými chrbtovými vankúšikmi; mimo sezóny (eklipsa) aj samica nenápadné hnedo-prúžkované | Hniezdny samec sýtočervený s čiernou tvárou, hruďou a bruchom; mimo sezóny (eklipsa) aj samica nenápadné hnedo-prúžkované | Samec s červeným zobákom, oranžovými lícami a pruhovanou hruďou; samica nenápadná sivohnedá; žiadna eklipsa | Sfarbenie podľa mutácie (žltá, oranžová, biela, červená, zelená); žiadna eklipsa; oceňovaný pre spev alebo sfarbenie | Hniezdny samec s červeným zobákom a čiernou maskou; samica nenápadná; tiež pletie hniezda |
| Areál | Subsaharská Afrika (mokrade, trstina, tráva) — efektný polygýnny tkáčik, tká hniezda, najlacnejší snovač v chove | Južná a juhovýchodná Afrika — polygýnny pletiar, pletie hniezda v trstine; ohnivý len v sezóne; o niečo väčší a drahší než tkáčik | Austrália — najobľúbenejší začiatočnícky finch, celoročne farebný samec, stálejší než tkáčik; mnohé farebné mutácie | Atlantické ostrovy (Makaronézia) — domáce plemená; dlhoveký, celoročne farebný, viac spevavý druh | Subsaharská Afrika — extrémne početný kolóniový zrnožravec, tiež pletie hniezda v trstine; vzácnejší v chove |
Príznaky: Nadmerné priberanie, znížená pohyblivosť a kondícia, znížená plodnosť, tukové hrudky pod kožou
Tkáčik je v malej klietke a pri pritučnom celoročnom kŕmení náchylný na obezitu — najmä pri nadbytku tučného krmiva (živá potrava, vaječná zmes) mimo hniezdenia a pri nedostatku priestoru na lietanie. Obézne vtáky horšie hniezdia a žijú kratšie. Prevencia: priestranná zarastená voliéra s možnosťou lietania, obmedzenie tučného krmiva mimo hniezdneho obdobia.
Príznaky: Panika, nárazy do mreží/skla, poranenia hlavy, prehriatie (heat stress), náhle skolabovanie po manipulácii
Druh veľmi zle znáša odchyt a prevoz — pri panike hrozí náraz a poranenie hlavy a prehriatie. Preto manipuláciu obmedz na minimum, chytaj v šere a pokojne, prevoz rob v tmavej, vetranej a nie prehriatej prepravke a po prevoze dopraj vtákovi dlhší pokoj a teplo na aklimatizáciu.
Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, sťažené dýchanie, nechutenstvo, triaška
Ide o africký druh citlivejší na zimu, prievan a vlhko; čerstvo dovezené vtáky sú na chlad obzvlášť citlivé. Pri podchladení rýchlo chradne a je náchylný na nasadajúce bakteriálne respiračné infekcie. Prevencia: na chladné obdobie suchý, bezprievanový a temperovaný úkryt vo vonkajšej voliére, ochrana pred mrazom a vlhkom.
Príznaky: Samica sedí nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch v okolí kloaky, ochabnuté nohy
Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav, najmä pri nedostatku vápnika (chýbajúca sépiová kosť/grit), chlade, obezite alebo nevhodnom veku samice. Keďže u tohto polygýnneho druhu znáša a odchováva výhradne samica (a môže mať viac znášok za sezónu), je dostatok vápnika obzvlášť dôležitý. Pomáha teplo, vlhko a okamžitá veterinárna pomoc.
Príznaky: Dýchanie s otvoreným zobákom, klikavý zvuk pri dýchaní, strata spevu; pri črevných parazitoch riedky trus, chudnutie, naježené perie
Drobné voliérové vtáky sú citlivé na vzdušníkové roztoče (osídľujú dýchacie cesty, bez liečby hrozí udusenie) aj na črevné parazity, najmä pri chove na prirodzenom substráte vo vonkajšej voliére. Lieči sa u aviárneho veterinára (ivermektín, antiparazitiká). Prevencia: karanténa nových vtákov, suché čisté prostredie, denná výmena vody a pravidelná kontrola trusu.
Príznaky: Sťažené, namáhavé dýchanie, dýchavičnosť, chudnutie, malátnosť, zmena hlasu
Plesňová infekcia dýchacích ciest spôsobená vdychovaním spór plesní z plesnivého krmiva, vlhkého alebo zatuchnutého substrátu. Drobné vtáky sú citlivé, liečba je zdĺhavá. Prevencia: len čerstvé, suché, neplesnivé krmivo a semená, suchá a vetraná (no nie prievanová) voliéra, pravidelné čistenie a žiadne navlhnuté zbytky krmiva.
Žiarivo žlto-čierny hniezdny šat — len pár mesiacov v roku — hniezdny samec je nezameniteľný: zlatožltý s čiernou tvárou, hruďou a bruchom a s typickými nadýchanými zlatožltými chrbtovými vankúšikmi. Tento nádherný šat nosí iba počas hniezdnej sezóny — zvyšok roka je rovnako nenápadný ako samica.
Eklipsa — premena na vrabca — mimo hniezdenia samec prepelichá do takzvanej eklipsy a stane sa z neho nenápadný hnedo-prúžkovaný vták na nerozoznanie od samice. Pre chovateľa je to zásadné: žiarivý samec, ktorý lákal pri kúpe, väčšiu časť roka vyzerá obyčajne.
Polygýnia — 1 samec na 3–4 samice — druh je polygýnny: samec sa pári s viacerými samicami, ktorým ponúka niekoľko ním utkaných hniezd. Odporúčaný chovateľský pomer je 1 samec na 3–4 samice — to zodpovedá prirodzenému správaniu a zvyšuje šancu na odchov.
Majster tkánia hniezd — samec si v trstine a vysokej tráve utká niekoľko sférických hniezd so vstupom zo strany alebo vrchu z dlhých stebiel tráv. Patrí tak k africkým tkáčikom (snovačom), ktorí sú medzi vtákmi špičkovými staviteľmi.
Rekord >20 rokov v zajatí — podľa databázy Birds4Africa bol zaznamenaný captivný jedinec vo veku >20 rokov (Adlersparre 1938). Vo voľnej prírode je najdlhší zdokumentovaný vek 5 rokov, 10 mesiacov a 17 dní (SAFRING).
Štyri poddruhy — E. a. strictus (centrálna Etiópia), E. a. afer (Mauritánia–záp. Sudán, Angola), E. a. ladoensis (juh Sudánu–sev. Tanzánia) a E. a. taha (Angola, Zambia, Tanzánia–Južná Afrika). Druh opísal J. F. Gmelin v roku 1789.
Introdukovaný na viacerých kontinentoch — introdukované populácie existujú na Pyrenejskom polostrove (Španielsko, Madeira), v Karibiku (Jamajka, Portoriko), Venezuele a Japonsku — výsledok úniku alebo vypustenia voliérových vtákov.
Potrava závisí od sezóny — dospelé vtáky sú prevažne zrnožravé (semená tráv, obilnín — proso, guinea tráva, kukurica), no počas odchovu mláďat je hmyz nevyhnutnou zložkou. V prírode hniezdi práve vtedy, keď dažde rozmnožia hmyz.
Nie je v CITES, IUCN: Least Concern — druh má veľký areál naprieč subsaharskou Afrikou a stabilnú, miestami veľmi početnú populáciu (môže byť aj škodcom polí). V chove patrí k cenovo najdostupnejším africkým snovačom.
Pohlavná dospelosť samcov môže byť oneskorená — v zajatí niektorí samci nadobudnú plný hniezdny šat až v 2.–3. roku života (zdroj: iFauna.cz, chov snovačov). Vtáky kúpené mimo sezóny sa nedajú spoľahlivo pohlavia rozlíšiť podľa sfarbenia — vždy si over pohlavie u chovateľa.
Tkáčik nomádsky má sezónny hniezdny šat. Samec je nápadne žlto-čierny IBA počas hniezdnej sezóny (jar–leto), keď tokuje a láka samice. Mimo sezóny prepelichá do takzvanej eklipsy a stane sa z neho nenápadný hnedo-prúžkovaný vták na nerozoznanie od samice. Je to úplne prirodzené a zdravé — nejde o chorobu ani zlú kondíciu. Pre kupujúceho je dôležité s tým počítať: ak kúpite žiarivého samca v sezóne, väčšinu roka bude vyzerať obyčajne, a naopak mimo sezóny sa samec a samica podľa sfarbenia ťažko rozlišujú — vtedy je spoľahlivé len potvrdenie od chovateľa, ktorý vtáky pozná.
Je to otužilý, žravý a cenovo dostupný druh, ktorý sa dá zvládnuť aj ako jeden z prvých voliérových snovačov, ak chovateľ splní jeho hlavnú podmienku — priestrannú, husto zarastenú voliéru (trstina, vysoké trávy). V malej klietke sa mu nedarí: nehniezdi a priberá. Pre úspešné hniezdenie je potrebná istá skúsenosť — treba zvládnuť polygýnny chov (1 samec s 3–4 samicami), zabezpečiť hniezdny materiál a živú potravu na odchov a počítať s teritoriálnym samcom. Pre úplného začiatočníka sú jednoduchšie zebrička alebo bengalka; tkáčik nomádsky je vďačnou voľbou pre toho, kto má priestor a chce pozorovať efektný tok a tkanie hniezd.
Tkáčik nomádsky je polygýnny — v prírode sa jeden samec pári s viacerými samicami. V chove sa preto osvedčí skôr jeden samec s 3–4 samicami než samotný pár, čo zodpovedá prirodzenému správaniu a zvyšuje šancu na odchov. Viac dospelých tokajúcich samcov v jednej voliére však nie je vhodné — samce sú v hniezdnom období teritoriálne a bijú sa. Vo veľkej, husto zarastenej voliére možno tkáčika mimo hniezdenia kombinovať aj s inými pokojnými druhmi, no počas hniezdenia treba teritoriálnemu samcovi dopriať dostatok priestoru.
Dospelý tkáčik nomádsky je prevažne zrnožravý — základom stravy je kvalitná zmes semien tráv a obilnín (proso žlté, červené a biele, mohár, lesknica kanárska) doplnená o klíčené a namočené semená, polozrelé metličky tráv a zelené krmivo (žabinec, púpava, špenát). Hmyz (živá potrava) je v jeho jedálničku skôr doplnkom — kým nepríde odchov mláďat. Vtedy je živá potrava nevyhnutná: samica kŕmi mláďatá najmä drobnými larvami, pinkie, vaječnými kuklami, múčnymi červami a termitmi. Trvalo musí byť k dispozícii sépiová kosť a grit (vápnik). Pozor na obezitu — mimo hniezdenia tučné krmivo obmedz.
Hniezdenie tkáčika nomádsky je fascinujúce. Samec sa prefarbí do žiarivo žltého šatu a v trstine alebo vysokej tráve si utká niekoľko sférických hniezd, do ktorých láka samice (polygýnia; pomer 1:3–4). Samica si vyberie hniezdo, znáša zvyčajne 2–4 vajcia a sama ich vysedí (inkubácia ~12–14 dní) a sama odchová mláďatá; samec sa stará len o obhajobu teritória. Mláďatá vyletujú v 11.–13. dni a osamostatnia sa až po ďalších ~5 týždňoch. Pre úspech zabezpeč: (1) priestrannú voliéru s trstinou a vysokými trávami a dostatok hniezdneho materiálu (dlhé stebla tráv, lyko, kokosové vlákno); (2) dostatok živej potravy na odchov; (3) pokoj a teplo; (4) trvalý prísun vápnika (prevencia zadržania vajca).
Podľa databázy Birds4Africa bol zaznamenaný captivný jedinec vo veku >20 rokov (historický záznam, Adlersparre 1938). Vo voľnej prírode je najdlhší zdokumentovaný vek 5 rokov, 10 mesiacov a 17 dní (SAFRING). V bežných chovateľských podmienkach sa tkáčik nomádsky zvyčajne dožíva 8–10 a viac rokov pri správnej starostlivosti (priestranná voliéra, vyvážená strava, ochrana pred zimou). Niektorí samci nadobudnú plný hniezdny šat až v 2.–3. roku života v zajatí.
Tkáčik nomádsky je stredne hlasný. Mimo hniezdenia je pomerne tichý — ozýva sa len cvrlikavými a štebotavými kontaktnými volaniami. V hniezdnom období však samec vydáva charakteristický bzučivý, sykavý tokový spev a bzučí pri tokových preletoch — nie je to prenikavý skrek ako pri papagájoch, ale je to pravidelný a počuteľný prejav. Hlas spravidla nepreniká cez steny a vtáky sú aktívne cez deň (v noci ticho), takže do bytu sa druh vo všeobecnosti hodí — treba však počítať s tým, že efektný tok samca sprevádza aj jeho hlas. Druh nenapodobňuje ľudskú reč.