Timáliovec horský (Trochalopteron elliotii)

Leiothrichidae (timáliovité)

Timáliovec horský

Trochalopteron elliotii — sivohnedý horský timáliovec západnej a strednej Číny so sýto hrdzavou spodinou chvosta, svetlým okom a hlasným „rehotavým“ kŕdľovým spevom — endemit okraja Tibetskej náhornej plošiny

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN). Druh má v rámci hôr západnej a strednej Číny obmedzený, no dostatočne veľký areál a celkovo veľkú a stabilnú populáciu; miestami je bežný až hojný a dobre sa prispôsobuje aj sekundárnym lesom, krovinám a okraju ľudských sídel. Populačný trend je hodnotený ako stabilný a druh sa nepribližuje prahom pre kategórie ohrozenia. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Lokálnymi tlakmi môžu byť strata a fragmentácia horských lesov, druh je však voči zmenám prostredia pomerne odolný.
Dĺžka24–26 cm (40–55 g)
PôvodHory západnej a strednej Číny (okraj Tibetskej náhornej plošiny)
PovahaHlasný, spoločenský, aktívny kŕdľový druh
StravaVšežravec — hmyz, bobule, plody a semená
Dožitiedo cca 6 r vo voľnej prírode (orientačne)
🔊
Hlučnosť
4/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
5/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

45% 25% 18% 8% STRAVA zloženie
Hmyz a iné bezstavovce — chrobáky, húsenice, mravce, pavúky a ďalšia drobná živá potrava zbieraná pri zemi a v podraste; rozhodujúca zložka na jar a počas odchovu mláďat 45%
Bobule a drobné plody — sezónne hojná zložka horských krovín a lesných okrajov 25%
Semená a obilniny — najmä mimo hniezdneho obdobia a v zime 18%
Mäkké zelené časti rastlín, púčiky a nektár kvetov — príležitostný doplnok 8%
Zvyšky pri ľudských stanoviskách — pri turistických miestach prijíma aj odhodené zvyšky potravy 4%

Odporúčané potraviny

  • Kvalitná zmes pre mäkkozobé vtáky (softbill) — komerčné krmivo pre timáliovce/drozdy ako báza vo voliérovom chove
  • Živá potrava — múčne červy, cvrčky, zofóbas, drobný hmyz a larvy; pre timáliovce nevyhnutná, najmä na jar a pri odchove mláďat
  • Ovocie — nakrájané jablko, hruška, hrozno, figy, bobule a iné mäkké plody, ktoré druh prirodzene vyhľadáva
  • Bobule a drobné plody — sezónna a obľúbená zložka zodpovedajúca prírodnej potrave horských krovín
  • Semená a drobné obilniny — doplnková zložka mimo hniezdneho obdobia
  • Zelené krmivo — hviezdica prostredná, mladá púpava, naklíčené semená (nepostriekané, umyté)
  • Vitamíny a minerály — najmä vápnik a vitamín D3, dôležité pre samice v hniezdnom období
  • Grit a sépiová kosť trvalo k dispozícii a denne čerstvá pitná voda spolu s plytkou miskou na kúpanie

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre vtáky
  • Cibuľa, cesnak, pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Soľ, slané, korenené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky a pečeň
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) ovocie, zelenina a hmyz neznámeho pôvodu — riziko otravy
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté krmivo a živá potrava — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Výlučne suché zrno alebo jednostranná strava bez živej zložky a ovocia — timáliovce sú mäkkozobé a takúto stravu zle znášajú
Tip od odborníka Timáliovec horský je v prírode všežravý mäkkozob (softbill) — základ jeho jedálnička tvorí hmyz a iné bezstavovce (chrobáky, húsenice, mravce, pavúky), ktoré zbiera najmä pri zemi a v podraste, doplnené o bobule, drobné plody, semená a mäkké rastlinné časti; podiel hmyzu prudko stúpa na jar a počas odchovu mláďat. Tento druh sa v európskej avikultúre chová len zriedkavo, takže overené chovateľské recepty priamo preň sú obmedzené — odporúčania nižšie vychádzajú zo všeobecných zásad chovu mäkkozobých timáliovcov a „smejúcich sa drozdov“: kvalitná softbill zmes ako báza, pravidelná živá potrava (múčne červy, cvrčky, zofóbas) najmä v období rozmnožovania, denne čerstvé ovocie a bobule, doplnkové semená, vápnik a vitamín D3 pre samice, grit a sépiová kosť trvalo k dispozícii a každý deň čerstvá voda aj možnosť kúpania. Presné kŕmne dávky pre tento konkrétny druh v zajatí nie sú spoľahlivo overené.

Správanie a komunikácia

4 Hlučnosť 1 Priľnavosť 5 Aktivita 1 Reč 4 Zriedkavosť 3
4/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Timáliovec horský je hlučný a spoločenský druh — celé kŕdle sa neúnavne ozývajú hlasným „rapotaním“ (chattering), spevom a duetmi. Jeho meno „laughingthrush“ (smejúci sa drozd) priamo odkazuje na výrazné, často až „rehotavé“ hlasové prejavy. V byte by mohol byť rušivý, do voliéry v záhrade sa však jeho hlas hodí. Spev tvorí tichý úvod a hlasnejšia hlavná časť z 2–3 tónov; vokálne aktívne sú samce aj samice.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Timáliovec horský nie je maznavý vták na ruku — ide o aktívneho, kŕdľového vtáka, ktorý si síce na človeka pri pravidelnom kontakte zvykne a vo voľnej prírode býva pri turistických miestach nezvyčajne dôverčivý, no fyzické maznanie či nosenie na ruke preň nie je prirodzené a je stresujúce. Vzťah s ním má podobu pozorovania živej skupiny vo voliére a dôvery pri kŕmení, nie kontaktného maznania.
5/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Mimoriadne aktívny a temperamentný druh — timáliovec horský sa celý deň neúnavne preháňa v poraste, prehrabáva sa v podraste, poskakuje po konároch a v kŕdli je v takmer neustálom pohybe. Vo voliére potrebuje dostatok priestoru, hustú vegetáciu a vetvenie, aby mohol prirodzene skákať a šplhať. Jeho vysoká energia a spoločenská povaha sú dôvodom, prečo sa hodí len do priestrannej voliéry, nie do klietky.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Timáliovec horský nenapodobňuje ľudskú reč — timáliovce túto schopnosť nemajú. Jeho bohatý repertoár (spev, rapotanie, duety) je vrodený a slúži na komunikáciu v kŕdli a v páre, nie na imitáciu slov. Reč sa nenaučí; ide o spevavého a hlasného, no nie „hovoriaceho“ vtáka.

Hlasový prejav a reč

4/5 hlasitosť

Timáliovec horský patrí medzi hlasné a vokálne bohaté timáliovce — jeho anglické meno „laughingthrush“ (smejúci sa drozd) vystihuje výrazné, často „rehotavé“ hlasové prejavy kŕdľa. Repertoár tvoria tri typy signálov: spev, rapotanie (chattering) a duety. Spev sa skladá z tichého úvodného (krátkeho) tónu a hlasnejšej hlavnej časti z dvoch alebo troch čistých tónov; spievajú samce aj samice, pričom samice majú jeden typ sóla s premenlivým počtom tónov, kým samce predvádzajú tri varianty (z 2, 3 alebo 4 tónov). Bežné je hlasné rapotanie v kŕdli a dvojhlasné duety páru. Druh je vokálne aktívny počas dňa a v skupine pôsobí rušno. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený a slúži na komunikáciu v kŕdli a páre.

Dokáže hovoriť? Timáliovec horský nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Timáliovce túto schopnosť nemajú — ich repertoár spevu, rapotania a duetov je vrodený a slúži na komunikáciu v kŕdli a v páre. Reč sa nenaučí; ide o spevavého a hlasného, no nie „hovoriaceho“ vtáka.

Typické zvuky

  • Spev — tichý úvodný (krátky) tón a hlasnejšia hlavná časť z dvoch alebo troch čistých tonálnych tónov; spievajú samce aj samice (zdroj: Biology Bulletin 2017)
  • Rapotanie (chattering) — hlasné, často „rehotavé“ skupinové volania, podľa ktorých dostala skupina meno „smejúce sa drozdy“
  • Duety — dvojhlasné vokálne prejavy páru, pri ktorých sa partneri zladene striedajú a prekrývajú
  • Pohlavne odlišné sóla — samice spievajú jeden typ sóla s premenlivým počtom tónov, samce tri varianty (z 2, 3 alebo 4 tónov)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (apríl–júl) v horských a sekundárnych lesoch s bambusom a krovinami strednej a západnej Číny (zdroj: Biology Bulletin 2017)
Tok a spev — samce aj samice spievajú a predvádzajú duety; tichý úvodný tón a hlasnejšia hlavná časť z 2–3 čistých tónov
Odchov mláďat — znáška spravidla 2–3 vajcia, inkubácia približne 20 dní; pri kŕmení mláďat je rozhodujúci dostatok hmyzu
Zimné obdobie (november–február) — druh je stály, v chladných mesiacoch sa zdržiava v kŕdľoch v nižších polohách a pri ľudských sídlach, kde hľadá potravu
Pelichanie — po hniezdnej sezóne, obdobie zvýšenej potreby kvalitnej a pestrej potravy
Stály (nesťahovavý) horský druh — celoročne sa zdržiava vo svojom areáli v západnej a strednej Číne, len výškovo presúva podľa sezóny

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Druh pre skúsenejších chovateľov mäkkozobých vtákov — v avikultúre sa chová len zriedkavo. Timáliovec horský je živý, hlasný a spoločenský horský vták, ktorého potreby (priestranná osadená voliéra, pestrá strava s pravidelnou živou zložkou, znášanlivosť spolubývajúcich) sa podobajú nárokom iných chovaných timáliovcov a „smejúcich sa drozdov“. Nejde o klietkového maznáčika ani o vták pre úplných začiatočníkov — vyžaduje dostatok priestoru, kvalitné kŕmenie a chovateľa, ktorý mu vie zabezpečiť prirodzené prostredie. Keďže je v zbierkach skôr vzácny, konkrétne overené chovateľské skúsenosti priamo s týmto druhom sú obmedzené a časť odporúčaní vychádza z chovu príbuzných timáliovcov. Stránka má preto popri praktických radách aj silný atlasový a poznávací charakter.
Priestor Timáliovec horský potrebuje priestrannú, husto osadenú voliéru s množstvom vetvenia, kríkov a úkrytov, kde sa môže prirodzene preháňať, skákať a prehrabávať v podraste — je to mimoriadne aktívny kŕdľový vták, ktorému tesná klietka nestačí. Vhodná je vonkajšia voliéra so záhradnou vegetáciou a chráneným, nepremŕzajúcim prístreškom; druh prirodzene znáša chladné horské podnebie, no v zime potrebuje úkryt pred mrazom a prievanom. Dno s prírodným substrátom umožní prirodzené hľadanie potravy. Pri chove viacerých jedincov treba dostatok priestoru, aby sa znížilo napätie v skupine. Presné priestorové normy pre tento konkrétny druh nie sú samostatne stanovené — vychádzajú zo zásad chovu mäkkozobých timáliovcov.
Deti v domácnosti Timáliovec horský nie je kontaktný maznáčik pre deti, ale ako živý a hlasný voliérový vták je vďačný na pozorovanie. Deti môže nadchnúť jeho neúnavná aktivita, spoločenské správanie kŕdľa a „rehotavé“ volania, podľa ktorých dostali tieto vtáky meno „smejúce sa drozdy“. Učí o horskej prírode západnej Číny, o okraji Tibetskej náhornej plošiny a o tom, ako spolu komunikujú vtáky v kŕdli. Platí pravidlo nerušiť — sledovať bez naháňania a hlučenia, nesiahať na vtáky ani do hniezda. Najlepšou „interakciou“ s týmto druhom je pokojné pozorovanie a rešpekt k jeho priestoru.
Hlučnosť Druh je hlasný a vokálne aktívny — kŕdle sa ozývajú hlasným rapotaním, spevom a duetmi prakticky počas celého dňa. Do bytu či do tesnej blízkosti susedov nie je vhodný; jeho prirodzeným prostredím vo chove je vonkajšia voliéra, kde hlasový prejav nepôsobí rušivo. Pred zaobstaraním zvážte hlučnosť celej skupiny, nielen jedného vtáka.
Verdikt odborníka Timáliovec horský (Trochalopteron elliotii, predtým Garrulax elliotii) je stredne veľký timáliovec (približne 24–26 cm, asi 40–55 g) z čeľade timáliovité (Leiothrichidae) a endemit hôr západnej a strednej Číny na okraji Tibetskej náhornej plošiny. Sfarbením je nenápadný a prevažne sivohnedý — sivkastá hlava a hruď, teplo hnedé až hrdzavkasté telo, šedé brucho a najnápadnejšia je sýto hrdzavá (gaštanová) spodina chvosta a podchvostové krovky; v krídle a po okraji chvosta má olivovo-žltkavý panel a sivý chvost je na konci zreteľne bielo lemovaný. Charakteristické je aj svetlé (belavé) oko a tmavý, mierne zahnutý zobák. Obýva horské zmiešané a sekundárne lesy, kroviny a bambus zhruba od 1900 do 4000 m n. m. v provinciách Čching-chaj, Kan-su, Šen-si, S’-čchuan, Chu-pej a Jün-nan, okrajovo až po severovýchodný okraj Indie. Je stály (nesťahovavý), len výškovo sa presúva podľa sezóny. Ide o hlučný a spoločenský druh, ktorý sa zdržiava v malých až stredne veľkých kŕdľoch, neúnavne sa preháňa v poraste a pri ľudských stanoviskách býva nezvyčajne dôverčivý. Spev tvorí tichý úvod a hlasnejšia hlavná časť z 2–3 čistých tónov, spievajú samce aj samice a druh predvádza duety. Živí sa všežravo (hmyz a bezstavovce, bobule, plody, semená), hniezdi v kríkoch a bambuse, znáša spravidla 2–3 vajcia a inkubácia trvá približne 20 dní. IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou, miestami hojnou populáciou; druh nie je zaradený v CITES. V avikultúre sa mäkkozobé timáliovce chovajú vo voliérach ako atraktívne, živé a hlasné okrasné vtáky, tento konkrétny druh je však v zbierkach skôr zriedkavý a overené chovateľské údaje preň sú obmedzené.

Prostredie a požiadavky

Voliéra a prostredie
Priestranná, husto osadená voliéra s vetvením, kríkmi, bambusom a úkrytmi; vonkajšia voliéra s nepremŕzajúcim prístreškom, nie tesná klietka
Timáliovec horský je mimoriadne aktívny kŕdľový vták, ktorý potrebuje priestor na preháňanie, skákanie a prehrabávanie v podraste. Vhodná je priestranná osadená voliéra s množstvom vegetácie a úkrytov; tesná klietka je nevhodná. Vonku znáša chladné horské podnebie, no potrebuje suchý, bezprievanový a nepremŕzajúci úkryt na zimu. Dno s prírodným substrátom podporuje prirodzené hľadanie potravy.
Spoločenské správanie
Výrazne spoločenský druh — žije v malých až stredne veľkých kŕdľoch; v hniezdnej sezóne tvorí teritoriálne páry
Druh je prirodzene družný a kŕdľový — mimo hniezdenia sa zdržiava v malých až stredne veľkých skupinách, ktoré sa spolu kŕmia a hlučne komunikujú. V hniezdnej sezóne sa formujú teritoriálne páry. Vo chove treba dostatok priestoru a úkrytov, aby sa znížilo napätie medzi jedincami; znášanlivosť s inými druhmi vo voliére treba sledovať individuálne.
Teplota a podnebie
Prispôsobený na chladné horské podnebie (1900–4000 m n. m.); v zime potrebuje vo chove nepremŕzajúci a bezprievanový úkryt
Vo voľnej prírode obýva chladné horské polohy od približne 1900 do 4000 m n. m. na okraji Tibetskej náhornej plošiny, takže prirodzene znáša chlad. V stredoeurópskom chove však potrebuje v zime suchý, bezprievanový a nepremŕzajúci prístrešok; náhle ochladenie spojené s vlhkom a prievanom je rizikové. Letné horúčavy mu vyhovujú menej ako mierne a vetrané prostredie.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Misovité hniezdo v kríkoch a bambuse; znáška spravidla 2–3 vajcia (~34 × 24 mm), inkubácia približne 20 dní
Pár stavia misovité hniezdo v hustých kríkoch, krovinách a bambuse v horskom a sekundárnom lese. Znáša spravidla 2–3 vajcia s rozmermi približne 34 × 24 mm, inkubácia trvá okolo 20 dní (zdroj: Biology Bulletin 2017, výskum v strednej Číne). Pri kŕmení mláďat je rozhodujúci dostatok hmyzu. Vo chove je rozmnožovanie tohto druhu zriedkavé a presné podmienky nie sú samostatne overené.
Kúpanie a hygiena
Rád sa kúpe — vo voliére plytká miska s čistou vodou; hygiena a suché prostredie sú dôležité
Timáliovce sa rady kúpu — vo voliére oceníš plytkú misku s čistou vodou na kúpanie, ktorú treba denne vymieňať. Pravidelné kúpanie udržuje perie v dobrom stave. Súčasne dbaj na suché a čisté prostredie ako prevenciu plesní (aspergilóza) a premnoženia parazitov, najmä pri kŕmení živou potravou.
Svetlo a denný režim
Denný, celoročne aktívny stály druh; len výškovo sa presúva podľa sezóny
Timáliovec horský je denný vták aktívny počas celého roka — je stály (nesťahovavý) a v rámci svojho horského areálu sa len výškovo presúva podľa sezóny (v zime do nižších polôh a k ľudským sídlam). Vo chove mu prospieva prirodzený denný režim svetla a tmy a dostatok dennej aktivity v priestrannej voliére.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Marec–máj (pred a na začiatku hniezdnej sezóny)

Na začiatku hniezdneho obdobia samce aj samice intenzívne spievajú a pár predvádza duety — zladené dvojhlasné vokálne prejavy, ktoré upevňujú partnerský zväzok a vymedzujú teritórium. Tok a dvorenie prebiehajú približne v marci až máji. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými timáliovcami; presné druh-špecifické údaje neoverené).

Hniezdo a znáška
Hniezdna sezóna apríl–júl; znáška spravidla 2–3 vajcia (zdroj: Biology Bulletin 2017)

Pár stavia misovité hniezdo v hustých kríkoch, krovinách a bambuse v horskom a sekundárnom lese, spravidla v nižších polohách svojho výškového rozsahu (výskum dokumentoval hniezda do ~1900 m). Samica znáša spravidla 2–3 vajcia s rozmermi približne 34 × 24 mm. Hniezdna sezóna trvá približne apríl–júl.

Inkubácia
Približne 20 dní (zdroj: Biology Bulletin 2017)

Inkubácia trvá približne 20 dní. V tomto období je kľúčový pokoj v okolí hniezda a dostatok potravy. Presné rozdelenie sedenia medzi partnerov nie je pre tento druh v dostupných zdrojoch jednoznačne uvedené; u timáliovcov sa na starostlivosti o znášku a mláďatá často podieľajú obaja rodičia, niekedy aj pomocníci z kŕdľa.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz nevyhnutný

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé) — kŕmia ich obaja rodičia, u mnohých timáliovcov sa na odchove podieľajú aj pomocníci z kŕdľa. Živočíšna bielkovina, najmä hmyz (chrobáky, húsenice, mravce), je v tomto období nevyhnutná pre rast mláďat, preto podiel hmyzu v jedálničku druhu na jar a v lete stúpa. Presná dĺžka kŕmenia na hniezde nie je pre tento druh spoľahlivo overená.

Vyletenie a vývoj mláďat
Presný vek vyletenia neoverený; juvenily matnejšie sfarbené

Presný vek vyletenia mláďat pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overený (pri timáliovcoch podobnej veľkosti mláďatá zvyčajne opúšťajú hniezdo približne po dvoch týždňoch — orientačné). Mladé vtáky sú celkovo matnejšie a menej kontrastné než dospelé; plné sfarbenie vrátane sýto hrdzavej spodiny chvosta nadobúdajú postupne. Po vyletení rodičia mláďatá ešte istý čas dokrmujú a kŕdeľ ich sprevádza.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s porovnateľnými timáliovcami sa odhaduje na prvý rok života (vtáky hniezdia v nasledujúcej sezóne po vyliahnutí). Dožitie sa orientačne uvádza do približne 6 rokov vo voľnej prírode (oiseaux.net); v chove môžu mäkkozobé vtáky pri dobrej starostlivosti žiť dlhšie.

Ochočenie a kontakt

4 Trvanie: Týždne až mesiace pravidelného pokojného kontaktu, kým si vták na chovateľa zvykne — timáliovec horský je aktívny kŕdľový vták, ktorý môže získať dôveru pri kŕmení, no nestáva sa kontaktným maznáčikom. Vo voľnej prírode pri turistických miestach býva dôverčivý, v chove je však plachší a potrebuje čas a pokoj.

Timáliovec horský sa pri pravidelnom a pokojnom kontakte vie na chovateľa naviknúť a stratiť plachosť, najmä ak ho spája s kŕmením — vo voľnej prírode je dokonca pri ľudských stanoviskách a turistických miestach nezvyčajne dôverčivý. Nie je to však kontaktný maznáčik na ruku: ide o živého, kŕdľového vtáka, pre ktorého je nosenie či maznanie stresujúce a neprirodzené. Najlepší vzťah s ním má podobu dôvery vo voliére — vták prestane pred chovateľom unikať, kŕmi sa v jeho prítomnosti a pokojne ho znáša. Ochočovanie treba viesť bez nátlaku, tichom a trpezlivosťou; akékoľvek násilné chytanie dôveru zničí. Keďže sa druh chová zriedkavo, postupy vychádzajú zo skúseností s príbuznými timáliovcami a nie sú preň samostatne overené.

1

Doprajte vtákovi pokoj a pevný denný režim — pravidelné kŕmenie v rovnakom čase buduje dôveru bez nátlaku

2

Pri kŕmení sa pohybujte pomaly a ticho, nenaháňajte vtáka ani naňho prudko nesiahajte — plachosť ustúpi postupne

3

Spájajte svoju prítomnosť s obľúbenou potravou (živý hmyz, bobule) podávanou z misky, aby si vás vták spojil s niečím príjemným

4

Rešpektujte, že ide o kŕdľového vtáka — cieľom je pokojná dôvera vo voliére, nie maznanie na ruke; pri hniezdení dvojicu nerušte

Cena a kde kúpiť

v avikultúre sa chová zriedkavo — ustálená trhová cena prakticky neexistuje (orientačne podľa iných chovaných timáliovcov rádovo desiatky až nižšie stovky eur za jedinca; presné údaje neoverené)

Timáliovec horský sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre chová len zriedkavo — ide o málo bežný horský druh, ktorý sa štandardne neponúka u chovateľov ani na burzách, takže ustálená trhová cena preň prakticky neexistuje a presné údaje nie sú k dispozícii. Orientačne sa cena chovaných mäkkozobých timáliovcov a „smejúcich sa drozdov“ pohybuje rádovo v desiatkach až nižších stovkách eur za jedinca, výrazne však kolíše podľa druhu, pôvodu, zaškrúžkovania a dostupnosti. Druh nie je zaradený v CITES, no v rámci EÚ platia všeobecné pravidlá pre chov a dovoz vtáctva. Pri akejkoľvek ponuke over legálny pôvod a doklady (odchov v zajatí, krúžky) a vyhni sa jedincom pochybného pôvodu z odchytu.

Špecializovaní chovatelia mäkkozobých (softbill) vtákov a timáliovcov — najistejší zdroj odchovaných jedincov so známym pôvodom
Chovateľské burzy a kluby zamerané na exotické voliérové vtáky — druh sa ponúka zriedkavo, oplatí sa dopytovať vopred
Vždy over legálny pôvod a doklady (odchov v zajatí, krúžky) — vyhni sa jedincom z odchytu alebo s pochybným pôvodom
Na čo si dať pozor Timáliovec horský nie je bežne dostupný druh — v avikultúre sa chová len zriedkavo, takže ho skôr nájdete u špecializovaných chovateľov mäkkozobých vtákov a timáliovcov než v bežnom obchode. Pred kúpou si over, že ide o odchovaného jedinca so známym pôvodom a dokladmi (krúžok, potvrdenie o odchove v zajatí), a vyhni sa vtákom pochybného pôvodu. Keďže ide o živý, hlučný a spoločenský horský druh s nárokmi na priestrannú osadenú voliéru a pestrú stravu s pravidelnou živou zložkou, zvážte, či mu viete tieto podmienky zabezpečiť. Ak ťa druh zaujíma najmä poznávacie, výborným zdrojom sú atlasy a databázy (Avibase, eBird, Birds of the World) a pozorovanie vo voľnej prírode v jeho areáli.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Timáliovec horský 24–26 cm Timáliovec červenochvostý 26–28 cm Timáliovec čiapočkatý 25–28 cm Timáliovec tmavohlavý 26–29 cm Drozd čierny 24–27 cm
Timáliovec horský Timáliovec červenochvostý (Trochalopteron milnei) Timáliovec čiapočkatý (Trochalopteron erythrocephalum) Timáliovec tmavohlavý (Trochalopteron affine) Drozd čierny (Turdus merula)
Dĺžka24–26 cm26–28 cm25–28 cm26–29 cm24–27 cm
Váha40–55 gcca 60–90 gcca 60–95 gcca 55–85 gcca 80–110 g
Dožitiedo cca 6 r (vo voľnej prírode, orientačne)do cca 10 rdo cca 10 rdo cca 10 rdo cca 16 r
Hlučnosťv avikultúre zriedkavý — voliérový mäkkozob pre skúsenejšíchv avikultúre známejší a obľúbený voliérový mäkkozobneudomácnený voľne žijúci druh, v chove zriedkavýneudomácnený voľne žijúci druh, v chove zriedkavýneudomácnený voľne žijúci druh (v SR bežný)
Stav IUCNIUCN LC (stabilný), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaPrevažne sivohnedý so sýto hrdzavou spodinou chvosta, olivovo-žltkavým panelom v krídle a po okraji chvosta, bielymi končekmi sivého chvosta a svetlým okom; pohlavia podobnéNápadne pestrý — sýto hrdzavočervená hlava a krídla, čierne a sivé telo; oproti sivému timáliovcovi horskému výrazne farebnejší a v chove obľúbenejšíPestrý timáliovec s hrdzavou „čiapočkou“, šupinatým vzorom a žltozelenými panelmi v krídle; farebnejší a kontrastnejší než sivý timáliovec horskýTmavá hlava s bielou škvrnou po stranách krku, olivové telo a žltkavé panely v krídle; tmavší a kontrastnejší vo tvári než sivý timáliovec horskýSamec celý čierny so žltým zobákom a očným kruhom, samica hnedá; pravý drozd (Turdidae), nie timáliovec — uvádzaný len ako známy domáci druh podobnej veľkosti
AreálEndemit hôr západnej a strednej Číny (Čching-chaj, Kan-su, Šen-si, S’-čchuan, Chu-pej, Jün-nan) na okraji Tibetskej náhornej plošiny; horské lesy, kroviny a bambus 1900–4000 m, stály a spoločenský druhHory južnej Číny a severnej časti juhovýchodnej Ázie (Vietnam, Laos, Mjanmarsko); horské lesy a bambus, kŕdľový mäkkozobHimaláje a hory severnej Indie, Nepálu, Bhutánu až po juhozápadnú Čínu; horské lesy a kroviny stredných a vyšších polôhVysokohorské lesy a kroviny Himalájí a juhozápadnej Číny (Nepál, Bhután, SV India, Tibet, Jün-nan), často vyššie polohy než timáliovec horskýNáš domáci druh záhrad, parkov a lesov v celej Európe vrátane Slovenska; na rozdiel od východoázijského timáliovca horského je u nás bežný a všeobecne známy

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena hlasu

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva, vlhkej podestielky alebo zatuchnutej živej potravy — riziko najmä u mäkkozobých vtákov v zle vetranom alebo vlhkom prostredí. Prevencia: čerstvé, suché krmivo, hygienické a dobre vetrané prostredie, suchá podestielka. Liečba antifungálnymi liekmi je dlhá a patrí do rúk aviárneho veterinára.

Endoparazity a črevné infekcie (kokcídie, hlísty)
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť

Vtáky kŕmené živou potravou (múčne červy, cvrčky) a držané na podlahovej voliére sú vystavené črevným parazitom (kokcídie, hlísty), ktoré sa pri zhoršenej hygiene premnožia. Pomáha čistota, čerstvé krmivo, pravidelná dezinfekcia a koprologická kontrola trusu; liečba cielenými antiparazitikami patrí veterinárovi. Nové vtáky drž v karanténe.

Hypovitaminóza a metabolické poruchy pri jednostrannej strave
stredná

Príznaky: Apatia, nastŕpané a nekvalitné perie, slabosť, problémy s kosťami a znáškou u samíc

Timáliovce sú mäkkozobé všežravce a jednostranná strava (napr. samé suché zrno bez živej zložky a ovocia) vedie k nedostatku vitamínov a minerálov, najmä vápnika a vitamínu D3. Prevencia: pestrá strava so softbill zmesou, živým hmyzom, ovocím a bobuľami, doplnky vápnika a vitamínov, sépiová kosť a grit trvalo k dispozícii.

Stres a poranenia pri odchyte a manipulácii
stredná

Príznaky: Panika, nárazy do mreží a stien voliéry, poranenia krídel a hlavy, vyčerpanie, odmietanie potravy

Aktívny a plachší kŕdľový druh zle znáša chytanie a manipuláciu — pri prudkom plašení naráža do prekážok a poranenia, výrazný stres oslabuje imunitu. Manipuláciu obmedz na nevyhnutné minimum, chytaj šetrne za šera a vtákom dopraj dosť úkrytov a hustej vegetácie, kde sa cítia bezpečne.

Podchladenie a respiračné infekcie pri nevhodných podmienkach
stredná

Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, nechutenstvo, sťažené dýchanie

Hoci druh prirodzene znáša chladné horské podnebie, prievan, vlhko a náhle ochladenie v zle riešenej voliére oslabujú vtáka a otvárajú cestu bakteriálnym a plesňovým respiračným infekciám. V zime zabezpeč suchý, bezprievanový a nepremŕzajúci úkryt. Pri príznakoch vyhľadaj aviárneho veterinára.

Prevencia Zdravie timáliovca horského vo voliérovom chove stojí na štyroch pilieroch: (1) Pestrá a vyvážená strava — kvalitná softbill zmes doplnená pravidelnou živou potravou (múčne červy, cvrčky), ovocím a bobuľami; jednostranná strava vedie k hypovitaminóze a metabolickým poruchám, preto sú dôležité aj doplnky vápnika a vitamínu D3, sépiová kosť a grit. (2) Suché, čisté a dobre vetrané prostredie — prevencia aspergilózy a respiračných infekcií; pravidelné čistenie voliéry a v zime nepremŕzajúci, bezprievanový úkryt, keďže ide o horský druh. (3) Hygiena proti parazitom — koprologická kontrola trusu, karanténa nových vtákov a čistota pri kŕmení živou potravou. (4) Pokoj a dosť úkrytov — minimalizácia stresu z chytania a hustá vegetácia, kde sa kŕdľový vták cíti bezpečne. Keďže sa druh chová zriedkavo, zásady vychádzajú zo skúseností s príbuznými mäkkozobými timáliovcami; pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára.

Zaujímavosti

1

Hrdzavá spodina chvosta ako poznávací znak — najnápadnejším detailom inak sivohnedého vtáka je sýto hrdzavá (gaštanová) spodina chvosta a podchvostové krovky. V kombinácii s olivovo-žltkavým panelom v krídle a po okraji chvosta a s bielymi končekmi sivého chvosta ide o spoľahlivé terénne znaky druhu.

2

Svetlé oko dáva prísny výraz — timáliovec horský má nápadne svetlé, belavé až žltkavé oko, ktoré v kombinácii s tmavým zobákom dáva tvári charakteristický „prísny“ výraz. Práve svetlá dúhovka je jedným z prvých znakov, ktoré pozorovateľ zachytí.

3

„Smejúci sa drozd“ podľa hlasu — anglické meno „laughingthrush“ (smejúci sa drozd) vystihuje hlasné, často rehotavé volania celého kŕdľa. Druh má bohatý repertoár: spev s tichým úvodom a hlasnejšou hlavnou časťou, skupinové rapotanie a dvojhlasné duety páru.

4

Spievajú samce aj samice — na rozdiel od mnohých spevavcov, kde spieva najmä samec, u timáliovca horského spievajú obe pohlavia. Samice majú jeden typ sóla s premenlivým počtom tónov, samce predvádzajú tri varianty (z 2, 3 alebo 4 tónov), a pár spoločne tvorí zladené duety (zdroj: Biology Bulletin 2017).

5

Vták okraja Tibetskej náhornej plošiny — druh je endemit hôr západnej a strednej Číny (Čching-chaj, Kan-su, Šen-si, S’-čchuan, Chu-pej, Jün-nan) a obýva horské lesy, kroviny a bambus zhruba od 1900 do 4000 m n. m. na okraji Tibetskej náhornej plošiny; okrajovo zasahuje až po severovýchodný okraj Indie.

6

Dôverčivý pri turistických miestach — hoci ide o vtáka divočiny, timáliovec horský býva pri kempoch, odpočívadlách a turistických lokalitách vo svojom areáli nezvyčajne dôverčivý a dobre viditeľný, čo z neho robí jeden z ľahšie pozorovateľných čínskych timáliovcov.

7

Z rodu Garrulax do rodu Trochalopteron — druh bol historicky zaraďovaný do veľkého rodu Garrulax (Garrulax elliotii) a do čeľade timálií (Timaliidae). Na základe novších fylogenetických prác bol presunutý do rodu Trochalopteron v čeľadi timáliovité (Leiothrichidae), kam patria „smejúce sa drozdy“ a ich príbuzní.

8

Opísaný Verreauxom v 19. storočí — druh opísal francúzsky prírodovedec Jules Verreaux (autorstvo sa uvádza s rokom 1870 i 1871; Avibase uvádza Verreaux, JP 1871). Druhové meno elliotii je venované americkému ornitológovi Danielovi Giraudovi Elliotovi.

9

Najmenej ohrozený a miestami hojný — napriek obmedzenému areálu v horách Číny je druh bežný a IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou; nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Dobre sa prispôsobuje aj sekundárnym lesom a okraju ľudských sídel.

10

Príbuzný pestrejších timáliovcov — patrí do rovnakého rodu Trochalopteron ako nápadnejšie sfarbené druhy, napríklad timáliovec červenochvostý (T. milnei) či timáliovec čiapočkatý (T. erythrocephalum). Oproti nim je timáliovec horský nenápadnejší a sivší, o to viac vyniká jeho hrdzavá spodina chvosta a hlasový prejav.

Taxonomická klasifikácia

species Timáliovec horský (Trochalopteron elliotii)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Leiothrichidae (timáliovité)
Rod Trochalopteron Blyth, 1843
Druh Trochalopteron elliotii (Verreaux, 1871)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — endemit hôr západnej a strednej Číny; v Európe nie je pôvodný, v avikultúre sa chová len zriedkavo vo voliérach
Poddruhy Najčastejšie sa rozoznávajú dva poddruhy: nominátny Trochalopteron elliotii elliotii a T. e. przewalskii (typová lokalita Kan-su); niektoré zdroje (napr. oiseaux.net) druh uvádzajú ako monotypický. Druh opísal Jules Verreaux (autorstvo sa uvádza s rokom 1870 i 1871; Avibase uvádza Verreaux, JP 1871). Pôvodne bol zaraďovaný do rodu Garrulax (Garrulax elliotii) a do čeľade timálií (Timaliidae), dnes patrí do rodu Trochalopteron v čeľadi Leiothrichidae.
Avibase_ID 9CBD5A5C117DE093

? Často kladené otázky

Vo voliére áno, ale chová sa len zriedkavo a nie je to vták pre začiatočníkov. Timáliovec horský je živý, hlasný a spoločenský mäkkozobý druh, ktorého potreby sa podobajú iným chovaným timáliovcom a „smejúcim sa drozdom“: priestranná, husto osadená voliéra, pestrá strava s pravidelnou živou zložkou a znášanlivé prostredie. Nie je to klietkový maznáčik ani vták do bytu — je príliš aktívny a hlučný. V európskych zbierkach je tento konkrétny druh skôr vzácny, takže overené skúsenosti priamo s ním sú obmedzené a časť odporúčaní vychádza z chovu príbuzných timáliovcov. Ak ťa druh zaujíma najmä poznávacie, výborné sú atlasy, databázy a pozorovanie vo voľnej prírode.

Je to stredne veľký (~24–26 cm), prevažne sivohnedý timáliovec. Hlava a hruď sú sivkasté, telo teplo hnedé až hrdzavkasté a brucho šedé. Najnápadnejším znakom je sýto hrdzavá (gaštanová) spodina chvosta a podchvostové krovky. V krídle a po okraji chvosta má olivovo-žltkavý panel a sivý chvost je na konci zreteľne bielo lemovaný. Charakteristické je aj svetlé (belavé) oko a tmavý, mierne zahnutý zobák. Pohlavia sú si sfarbením podobné. Tieto znaky spolu so spoločenským správaním v kŕdli ho dobre odlišujú.

Je to všežravec (mäkkozob). Základ jeho jedálnička tvorí hmyz a iné bezstavovce (chrobáky, húsenice, mravce, pavúky), ktoré hľadá najmä pri zemi a v podraste, doplnené o bobule, drobné plody, semená a mäkké rastlinné časti. Podiel hmyzu prudko stúpa na jar a počas odchovu mláďat. Pri ľudských stanoviskách prijíma aj odhodené zvyšky potravy. Vo voliérovom chove sa preto kŕmi kvalitnou softbill zmesou doplnenou živou potravou (múčne červy, cvrčky), ovocím a bobuľami.

Je to endemit hôr západnej a strednej Číny na okraji Tibetskej náhornej plošiny — vyskytuje sa v provinciách Čching-chaj, Kan-su, Šen-si, S’-čchuan, Chu-pej a Jün-nan, okrajovo až po severovýchodný okraj Indie a juhovýchodný Tibet. Obýva horské zmiešané a sekundárne lesy, kroviny a bambusové porasty zhruba od 1900 do 4000 m n. m. Je stály (nesťahovavý) a v rámci svojho areálu sa len výškovo presúva podľa sezóny. V strednej Európe sa vo voľnej prírode nevyskytuje.

IUCN hodnotí timáliovca horského ako najmenej ohrozeného (LC) so stabilnou populáciou — napriek obmedzenému horskému areálu je druh bežný a dobre sa prispôsobuje aj sekundárnym lesom a okraju ľudských sídel. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Slovenský zákon o ochrane prírody sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR), no v rámci EÚ platia všeobecné pravidlá pre chov a dovoz vtáctva. Pri prípadnej kúpe je dôležité overiť legálny pôvod jedinca (odchov v zajatí, doklady).

Timáliovec horský znáša spravidla 2–3 vajcia (rozmery približne 34 × 24 mm) do misovitého hniezda umiestneného v kríkoch, krovinách a bambuse; hniezdna sezóna trvá približne apríl–júl. Inkubácia trvá okolo 20 dní (zdroj: výskum hniezdnej biológie v strednej Číne, Biology Bulletin 2017). Mláďatá kŕmia obaja rodičia a u timáliovcov sa na odchove neraz podieľajú aj pomocníci z kŕdľa; hmyz je v tomto období nevyhnutný.

Je to hlasný a vokálne bohatý druh — jeho anglické meno „laughingthrush“ (smejúci sa drozd) odkazuje na výrazné, často „rehotavé“ volania kŕdľa. Repertoár tvoria spev (tichý úvodný tón a hlasnejšia hlavná časť z 2–3 čistých tónov), skupinové rapotanie a dvojhlasné duety páru; vokálne aktívne sú samce aj samice. Do bytu či tesnej blízkosti susedov nie je vhodný, do vonkajšej voliéry sa však jeho živý hlasový prejav hodí. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.

ZDROJ: Avibase (Trochalopteron elliotii, ID 9CBD5A5C117DE093, SK názov timáliovec horský, autor Verreaux, JP 1871; poddruhy elliotii a przewalskii; https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=9CBD5A5C1

 Video — Timáliovec horský

Timáliovec horský (Trochalopteron elliotii) — video o speve a chove

 Cudzie názvy

Anglicky:   Elliot's Laughingthrush, Česky:   sojkovec středočínský, Nemecky:   Elliothäherling, Španielsky:   Charlatán de Elliot, Francúzsky:   Garrulaxe d'Elliot, Taliansky:   Garrulo di Elliot, Holandsky:   Elliots lijstergaai, Poľsky:   krasnodziób szarogłowy, Rusky:   Эллиотова кустарница, Čínsky:   橙翅噪鹛, Latinsky:   Trochalopteron elliotii (Verreaux, 1871)