Timália zlatá (Cyanoderma chrysaeum)

Timaliidae (timáliovité)

Timália zlatá

Cyanoderma chrysaeum — drobná žiarivo zlatožltá timália himalájskych a juhovýchodoázijských horských lesov s čiernymi prúžkami na temene a olivovozeleným chrbtom — družný, stály vták hustého podrastu a zmiešaných kŕdľov

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN). Druh má veľmi rozsiahly areál od východného Himalája cez juhovýchodnú Áziu a celkovo veľkú populáciu, preto sa nepriblížil prahom pre kategórie ohrozenia ani z hľadiska veľkosti areálu, ani veľkosti či trendu populácie. Populácia sa považuje za relatívne stabilnú. Hlavnými dlhodobými hrozbami pre lesné druhy tohto typu sú odlesňovanie a strata a fragmentácia podhorských a horských lesov s hustým podrastom. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka10–12 cm (6–10 g)
PôvodVýchodný Himalája a juhovýchodná Ázia (Nepál až Sumatra)
PovahaPlachý, čulý a družný druh podrastu a zmiešaných kŕdľov
StravaPrevažne hmyz a drobné bezstavovce
Dožitiedo cca 7 r vo voľnej prírode (orientačne)
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

75% 12% STRAVA zloženie
Hmyz a drobné bezstavovce — chrobáky, larvy, húsenice, drobné článkonožce a pavúky zbierané z lístia, vetvičiek a bambusu; hlavná zložka po celý rok 75%
Vajíčka a kukly hmyzu, drobné mäkké larvy — vyhľadávané v listovom opade a štrbinách kôry, najmä pri odchove mláďat 12%
Drobné semená a čiastočky rastlín — príležitostný doplnok počas potravného zberu v podraste 7%
Drobné bobule a mäkké plody — sezónny doplnok v lesnom podraste 4%
Nektár a drobné kvetné časti — ojedinelý doplnok pri kvitnúcich krovinách (presné údaje neoverené) 2%

Odporúčané potraviny

  • Živá potrava — drobné chrobáky, larvy, húsenice, cvrčíky vhodnej veľkosti a iný mäkký hmyz; pre hmyzožravú timáliu základ jedálnička (teoretické, druh sa v chove prakticky nechová)
  • Vajíčka a kukly hmyzu, drobné múčne červy a pásomničky v miere — bohatý zdroj bielkovín, najmä v období rozmnožovania
  • Kvalitná zmes pre drobné mäkkožravé (insektivorné) vtáky — univerzálne krmivo pre hmyzožravce ako doplnok živej potravy
  • Drobné mäkké plody a bobule — sezónny doplnok (figy, drobné lesné bobule) nakrájané na malé kúsky
  • Zelené krmivo a naklíčené semená — drobný doplnok (nepostriekané, umyté)
  • Vitamíny a minerály — najmä vápnik a vitamín D3 pre samice v hniezdnej perióde
  • Grit a sépiová kosť — trvalo k dispozícii pre trávenie a zdroj vápnika
  • Čerstvá pitná voda denne a plytká miska na kúpanie — vymieňaná každý deň

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre vtáky
  • Cibuľa, cesnak, pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Soľ, slané, korenené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky
  • Postriekaný (pesticídmi ošetrený) hmyz, zelenina a plody neznámeho pôvodu — riziko otravy
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté krmivo a živá potrava — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Výlučne suchá zrninová strava bez živočíšnej zložky — pre hmyzožravý druh nevhodná, vedie k podvýžive
Tip od odborníka Timália zlatá je v prírode prevažne hmyzožravý druh — základ jej jedálnička tvorí po celý rok hmyz a drobné bezstavovce (chrobáky, larvy, húsenice, pavúky), ktoré zbiera z lístia, vetvičiek a bambusu v hustom podraste, často pri love v zmiešaných kŕdľoch s inými druhmi vtákov. Sezónne doplní drobné bobule, semená a mäkké plody. Tento druh sa v európskej avikultúre prakticky nechová — ide takmer výlučne o voľne žijúceho, neudomácneného vtáka, takže konkrétne chovateľské recepty preň neexistujú. Odporúčania nižšie sú teoreticky odvodené zo všeobecných zásad pre drobné mäkkožravé (hmyzožravé) vtáky: základom by bola pestrá živá potrava (drobné larvy, hmyz), doplnená kvalitnou zmesou pre insektivory, sezónnym mäkkým ovocím, vápnikom a vitamínmi a denne čerstvou vodou. Presné kŕmne dávky pre tento druh v zajatí nie sú overené.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.6
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Timália zlatá je pomerne tichý druh podrastu — jej hlasový prejav tvorí krátka hvizdavá pesnička a jemné cvrlikavé a flautové hlásky. Nepatrí medzi hlučné vtáky a v hustej vegetácii ju človek skôr počuje, než vidí. Keďže sa v zajatí prakticky nechová, otázka rušenia susedov je len teoretická.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Timália zlatá nie je maznavý vták na ruku — ide o plachý, voľne žijúci druh, ktorý sa v zajatí prakticky nechová. Žije skryto v podraste a fyzický kontakt s človekom je preň silne stresujúci. Akýkoľvek vzťah by mal podobu pokojného pozorovania z odstupu, nie kontaktu.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny, neúnavne sa pohybujúci druh — timália zlatá celý deň prehľadáva podrast, bambusové húštiny a vetvičky, kde zbiera hmyz, a pri tom sa často pridáva do zmiešaných kŕdľov rôznych druhov vtákov. Je to čulý, družný a stále zaneprázdnený vták hustej vegetácie. Jej prirodzená potreba pohybu v rozľahlom lesnom podraste je dôvod, prečo sa nehodí do klietkového chovu a v zajatí sa prakticky nedrží.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Timália zlatá nenapodobňuje ľudskú reč — timálie túto schopnosť nemajú. Jej repertoár je vrodený a tvorí ho krátka hvizdavá pesnička a jemné kontaktné hlásky. Reč sa nenaučí; ide o voľne žijúci druh, ktorý sa nechová ako spoločenský vták.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Timália zlatá patrí medzi tichšie a nenápadné vtáky podrastu. Spev samca je krátka séria hvizdov na rovnakej výške s miernou pauzou po prvom tóne — obyčajne jemný a trochu húkavý, miestami však tvrdší a kovovejší. Medzi hláskami sú vlhké cvrlikavé trilky a rýchlo opakované flautové hvizdy, ktorými sa vtáky dorozumievajú v skupinke a v zmiešaných kŕdľoch. Druh sa zdržiava skryto v hustej vegetácii, takže ho skôr počujete než uvidíte. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Keďže sa v zajatí prakticky nechová, posudzovanie jeho hlasitosti v domácom prostredí je len teoretické.

Dokáže hovoriť? Timália zlatá nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Timálie túto schopnosť nemajú — repertoár krátkej hvizdavej pesničky a jemných trilkov a flautových hlások je vrodený. Reč sa nenaučí; ide o voľne žijúci druh, ktorý sa nedrží ako hovoriaci spoločenský vták.

Typické zvuky

  • Krátka séria hvizdov na rovnakej výške s pauzou po prvom tóne — typický spev, obyčajne jemný a trochu húkavý
  • Tvrdšie, kovovejšie podanie spevu — niekedy znie séria hvizdov ostrejšie a menej mäkko
  • Vlhké cvrlikavé trilky — kontaktné a dorozumievacie hlásky v skupinke a v zmiešaných kŕdľoch
  • Rýchlo opakované flautové hvizdy — jemné, ľahko prehliadnuteľné hlásky pri potravnom zbere v podraste

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (orientačne apríl–júl) v podhorských a horských lesoch areálu; presné mesiace sa medzi oblasťami líšia (druh-špecifické údaje čiastočne neoverené)
Tok — samce sa intenzívnejšie ozývajú krátkou hvizdavou pesničkou a hája teritórium na začiatku hniezdnej sezóny
Odchov mláďat — pár vyhľadáva najmä hmyz a drobné larvy; kľúčový je dostatok živočíšnej potravy v podraste
Stály (nesťahovavý) druh — celoročne sa zdržiava vo svojom areáli horských a podhorských lesov; mimo hniezdenia sa pohybuje v skupinkách a zmiešaných kŕdľoch
Pelichanie — orientačne po hniezdnej sezóne; obdobie zvýšenej potreby kvalitnej potravy (presné načasovanie neoverené)

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Neudomácnený voľne žijúci druh — v zajatí sa prakticky nechová. Timália zlatá je juhoázijský horský lesný vták východného Himalája a juhovýchodnej Ázie; v európskej avikultúre nie je etablovaný a chovateľské skúsenosti s ním v zásade neexistujú. Nejde o klietkového maznáčika ani o štandardný voliérový druh — je to plachý, čulý a družný vták hustej vegetácie s nárokmi (rozľahlý lesný podrast, prirodzená potrava prevažne z hmyzu, život v zmiešaných kŕdľoch), ktoré bežný chov nedokáže napodobniť. Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter; akékoľvek chovateľské odporúčania sú len teoreticky odvodené zo zásad pre drobné hmyzožravé vtáky a nie sú pre tento druh overené.
Priestor Druh sa v zajatí prakticky nechová, preto preň neexistuje overený priestorový štandard. Teoreticky — analógiou s drobnými mäkkožravými (hmyzožravými) timáliami — by si vyžadoval priestrannú husto zarastenú voliéru s kríkmi, bambusom a vetvičkami a stálym prísunom živej potravy, keďže sa prirodzene zdržiava v hustom podraste a pohybuje sa v skupinkách. V skutočnosti je to však vták rozľahlého lesného prostredia, ktorého potreby (život v zmiešaných kŕdľoch, neustály zber hmyzu v podraste) klietka ani voliéra nedokážu naplniť. Pre tento druh je preto namiesto chovu vhodné pozorovanie vo voľnej prírode.
Deti v domácnosti Timália zlatá nie je domáci maznáčik ani spoločenský vták pre deti — ide o plachý, voľne žijúci druh, ktorý sa v zajatí nechová. Deti ju môžu spoznať skôr ako zaujímavý druh z atlasu vtákov: učí o himalájskych a juhovýchodoázijských horských lesoch, o živote vtákov v zmiešaných kŕdľoch a o tom, ako je dôležité chrániť lesný podrast. Ak by ste mali šťastie pozorovať ju v prírode, platí pravidlo nerušiť — sledovať z diaľky, nechytať a nehľadať hniezdo. Najlepšou „interakciou“ s týmto druhom je rešpekt k voľne žijúcim vtákom.
Hlučnosť Druh je nenápadný — krátke hvizdy a jemné trilky neprenikajú rušivo cez steny. Keďže sa však timália zlatá v zajatí prakticky nechová a ide o voľne žijúci horský lesný druh, posudzovanie vhodnosti do bytu je len teoretické.
Verdikt odborníka Timália zlatá (Cyanoderma chrysaeum) je drobná, žiarivo sfarbená timália (približne 10–12 cm, 6–10 g) z čeľade timáliovité (Timaliidae). Je nápadne zlatožltá: temeno a tylo má sýto zlatožlté s jemnými čiernymi pozdĺžnymi prúžkami (čiernymi bočnými temennými líniami), tvár a celý spodok tela sú jasne žlté, cez uzdičku prebieha drobná čierna maska a chrbát s krídlami sú olivovozelené. Pohlavia sú si veľmi podobné (pohlavný dimorfizmus je nevýrazný). Druh obýva podhorské a horské vlhké lesy s hustým podrastom, bambusové húštiny a krovinatý druhotný porast od úpätia východného Himalája (Nepál, Bhután, SV India) cez Mjanmar a juhozápadnú Čínu (Jün-nan) až po Thajsko, Laos, Vietnam, Malajský polostrov a Sumatru. Je to stály (nesťahovavý) vták, ktorý sa pohybuje v dvojiciach a skupinkách a často sa pridáva do zmiešaných kŕdľov rôznych druhov vtákov. Živí sa prevažne hmyzom a drobnými bezstavovcami, ktoré zbiera z lístia, vetvičiek a bambusu. Spev je krátka séria hvizdov na rovnakej výške s pauzou po prvom tóne, jemný a trochu húkavý, miestami kovovejší; hlásky tvoria vlhké cvrlikavé trilky a flautové hvizdy. Uznáva sa 6 poddruhov; druh opísal Edward Blyth v roku 1844 (pôvodne Stachyris chrysaea, do rodu Cyanoderma zaradený od roku 2016). V avikultúre sa prakticky nechová — ide takmer výlučne o voľne žijúci, neudomácnený druh; akékoľvek chovateľské odporúčania sú len teoreticky odvodené. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) vďaka rozsiahlemu areálu; druh nie je zaradený v CITES.

Prostredie a požiadavky

Prostredie (voľne žijúci druh, nechová sa)
Druh sa v zajatí prakticky nechová — namiesto klietky či voliéry mu patrí voľná príroda; teoretický štandard analógiou s drobnými hmyzožravými timáliami by bola priestranná husto zarastená voliéra
Timália zlatá je voľne žijúci, neudomácnený lesný druh a štandard klietkového chovu preň neexistuje. Prirodzene sa zdržiava v hustom podraste, bambusových húštinách a krovinatom druhotnom poraste podhorských a horských lesov. Ak by sa jedinec dočasne ocitol v ľudskej starostlivosti (zranenie), potrebuje pokojné, kryté a bezpečné prostredie s úkrytmi a vetvičkami, nie tesnú klietku. Trvalý chov tohto druhu je nevhodný.
Spoločenské správanie
Družný druh — pohybuje sa v dvojiciach a malých skupinkách a často sa pridáva do zmiešaných kŕdľov rôznych druhov vtákov
Timália zlatá je družný vták podrastu — mimo hniezdenia sa pohybuje v dvojiciach a malých skupinkách a charakteristicky sa pripája do zmiešaných kŕdľov (mixed-species flocks) spolu s inými timáliami a drobnými vtákmi, s ktorými spoločne prehľadáva vegetáciu. V hniezdnej sezóne sa páry osamostatňujú a hája teritórium. Spoločenský spôsob života je pre tento druh typický.
Teplota a podnebie
Obýva subtropické a tropické vlhké podhorské a horské lesy východného Himalája a juhovýchodnej Ázie; mierne až teplé, vlhké podnebie
Druh je prispôsobený na vlhké subtropické a tropické lesy nížin až hôr — od úpätia východného Himalája po horské lesy juhovýchodnej Ázie. Vyhľadáva husté, vlhké prostredie s bohatým podrastom a bambusom. Je to stály (nesťahovavý) druh, ktorý celoročne zotrváva vo svojom areáli, takže nemá výrazný sezónny migračný režim.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Stavia skryté hniezdo nízko v hustej vegetácii podrastu; podrobnosti o znáške a vajciach pre tento druh sú v dostupných zdrojoch len čiastočne overené
Timálie typicky stavajú skryté, klenuté alebo misovité hniezda nízko v hustom podraste, kríkoch či bambuse. Presné podrobnosti o hniezde, počte a sfarbení vajec a dĺžke hniezdnej sezóny pre timáliu zlatú nie sú v dostupných (voľne prístupných) zdrojoch spoľahlivo overené a medzi oblasťami areálu sa môžu líšiť. Ide o údaje z voľnej prírody — hniezdenie druhu v zajatí sa prakticky nevyskytuje.
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v rose a v plytkej vode podrastu; v dočasnej starostlivosti plytká miska s čistou vodou
Vo voľnej prírode sa drobné vtáky podrastu kúpu v rose na vegetácii a v plytkých kalužiach. Pri dočasnom držaní zraneného jedinca ponúkni plytkú misku s čistou vodou a udržuj suché, čisté prostredie ako prevenciu plesní a parazitov. Druh sa bežne nechová, takže ide o všeobecné odporúčanie.
Svetlo a denný režim
Denný vták hustého podrastu; aktívny počas dňa pri zbere hmyzu, často v zmiešaných kŕdľoch
Timália zlatá je denný vták, ktorý trávi deň aktívnym prehľadávaním podrastu a vetvičiek pri love hmyzu, často v spoločnosti zmiešaného kŕdľa. Zdržiava sa v tienistom, husto zarastenom prostredí lesa. Ako stály druh nemá výrazný sezónny svetelný (migračný) rytmus — jeho aktivita sa riadi denným cyklom a dostupnosťou potravy v podraste.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Začiatok hniezdnej sezóny (orientačne jar; presné mesiace neoverené)

Na začiatku hniezdnej sezóny sa samce intenzívnejšie ozývajú krátkou hvizdavou pesničkou a páry hája teritórium v hustom podraste. Presné načasovanie toku pre timáliu zlatú nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overené a líši sa podľa oblasti areálu (od podhorí Himalája po juhovýchodnú Áziu). Ide o správanie voľne žijúcich vtákov — druh sa v zajatí nerozmnožuje.

Hniezdo a znáška
Skryté hniezdo nízko v podraste; presné údaje o znáške neoverené

Timálie typicky stavajú skryté klenuté alebo misovité hniezdo nízko v hustej vegetácii — v kríkoch, podraste či bambuse. Presný počet, veľkosť a sfarbenie vajec timálie zlatej nie sú vo voľne dostupných zdrojoch spoľahlivo overené. Ide o údaje z voľnej prírody; hniezdo druhu v zajatí sa prakticky nevyskytuje.

Inkubácia
Presné údaje neoverené

Presná dĺžka inkubácie pre timáliu zlatú nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overená. Pri drobných timáliách inkubácia obvykle trvá približne dva týždne a na vajciach sa zvyčajne striedajú obaja rodičia alebo sedí prevažne samica (uvádzame len ako všeobecnú analógiu, nie druh-špecifický údaj). V tomto období je kľúčový pokoj a dostatok potravy v okolí hniezda.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá kŕmené prevažne hmyzom; presné údaje neoverené

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé). Živočíšna bielkovina, najmä hmyz a drobné larvy, je v tomto období nevyhnutná pre rast mláďat — preto je druh počas odchovu silne viazaný na hmyz v podraste. Presná dĺžka kŕmenia na hniezde a počet kŕmení pre tento druh nie sú spoľahlivo overené. Mláďatá kŕmia pravdepodobne obaja rodičia (analógiou s príbuznými timáliami).

Vyletenie a vývoj mláďat
Presné údaje o veku vyletenia neoverené; juvenily matnejšie

Presný vek vyletenia mláďat timálie zlatej nie je v dostupných zdrojoch overený. Mladé vtáky sú celkovo matnejšie a menej žiarivo sfarbené než dospelé — žltá a olivová sú tlmenejšie a kontrast hlavovej kresby je slabší; plné dospelé sfarbenie sa vyvíja postupne pelichaním. Po vyletení rodičia mláďatá pravdepodobne ešte istý čas dokrmujú (analógiou s príbuznými druhmi).

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s porovnateľnými drobnými timáliami sa odhaduje na prvý rok života. Plné dospelé sfarbenie nadobúdajú postupne pelichaním. Dožitie vo voľnej prírode je orientačne uvádzané do približne 7 rokov (oiseaux.net).

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí prakticky nechová a neochočuje — ide o plachého voľne žijúceho vtáka podrastu. Aklimatizácia na človeka nie je reálnym cieľom; akýkoľvek kontakt je preň silne stresujúci.

Timália zlatá je plachý voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje — žije skryto v hustom podraste a pred človekom uniká. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik a v zajatí sa prakticky nechová, takže overené postupy „skrotenia“ preň neexistujú a ani nedávajú zmysel. Jediný zmysluplný vzťah k tomuto druhu je pozorovanie z odstupu vo voľnej prírode bez rušenia. Ak by sa jedinec ocitol dočasne v ľudskej starostlivosti (napr. zranený vták v záchrannej stanici), cieľom je pokoj, minimalizácia stresu a návrat do prírody — nie ochočenie.

1

Neusiluj sa o ochočenie — timália zlatá je voľne žijúci plachý druh, ktorý sa v zajatí nedrží a kontakt s človekom ho stresuje

2

Ak pozoruješ druh v prírode, sleduj ho ticho z odstupu ďalekohľadom — nepribližuj sa, neplaš a nehľadaj hniezdo

3

Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici — drž ho v tichu a tme, minimalizuj manipuláciu

4

Rešpektuj ochranu vtákov a lesného podrastu — nepodporuj odchyt ani obchod s voľne žijúcimi spevavcami

Cena a kde kúpiť

v avikultúre sa prakticky nechová — bežná trhová cena neexistuje (presné údaje neoverené)

Timália zlatá sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre prakticky nechová — ide o voľne žijúci, neudomácnený juhoázijský horský lesný druh, ktorý sa bežne neponúka u chovateľov ani na burzách, takže štandardná trhová cena preň neexistuje a presné údaje nie sú k dispozícii. Druh nie je zaradený v CITES, no v rámci EÚ aj krajín pôvodu platia všeobecné pravidlá ochrany voľne žijúceho vtáctva a veterinárne/dovozné predpisy. Jediné reálne „stretnutie“ s týmto druhom má podobu pozorovania vo voľnej prírode v jeho areáli v južnej a juhovýchodnej Ázii. Akúkoľvek ponuku na predaj voľne žijúcej timálie zlatej treba považovať za podozrivú z hľadiska legálnosti pôvodu.

Druh sa bežne nepredáva — v avikultúre sa prakticky nechová; namiesto kúpy je vhodné pozorovanie vo voľnej prírode v jeho areáli
Odborná literatúra, atlasy vtákov a databázy (Avibase, eBird, Birds of the World) — najlepší zdroj poznania tohto druhu
Pri akejkoľvek ponuke voľne žijúcej timálie over legálnosť pôvodu a nahlás podozrenie z nelegálneho odchytu príslušným orgánom
Na čo si dať pozor Timália zlatá nie je vták na predaj ani na chov — ide o voľne žijúci horský lesný druh, ktorý sa v avikultúre prakticky nedrží. Akúkoľvek ponuku na kúpu „divej“ timálie zlatej ber ako varovný signál z hľadiska legálnosti pôvodu. Ak ťa zaujíma, najlepšie ju spoznáš pozorovaním vo voľnej prírode a štúdiom atlasov a databáz. Podpora ochrany vtákov a ich lesného biotopu a odmietnutie obchodu s voľne odchytenými vtákmi sú v prípade tohto druhu dôležitejšie než akékoľvek chovateľské rady.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Timália zlatá 10–12 cm Timália ryšavohlavá 11–12 cm Timália bielokrká 13–15 cm Timália plavá 11–12 cm Pevuška himalájska 15–16 cm
Timália zlatá Timália ryšavohlavá (Cyanoderma ruficeps) Timália bielokrká (Stachyris nigriceps) Timália plavá (Cyanoderma rufifrons) Pevuška himalájska (Prunella himalayana)
Dĺžka10–12 cm11–12 cm13–15 cm11–12 cm15–16 cm
Váha6–10 gcca 6–9 gcca 12–18 gcca 6–9 gcca 18–25 g
Dožitiedo cca 7 r (vo voľnej prírode, orientačne)do cca 7 rdo cca 8 rdo cca 7 rdo cca 8 r
Hlučnosťneudomácnený voľne žijúci druh — nechová saneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druh
Stav IUCNIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaSýto zlatožlté temeno s jemnými čiernymi prúžkami, jasne žltá tvár a spodok tela, drobná čierna maska cez uzdičku, olivovozelený chrbát a krídla; pohlavia takmer rovnakéBlízko príbuzná timália z rovnakého rodu Cyanoderma s hrdzavoryšavým temenom a tlmenejším, olivovo-žltkavým telom; chýba jej žiarivo zlatý spodok a čierne temenné prúžky timálie zlatejVäčšia hnedastá timália s tmavým, čierno-bielo prúžkovaným temenom a bledým hrdlom; celkovo nenápadne hnedá, bez žiarivej žltej a olivovej timálie zlatejDrobná timália rodu Cyanoderma s ryšavým čelom a celkovo plavo-hnedastým telom; bledšia a menej kontrastná, bez zlatožltého spodku a čiernych temenných prúžkov timálie zlatejHnedastá, prúžkovaná vrchovinová pevuška s bledým hrdlom a hrdzavými bokmi; nie je príbuzná timáliám a vyzerá úplne inak (žiadna žltá), uvádzaná pre kontrast iného drobného himalájskeho vtáka
AreálVlhké podhorské a horské lesy s hustým podrastom a bambusom od východného Himalája po JV Áziu (Nepál, Bhután, SV India, Mjanmar, J Čína, Thajsko, Laos, Vietnam, Malajzia, Sumatra); stály družný druh zmiešaných kŕdľovPodhorské a horské lesy a bambus od Himalája a južnej Číny po Taiwan a Indočínu; sympatrický príbuzný druh, s ktorým má timália zlatá podobný spôsob životaPodrast a bambus vlhkých lesov východného Himalája a JV Ázie; čiastočne sa areálom prekrýva s timáliou zlatou, no je výrazne väčšia a matnejšiaKrovinatý podrast a okraje lesov juhovýchodnej Ázie; príbuzný drobný druh rovnakého rodu s podobnou ekológiou podrastuVysokohorské lúky a kamenisté svahy Himalája nad hranicou lesa; na rozdiel od lesnej timálie zlatej obýva otvorené vysokohorské prostredie

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena hlasu

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva, vlhkej podestielky alebo zatuchnutej živej potravy — riziko najmä u stresovaných vtákov v dočasnej ľudskej starostlivosti (napr. zranené jedince). Prevencia: čerstvé, suché krmivo, hygienické a dobre vetrané prostredie, suchá podestielka. Liečba antifungálnymi liekmi je dlhá a patrí do rúk aviárneho veterinára. (Pozn.: druh sa bežne nechová — ide o všeobecné riziko drobných hmyzožravých vtákov v zajatí.)

Endoparazity a črevné infekcie (kokcídie, hlísty)
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť

Voľne žijúce drobné vtáky bežne nesú črevné parazity (kokcídie, hlísty), ktoré sa pri zhoršenej kondícii alebo v stiesnenom prostredí premnožia. U dočasne držaných jedincov pomáha hygiena, čerstvé krmivo a koprologická kontrola trusu; liečba cielenými antiparazitikami patrí veterinárovi. Nové či zranené vtáky drž oddelene v karanténe.

Stres a poranenia z odchytu a manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a hlavy, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Veľké riziko pre tento plachý voľne žijúci druh. Odchyt, transport a manipulácia spôsobujú silný stres a fyzické poranenia. U zranených jedincov v záchrannej stanici je kľúčové ticho, tma, minimum manipulácie a rýchly návrat do prírody. Stres výrazne oslabuje imunitu a otvára dvere ďalším infekciám.

Podvýživa pri nevhodnej (nedostatočne hmyzej) strave
stredná

Príznaky: Apatia, nastŕpané perie, slabosť, zhoršená kondícia, poruchy operenia

Timália zlatá je prevažne hmyzožravý druh — jednostranné kŕmenie samými zrninami alebo nedostatok živej potravy vedie k podvýžive a deficitom. V prirodzenom prostredí druh prijíma pestrý hmyz a bezstavovce; v dočasnej starostlivosti treba ponúkať dostatok kvalitnej živej potravy a vyváženú zmes pre insektivory. Presné kŕmne potreby v zajatí nie sú overené.

Podchladenie a respiračné infekcie pri nevhodných podmienkach
stredná

Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, nechutenstvo, sťažené dýchanie

Druh pochádza z miernejšieho podnebia horských lesov, no náhle premiestnenie, prievan, vlhko a stres v neprirodzenom prostredí ho oslabujú a otvárajú cestu bakteriálnym a plesňovým respiračným infekciám. U dočasne držaných jedincov zabezpeč suché, bezprievanové a pokojné prostredie s primeranou teplotou. Pri príznakoch vyhľadaj aviárneho veterinára.

Prevencia Timália zlatá sa v zajatí prakticky nechová, takže nasledujúce zásady platia najmä pre dočasnú starostlivosť o zranené alebo zoslabnuté voľne žijúce jedince (napr. v záchrannej stanici): (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie; stres je pre tento plachý druh veľkou hrozbou a oslabuje imunitu. (2) Pestrá a primeraná strava — dostatok živého hmyzu a drobných bezstavovcov doplnený kvalitnou zmesou pre insektivory, nie jednostranné zrniny; čistá voda denne. (3) Suché, bezprievanové a hygienické prostredie — prevencia plesní (aspergilóza) a respiračných infekcií, pravidelné čistenie. (4) Karanténa a kontrola trusu pri parazitoch. Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody, nie udomácnenie. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára. V bežnom živote je najlepšou „starostlivosťou“ o tento druh ochrana jeho lesného biotopu a podrastu.

Zaujímavosti

1

Živá zlatá farba ako poznávací znak — timália zlatá je drobný vták žiariaci sýtou zlatožltou na temene, tvári a celom spodku tela, doplnenou olivovozeleným chrbtom a krídlami. Práve táto kombinácia jasnej žltej a olivovej z nej v tienistom lesnom podraste robí jeden z najfarebnejších drobných spevavcov svojho areálu.

2

Čierne prúžky na zlatom temene a drobná maska — diagnostickým znakom sú jemné čierne pozdĺžne prúžky na zlatožltom temene a tyle (čierne bočné temenné línie) a drobná čierna maska cez uzdičku medzi okom a zobákom. Tieto čierne kresby v kontraste so zlatou pomáhajú druh spoľahlivo rozpoznať.

3

Pohlavia takmer na nerozoznanie — na rozdiel od mnohých spevavcov sa samec a samica timálie zlatej navzájom takmer nelíšia (pohlavný dimorfizmus je nevýrazný), takže pohlavie nemožno bezpečne určiť podľa sfarbenia v teréne.

4

Vták himalájskych a juhovýchodoázijských hôr — druh obýva vlhké podhorské a horské lesy od úpätia východného Himalája (Nepál, Bhután, SV India) cez Mjanmar a juhozápadnú Čínu (Jün-nan) až po Thajsko, Laos, Vietnam, Malajský polostrov a Sumatru. Vyhľadáva husté, tienisté prostredie s bohatým podrastom a bambusom.

5

Stály obyvateľ podrastu, nie sťahovavec — na rozdiel od mnohých drobných spevavcov mierneho pásma je timália zlatá stály (nesťahovavý) druh, ktorý celoročne zotrváva vo svojom lesnom areáli a nepodniká diaľkové migrácie.

6

Družný člen zmiešaných kŕdľov — timália zlatá sa charakteristicky pohybuje v dvojiciach a malých skupinkách a často sa pridáva do zmiešaných kŕdľov rôznych druhov vtákov, s ktorými spoločne prehľadáva podrast a bambus pri love hmyzu. Spoločný lov v kŕdli zvyšuje šancu nájsť potravu aj zavčasu spozorovať dravca.

7

Hmyzožravec lístia a vetvičiek — základ jej potravy tvorí hmyz a drobné bezstavovce (chrobáky, larvy, húsenice, pavúky), ktoré obratne zbiera z lístia, vetvičiek a stebiel bambusu v hustej vegetácii; sezónne doplní drobné bobule a semená.

8

Jemný hvizdavý spev podrastu — spev je krátka séria hvizdov na rovnakej výške s pauzou po prvom tóne, obyčajne jemný a trochu húkavý, miestami však tvrdší a kovovejší; medzi hláskami sú vlhké cvrlikavé trilky a rýchle flautové hvizdy. Druh je v hustej vegetácii skôr počuť než vidieť.

9

Šesť poddruhov naprieč areálom — uznáva sa 6 poddruhov (chrysaeum, binghami, auratum, assimile, chrysops a frigidum), ktoré sa líšia odtieňom žltej a olivovej a rozšírením od východného Himalája cez Indočínu až po Malajský polostrov a Sumatru.

10

Historický rod a stará klasifikácia — druh opísal Edward Blyth v roku 1844 ako Stachyris chrysaea (z nepálskych vzoriek); historicky bol radený do rodov Stachyris a Stachyridopsis a do dnešného rodu Cyanoderma sa zaraďuje až od taxonomickej revízie z roku 2016. IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený (LC) vďaka rozsiahlemu areálu.

Taxonomická klasifikácia

species Timália zlatá (Cyanoderma chrysaeum)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Timaliidae (timáliovité)
Rod Cyanoderma Salvadori, 1874
Druh Cyanoderma chrysaeum (Blyth, 1844)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — juhoázijský (himalájsko-juhovýchodoázijský) horský lesný druh; v Európe nie je udomácnený a v avikultúre sa prakticky nechová
Poddruhy Druh nie je monotypický — uznáva sa 6 poddruhov: chrysaeum (Blyth, 1844), binghami, auratum, assimile, chrysops a frigidum, ktoré sa líšia odtieňom žltej a olivovej a rozšírením od východného Himalája cez Mjanmar a Indočínu až po Malajský polostrov a Sumatru. Druh opísal Edward Blyth v roku 1844 ako Stachyris chrysaea (typová lokalita Nepál); historicky bol radený do rodov Stachyris a Stachyridopsis a do rodu Cyanoderma sa zaraďuje od taxonomickej revízie z roku 2016.
Avibase_ID 3D4BA49D4F60FBC5

? Často kladené otázky

V praxi nie. Timália zlatá je voľne žijúci, neudomácnený druh podhorských a horských lesov východného Himalája a juhovýchodnej Ázie, ktorý sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre prakticky nechová. Je to plachý, čulý a družný vták hustého podrastu s nárokmi, ktoré bežný chov nedokáže napodobniť — rozľahlé lesné prostredie, prirodzená potrava prevažne z hmyzu a život v zmiešaných kŕdľoch. Stránka má preto najmä atlasový a poznávací charakter; akékoľvek chovateľské odporúčania na nej sú len teoreticky odvodené zo zásad pre drobné hmyzožravé vtáky a pre tento druh nie sú overené. Najlepší spôsob, ako druh „mať“, je pozorovať ho vo voľnej prírode.

Je to drobná žiarivo sfarbená timália (približne 10–12 cm, 6–10 g). Temeno a tylo má sýto zlatožlté s jemnými čiernymi pozdĺžnymi prúžkami (čierne bočné temenné línie), tvár a celý spodok tela sú jasne žlté, cez uzdičku prebieha drobná čierna maska a chrbát s krídlami sú olivovozelené. Spoľahlivými znakmi sú teda kombinácia jasnej žltej a olivovej, čierne prúžky na zlatom temene a drobná tmavá maska. Pohlavia sú si veľmi podobné — podľa sfarbenia ich v teréne nerozlíšite.

Je to prevažne hmyzožravý druh. Základ jedálnička tvorí po celý rok hmyz a drobné bezstavovce — chrobáky, larvy, húsenice, pavúky a iné drobné článkonožce, ktoré zbiera z lístia, vetvičiek a stebiel bambusu v hustom podraste, často pri spoločnom love v zmiešaných kŕdľoch. Sezónne doplní drobné bobule, semená a mäkké plody. Pri odchove mláďat je živočíšna bielkovina (hmyz) obzvlášť dôležitá.

Obýva vlhké podhorské a horské lesy s hustým podrastom, bambusové húštiny a krovinatý druhotný porast od úpätia východného Himalája (Nepál, Bhután, SV India, Bangladéš) cez Mjanmar a juhozápadnú Čínu (Jün-nan) až po Thajsko, Laos, Vietnam, Malajský polostrov a Sumatru. Je to stály (nesťahovavý) druh — celoročne zotrváva vo svojom lesnom areáli a nepodniká diaľkové migrácie. V strednej Európe sa nevyskytuje.

IUCN hodnotí timáliu zlatú ako najmenej ohrozenú (LC) — najmä vďaka jej rozsiahlemu areálu a veľkej celkovej populácii. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Slovenský zákon o ochrane prírody sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR), no v krajinách jej výskytu aj v rámci EÚ platia všeobecné pravidlá ochrany voľne žijúceho vtáctva. Hlavnými dlhodobými hrozbami pre lesné druhy podobného typu sú odlesňovanie a strata a fragmentácia lesného podrastu.

Druh nie je monotypický — uznáva sa 6 poddruhov: chrysaeum, binghami, auratum, assimile, chrysops a frigidum, ktoré sa líšia odtieňom žltej a olivovej a rozšírením od východného Himalája cez Indočínu po Malajský polostrov a Sumatru. Druh opísal Edward Blyth v roku 1844 ako Stachyris chrysaea (z nepálskych vzoriek); historicky bol radený do rodov Stachyris a Stachyridopsis a do rodu Cyanoderma sa zaraďuje od taxonomickej revízie z roku 2016.

Timália zlatá je pomerne tichý a nenápadný vták podrastu. Spev je krátka séria hvizdov na rovnakej výške s miernou pauzou po prvom tóne — obyčajne jemný a trochu húkavý, miestami však tvrdší a kovovejší. Medzi hláskami sú vlhké cvrlikavé trilky a rýchle flautové hvizdy. V hustej vegetácii ju človek skôr počuje, než vidí. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Keďže sa v zajatí prakticky nechová, otázka rušenia v domácnosti je len teoretická.

ZDROJ: Avibase (Cyanoderma chrysaeum, ID 3D4BA49D4F60FBC5, SK názov timália zlatá, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=3D4BA49D4F60FBC5 a https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=3D4BA

 Video — Timália zlatá

Timália zlatá (Cyanoderma chrysaeum) — video o speve a chove

Timália zlatá (Cyanoderma chrysaeum) — spev a hlas v prírode

 Cudzie názvy

Anglicky:   Golden Babbler, Česky:   timálie zlatá, Nemecky:   Goldtimalie, Španielsky:   Timalí dorado, Francúzsky:   Timalie dorée, Holandsky:   Goudtimalia, Poľsky:   tymalia złota, Rusky:   Золотистая тимелия, Latinsky:   Cyanoderma chrysaeum (Blyth, 1844)