Timáliovec červenochvostý (Trochalopteron milnei)

Leiothrichidae (timáliovité)

Timáliovec červenochvostý

Trochalopteron milnei — horský timáliovec so žiarivo karmínovými krídlami a chvostom, gaštanovou korunou a šupinatým sivým telom — hlasný a relatívne odolný voliérový mäkkozob z lesov juhovýchodnej Ázie

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN). Druh má veľký areál rozšírenia v juhovýchodnej Ázii a juhu Číny, no jeho populačný trend je klesajúci — preto sa hodnotí ako LC, nie ako úplne stabilný. Hlavnými hrozbami sú strata a fragmentácia horských lesov (odlesňovanie) a pastierstvo vo vyšších polohách. Druh nie je zaradený v prílohách CITES ani v prílohách A/B nariadenia EÚ 338/97; na Slovensku sa vo voľnej prírode nevyskytuje.
Dĺžka26–28 cm (66–93 g)
PôvodJuh Číny, Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Vietnam
PovahaAktívny, hlasný, spoločenský mäkkozob
StravaHmyzožravec — softbill zmes + živá potrava + ovocie
Dožitie8–10 rokov (v zajatí)
🔊
Hlučnosť
4/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

40% 25% 20% 8% STRAVA zloženie
Insektivorná/softbill zmes alebo mäkkozobé pelety — základ dennej stravy vo voliére 40%
Živá potrava — múčne červy, cvrčky, zofobas, šváby; nevyhnutná, najmä pri odchove mláďat 25%
Nasekané ovocie — jablko, hruška, papája, bobuľoviny (v prírode najmä plody Saurauia) 20%
Zelenina a zelené krmivo — ako doplnok (varený hrášok, mrkva, listová zelenina) 8%
Vaječná zmes / mäkké krmivo — zdroj bielkovín pri hniezdení a pelichaní 4%
Minerály — sépiová kosť, grit, vápnik (dôležitý pre samice pri znáške) 3%

Odporúčané potraviny

  • Kvalitná insektivorná (softbill) zmes alebo mäkkozobé pelety — základná denná strava montánneho timáliovca
  • Živá potrava — múčne červy, cvrčky, zofobas, malé šváby; nevyhnutná počas celého roka a mimoriadne dôležitá pri odchove mláďat
  • Nasekané ovocie — jablko, hruška, papája, bobuľoviny; v prírode druh konzumuje plody, najmä rodu Saurauia
  • Zelené krmivo a zelenina ako doplnok — varený hrášok, nastrúhaná mrkva, listová zelenina (nepostriekané, umyté)
  • Vaječná (vajcová) zmes alebo mäkké krmivo — zdroj bielkovín v hniezdnom období a počas pelichania
  • Drobné bobuľoviny a lesné plody — sezónne, ako pestrejší doplnok rastlinnej zložky
  • Sépiová kosť (cuttlebone) a grit — trvalo k dispozícii, dôležitý zdroj vápnika pre znášajúce samice
  • Čerstvá pitná voda denne a miska na kúpanie — druh sa rád kúpe, potrebuje prístup k vode

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao a kofeínové nápoje — jedovaté pre vtáky
  • Soľ a slané, korenené či tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky a organizmus vtáka
  • Cibuľa, cesnak a pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) ovocie, zelenina a hmyz — riziko otravy
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté krmivo a hmyz — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
Tip od odborníka Timáliovec červenochvostý je prevažne hmyzožravý mäkkozob (softbill) — v prírode loví hmyz a drobné článkonožce (chrobáky, stonožky, mnohonôžky) a dopĺňa stravu plodmi a bobuľami, najmä rodu Saurauia. Vo voliére tvorí základ kvalitná insektivorná softbill zmes alebo mäkkozobé pelety, ktoré treba každodenne dopĺňať živou potravou (múčne červy, cvrčky, zofobas). Živá potrava je nevyhnutná celoročne a kriticky dôležitá v období odchovu mláďat — bez nej rodičia mláďatá nedokrmia. Pridávaj nasekané ovocie (jablko, papája, bobuľoviny) a ako doplnok zeleninu. Sépiová kosť a grit majú byť trvalo k dispozícii. Strava musí byť pestrá a rozdelená na menšie čerstvé porcie — mäkké krmivo a ovocie sa rýchlo kazia. Nepodávaj slané jedlá, avokádo ani čokoládu. Presné dávkovanie prispôsob aktivite a obdobiu (viac bielkovín pri hniezdení a pelichaní).

Správanie a komunikácia

4 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 4 Zriedkavosť 2.8
4/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Timáliovec červenochvostý je hlasný a spoločenský druh — ako väčšina timáliovcov (po anglicky laughingthrush, „smejúci sa drozd") sa ozýva hlasným, melodickým a viachlasným spevom a kontaktnými volaniami. Skupiny udržiavajú kontakt hlasnými výzvami. Hlas je výrazný a nesie sa do okolia — druh je vhodný skôr do voliéry v záhrade než do bytu citlivého na hluk.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Timáliovec červenochvostý nie je maznavý vták na ruku — je to plachejší voliérový mäkkozob určený primárne na pozorovanie. Fyzický kontakt a manipulácia ho stresujú. Najväčší pôžitok prináša pozorovanie aktívneho, hlučného páru či skupinky v priestrannej, husto zarastenej voliére.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi aktívny a čulý druh — timáliovec červenochvostý je takmer celý deň v pohybe, prehľadáva vegetáciu a zem, poskakuje v krovinách a hlasno sa ozýva. Pohybuje sa v pároch alebo malých skupinách. Potrebuje priestrannú voliéru s hustou vegetáciou na lietanie a prirodzené správanie — malá klietka mu nevyhovuje.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Timáliovec červenochvostý nenapodobňuje ľudskú reč — timáliovce túto schopnosť nemajú. Má však bohatý vrodený repertoár hlasných, melodických a viachlasných volaní a spevu, ktorými páry a skupiny udržiavajú kontakt a bránia územie.

Hlasový prejav a reč

4/5 hlasitosť

Timáliovec červenochvostý patrí medzi hlasné klietkové (voliérové) mäkkozoby. Jeho prejav tvorí hlasný, melodický a viachlasný spev a sústava kontaktných volaní, ktorými páry a skupiny udržiavajú spojenie a bránia územie. Anglické meno laughingthrush (doslova „smejúci sa drozd") odkazuje na charakteristické vzdušné, akoby smejúce sa frázovanie typické pre celý rod. Hlas je výrazný a nesie sa do okolia — najmä za úsvitu a podvečer. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.

Dokáže hovoriť? Timáliovec červenochvostý nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Timáliovce (Leiothrichidae) túto schopnosť nemajú. Disponuje však bohatým vrodeným repertoárom hlasných melodických volaní; reč sa nenaučí.

Typické zvuky

  • Hlasný melodický spev — viachlasné, akoby smejúce sa frázovanie typické pre rod, slúžiace na obranu územia
  • Kontaktné volania v skupine — hlasné výzvy, ktorými si jedince v hustej vegetácii udržiavajú spojenie
  • Vzájomné (antifonálne) volanie páru — partneri si striedavo odpovedajú, najmä za úsvitu a podvečer
  • Ostrejšie varovné a poplašné cvrlikanie — pri vyrušení, strese alebo priblížení predátora či neznámeho predmetu

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna — apríl až jún (zhoduje sa s prírodným obdobím v juhozápadnej Číne); zabezpeč pokoj a hustú vegetáciu
Tok a dvorenie — pár sa hlasno ozýva, samec spieva; stimuluje dlhší deň a teplo
Inkubácia 17–18 dní, mláďatá opúšťajú hniezdo po 14–16 dňoch; výrazne zvýš dávky živej potravy (múčne červy, cvrčky)
Pelichanie — po hniezdnej sezóne; zvýš bielkoviny (živá potrava, vaječná zmes) a vápnik
Pokojové obdobie a zimovanie — zabezpeč prístup do vyhrievanej nocľahárne pri mrazoch; druh znáša chlad lepšie než tropické mäkkozoby
Celoročne: čerstvá pitná voda a miska na kúpanie denne, sépiová kosť trvalo, pestrá strava s podielom živej potravy

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Stredne náročný voliérový mäkkozob (softbill) — timáliovec červenochvostý nie je vták pre úplného začiatočníka. Vyžaduje priestrannú voliéru s hustou vegetáciou, pestrú stravu s podielom živej potravy a starostlivý výber spoluobyvateľov (môže byť agresívny k menším druhom). Na druhej strane je v rámci mäkkozobov relatívne odolný a chladovo tolerantnejší než tropické druhy. Pre skúsenejšieho chovateľa so záhradnou voliérou je to vďačný, nápadný a hlasný druh.
Priestor Pár: priestranná voliéra — absolútne minimum 2 × 1 × 2 m, odporúčaná letová voliéra min. 3–5 m dĺžky s hustou vegetáciou (bambus, kríky), prírodnými konármi a miestom na hniezdenie. Druh nie je vhodný na trvalý chov v malej klietke. Zabezpeč prístup k vode na kúpanie a — pri chove vonku — k vyhrievanej nocľahárni počas mrazov. Pri zostavovaní spoločnej voliéry vyberaj spoluobyvateľov opatrne; voči menším druhom môže byť agresívny.
Deti v domácnosti Vhodný pre rodiny ako vták na pozorovanie v priestrannej voliére — nie na maznanie. Timáliovec červenochvostý zaujme deti žiarivo červenými krídlami a chvostom, gaštanovou korunou a čulým, hlučným správaním. Pravidlá pre deti: (1) vták nie je hračka — nenaháňať, neklepkať na sieť; (2) pozorovať a kŕmiť áno, chytať do rúk nie; (3) po obsluhe voliéry umývanie rúk. Treba počítať s tým, že druh je hlasný.
Hlučnosť Skôr nie do tichého bytu — timáliovec červenochvostý je hlasný vták s prenikavým melodickým spevom a kontaktnými volaniami. Vyhovuje mu záhradná alebo vonkajšia voliéra; v bytovej zástavbe citlivej na hluk môže rušiť.
Verdikt odborníka Timáliovec červenochvostý (Trochalopteron milnei) je stredne veľký horský timáliovec (26–28 cm, 66–93 g) z čeľade Leiothrichidae (timáliovité, sojkovcovité). Patrí medzi najpôsobivejšie sfarbené druhy rodu — jeho žiarivo karmínovo-červené krídlové panely a celý chvost kontrastujú s gaštanovo-oranžovým temenom, čiernou tvárou so striebornými ušnými pokrývkami a sivohnedým, jemne šupinatým telom. Pohlavia sú si sfarbením takmer totožné. Obýva podrast horských večnozelených a bambusových lesov v nadmorskej výške asi 1800–2500 m na území juhozápadnej a juhovýchodnej Ázie — od severného Mjanmarska cez sever Thajska, Laos a Vietnam po juh Číny. Je to stály druh, ktorý sa pohybuje v pároch alebo malých hlučných skupinách nízko pri zemi. V chove ide o obľúbený voliérový mäkkozob (softbill) ceneného pre sfarbenie, hlasný melodický spev a relatívnu odolnosť voči chladu (znáša teploty okolo 5–10 °C pri prístupe do vyhrievanej nocľahárne). Je to stredne náročný druh: vyžaduje priestrannú voliéru s hustou vegetáciou (min. 2 × 1 × 2 m, ideálne 3–5 m dĺžky), pestrú stravu s podielom živej potravy (múčne červy, cvrčky, zofobas) a opatrný výber spoluobyvateľov, lebo voči menším druhom môže byť agresívny. Hniezdi v apríli až júni — stavia pohárkovité hniezdo do 1 m nad zemou, kladie 2–3 vajcia, inkubácia trvá 17–18 dní a mláďatá opúšťajú hniezdo po 14–16 dňoch; starajú sa obaja rodičia. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC), populačný trend je však klesajúci; druh nie je zaradený v CITES.

Prostredie a požiadavky

Voliéra (nie malá klietka)
Absolútne minimum 2 × 1 × 2 m pre pár; odporúčaná letová voliéra min. 3–5 m dĺžky s hustou vegetáciou
Timáliovec červenochvostý je veľmi aktívny druh, ktorý potrebuje priestor na lietanie a prehľadávanie vegetácie. Nie je vhodný na trvalý chov v malej klietke. Vybav voliéru hustou vegetáciou (bambus, kríky), prírodnými konármi rôznej hrúbky a miestom na hniezdenie (košíkovitá miska, hustý ker). Zabezpeč prístup k vode na kúpanie.
Spoločnosť a chov v páre
V páre alebo malej skupine; vhodný aj do väčších zmiešaných voliér, ale voči menším druhom môže byť agresívny
Druh je sociálny — v prírode žije v pároch a malých skupinách. Vo voliére sa chová v páre. Do zmiešanej voliéry ho zaraď opatrne — jednotlivé jedince môžu byť agresívne voči menším a slabším druhom, najmä v hniezdnom období. Vyberaj robustnejších spoluobyvateľov a dostatok priestoru a úkrytov.
Teplota a odolnosť voči chladu
Znáša chlad okolo 5–10 °C pri prístupe do vyhrievanej nocľahárne; chladovo tolerantnejší než tropické mäkkozoby
Ako horský druh z nadmorských výšok 1800–2500 m je timáliovec červenochvostý otužilejší než tropické softbilly. Pri silnejších mrazoch, prievane či vlhku však potrebuje prístup do suchej, vyhrievanej nocľahárne. Vonkajšiu voliéru kombinuj s krytým, temperovaným prístreškom.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Pohárkovité hniezdo z trávnych stebiel a bambusových listov, vystlané koreňmi; do ~1 m nad zemou
Pár stavia pohárkovité (miskovité) hniezdo z trávnych stebiel a bambusových listov, vystlané jemnými koreňmi, nízko — do približne 1 m nad zemou v hustej vegetácii. V chove ponúkni hustý ker, košíkovitú misku alebo polootvorenú búdku v nízkej až strednej výške a dostatok hniezdneho materiálu. Kľúčový je pokoj — vyrušovanie môže viesť k opusteniu hniezda.
Kúpanie a hygiena
Miska na kúpanie s čistou vodou; denná výmena vody a pravidelné čistenie voliéry
Druh sa rád kúpe — ponúkni misku na kúpanie s čistou vodou a meň ju denne. Keďže sa kŕmi mäkkým krmivom, ovocím a živou potravou a často aj pri zemi, je dôkladná hygiena voliéry (čistenie misiek, výmena podstielky, kontrola trusu) nevyhnutná na prevenciu plesňových infekcií a parazitov.
Vegetácia a štruktúra voliéry
Hustá vegetácia (bambus, kríky), prírodné konáre, úkryty a podrastová zóna pri zemi
Timáliovec červenochvostý je obyvateľ podrastu — v prírode sa pohybuje v hustom kroví a bambusoch nízko pri zemi. Voliéra preto musí ponúkať hustú vegetáciu a úkryty a štruktúrované prostredie s prírodnými konármi. Bohatá vegetácia znižuje stres, podporuje prirodzené správanie a ochotu hniezdiť.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Jar — pri dlhšom dni a teple (hniezdne obdobie apríl–jún)

Samec sa hlasno ozýva a spieva, pár sa vzájomne dvorí. Hniezdenie stimulujú dlhší deň, teplo a dostatok potravy vrátane živej potravy. Pre pokojný priebeh je nevyhnutná hustá vegetácia a kľud vo voliére.

Hniezdo a znáška
Hniezdne obdobie apríl–jún; znáška 2–3 vajcia (zdroj: Wikipedia EN, ThaiNationalParks)

Pár stavia pohárkovité hniezdo z trávnych stebiel a bambusových listov, vystlané koreňmi, nízko — do približne 1 m nad zemou v hustej vegetácii. Samica kladie zvyčajne 2–3 vajcia bielej farby s červenohnedými, fialovými alebo čiernymi škvrnami. Trvalo dostupná sépiová kosť (vápnik) je nevyhnutná. Hniezdo nekontroluj — pri vyrušení môže pár znášku opustiť.

Inkubácia
17–18 dní; sedia obaja rodičia (zdroj: ThaiNationalParks; Avian Research 2022)

Na vajíčkach sa striedajú obaja rodičia; inkubácia trvá 17–18 dní (presný podiel účasti jednotlivých rodičov nie je v dostupných zdrojoch overený). V tomto období je kľúčový pokoj a stabilné podmienky.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Kŕmia obaja rodičia; živá potrava nevyhnutná

Mláďatá sa liahnu holé a slepé — kŕmia ich obaja rodičia. V tomto období je živá potrava (múčne červy, cvrčky, zofobas) absolútne nevyhnutná — bez dostatku hmyzu rodičia mláďatá nedokrmia. Zvýš dávky živej potravy a mäkkého krmiva.

Vyletenie mláďat
Mláďatá opúšťajú hniezdo po 14–16 dňoch (zdroj: Wikipedia EN, ThaiNationalParks)

Mláďatá opúšťajú hniezdo po 14–16 dňoch a rodičia ich ešte istý čas dokrmujú. Štúdia z r. 2022 (Avian Research) porovnávala hniezdnu ekológiu T. milnei s druhom Garrulax berthemyi v spoločnom výskyte v juhozápadnej Číne — líšili sa najmä hĺbkou hniezda, krycím podielom hniezda a farbou vajec.

Pohlavná dospelosť
Presné údaje neoverené (u príbuzných timáliovcov spravidla v 1. roku)

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný (presné údaje neoverené); u príbuzných timáliovcov spravidla nastáva v prvom roku života. Mladé vtáky dosahujú plné sfarbenie postupne.

Ochočenie a kontakt

2 Trvanie: Aklimatizácia na chovateľa a prostredie trvá približne 4–8 týždňov; vták si zvykne na pravidelnú obsluhu a prítomnosť človeka. Skutočné ochočenie na ruku nie je cieľom — ide o mäkkozoba primárne na pozorovanie vo voliére.

Timáliovec červenochvostý je aktívny, ale plachejší voliérový druh — pri pravidelnom kŕmení a pokojnom zaobchádzaní si na prítomnosť chovateľa zvykne a prestane panikáriť, no nie je to vták na ruku. Manipulácia ho stresuje. Kľúč k pokojnému chovu: pravidelná obsluha v rovnaký čas, pomalé pohyby pri voliére, dostatok úkrytov v hustej vegetácii a pokoj počas hniezdenia.

1

Po prevoze nechaj pár 2–3 týždne v pokoji aklimatizovať — nepresúvaj voliéru, minimalizuj vyrušovanie a zabezpeč dostatok úkrytov

2

Pohybuj sa pri voliére pokojne a pomaly — náhle pohyby a hluk plašia plachejšie mäkkozoby

3

Kŕm v rovnaký čas a ponúkaj obľúbenú živú potravu (cvrčky, múčne červy) — vták si spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou

4

Nechytaj vtáka do rúk bez nevyhnutného dôvodu — stres z odchytu spomaľuje aklimatizáciu a môže narušiť hniezdenie

Cena a kde kúpiť

presné údaje neoverené — orientačne 150–400 EUR za pár u zahraničných špecialistov na mäkkozoby

Timáliovec červenochvostý je v SR a ČR vzácny a ťažko dostupný voliérový mäkkozob. K dátumu výskumu neboli na bazoš.sk ani na inzeráty.sk žiadne aktuálne inzeráty pre tento druh. V zahraničí (Veľká Británia, Nemecko) ide o špecializovaný softbill druh dostupný od chovateľov so zameraním na timáliovce — orientačná cena sa pohybuje okolo 150–400 EUR za pár. Tento údaj je odvodený zo všeobecných trhov s mäkkozobmi a presné aktuálne ceny v SR/ČR sa nepodarilo overiť. Druh nie je v CITES, takže obchod v rámci EÚ nevyžaduje povolenia CITES, no pri dovoze sú potrebné vstupné a veterinárne doklady a doklad o pôvode. Preferuj vždy kaptívne odchované, krúžkované jedince s dokladom o pôvode.

Špecialistov na timáliovce a mäkkozoby (softbilly) v SR/ČR, Nemecku, Holandsku, Belgicku a Veľkej Británii — kaptívne odchované, krúžkované jedince s dokladom o pôvode
Chovateľské burzy a výstavy exotického vtáctva (ZO SZCH, ČSCH, kluby zamerané na mäkkozoby) — možnosť porovnania a odborného poradenstva
Inzertné servery iFauna.cz, Bazoš.sk, Vogelmarkt.de — over vek, pôvod, krúžok a doklady; vypýtaj si informácie o doterajšej strave a podmienkach chovu
Na čo si dať pozor Timáliovec červenochvostý je vzácny v chove — ponuky sú sporadické. Pohlavia sú si sfarbením takmer totožné (minimálny dimorfizmus), preto pohlavie najspoľahlivejšie určíš DNA-testom alebo s pomocou skúseného chovateľa; podľa správania je samec aktívnejší pri dvorení a speve. Kúp vždy kompatibilný pár — sólový chov sociálnemu druhu nevyhovuje. Vyberaj aktívneho vtáka s hladkým priliehavým perím, jasnými očami a čistým okolím kloaky. Over si doklad o kaptívnom odchove a pôvode (krúžok) a podmienky predchádzajúceho chovu. Pamätaj, že druh je hlasný a potrebuje priestrannú voliéru s hustou vegetáciou.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Timáliovec červenochvostý 26–28 cm Timáliovec čiapočkatý 26–28 cm Timáliovec bielohrdlý 26–30 cm Minla olivová 16–18 cm Mesia striebrolíca 16–18 cm
Timáliovec červenochvostý Timáliovec čiapočkatý (Trochalopteron erythrocephalum) Timáliovec bielohrdlý (Pterorhinus albogularis) Minla olivová (Liocichla steerii) Mesia striebrolíca (Leiothrix argentauris)
Dĺžka26–28 cm26–28 cm26–30 cm16–18 cm16–18 cm
Váha66–93 g60–95 g70–100 g22–28 g22–30 g
Dožitie8–10 r8–10 r8–10 r6–9 r8–10 r
Hlučnosť2/52/52/52/52/5
Stav IUCNIUCN LC (trend klesajúci), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaGaštanovo-oranžová koruna, čierna tvár so striebornými ušnými pokrývkami, sivohnedé šupinaté telo a žiarivo karmínové krídla a chvostGaštanovo-červená len na korune, telo olivovo-sivohnedé so šupinatým vzorom, žltkasté pruhy na krídle; chvost BEZ karmínuHnedosivý mäkkozob s výrazne bielym hrdlom a hornou hruďou, gaštanové čelo; bez červených krídel a chvostaMenší timáliovitý vták — olivovo-zelený s čiernou tvárou, žltým očným pruhom a žlto-červenými znakmi na krídle; endemit TaiwanuPestrý menší mäkkozob — strieborno-sivá tvár, oranžovo-žlté hrdlo a hruď, červené a žlté znaky na krídle, červený zobák
AreálJuh Číny, sever Mjanmarska, sever Thajska, Laos, Vietnam — horské lesy 1800–2500 m; hlasný voliérový mäkkozob, znáša chladHimaláje a juhovýchodná Ázia — odlišuje sa tým, že červenohnedá je len koruna, kým telo a chvost sú bez žiarivej červeneHimaláje, sever Indočíny a juh Číny — nenápadnejšie sfarbený než červenochvostý; odlišuje sa bielym hrdlom a chýbajúcou červeňouTaiwan — výrazne menšia a nenápadnejšie sfarbená než červenochvostý; iný rod (Liocichla) tej istej čeľadeHimaláje a juhovýchodná Ázia — obľúbený voliérový mäkkozob; menšia a inak sfarbená než červenochvostý, iný rod tej istej čeľade

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchavičnosť, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena hlasu

Plesňová infekcia dýchacích ciest, ktorou sú mäkkozoby kŕmené vlhkým mäkkým krmivom a živou potravou obzvlášť ohrozené. Vzniká z plesnivého krmiva, vlhkej podstielky alebo zlej ventilácie. Prevencia: čerstvé, suché krmivo podávané v menších porciách, hygiena voliéry a dobré vetranie. Liečba antifungálnymi liekmi pod dohľadom aviárneho veterinára.

Hemochromatóza — ukladanie železa (iron storage disease)
vysoká

Príznaky: Apatia, načúchané perie, opuch brucha (ascites), dýchavičnosť, náhle úhyny

Nadmerné ukladanie železa v pečeni je klasické riziko mäkkozobov (softbillov) kŕmených stravou s vysokým obsahom železa. Prevencia: kŕmiť softbill peletami s nízkym obsahom železa, obmedziť potraviny bohaté na železo a vitamín C, ktorý vstrebávanie železa zvyšuje. Pri podozrení konzultuj aviárneho veterinára.

Zadržanie vajca (egg binding) u samíc
vysoká

Príznaky: Samica nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch okolo kloaky

Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav. Najčastejší pri nedostatku vápnika, chlade alebo u príliš mladých či vyčerpaných samíc. Pomáha teplo, vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: sépiová kosť a grit trvalo k dispozícii, dostatok vápnika a teplo počas znášky.

Podchladenie a respiračné infekcie
stredná

Príznaky: Nahrbený vták s načúchaným perím, malátnosť, nechutenstvo, sťažené dýchanie

Hoci je timáliovec červenochvostý chladovo tolerantnejší než tropické mäkkozoby (znáša okolo 5–10 °C), pri silných mrazoch, prievane alebo vlhku bez prístupu do vyhrievanej nocľahárne hrozí podchladenie a nasadajúce bakteriálne či plesňové infekcie. Prevencia: suchá, bezprievanová voliéra s vyhrievaným prístreškom v zime.

Endoparazity a kokcidióza
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie, načúchané perie, znížená aktivita

Druhy, ktoré sa kŕmia pri zemi a požierajú hmyz, sú náchylnejšie na črevné parazity (hlísty, kokcídie). Prevencia: hygiena voliéry, pravidelná kontrola a vyšetrenie trusu, karanténa nových vtákov 2–4 týždne. Liečba antiparazitikami podľa odporúčania aviárneho veterinára.

Prevencia Timáliovec červenochvostý je pri správnej starostlivosti pomerne odolný voliérový mäkkozob. Zdravie stojí na niekoľkých pilieroch: (1) Strava s nízkym obsahom železa — používaj kvalitné softbill pelety s nízkym železom a obmedz potraviny bohaté na železo, aby si predišiel hemochromatóze (typické riziko mäkkozobov). (2) Čerstvá a suchá potrava podávaná v menších porciách — mäkké krmivo, ovocie a živá potrava sa rýchlo kazia a zvyšujú riziko aspergilózy. (3) Hygiena voliéry — pravidelné čistenie, kontrola trusu na parazity (druh sa kŕmi pri zemi). (4) Vyhrievaná nocľaháreň v zime — hoci druh znáša chlad, pri mrazoch potrebuje prístrešok. (5) Karanténa nových vtákov 2–4 týždne. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára.

Zaujímavosti

1

Žiarivo červené krídla a chvost — najnápadnejším znakom timáliovca červenochvostého sú karmínovo-červené krídlové panely a celý chvost, ktoré kontrastujú s gaštanovo-oranžovou korunou a sivohnedým šupinatým telom. Práve táto kombinácia ho odlišuje od príbuzných druhov a robí ho jedným z najfarebnejších timáliovcov.

2

Anglické meno „smejúci sa drozd" — druh patrí medzi laughingthrushes (doslova „smejúce sa drozdy"), pomenované podľa hlasného, vzdušného, akoby smejúceho sa frázovania spevu. Timáliovec červenochvostý je hlasný a spoločenský — skupiny sa neustále hlasno ozývajú a udržiavajú kontakt volaniami.

3

Prísne horský druh — timáliovec červenochvostý obýva podrast horských večnozelených a bambusových lesov v nadmorskej výške približne 1800–2500 m (okrajovo od 610 m). Vďaka pôvodu z chladnejších horských polôh je odolnejší voči chladu než tropické mäkkozoby — znáša teploty okolo 5–10 °C pri prístupe do vyhrievanej nocľahárne.

4

Štyri poddruhy naprieč juhovýchodnou Áziou — uznávajú sa 4 poddruhy (milnei, sharpei, sinianum, vitryi) rozšírené od severného Mjanmarska, severného Thajska, Laosu a Vietnamu po juh Číny (Yunnan, Guangxi, Sichuan, Fujian). Nominátny poddruh žije v severozápadnom Fujiane v juhovýchodnej Číne.

5

Hmyzožravec, ktorý sa kŕmi pri zemi — v prírode timáliovec červenochvostý loví hmyz a drobné článkonožce (chrobáky, stonožky, mnohonôžky) nízko v krovinách a na zemi a dopĺňa stravu plodmi a bobuľami, najmä rodu Saurauia. Vo voliére preto potrebuje insektivornú zmes a pravidelnú dávku živej potravy.

6

Hniezdi nízko nad zemou — pár stavia pohárkovité hniezdo z trávnych stebiel a bambusových listov, vystlané koreňmi, len do približne 1 m nad zemou v hustej vegetácii. Samica kladie 2–3 biele vajcia s tmavými škvrnami; inkubácia trvá 17–18 dní a starajú sa obaja rodičia.

7

Stály druh — timáliovec červenochvostý je sedentárny (stály) a nerobí sezónne migrácie; po celý rok zostáva vo svojom horskom lesnom areáli a pohybuje sa v pároch alebo malých skupinách.

8

Minimálny pohlavný dimorfizmus — samec a samica sú si sfarbením takmer totožní (samica býva nepatrne matnejšia), preto sa pohlavie najspoľahlivejšie určuje DNA-testom alebo podľa správania (samec je aktívnejší pri speve a dvorení). To je pri nákupe páru dôležité.

9

Najmenej ohrozený, ale s klesajúcim trendom — IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC), no jeho populačný trend je klesajúci v dôsledku straty a fragmentácie horských lesov (odlesňovanie, pastierstvo v horách). Druh nie je zaradený v CITES a na Slovensku sa vo voľnej prírode nevyskytuje.

Taxonomická klasifikácia

species Timáliovec červenochvostý (Trochalopteron milnei)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Leiothrichidae (timáliovité)
Rod Trochalopteron Blyth, 1843
Druh Trochalopteron milnei (David, 1874)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — juhoázijský horský druh, chovaný v zajatí ako voliérový mäkkozob (softbill)
Poddruhy Uznávané sú 4 poddruhy. T. m. milnei (nominát) — severozápadný Fujian (juhovýchodná Čína). T. m. sharpei — sever a východ Mjanmarska, severozápad Thajska, sever a stred Laosu, severozápad Vietnamu, juh Číny (západný, južný a juhovýchodný Yunnan, západný Guangxi). T. m. sinianum — juhovýchodná Čína (juhovýchodný Sichuan, sever Guizhou, stred a severovýchod Guangxi, juh Hunanu, sever Guangdongu). T. m. vitryi — juh Laosu, Vietnam. Druh bol skôr radený do rodu Garrulax (synonymum Garrulax milnei). Opísal ho Armand David v roku 1874.
Avibase_ID 3F5E062B3F312BDA

? Často kladené otázky

Nie — timáliovec červenochvostý nie je vhodný na trvalý chov v malej klietke ani do tichého bytu. Je to veľmi aktívny voliérový mäkkozob (softbill), ktorý potrebuje priestrannú voliéru (absolútne minimum 2 × 1 × 2 m, ideálne 3–5 m dĺžky) s hustou vegetáciou. Navyše je hlasný — jeho melodický spev a kontaktné volania sa nesú do okolia, takže vyhovuje skôr záhradnej alebo vonkajšej voliére.

Áno, v rámci mäkkozobov je relatívne odolný voči chladu — pochádza z horských polôh (1800–2500 m), preto znáša teploty okolo 5–10 °C. Pri silnejších mrazoch, prievane alebo vlhku však potrebuje prístup do suchej, vyhrievanej nocľahárne. Vonkajšiu voliéru preto vždy kombinuj s krytým, temperovaným prístreškom. Je odolnejší než tropické softbilly, no nie je to mrazuvzdorný druh.

Základ tvorí kvalitná insektivorná (softbill) zmes alebo mäkkozobé pelety s nízkym obsahom železa, ktoré treba denne dopĺňať živou potravou (múčne červy, cvrčky, zofobas) a nasekaným ovocím (jablko, papája, bobuľoviny). Živá potrava je nevyhnutná, najmä pri odchove mláďat. Dôležité je používať pelety s nízkym železom — mäkkozoby sú náchylné na hemochromatózu (ukladanie železa). Nepodávaj slané jedlá, avokádo ani čokoládu.

Áno, ale opatrne. Druh sa hodí do väčších zmiešaných voliér, no jednotlivé jedince môžu byť agresívne voči menším a slabším druhom, najmä v hniezdnom období. Do spoločnej voliéry preto vyberaj robustnejších spoluobyvateľov, zabezpeč dostatok priestoru, úkrytov a hustej vegetácie. Sleduj správanie a v prípade konfliktov páry oddeľ.

Pohlavia sú si sfarbením takmer totožné (minimálny pohlavný dimorfizmus) — samica býva len nepatrne matnejšia, čo je v praxi ťažko rozlíšiteľné. Najspoľahlivejšie pohlavie určíš DNA-testom (z peria alebo krvi), prípadne podľa správania — samec je zvyčajne aktívnejší pri speve a dvorení. Pri nákupe páru sa preto oplatí požiadať o DNA-určené alebo overené jedince.

Hniezdne obdobie je apríl až jún. Pár stavia pohárkovité hniezdo do ~1 m nad zemou v hustej vegetácii a kladie 2–3 biele vajcia s tmavými škvrnami. Inkubácia trvá 17–18 dní, mláďatá opúšťajú hniezdo po 14–16 dňoch a starajú sa obaja rodičia. Kľúčom k úspechu je pokoj, hustá vegetácia a dostatok živej potravy počas kŕmenia mláďat — bez hmyzu rodičia mláďatá nedokrmia.

Timáliovec červenochvostý nie je zaradený v prílohách CITES ani v prílohách A/B nariadenia EÚ 338/97, takže obchod v rámci EÚ nevyžaduje povolenia CITES. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naň nevzťahuje (nie je to európsky voľne žijúci druh). Pri dovoze sú však potrebné vstupné a veterinárne doklady a doklad o pôvode — preto kupuj len kaptívne odchované, krúžkované jedince s dokladmi.

ZDROJ: Wikipedia EN (Red-tailed laughingthrush, https://en.wikipedia.org/wiki/Red-tailed_laughingthrush), Wikipedia DE (Rotschwanzhäherling, https://de.wikipedia.org/wiki/Rotschwanzh%C3%A4herling), Avibase (

 Video — Timáliovec červenochvostý

Timáliovec červenochvostý (Trochalopteron milnei) — video o speve a chove

Timáliovec červenochvostý (Trochalopteron milnei) — starostlivosť, voliéra a kŕmenie

 Cudzie názvy

Anglicky:   Red-tailed Laughingthrush, Česky:   sojkovec jihočínský / sojkovec karmínovoocasý, Nemecky:   Rotschwanzhäherling, Španielsky:   Charlatán Colirrojo / Tordo Jocoso de Cola Roja, Francúzsky:   Garrulaxe à queue rouge / Garrulaxe de Milne, Taliansky:   Garrulo sghignazzante codarossa, Holandsky:   Roodstaartlijstergaai, Portugalsky:   zaragateiro-de-cauda-vermelha, Poľsky:   krasnosójkowiec krasnosterny, Maďarsky:   vörösfarkú álszajkó, Rusky:   Краснохвостая кустарница, Japonsky:   アカオガビチョウ (akaogabichou), Čínsky:   红尾噪鹛 (chung-wej cao-mej), Latinsky:   Trochalopteron milnei (David, 1874)