Timáliovec čiarkový (Grammatoptila striata)

Leiothrichidae (timáliovité)

Timáliovec čiarkový

Grammatoptila striata — veľký himalájsky timáliovec s tmavohnedým telom pomaľovaným tenkými bielymi čiarkami a huňatým chochlíkom — spoločenský a hlasný stromový vták horských lesov, zriedkavý voliérový mäkkozob

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN). Druh má veľmi rozsiahly himalájsky areál a celkovo stabilnú populáciu, preto sa nepribližuje prahom pre kategórie ohrozenia. Ako lesný špecialista vlhkých subtropických a tropických horských lesov je však dlhodobo závislý od zachovania týchto biotopov — hlavným potenciálnym rizikom je odlesňovanie a fragmentácia himalájskych lesov. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Presný rok poslednej revízie hodnotenia sa môže v jednotlivých vydaniach Červeného zoznamu líšiť; status najmenej ohrozeného druhu je dlhodobo stabilný.
Dĺžka34 cm (92–102 g)
PôvodHimaláje — severná India, Nepál, Bhután, JV Tibet, SV Mjanmarsko, JZ Čína
PovahaVeľmi spoločenský, aktívny, hlasný stromový druh
StravaVšežravec — hmyz, bobule a semená
Dožitiedo cca 12 r (orientačne)
🔊
Hlučnosť
4/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
5/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

45% 30% 15% STRAVA zloženie
Hmyz a bezstavovce — chrobáky, húsenice, rovnokrídlovce a iné článkonožce zbierané v korunách a podraste; dôležitý zdroj bielkovín najmä počas hniezdenia 45%
Bobule a drobné plody — sezónne hojná zložka v horských lesoch a na okrajoch porastov 30%
Semená — semená tráv, bylín a stromov, dopĺňané podľa dostupnosti 15%
Mäkké rastlinné časti, púčiky a nektár — príležitostný doplnok 7%
Minerály a grit — drobné kamienky podporujúce trávenie 3%

Odporúčané potraviny

  • Kvalitná zmes pre mäkkozobé vtáky (softbill) — univerzálne granule/pelety pre plodožravo-hmyzožravé druhy ako základ voliérového kŕmenia
  • Živá potrava — cvrčky, múčne a iné larvy, šváby, drobné chrobáky; nevyhnutná najmä na jar a počas odchovu mláďat
  • Ovocie a bobule — jablko, hruška, hrozno, banán, drobné mäkké plody a lesné bobule, nakrájané na malé kúsky
  • Semená a zrniny ako doplnok — drobné trávové a bylinné semená, klíčky (nie ako jediný základ stravy)
  • Zelené krmivo — hviezdica prostredná, mladá púpava, naklíčené semená (nepostriekané, umyté)
  • Vitamíny a minerály — najmä vápnik a vitamín D3 počas hniezdnej periódy a pelichania
  • Grit a sépiová kosť — trvalo k dispozícii na podporu trávenia
  • Čerstvá pitná voda denne a plytká miska na kúpanie — timáliovce sa rady kúpu, vodu vymieňať každý deň

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre vtáky
  • Cibuľa, cesnak, pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Soľ, slané, korenené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) ovocie, zelenina a hmyz neznámeho pôvodu — riziko otravy
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté krmivo a živá potrava — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Výlučne suché zrno alebo výlučne ovocie ako základ — jednostranná strava vedie k podvýžive; druh potrebuje vyvážený pomer hmyzu, ovocia a semien
Tip od odborníka Timáliovec čiarkový je všežravec s prevahou hmyzu, ovocia a bobúľ — vo voľnej prírode hľadá potravu prevažne v strednej etáži korún a je výrazne stromovejší než väčšina ostatných timáliovcov, pričom zbiera hmyz, bobule a semená. Vo voliérovom chove sa drží ako mäkkozobý vták (softbill): základom je kvalitná softbill zmes (granule pre plodožravo-hmyzožravé druhy) doplnená pravidelnou živou potravou (cvrčky, múčne a iné larvy, drobné chrobáky), nakrájaným ovocím a bobuľami a menším podielom drobných semien či klíčkov. Živá potrava je nevyhnutná najmä na jar a počas odchovu mláďat, kedy rastie potreba živočíšnej bielkoviny. Vápnik a vitamín D3 sú dôležité v hniezdnej perióde a pri pelichaní, grit a sépiová kosť majú byť trvalo k dispozícii a voda sa vymieňa denne — timáliovce sa rady kúpu. Druh sa v avikultúre chová zriedkavo a skôr skúsenými chovateľmi, takže presné kŕmne dávky pre tento druh nie sú podrobne zdokumentované — odporúčania vychádzajú zo všeobecných zásad pre mäkkozobé timáliovce a treba ich brať ako rámcové.

Správanie a komunikácia

4 Hlučnosť 1 Priľnavosť 5 Aktivita 1 Reč 4 Zriedkavosť 3
4/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Timáliovec čiarkový je hlasný a spoločenský druh — kŕdle sa medzi sebou neustále dorozumievajú hlasmi od ostrých škrekov po húkavé tóny a typický je rad opakovaných hlasných, nahor sa dvíhajúcich tónov. Vo voliére sa ozýva pravidelne, najmä ráno a pri vzrušení. Pre citlivé susedstvo alebo bytový chov to nie je ideálny druh — patrí skôr do záhradnej voliéry, kde jeho zvučný hlas nikomu neprekáža.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Timáliovec čiarkový nie je maznavý vták na ruku — ide o aktívny, plachý voliérový druh, ktorý uprednostňuje spoločnosť vlastného druhu a pohyb v poraste pred kontaktom s človekom. Pri trpezlivom a pokojnom prístupe môže zvyknúť na chovateľa a brať potravu z blízkosti, no fyzické maznanie nie je preň prirodzené. Najlepší vzťah má podobu pozorovania a kŕmenia z odstupu, nie držania v ruke.
5/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi aktívny a pohyblivý druh — timáliovec čiarkový sa celý deň presúva v korunách a podraste, šplhá, prehľadáva vetvy a listy a takmer neprestáva byť v pohybe. Je výrazne stromový a potrebuje priestor na lietanie a šplhanie. Táto vysoká aktivita znamená, že sa hodí len do priestrannej, dobre zarastenej voliéry s množstvom konárov, úkrytov a vegetácie — v malej klietke trpí a nudí sa.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Timáliovec čiarkový nenapodobňuje ľudskú reč — timáliovce túto schopnosť nemajú. Jeho repertoár je vrodený a tvoria ho hlasné škreky, húkanie a opakované nahor dvíhané tóny, ktoré slúžia na dorozumievanie v kŕdli a obhajobu teritória. Reč sa nenaučí; ide o voliérového spevavca, nie o hovoriaceho spoločenského vtáka.

Hlasový prejav a reč

4/5 hlasitosť

Timáliovec čiarkový patrí medzi hlasné a vokálne timáliovce — jeho repertoár siaha od ostrých škrekov po húkavé (hučivé) tóny a charakteristický je rad opakovaných hlasných, nahor sa dvíhajúcich tónov, ktorými sa kŕdeľ neustále dorozumieva a udržiava kontakt. Tak ako pri mnohých timáliovcoch sa pár či skupina ozýva spoločne, často v akejsi zboru, čo pôsobí ako „smiech“ laughingthrushov. Druh vokalizuje pravidelne, najmä ráno a pri vzrušení, a jeho zvučné hlasy nesú do okolia. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Vo voliérovom chove je to jeden z hlasnejších druhov, preto sa hodí skôr do záhradnej než bytovej voliéry.

Dokáže hovoriť? Timáliovec čiarkový nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Timáliovce túto schopnosť nemajú — ich repertoár škrekov, húkania a opakovaných nahor dvíhaných tónov je vrodený a slúži na dorozumievanie v kŕdli. Reč sa nenaučí; ide o voliérového spevavca, ktorý sa nedrží ako hovoriaci spoločenský vták.

Typické zvuky

  • Hlasné ostré škreky — tvrdé, prenikavé hlasy, ktorými sa kŕdeľ dorozumieva a reaguje na vyrušenie
  • Húkavé (hučivé) tóny — mäkšie, hlbšie hlasy striedajúce sa s ostrejšími prejavmi, typické pre druh
  • Rad opakovaných hlasných, nahor sa dvíhajúcich tónov — charakteristická vokalizácia, ktorá nesie do okolia
  • Zborový prejav skupiny — pár alebo kŕdeľ sa často ozýva spoločne, čo pôsobí ako „smiech“ laughingthrushov a posilňuje sociálne väzby

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna (apríl–august) vo vlhkých horských lesoch Himalájí (zdroj: terénne údaje, Animalia.bio)
Tok — pár sa ozýva hlasným spevom a húkavými tónmi, samce a samice spievajú často v dueto (typické pre timáliovce)
Odchov mláďat — kľúčový je dostatok hmyzu; na výchove sa typicky podieľajú obaja rodičia, často s pomocou ďalších členov skupiny
Pelichanie — po hniezdnej sezóne; obdobie zvýšenej potreby kvalitnej a pestrej potravy
Stály (nesťahovavý) druh — celoročne zostáva v himalájskych lesoch svojho areálu, mimo hniezdenia sa zdržiava v kŕdľoch a iba výškovo presúva podľa počasia a potravy

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Náročnejší voliérový druh pre skúsených chovateľov. Timáliovec čiarkový sa v európskej avikultúre chová len zriedkavo ako mäkkozobý vták (softbill) a nepatrí medzi začiatočnícke druhy. Je to veľký, veľmi aktívny, stromový a hlasný timáliovec, ktorý potrebuje priestrannú, dobre zarastenú voliéru, vyváženú stravu s pravidelnou živou potravou a ovocím a pokojné, no podnetné prostredie. Nejde o klietkového maznáčika ani o nenáročného speváčika — vyžaduje znalosti chovu mäkkozobých vtákov, dostatok priestoru a trpezlivosť. Stránka má preto okrem chovateľského aj výrazný atlasový a poznávací charakter; konkrétne chovateľské recepty pre tento druh sú v literatúre zriedkavé a treba ich brať ako rámcové.
Priestor Timáliovec čiarkový je veľký a mimoriadne aktívny stromový druh, preto potrebuje priestrannú voliéru, nie klietku. Ideálna je dobre zarastená vonkajšia voliéra s množstvom konárov, kríkov, hustej vegetácie a úkrytov, kde môže šplhať, lietať a prehľadávať poras. Minimalistické vybavenie či malý priestor mu nevyhovujú — v stiesnených podmienkach sa nudí a stráca kondíciu. Voliéra má mať bezpečné zázemie chránené pred mrazom a prievanom (druh pochádza z horských lesov, znáša chlad, no nie trvalý mráz), prístup k vode na kúpanie a pokojné prostredie. Ak sa chová vo dvojici alebo malej skupine, priestor treba primerane zväčšiť.
Deti v domácnosti Timáliovec čiarkový nie je domáci maznáčik na hranie — ide o aktívny, plachý voliérový druh, ktorý sa nedrží na ruke ani nevyhľadáva kontakt s človekom. Deti ho môžu spoznať skôr ako zaujímavý druh z atlasu vtákov a pozorovaním vo voliére: učí o himalájskych lesoch, o tom, ako žijú spoločenské timáliovce v kŕdľoch a prečo sa niektoré vtáky volajú „laughingthrush“ (smejúce sa timáliovce) podľa ich zborového hlasu. Pri pozorovaní platí pokoj — vtáka nestresovať hlukom ani naháňaním. Najlepšou „interakciou“ je trpezlivé sledovanie jeho aktívneho a hlasného života z odstupu.
Hlučnosť Druh je pomerne hlasný — zvučné škreky, húkanie a opakované nahor dvíhané tóny môžu byť v tesnej zástavbe rušivé, preto sa lepšie hodí do vonkajšej voliéry než do bytu. V záhradnom prostredí pôsobí jeho hlas prirodzene a väčšine chovateľov neprekáža; v radovej zástavbe či byte však treba počítať s tým, že timáliovec čiarkový nie je tichý vták.
Verdikt odborníka Timáliovec čiarkový (Grammatoptila striata) je veľký himalájsky timáliovec (približne 34 cm, hmotnosť okolo 92–102 g) z čeľade timáliovité (Leiothrichidae). Je tmavohnedý a husto pokrytý tenkými bielymi čiarkami (striáciami) po celom tele, s huňatým tmavým chochlíkom, krátkym zobákom a tlmene hrdzavými krídlami; pôsobí ako tmavý, jemne čiarkovaný vták a pohlavia sú na pohľad podobné. Pôvodne bol zaradený do rodu Garrulax, no po molekulárnej fylogenetickej štúdii z roku 2018 bol presunutý ako jediný druh do obnoveného rodu Grammatoptila. Žije v severných miernych oblastiach indického subkontinentu — naprieč Himalájami od severnej Indie cez Nepál, Bhután a juhovýchodný Tibet až po severovýchodné Mjanmarsko a juhozápadnú Čínu (severozápadný Jün-nan), v nadmorskej výške asi 600–3060 m. Obýva vlhké subtropické a tropické horské lesy s hustým podrastom; potravu hľadá prevažne v strednej etáži korún a je výrazne stromovejší než väčšina ostatných timáliovcov. Živí sa hmyzom, bobuľami a semenami. Je veľmi spoločenský a hlasný — pohybuje sa v kŕdľoch, ktoré sa dorozumievajú hlasmi od ostrých škrekov po húkanie a radom opakovaných hlasných, nahor sa dvíhajúcich tónov. Hniezdna sezóna trvá apríl–august; pár stavia plytkú širokú misku z hrubých tráv, vetvičiek, stoniek popínavých rastlín, koreňov, suchého lístia a machu vo výške 1–6 m. V avikultúre sa chová zriedkavo ako voliérový mäkkozobý vták (softbill) a ide o náročnejší druh pre skúsených chovateľov. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) a nie je zaradený v CITES.

Prostredie a požiadavky

Voliéra a vybavenie
Priestranná, dobre zarastená vonkajšia voliéra s konármi, kríkmi, hustou vegetáciou a úkrytmi — nie malá klietka; bezpečné zázemie chránené pred mrazom a prievanom
Timáliovec čiarkový je veľký a mimoriadne aktívny stromový druh, preto potrebuje priestrannú voliéru, nie klietku. Vybav ju množstvom konárov a hustej vegetácie na šplhanie a úkryt, prirodzeným substrátom a miestami na prehľadávanie potravy. Druh pochádza z horských lesov a znáša chlad, no nie trvalý mráz — zabezpeč bezpečné, suché a bezprievanové zázemie. V stiesnenom priestore sa nudí a stráca kondíciu.
Spoločenské správanie
Veľmi spoločenský druh — vo voľnej prírode žije v kŕdľoch; v chove sa cíti najlepšie vo dvojici alebo malej skupine, nie osamote
Tak ako mnohé timáliovce je veľmi spoločenský a vo voľnej prírode sa pohybuje v kŕdľoch, ktoré sa neustále hlasovo dorozumievajú. V chove sa preto cíti najlepšie vo dvojici alebo malej skupine — osamelý jedinec trpí. Pri zoskupovaní viacerých vtákov treba dostatok priestoru a úkrytov, aby sa predišlo napätiu, najmä v hniezdnej sezóne, keď sú páry teritoriálnejšie.
Teplota a podnebie
Pôvodom z vlhkých horských lesov Himalájí (asi 600–3060 m); znáša chlad, no nie trvalý mráz — v zime potrebuje temperované, suché a bezprievanové zázemie
Druh je prispôsobený na vlhké subtropické a tropické horské lesy Himalájí v širokom výškovom rozpätí (asi 600–3060 m), takže znáša chladnejšie počasie lepšie než čisto tropické druhy. Trvalý mráz, vlhko a prievan však pre neho nie sú vhodné — v chladnom období zabezpeč temperované, suché a chránené zázemie. Náhle teplotné zmeny a vlhko oslabujú vtáka a otvárajú cestu respiračným infekciám.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Plytká široká miska z hrubých tráv, vetvičiek, stoniek popínavých rastlín, koreňov, suchého lístia a machu, umiestnená vo výške 1–6 m v mladom stromčeku, vetvách väčšieho stromu alebo medzi popínavými rastlinami
Pár stavia plytké, široké misovité hniezdo z hrubých tráv, vetvičiek, stoniek popínavých rastlín, koreňov, suchého lístia a machu, umiestnené vo výške 1–6 m v mladom stromčeku, vetvách väčšieho stromu alebo medzi popínavými rastlinami (zdroj: terénne údaje). Hniezdna sezóna trvá apríl–august. Presná veľkosť znášky, farba vajec a dĺžka inkubácie pre tento druh nie sú v dostupných zdrojoch spoľahlivo overené — uvádzame len overené prvky hniezdnej biológie.
Kúpanie a hygiena
Rád sa kúpe — vo voliére zabezpeč plytkú misku s čistou vodou, ktorú denne vymieňaj
Timáliovce sa rady kúpu a kúpanie je pre ne dôležité pre kvalitu peria a pohodu. Vo voliére zabezpeč plytkú misku s čistou vodou na kúpanie a denne ju vymieňaj. Suché a čisté prostredie po kúpaní je zároveň prevenciou plesní a parazitov. Pravidelné čistenie misiek a substrátu udržuje vtáky zdravé.
Svetlo a denný režim
Denný, celoročne aktívny vták horských lesov; stály druh, ktorý sa iba výškovo presúva podľa počasia a potravy
Timáliovec čiarkový je denný vták s celoročnou aktivitou — na rozdiel od sťahovavých druhov nemigruje na veľké vzdialenosti, iba sa v rámci areálu výškovo presúva podľa počasia a dostupnosti potravy. Vo voliére mu prospieva prirodzený svetelný režim a v chladnom období bezpečné, temperované zázemie. Druh je aktívny najmä ráno, kedy sa aj najviac ozýva.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Apríl–máj (začiatok hniezdnej sezóny)

Na začiatku hniezdnej sezóny sa pár hlasno ozýva spevom, škrekmi a húkavými tónmi, často v zboru typickom pre timáliovce. Väzba v páre je silná a obaja partneri sa podieľajú na obhajobe teritória. Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overený — analógiou s príbuznými timáliovcami sa odhaduje približne na prvý rok života (orientačné, nie druh-špecifické).

Hniezdo a znáška
Hniezdna sezóna apríl–august; hniezdo vo výške 1–6 m

Pár stavia plytké, široké misovité hniezdo z hrubých tráv, vetvičiek, stoniek popínavých rastlín, koreňov, suchého lístia a machu, umiestnené vo výške 1–6 m v mladom stromčeku, vetvách väčšieho stromu alebo medzi popínavými rastlinami. Hniezdna sezóna trvá apríl–august. Presná veľkosť znášky a farba vajec pre tento druh nie sú v dostupných zdrojoch spoľahlivo overené (presné údaje neoverené).

Inkubácia
Presné údaje neoverené

Dĺžka inkubácie a podiel pohlaví na sedení pre timáliovca čiarkového nie sú v dostupných zdrojoch spoľahlivo zdokumentované (presné údaje neoverené). Pri príbuzných timáliovcoch sedí na vajciach zvyčajne prevažne samica, prípadne striedavo obaja partneri, a inkubácia trvá rádovo okolo dvoch týždňov — uvádzame len ako všeobecnú analógiu, nie ako druh-špecifický údaj.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz nevyhnutný

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé) a kŕmia ich obaja rodičia, pri mnohých timáliovcoch s pomocou ďalších členov skupiny (kooperatívne hniezdenie). Živočíšna bielkovina, najmä hmyz, je v tomto období nevyhnutná pre rast mláďat — práve preto stúpa podiel hmyzu v jedálničku počas hniezdenia. Presná dĺžka kŕmenia na hniezde nie je pre tento druh spoľahlivo overená.

Vyletenie a vývoj mláďat
Presné údaje o veku vyletenia neoverené

Presný vek vyletenia mláďat pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overený (presné údaje neoverené). Mladé vtáky sú spočiatku tlmenšie sfarbené a charakteristická hustá biela čiarkovaná kresba sa naplno vyvinie dospievaním a pelichaním. Po vyletení rodičia (a často aj ďalší členovia skupiny) mláďatá ešte istý čas dokrmujú, kým sa osamostatnia a začlenia do kŕdľa.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre timáliovca čiarkového nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s porovnateľnými timáliovcami sa odhaduje približne na prvý rok života (orientačné). Plné dospelé sfarbenie nadobúdajú vtáky pelichaním. Dožitie je orientačne uvádzané do približne 12 rokov (oiseaux.net), pričom v starostlivej chovateľskej opatere sa môže primerane predĺžiť.

Ochočenie a kontakt

4 Trvanie: Niekoľko mesiacov trpezlivého a pokojného prístupu, kým si voliérový jedinec zvykne na chovateľa a začne brať potravu z blízkosti — úplné ochočenie na ruku však nie je pre tento aktívny a plachý druh prirodzeným cieľom.

Timáliovec čiarkový je aktívny a prirodzene plachý voliérový druh, ktorý sa nedrží na ruke ako maznáčik. Pri trpezlivom, pokojnom a pravidelnom prístupe — najmä cez kŕmenie obľúbenou živou potravou a ovocím — môže zvyknúť na prítomnosť chovateľa, prestať pred ním unikať a brať potravu z blízkosti, no zostáva to vták na pozorovanie a kŕmenie z odstupu, nie na maznanie. Kľúčové je neunáhliť sa, nestresovať vtáka hlukom či náhlymi pohybmi a dopriať mu dostatok priestoru a úkrytov. Najlepšie sa cíti v spoločnosti vlastného druhu; práve sociálny život v kŕdli je preň prirodzenejší než vzťah k človeku.

1

Dopraj vtákovi pokoj a dostatok času — timáliovec čiarkový je aktívny plachý druh, ktorý si na chovateľa zvyká postupne, nie zo dňa na deň

2

Získavaj dôveru cez kŕmenie — pravidelne ponúkaj obľúbenú živú potravu a ovocie z rovnakého miesta, aby si vtáka spojil s niečím príjemným

3

Pohybuj sa pri voliére pomaly a ticho — vyhýbaj sa náhlym pohybom, hluku a naháňaniu, ktoré druh stresujú

4

Rešpektuj jeho prirodzenosť — chovaj ho radšej vo dvojici alebo malej skupine a neočakávaj maznanie na ruke; cieľom je pokojný, dôverujúci voliérový vták

Cena a kde kúpiť

v avikultúre zriedkavý — orientačne rádovo desiatky až nižšie stovky eur za jedinca, ponuka je však nepravidelná (presné údaje neoverené)

Timáliovec čiarkový sa v európskej (aj slovenskej a českej) avikultúre chová len zriedkavo ako voliérový mäkkozobý vták, takže ustálená trhová cena preň prakticky neexistuje a ponuka je nepravidelná — závisí od dostupnosti odchovov u špecializovaných chovateľov mäkkozobých vtákov a búrz. Orientačne sa mäkkozobé timáliovce predávajú rádovo v desiatkach až nižších stovkách eur za jedinca, no konkrétne overené ceny pre tento druh nie sú k dispozícii (presné údaje neoverené). Druh nie je zaradený v CITES, no pri kúpe platia všeobecné pravidlá EÚ o pôvode a zdraví vtáctva. Pri akejkoľvek ponuke over legálny pôvod a zdravotný stav vtáka a uprednostni jedince z odchovu od dôveryhodného chovateľa pred jedincami nejasného pôvodu.

Špecializovaní chovatelia mäkkozobých (softbill) vtákov a timáliovcov — najistejší zdroj zdravých odchovov; ponuka je však zriedkavá
Chovateľské burzy a kluby zamerané na exotické vtáctvo — over pôvod, zdravie a podmienky chovu predávajúceho
Odborná literatúra, atlasy vtákov a databázy (Avibase, eBird, Birds of the World) — najlepší zdroj poznania druhu pred kúpou
Na čo si dať pozor Timáliovec čiarkový je zriedkavo ponúkaný voliérový druh, preto k jeho kúpe pristupuj s rozvahou. Uprednostni jedince z odchovu od dôveryhodného chovateľa mäkkozobých vtákov, ktorý vie doložiť pôvod a zdravotný stav, pred vtákmi nejasného pôvodu. Pred kúpou si over, či dokážeš zabezpečiť priestrannú zarastenú voliéru, pestrú stravu s pravidelnou živou potravou a ovocím a pokojné prostredie — ide o náročnejší druh pre skúsenejších chovateľov. Druh nie je v CITES, no aj tak žiadaj informácie o pôvode a podmienkach, v ktorých bol vták držaný. Ak si začiatočník, zváž najprv skúsenosti s nenáročnejšími mäkkozobými druhmi.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Timáliovec čiarkový 34 cm Timáliovec bielochochlatý 28–31 cm Timáliovec hrdzavokrídly 27–28 cm Timáliovec sojkový 21–25 cm Strnádka obyčajná 16–16,5 cm
Timáliovec čiarkový Timáliovec bielochochlatý (Garrulax leucolophus) Timáliovec hrdzavokrídly (Garrulax formosus) Timáliovec sojkový (Garrulax canorus, „čínsky slávik“) Strnádka obyčajná (Emberiza citrinella)
Dĺžka34 cm28–31 cm27–28 cm21–25 cm16–16,5 cm
Váha92–102 gcca 100–135 gcca 80–95 gcca 50–75 gcca 24–30 g
Dožitiedo cca 12 r (orientačne)do cca 15–20 rdo cca 12 rdo cca 12–15 rdo cca 13 r
Hlučnosťnáročnejší voliérový mäkkozob — pre skúsených chovateľovobľúbený voliérový mäkkozob (otužilejší, vďačnejší)voliérový mäkkozob pre skúsenejšíchtradičný klietkový spevák (v Ázii populárny)neudomácnený voľne žijúci druh (v SR bežný)
Stav IUCNIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, ale silný tlak odchytu; CITES IIIUCN LC, bez CITES
PovahaTmavohnedé telo husto pokryté tenkými bielymi čiarkami, huňatý tmavý chochlík, krátky zobák, tlmene hrdzavé krídla; pohlavia podobnéNápadná biela hlava a vztýčený biely chochlík s čiernou maskou, telo hnedé; výrazne kontrastnejší a „efektnejší“ než jemne čiarkovaný timáliovec čiarkovýSivasté až olivové telo s nápadnými ohnivo červenými poľami v krídlach a chvoste; farebne výrazne odlišný od tmavého, bielo čiarkovaného timáliovca čiarkovéhoNenápadne hnedý s bielym očným krúžkom a prúžkom za okom; menší a menej čiarkovaný, no preslávený krásnym spevom, nie vzhľadomDrobný spevavec — samec so žltou hlavou a spodkom, hrdzavým kostrcom a prúžkovaným chrbtom; úplne iná skupina než veľký tmavý timáliovec, slúži len ako veľkostné porovnanie s naším bežným spevavcom
AreálHimaláje od severnej Indie cez Nepál a Bhután po JV Tibet, SV Mjanmarsko a JZ Čínu (Jün-nan), 600–3060 m; stály, veľmi spoločenský a hlasný stromový druh vlhkých horských lesovHimaláje a JV Ázia; v avikultúre oveľa bežnejší a populárnejší než timáliovec čiarkový, známy hlučným zborovým „smiechom“.Hory JZ Číny a priľahlej JV Ázie; tiež lesný spoločenský timáliovec, v chove vzácnejší a náročnejšíČína a JV Ázia; v Ázii masovo chovaný pre spev ako „hwamei“, na rozdiel od timáliovca čiarkového je zaradený do CITES IINáš domáci druh otvorenej krajiny, polí a okrajov lesov v celej Európe vrátane Slovenska; uvedený pre porovnanie veľkosti a spôsobu života s exotickým timáliovcom čiarkovým

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena hlasu

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva, vlhkej podestielky alebo zatuchnutej živej potravy — riziko najmä vo vlhkých a slabo vetraných voliérach. Mäkkozobé vtáky kŕmené vlhkou potravou (ovocie, živý hmyz) sú obzvlášť citlivé na hygienu. Prevencia: čerstvé krmivo, suché a dobre vetrané prostredie, pravidelné čistenie. Liečba antifungálnymi liekmi je dlhá a patrí do rúk aviárneho veterinára.

Endoparazity a črevné infekcie (kokcídie, hlísty)
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť

Voliérové timáliovce môžu nadobudnúť črevné parazity (kokcídie, hlísty), najmä pri kontakte s pôdou a živou potravou. Prevenciou je hygiena, čerstvé krmivo a pravidelná koprologická kontrola trusu; liečba cielenými antiparazitikami patrí veterinárovi. Nové vtáky drž v karanténe, kým sa nepreukáže ich dobrý zdravotný stav.

Hemochromatóza (ukladanie železa)
vysoká

Príznaky: Apatia, nafúknuté brucho, sťažené dýchanie, chudnutie, náhly úhyn

Ukladanie nadbytočného železa v pečeni je riziko u mäkkozobých, plodožravých vtákov kŕmených potravou s vysokým obsahom železa. Prevencia: kvalitná softbill zmes s nízkym obsahom železa, primeraný podiel ovocia a obmedzenie potravín bohatých na železo a vitamín C (ktorý vstrebávanie železa zvyšuje). Pri podozrení vyhľadaj aviárneho veterinára — ide o vážnu, no diétou ovplyvniteľnú poruchu.

Podvýživa a nutričné poruchy pri jednostrannej strave
stredná

Príznaky: Apatia, nastŕpané perie, slabosť, zhoršená kondícia a kvalita peria, problémy v hniezdnej perióde

U druhu prispôsobeného na pestrú zmiešanú stravu (hmyz, ovocie, semená) vedie jednostranné kŕmenie (napr. samé suché zrno alebo samé ovocie) k podvýžive a nedostatku bielkovín, vápnika či vitamínov. Riešením je vyvážená ponuka softbill zmesi, živej potravy a ovocia, doplnená vápnikom a vitamínom D3 najmä v období rozmnožovania a pelichania.

Stres a poranenia v nevhodných podmienkach
stredná

Príznaky: Panika, nárazy do pletiva, poranenia krídel a hlavy, vyčerpanie, odmietanie potravy, oslabená imunita

Aktívny a plachý druh môže v tesnej klietke, pri hluku alebo nedostatku úkrytov trpieť stresom a zraneniami z panického lietania. Prevencia: priestranná zarastená voliéra s dostatkom úkrytov a konárov, pokojné prostredie a šetrná manipulácia. Stres oslabuje imunitu a otvára dvere ďalším infekciám, preto je pohoda vtáka základom zdravia.

Prevencia Zdravie timáliovca čiarkového stojí na pestrej strave, hygiene a pokojnom priestrannom prostredí: (1) Vyvážená softbill strava — kvalitná zmes pre mäkkozobé vtáky doplnená pravidelnou živou potravou a ovocím; pozor na hemochromatózu (uprednostni softbill zmes s nízkym obsahom železa) aj na podvýživu pri jednostrannom kŕmení. (2) Hygiena a suché, dobre vetrané prostredie — prevencia aspergilózy a črevných parazitov; pravidelné čistenie voliéry, čerstvé krmivo a denne čistá voda. (3) Priestranná zarastená voliéra a pokoj — dostatok konárov, úkrytov a vegetácie znižuje stres a riziko poranení u tohto aktívneho druhu; chráň vtáky pred mrazom a prievanom. (4) Karanténa a kontrola trusu pri nových jedincoch a pri parazitoch. Pri každom príznaku choroby (ťažké dýchanie, riedky trus, apatia, chudnutie) vyhľadaj aviárneho veterinára — mäkkozobé vtáky chradnú rýchlo a včasný zásah je rozhodujúci.

Zaujímavosti

1

Tmavý vták pomaľovaný bielymi čiarkami — najnápadnejším znakom druhu je tmavohnedé telo husto pokryté tenkými, akoby ceruzkou nakreslenými bielymi čiarkami po celom tele, doplnené huňatým tmavým chochlíkom a tlmene hrdzavými krídlami. Vďaka krátkemu zobáku a jemnej striácii pripomína tmavú, jemne čiarkovanú „barwing“; pohlavia sú pritom na pohľad podobné.

2

Najväčší a osamotený zástupca svojho rodu — timáliovec čiarkový je jediným druhom rodu Grammatoptila a patrí medzi najväčšie timáliovce vôbec (asi 34 cm). Tým, že rod tvorí sám, predstavuje samostatnú vývojovú vetvu v rámci čeľade timáliovité (Leiothrichidae).

3

Z rodu Garrulax do vlastného rodu — druh bol dlho vedený v rode Garrulax spolu s ostatnými „smejúcimi sa timáliovcami“, no komplexná molekulárna fylogenetická štúdia z roku 2018 ukázala, že stojí samostatne, a preradila ho do obnoveného rodu Grammatoptila, kde je jediným druhom.

4

Vták himalájskych lesov v širokom výškovom rozpätí — žije naprieč Himalájami od severnej Indie (Himáčalpradéš, Uttarákhand) cez Nepál, Bhután a juhovýchodný Tibet až po severovýchodné Mjanmarsko a juhozápadnú Čínu (Jün-nan), a to v nezvyčajne širokom výškovom rozpätí približne 600–3060 m — od podhorských až po vysokohorské lesy s hustým podrastom.

5

Stromovejší než ostatné timáliovce — na rozdiel od mnohých timáliovcov, ktoré sa živia prevažne pri zemi, timáliovec čiarkový hľadá potravu najmä v strednej etáži korún a je výrazne arborikolný (stromový). Živí sa hmyzom, bobuľami a semenami a po vetvách sa pohybuje obratne a takmer neúnavne.

6

Spoločenský „smiešny“ spevák — tak ako ostatné laughingthrushe je veľmi spoločenský a žije v kŕdľoch, ktoré sa neustále hlasovo dorozumievajú. Jeho repertoár siaha od ostrých škrekov po húkavé tóny a typický je rad opakovaných hlasných, nahor sa dvíhajúcich tónov; zborový hlas skupiny pripomína smiech, podľa ktorého dostala celá skupina anglické meno „laughingthrush“.

7

Stály vták, ktorý iba stúpa a klesá horami — na rozdiel od mnohých drobných spevavcov nie je sťahovavý a celoročne zostáva vo svojom himalájskom areáli; podľa počasia a dostupnosti potravy sa iba výškovo presúva medzi nižšie a vyššie položenými lesmi (tzv. altitudinálna migrácia).

8

Hniezdo nízko aj vysoko v poraste — pár stavia plytkú širokú misku z hrubých tráv, vetvičiek, stoniek popínavých rastlín, koreňov, suchého lístia a machu, a to v pomerne širokom rozmedzí výšok 1–6 m v mladých stromčekoch, vetvách väčších stromov alebo medzi popínavými rastlinami; hniezdna sezóna trvá apríl–august.

9

Zriedkavý voliérový mäkkozob — v európskej avikultúre patrí medzi menej bežné druhy a chová sa skôr ako voliérový mäkkozobý vták (softbill) u skúsených chovateľov. Pre svoju veľkosť, aktivitu a hlasitosť nie je vhodný do malých klietok ani do tichého bytového prostredia — patrí do priestrannej zarastenej voliéry.

10

Najmenej ohrozený, ale viazaný na lesy — IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) a druh nie je v CITES. Jeho budúcnosť však závisí od zachovania vlhkých himalájskych lesov s hustým podrastom; ako lesný špecialista je citlivý na odlesňovanie a fragmentáciu horských biotopov.

Taxonomická klasifikácia

species Timáliovec čiarkový (Grammatoptila striata)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Leiothrichidae (timáliovité)
Rod Grammatoptila Reichenbach, 1850
Druh Grammatoptila striata (Vigors, 1831)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — himalájsky (juhoázijský) druh; v Európe nie je udomácnený a v avikultúre sa chová len zriedkavo ako voliérový mäkkozobý vták
Poddruhy Druh sa zvyčajne člení na 5 poddruhov (Birds of the World): G. s. striata (Himáčalpradéš a Uttarákhand v severnej Indii), G. s. vibex (západný a stredo-východný Nepál), G. s. sikkimensis (východný Nepál po východný Bhután), G. s. brahmaputra (stredný Bhután, SZ Mjanmarsko a JV Tibet) a G. s. cranbrooki (SV Mjanmarsko a priľahlá južná Čína — SZ Jün-nan). Druh pôvodne opísal Nicholas Aylward Vigors v roku 1831; dlho bol vedený v rode Garrulax a do obnoveného rodu Grammatoptila ho zaradila molekulárna fylogenetická štúdia z roku 2018, v ktorej je jediným druhom rodu.
Avibase_ID 6FCD4F9D610C3DB6

? Často kladené otázky

Áno, ale ide o náročnejší voliérový druh pre skúsenejších chovateľov, nie o bytového maznáčika. Timáliovec čiarkový sa v avikultúre chová zriedkavo ako mäkkozobý vták (softbill) a potrebuje priestrannú, dobre zarastenú voliéru s množstvom konárov a vegetácie, pestrú stravu s pravidelnou živou potravou a ovocím a pokojné prostredie chránené pred mrazom a prievanom. Je veľký, veľmi aktívny, stromový a hlasný, preto sa hodí skôr do záhradnej voliéry než do bytu a nie je vhodný pre úplných začiatočníkov. Konkrétne chovateľské recepty pre tento druh sú v literatúre zriedkavé, takže ich treba brať ako rámcové.

Je to veľký timáliovec (asi 34 cm, ~92–102 g) s tmavohnedým telom husto pokrytým tenkými bielymi čiarkami po celom tele, s huňatým tmavým chochlíkom, krátkym zobákom a tlmene hrdzavými krídlami. Vďaka jemnej bielej striácii pôsobí ako tmavý, „ceruzkou pomaľovaný“ vták. Pohlavia sú na pohľad podobné — samec a samica sa sfarbením prakticky nelíšia, takže ich podľa vzhľadu spoľahlivo neodlíšite. V teréne ho prezradí aj jeho hlasný, spoločenský prejav v kŕdli.

Je to všežravec — vo voľnej prírode sa živí hmyzom, bobuľami a semenami a potravu hľadá prevažne v strednej etáži korún, pričom je výrazne stromovejší než väčšina ostatných timáliovcov. Vo voliérovom chove sa kŕmi ako mäkkozobý vták: základom je softbill zmes doplnená živou potravou (cvrčky, larvy, drobné chrobáky), ovocím a bobuľami a menším podielom drobných semien. Živá potrava je dôležitá najmä na jar a počas odchovu mláďat. Pozor treba dať na vyváženosť stravy a u mäkkozobých vtákov aj na riziko nadbytku železa (hemochromatóza).

Žije v severných miernych oblastiach indického subkontinentu — naprieč Himalájami od severnej Indie (Himáčalpradéš, Uttarákhand) cez Nepál a Bhután až po juhovýchodný Tibet, severovýchodné Mjanmarsko a juhozápadnú Čínu (severozápadný Jün-nan), v nadmorskej výške približne 600–3060 m. Obýva vlhké subtropické a tropické horské lesy s hustým podrastom. Nie je to sťahovavý druh — celoročne zostáva vo svojom areáli a iba sa výškovo presúva medzi nižšie a vyššie položenými lesmi podľa počasia a potravy. V strednej Európe sa vo voľnej prírode nevyskytuje.

IUCN hodnotí timáliovca čiarkového ako najmenej ohrozeného (LC) — má rozsiahly himalájsky areál a nie je bezprostredne ohrozený. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Keďže ide o lesného špecialistu vlhkých horských lesov, jeho dlhodobá budúcnosť závisí od zachovania týchto biotopov; odlesňovanie a fragmentácia himalájskych lesov sú hlavným potenciálnym rizikom. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR), no pri chove a kúpe platia všeobecné pravidlá EÚ o pôvode a zdraví vtáctva.

Áno, je pomerne hlasný a spoločenský. Jeho repertoár siaha od ostrých škrekov po húkavé (hučivé) tóny a typický je rad opakovaných hlasných, nahor sa dvíhajúcich tónov, ktorými sa kŕdeľ neustále dorozumieva. Pár alebo skupina sa často ozýva spoločne, akoby v zbore, čo pripomína smiech — podľa toho dostali tieto vtáky anglické meno „laughingthrush“ (smejúce sa timáliovce). Vo voliére sa ozýva pravidelne, najmä ráno, preto sa hodí skôr do záhradnej voliéry než do bytu. Ľudskú reč nenapodobňuje — repertoár je vrodený.

Druh bol dlho vedený v rode Garrulax (ako Garrulax striatus) spolu s ostatnými „smejúcimi sa timáliovcami“. Komplexná molekulárna fylogenetická štúdia z roku 2018 však ukázala, že tento druh stojí v rámci čeľade timáliovité samostatne, a preto bol presunutý do obnoveného rodu Grammatoptila, v ktorom je jediným druhom. Platné vedecké meno je dnes Grammatoptila striata (Vigors, 1831); staršie Garrulax striatus je synonymum, s ktorým sa stále možno stretnúť v staršej literatúre.

ZDROJ: Avibase (Grammatoptila striata, ID 6FCD4F9D610C3DB6, slovenský názov timáliovec čiarkový, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=6FCD4F9D610C3DB6 a https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?a

 Video — Timáliovec čiarkový

Timáliovec čiarkový (Grammatoptila striata) — video o speve a chove

Timáliovec čiarkový (Grammatoptila striata) — spev a hlas v prírode

 Cudzie názvy

Anglicky:   Striated Laughingthrush, Česky:   sojkovec proužkovaný, Nemecky:   Strichelhäherling, Španielsky:   Charlatán estriado, Francúzsky:   Garrulaxe strié, Taliansky:   Garrulo striato, Holandsky:   Gestreepte lijstergaai, Poľsky:   kraskowron prazkowany, Maďarsky:   Csíkos álszajkó, Rusky:   Полосатая кустарница, Latinsky:   Grammatoptila striata (Vigors, 1831), Staršie latinské meno:   Garrulax striatus