Timália zlatá (Cyanoderma chrysaeum)

Timaliidae (timáliovité)

Timália zlatá

Cyanoderma chrysaeum — drobná žiarivo zlatožltá timália himalájskych a juhovýchodoázijských horských lesov s čiernymi prúžkami na temene a olivovozeleným chrbtom — družný, stály vták hustého podrastu a zmiešaných kŕdľov

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN). Druh má veľmi rozsiahly areál od východného Himalája cez juhovýchodnú Áziu a celkovo veľkú populáciu, preto sa nepriblížil prahom pre kategórie ohrozenia ani z hľadiska veľkosti areálu, ani veľkosti či trendu populácie. Populácia sa považuje za relatívne stabilnú. Hlavnými dlhodobými hrozbami pre lesné druhy tohto typu sú odlesňovanie a strata a fragmentácia podhorských a horských lesov s hustým podrastom. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka10–12 cm (6–10 g)
PôvodVýchodný Himalája a juhovýchodná Ázia (Nepál až Sumatra)
PovahaPlachý, čulý a družný druh podrastu a zmiešaných kŕdľov
StravaPrevažne hmyz a drobné bezstavovce
Dožitiedo cca 7 r vo voľnej prírode (orientačne)

Výživa

  • Hmyz a drobné bezstavovce — chrobáky, larvy, húsenice, drobné článkonožce a pavúky zbierané z lístia, vetvičiek a bambusu; hlavná zložka po celý rok
  • Vajíčka a kukly hmyzu, drobné mäkké larvy — vyhľadávané v listovom opade a štrbinách kôry, najmä pri odchove mláďat
  • Drobné semená a čiastočky rastlín — príležitostný doplnok počas potravného zberu v podraste
  • Drobné bobule a mäkké plody — sezónny doplnok v lesnom podraste
  • Nektár a drobné kvetné časti — ojedinelý doplnok pri kvitnúcich krovinách (presné údaje neoverené)
Tip od odborníka Timália zlatá je v prírode prevažne hmyzožravý druh — základ jej jedálnička tvorí po celý rok hmyz a drobné bezstavovce (chrobáky, larvy, húsenice, pavúky), ktoré zbiera z lístia, vetvičiek a bambusu v hustom podraste, často pri love v zmiešaných kŕdľoch s inými druhmi vtákov. Sezónne doplní drobné bobule, semená a mäkké plody. Tento druh sa v európskej avikultúre prakticky nechová — ide takmer výlučne o voľne žijúceho, neudomácneného vtáka, takže konkrétne chovateľské recepty preň neexistujú. Odporúčania nižšie sú teoreticky odvodené zo všeobecných zásad pre drobné mäkkožravé (hmyzožravé) vtáky: základom by bola pestrá živá potrava (drobné larvy, hmyz), doplnená kvalitnou zmesou pre insektivory, sezónnym mäkkým ovocím, vápnikom a vitamínmi a denne čerstvou vodou. Presné kŕmne dávky pre tento druh v zajatí nie sú overené.

Hlasový prejav

Timália zlatá patrí medzi tichšie a nenápadné vtáky podrastu. Spev samca je krátka séria hvizdov na rovnakej výške s miernou pauzou po prvom tóne — obyčajne jemný a trochu húkavý, miestami však tvrdší a kovovejší. Medzi hláskami sú vlhké cvrlikavé trilky a rýchlo opakované flautové hvizdy, ktorými sa vtáky dorozumievajú v skupinke a v zmiešaných kŕdľoch. Druh sa zdržiava skryto v hustej vegetácii, takže ho skôr počujete než uvidíte. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Keďže sa v zajatí prakticky nechová, posudzovanie jeho hlasitosti v domácom prostredí je len teoretické.

Typické zvuky

  • Krátka séria hvizdov na rovnakej výške s pauzou po prvom tóne — typický spev, obyčajne jemný a trochu húkavý
  • Tvrdšie, kovovejšie podanie spevu — niekedy znie séria hvizdov ostrejšie a menej mäkko
  • Vlhké cvrlikavé trilky — kontaktné a dorozumievacie hlásky v skupinke a v zmiešaných kŕdľoch
  • Rýchlo opakované flautové hvizdy — jemné, ľahko prehliadnuteľné hlásky pri potravnom zbere v podraste

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (orientačne apríl–júl) v podhorských a horských lesoch areálu; presné mesiace sa medzi oblasťami líšia (druh-špecifické údaje čiastočne neoverené)
Tok — samce sa intenzívnejšie ozývajú krátkou hvizdavou pesničkou a hája teritórium na začiatku hniezdnej sezóny
Odchov mláďat — pár vyhľadáva najmä hmyz a drobné larvy; kľúčový je dostatok živočíšnej potravy v podraste
Stály (nesťahovavý) druh — celoročne sa zdržiava vo svojom areáli horských a podhorských lesov; mimo hniezdenia sa pohybuje v skupinkách a zmiešaných kŕdľoch
Pelichanie — orientačne po hniezdnej sezóne; obdobie zvýšenej potreby kvalitnej potravy (presné načasovanie neoverené)

Prostredie a požiadavky

Prostredie (voľne žijúci druh, nechová sa)
Druh sa v zajatí prakticky nechová — namiesto klietky či voliéry mu patrí voľná príroda; teoretický štandard analógiou s drobnými hmyzožravými timáliami by bola priestranná husto zarastená voliéra
Timália zlatá je voľne žijúci, neudomácnený lesný druh a štandard klietkového chovu preň neexistuje. Prirodzene sa zdržiava v hustom podraste, bambusových húštinách a krovinatom druhotnom poraste podhorských a horských lesov. Ak by sa jedinec dočasne ocitol v ľudskej starostlivosti (zranenie), potrebuje pokojné, kryté a bezpečné prostredie s úkrytmi a vetvičkami, nie tesnú klietku. Trvalý chov tohto druhu je nevhodný.
Spoločenské správanie
Družný druh — pohybuje sa v dvojiciach a malých skupinkách a často sa pridáva do zmiešaných kŕdľov rôznych druhov vtákov
Timália zlatá je družný vták podrastu — mimo hniezdenia sa pohybuje v dvojiciach a malých skupinkách a charakteristicky sa pripája do zmiešaných kŕdľov (mixed-species flocks) spolu s inými timáliami a drobnými vtákmi, s ktorými spoločne prehľadáva vegetáciu. V hniezdnej sezóne sa páry osamostatňujú a hája teritórium. Spoločenský spôsob života je pre tento druh typický.
Teplota a podnebie
Obýva subtropické a tropické vlhké podhorské a horské lesy východného Himalája a juhovýchodnej Ázie; mierne až teplé, vlhké podnebie
Druh je prispôsobený na vlhké subtropické a tropické lesy nížin až hôr — od úpätia východného Himalája po horské lesy juhovýchodnej Ázie. Vyhľadáva husté, vlhké prostredie s bohatým podrastom a bambusom. Je to stály (nesťahovavý) druh, ktorý celoročne zotrváva vo svojom areáli, takže nemá výrazný sezónny migračný režim.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Stavia skryté hniezdo nízko v hustej vegetácii podrastu; podrobnosti o znáške a vajciach pre tento druh sú v dostupných zdrojoch len čiastočne overené
Timálie typicky stavajú skryté, klenuté alebo misovité hniezda nízko v hustom podraste, kríkoch či bambuse. Presné podrobnosti o hniezde, počte a sfarbení vajec a dĺžke hniezdnej sezóny pre timáliu zlatú nie sú v dostupných (voľne prístupných) zdrojoch spoľahlivo overené a medzi oblasťami areálu sa môžu líšiť. Ide o údaje z voľnej prírody — hniezdenie druhu v zajatí sa prakticky nevyskytuje.
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v rose a v plytkej vode podrastu; v dočasnej starostlivosti plytká miska s čistou vodou
Vo voľnej prírode sa drobné vtáky podrastu kúpu v rose na vegetácii a v plytkých kalužiach. Pri dočasnom držaní zraneného jedinca ponúkni plytkú misku s čistou vodou a udržuj suché, čisté prostredie ako prevenciu plesní a parazitov. Druh sa bežne nechová, takže ide o všeobecné odporúčanie.
Svetlo a denný režim
Denný vták hustého podrastu; aktívny počas dňa pri zbere hmyzu, často v zmiešaných kŕdľoch
Timália zlatá je denný vták, ktorý trávi deň aktívnym prehľadávaním podrastu a vetvičiek pri love hmyzu, často v spoločnosti zmiešaného kŕdľa. Zdržiava sa v tienistom, husto zarastenom prostredí lesa. Ako stály druh nemá výrazný sezónny svetelný (migračný) rytmus — jeho aktivita sa riadi denným cyklom a dostupnosťou potravy v podraste.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Začiatok hniezdnej sezóny (orientačne jar; presné mesiace neoverené)

Na začiatku hniezdnej sezóny sa samce intenzívnejšie ozývajú krátkou hvizdavou pesničkou a páry hája teritórium v hustom podraste. Presné načasovanie toku pre timáliu zlatú nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overené a líši sa podľa oblasti areálu (od podhorí Himalája po juhovýchodnú Áziu). Ide o správanie voľne žijúcich vtákov — druh sa v zajatí nerozmnožuje.

Hniezdo a znáška
Skryté hniezdo nízko v podraste; presné údaje o znáške neoverené

Timálie typicky stavajú skryté klenuté alebo misovité hniezdo nízko v hustej vegetácii — v kríkoch, podraste či bambuse. Presný počet, veľkosť a sfarbenie vajec timálie zlatej nie sú vo voľne dostupných zdrojoch spoľahlivo overené. Ide o údaje z voľnej prírody; hniezdo druhu v zajatí sa prakticky nevyskytuje.

Inkubácia
Presné údaje neoverené

Presná dĺžka inkubácie pre timáliu zlatú nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overená. Pri drobných timáliách inkubácia obvykle trvá približne dva týždne a na vajciach sa zvyčajne striedajú obaja rodičia alebo sedí prevažne samica (uvádzame len ako všeobecnú analógiu, nie druh-špecifický údaj). V tomto období je kľúčový pokoj a dostatok potravy v okolí hniezda.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá kŕmené prevažne hmyzom; presné údaje neoverené

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé). Živočíšna bielkovina, najmä hmyz a drobné larvy, je v tomto období nevyhnutná pre rast mláďat — preto je druh počas odchovu silne viazaný na hmyz v podraste. Presná dĺžka kŕmenia na hniezde a počet kŕmení pre tento druh nie sú spoľahlivo overené. Mláďatá kŕmia pravdepodobne obaja rodičia (analógiou s príbuznými timáliami).

Vyletenie a vývoj mláďat
Presné údaje o veku vyletenia neoverené; juvenily matnejšie

Presný vek vyletenia mláďat timálie zlatej nie je v dostupných zdrojoch overený. Mladé vtáky sú celkovo matnejšie a menej žiarivo sfarbené než dospelé — žltá a olivová sú tlmenejšie a kontrast hlavovej kresby je slabší; plné dospelé sfarbenie sa vyvíja postupne pelichaním. Po vyletení rodičia mláďatá pravdepodobne ešte istý čas dokrmujú (analógiou s príbuznými druhmi).

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s porovnateľnými drobnými timáliami sa odhaduje na prvý rok života. Plné dospelé sfarbenie nadobúdajú postupne pelichaním. Dožitie vo voľnej prírode je orientačne uvádzané do približne 7 rokov (oiseaux.net).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Timália zlatá 10–12 cm Timália ryšavohlavá 11–12 cm Timália bielokrká 13–15 cm Timália plavá 11–12 cm Pevuška himalájska 15–16 cm
Timália zlatá Timália ryšavohlavá (Cyanoderma ruficeps) Timália bielokrká (Stachyris nigriceps) Timália plavá (Cyanoderma rufifrons) Pevuška himalájska (Prunella himalayana)
Dĺžka10–12 cm11–12 cm13–15 cm11–12 cm15–16 cm
Váha6–10 gcca 6–9 gcca 12–18 gcca 6–9 gcca 18–25 g
Dožitiedo cca 7 r (vo voľnej prírode, orientačne)do cca 7 rdo cca 8 rdo cca 7 rdo cca 8 r
OchranaIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
CharakteristikaSýto zlatožlté temeno s jemnými čiernymi prúžkami, jasne žltá tvár a spodok tela, drobná čierna maska cez uzdičku, olivovozelený chrbát a krídla; pohlavia takmer rovnakéBlízko príbuzná timália z rovnakého rodu Cyanoderma s hrdzavoryšavým temenom a tlmenejším, olivovo-žltkavým telom; chýba jej žiarivo zlatý spodok a čierne temenné prúžky timálie zlatejVäčšia hnedastá timália s tmavým, čierno-bielo prúžkovaným temenom a bledým hrdlom; celkovo nenápadne hnedá, bez žiarivej žltej a olivovej timálie zlatejDrobná timália rodu Cyanoderma s ryšavým čelom a celkovo plavo-hnedastým telom; bledšia a menej kontrastná, bez zlatožltého spodku a čiernych temenných prúžkov timálie zlatejHnedastá, prúžkovaná vrchovinová pevuška s bledým hrdlom a hrdzavými bokmi; nie je príbuzná timáliám a vyzerá úplne inak (žiadna žltá), uvádzaná pre kontrast iného drobného himalájskeho vtáka
AreálVlhké podhorské a horské lesy s hustým podrastom a bambusom od východného Himalája po JV Áziu (Nepál, Bhután, SV India, Mjanmar, J Čína, Thajsko, Laos, Vietnam, Malajzia, Sumatra); stály družný druh zmiešaných kŕdľovPodhorské a horské lesy a bambus od Himalája a južnej Číny po Taiwan a Indočínu; sympatrický príbuzný druh, s ktorým má timália zlatá podobný spôsob životaPodrast a bambus vlhkých lesov východného Himalája a JV Ázie; čiastočne sa areálom prekrýva s timáliou zlatou, no je výrazne väčšia a matnejšiaKrovinatý podrast a okraje lesov juhovýchodnej Ázie; príbuzný drobný druh rovnakého rodu s podobnou ekológiou podrastuVysokohorské lúky a kamenisté svahy Himalája nad hranicou lesa; na rozdiel od lesnej timálie zlatej obýva otvorené vysokohorské prostredie

Zaujímavosti

1

Živá zlatá farba ako poznávací znak — timália zlatá je drobný vták žiariaci sýtou zlatožltou na temene, tvári a celom spodku tela, doplnenou olivovozeleným chrbtom a krídlami. Práve táto kombinácia jasnej žltej a olivovej z nej v tienistom lesnom podraste robí jeden z najfarebnejších drobných spevavcov svojho areálu.

2

Čierne prúžky na zlatom temene a drobná maska — diagnostickým znakom sú jemné čierne pozdĺžne prúžky na zlatožltom temene a tyle (čierne bočné temenné línie) a drobná čierna maska cez uzdičku medzi okom a zobákom. Tieto čierne kresby v kontraste so zlatou pomáhajú druh spoľahlivo rozpoznať.

3

Pohlavia takmer na nerozoznanie — na rozdiel od mnohých spevavcov sa samec a samica timálie zlatej navzájom takmer nelíšia (pohlavný dimorfizmus je nevýrazný), takže pohlavie nemožno bezpečne určiť podľa sfarbenia v teréne.

4

Vták himalájskych a juhovýchodoázijských hôr — druh obýva vlhké podhorské a horské lesy od úpätia východného Himalája (Nepál, Bhután, SV India) cez Mjanmar a juhozápadnú Čínu (Jün-nan) až po Thajsko, Laos, Vietnam, Malajský polostrov a Sumatru. Vyhľadáva husté, tienisté prostredie s bohatým podrastom a bambusom.

5

Stály obyvateľ podrastu, nie sťahovavec — na rozdiel od mnohých drobných spevavcov mierneho pásma je timália zlatá stály (nesťahovavý) druh, ktorý celoročne zotrváva vo svojom lesnom areáli a nepodniká diaľkové migrácie.

6

Družný člen zmiešaných kŕdľov — timália zlatá sa charakteristicky pohybuje v dvojiciach a malých skupinkách a často sa pridáva do zmiešaných kŕdľov rôznych druhov vtákov, s ktorými spoločne prehľadáva podrast a bambus pri love hmyzu. Spoločný lov v kŕdli zvyšuje šancu nájsť potravu aj zavčasu spozorovať dravca.

7

Hmyzožravec lístia a vetvičiek — základ jej potravy tvorí hmyz a drobné bezstavovce (chrobáky, larvy, húsenice, pavúky), ktoré obratne zbiera z lístia, vetvičiek a stebiel bambusu v hustej vegetácii; sezónne doplní drobné bobule a semená.

8

Jemný hvizdavý spev podrastu — spev je krátka séria hvizdov na rovnakej výške s pauzou po prvom tóne, obyčajne jemný a trochu húkavý, miestami však tvrdší a kovovejší; medzi hláskami sú vlhké cvrlikavé trilky a rýchle flautové hvizdy. Druh je v hustej vegetácii skôr počuť než vidieť.

9

Šesť poddruhov naprieč areálom — uznáva sa 6 poddruhov (chrysaeum, binghami, auratum, assimile, chrysops a frigidum), ktoré sa líšia odtieňom žltej a olivovej a rozšírením od východného Himalája cez Indočínu až po Malajský polostrov a Sumatru.

10

Historický rod a stará klasifikácia — druh opísal Edward Blyth v roku 1844 ako Stachyris chrysaea (z nepálskych vzoriek); historicky bol radený do rodov Stachyris a Stachyridopsis a do dnešného rodu Cyanoderma sa zaraďuje až od taxonomickej revízie z roku 2016. IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený (LC) vďaka rozsiahlemu areálu.

Taxonomická klasifikácia

species Timália zlatá (Cyanoderma chrysaeum)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Timaliidae (timáliovité)
Rod Cyanoderma Salvadori, 1874
Druh Cyanoderma chrysaeum (Blyth, 1844)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — juhoázijský (himalájsko-juhovýchodoázijský) horský lesný druh; v Európe nie je udomácnený a v avikultúre sa prakticky nechová
Poddruhy Druh nie je monotypický — uznáva sa 6 poddruhov: chrysaeum (Blyth, 1844), binghami, auratum, assimile, chrysops a frigidum, ktoré sa líšia odtieňom žltej a olivovej a rozšírením od východného Himalája cez Mjanmar a Indočínu až po Malajský polostrov a Sumatru. Druh opísal Edward Blyth v roku 1844 ako Stachyris chrysaea (typová lokalita Nepál); historicky bol radený do rodov Stachyris a Stachyridopsis a do rodu Cyanoderma sa zaraďuje od taxonomickej revízie z roku 2016.
Avibase_ID 3D4BA49D4F60FBC5

? Často kladené otázky

V praxi nie. Timália zlatá je voľne žijúci, neudomácnený druh podhorských a horských lesov východného Himalája a juhovýchodnej Ázie, ktorý sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre prakticky nechová. Je to plachý, čulý a družný vták hustého podrastu s nárokmi, ktoré bežný chov nedokáže napodobniť — rozľahlé lesné prostredie, prirodzená potrava prevažne z hmyzu a život v zmiešaných kŕdľoch. Stránka má preto najmä atlasový a poznávací charakter; akékoľvek chovateľské odporúčania na nej sú len teoreticky odvodené zo zásad pre drobné hmyzožravé vtáky a pre tento druh nie sú overené. Najlepší spôsob, ako druh „mať“, je pozorovať ho vo voľnej prírode.

Je to drobná žiarivo sfarbená timália (približne 10–12 cm, 6–10 g). Temeno a tylo má sýto zlatožlté s jemnými čiernymi pozdĺžnymi prúžkami (čierne bočné temenné línie), tvár a celý spodok tela sú jasne žlté, cez uzdičku prebieha drobná čierna maska a chrbát s krídlami sú olivovozelené. Spoľahlivými znakmi sú teda kombinácia jasnej žltej a olivovej, čierne prúžky na zlatom temene a drobná tmavá maska. Pohlavia sú si veľmi podobné — podľa sfarbenia ich v teréne nerozlíšite.

Je to prevažne hmyzožravý druh. Základ jedálnička tvorí po celý rok hmyz a drobné bezstavovce — chrobáky, larvy, húsenice, pavúky a iné drobné článkonožce, ktoré zbiera z lístia, vetvičiek a stebiel bambusu v hustom podraste, často pri spoločnom love v zmiešaných kŕdľoch. Sezónne doplní drobné bobule, semená a mäkké plody. Pri odchove mláďat je živočíšna bielkovina (hmyz) obzvlášť dôležitá.

Obýva vlhké podhorské a horské lesy s hustým podrastom, bambusové húštiny a krovinatý druhotný porast od úpätia východného Himalája (Nepál, Bhután, SV India, Bangladéš) cez Mjanmar a juhozápadnú Čínu (Jün-nan) až po Thajsko, Laos, Vietnam, Malajský polostrov a Sumatru. Je to stály (nesťahovavý) druh — celoročne zotrváva vo svojom lesnom areáli a nepodniká diaľkové migrácie. V strednej Európe sa nevyskytuje.

IUCN hodnotí timáliu zlatú ako najmenej ohrozenú (LC) — najmä vďaka jej rozsiahlemu areálu a veľkej celkovej populácii. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Slovenský zákon o ochrane prírody sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR), no v krajinách jej výskytu aj v rámci EÚ platia všeobecné pravidlá ochrany voľne žijúceho vtáctva. Hlavnými dlhodobými hrozbami pre lesné druhy podobného typu sú odlesňovanie a strata a fragmentácia lesného podrastu.

Druh nie je monotypický — uznáva sa 6 poddruhov: chrysaeum, binghami, auratum, assimile, chrysops a frigidum, ktoré sa líšia odtieňom žltej a olivovej a rozšírením od východného Himalája cez Indočínu po Malajský polostrov a Sumatru. Druh opísal Edward Blyth v roku 1844 ako Stachyris chrysaea (z nepálskych vzoriek); historicky bol radený do rodov Stachyris a Stachyridopsis a do rodu Cyanoderma sa zaraďuje od taxonomickej revízie z roku 2016.

Timália zlatá je pomerne tichý a nenápadný vták podrastu. Spev je krátka séria hvizdov na rovnakej výške s miernou pauzou po prvom tóne — obyčajne jemný a trochu húkavý, miestami však tvrdší a kovovejší. Medzi hláskami sú vlhké cvrlikavé trilky a rýchle flautové hvizdy. V hustej vegetácii ju človek skôr počuje, než vidí. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Keďže sa v zajatí prakticky nechová, otázka rušenia v domácnosti je len teoretická.

ZDROJ: Avibase (Cyanoderma chrysaeum, ID 3D4BA49D4F60FBC5, SK názov timália zlatá, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=3D4BA49D4F60FBC5 a https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=3D4BA

 Video — Timália zlatá

Timália zlatá (Cyanoderma chrysaeum) — video o speve a chove

Timália zlatá (Cyanoderma chrysaeum) — spev a hlas v prírode

 Cudzie názvy

Anglicky:   Golden Babbler, Česky:   timálie zlatá, Nemecky:   Goldtimalie, Španielsky:   Timalí dorado, Francúzsky:   Timalie dorée, Holandsky:   Goudtimalia, Poľsky:   tymalia złota, Rusky:   Золотистая тимелия, Latinsky:   Cyanoderma chrysaeum (Blyth, 1844)