Timáliovec maskový (Pterorhinus perspicillatus)

Leiothrichidae (timáliovité)

Timáliovec maskový

Pterorhinus perspicillatus — stredne veľký až väčší ázijský timáliovec (sojkovec) s nápadnou čiernou maskou a hrdzavým podchvostím — hlučný, družný kŕdľový vták Číny, Taiwanu a Vietnamu, v avikultúre obľúbený voliérový mäkkozob

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN). Druh má veľmi rozsiahly areál vo východnej a juhovýchodnej Ázii a celkovo veľkú populáciu, pričom jeho populačný trend je hodnotený ako stabilný — preto nedosahuje prahy pre kategórie ohrozenia. Timáliovec maskový je prispôsobivý a dobre znáša prítomnosť človeka (žije aj v parkoch, záhradách a poľnohospodárskej krajine), čo prispieva k jeho početnosti. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Lokálnym tlakom v častiach areálu môže byť odchyt pre klietkový chov a strata biotopov, na globálnej úrovni to však zatiaľ neohrozuje jeho stav.
Dĺžka28–32 cm (~100–132 g)
PôvodČína, Taiwan, severný Vietnam, Hongkong/Macao
PovahaHlučný, družný, aktívny; v hniezdení útočný
StravaVšežravec — prevažne hmyz, aj ovocie a semená
Dožitiedo cca 10 r (orientačne)
🔊
Hlučnosť
5/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
5/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
3/5

Výživa

55% 22% 12% STRAVA zloženie
Hmyz a bezstavovce — chrobáky, kobylky a koníky, húsenice, pavúky, slimáky a slizniaky; hlavná zložka prijímaná prehrabávaním opadanky a krovín, kľúčová pri odchove mláďat 55%
Plody a bobule — sezónne ovocie a mäkké plody krovín a stromov, dôležitý doplnok najmä v lete a na jeseň 22%
Semená a zrno — drobné semená tráv, bylín a obilnín zbierané pri zemi 12%
Nektár a mäkké rastlinné časti — príležitostný sladký doplnok z kvetov a šťavnatých plodov 7%
Drobné stavovce — príležitostne malé žaby, jašteričky či mláďatá iných vtákov, najmä v období hojnosti 4%

Odporúčané potraviny

  • Kvalitná mäkkozobá zmes (softbill/insectivore zmes) ako základ — pre hmyzožravo-všežravé voliérové vtáky
  • Živá potrava — cvrčky, šváby, múčne a zofóbas červy, kobylky, larvy; dôležitá celoročne a nevyhnutná pri odchove mláďat
  • Ovocie — jablko, hruška, hrozno, banán, čučoriedky, figy a iné mäkké plody nakrájané na kúsky (každodenná súčasť)
  • Drobný hmyz a bezstavovce z prírody (nepostriekané) — chrobáčiky, slimáky, pavúky ako prirodzené obohatenie
  • Granule/peletky pre mäkkozobov a kúsky vareného vajíčka ako doplnkový zdroj bielkovín
  • Sezónne semená a zrno v malom — drobné trávové semená a obilniny ako doplnok, nie základ
  • Vápnik a vitamíny — sépiová kosť, minerálna zmes a vitamín D3, najmä pre samice v období znášania
  • Čerstvá pitná voda denne a priestranný kúpeľ — timáliovce sa rady a často kúpu

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre vtáky
  • Cibuľa, cesnak, pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Soľ, slané, korenené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky
  • Postriekaný (pesticídmi ošetrený) hmyz, ovocie a zelenina neznámeho pôvodu — riziko otravy
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté krmivo a uhynutá živá potrava — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Výlučne sladké ovocie alebo samé tučné krmivo ako základ — vedie k nevyváženej strave a obezite
Tip od odborníka Timáliovec maskový je všežravec s prevahou živočíšnej zložky — vo voľnej prírode tvoria základ jedálnička bezstavovce (chrobáky, kobylky, húsenice, pavúky, slimáky), ktoré dopĺňa ovocím, bobuľami, semenami, nektárom a príležitostne aj drobnými stavovcami. V zajatí sa drží ako mäkkozob (softbill): základom by mala byť kvalitná mäkkozobá/hmyzožravá zmes doplnená každodennou živou potravou (cvrčky, šváby, múčne a zofóbas červy) a nakrájaným mäkkým ovocím (jablko, hruška, hrozno, banán, čučoriedky, figy). Pri odchove mláďat prudko stúpa potreba živého hmyzu — bez dostatku bielkovín mláďatá neprospievajú. Vhodné je pridať kúsky vareného vajíčka, granule pre mäkkozobov a v malom množstve drobné semená. Vápnik (sépiová kosť), minerály a vitamín D3 sú dôležité najmä pre znášajúce samice. Druh rád sa kúpe, preto patrí do voliéry priestranný kúpeľ a denne čerstvá voda. Vyhýbaj sa jednostrannej sladkej alebo tučnej strave — pestrosť je kľúč. Presné kŕmne dávky závisia od konkrétneho jedinca, ročného obdobia a fázy chovu.

Správanie a komunikácia

5 Hlučnosť 1 Priľnavosť 5 Aktivita 1 Reč 3 Zriedkavosť 3
5/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Timáliovec maskový je výrazne hlučný vták — patrí medzi najhlasnejšie voliérové mäkkozoby. Jeho hlasový prejav tvorí ostré, prenikavé „pjú“ (piuew) a hlasné bľabotavé, štebotavé „smiechové“ série, ktoré druhu (a celej skupine sojkovcov) dali meno laughingthrush. V kŕdli sa vtáky neustále ozývajú a vzájomne dorozumievajú. Do bytu sa preto nehodí — jeho hlas je hlasný, prenikavý a počuteľný do okolia. Ide o typický prejav, ktorý nemožno odnaučiť; je súčasťou prirodzeného správania druhu. Vo vonkajšej voliére v zástavbe treba zvážiť ohľad na susedov.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Timáliovec maskový nie je maznavý vták na ruku — je to živý, plachejší voliérový druh, ktorý si udržiava odstup od človeka. Hoci si na chovateľa zvykne, neobľubuje fyzický kontakt, hladkanie ani sedenie na ruke; vzťah k nemu má podobu pozorovania jeho aktívneho a hlučného správania vo voliére. V období hniezdenia môže byť navyše útočný a brániť teritórium. Nejde o spoločenského „papagájovitého“ maznáčika, ale o atraktívneho voliérového vtáka so silným vlastným charakterom.
5/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Mimoriadne aktívny, čulý a zvedavý druh — timáliovec maskový sa celý deň presúva, prehrabáva v opadanke, prelieta medzi krovinami, kúpe sa a hlasno komunikuje s kŕdľom. Má vysokú potrebu pohybu a priestoru a v stiesnenej klietke trpí. Vyžaduje priestrannú voliéru s hustou vegetáciou, vetvami, úkrytmi a možnosťou prehrabávania substrátu. Jeho energia a neustály ruch sú pre chovateľa atraktívne, no zároveň znamenajú, že ide o druh pre tých, ktorí mu dokážu poskytnúť dostatok miesta a podnetov.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Timáliovec maskový nenapodobňuje ľudskú reč — timáliovce (sojkovce) túto schopnosť spoľahlivo nemajú. Jeho hlasový repertoár je vrodený a tvoria ho ostré „pjú“, bľabotavé a štebotavé série a kontaktné hlasy, nie naučené slová. Ide o hlučného speváka, nie o „hovoriaceho“ vtáka; reč sa nenaučí a chovať ho ako rečového spoločníka nemá zmysel.

Hlasový prejav a reč

5/5 hlasitosť

Timáliovec maskový patrí medzi najhlasnejšie voliérové mäkkozoby — jeho prejav je hlučný, prieraznými a často „smiechovými“ tónmi nápadný. Najtypickejší je ostré, prenikavé „pjú“ (piuew) a hlasné bľabotavé, štebotavé série, ktorými sa vtáky v kŕdli neustále dorozumievajú a ktoré dali celej skupine sojkovcov anglické meno laughingthrush („smejúci sa drozd“). Druh sa ozýva počas celého dňa, zbory zosilnejú najmä ráno a pri vzrušení. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Práve pre hlasitosť a prieraznost hlasu sa nehodí do bytu a vyžaduje vonkajšiu alebo záhradnú voliéru s ohľadom na susedov; pre milovníkov živých a „rozprávajúcich sa“ kŕdľov je však jeho vokalizácia jednou z najväčších predností.

Dokáže hovoriť? Timáliovec maskový nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Sojkovce (timáliovce) túto schopnosť spoľahlivo nemajú — jeho repertoár ostrého „pjú“, bľabotavých sérií a kontaktných hlasov je vrodený. Reč sa nenaučí; ide o hlučného družného speváka, nie o „hovoriaceho“ spoločenského vtáka.

Typické zvuky

  • Ostré, prenikavé „pjú“ (piuew) — najtypickejšia poplašná a kontaktná hláska, hlasná a v okolí dobre počuteľná
  • Hlasné bľabotavé a štebotavé „smiechové“ série — zborové, družné prejavy v kŕdli, podľa ktorých dostala skupina meno laughingthrush
  • Tlmené kontaktné a vrčivé hlasy v rámci kŕdľa — neustále vzájomné dorozumievanie počas hľadania potravy
  • Hlasité poplašné volania pri vyrušení — celý kŕdeľ sa naraz ozve a upozorní na nebezpečenstvo

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (marec–august) — pár máva 2–3 znášky ročne (zdroj: Ardea 2017, HKBWS)
Tok a tvorba párov — zimné kŕdle sa na jar rozpadajú na menšie hniezdne skupiny, samce hlasno spievajú a vymedzujú teritórium
Odchov mláďat — znáška priemerne 3,3 vajca (2–5), inkubácia priemerne 13,2 dňa, mláďatá opúšťajú hniezdo po približne 12 dňoch; na kŕmení sa podieľajú aj pomocníci
Zimné obdobie (november–január) — druh sa združuje v kŕdľoch, je stály (nesťahovavý), zdržiava sa v krovinách, parkoch a okrajoch lesov
Pelichanie — po hniezdnej sezóne; obdobie zvýšenej potreby kvalitnej bielkovinovej a pestrej potravy
Stály (nesťahovavý) druh — celoročne sa zdržiava vo svojom areáli vo východnej a juhovýchodnej Ázii, mimo hniezdenia v družných kŕdľoch (typicky okolo siedmich jedincov)

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Druh pre skúsenejších chovateľov mäkkozobov — nie pre začiatočníka ani do bytu. Timáliovec maskový je síce v avikultúre etablovaný, otužilý a relatívne nenáročný na zdravie, no jeho hlasitosť, vysoká potreba priestoru a v hniezdnom období aj útočnosť z neho robia druh pre priestranné vonkajšie alebo záhradné voliéry. Vyžaduje kvalitnú mäkkozobú stravu s pravidelnou živou potravou, hustú vegetáciu, možnosť kúpania a prehrabávania a citlivé riešenie spoločenstva (v období hniezdenia môže byť agresívny voči iným vtákom aj voči vlastnému druhu). Pre toho, kto mu dokáže poskytnúť dostatok miesta a vhodné podmienky, je to však atraktívny, dlhoveký (do ~10 rokov) a „živý“ voliérový vták.
Priestor Timáliovec maskový potrebuje priestrannú voliéru, nie klietku — je to veľmi aktívny, čulý a hlučný druh s vysokou potrebou pohybu. Ideálna je vonkajšia alebo záhradná voliéra s hustou vegetáciou, kríkmi, vetvami v rôznych výškach, úkrytmi a substrátom na prehrabávanie (timáliovce sa rady prehŕňajú v opadanke). Súčasťou by mal byť priestranný kúpeľ — druh sa rád a často kúpe. Pre hlučnosť sa nehodí do bytu; vo vonkajšej voliére treba počítať s ohľadom na susedov a so zateplenou, bezprievanovou nocľahárňou na chladnejšie obdobie. Pri spoločnom chove s inými druhmi je nutná opatrnosť — v hniezdnom období býva timáliovec maskový útočný, preto potrebuje dostatok priestoru a možností úniku pre spoluobyvateľov voliéry.
Deti v domácnosti Timáliovec maskový nie je maznavý domáci vták pre malé deti — je to plachejší, hlučný a v hniezdnom období útočný voliérový druh, ktorý nemá rád fyzický kontakt. Deti ho však môžu vnímať ako fascinujúci živý kŕdeľ na pozorovanie: ako sa prehrabáva v opadanke, kúpe, hlučne „smeje“ a spolupracuje pri odchove mláďat (kooperatívne hniezdenie s pomocníkmi je skvelou ukážkou rodinného správania vtákov). Učí o vtákoch východnej Ázie a o tom, prečo niektoré druhy žijú v rodinných skupinách. Pri voliérovom chove platí, že manipuláciu a kŕmenie živým hmyzom by mal viesť dospelý; pre dieťa je najlepšou „interakciou“ pokojné pozorovanie zboku.
Hlučnosť Druh je hlučný a prieraznými hlasmi nápadný — ostré „pjú“ a hlasné bľabotavé série prenikajú cez steny aj do okolia. Pre byt či radovú zástavbu je preto nevhodný; patrí do priestrannej vonkajšej alebo záhradnej voliéry, kde jeho prirodzená vokalizácia nikoho neobmedzuje. Pred zaobstaraním treba reálne zvážiť hlukové nároky a vzdialenosť susedov.
Verdikt odborníka Timáliovec maskový (Pterorhinus perspicillatus, dlho známy ako Garrulax perspicillatus) je stredne veľký až väčší timáliovec/sojkovec (28–32 cm, približne 100–132 g) z čeľade timáliovité (Leiothrichidae). Telo má matne sivohnedé so sivým nádychom na chrbte a krídlach, hrdzavé (škoricové) podchvostie a belavo-plavé brucho; najvýraznejším znakom je široká čierna „maska“ okolo očí a cez líca, ktorá mu dala slovenské aj anglické meno. Pohlavia sú takmer rovnaké. Pôvodom je z Číny, Taiwanu, severného Vietnamu a Hongkongu/Macaa, kde je to stály (nesťahovavý), hlučný a družný vták žijúci v kŕdľoch (typicky okolo siedmich — čínske meno znamená „sedem sestier“). Je to všežravec s prevahou bezstavovcov (chrobáky, kobylky, húsenice, pavúky, slimáky), ktoré dopĺňa plodmi, semenami, nektárom a príležitostne drobnými stavovcami. Mimoriadne zaujímavé je jeho kooperatívne hniezdenie: okrem páru sa na odchove podieľajú pomocníci (často potomstvo z minulých rokov). Pár stavia misovité hniezdo z bambusových listov a tráv (2–10 m nad zemou), znáša spravidla 3–4 lesklé svetlomodré vajcia (priemer 3,3, rozsah 2–5), inkubuje približne 13 dní a mláďatá opúšťajú hniezdo po ~12 dňoch; hniezdna sezóna trvá marec–august a pár máva 2–3 znášky ročne. V avikultúre patrí medzi obľúbené a otužilé voliérové mäkkozoby, no pre svoju hlučnosť a v hniezdnom období útočnosť sa hodí skôr do priestranných vonkajších voliér pre skúsenejších chovateľov než do bytu. IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou; druh nie je zaradený v CITES.

Prostredie a požiadavky

Voliéra a ubytovanie
Priestranná vonkajšia alebo záhradná voliéra s hustou vegetáciou, vetvami v rôznych výškach, úkrytmi a substrátom na prehrabávanie; do bytu sa pre hluk nehodí
Timáliovec maskový je veľmi aktívny a hlučný druh, ktorý patrí do priestrannej voliéry, nie klietky. Vhodná je vonkajšia/záhradná voliéra s hustými kríkmi, vetvami, úkrytmi a vrstvou substrátu (lístie, mulč) na prehrabávanie. Nevyhnutná je zateplená, bezprievanová nocľaháreň na chladnejšie obdobie. Pre hlučnosť sa druh nehodí do bytu a vo vonkajšej voliére treba zvážiť ohľad na susedov.
Spoločenské správanie
Družný kŕdľový druh (typicky okolo siedmich jedincov); kooperatívny hniezdič s pomocníkmi, no v hniezdnom období teritoriálny a útočný
Vo voľnej prírode žije timáliovec maskový v kŕdľoch (typicky okolo siedmich — odtiaľ čínske meno „sedem sestier“) a je kooperatívnym hniezdičom: na odchove mláďat sa podieľajú pomocníci, často potomstvo z minulých rokov. V chove mu svedčí spoločnosť (pár alebo malá skupina), no v hniezdnom období býva útočný voči iným vtákom aj vlastnému druhu — preto potrebuje dostatok priestoru a úkrytov pre spoluobyvateľov voliéry.
Teplota a podnebie
Pôvodom z mierneho až subtropického podnebia východnej a JV Ázie; pomerne otužilý, no v zime potrebuje zateplenú nocľaháreň a ochranu pred mrazom
Druh pochádza z mierneho až subtropického podnebia Číny, Taiwanu a severného Vietnamu, kde žije v lesoch, krovinách, parkoch a poľnohospodárskej krajine. Vo vonkajšej voliére je pomerne otužilý a znáša mierne chladnejšie počasie, no na zimu potrebuje suchú, bezprievanovú a zateplenú nocľaháreň a ochranu pred mrazom, vlhkom a prievanom.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Misovité hniezdo z bambusových listov a tráv v kríkoch a stromoch (asi 2–10 m nad zemou); znáška spravidla 3–4 lesklé svetlomodré vajcia, marec–august
Pár stavia misovité (čašovité) hniezdo z bambusových listov, tráv a rastlinného materiálu v kríkoch a stromoch, približne 2–10 m nad zemou (zdroj: HKBWS). Samica znáša spravidla 3–4 lesklé jednofarebné svetlomodré vajcia (priemer 3,3, rozsah 2–5), hniezdna sezóna trvá marec–august a pár máva 2–3 znášky ročne. Na stavbe hniezda, inkubácii aj kŕmení mláďat sa môžu podieľať pomocníci (zdroj: Ardea 2017).
Kúpanie a hygiena
Vášnivý kúpač — vo voliére potrebuje priestranný kúpeľ s čistou vodou, ktorú treba pravidelne vymieňať
Timáliovce sa rady a často kúpu — preto do voliéry patrí priestranný plytký kúpeľ s čistou vodou. Kúpanie udržiava perie v dobrej kondícii a vták ho prirodzene vyhľadáva. Vodu denne vymieňaj a okolie kúpeľa udržiavaj čisté ako prevenciu plesní a parazitov.
Svetlo a denný režim
Denný (diurnálny) vták s prirodzeným svetelným režimom; ráno najhlučnejší, cez deň aktívne hľadá potravu
Timáliovec maskový je denný vták — aktivita aj hlasový prejav sú najsilnejšie ráno, cez deň sa čulo presúva, prehrabáva v opadanke a kŕmi. Vo voliére mu vyhovuje prirodzený svetelný režim s tieneným a slnečným miestom a možnosťou úkrytu. Ako stály (nesťahovavý) druh nemá výrazný migračný rytmus, jeho aktivitu však ovplyvňuje striedanie ročných období (hniezdenie na jar a v lete).

Rozmnožovací cyklus

Tok a tvorba párov
Február–apríl (zimné kŕdle sa rozpadajú na hniezdne skupiny)

Na jar sa zimné kŕdle rozpadajú na menšie hniezdne skupiny a páry. Samce sú hlasné a teritoriálne, vymedzujú si hniezdny okrsok a bránia ho. Timáliovec maskový je kooperatívny hniezdič — okolo páru sa často zoskupia pomocníci (zvyčajne potomstvo z predchádzajúcich sezón), ktorí sa neskôr podieľajú na odchove. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými timáliami; presné údaje pre druh neoverené).

Hniezdo a znáška
Marec–august; znáška priemerne 3,3 vajca (2–5) (zdroj: Ardea 2017, HKBWS)

Pár stavia misovité hniezdo z bambusových listov a tráv v kríkoch a stromoch, približne 2–10 m nad zemou. Samica znáša spravidla 3–4 lesklé jednofarebné svetlomodré vajcia (zaznamenaný priemer 3,3, rozsah 2–5). Hniezdna sezóna trvá marec–august a pár máva 2–3 znášky ročne. Štúdia z centrálnej Číny (Ardea 2017) zaznamenala, že 82,8 % z 58 hniezdnych pokusov úspešne vyviedlo mláďatá.

Inkubácia
Priemerne 13,2 dňa (zdroj: Ardea 2017)

Inkubácia trvá v priemere 13,2 dňa (podľa štúdie z centrálnej Číny). Na sedení na vajciach sa popri rodičoch môžu podieľať aj pomocníci — kooperatívne hniezdenie je pre tento druh charakteristické. V tomto období je kľúčový pokoj v okolí hniezda a dostatok potravy pre celú hniezdnu skupinu.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Kŕmia rodičia aj pomocníci; hmyz nevyhnutný

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé) a kŕmia ich rodičia spolu s pomocníkmi — viac kŕmiacich vtákov zvyšuje frekvenciu kŕmenia a počet vyvedených mláďat. Živočíšna bielkovina, najmä hmyz, je v tomto období nevyhnutná pre rast mláďat; práve preto je v chove kľúčové podávať dostatok živej potravy (cvrčky, červy, larvy) počas celého odchovu.

Vyletenie a vývoj mláďat
Mláďatá opúšťajú hniezdo po približne 12 dňoch (zdroj: Ardea 2017)

Mláďatá opúšťajú hniezdo po približne 12 dňoch od vyliahnutia. Po vyletení ich rodičia (a často aj pomocníci) ešte istý čas dokrmujú a mladé vtáky postupne osamostatňujú. Juvenily sa svojím sfarbením podobajú dospelým, no kresba býva spočiatku menej výrazná; plné dospelé sfarbenie vrátane sýtej čiernej masky sa dotvára dospievaním a pelichaním.

Pohlavná dospelosť a rodinné skupiny
Pravdepodobne v prvom roku; mladé často zostávajú ako pomocníci

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch jednoznačne uvedený — analógiou s príbuznými timáliami sa odhaduje na prvý rok života. Charakteristické je, že časť mladých vtákov zostáva pri rodičoch ako pomocníci a hniezdi až neskôr, čím vznikajú rodinné (kooperatívne) skupiny. Dožitie sa orientačne uvádza do približne 10 rokov (oiseaux.net).

Ochočenie a kontakt

4 Trvanie: Týždne až mesiace pokojnej práce — timáliovec maskový si na chovateľa a prostredie zvykne (najmä na osobu, ktorá ho kŕmi), no zostáva plachejší a nestane sa z neho vták na ruku. Aklimatizácia na voliéru a denný režim trvá spravidla niekoľko týždňov.

Timáliovec maskový sa udomácni na prostredie a chovateľa, no neochočí sa na maznanie — je to plachejší, samostatný voliérový druh. Pri pokojnom prístupe a pravidelnom kŕmení si na človeka zvykne, spája si ho s potravou a prestáva panikáriť, fyzický kontakt (sedenie na ruke, hladkanie) však neobľubuje. Kľúčom je pokoj, stály režim, dostatok úkrytov a vegetácie vo voliére, aby sa vták cítil bezpečne. V období hniezdenia môže byť útočný a brániť teritórium aj voči chovateľovi či iným vtákom — vtedy treba obmedziť rušenie. Najlepší „vzťah“ k tomuto druhu má podobu pozorovania jeho živého, hlučného a družného správania z primeraného odstupu, nie snahy o krotenie na ruku.

1

Dopraj vtákovi pokoj a čas — po umiestnení do priestrannej voliéry s úkrytmi a vegetáciou ho nechaj zaklimatizovať bez zbytočného rušenia

2

Buduj dôveru cez kŕmenie — pravidelným podávaním obľúbenej živej potravy a ovocia si timáliovec spojí chovateľa s niečím príjemným

3

Pohybuj sa pokojne a predvídateľne — žiadne náhle pohyby ani chytanie do ruky; rešpektuj, že druh neobľubuje fyzický kontakt

4

V hniezdnom období obmedz zásahy — vták býva útočný a teritoriálny, preto minimalizuj rušenie pri hniezde a daj spoluobyvateľom voliéry možnosť úniku

Cena a kde kúpiť

približne 40–90 € za jedinca (orientačne, podľa ponuky chovateľa, veku a pôvodu; presné údaje sa líšia)

Timáliovec maskový sa v európskej avikultúre chová pomerne bežne ako voliérový mäkkozob a u špecializovaných chovateľov mäkkozobov a na vtáčích burzách ho možno zohnať, hoci nejde o tak masovo rozšírený druh ako napríklad astrildy či kanáriky. Orientačná cena sa pohybuje rádovo v desiatkach eur za jedinca (zhruba 40–90 €), pričom závisí od veku, pôvodu (odchov v zajatí vs. dovoz), pohlavia, vyspárovania a aktuálnej ponuky; spárované a domáco odchované vtáky bývajú drahšie. Presné a aktuálne ceny treba overiť priamo u chovateľov. Druh nie je zaradený v CITES, no pri kúpe treba uprednostniť legálne odchované vtáky od dôveryhodných chovateľov a vyhnúť sa jedincom nejasného (dovozného) pôvodu. Keďže ide o hlučný a priestorovo náročný druh, kúpu zvažuj až po zabezpečení vhodnej priestrannej voliéry.

Špecializovaní chovatelia mäkkozobov (softbillov) — najlepší zdroj zdravých, domáco odchovaných a najlepšie už vyspárovaných vtákov
Vtáčie burzy a kluby chovateľov exotického vtáctva — možnosť osobne si vtáka prezrieť a poradiť sa o chove
Uprednostni legálne odchované jedince s dokladom o pôvode; vyhni sa vtákom nejasného dovozného pôvodu a over zdravotný stav
Na čo si dať pozor Pri kúpe timáliovca maskového uprednostni domáco odchované, legálne získané vtáky od špecializovaného chovateľa mäkkozobov — takéto jedince sú lepšie aklimatizované, zdravšie a často už vyspárované. Pred kúpou si over kondíciu vtáka (čisté, hladké perie, jasné oči, čulé správanie, žiadne sipenie ani nastŕpané perie) a opýtaj sa na vek, pohlavie a doterajšiu stravu. Keďže ide o hlučný a priestorovo náročný druh, zaobstaraj ho až vtedy, keď máš pripravenú priestrannú vonkajšiu/záhradnú voliéru a vyriešený ohľad na susedov. Pamätaj, že timáliovce sú družné — chov v páre alebo malej skupine im svedčí lepšie než osamote, no v hniezdnom období treba rátať s ich teritorialitou. Druh nie je v CITES, napriek tomu sa vyhni jedincom pochybného pôvodu.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Timáliovec maskový 28–32 cm Sojkovec čiernohrdlý 23–30 cm Sojkovec golierový 28–34 cm Timáliovec klaun 22–25 cm Sojkovec bielochochlatý 28–31 cm
Timáliovec maskový Sojkovec čiernohrdlý (Pterorhinus chinensis) Sojkovec golierový (Pterorhinus pectoralis) Timáliovec klaun (Pterorhinus sannio) Sojkovec bielochochlatý (Garrulax leucolophus)
Dĺžka28–32 cm23–30 cm28–34 cm22–25 cm28–31 cm
Váha~100–132 gcca 100–135 gcca 100–155 gcca 50–80 gcca 100–130 g
Dožitiedo cca 10 rdo cca 10–12 rdo cca 10 rdo cca 10 rdo cca 15–20 r
Hlučnosťvoliérový mäkkozob pre skúsenejších — hlučný, do bytu nevhodnýobľúbený voliérový mäkkozob, hlučný spevákvoliérový mäkkozob, hlučný a aktívnyobľúbený a otužilý voliérový mäkkozobčasto chovaný voliérový mäkkozob, veľmi hlučný
Stav IUCNIUCN LC (stabilný trend), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaMatne sivohnedé telo s nápadnou širokou čiernou maskou okolo očí a líc, hrdzavým podchvostím a belavo-plavým bruchom; pohlavia takmer rovnakéOlivovo-sivý s čiernou tvárou a hrdlom a bielymi lícnymi škvrnami; výraznejšia čierno-biela kresba tváre než plná maska timáliovca maskovéhoHnedý vrch, biele líca a hrdlo a nápadný čierny náprsný golier/obojok; väčší a kontrastnejšie kreslený než timáliovec maskový, bez plnej čiernej maskyHnedý s nápadnými bielymi „obrvami“ a bielou maskou tváre („klaunská“ kresba); menší a svetlejší než timáliovec maskový s opačným (bielym) vzorom tváreBiela hlava s výrazným bielym chochlíkom a čiernou páskou cez oko, telo hrdzavo-hnedé; nápadne odlišný bielou hlavou a chochlíkom od sivohnedého maskového druhu
AreálČína, Taiwan, severný Vietnam, Hongkong/Macao; stály družný kŕdľový druh krovín, lesov, parkov a polí, kooperatívny hniezdičJužná Čína, Indočína; vyhľadávaný klietkový spevák pre melodický spev, na rozdiel od timáliovca maskového má cenený hlasový prejavHimaláje, južná Čína a Indočína; ďalší veľký sojkovec chovaný vo voliérach, podobne hlučný a družnýStredná a južná Čína, severná Indočína; menší, veľmi živý a družný voliérový druh, hlasný podobne ako timáliovec maskovýHimaláje a juhovýchodná Ázia; jeden z najznámejších voliérových sojkovcov, povestný hlasnými zborovými „smiechovými“ prejavmi

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, sipenie, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena hlasu

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva, vlhkej podestielky alebo zatuchnutej živej potravy — riziko najmä vo vlhkých a zle vetraných voliérach. Mäkkozoby kŕmené ovocím a živým hmyzom sú obzvlášť náchylné, ak krmivo zostáva dlho v teple. Prevencia: čerstvé krmivo, hygiena, suchá podestielka a dobré vetranie; nedávané zvyšky pravidelne odstraňuj. Liečba antifungálnymi liekmi je dlhá a patrí do rúk aviárneho veterinára.

Endoparazity a črevné infekcie (kokcídie, hlísty, atoxoplazma)
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť, u mláďat zaostávanie

Mäkkozoby vrátane timáliovcov bežne nesú črevné parazity (kokcídie, hlísty), ktoré sa pri zhoršenej hygiene alebo strese premnožia; pri družných druhoch krmené hmyzom hrozí aj atoxoplazmóza. Pomáha hygiena voliéry, čerstvé krmivo a koprologická kontrola trusu; liečba cielenými antiparazitikami patrí veterinárovi. Nové vtáky drž v karanténe pred pridaním ku kŕdľu.

Útoky a poranenia z teritoriálnej agresie
vysoká

Príznaky: Poranenia (najmä hlavy a očí), vytrhané perie, vystresované či utláčané jedince, v krajnom prípade úhyn slabšieho vtáka

Timáliovec maskový býva v období hniezdenia útočný voči iným vtákom aj voči vlastnému druhu — v stiesnenej voliére môže slabšie jedince utláčať, poraniť alebo zabiť. Prevencia: dostatok priestoru, hustá vegetácia a viacero úkrytov a únikových ciest, premyslené zloženie spoločenstva a sledovanie dynamiky kŕdľa najmä na jar. Pri silnej agresii oddeľ útočníka alebo zmenši hustotu osadenstva.

Podvýživa a nevyvážená strava (hypovitaminóza, obezita, problémy s pečeňou)
stredná

Príznaky: Apatia, nastŕpané a matné perie, slabosť, u nevhodne kŕmených vtákov nadváha a zhoršená kondícia

Pri jednostrannej strave (samé ovocie, samé tučné krmivo alebo nedostatok živého hmyzu) hrozí timáliovcom podvýživa, nedostatok vitamínov či obezita. Druh potrebuje pestrú mäkkozobú stravu s pravidelnou živou potravou, ovocím, vápnikom a vitamínmi, najmä v období hniezdenia a pelichania. Vyvážený jedálniček je základ zdravia; presné dávky uprav podľa kondície a sezóny.

Podchladenie a respiračné infekcie pri nevhodných podmienkach
stredná

Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, nechutenstvo, sipenie a sťažené dýchanie

Hoci je timáliovec maskový pomerne otužilý a vo vonkajšej voliére znáša mierne chladnejšie počasie, prievan, vlhko, náhle ochladenie a stres ho oslabujú a otvárajú cestu bakteriálnym a plesňovým respiračným infekciám. Zabezpeč suchú, bezprievanovú a zateplenú nocľaháreň na zimu a chráň vtáky pred mrazom a premočením. Pri príznakoch vyhľadaj aviárneho veterinára.

Prevencia Timáliovec maskový je pomerne otužilý a zdravotne nenáročný voliérový mäkkozob, no jeho zdravie stojí na niekoľkých pilieroch: (1) Hygiena a suché, vetrané prostredie — pravidelné odstraňovanie zvyškov ovocia a živej potravy a suchá podestielka sú najlepšou prevenciou aspergilózy a črevných infekcií. (2) Pestrá a vyvážená strava — kvalitná mäkkozobá zmes, denne živý hmyz a ovocie, vápnik a vitamíny; nie jednostranné sladké či tučné krmivo. (3) Dostatok priestoru a premyslené spoločenstvo — v hniezdnom období býva druh útočný, preto sú nutné úkryty, únikové cesty a dohľad nad dynamikou kŕdľa, aby nedošlo k poraneniam. (4) Karanténa nových vtákov a kontrola trusu na parazity. (5) Zateplená, bezprievanová nocľaháreň a ochrana pred mrazom a vlhkom v zime. Pri akýchkoľvek príznakoch choroby (sipenie, nastŕpané perie, chudnutie, zmena trusu) vyhľadaj aviárneho veterinára — včasný zásah býva rozhodujúci.

Zaujímavosti

1

„Sedem sestier“ — vták, ktorý nikdy nie je sám. Timáliovec maskový je nápadne družný a typicky sa pohybuje v menších kŕdľoch okolo siedmich jedincov. Práve preto znie jeho čínske meno „čchi-c'-mej“ (七姊妹) ako „sedem sestier“ (resp. „sedem bratov a sestier“) — ľudové pomenovanie priamo odkazuje na jeho rodinný, kŕdľový spôsob života.

2

Čierna maska ako vizitka. Najvýraznejším znakom druhu je rozsiahla čierna „maska“ — čierne okolie oka a uzdička, ktorá sa rozprestiera cez líca. Tento kontrastný znak na inak matne sivohnedom tele dal druhu slovenské meno maskový aj anglické Masked Laughingthrush a robí ho v teréne ľahko rozpoznateľným.

3

Smejúci sa drozd, čo vlastne nie je drozd. Anglické rodové meno laughingthrush („smejúci sa drozd“) vystihuje jeho hlasné, bľabotavé „smiechové“ série a ostré „pjú“. Napriek menu však nejde o drozda (čeľaď drozdovité), ale o člena čeľade timáliovité (Leiothrichidae) — meno vzniklo len podľa podobného vzhľadu a hlasu.

4

Spoločné rodičovstvo: pomocníci pri hniezde. Timáliovec maskový je kooperatívny hniezdič — okrem rodičovského páru sa na stavbe hniezda, inkubácii a kŕmení mláďat podieľajú pomocníci, často potomstvo z predchádzajúcich sezón. Štúdia z centrálnej Číny ukázala, že väčšie skupiny kŕmia častejšie a vyvedú viac mláďat — pomáhanie sa teda oplatí celej rodine.

5

Svetlomodré vajcia v bambusovom hniezde. Pár stavia misovité hniezdo z bambusových listov a tráv v kríkoch a stromoch (asi 2–10 m nad zemou) a znáša spravidla 3–4 lesklé, jednofarebné svetlomodré vajcia. Hniezdna sezóna trvá marec–august a pár stihne 2–3 znášky ročne — preto je druh vo svojom areáli početný.

6

Vášnivý prehrabávač a kúpač. Ako väčšina timálií sa timáliovec maskový prehrabáva v opadanke a krovinách, najmä v bambusových húštinách, kde hlučno hľadá hmyz. Zároveň je to vášnivý kúpač — vodu vyhľadáva a kúpe sa rád a často, čo treba zohľadniť aj pri voliérovom chove (priestranný kúpeľ je nutnosťou).

7

Z rodu Garrulax do rodu Pterorhinus. Druh opísal Johann Friedrich Gmelin už v roku 1789, a to pôvodne ako Turdus perspicillatus. Dlho bol známy ako Garrulax perspicillatus, no po komplexnej molekulárnej fylogenetickej štúdii timálií z roku 2018 bol presunutý do obnoveného rodu Pterorhinus — preto sa dnes s oboma latinskými menami možno stretnúť.

8

Obľúbený voliérový mäkkozob. V avikultúre patrí timáliovec maskový medzi známejšie a cenené mäkkozobé (softbill) voliérové vtáky — chovatelia oceňujú jeho živosť, otužilosť a hlasový prejav. Pre hlučnosť a v hniezdnom období útočnosť sa však hodí skôr do priestranných vonkajších voliér pre skúsenejších chovateľov než do bytu.

9

Stály obyvateľ Číny, Taiwanu aj Hongkongu. Na rozdiel od mnohých ázijských spevavcov je timáliovec maskový stály (nesťahovavý) druh, ktorý sa celoročne zdržiava vo svojom areáli — v Číne, na Taiwane, v severnom Vietname a v Hongkongu/Macau. Dobre znáša blízkosť človeka a bežne žije aj v parkoch, záhradách a poľnohospodárskej krajine.

10

Monotypický druh s rozsiahlym areálom. Timáliovec maskový nemá poddruhy (je monotypický) a vďaka veľkému areálu a prispôsobivosti je vo svojom rozšírení početný. IUCN ho preto hodnotí ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou a druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.

Taxonomická klasifikácia

species Timáliovec maskový (Pterorhinus perspicillatus)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Leiothrichidae (timáliovité)
Rod Pterorhinus Swainson, 1832
Druh Pterorhinus perspicillatus (Gmelin, JF, 1789)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — východoázijský (čínsko-vietnamský a taiwanský) druh; v Európe sa drží len v zajatí ako voliérový mäkkozob, nie je tu udomácnený vo voľnej prírode
Poddruhy Druh je monotypický — IOC World Bird List ani Birds of the World nerozoznávajú poddruhy. Opísal ho Johann Friedrich Gmelin v roku 1789, pôvodne pod menom Turdus perspicillatus. Dlho bol zaraďovaný do rodu Garrulax (ako Garrulax perspicillatus); po komplexnej molekulárnej fylogenetickej štúdii timálií z roku 2018 bol presunutý do obnoveného rodu Pterorhinus.
Avibase_ID 8FD7181A73DA57CC

? Často kladené otázky

Chovať sa dá — ale nie do bytu. Timáliovec maskový je v európskej avikultúre etablovaný a obľúbený voliérový mäkkozob (softbill), ktorého chovatelia oceňujú pre živosť a otužilosť. Je to však veľmi hlučný a priestorovo náročný druh, ktorý patrí do priestrannej vonkajšej alebo záhradnej voliéry, nie do klietky v byte — jeho ostré „pjú“ a hlasné bľabotanie by v interiéri aj okolí rušili. Navyše v hniezdnom období býva útočný. Pre skúsenejšieho chovateľa s vhodnou voliérou je to atraktívny a vďačný vták; pre začiatočníka v byte vhodný nie je.

Podľa vzhľadu prakticky nijako spoľahlivo — timáliovec maskový nie je výrazne pohlavne dvojtvarý, samec a samica sú si navonok veľmi podobní (rovnaké sivohnedé sfarbenie s čiernou maskou a hrdzavým podchvostím). Pohlavie sa preto u tohto druhu spoľahlivo určuje skôr podľa správania v páre alebo laboratórne (DNA test z pera či krvi), čo je v chove najistejšia metóda. Vizuálne rozlíšenie pohlaví je u tohto druhu nespoľahlivé.

Je to všežravec s prevahou bezstavovcov. Vo voľnej prírode loví chrobáky, kobylky, húsenice, pavúky a slimáky, dopĺňa ich plodmi, semenami, nektárom a príležitostne drobnými stavovcami. V chove sa drží ako mäkkozob: základom je kvalitná mäkkozobá/hmyzožravá zmes doplnená každodennou živou potravou (cvrčky, šváby, múčne a zofóbas červy) a nakrájaným mäkkým ovocím (jablko, hruška, hrozno, banán, čučoriedky). Pri odchove mláďat je dostatok živého hmyzu nevyhnutný. Treba pridať aj vápnik a vitamíny a denne čerstvú vodu a kúpeľ.

Pôvodom je z východnej a juhovýchodnej Ázie — z Číny (najmä strednej, východnej a južnej), z Taiwanu, severného Vietnamu a tiež z Hongkongu a Macaa. Obýva lesy, kroviny, bambusové húštiny, parky, záhrady a poľnohospodársku krajinu a dobre znáša blízkosť človeka. Je to stály (nesťahovavý) druh — celoročne sa zdržiava vo svojom areáli a mimo hniezdenia sa združuje v družných kŕdľoch. V Európe sa vyskytuje len v zajatí (vo voliérach), vo voľnej prírode tu nežije.

IUCN hodnotí timáliovca maskového ako najmenej ohrozeného (LC) so stabilnou populáciou — vďaka veľkému areálu, početnosti a prispôsobivosti (žije aj v ľudských sídlach) nie je v súčasnosti ohrozený. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR). Pri chove a kúpe však treba uprednostniť legálne odchované vtáky a vyhnúť sa jedincom nejasného dovozného pôvodu.

Pár stavia misovité hniezdo z bambusových listov a tráv v kríkoch a stromoch (asi 2–10 m nad zemou) a znáša spravidla 3–4 lesklé svetlomodré vajcia (zaznamenaný priemer 3,3, rozsah 2–5). Inkubácia trvá v priemere 13,2 dňa a mláďatá opúšťajú hniezdo po približne 12 dňoch (zdroj: štúdia z centrálnej Číny, Ardea 2017). Hniezdna sezóna trvá marec–august a pár máva 2–3 znášky ročne. Charakteristické je kooperatívne hniezdenie — na odchove sa podieľajú aj pomocníci (často potomstvo z minulých rokov).

Áno, je výrazne hlučný — patrí medzi najhlasnejšie voliérové mäkkozoby. Ozýva sa ostrým, prenikavým „pjú“ (piuew) a hlasnými bľabotavými „smiechovými“ sériami, podľa ktorých dostala celá skupina anglické meno laughingthrush („smejúci sa drozd“). V kŕdli sa vtáky neustále dorozumievajú, najhlučnejšie sú ráno. Ľudskú reč však nenapodobňuje — timáliovce túto schopnosť nemajú, ich repertoár je vrodený. Práve pre hlasitosť sa druh nehodí do bytu a patrí do vonkajšej voliéry.

ZDROJ: Avibase (Pterorhinus perspicillatus, ID 8FD7181A73DA57CC, SK názov timáliovec maskový, autor Gmelin, JF 1789, pôvodne opísaný ako Turdus perspicillatus, čeľaď Leiothrichidae, https://avibase.bsc-eoc.o

 Video — Timáliovec maskový

Timáliovec maskový (Pterorhinus perspicillatus) — video o speve a chove

Timáliovec maskový (Pterorhinus perspicillatus) — spev a hlas v prírode

 Cudzie názvy

Anglicky:   Masked Laughingthrush, Česky:   sojkovec škraboškový, Nemecky:   Maskenhäherling, Španielsky:   Charlatán Enmascarado, Francúzsky:   Garrulaxe masqué, Poľsky:   sójkowiec maskowy, Rusky:   Белобровая кустарница, Japonsky:   カオグロガビチョウ, Čínsky:   黑臉噪鶥 (七姊妹), Latinsky:   Pterorhinus perspicillatus (Gmelin, JF, 1789)