Timália horská

V praxi nie. Timália horská je voľne žijúci, neudomácnený lesný druh podrastu z južnej a juhovýchodnej Ázie, ktorý sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre prakticky nechová. Je to plachý, družný a skrytý hmyzožravec s nárokmi, ktoré bežný chov nedokáže napodobniť — hustý tropický podrast, sociálna skupina a dostatok živého hmyzu. Stránka má preto najmä atlasový a poznávací charakter; akékoľvek chovateľské odporúčania na nej sú len teoreticky odvodené zo zásad pre drobné hmyzožravé spevavce a pre tento druh nie sú overené. Najlepší spôsob, ako druh „mať“, je pozorovať ho vo voľnej prírode.

Spravidla sa nedajú spoľahlivo odlíšiť podľa vzhľadu. Timália horská nemá výrazný pohlavný dimorfizmus — samec a samica majú prakticky rovnaké sfarbenie (čierna temenná čiapka s jemnými svetlými prúžkami, sivé hrdlo, olivovo-hnedé telo, biely fúzový prúžok a svetlá škvrnka pri oku). To je pre čeľaď timáliovité typické. Pohlavie preto u tohto druhu nemožno bezpečne určiť len pohľadom na operenie.

Je to prevažne hmyzožravec. Základ jedálnička tvorí drobný hmyz a bezstavovce — chrobáky, mravce, malé húsenice, pavúky a larvy — ktoré zbiera z lístia, vetvičiek a z lístkového opadu pri zemi v hustom podraste a v bambusových húštinách. Rastlinnú zložku (drobné semená, bobule a mäkké plody) prijíma len doplnkovo a sezónne. Práve nedostatok prirodzenej hmyzej potravy je jedným z dôvodov, prečo sa tento druh nehodí do bežného klietkového chovu.

Obýva podrast vlhkých subtropických a tropických lesov v rozsiahlom areáli od centrálnej a východnej Himalaje cez juhovýchodnú Áziu až po Sumatru a Borneo. Vyskytuje sa v Bangladéši, Bhutáne, Číne, Indii, Indonézii, Laose, Malajzii, Mjanmarsku, Nepále, Thajsku a Vietname. Obľubuje hustý podrast, bambusové húštiny a okraje lesa, od nížin po horské pásmo. Je to stály (neťahavý) druh, ktorý v rámci hôr môže len mierne sezónne výškovo migrovať. V strednej Európe sa nevyskytuje.

IUCN hodnotí timáliu horskú ako najmenej ohrozenú (LC) — má rozsiahly areál a celkovo veľkú populáciu. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR), no v rámci EÚ platia všeobecné pravidlá ochrany voľne žijúceho vtáctva. Hoci druh nie je globálne ohrozený, je viazaný na lesný podrast, takže jeho lokálny výskyt závisí od zachovania vlhkých tropických a horských lesov.

Timália horská si stavia hniezdo ukryté v hustej vegetácii kríka, nízko pri zemi (zdroj: Animalia.bio/MyBIS). Druh je považovaný za kooperatívne hniezdiaci — o hniezdo a mláďatá sa okrem rodičov starajú aj pomocníci zo sociálnej skupiny. Presný počet vajec, dĺžka inkubácie a presné mesiace hniezdenia pre tento druh nie sú v dostupných zdrojoch spoľahlivo overené — pri porovnateľných drobných timáliách býva znáška niekoľko vajec a inkubácia približne dva týždne (uvádzame ako orientačné, nie druh-špecifické). Hmyz je pri kŕmení mláďat nevyhnutný.

Timália horská je stredne hlasný, no skôr nenápadný druh. Najtypickejším prejavom je prekvapivo vysoký, trasľavý (chvejivý) hvizd ako spev, doplnený suchým čvirikaním a bzučivo klesajúcimi hláskami, ktoré slúžia ako kontaktné a poplašné signály v družne žijúcej skupine. Nepatrí medzi prenikavo hlučné druhy a v hustom podraste ju človek skôr počuje než vidí. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Keďže sa v zajatí prakticky nechová, otázka rušenia v domácnosti je len teoretická.