Timáliovec hrdzavokrký (Pterorhinus ruficollis)

Leiothrichidae (timáliovité)

Timáliovec hrdzavokrký

Pterorhinus ruficollis — hlučný sojkovcovitý mäkkozob s čiernou tvárou, hrdzavou záušnicou a hrdzavým podchvostím z vlhkých lesov a húštin SV Indie a Himalájí

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN) — druh je bežný v celom svojom areáli a jeho populácia je stabilná, bez štatisticky signifikantného poklesu. Hlavnými potenciálnymi hrozbami sú odlesňovanie a fragmentácia lesných biotopov v himalájskej oblasti a lokálny odchyt či lov v juhovýchodnej Ázii (obmedzený rozsah). Druh dokáže využívať aj sekundárne biotopy (poľnohospodárska krajina, vidiecke záhrady), čo prispieva k stabilite populácie. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka22–27 cm (51–73 g)
PôvodSV India, Himaláje, JV Ázia
PovahaHlučný, družný, aktívny mäkkozob
StravaMäkkozob — hmyz a živá potrava
Dožitiepresné údaje neoverené (cca 10–15 r orientačne)
🔊
Hlučnosť
5/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
5/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

45% 25% 12% 10% STRAVA zloženie
Hmyz a bezstavovce — chrobáky, húsenice, mravce, larvy, červy, mäkkýše, pavúky; v prírode hlavná zložka, hľadaná pri zemi a v nižších vrstvách kroví 45%
Komerčná mäkkozobová zmes (softbill / insectivore mix) a vaječná pasta — základ dennej kŕmnej dávky vo voliére 25%
Živá potrava — múčne červy (Tenebrio), cvrčky (Acheta), zophobas; nevyhnutná pri hniezdení a odchove mláďat 12%
Ovocie a bobule — hrozno, čučoriedky, maliny, jablko, papája (nakrájané) 10%
Semená a obilniny — malý podiel prosa, ryže a jarabín ako doplnok, nie základ 5%
Minerály a doplnky — vápnik (kalcium), vitamín D3, sépiová kosť, grit — najmä pre samice v hniezdnej perióde 3%

Odporúčané potraviny

  • Komerčná mäkkozobová zmes (softbill / insectivore mix) a vaječná pasta — základ dennej stravy voliérového mäkkozoba
  • Živá potrava — múčne červy (Tenebrio), cvrčky (Acheta), zophobas, šváby; mimoriadne dôležitá v hniezdnej sezóne a pri odchove mláďat
  • Hmyz a bezstavovce — v prírode primárna zložka; vo voliére ponúkaj rozmanitú živú a sušenú hmyziu zmes
  • Ovocie a bobule — hrozno, čučoriedky, maliny, jablko, papája, hruška (nakrájané na drobno)
  • Zelené krmivo — hviezdica prostredná, mladá púpava, naklíčené semená (nepostriekané, umyté)
  • Semená a obilniny ako doplnok — malý podiel prosa, ryže a jarabín (nie základ stravy)
  • Vitamíny a minerály — vápnik (kalcium) a vitamín D3, najmä pre samice v hniezdnej perióde
  • Sépiová kosť (cuttlebone) a grit — trvalo k dispozícii (prevencia zadržania vajca a dezintegrácia potravy)
  • Čerstvá pitná voda denne a plytká miska na kúpanie — vymieňaná každý deň

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre vtáky
  • Cibuľa, cesnak, pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Soľ, slané, korenené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) ovocie, zelenina a hmyz neznámeho pôvodu — riziko otravy
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté krmivo a živá potrava — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Výlučne semenná (zrninová) strava — mäkkozob ju nestrávi správne; vedie k podvýžive a chorobám pečene
Tip od odborníka Timáliovec hrdzavokrký je mäkkozob (softbill, insektivor) — na rozdiel od zrnožravých piniek vyžaduje stravu založenú na živočíšnej bielkovine, nie na semenách. V prírode tvoria základ jedálnička hmyz a iné bezstavovce (chrobáky, larvy, červy, mäkkýše, pavúky), ktoré hľadá pri zemi a v nižších vrstvách kroví, doplnené bobuľami, plodmi a príležitostne semenami či ryžou. Vo voliére je základom kvalitná mäkkozobová zmes (softbill / insectivore mix) a vaječná pasta, dopĺňaná čerstvou živou potravou (múčne červy, cvrčky, zophobas) a nakrájaným ovocím (hrozno, čučoriedky, papája, jablko). Živá zložka je nevyhnutná najmä počas hniezdnej sezóny a pri odchove mláďat — bez nej rodičia mláďatá nedokŕmia a tie neprežijú. Semená a obilniny podávaj len ako malý doplnok. Vápnik a vitamín D3 sú dôležité pre samice v hniezdnej perióde, sépiová kosť a grit majú byť k dispozícii trvalo. Čistá pitná voda a plytká kúpacia miska s dennou výmenou sú samozrejmosťou. Konkrétne chovateľské skúsenosti s týmto druhom sú v literatúre obmedzené — odporúčania sú extrapolované zo všeobecných návodov pre rod Garrulax/Leiothrichidae.

Správanie a komunikácia

5 Hlučnosť 1 Priľnavosť 5 Aktivita 1 Reč 4 Zriedkavosť 3.2
5/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Timáliovec hrdzavokrký je hlučný, spoločenský druh — v kŕdli vokalizuje viacero jedincov súčasne a vydáva hlasné, ďaleko počuteľné výkriky. Hlas preniká cez steny a v hustom osídlení môže rušiť susedov. Nie je vhodný do bytu — patrí do voliéry, ideálne s tichším okolím.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Timáliovec hrdzavokrký nie je maznavý vták na ruku — ako väčšina mäkkozobov je to druh primárne na pozorovanie. Fyzický kontakt ho stresuje. Najväčší pôžitok prinesie pozorovanie aktívneho kŕdľa v priestrannej zarastenej voliére.
5/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi aktívny a čulý druh — timáliovec hrdzavokrký je celý deň v pohybe, preskakuje húštinou, hrabe v opadanke a hlučne sa dovoláva v kŕdli. Potrebuje priestrannú zarastenú voliéru s hustou prízemnou vegetáciou a úkrytmi; v tesnom priestore trpí nedostatkom pohybu, nudí sa a môže si vytrhávať perie.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Timáliovec hrdzavokrký nenapodobňuje ľudskú reč — mäkkozoby tejto skupiny túto schopnosť nemajú. Má bohatý vrodený repertoár piskľavých a smiechu podobných volaní, no ľudskú reč sa nenaučí. Niektoré príbuzné druhy timálií napodobňujú volania iných vtákov vo svojom okolí, nie reč.

Hlasový prejav a reč

5/5 hlasitosť

Timáliovec hrdzavokrký patrí medzi hlasné a družné mäkkozoby — jeho hlas tvorí séria krátkych piskľavých chirpov, ktoré na seba voľne nadväzujú bez pevnej melodickej štruktúry (opisované ako „out of order rambling"), a hlasný rýchly „quick whip" výkrik. V kŕdli vokalizuje viacero jedincov súčasne, čím vzniká typický hlučný zvuk hustých himalájskych lesov. Druh ochotne reaguje na playback vlastných volaní. Hlas preniká cez steny a v husto osídlenom prostredí môže rušiť — druh nenapodobňuje ľudskú reč, jeho repertoár je vrodený.

Dokáže hovoriť? Timáliovec hrdzavokrký nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Mäkkozoby tejto skupiny túto schopnosť nemajú — repertoár piskľavých a smiechu podobných volaní je vrodený. Reč sa nenaučí; niektoré príbuzné timálie napodobňujú volania iných vtákov vo svojom okolí, nie ľudskú reč.

Typické zvuky

  • Séria krátkych piskľavých chirpov — voľne nadväzujúce tóny bez pevnej melódie („out of order rambling")
  • Hlasné skupinové volanie — v kŕdli vokalizuje viacero jedincov súčasne, najmä pri rušení
  • Rýchly „quick whip" výkrik — ostrý alarmový signál pri prekvapení alebo priblížení nebezpečenstva
  • Odpoveď na playback — druh reaguje na prehrávané volania kospeciálnych jedincov, typické pre húštinové druhy

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (marec–august) — pri dlhšom dni, teple a dostatku živej potravy (zdroj: Wikipedia EN, Nepal Desk)
Tok — pár sa hlučne dovoláva, samec vokalizuje a pohybuje sa čulo v húštine pred samicou
Inkubácia približne 13–15 dní (orientačné — druh-špecifické údaje neoverené); zvýš živú potravu (múčne červy, cvrčky) a vápnik
Pokojové obdobie — kratší deň a pokoj; obmedz tučné krmivo, dopraj kŕdľu oddych medzi hniezdnymi sezónami
Pelichanie — po hniezdnej sezóne; zvýš bielkoviny (živá potrava, vaječná zmes) a vápnik; nový šat nastupuje pomalým línaním
Celoročne: čerstvá pitná voda denne, sépiová kosť a grit trvalo, plytká kúpacia miska; v zime prístup do chráneného vyhrievaného priestoru nad 10 °C

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Stredne náročný voliérový mäkkozob — timáliovec hrdzavokrký nie je vhodný pre úplného začiatočníka. Vyžaduje priestrannú zarastenú voliéru (orientačne min. 3 × 2 × 2,1 m pre pár), mäkkozobovú stravu s pravidelnou živou potravou a v zime prístup do chráneného priestoru nad ~10 °C. Pre skúsenejšieho chovateľa softbillov je to však vďačný, aktívny a zaujímavý druh. Konkrétne chovateľské skúsenosti sú v literatúre obmedzené — vychádzaj zo všeobecných návodov pre rod Garrulax/Leiothrichidae.
Priestor Pár alebo malá skupina: priestranná zarastená voliéra, orientačne min. 3 × 2 × 2,1 m (všeobecný štandard pre mäkkozoby tejto veľkosti podľa husbandry materiálov pre Leiothrichidae). Druh sa pohybuje najmä pri zemi a v nižších vrstvách — vybav voliéru hustou prízemnou vegetáciou, kríkmi a prízemnými úkrytmi, pevnými bidielkami rôznej hrúbky, opadankou na hrabanie a plytkou miskou na kúpanie. Drôtové rozstupy primerane veľkosti vtáka. Ideálna je vonkajšia voliéra s krytou, vyhrievanou časťou pre zimné mesiace (nad ~10 °C).
Deti v domácnosti Vhodný pre rodiny ako vták na pozorovanie v priestrannej voliére. Timáliovec hrdzavokrký je aktívny, hlučný a zaujímavý — deti zaujme čulým pohybom v húštine, hrabaním v opadanke a hlasnými „rozhovormi" kŕdľa. Nie je určený na maznanie a jeho hlasitosť treba zvážiť. Pravidlá pre deti: (1) vták nie je hračka — nenaháňaj, nepoklepávaj na voliéru; (2) kŕmenie a sledovanie áno, chytanie do rúk nie; (3) po obsluhe voliéry umývanie rúk.
Hlučnosť Nie — timáliovec hrdzavokrký je hlasný druh. Skupinové volania a alarmové výkriky prenikajú cez steny a môžu rušiť susedov. Nie je vhodný do bytu; patrí do voliéry mimo husto osídlených miest.
Verdikt odborníka Timáliovec hrdzavokrký (Pterorhinus ruficollis) je stredne veľký (22–27 cm, 51–73 g) tmavý sojkovcovitý mäkkozob z čeľade timáliovité (Leiothrichidae). Telo je prevažne olivovo-hnedé až tmavosivé, najnápadnejšími znakmi sú čierna tvár a hrdlo, výrazná hrdzavo-gaštanová záušnicová škvrna na bokoch krku a záhlaví a jasne hrdzavé podchvostie; chvost je čiernastý. Pohlavný dimorfizmus sa prejavuje najmä veľkosťou (samec býva väčší) — sfarbenie oboch pohlaví je takmer zhodné, mláďatá sú hnedastejšie a hrdzavé partie majú tlmenejšie. Druh je domovom v húštinách a vlhkých nížinných i montánnych lesoch severovýchodnej Indie, Nepálu, Bhutánu, Bangladéša, Mjanmarska a juhozápadnej Číny (Yunnan), zhruba od 200 do 2 400 m n. m., a žije v hlučných, družných kŕdľoch v hustom podraste, kde potravu hľadá pri zemi. Ako mäkkozob vyžaduje stravu založenú na hmyze a živej potrave, nie na semenách. Zaujímavou črtou je aktívna obrana hniezda — druh rozpoznáva a vyhadzuje cudzie vajcia kukučiek. V chove ide o stredne náročného voliérového vtáka pre skúsenejších chovateľov: potrebuje priestrannú zarastenú voliéru, mäkkozobovú stravu s pravidelnou živou potravou a v zime chránený priestor nad ~10 °C; je hlasný, preto nie je vhodný do bytu. Hniezdne obdobie trvá marec–august, pár stavia kompaktnú hlbokú miskovité hniezdo z bambusových listov a tráv nízko nad zemou; presné počty vajec a dĺžka inkubácie nie sú pre tento druh spoľahlivo overené (analógiou s príbuznými druhmi rodu Pterorhinus 3–4 vajcia, inkubácia približne 13–15 dní). IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou; nie je zaradený v CITES. Konkrétne chovateľské skúsenosti s týmto druhom sú obmedzené, husbandry odporúčania sú extrapolované zo všeobecných návodov pre rod Garrulax/Leiothrichidae.

Prostredie a požiadavky

Voliéra (nie malá klietka)
Priestranná zarastená voliéra, orientačne min. 3 × 2 × 2,1 m pre pár — trvalý chov v malej klietke je nevhodný
Timáliovec hrdzavokrký je veľmi aktívny kŕdľový mäkkozob, ktorý sa pohybuje najmä pri zemi a v nižších vrstvách kroví. Potrebuje priestrannú voliéru s hustou prízemnou vegetáciou, kríkmi, prízemnými úkrytmi, opadankou na hrabanie a pevnými bidielkami rôznej hrúbky. Orientačný minimálny rozmer pre pár je 3 × 2 × 2,1 m (štandard pre mäkkozoby tejto veľkosti). Ideálna je vonkajšia voliéra s krytou, vyhrievanou časťou pre zimu.
Spoločnosť a chov v kŕdli
V páre alebo malom kŕdli; sólový chov je nevhodný
Druh je výrazne spoločenský — v prírode žije v hlučných kŕdľoch a sólový chov mu nevyhovuje (spôsobuje stres). Darí sa mu v páre alebo malej skupine v dostatočne veľkej voliére. Kombinácia s inými druhmi je možná len v priestrannej voliére a s ohľadom na hlučnosť a teritoriálne správanie v hniezdnej sezóne.
Teplota
Krátkodobo znáša 5–10 °C; v zime najlepšie nad 10 °C s prístupom do chráneného priestoru; neznáša mráz, prievan ani vlhko
Pochádza zo subtropických oblastí Himalájí a juhovýchodnej Ázie — krátkodobo toleruje 5–10 °C, ak má prístup do chráneného vnútorného priestoru. Dlhodobé teploty pod ~10 °C, prievan a vlhko zvyšujú riziko podchladenia a respiračných infekcií. Vonkajšia voliéra vyžaduje zateplenú vyhrievanú úkrytovú časť.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Kompaktná hlboká miskovité hniezdo nízko nad zemou (1,0–1,7 m) v húštine; materiál — suché bambusové a iné listy, trávy, korienky, byliny, stonky popínavých rastlín
Pár stavia kompaktnú hlbokú miskovité hniezdo (cup nest) zo suchých bambusových listov, tráv, korienkov a stoniek popínavých rastlín, umiestnené nízko nad zemou (cca 1,0–1,7 m) v húštinách, kroví alebo bambusovinách. V chove ponúkni husto zarastené kúty, vetvy a hniezdne podpory v nižšej výške s dostatkom hniezdneho materiálu. Kľúčový je pokoj — časté vyrušovanie vedie k opusteniu hniezda.
Kúpanie a hygiena
Plytká miska na kúpanie s dennou výmenou vody; suché a čisté prostredie
Druh sa rád kúpe — ponúkaj plytkú misku s čistou vodou a meň ju denne. Mäkkozoby kŕmené živou potravou a ovocím produkujú vlhkejší trus, preto je pravidelné čistenie misiek, podestielky a suché prostredie základom prevencie plesní (aspergilóza) a parazitov.
Svetlo a denný režim
Pravidelný cyklus svetla a tmy; dlhší deň a teplo stimulujú hniezdenie (marec–august)
Timáliovec hrdzavokrký je denný vták s aktívnym kŕdľovým správaním. Potrebuje pravidelný cyklus svetla a tmy s dostatkom pokojného nočného odpočinku. Dlhší deň a teplo stimulujú hniezdnu náladu (hlavná sezóna marec–august); kratší deň a pokoj v zime sú prirodzeným obdobím oddychu.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Marec–august (hlavné hniezdne obdobie; zdroj: Wikipedia EN, Nepal Desk)

Hniezdne obdobie trvá marec až august. Pár sa hlučne dovoláva a samec vokalizuje a čulo sa pohybuje v húštine pred samicou. Hniezdenie stimulujú dlhší deň, teplo a dostatok krmiva vrátane živej potravy. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne okolo 1 roka (analógiou s príbuznými druhmi; presné údaje neoverené).

Hniezdo a znáška
Zvyčajne 3–4 vajcia (orientačné — druh-špecifické údaje neoverené)

Pár stavia kompaktnú hlbokú miskovité hniezdo (cup nest) zo suchých bambusových a iných listov, tráv, korienkov a stoniek popínavých rastlín, umiestnené nízko nad zemou (cca 1,0–1,7 m) v húštinách a bambusovinách. Presný počet vajec pre tento druh nie je spoľahlivo overený — pre príbuzné druhy rodu Pterorhinus bývajú 3–4 vajcia (uvádzané ako orientačné). Hniezdo nekontroluj — pri vyrušení môže pár znášku opustiť.

Inkubácia
Približne 13–15 dní; obaja partneri (orientačné — druh-špecifické údaje neoverené)

Na vajíčkach sedia pravdepodobne striedavo obaja partneri (typické pre Leiothrichidae). Presné trvanie inkubácie pre P. ruficollis nie je overené — pri príbuzných druhoch trvá približne 13–15 dní. V tomto období je kľúčový pokoj a dostatok živej potravy pre rodičov.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; živá potrava nevyhnutná

Mláďatá sa liahnu holé a slepé — kŕmia ich obaja rodičia. Živá potrava (múčne červy, cvrčky, hmyz) je v tomto období nevyhnutná — bez bielkovín živočíšneho pôvodu mláďatá neprežijú. Druh aktívne rozpoznáva a vyhadzuje cudzie vajcia kukučiek, čím chráni vlastnú znášku pred hniezdnym parazitizmom.

Vyletenie a vývoj mláďat
Presné údaje o vyletení neoverené; vývoj juvenilov pomalým línaním

Presná dĺžka hniezdneho vývoja a vek vyletenia pre tento druh nie sú v dostupných zdrojoch overené. Juvenilné jedince sú celkovo hnedastejšie a hrdzavé partie majú výrazne tlmenejšie než dospelé vtáky; dospelý šat nadobúdajú pomalým línaním v priebehu mesiacov. Rodičia mláďatá po vyletení ešte istý čas dokrmujú.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne okolo 1 roka — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s porovnateľnými druhmi rodu Pterorhinus/Garrulax sa odhaduje približne na 1 rok. Mladé vtáky dosahujú plné dospelé sfarbenie postupne, pomalým línaním.

Ochočenie a kontakt

4 Trvanie: Aklimatizácia na chovateľa trvá niekoľko týždňov; vták si zvykne na pravidelnú obsluhu a prestane panikáriť. Skutočné ochočenie na ruku nie je cieľom — ide o vták primárne na pozorovanie v kŕdli vo voliére.

Timáliovec hrdzavokrký je plachý, ale zvedavý kŕdľový druh — pri pravidelnom kŕmení a kľudnom zaobchádzaní si na prítomnosť chovateľa postupne zvyká a prestáva sa skrývať. Nie je to vták na ruku — manipulácia ho stresuje a chytaniu sa bráni. Kľúč k dôvere: pravidelné kŕmenie v rovnaký čas, ponúkanie obľúbenej živej potravy (múčne červy, cvrčky), pokojný a pomalý pohyb pri voliére a chov vo viacčlennom kŕdli, ktorý vtákom dáva istotu.

1

Po prevoze nechaj pár alebo kŕdeľ 2–3 týždne v pokoji aklimatizovať v tichom prostredí — nepresúvaj voliéru, minimalizuj vyrušovanie

2

Pohybuj sa pri voliére pokojne a pomaly — náhle pohyby a hlasné zvuky plašia plaché mäkkozoby viac ako pokojné druhy

3

Kŕm v rovnaký čas a ponúkaj obľúbenú živú potravu (múčne červy, cvrčky) — vták si spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou

4

Nechytaj vtáka do rúk bez nevyhnutného dôvodu — stres z chytania spomaľuje aklimatizáciu; chovaj druh v kŕdli, ktorý mu dáva pocit bezpečia

Cena a kde kúpiť

presné údaje neoverené — orientačne 80–200 EUR za kus u špecialistov na mäkkozoby (softbilly)

Timáliovec hrdzavokrký je v SR a ČR vzácny a ťažko dostupný voliérový mäkkozob. Druh nie je zaradený v CITES, takže nákup v rámci EÚ nevyžaduje špeciálne povolenia CITES, no chov nie je masovo rozšírený — objavuje sa skôr príležitostne u špecialistov na softbilly a exotické druhy. Orientačná cena sa odhaduje na 80–200 EUR za kus (analógiou s inými druhmi skupiny Garrulax/Leiothrichidae na bazos.sk a nemeckých/holandských platformách). Presné aktuálne trhové ceny pre SR/ČR sa nepodarilo overiť z verejných inzerátov. Pred kúpou kontaktuj chovateľov mäkkozobov v rámci SZCH alebo európskych spolkov; vždy over legálny pôvod (doklady od chovateľa/dovozu) a preferuj krúžkované jedince.

Špecialistov na mäkkozoby (softbilly) a exotické vtáctvo v SR/ČR, Nemecku, Holandsku a Belgicku — voliérovo odchované, krúžkované jedince s dokladmi o pôvode
Chovateľské burzy a výstavy exotického vtáctva (ZO SZCH, ČSCH, COM-affiliated clubs) — možnosť porovnania a odborného poradenstva o softbill chove
Inzertné servery iFauna.cz, Bazos.sk, Vogelmarkt.de — over vek, pôvod, krúžok a doklady; vypýtaj si informácie o doterajšej strave a prostredí
Na čo si dať pozor Timáliovec hrdzavokrký je vzácny v chove — ponuky sú sporadické. Samec a samica sú si sfarbením takmer zhodní (líšia sa najmä veľkosťou — samec býva väčší), spoľahlivé určenie pohlavia umožní DNA-sexovanie alebo potvrdenie skúseného chovateľa. Kúp vždy aspoň pár — sociálnemu kŕdľovému druhu sólový chov nevyhovuje. Vyberaj aktívneho vtáka s hladkým priliehavým perím, jasnými očami a čistým okolím kloaky. Pred kúpou si over legálny pôvod (doklady, krúžok) a podmienky doterajšieho chovu — druh potrebuje mäkkozobovú stravu a priestrannú voliéru.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Timáliovec hrdzavokrký 22–27 cm Timáliovec goliernatý 27–28 cm Timáliovec klaun 22–24 cm Sojkovec golierový 28–34 cm Timáliovec bielohrdlý 28–31 cm
Timáliovec hrdzavokrký Timáliovec goliernatý (Garrulax monileger) Timáliovec klaun (Pterorhinus sannio) Sojkovec golierový (Pterorhinus pectoralis) Timáliovec bielohrdlý (Pterorhinus albogularis)
Dĺžka22–27 cm27–28 cm22–24 cm28–34 cm28–31 cm
Váha51–73 gcca 83–84 g52–83 gcca 120–150 gcca 97–114 g
Dožitiecca 10–15 r (orientačne, neoverené)cca 9–12 rcca 9–12 rcca 10–15 rcca 10–15 r
Hlučnosť4/54/54/54/54/5
Stav IUCNIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaOlivovo-hnedé až tmavosivé telo, čierna tvár a hrdlo, výrazná hrdzavo-gaštanová záušnicová škvrna a jasne hrdzavé podchvostie; čiernastý chvost; dimorfizmus iba vo veľkostiHnedý vrch tela, biele hrdlo a nápadný čierny prsný pás („náhrdelník"), čierny pruh cez uzdičku; hrdzavé tóny na bokoch krkuHnedé telo s krémovo-bielou „klaunskou maskou" — výrazné biele obočie a líca, čierny pruh cez oko; spodok hrdzavoochrovýVeľký hnedo-biely druh so širokým čiernym „náhrdelníkom", bielym hrdlom, prúžkovanou lícnou škvrnou a čiernym líčnym pruhom pod okomTeplohnedé až olivovohnedé telo s výrazne bielym hrdlom a hornou hruďou, sivohnedá hlava, brucho okrovo-buffové; čierny krátky zobák
AreálSV India, Nepál, Bhután, Bangladéš, Mjanmarsko, JZ Čína (Yunnan) — vlhké nížinné aj montánne lesy a húštiny (cca 200–2 400 m); hlučný kŕdľový mäkkozob, vzácny v choveVýchodné Himaláje, južná Čína, Indočína — odlišuje sa bielym hrdlom a čiernym náhrdelníkom (ruficollis má čiernu tvár a hrdzavú záušnicu, bez náhrdelníka); často napodobňuje sojkovca golierovéhoJuh Číny a juhovýchodná Ázia — odlišuje sa bielou tvárovou maskou (ruficollis má čiernu tvár a hrdzavú záušnicu); podobne hlučný kŕdľový mäkkozobSV India, južná Čína a JV Ázia (zavlečený na Havaj) — väčší než ruficollis, s čiernym náhrdelníkom namiesto čiernej tváre a hrdzavej záušnice; cenený hlasný voliérový mäkkozobHimaláje a južná Čína vo vyšších horských lesoch (1500–3500 m) — odlišuje sa bielym hrdlom (ruficollis má čiernu tvár/hrdlo a hrdzavú záušnicu); horský druh znášajúci chlad

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena hlasu

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva, vlhkej podestielky alebo zatuchnutej živej potravy — u mäkkozobov pomerne častá. Prevencia: čerstvé, suché krmivo a živá potrava z overeného zdroja, hygienická a dobre vetraná voliéra, suchá podestielka. Liečba antifungálnymi liekmi je dlhá a patrí do rúk aviárneho veterinára.

Hemochromatóza (ukladanie železa v pečeni)
vysoká

Príznaky: Apatia, nafúknuté brucho (ascites), chudnutie, ťažké dýchanie, náhly úhyn

Choroba ukladania železa v pečeni typická pre mäkkozoby a plodožravé druhy — pečeň hromadí nadbytočné železo z potravy. Prevencia: krmivo s nízkym obsahom železa (vhodná mäkkozobová zmes), obmedzenie potravín bohatých na železo a vitamín C (ktorý vstrebávanie železa zvyšuje), dostatok pohybu. Diagnostika a manažment patria k aviárnemu veterinárovi.

Endoparazity a črevné infekcie (kokcídie, hlísty, atoxoplazmóza)
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť

Mäkkozoby kŕmené živou potravou sú náchylné na črevné parazity (kokcídie, hlísty, atoxoplazma). Prevencia: hygiena voliéry a kŕmnych misiek, čerstvá živá potrava z čistých chovov, pravidelná koprologická kontrola trusu. Liečba cielenými antiparazitikami podľa nálezu pod dohľadom veterinára; nové vtáky drž v karanténe 2–4 týždne.

Zadržanie vajca (egg binding) u samíc
vysoká

Príznaky: Samica nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch okolo kloaky

Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav. Najčastejší pri nedostatku vápnika, chlade alebo u príliš mladých samíc. Pomáha teplo, vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: vápnik a vitamín D3 v hniezdnej perióde, sépiová kosť trvalo k dispozícii, teplé prostredie.

Podchladenie a respiračné infekcie
stredná

Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, nechutenstvo, sťažené dýchanie

Druh pochádza zo subtropických oblastí — krátkodobo toleruje 5–10 °C, no v zime by nemal byť dlhodobo pod ~10 °C bez prístupu do chráneného vyhrievaného priestoru. Prievan a vlhko zvyšujú riziko nasadajúcich bakteriálnych a plesňových infekcií. Prevencia: zateplená bezprievanová úkrytová časť voliéry, sucho, vyhrievanie v chladných mesiacoch.

Prevencia Timáliovec hrdzavokrký je pri správnej starostlivosti odolný voliérový mäkkozob. Zdravie stojí na štyroch pilieroch: (1) Správna mäkkozobová strava — kvalitná softbill zmes, živá potrava a ovocie s nízkym obsahom železa; nevhodná čisto semenná strava ani prebytok železa vedie k vážnym chorobám (hemochromatóza). (2) Teplo a sucho — krátkodobo znesie 5–10 °C, ale v zime potrebuje chránený vyhrievaný priestor nad ~10 °C, bez prievanu a vlhka. (3) Hygiena — denná výmena vody, pravidelné čistenie misiek, suchá podestielka; čerstvá živá potrava z čistých chovov ako prevencia parazitov. (4) Karanténa nových vtákov 2–4 týždne a pravidelná kontrola trusu. Pri každom príznaku choroby (ťažké dýchanie, riedky trus, apatia) vyhľadaj aviárneho veterinára.

Zaujímavosti

1

Aktívny obranca hniezda — timáliovec hrdzavokrký dokáže rozpoznať a vyhodiť cudzie vajcia z vlastného hniezda, čo je účinná obrana pred hniezdnym parazitizmom kukučiek. Táto schopnosť je preňho zaujímavou behaviorálnou adaptáciou a praktickou výhodou aj pre chovateľov v oblastiach s hniezdnymi parazitmi.

2

Hlučné kŕdle — druh žije v družných skupinách, v ktorých viacero jedincov vokalizuje súčasne; výsledkom je hlasný, ďaleko počuteľný zvuk typický pre husté lesy a húštiny Himalájí. Charakteristický je rýchly „quick whip" výkrik a séria piskľavých chirpov bez pevnej melódie.

3

Hrdzavá záušnica ako poznávací znak — najnápadnejším znakom druhu je kontrast čiernej tváre a hrdla s výraznou hrdzavo-gaštanovou škvrnou na bokoch krku a záhlaví a jasne hrdzavým podchvostím. Práve tento vzor odlišuje druh od podobných sympatrických timálií, ktoré majú iný vzor tváre alebo sfarbenie podchvostia.

4

Minimálny pohlavný dimorfizmus — samec a samica sú sfarbením takmer zhodní; rozdiel sa prejavuje predovšetkým veľkosťou tela (samec býva väčší). Spoľahlivé určenie pohlavia v chove preto najčastejšie vyžaduje DNA-sexovanie alebo skúsenosť chovateľa.

5

Taxonomická revízia 2018 — druh bol pôvodne opísaný v rode Garrulax (Garrulax ruficollis) a na základe rozsiahlej molekulárno-fylogenetickej štúdie z roku 2018 bol preradený do obnoveného rodu Pterorhinus. Staršie zdroje preto stále uvádzajú meno Garrulax ruficollis; ďalšie synonymá sú Dryonastes ruficollis a Ianthocincla ruficollis.

6

Mäkkozob, nie zrnožravec — na rozdiel od pestúnskych piniek je timáliovec hrdzavokrký insektivorný mäkkozob (softbill): v prírode tvoria základ jeho stravy hmyz a iné bezstavovce, doplnené bobuľami a plodmi. Vo voliére preto vyžaduje mäkkozobovú zmes a živú potravu — čisto semenná strava mu škodí.

7

Hniezdi nízko nad zemou — na rozdiel od niektorých príbuzných druhov, ktoré hniezdia vyššie, stavia timáliovec hrdzavokrký kompaktné hlboké miskovité hniezdo nízko nad zemou (cca 1,0–1,7 m) v hustých húštinách, kroví a bambusovinách — v súlade s jeho prízemným spôsobom života.

8

Široký, ale stabilný areál — druh obýva pás od severovýchodnej Indie cez Nepál, Bhután, Bangladéš a Mjanmarsko po juhozápadnú Čínu (Yunnan) vo vlhkých nížinných i montánnych lesoch (cca 200–2 400 m n. m.). Vďaka schopnosti využívať aj sekundárne biotopy (poľnohospodárska krajina, vidiecke záhrady) je jeho populácia stabilná a IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený (LC).

9

Príbuznosť so sojkovcami a timáliovcami rodu Pterorhinus — patrí do rovnakého rodu ako sojkovec golierový (Pterorhinus pectoralis), timáliovec klaun (P. sannio) či timáliovec bielohrdlý (P. albogularis). So skupinou zdieľa hlučné kŕdľové správanie, mäkkozobovú stravu a potrebu priestrannej zarastenej voliéry; viaceré druhy tejto skupiny sú známe aj hlasovou nápodobou volaní iných vtákov.

Taxonomická klasifikácia

species Timáliovec hrdzavokrký (Pterorhinus ruficollis)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Leiothrichidae (timáliovité)
Rod Pterorhinus Hodgson, 1844
Druh Pterorhinus ruficollis (Jardine & Selby, 1838)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — juhoázijský a himalájsky exotický druh, ojedinele chovaný v zajatí ako voliérový mäkkozob (softbill)
Poddruhy Druh je monotypický — IOC World Bird List a oiseaux.net nerozoznávajú poddruhy. Pôvodne bol opísaný v rode Garrulax (Garrulax ruficollis) a do obnoveného rodu Pterorhinus bol preradený na základe molekulárno-fylogenetickej štúdie z roku 2018; staršie zdroje preto často uvádzajú meno Garrulax ruficollis. Synonymá: Garrulax ruficollis, Dryonastes ruficollis, Ianthocincla ruficollis. Typový autor: Jardine & Selby, 1838.
Avibase_ID 0DBAC9AFE5DB24C4

? Často kladené otázky

Nie — timáliovec hrdzavokrký nie je vhodný pre trvalý chov v malej klietke. Je to veľmi aktívny kŕdľový mäkkozob, ktorý sa pohybuje najmä pri zemi a v hustom podraste. Vyžaduje priestrannú zarastenú voliéru (orientačne min. 3 × 2 × 2,1 m pre pár) s hustou prízemnou vegetáciou, úkrytmi a opadankou na hrabanie. V tesnom priestore trpí nedostatkom pohybu, nudí sa a môže si vytrhávať perie. V klietke ho možno umiestniť len dočasne pri premiestnení alebo karanténe.

Nie, je to mäkkozob (softbill, insektivor) — nie zrnožravec. V prírode tvoria základ jeho stravy hmyz a iné bezstavovce (chrobáky, larvy, červy, mäkkýše, pavúky), doplnené bobuľami a plodmi. Vo voliére je základom mäkkozobová zmes (softbill / insectivore mix) a vaječná pasta, dopĺňaná živou potravou (múčne červy, cvrčky) a nakrájaným ovocím. Semená podávaj len ako malý doplnok. Čisto semenná strava mäkkozobovi škodí a vedie k podvýžive a chorobám pečene.

Áno, je hlučný — a preto nie je vhodný do bytu. Žije v družných kŕdľoch, v ktorých viacero jedincov vokalizuje súčasne; vydáva hlasné, ďaleko počuteľné výkriky (rýchly „quick whip") a sériu piskľavých chirpov. Hlas preniká cez steny a v husto osídlenom prostredí môže rušiť susedov. Druh patrí do voliéry, ideálne na pozemok s tichším okolím, nie do bytu.

Presné overené údaje o dožití tohto konkrétneho druhu nie sú v dostupnej literatúre k dispozícii. Porovnateľné druhy skupiny Garrulax/Pterorhinus sa vo voliérach dožívajú orientačne približne 10–15 rokov pri správnej starostlivosti. Kľúčom k dlhému životu je priestranná voliéra, vhodná mäkkozobová strava s nízkym obsahom železa, teplo nad ~10 °C v zime, čistota a prevencia parazitov.

Timáliovec hrdzavokrký nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES — nákup, predaj a chov v rámci EÚ nie sú obmedzené špeciálnymi povoleniami CITES. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR). Pri dovoze z EÚ či tretích krajín platia všeobecné veterinárne a TRACES/EU-nariadenia. Pri nákupe vždy over legálny pôvod (doklady od chovateľa alebo dovozu) a preferuj krúžkované jedince.

Presné druh-špecifické údaje pre timáliovca hrdzavokrkého nie sú spoľahlivo overené. Hniezdne obdobie trvá marec až august, pár stavia kompaktné hlboké miskovité hniezdo nízko nad zemou (cca 1,0–1,7 m) v húštinách a bambusovinách. Pre príbuzné druhy rodu Pterorhinus bývajú 3–4 vajcia a inkubácia trvá približne 13–15 dní (uvádzame ako orientačné, nie druh-špecifické). Na vajciach sa pravdepodobne striedajú obaja partneri.

Samec a samica sú si sfarbením takmer zhodní (minimálny pohlavný dimorfizmus) — líšia sa predovšetkým veľkosťou tela (samec býva väčší), čo je v poli bez merania ťažko rozlíšiteľné. Najspoľahlivejším spôsobom určenia pohlavia je preto DNA-sexovanie alebo potvrdenie skúseného chovateľa. Pomôcť môže aj pozorovanie správania v páre počas hniezdnej sezóny.

ZDROJ: Avibase (Pterorhinus ruficollis, ID 0DBAC9AFE5DB24C4, SK názov timáliovec hrdzavokrký, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=0DBAC9AFE5DB24C4 a https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avib

 Video — Timáliovec hrdzavokrký

Timáliovec hrdzavokrký (Pterorhinus ruficollis) — video o speve a chove

Timáliovec hrdzavokrký (Pterorhinus ruficollis) — starostlivosť, voliéra a kŕmenie

 Cudzie názvy

Anglicky:   Rufous-necked Laughingthrush, Česky:   sojkovec rezavokrký, Nemecky:   Rothalshäherling, Španielsky:   Charlatán Cuellirrufo, Francúzsky:   Garrulaxe à col roux, Taliansky:   Garrulo sghignazzante collorossiccio, Holandsky:   Roodneklijstergaai, Portugalsky:   zaragateiro-de-pescoço-ruivo, Poľsky:   sójkowiec rdzawoszyi, Maďarsky:   presné údaje neoverené, Rusky:   Красношейная кустарница, Japonsky:   アカエリガビチョウ, Latinsky:   Pterorhinus ruficollis (Jardine & Selby, 1838)