Timaliidae (timáliovité)
Timália červenohlavá patrí medzi hlasovo nenápadné drobné tímálie — spev samca je jednoduchá krátka fráza zvyčajne zo 4–6 rovnakých (opakovaných) tónov, ktorú jednotlivé vtáky prednášajú rôznym tempom z krytého bidla v hustom podraste. Charakteristický je aj dvojtónový pozývací hlas, pri ktorom je prvý tón vyššie položený než druhý, a pri vyrušení vysoké, ostré poplašné čvirikanie. Druh sa pohybuje skryto v najhustejšej vegetácii a vokalizuje striedmo, takže ho v teréne skôr počuť než vidieť. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Keďže sa v zajatí prakticky nechová, posudzovanie jeho hlasitosti v domácom prostredí je len teoretické.
Na začiatku hniezdnej sezóny (približne od marca) samec spieva jednoduchú frázu zo 4–6 rovnakých tónov z krytého bidla v hustom podraste a háji teritórium. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými drobnými tímáliami; presné údaje pre tento druh neoverené). Ide o správanie voľne žijúcich vtákov — druh sa v zajatí nerozmnožuje.
Druh hniezdi skryto v hustom krovitom a bambusovom podraste. Samica znáša okolo 4 vajec (Handbook of the Birds of the World). Presné detaily o type a umiestnení hniezda a o sfarbení vajec pre tento druh nie sú v dostupných zdrojoch spoľahlivo overené — uvádzame len doložené údaje. Hniezdenie sa začína od marca.
Presná dĺžka inkubácie pre timáliu červenohlavú nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overená — pri porovnateľných drobných tímáliách trvá orientačne približne 13–15 dní (uvádzame ako orientačné, nie druh-špecifické). V tomto období je kľúčový pokoj a dostatok potravy v okolí hniezda. Na vajciach pravdepodobne sedí prevažne samica.
Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé). Živočíšna bielkovina, najmä hmyz, je v tomto období nevyhnutná pre rast mláďat — zodpovedá to prevažne hmyzožravej strave druhu. Vyletené mláďatá sú pozorované od konca apríla do augusta (zdroj: HKBWS), čo naznačuje viac hniezdení do roka. Presná dĺžka kŕmenia na hniezde nie je pre tento druh spoľahlivo overená.
Presný vek vyletenia mláďat pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overený (pri drobných tímáliách mláďatá zvyčajne opúšťajú hniezdo približne po dvoch týždňoch — orientačné). Vyletené mláďatá sú zaznamenané od konca apríla do augusta. Po vyletení rodičia mláďatá ešte istý čas dokrmujú. Juvenily majú celkovo tlmenejšie sfarbenie než dospelé vtáky.
Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s porovnateľnými drobnými tímáliami sa odhaduje na prvý rok života (vtáky hniezdia v nasledujúcej sezóne po vyliahnutí). Dožitie vo voľnej prírode je orientačne uvádzané do približne 7 rokov (oiseaux.net).
| Timália červenohlavá | Timália rezavočelá (Cyanoderma rufifrons) | Timáliovec gilký / sutora (Suthora a pod.) | Strnádka žltkavá (Emberiza chrysophrys) | Bilbil (sutora) bambusová — Paradoxornis/Sinosuthora | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 12 cm | 11–12 cm | cca 11–12 cm | 14–15 cm | cca 11–13 cm |
| Váha | 7–12 g | cca 7–11 g | cca 7–10 g | cca 16–20 g | cca 8–14 g |
| Dožitie | do cca 7 r (vo voľnej prírode, orientačne) | do cca 7 r | do cca 8 r | do cca 8 r | do cca 8 r |
| Ochrana | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN väčšinou LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN väčšinou LC, bez CITES |
| Charakteristika | Olivovo-hnedý vrch a žltkasto-okrovožltý spodok (najsvetlejší na brade, tvári a hrdle, s jemnými tmavými čiarkami na hrdle); sýto hrdzavá čiapka na temene a šiji; tmavé gaštanové oko, sivý zobák; pohlavia takmer rovnaké | Veľmi podobná drobná tímália s hrdzavým čelom/temenom, no celkovo bledšia a menej žltá na spodku; líši sa rozsahom hrdzavej farby na hlave a tónom spodku | Drobné papagájozobce/tímáliám podobné vtáky bambusu s krátkym zobákom; líšia sa od timálie červenohlavej tvarom zobáka a sfarbením, no zdieľajú viazanosť na bambusový podrast | Strnádka (iná čeľaď) s čierno-bielou kresbou hlavy a žltým predným obočím; väčšia, semenožravejšia a s úplne odlišnou stavbou než drobná hmyzožravá tímália | Drobné okrovo-hnedé vtáky bambusu s krátkym hrubým zobákom a dlhším chvostom; od timálie červenohlavej sa líšia tvarom zobáka a chýbajúcou hrdzavou čiapkou, no obývajú podobné bambusové húštiny |
| Areál | Husté krovie a bambusový podrast vlhkých lesov od východných Himalájí cez severnú Indočínu a strednú/južnú Čínu (vrátane Chaj-nanu) po Taiwan; skrytý hmyzožravec podrastu, prevažne stály druh | Juhovýchodná Ázia (od Mjanmarska a Thajska po Indočínu); blízka príbuzná v rovnakom rode Cyanoderma, s ktorou býva areálovo i vzhľadovo zamieňaná | Bambusové húštiny a podrast hôr Himalájí a východnej Ázie; ekologicky podobný obyvateľ bambusu, často v rovnakých biotopoch ako timália červenohlavá | Východoázijský migrant tajgy a krovín; uvedená pre porovnanie odlišného typu drobného ázijského spevavca, s ktorým timáliu spája len malá veľkosť a región | Bambusové húštiny a krovie východnej a južnej Ázie; ekologický náprotivok timálie červenohlavej v rovnakých biotopoch, často v zmiešaných kŕdľoch |
Hrdzavá čiapka ako poznávací znak — najnápadnejším znakom druhu je sýto hrdzavá (gaštanová) čiapka na temene a šiji, ktorá kontrastuje s olivovo-hnedým vrchom tela. Podľa pozorovaní z Taiwanu (HKBWS) čiapka nezasahuje až na líca, oko ani uzdičku, čo dáva vtákovi „korálkovitý“ výraz s tmavým gaštanovým okom.
Žltkasté hrdlo s jemnými čiarkami — spodok tela je žltkasto-okrovožltý a najsvetlejší (najjasnejší) na brade, tvári a hrdle; na hrdle bývajú jemné tmavé čiarky (prúžky). Práve kombinácia hrdzavej čiapky a svetlého žltkastého hrdla pomáha druh rozpoznať v hustom poraste.
Takmer žiadny pohlavný dimorfizmus — na rozdiel od mnohých strnádok či pávikov sa samec a samica timálie červenohlavej na pohľad takmer nelíšia; obe pohlavia majú rovnakú hrdzavú čiapku aj žltkastý spodok. Pohlavie tak nemožno spoľahlivo určiť len podľa sfarbenia.
Vták bambusového podrastu — druh je úzko viazaný na husté kroviny a bambus vo vlhkých lesoch a väčšinu času trávi nízko v najhustejších spletiach vegetácie. Vďaka tomu pôsobí dojmom drobného, neúnavne sa prešmykujúceho vtáčika, ktorý sa len málokedy ukáže na otvorenom.
Súčasť zmiešaných kŕdľov — mimo hniezdenia sa timália červenohlavá bežne pridáva k zmiešaným loveckým kŕdľom (mixed-species flocks) iných drobných spevavcov a spoločne s nimi prehľadáva podrast za hmyzom. V kŕdli prevažne využíva najnižšie a najhustejšie poschodie vegetácie.
Jednoduchá, ľahko zapamätateľná pieseň — spev je krátka fráza zo 4–6 rovnakých tónov, ktorú jednotlivé vtáky prednášajú rôznym tempom. Charakteristický je aj dvojtónový pozývací hlas (prvý tón vyššie než druhý) a pri vyrušení vysoké poplašné čvirikanie — práve hlas druh často prezradí skôr než pohľad.
Šesť poddruhov naprieč Áziou — druh sa člení na 6 poddruhov od východných Himalájí (nominátny ruficeps) cez strednú a južnú Čínu (davidi), SV Mjanmarsko (bhamoense) a ostrov Chaj-nan (goodsoni) až po Taiwan (pagana a praecognita). Toto rozšírenie odráža jeho viazanosť na lesné a bambusové biotopy východnej a južnej Ázie.
Putovanie medzi rodmi — druh opísal Edward Blyth v roku 1847 ako Stachyris ruficeps (typová lokalita Dárdžiling). Neskôr ho zaraďovali do rodu Stachyridopsis a na základe novších fylogenetických (molekulárnych) prác dnes patrí do rodu Cyanoderma — jeho zaradenie je preto v literatúre dobre zdokumentovaným príkladom premien v systematike tímálií.
Najmenej ohrozený, ale viazaný na les — IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) a nie je v CITES. Vďaka rozsiahlemu areálu a viazanosti na rôzne typy lesa s krovinami a bambusom patrí medzi pomerne bežné tímálie svojho regiónu; jeho budúcnosť však závisí od zachovania lesných a bambusových biotopov.
V praxi nie. Timália červenohlavá je voľne žijúci, neudomácnený lesný druh východných Himalájí, Indočíny, Číny a Taiwanu, ktorý sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre prakticky nechová. Je to plachý, skrytý hmyzožravec úzko viazaný na husté krovie a bambusový podrast — prostredie a kvalitnú živú potravu, ktoré bežný chov ťažko napodobní. Stránka má preto najmä atlasový a poznávací charakter; akékoľvek chovateľské odporúčania na nej sú len teoreticky odvodené zo zásad pre drobné hmyzožravé vtáky a pre tento druh nie sú overené. Najlepší spôsob, ako druh „mať“, je pozorovať ho vo voľnej prírode.
Najnápadnejším znakom je sýto hrdzavá (gaštanová) čiapka na temene a šiji, olivovo-hnedý vrch tela a žltkasto-okrovožltý spodok, ktorý je najsvetlejší na brade, tvári a hrdle; na hrdle bývajú jemné tmavé čiarky. Oko je tmavé gaštanové a pôsobí „korálkovito“, zobák je sivý. Pohlavia sa na pohľad takmer nelíšia — druh nemá výrazný pohlavný dimorfizmus, takže samca a samicu nemožno spoľahlivo rozlíšiť len podľa sfarbenia. Od príbuzných drobných tímálií ju odlíši kombinácia hrdzavej čiapky a svetlého žltkastého hrdla.
Je to prevažne hmyzožravec s rastlinným doplnkom. Základ jedálnička tvoria drobné bezstavovce — hmyz (chrobáky, larvy, húsenice), pavúky a iné článkonožce, ktoré vyzobáva z lístia, stoniek a bambusu. Sezónne dopĺňa drobné semená, bobule a plody. Potravu zbiera nízko v hustom podraste, často spolu s inými druhmi v zmiešaných loveckých kŕdľoch. V období odchovu mláďat je živočíšna bielkovina (hmyz) obzvlášť dôležitá.
Obýva husté kroviny a najmä bambusový podrast vlhkých lesov mierneho a subtropického až tropického pásma. Je rozšírená od východných Himalájí (východný Nepál, severovýchodná India, juhovýchodný Tibet) cez severnú Indočínu (Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Vietnam) a strednú až južnú Čínu vrátane ostrova Chaj-nan po Taiwan. V rámci areálu je prevažne stála a nesťahuje sa na dlhé vzdialenosti. V strednej Európe sa nevyskytuje.
IUCN hodnotí timáliu červenohlavú ako najmenej ohrozenú (LC). Vďaka rozsiahlemu areálu a viazanosti na rôzne typy lesa s krovinami a bambusom patrí medzi pomerne bežné tímálie svojho regiónu. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR), no v rámci EÚ platia všeobecné pravidlá ochrany voľne žijúceho vtáctva. Hlavným predpokladom jeho budúcnosti je zachovanie lesných a bambusových biotopov.
Timália červenohlavá znáša okolo 4 vajec (Handbook of the Birds of the World) do hniezda ukrytého v hustom krovitom a bambusovom podraste. Hniezdenie sa začína od marca a vyletené mláďatá sú pozorované od konca apríla do augusta (zdroj: HKBWS), čo naznačuje viac znášok do roka. Presná dĺžka inkubácie ani presné detaily o type a umiestnení hniezda a sfarbení vajec pre tento druh nie sú v dostupných zdrojoch spoľahlivo overené — pri porovnateľných drobných tímáliách trvá inkubácia orientačne približne 13–15 dní. Mláďatá kŕmia rodičia hlavne hmyzom.
Timália červenohlavá je hlasovo nenápadný druh. Spev je jednoduchá krátka fráza zvyčajne zo 4–6 rovnakých tónov, ktorú jednotlivé vtáky prednášajú rôznym tempom. Typický je aj dvojtónový pozývací hlas (prvý tón vyššie než druhý) a pri vyrušení vysoké poplašné čvirikanie. Nepatrí teda medzi hlučných spevákov a v hustom podraste ju človek skôr počuje, než vidí. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Keďže sa v zajatí prakticky nechová, otázka rušenia v domácnosti je len teoretická.