Timália modrooká (Cyanoderma erythropterum)

Timaliidae (timáliovité)

Timália modrooká

Cyanoderma erythropterum — drobná sundská tímália gaštanových krídel a modrookej tváre — skrytý hmyzožravec nížinného lesného podrastu Malajského polostrova a Sumatry

IUCN: LC (Least Concern, 2017) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN 2017). Druh má pomerne rozsiahly areál v Sundskej oblasti (Malajský polostrov, Sumatra a priľahlé ostrovy) a v rámci tohto areálu je bežným rezidencom nížinných lesov. Populácia sa nepovažuje za blížiacu sa prahom pre kategórie ohrozenia. Hlavnou dlhodobou hrozbou je odlesňovanie nížinných stálozelených lesov Sundskej oblasti a premena lesov na plantáže. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Poznámka: populačný trend (stable/decreasing) nie je explicitne uvedený v dostupných verejných zdrojoch — presné údaje neoverené.
Dĺžka12,5–13,5 cm
PôvodMalajský polostrov a Sumatra (Sundská oblasť)
PovahaPlachý, aktívny hmyzožravec nížinného podrastu
StravaPrevažne hmyz (chrobáky, mravce, bzdochy, palicovce)
Dožitiepresné údaje neoverené
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

70% 15% 10% STRAVA zloženie
Hmyz a bezstavovce — malé chrobáky (Coleoptera), mravce, bzdochy (Hemiptera) a iné článkonožce vyzobávané z mŕtveho lístia, konárov a kôry v podraste; hlavná zložka potravy počas celého roka 70%
Palicovce a väčší hmyz (Phasmatodea) — príležitostná, ale doložená korisť, uvádzaná v literatúre ako charakteristická pre tento druh 15%
Drobné plody a bobule — sezónny rastlinný doplnok v podraste lesa 10%
Pavúky a iné drobné bezstavovce — príležitostný doplnok pri prehľadávaní vegetácie 5%

Odporúčané potraviny

  • Živá potrava — drobný hmyz a bezstavovce (malé chrobáky, mravce, larvy, bzdochy, drobné palicovce); pre tímálie hlavná a nevyhnutná zložka; druh sa v chove prakticky nedrží — ide o teoretickú bázu
  • Drobné plody a bobule — sezónny doplnok zodpovedajúci prirodzenej potrave v lesnom podraste
  • Mäkká hmyzožravecká miešanka a vaječná miešanka — teoretická náhrada živej potravy v dočasnej starostlivosti
  • Zelené krmivo — hviezdica prostredná, mladá púpava, naklíčené semená (nepostriekané, umyté)
  • Vitamíny a minerály — najmä vápnik a vitamín D3 v období rozmnožovania
  • Grit a sépiová kosť — trvalo k dispozícii na podporu trávenia
  • Čerstvá pitná voda denne a plytká miska na kúpanie — vymieňaná každý deň

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre vtáky
  • Cibuľa, cesnak, pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Soľ, slané, korenené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky
  • Postriekaný (pesticídmi ošetrený) hmyz, semená a zelenina neznámeho pôvodu — riziko otravy
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté krmivo a živá potrava — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Výlučne semenná strava bez živočíšnej bielkoviny — pre prevažne hmyzožravý druh nevhodné, vedie k podvýžive
Tip od odborníka Timália modrooká je v prírode prevažne hmyzožravý druh — základ jedálnička tvoria drobné chrobáky (Coleoptera), mravce, bzdochy (Hemiptera) a palicovce (Phasmatodea), ktoré metodicky vyzobáva z mŕtveho lístia, konárov a kôry v podraste. Tento druh sa v európskej avikultúre prakticky nechová — ide o voľne žijúceho sundského lesného vtáka, takže overené chovateľské recepty preň neexistujú. Odporúčania nižšie sú teoreticky odvodené zo všeobecných zásad pre drobné hmyzožravé a mäkkozobé vtáky: ťažisko na živej potrave (drobný hmyz a larvy), doplnkovo kvalitná mäkká a vaječná miešanka, sezónne bobule a plody, vápnik a vitamín D3 v hniezdnom období, grit a sépiová kosť trvalo k dispozícii a denne čerstvá voda. Presné kŕmne dávky pre tento druh v zajatí nie sú overené.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.6
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Timália modrooká má nenápadný, ale charakteristický hlas — jej typickým prejavom je hooting-like volanie (houkavé volanie) pozostávajúce z počiatočného „hu“ a po ňom nasledujúcich 5–7 tónov „ho“ alebo „poh“. Pri vokalizácii zaujíma charakteristickú polohu — vzpriamuje hlavu smerom nahor a modrá holá koža na hrdle sa stáva výraznejšou. V hustom podraste lesa je hlas počuť skôr ako vidieť samotného vtáka. V zajatí sa prakticky nechová, takže otázka rušenia susedov je len teoretická.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Timália modrooká nie je maznavý vták na ruku — ide o plachý, voľne žijúci druh vlhkých nížinných lesov, ktorý sa v zajatí prakticky nechová. Hoci pozorovatelia v Singapure opisujú druh ako relatívne tolerantný voči prítomnosti ľudí pri pozorovaní, fyzický kontakt s človekom je preň stresujúci. Akýkoľvek vzťah má podobu pokojného pozorovania z odstupu.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny, pohyblivý druh — timália modrooká sa celý deň metodicky prešmykuje hustým podrastom lesa a akrobaticky prehľadáva mŕtve lístie, konáre a kôru za hmyzom. Pohybuje sa v pároch alebo malých skupinkách, pričom pokrýva pomerne veľkú plochu teritória. Jej prirodzenou potrebou je husté nížinné lesné prostredie s množstvom potravy; práve táto viazanosť na primárny les je dôvod, prečo sa nehodí do klietkového chovu.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Timália modrooká nenapodobňuje ľudskú reč — tímálie túto schopnosť nemajú. Jej repertoár tvoria vrodené vokalizácie: houkavé opakované volanie a kontaktné hlásky. Reč sa nenaučí; ide o voľne žijúci druh, ktorý sa nechová ako spoločenský vták.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Timália modrooká má charakteristický, ale nenápadný hlas — jej typickým prejavom je hooting-like volanie (houkavé volanie): séria opakovaných tónov, pričom prvý tón „hu“ je úvodný a po ňom nasleduje 5–7 tónov „ho“ alebo „poh“. Toto volanie je hlas druhu, ktorý vytvára intímnu atmosféru hustého tropického lesa. Počas vokalizácie vták zaujíma nápadnú polohu — vzpriamuje hlavu smerom nahor a potom sa ukloní späť do vodorovnej polohy; v tomto momente sa modrá holá koža na stranách hrdla stáva výraznejšou. V husrom podraste je druh skôr počuť ako vidieť. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Keďže sa v zajatí prakticky nechová, posudzovanie hlasitosti v domácom prostredí je len teoretické.

Dokáže hovoriť? Timália modrooká nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Tímálie túto schopnosť nemajú — repertoár houkavého volania a kontaktných hlások je vrodený. Reč sa nenaučí; ide o voľne žijúci sundský lesný druh, ktorý sa nedrží ako hovoriaci spoločenský vták.

Typické zvuky

  • Hlavné houkavé volanie — séria opakovaných tónov: úvodné „hu“ nasledované 5–7 tónmi „ho“ alebo „poh“; vydávané z krytého miesta v podraste, hlas nesie dosť ďaleko v hustom lese
  • Vizuálno-akustický dispej pri vokalizácii — druh vzpriamuje hlavu smerom nahor a nakláňa ju späť; modrá holá koža na stranách hrdla sa pri tom stáva výraznejšou (doložené z terénu BESGroup)
  • Kontaktné hlásky v skupinkách — pri pohybe v podraste a spoločnom hľadaní potravy si vtáky v páre alebo kŕdliku vymiňajú tiché kontaktné zvuky
  • Poplašné hlásky — pri vyrušení vydáva ostrejšie, rýchlejšie hlásky; druh je v prírode pomerne tolerantný voči prítomnosti pozorovateľov, no hniezdna blízkosť ho vzrušuje

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna — dokumentované hniezdenie a stavba hniezd na Malajskom polostrove a v Singapure od apríla do júla (BESGroup, Singapore Bird Group); presné dátumy sa mierne líšia podľa lokality
Tok — samec spieva typický hooting-like hlas, vzpriamuje hlavu smerom nahor, modrá holá koža na hrdle sa stáva výraznejšou; začiatok pred hlavnou hniezdnou sezónou
Odchov mláďat — obaja rodičia sa podieľajú na stavbe hniezda a odchove; hmyz nevyhnutný pre rast mláďat
Pohniezdne obdobie — druh je celoročne stály (nesťahuje sa), v skupinkách prehľadáva podrast za hmyzom; v rovníkovej klíme nie je výrazné obdobie vegetatívneho pokoja
Celoročne stály druh svojho areálu — druh nemigruje na dlhé vzdialenosti, pohybuje sa v pároch alebo malých skupinkách v nížinných lesoch do 800 m nadmorskej výšky

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Neudomácnený voľne žijúci druh — v zajatí sa prakticky nechová. Timália modrooká je sundský tropický lesný vták nížinného podrastu; v európskej avikultúre nie je etablovaný a chovateľské skúsenosti s ním v zásade neexistujú. Nejde o klietkového maznáčika ani o štandardný voliérový druh — je to aktívny, pohyblivý hmyzožravec s nárokmi (primárny tropický les, hustý podrast, živá potrava), ktoré bežný chov nedokáže napodobniť. Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter; akékoľvek chovateľské odporúčania sú len teoreticky odvodené zo zásad pre drobné hmyzožravé vtáky a nie sú pre tento druh overené.
Priestor Druh sa v zajatí prakticky nechová, preto preň neexistuje overený priestorový štandard. Teoreticky — analógiou s drobnými hmyzožravými lesníkmi — by si vyžadoval priestrannú, husto zarastenú voliéru s tropickými drevinami, krovinami a bambusom, keďže sa prirodzene zdržiava v nízkom podraste nížinných lesov. V skutočnosti je to však viazaný tropický lesný druh s konkrétnymi nárokmi na biotop, teplotu a potravu, ktoré tesná klietka nedokáže naplniť. Pre tento druh je preto namiesto chovu vhodné pozorovanie vo voľnej prírode v jeho areáli.
Deti v domácnosti Timália modrooká nie je domáci maznáčik ani spoločenský vták pre deti — ide o plachý, voľne žijúci druh, ktorý sa v zajatí nechová. Deti ju môžu spoznať skôr ako zaujímavý druh z atlasu vtákov: učí o tropických lesoch Sundskej oblasti, o živote v nížinnom podraste a o fascinujúcom vizuálno-akustickom zobrazení s modrou kožou okolo oka. Ak by ste mali šťastie pozorovať ju v Malajzii alebo Singapure, platí pravidlo nerušiť — sledovať z diaľky, nechytať a nehľadať hniezdo. Najlepšou interakciou s týmto druhom je rešpekt k voľne žijúcim vtákom.
Hlučnosť Druh má stredne tichý hlas prispôsobený hláseniu sa v hustom lesnom podraste — opakované krátke houkavé hlásky neprenikajú silno cez steny. Keďže sa timália modrooká v zajatí prakticky nechová a ide o voľne žijúci sundský lesný druh, posudzovanie vhodnosti do bytu je len teoretické.
Verdikt odborníka Timália modrooká (Cyanoderma erythropterum) je drobná tímália (12,5–13,5 cm) z čeľade timáliovité (Timaliidae) charakteristická gaštanovo-hnedými krídlami, plecami a chrbtom kontrastujúcimi so sivastou hlavou, lícami a hruďou a blanšírovanejším bruchom. Najnápadnejším znakom je modrá holá koža okolo oka — jednoznačný diagnostický znak druhu; zobák je ružovkasto-biely a nohy ružovkasté. Mláďatá sú bledšie s menej výraznou modrou okolo oka; pohlavia sú na pohľad takmer rovnaké. Druh žije v pároch alebo malých skupinkách v podraste a metodicky prehľadáva mŕtve lístie a konáre v akrobatických polohách; živí sa prevažne hmyzom — malými chrobákmi, mravcami, bzdochmi a palicami. Obýva primárne a druhotné nížinné stálozelené lesy a kroviny Sundskej oblasti — Malajský polostrov od juhu Thajska po Singapur a Sumatra s priľahlými ostrovmi — do nadmorskej výšky 800 m. Je to stály (nesťahovavý) druh. Hlas je charakteristický opakovaný houkavý prejav: úvodné „hu“ + 5–7 tónov „ho/poh“; počas spevu vták vzpriamuje hlavu nahor a modrá koža na hrdle sa stáva výraznejšou. Hniezdi nízko v bambuse alebo krovine (okolo 2–2,5 m nad zemou) z mŕtvych listov; hniezdna sezóna na Malajskom polostrove zahŕňa jarné a letné mesiace. Druh má 3 poddruhy. V avikultúre sa prakticky nechová — ide o voľne žijúci sundský lesný druh; akékoľvek chovateľské odporúčania sú len teoreticky odvodené. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC, 2017); nie je v CITES. Borneanská populácia, predtým zaraďovaná k tomuto druhu, je dnes uznaná ako samostatný druh sivohlavá tímália (Cyanoderma bicolor).

Prostredie a požiadavky

Prostredie (voľne žijúci druh, nechová sa)
Druh sa v zajatí prakticky nechová — namiesto klietky mu patrí voľná príroda; teoretický štandard analógiou s drobnými tropickými hmyzožravými vtákmi by bola priestranná husto zarastená voliéra s tropickou vegetáciou
Timália modrooká je voľne žijúci, neudomácnený tropický lesný druh a štandard klietkového chovu preň neexistuje. Prirodzene sa zdržiava v podraste nížinných stálozelených lesov a krovín Sundskej oblasti do 800 m n. m. Ak by sa jedinec dočasne ocitol v ľudskej starostlivosti (zranenie), potrebuje pokojné, kryté a husto zarastené prostredie s úkrytmi. Trvalý chov tohto druhu je nevhodný.
Spoločenské správanie
Žije v pároch alebo malých skupinkách; metodicky prehľadáva podrast spoločne; príležitostne sa pridáva k zmiešaným kŕdľom spevavcov
Druh sa pohybuje v pároch alebo malých skupinkách a metodicky prehľadáva podrast. Mimo hniezdenia sa môže pridávať k zmiešaným loveckým kŕdľom (mixed-species flocks) iných drobných lesných spevavcov. V hniezdnej sezóne sú páry teritoriálne; obaja rodičia sa podieľajú na stavbe hniezda a odchove mláďat.
Teplota a podnebie
Tropický druh rovníkových a subtropických lesov Sundskej oblasti; prevažne stály, prispôsobený na teplé a vlhké podnebie
Druh je viazaný na vlhké tropické a subtropické nížinné stálozelené lesy Sundskej oblasti (Malajský polostrov, Sumatra a priľahlé ostrovy). V rámci areálu je prevažne stály a nesťahuje sa na dlhé vzdialenosti; obýva polohy od nížin do 800 m n. m. Vyžaduje teplé a vlhké prostredie charakteristické pre tropické lesy Juhovýchodnej Ázie.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Hniezdo nízko v bambuse alebo krovine (okolo 2–2,5 m nad zemou) z mŕtvych listov a rastlinného materiálu; hniezdna sezóna jarné a letné mesiace na Malajskom polostrove
Dokumentovaná stavba hniezd v bambusových húštinách a lesnom podraste vo výške okolo 2–2,5 m nad zemou (BESGroup Ipoh 2017, Singapore Bird Group 2018). Nesting materiál tvoria prevažne mŕtve bambusové listy, listy iných drevín a rastlinné vlákna; hniezdo má priemer okolo 20 cm s malým vstupným otvorom. Obaja rodičia sa podieľajú na stavbe. Presná veľkosť znášky, sfarbenie vajec a dĺžka inkubácie pre tento druh nie sú v dostupných zdrojoch spoľahlivo overené — uvádzame len doložené terénne pozorovania.
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v rose podrastu a v plytkých vodných plochách; v dočasnej starostlivosti plytká miska s čistou vodou
Vo voľnej prírode sa drobné tímálie kúpu v rose na vegetácii a v plytkých kalužiach. Pri dočasnom držaní zraneného jedinca ponúkni plytkú misku s čistou vodou a udržuj suché, čisté prostredie ako prevenciu plesní a parazitov. Druh sa bežne nechová, takže ide o všeobecné odporúčanie.
Svetlo a denný režim
Denný vták tropického lesného podrastu; aktívny počas dňa, celoročne stály v rámci tropického areálu
Timália modrooká je denný vták, aktívny počas celého dňa v zatienenom prostredí hustého nížinného lesného podrastu. Na rozdiel od migrantov je celoročne stálym druhom svojho areálu; nemá výrazný sezónny rytmus viazaný na migráciu. Hniezdny cyklus riadi predovšetkým dostupnosť potravy a mierne sezónne výkyvy vo vlhkosti a zrážkach v Sundskej oblasti.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Jar (február–apríl na Malajskom polostrove, orientačne)

Počas toku samec spieva typické houkavé volanie (hu + 5–7 tónov ho/poh) z krytého miesta v podraste a pri vokalizácii zaujíma charakteristickú polohu — vzpriamuje hlavu nahor a nápadná modrá holá koža na stranách hrdla sa stáva výraznejšou (zdroj: BESGroup 2016). Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými drobnými tímáliami; presné údaje pre tento druh neoverené). Ide o správanie voľne žijúcich vtákov — druh sa v zajatí nerozmnožuje.

Hniezdo a znáška
Hniezdo v bambusovej húšine alebo krovine, 2–2,5 m nad zemou; jar a letné mesiace

Pár stavia hniezdo nízko v bambusovej húšine alebo krovitom podraste, vo výške okolo 2–2,5 m nad zemou (BESGroup Ipoh apríl 2017, Singapore Bird Group máj 2018). Nesting materiál tvorí prevažne mŕtve bambusové a iné listy a rastlinné vlákna; hniezdo má priemer okolo 20 cm s malým vstupným otvorom. Obaja rodičia sa rovnomerne podieľajú na stavbe. Presný počet vajec, ich sfarbenie a rozmery pre tento druh nie sú v dostupných zdrojoch spoľahlivo overené — uvádzame len terénne doložené fakty.

Inkubácia
Presné údaje pre tento druh neoverené (orientačne ~13–15 dní pri drobných tímáliách)

Presná dĺžka inkubácie pre timáliu modrookú nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overená — pri porovnateľných drobných tímáliách trvá orientačne 13–15 dní (uvádzame ako orientačné, nie druh-špecifické). Na vajciach pravdepodobne sedia obaja rodičia striedavo, čo zodpovedá pozorovaniam rovnomerného delenia práce pri stavbe hniezda.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Hmyz nevyhnutný; obaja rodičia kŕmia

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé). Živočíšna bielkovina, najmä hmyz, je v tomto období nevyhnutná pre rast mláďat — zodpovedá to prevažne hmyzožravej strave druhu. Obaja rodičia sa podieľajú na stavbe hniezda (doložené), čo naznačuje spoločný odchov mláďat. Presná dĺžka kŕmenia na hniezde nie je pre tento druh spoľahlivo overená.

Vyletenie a vývoj mláďat
Mláďatá bledšie s menej výraznou modrou okolo oka; presný vek vyletenia neoverený

Presný vek vyletenia mláďat pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overený (pri drobných tímáliách mláďatá zvyčajne opúšťajú hniezdo aproximatívne po dvoch týždňoch — orientačné). Juvenily sú celkovo bledšie než dospelé vtáky a majú menej výraznú modrú holú koža okolo oka (zdroj: Singapore Birds Project). Po vyletení rodičia mláďatá ešte istý čas dokrmujú. Plné dospelé sfarbenie s výraznou modrou okolo oka sa nadobúda postupne.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s porovnateľnými drobnými tímáliami sa odhaduje na prvý rok života. Dožitie vo voľnej prírode ani v zajatí nie je pre tento druh overené v dostupných zdrojoch — presné údaje neoverené.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí prakticky nechová a neochočuje — ide o voľne žijúceho sundského lesného vtáka. Aklimatizácia na človeka nie je reálnym cieľom; akýkoľvek kontakt je preň stresujúci.

Timália modrooká je plachý voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje — žije skryto v hustom podraste lesov a pred človekom ustupuje. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik a v zajatí sa prakticky nechová, takže overené postupy skrotenia preň neexistujú a ani nedávajú zmysel. Hoci sa pozorovatelia v Singapure zmieňujú, že druh je relatívne tolerantný k prítomnosti ľudí pri pokojnom sledovaní, ide o individuálne správanie, nie o znáznačenie zdomestikovanosti. Jediný zmysluplný vzťah k tomuto druhu je pozorovanie z odstupu vo voľnej prírode bez rušenia.

1

Neusiluj sa o ochočenie — timália modrooká je voľne žijúci plachý druh, ktorý sa v zajatí nedrží a kontakt s človekom ho stresuje

2

Ak pozoruješ druh v prírode (Malajzia, Singapur, Thajsko, Sumatra), sleduj ho ticho z odstupu ďalekohľadom — nepribližuj sa, neplaš a nehľadaj hniezdo

3

Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici — drž ho v tichu a tme, minimalizuj manipuláciu

4

Rešpektuj ochranu spevavcov — nepodporuj odchyt ani obchod s voľne žijúcimi tímáliami

Cena a kde kúpiť

v avikultúre sa prakticky nechová — bežná trhová cena neexistuje (presné údaje neoverené)

Timália modrooká sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre prakticky nechová — ide o voľne žijúci, neudomácnený sundský lesný druh, ktorý sa bežne neponúka u chovateľov ani na burzách, takže štandardná trhová cena preň neexistuje a presné údaje nie sú k dispozícii. Druh nie je zaradený v CITES, no v rámci EÚ platia všeobecné pravidlá ochrany voľne žijúceho vtáctva a veterinárne a dovozné predpisy. Jediné reálne stretnutie s týmto druhom má podobu pozorovania vo voľnej prírode v jeho areáli (Malajský polostrov, Singapur, Sumatra). Akúkoľvek ponuku na predaj voľne odchytenej tímálie treba považovať za podozrivú z hľadiska legálnosti pôvodu.

Druh sa bežne nepredáva — v avikultúre sa prakticky nechová; namiesto kúpy je vhodné pozorovanie vo voľnej prírode v jeho areáli
Odborná literatúra, atlasy vtákov a databázy (Avibase, eBird, Birds of the World) — najlepší zdroj poznania tohto druhu
Pri akejkoľvek ponuke voľne žijúcej tímálie over legálnosť pôvodu a nahlás podozrenie z nelegálneho odchytu príslušným orgánom
Na čo si dať pozor Timália modrooká nie je vták na predaj ani na chov — ide o voľne žijúci sundský lesný druh, ktorý sa v avikultúre prakticky nedrží. Akúkoľvek ponuku na kúpu tejto tímálie ber ako varovný signál z hľadiska legálnosti pôvodu. Ak ťa druh zaujíma, najlepšie ho spoznáš pozorovaním vo voľnej prírode a štúdiom atlasov a databáz. Podpora ochrany spevavcov a odmietnutie obchodu s voľne odchytenými vtákmi sú v prípade tohto druhu dôležitejšie než akékoľvek chovateľské rady.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Timália modrooká 12,5–13,5 cm Timália červenohlavá 12 cm Sivohlavá tímália 12–13 cm Timália zlatá cca 12 cm Timália rezavočelá 11–12 cm
Timália modrooká Timália červenohlavá (Cyanoderma ruficeps) Sivohlavá tímália (Cyanoderma bicolor) Timália zlatá (Cyanoderma chrysaeum) Timália rezavočelá (Cyanoderma rufifrons)
Dĺžka12,5–13,5 cm12 cm12–13 cmcca 12 cm11–12 cm
Váhapresné údaje neoverené7–12 gpresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Dožitiepresné údaje neoverenédo cca 7 rpresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Hlučnosťneudomácnený voľne žijúci druh — nechová saneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druh
Stav IUCNIUCN LC (2017), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC (klesajúci trend), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaGaštanovo-hnedé krídla, plecia a chrbát; sivastá hlava, líca a hruď; blanšírovanejšie brucho; výrazná modrá holá koža okolo oka; ružovkasto-biely zobák; pohlavia takmer rovnakéOlivovo-hnedý vrch a žltkasto-okrovožltý spodok; sýto hrdzavá čiapka na temene a šiji; tmavé gaštanové oko (bez modrej holej kože); sivý zobák; pohlavia takmer rovnakéVeľmi podobná timálii modrookej — gaštanovo-hnedé krídla a chrbát, sivá hlava a hruď, modrá holá koža okolo oka; poddruh bicolor má výraznejšie tmavé sfarbenie koruny a krku; predtým zaraďovaná k C. erythropterumZlatožltý vrch a spodok tela, sivé líca; modrá holá koža okolo oka (rod Cyanoderma); nápadnejšia žltá farba ju odlíši od hnedastých príbuznýchHrdzavé čelo a temeno, olivovo-hnedý vrch tela, svetlejší spodok; holá koža okolo oka menej výrazná než u timálie modrookej; bez výrazného gaštanového sfarbenia krídel
AreálNížinné stálozelené lesy a kroviny Sundskej oblasti — Malajský polostrov (juh Thajska po Singapur) a Sumatra s ostrovmi; hmyzožravý druh podrastu, stály, 3 poddruhyHusté krovie a bambusový podrast od východných Himalájí cez severnú Indočínu a strednú/južnú Čínu po Taiwan; hmyzožravec podrastu, prevažne stály, 6 poddruhovBorneo (endemit) — lesy Borneského štítu; oddelená od C. erythropterum fylogeneticky a biogeograficky (Wallaceova línia); klesajúci populačný trend v súvislosti s odlesňovanímPohoria severovýchodnej Indie, Mjanmarska, Thajska, Laosu, Číny (Jün-nan) — horský druh na rozdiel od nížinnej timálie modrookej; ekologicky viazaná na podobný hustý podrastJuhovýchodná Ázia od Mjanmarska a Thajska po Indočínu a Malajský polostrov; obýva podobné biotopy hustého podrastu a krovín ako timália modrooká, ale iný druh

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena hlasu

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva, vlhkej podestielky alebo zatuchnutej živej potravy — riziko najmä u stresovaných vtákov v dočasnej ľudskej starostlivosti (napr. zranené jedince). Prevencia: čerstvé, suché krmivo, hygienické a dobre vetrané prostredie, suchá podestielka. Liečba antifungálnymi liekmi je dlhá a patrí do rúk aviárneho veterinára.

Endoparazity a črevné infekcie (kokcídie, hlísty)
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť

Voľne žijúce tropické vtáky bežne nesú črevné parazity (kokcídie, hlísty), ktoré sa pri zhoršenej kondícii alebo v stiesnenom prostredí premnožia. U dočasne držaných jedincov pomáha hygiena, čerstvé krmivo a koprologická kontrola trusu; liečba cielenými antiparazitikami patrí veterinárovi. Nové či zranené vtáky drž oddelene v karanténe.

Stres a poranenia z odchytu a manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a hlavy, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Najväčšie riziko pre tento plachý voľne žijúci druh. Odchyt, transport a manipulácia spôsobujú silný stres a fyzické poranenia. U zranených jedincov v záchrannej stanici je kľúčové ticho, tma, minimum manipulácie a rýchly návrat do prírody. Stres výrazne oslabuje imunitu a otvára dvere ďalším infekciám.

Podvýživa pri nevhodnej (nehmyzožravej) strave
stredná

Príznaky: Apatia, nastŕpané perie, slabosť, zhoršená kondícia, poruchy operenia

U prevažne hmyzožravého druhu vedie kŕmenie bez kvalitnej živej potravy k podvýžive a deficitu bielkovín a vitamínov. V prirodzenom prostredí druh prijíma hlavne hmyz; v dočasnej starostlivosti treba ťažisko klásť na živú potravu a kvalitnú mäkkú a vaječnú miešanku. Presné kŕmne potreby v zajatí nie sú overené.

Tropické infekčné choroby a ektoparazity (roztoče, vši)
stredná

Príznaky: Intenzívne čistenie peria, poranenia kože, rednutie operenia, letargia, chudnutie

Tropické vtáky z nížinných lesov môžu niesť ektoparazity (roztoče peria, vtáčie vši) a sú náchylnejšie na tropické infekčné choroby v neprirodzených klimatických podmienkach mimo svojho areálu. Karanténa nových jedincov, pravidelná kontrola operenia a hygienické prostredie sú základnou prevenciou. Liečba patrí aviárnemu veterinárovi s praxou v exotickej ornitológii.

Prevencia Timália modrooká sa v zajatí prakticky nechová, takže nasledujúce zásady platia najmä pre dočasnú starostlivosť o zranené alebo zoslabnuté voľne žijúce jedince (napr. v záchrannej stanici): (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie; stres je pre tento plachý druh najväčšou hrozbou a oslabuje imunitu. (2) Strava s ťažiskom na živej potrave — drobný hmyz a bezstavovce, doplnkovo kvalitná mäkká a vaječná miešanka; čistá voda denne. (3) Suché, hygienické a bezprievanové prostredie — prevencia plesní (aspergilóza) a respiračných infekcií, pravidelné čistenie. (4) Karanténa a kontrola trusu pri parazitoch. Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody, nie udomácnenie. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára s praxou v exotickej ornitológii.

Zaujímavosti

1

Modrá holá koža okolo oka — jednoznačný diagnostický znak — najnápadnejšou črtou timálie modrookej je nápadná holá koža modrej farby priamo okolo oka, ktorá je u dospelých jedincov výrazná a neprehliadnuteľná. Pri vokalizácii sa táto koža stáva ešte výraznejšou. Práve táto anomália v rámci čeľade dala druhu slovenský názov modrooká a japonský výraz aomemorichimedori (doslova „modroočná lesná tímália“).

2

Gaštanové krídla, sivá hlava — nápadný kontrastný vzor — kým timália červenohlavá má nápadnú hrdzavú čiapku, timália modrooká je charakteristická sýto gaštanovo-hnedými krídlami, plecami a chrbtom kontrastujúcimi so sivastou hlavou, lícami a hruďou a blanšírovanejším bruchom. Tento vzor je rovnaký u oboch pohlaví — druh nemá výrazný dimorfizmus.

3

Metodický foliage-gleaning akrobat — druh loví hmyz metodickým prehľadávaním mŕtveho lístia, konárov a kôry v podraste, pričom zaujíma akrobatické polohy (visia dolu hlavou, preskakujú medzi vetvičkami). Táto technika foliage-gleaning je typická pre rod Cyanoderma a rodina babblerov celkovo. V potrave prevládajú malé chrobáky, mravce, bzdochy a palicovce.

4

Houkavý hlas s vizuálnym displayom — timália modrooká má charakteristické opakované houkavé volanie (hu + 5–7 tónov ho/poh), pri ktorom zaujíma nápadnú polohu: vzpriamuje hlavu smerom nahor a potom sa ukloní späť. V tomto momente sa modrá holá koža na stranách hrdla stáva výraznejšou — teda hlas a vizuálny signál sú prepojené. Tento vizuálno-akustický display dokumentovali terénni pozorovatelia v Singapure (BESGroup).

5

Sundský endemit nížinných lesov — druh je viazaný na primárne a druhotné nížinné stálozelené lesy a kroviny Sundskej oblasti (Malajský polostrov od juhu Thajska po Singapur, Sumatra a priľahlé ostrovy) do 800 m n. m. Je to výhradne sundský druh — mimo Sundskej oblasti sa nevyskytuje. V Singapure je vzácnym rezidencom v Central Catchment Forest.

6

Tri poddruhy a rozšírenie na ostrovy — druh má tri uznávané poddruhy: nominátny erythropterum (Malajský polostrov a ostrovy Severná Natuna), pyrrhophaeum (Sumatra a ostrovy Bangka, Belitung, Batu) a fulviventre (ostrov Banyak pri Sumatre). Poddruh fulviventre je endemitom malého ostrova Banyak — izolovaná ostrovná populácia.

7

Oddelenie od borneanskej príbuznej — borneanská populácia, ktorá bola dlho zaraďovaná k timálii modrookej, je dnes uznaná ako samostatný druh: sivohlavá tímália (Cyanoderma bicolor, Grey-hooded Babbler). Toto fylogenetické oddelenie je dôsledkom novších molekulárnych štúdií a reflektuje biogeografickú bariéru Wallaceovej línie. C. bicolor má podľa BirdLife International klesajúci populačný trend.

8

Taxonomická cesta cez tri rody — druh opísal Edward Blyth v roku 1842 pôvodne ako Timalia erythroptera (typová lokalita Singapur). Neskôr bol zaraďovaný do rodu Stachyris a od roku 2020 je definitívne uznaný ako člen rodu Cyanoderma na základe novších fylogenetických prác. Rod Cyanoderma Salvadori, 1874 zahŕňa drobné ázijské tímálie s holou kožou okolo oka.

9

Hniezdo v bambuse z mŕtvych listov — dokumentované terénne pozorovania z Malajzie (Ipoh, apríl 2017) a Singapuru (jún 2018) opisujú hniezdo nízko v bambusovej húšine alebo krovine, vo výške 2–2,5 m, z mŕtvych bambusových listov a rastlinného materiálu, s priemerom okolo 20 cm a malým vstupným otvorom. Obaja rodičia sa podieľajú na stavbe rovnomerne. Druh zaznamenal aj prípady opustenia hniezd, pravdepodobne pri blízkosti ľudskej aktivity.

Taxonomická klasifikácia

species Timália modrooká (Cyanoderma erythropterum)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Timaliidae (timáliovité)
Rod Cyanoderma Salvadori, 1874
Druh Cyanoderma erythropterum (Blyth, 1842)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — sundský druh nížinných lesov Malajského polostrova a Sumatry; v Európe nie je udomácnený a v avikultúre sa prakticky nechová
Poddruhy Druh má 3 poddruhy: nominátny C. e. erythropterum (Malajský polostrov od Thajsko-malajského predelia po Singapur a ostrovy Severná Natuna), C. e. pyrrhophaeum (Sumatra, ostrovy Bangka, Belitung a Batu) a C. e. fulviventre (ostrov Banyak pri Sumatre). Druh opísal Edward Blyth v roku 1842 pôvodne ako Timalia erythroptera; neskôr bol zaraďovaný do rodu Stachyris a od roku 2020 patrí do rodu Cyanoderma na základe novších fylogenetických prác. Borneanská populácia, doteraz zaraďovaná k tomuto druhu, je dnes uznávaná ako samostatný druh sivohlavá tímália (Cyanoderma bicolor).
Avibase_ID 89FA492A31C3CDD5

? Často kladené otázky

V praxi nie. Timália modrooká je voľne žijúci, neudomácnený sundský lesný druh, ktorý sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre prakticky nechová. Je to aktívny, pohyblivý hmyzožravec úzko viazaný na primárny tropický les s hustým podrastom — prostredie a kvalitnú živú potravu, ktoré bežný chov ťažko napodobní. Stránka má preto najmä atlasový a poznávací charakter; akékoľvek chovateľské odporúčania sú len teoreticky odvodené zo zásad pre drobné hmyzožravé vtáky. Najlepší spôsob, ako druh spoznať, je pozorovať ho vo voľnej prírode na Malajskom polostrove alebo Sumatre.

Najnápadnejšími znakmi sú sýto gaštanovo-hnedé krídla, plecia a chrbát kontrastujúce so sivastou hlavou, lícami a hruďou a blanšírovanejším bruchom. Jednoznačným diagnostickým znakom je výrazná modrá holá koža priamo okolo oka. Zobák je ružovkasto-biely, nohy ružovkasté. Mláďatá sú celkovo bledšie s menej výraznou modrou okolo oka. Pohlavia sa na pohľad takmer nelíšia — druh nemá výrazný dimorfizmus. Dĺžka je 12,5–13,5 cm.

Typickým hlasom druhu je opakované houkavé volanie — séria tónov pozostávajúca z počiatočného „hu“ a po ňom nasledujúcich 5–7 tónov „ho“ alebo „poh“. Pri speve zaujíma charakteristickú polohu: vzpriamuje hlavu smerom nahor a potom sa ukloní späť; v tomto momente sa modrá holá koža na stranách hrdla stáva výraznejšou — hlas je prepojený s vizuálnym displayom. V hustom podraste lesa je druh skôr počuť ako vidieť.

Obýva primárne a druhotné nížinné stálozelené lesy a kroviny Sundskej oblasti — Malajský polostrov od juhu Thajska po Singapur a Sumatra s priľahlými ostrovmi (Natuna, Bangka, Belitung, Batu, Banyak) — do nadmorskej výšky 800 m. Je to stály (nesťahovavý) druh; nemigruje na dlhé vzdialenosti. V Singapure je vzácnym rezidencom v Central Catchment Forest. V strednej Európe sa nevyskytuje.

IUCN hodnotí timáliu modrookú ako najmenej ohrozenú (LC, hodnotenie 2017). Druh má rozsiahly areál a je v rámci neho pomerne bežný. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR), no v rámci EÚ platia všeobecné pravidlá ochrany voľne žijúceho vtáctva. Hlavnou dlhodobou hrozbou je odlesňovanie nížinných lesov Sundskej oblasti.

Druh má 3 uznávané poddruhy: nominátny erythropterum (Malajský polostrov od Thajsko-malajského predelia po Singapur a ostrovy Severná Natuna), pyrrhophaeum (Sumatra, ostrovy Bangka, Belitung, Batu) a fulviventre (ostrov Banyak pri Sumatre — izolovaná ostrovná populácia). Poddruhy sa mierne líšia intenzitou sfarbenia spodku a melanickými detailmi hlavy. Borneanská populácia, predtým zaraďovaná k tomuto druhu, je dnes uznaná ako samostatný druh — sivohlavá tímália (Cyanoderma bicolor).

Je to prevažne hmyzožravec — živí sa malými chrobákmi (Coleoptera), mravcami, bzdochmi (Hemiptera) a palicami (Phasmatodea). Potravu hľadá v pároch alebo skupinkách metodickým prehľadávaním mŕtveho lístia, konárov a kôry v podraste, pričom zaujíma akrobatické polohy. Sezónne môže dopĺňať stravu drobnými plodmi a bobuľami. Technika foliage-gleaning je typická pre rod Cyanoderma a príbuzné tímálie.

ZDROJ: Avibase (Cyanoderma erythropterum, ID 89FA492A31C3CDD5, slovenský názov timália modrooká, čeľaď Timaliidae, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=89FA492A31C3CDD5 a https://avibase.bsc-eoc

 Video — Timália modrooká

Timália modrooká (Cyanoderma erythropterum) — spev a hlas v prírode

Timália modrooká (Cyanoderma erythropterum) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Chestnut-winged Babbler, Česky:   timálie kaštanovokřídlá, Nemecky:   Rotflügel-Buschtimalie, Španielsky:   Timalí alirrojo, Francúzsky:   Timalie à ailes rousses, Taliansky:   Garrulo alicastane, Holandsky:   Roodvleugelboomtimalia, Portugalsky:   tagarela-de-asa-ruiva, Poľsky:   kolcodziób modrooki, Maďarsky:   Vörösszárnyú timália, Rusky:   Краснокрылый стахирис, Japonsky:   アオメモリチメドリ, Latinsky:   Cyanoderma erythropterum (Blyth, 1842)