Timália sundská (Mixornis bornensis)

Timaliidae (timáliovité)

Timália sundská

Mixornis bornensis — drobná timália endemická pre Borneo a Jávu s výraznými tmavými prúžkami na hrudi — čulý hlasný obyvateľ tropického podrastu Sundalandu, od príbuznej timálie žltobruchej oddelená ako samostatný druh

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International pre IUCN, verzia e.T22734568A132183229, rok 2018). Druh má stabilnú populáciu a primerane veľký ostrovný areál v Sundalande. Napriek obmedzenejšej distribúcii v porovnaní s M. gularis (iba Borneo, Jáva a okolité ostrovy) sa ani zďaleka nepribližuje prahom ohrozenosti. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Hlavnou dlhodobou hrozbou je odlesňovanie a strata tropického lesného habitatu na Borneo a Jáve.
Dĺžkacca 12 cm
Hmotnosťcca 11 g
PôvodEndemit Sundalandu (Borneo, Jáva a okolité ostrovy)
PovahaČulý, hlasný, družný stály druh tropického podrastu
Dožitiedo cca 6 r vo voľnej prírode (orientačne)

Výživa

  • Hmyz — mravce, húsenice, kobylky, chrobáky a iný drobný hmyz zbieraný v nízkej vegetácii a podraste; hlavná celoročná zložka
  • Pavúky a iné bezstavovce — pavúky, drobné článkonožce a larvy vyzbierané z listov a vetvičiek
  • Drobné plody a bobule — sezónny rastlinný doplnok v podraste a na okrajoch lesa
  • Nektár a mäkké rastlinné časti — príležitostný doplnok pri kvitnúcich kríkoch a krovinách
  • Grit a drobné minerály — na podporu trávenia, prijímané pri zemi
Tip od odborníka Timália sundská je v prírode prevažne hmyzožravý druh — základ jedálnička tvorí drobný hmyz a iné bezstavovce (mravce, húsenice, kobylky, chrobáky a pavúky), ktoré neúnavne vyzbiera v nízkej vegetácii a podraste; sezónne dopĺňa drobné plody a bobule. Tým sa líši od semenožravých strnádok — živá potrava je pre timáliu nevyhnutná, nie len doplnok. Druh sa v európskej avikultúre prakticky nechová — ide o voľne žijúceho endemita Sundalandu, takže konkrétne chovateľské recepty neexistujú. Odporúčania sú teoreticky odvodené zo zásad pre drobné mäkkozobé a hmyzožravé vtáky: bohatá živá potrava, zmes pre mäkkozobov, sezónne ovocie, vápnik a vitamín D3, grit a čerstvá voda. Presné kŕmne dávky pre tento druh v zajatí nie sú overené.

Hlasový prejav

Timália sundská patrí medzi hlasné a vokálne nápadné spevavce — najtypickejším prejavom sú hlasné opakované churring a rapotavé volania podobné príbuznému krajčírikovi. Pár a kŕdlik sa dorozumievajú štebotavými a cvrčivými kontaktnými hláskami. Hoci sa samotný vták ľahko skryje v listí, jeho hlas je vytrvalý a býva prvým znakom prítomnosti druhu. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.

Typické zvuky

  • Hlasné opakované churring a rattling volania — najtypickejší a najnápadnejší prejav, znie vytrvalo a do diaľky, pripomína krajčírika (zdroj: Wikipedia EN, eBird bostib1)
  • Štebotavé a cvrčivé kontaktné hlásky — pár a kŕdlik sa nimi dorozumievajú pri prehľadávaní podrastu a vegetácie
  • Vrčivé a šuškavé tóny — jemnejšie hlásky pri tesnom kontakte v skupinke, často v zmiešaných kŕdľoch s inými druhmi
  • Vytrvalý, opakujúci sa hlasový prejav — druh sa ozýva často a býva prvým znakom prítomnosti, hoci sám zostáva skrytý v listí

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (február–júl, pred-monzúnové obdobie) v nížinných lesoch a krovinách Sundalandu (zdroj: Wikipedia EN)
Tok — pár sa ozýva hlasným opakovaným hlasovým prejavom a háji teritórium v hustom podraste na začiatku hniezdnej sezóny
Odchov mláďat — guľovité hniezdo z tráv a listov nízko nad zemou; kľúčový je dostatok hmyzu pre rast mláďat (presná dĺžka inkubácie pre tento druh neoverená)
Mimohniezdne obdobie — druh je stály (nesťahovavý); pohybuje sa v menších kŕdlikoch v podraste a lesnom okraji
Pelichanie — zvyčajne po hniezdnej sezóne; obdobie zvýšenej potreby kvalitnej potravy (orientačné, presný termín pre druh neoverený)
Celoročne prítomný stály druh — nemigruje; celoročne obýva nížinné a podhorské lesy, kroviny a podrast v rámci svojho ostrovného areálu

Prostredie a požiadavky

Prostredie (voľne žijúci druh, nechová sa)
Druh sa v zajatí prakticky nechová — patrí mu voľná príroda; teoretický štandard analógiou s drobnými mäkkozobmi by bola priestranná husto zarastená voliéra
Timália sundská je voľne žijúci, neudomácnený endemický druh a štandard klietkového chovu preň neexistuje. Prirodzene sa zdržiava v hustom podraste nížinných a podhorských vlhkých lesov, krovín a sekundárnych porastov. Trvalý chov tohto druhu je nevhodný.
Prirodzený biotop
Nížinné a podhorské vlhké lesy, hustý podrast, sekundárne porasty, krovinové okraje lesa, mangrove, mokrade, záhrady a plantáže
Druh je biotopovo prispôsobivý — obýva nížinné a podhorské vlhké lesy (lowland a hill forest), ale aj sekundárne a narušené porasty, krovinové okraje, mangrove, mokrade a dokonca záhrady a plantáže. (Zdroj: oiseaux.net, Wikipedia EN.)
Spoločenské správanie
Žije v pároch a menších rušných kŕdlikoch; mimo hniezdenia sa často pridáva k zmiešaným kŕdľom iných druhov podrastu
Timália sundská je družný druh — pohybuje sa v pároch a menších kŕdlikoch, ktoré sa neústavne štverajú a šmýkajú v nízkej vegetácii. Mimo hniezdneho obdobia sa pripája k zmiešaným kŕdľom rôznych druhov podrastu. Vnútri skupinky udržiava kontakt štebotavými hláskami.
Teplota a podnebie
Teplé nížinné a podhorské lesy tropického pásma; endemit Sundalandu, ostrovná tropická klíma
Druh je prispôsobený na teplé, vlhké tropické lesy a kroviny Sundalandu — Borneo, Jáva a priľahlé ostrovy. Je stály (nesťahovavý) a celoročne zostáva vo svojom ostrovnom areáli. Tropická klíma s malou sezónnou variabilitou teplôt zodpovedá jeho životným nárokom.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Guľovité (kupolovité) hniezdo z tráv a listov nízko nad zemou; hniezdna sezóna február–júl
Pár stavia voľné guľovité (kupolovité) hniezdo z tráv a listov nízko nad zemou v hustej vegetácii, podobne ako príbuzná M. gularis (zdroj: Wikipedia EN). Hniezdna sezóna trvá február–júl (pred-monzúnové obdobie). Presný počet vajec, farba vajec, dĺžka inkubácie a kŕmenia mláďat nie sú v dostupných zdrojoch spoľahlivo overené pre tento druh (presné údaje neoverené).
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v plytkej vode a v rose podrastu; v dočasnej starostlivosti plytká miska s čistou vodou
Vo voľnej prírode sa drobné timálie kúpu v plytkých kalužiach a rose na vegetácii. Pri dočasnom držaní zraneného jedinca ponúkni plytkú misku s čistou vodou a udržuj suché, čisté prostredie.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Začiatok hniezdnej sezóny (február–apríl, pred-monzúnové obdobie)

Na začiatku hniezdnej sezóny sa pár ozýva hlasným opakovaným volaním a háji teritórium v hustom podraste. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými drobnými timáliami; presné údaje pre tento druh neoverené). Ide o správanie voľne žijúcich vtákov — druh sa v zajatí nerozmnožuje.

Hniezdo a znáška
Hniezdna sezóna február–júl (zdroj: Wikipedia EN); počet vajec a ich farba presne neoverené

Pár stavia voľné guľovité (kupolovité) hniezdo z tráv a listov nízko nad zemou v hustej vegetácii, analogicky s M. gularis. Hniezdna sezóna trvá február–júl. Presný počet vajec v znáške ani ich farba nie sú pre tento druh v dostupných zdrojoch spoľahlivo uvedené (presné údaje neoverené).

Inkubácia
Presná dĺžka neoverená (orientačne ~13–14 dní podľa drobných timálií)

Presná dĺžka inkubácie pre timáliu sundskú nie je v dostupných zdrojoch overená — pri porovnateľných drobných timáliách trvá orientačne 13–14 dní (uvádzame ako analógiou, nie druh-špecificky). V tomto období je kľúčový pokoj a dostatok hmyzu v okolí hniezda.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz nevyhnutný

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé) — kŕmia ich obaja rodičia. Živočíšna bielkovina, najmä hmyz a pavúky, je v tomto období nevyhnutná pre rast mláďat — zodpovedá to prevažne hmyzožravej strave druhu. Presná dĺžka kŕmenia na hniezde nie je pre tento druh spoľahlivo overená.

Vyletenie a vývoj mláďat
Presné údaje o veku vyletenia neoverené; juvenily bledšie sfarbené

Presný vek vyletenia mláďat pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overený (orientačne, analógiou s drobnými timáliami, okolo 12–14 dní). Mladé vtáky sú celkovo bledšie a prúžkovanie hrude je menej výrazné než u dospelých. Po vyletení rodičia mláďatá ešte istý čas dokrmujú.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s porovnateľnými drobnými timáliami sa odhaduje na prvý rok života. Keďže sú pohlavia takmer rovnako sfarbené, dospelé sfarbenie sa od juvenilného líši len jemne. Dožitie vo voľnej prírode je orientačne uvádzané okolo 6 rokov (zdroj: oiseaux.net).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Timália sundská cca 12 cm Timália žltobruchá 11–14 cm Krajčírik obyčajný 10–14 cm Timália šedolícna cca 12 cm Strnádka tajgová 15 cm
Timália sundská Timália žltobruchá (Mixornis gularis) Krajčírik obyčajný (Orthotomus sutorius) Timália šedolícna (Mixornis kelleyi) Strnádka tajgová (Emberiza tristrami)
Dĺžkacca 12 cm11–14 cm10–14 cmcca 12 cm15 cm
Váhacca 11 g10–15 gcca 6–10 gpresné údaje neoverené17–18 g
Dožitiedo cca 6 r (vo voľnej prírode, orientačne)do cca 5 rdo cca 6 rpresné údaje neoverenédo cca 8 r
OchranaIUCN LC (2018, stabilná populácia), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC (klesajúci trend), bez CITES
CharakteristikaHrdzavohnedý vrch, sivastá tvár, svetlá žltkastá dúhovka; výrazné (hrubé, kontrastné) tmavé prúžky na belavom alebo žltkastom hrdle a hrudi (bold-stripes); pohlavný dimorfizmus minimálnyJemné tenké tmavé špendlíkové čiarky na žltom hrdle a hrudi (pin-stripes); hrdzavé temeno, žltkasté obočie, olivovohnedý chrbát; donedávna tvorila jeden druh s M. bornensisDrobný olivovozelený vták s hrdzavým temenom a dlhým zdvihnutým chvostom; pripomína timáliu sfarbením temena, no je štíhlejší; hlas timálie sundskej sa prirovnáva krajčírikoviSivá tvár, olivovohnedý vrch, menej výrazné prúžkovanie hrude; príbuzný druh rodu Mixornis z IndočínyDrobná strnádka s čierno-bielou kresbou hlavy samca; na rozdiel od timálie má výrazný pohlavný dimorfizmus a je prevažne semenožravá
AreálEndemit Sundalandu (Borneo, Jáva, Banksa, Belitung a okolité ostrovy); stály druh nížinných lesov, krovín a podrastu žijúci v rušných kŕdlikoch; hlasné churring volaniaNajrozšírenejší babbler nížinných lesov a krovín južnej a JV Ázie (Nepál a SV India cez Indočínu po Sumatru a Filipíny); širší areál ako M. bornensisZáhrady, kroviny a okraje lesov južnej a JV Ázie; zdieľa biotop s timáliami, no patrí do inej čeľade (krajčírikovité)Vietnam, Kambodža a okolie; príbuzný druh rodu Mixornis v inej časti JV ÁzieVýchodoázijský sťahovavý druh tajgy; uvedená pre porovnanie odlišnej ekologickej stratégie — migrant vs. stály endemit, semenožravec vs. hmyzožravec

Zaujímavosti

1

Výrazné (bold) prúžky namiesto jemných (pin) prúžkov — kľúčovým znakom odlišujúcim timáliu sundskú od jej príbuznej timálie žltobruchej (Mixornis gularis) sú hrubšie a kontrastnejšie tmavé pozdĺžne prúžky na belavom alebo žltkastom hrdle a hrudi — tzv. bold-stripes. Práve táto výraznosť prúžkovania dala druhu anglické meno (bold-striped = výrazne pruhovaná) a je hlavnou terénnou charakteristikou.

2

Donedávna jeden druh, dnes dva — timália sundská bola dlho klasifikovaná ako poddruh alebo konšpecifická s timáliou žltobruchou (M. gularis). Na základe morfologických a novšej genetickej štúdie o štruktúre populácií v Sundalande (PubMed 2024) bola uznaná ako samostatný druh — dôkaz, že zdanlivá podobnosť dvoch timálií skrývala skutočné evolučné rozdiely.

3

Endemit Sundalandu — druh obýva výlučne ostrovné oblasti Sundalandu: Borneo, Jávu, Banksu, Belitung a okolité ostrovy (Anambas, Natuna, Banggi, Cagayan Sulu). Mimo tohto areálu sa nevyskytuje — ide o ostrovného endemita s obmedzenou distribúciou, čo ho odlišuje od hojne rozšírenej timálie žltobruchej.

4

Pohlavia prakticky na nerozoznanie — rovnako ako u príbuznej M. gularis, samec a samica timálie sundskej sa sfarbením takmer nelíšia (pohlavný dimorfizmus je minimálny). Určenie pohlavia podľa vzhľadu je v teréne takmer nemožné — obe pohlavia nesú rovnaké sfarbenie vrchu tela, sivastú tvár, výrazné tmavé prúžky hrude a svetlú dúhovku.

5

Neúnavný akrobat krovín — druh sa pohybuje v menších rušných kŕdlikoch, ktoré sa neústavne štverajú, šmýkajú a visia v nízkej vegetácii a podraste pri hľadaní hmyzu. Často sa pridáva k zmiešaným kŕdľom iných druhov — typický prejav správania ázijských timálií.

6

Hlas hlasnejší než vták — hoci sa timália sundská ľahko skryje v hustom listí, prezradí ju hlasné, vytrvalo opakované churring a rapotavé volania počuteľné do diaľky. Pozorovatelia ju preto často skôr počujú, než uvidia — hlas je prvým znakom prítomnosti druhu v lesnom poraste.

7

Prispôsobivý ostrovný druh — timália sundská obýva nielen pralesné nížinné biotopy, ale aj sekundárne a narušené lesy, krovinové okraje, mangrove, mokrade, záhrady a plantáže. Táto biotopová pružnosť v rámci Sundalandu je jedným z dôvodov, prečo je napriek ostrovnému rozšíreniu hodnotená ako druh s najmenej ohrozeným (LC) stavom.

8

Od Macronus k Mixornis — zložitá taxonomická cesta — druh opísal Charles Lucien Bonaparte v roku 1850 z Bornea, pôvodne ako Timalia (Macroni) bornensis; dlho bol známy ako Macronus (Macronous) bornensis. Na základe fylogenetických prác bol preradený do rodu Mixornis a napokon uznaný za plnohodnotný druh — príklad toho, ako moderná veda mení naše chápanie ázijskej biodiverzity.

9

Paleoriečne bariéry formovali druh — genetická štúdia (2024) ukázala, že genetická štruktúra populácií M. bornensis odráža staré riečne systémy Sundalandu zo Štvrtohôr, keď bol Sunderland pevninský komplex. Prastarý paleo-riečny systém bol biologickou bariérou, ktorá geneticky izolovala ostrovné populácie — nielen geografická vzdialenosť, ale aj histórica krajiny Sundalandu určuje súčasné rozšírenie druhu.

Taxonomická klasifikácia

species Timália sundská (Mixornis bornensis)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Timaliidae (timáliovité)
Rod Mixornis Blyth, 1842
Druh Mixornis bornensis (Bonaparte, 1850)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — endemický ostrovný druh Sundalandu (Borneo, Jáva a priľahlé ostrovy); v Európe nie je udomácnený a v avikultúre sa prakticky nechová
Poddruhy Druh je polytypický — rozoznáva sa 8 poddruhov: M. b. bornensis (Bonaparte, 1850) — Borneo okrem severu; M. b. zopherus (Sharpe, 1879) — Anambas Islands; M. b. everetti (Sharpe, 1888) — Bunguran, Severné Natuna ostrovy; M. b. zaperissus (Oberholser, 1912) — Severné Natuna ostrovy okrem Bunguran; M. b. argenteus (Salvadori, 1879) — Banggi a Malawali, severné Borneo; M. b. cagayanensis (Hartert, 1905) — Cagayan Sulu, severné Borneo; M. b. montanus (Sharpe, 1879) — Sabah, severné Borneo; M. b. javanicus (Mayr, 1944) — Jáva, Banksa a Belitung. Druh opísal Charles Lucien Bonaparte v roku 1850 na základe exemplárov z Bornea; dlho bol zaraďovaný do rodu Macronus (Macronous) bornensis a považovaný za konšpecifický s M. gularis, od ktorého bol oddelený ako samostatný druh na základe morfologických a molekulárnych štúdií (IOC). (Zdroj: Avibase ID A9C7156024EDD228, Wikispecies.)
Avibase_ID A9C7156024EDD228

? Často kladené otázky

V praxi nie. Timália sundská je voľne žijúci, neudomácnený endemický druh Sundalandu, ktorý sa v európskej avikultúre prakticky nechová. Je to čulý, plachý a prevažne hmyzožravý vták s nárokmi (hustý podrast, bohatá živá potrava, neustály pohyb v kŕdliku), ktoré bežný chov nedokáže napodobniť. Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter; akékoľvek chovateľské odporúčania sú len teoreticky odvodené zo zásad pre drobné mäkkozobé a hmyzožravé vtáky. Najlepší spôsob, ako druh spoznať, je pozorovanie vo voľnej prírode na Borneo alebo Jáve.

Kľúčový rozdiel je v prúžkovaní hrude: timália sundská má hrubšie, výraznejšie a kontrastnejšie tmavé prúžky na belavom alebo žltkastom hrdle a hrudi (bold-stripes), zatiaľ čo timália žltobruchá má jemnejšie, tenšie, špendlíkové čiarky (pin-stripes) na žltejšom podklade. Oba druhy majú hrdzavohnedý vrch, sivastú tvár a svetlú dúhovku. Areálovo sa neprekrývajú — timália sundská je endemitom Sundalandu (Borneo, Jáva), timália žltobruchá žije v južnej a juhovýchodnej Ázii (India, Indočína, Malajzia, Sumatra, Filipíny).

Je to prevažne hmyzožravý druh. Po celý rok tvorí základ jedálnička drobný hmyz a bezstavovce — mravce, húsenice, kobylky, chrobáky a pavúky — ktoré neúnavne vyzbiera v nízkej vegetácii a podraste. Sezónne dopĺňa drobné plody a bobule, príležitostne aj nektár. Živá potrava je pre timáliu nevyhnutným základom.

Áno — timália sundská je endemický ostrovný druh Sundalandu. Vyskytuje sa výlučne na Borneo, Jáve, Bankse, Belitungu a priľahlých ostrovoch (Anambas, Natuna, Banggi, Cagayan Sulu, Sabah). Obýva nížinné a podhorské vlhké lesy, kroviny, sekundárne porasty, okraje lesa, mangrove a záhrady. Je to stály (nesťahovavý) druh — nemigruje. V Európe sa nevyskytuje.

IUCN hodnotí timáliu sundskú ako najmenej ohrozenú (LC, 2018) — druh má stabilnú populáciu a primerane veľký ostrovný areál. Nie je zaradená v žiadnej prílohe CITES. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR). V rámci EÚ platia všeobecné pravidlá ochrany voľne žijúceho vtáctva. Hlavnou dlhodobou hrozbou je odlesňovanie a strata lesného habitatu na Borneo a Jáve.

Hniezdna sezóna trvá február–júl (pred-monzúnové obdobie). Pár stavia voľné guľovité (kupolovité) hniezdo z tráv a listov nízko nad zemou v hustej vegetácii (zdroj: Wikipedia EN). Presný počet vajec, ich farba, dĺžka inkubácie a kŕmenia mláďat nie sú pre tento druh v dostupných zdrojoch spoľahlivo overené (presné údaje neoverené) — pri porovnateľných drobných timáliách trvá inkubácia orientačne okolo 13–14 dní. Mláďatá kŕmia obaja rodičia, pričom hmyz je v tomto období nevyhnutný.

Sundaland je biogeografický región v juhovýchodnej Ázii zahŕňajúci Malajský polostrov, Sumatru, Borneo, Jávu a ich priľahlé ostrovy. Počas Štvrtohôr, keď bola morská hladina nižšia, tvorili tieto oblasti súvislú pevninu preplnenú tropickými lesmi. Staré riečne systémy v tomto „zaliatom“ kontinente (paleoríeky) slúžili ako geografické bariéry, ktoré izolovali a formovali populácie vtákov vrátane M. bornensis. Genetická štúdia (2024) ukázala, že rozšírenie a genetická štruktúra timálie sundskej dodnes odráža tieto pradávne riečne bariéry Sundalandu.

ZDROJ: Avibase (Mixornis bornensis, ID A9C7156024EDD228, SK názov timália sundská, čeľaď Timaliidae, autor Bonaparte 1850, 8 poddruhov; https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=A9C7156024EDD228), Wi

 Video — Timália sundská

Timália sundská (Mixornis bornensis) — spev a hlas v prírode

Timália sundská (Mixornis bornensis) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Bold-striped Tit-Babbler, Česky:   presné údaje neoverené (v češtine nie je zavedený ustálený názov pre oddelený druh), Nemecky:   Fleckenmeisentimalie, Španielsky:   Timalí de Borneo, Francúzsky:   Timalie de Bornéo, Taliansky:   presné údaje neoverené, Holandsky:   Gevlekte Timalia, Portugalsky:   presné údaje neoverené, Poľsky:   tymalka smugowana, Maďarsky:   presné údaje neoverené, Rusky:   Пёстрая тимелия, Japonsky:   シマムシクイチメドリ