Timália červenohlavá (Cyanoderma ruficeps)

Timaliidae (timáliovité)

Timália červenohlavá

Cyanoderma ruficeps — drobná ázijská tímália hustého bambusového podrastu s nápadnou hrdzavou čiapkou a žltkastým hrdlom — skrytý hmyzožravec lesov od Himalájí po Taiwan

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN, posledné posúdenie 2016). Druh má veľmi rozsiahly areál naprieč východnými Himalájami, Indočínou, Čínou a Taiwanom a celkovo veľkú populáciu; vďaka viazanosti na rôzne typy lesa s krovinami a bambusom patrí medzi pomerne bežné tímálie svojho regiónu. Populácia sa nepovažuje za blížiacu sa prahom pre kategórie ohrozenia. Hlavným dlhodobým predpokladom priaznivého stavu je zachovanie lesných a bambusových biotopov v jeho areáli. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka12 cm (7–12 g)
PôvodVýchodné Himaláje, Indočína, Čína a Taiwan
PovahaPlachý, skrytý druh hustého podrastu a bambusu
StravaPrevažne hmyz, doplnkovo semená a plody
Dožitiedo cca 7 r vo voľnej prírode (orientačne)
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

65% 18% 12% STRAVA zloženie
Hmyz a drobné bezstavovce — chrobáky, ploštice, larvy, húsenice, pavúky a iné článkonožce vyzobávané z lístia, stoniek a bambusu; hlavná zložka potravy počas celého roka 65%
Drobné semená — bylín, tráv a bambusu; sezónny doplnok najmä mimo hniezdneho obdobia 18%
Bobule a drobné plody — sezónny rastlinný doplnok v podraste lesa 12%
Mäkké zelené časti rastlín a púčiky — príležitostný doplnok 3%
Minerály a grit — drobné kamienky napomáhajúce tráveniu, prijímané zo zeme 2%

Odporúčané potraviny

  • Živá potrava — drobný hmyz a bezstavovce (chrobáčiky, larvy, húsenice, pavúky, drobné cvrčky); pre tímálie hlavná a nevyhnutná zložka, najmä počas odchovu mláďat (druh sa v chove prakticky nedrží — ide o teoretickú bázu)
  • Drobné semená — proso, kanárske a trávové semená v zrninovej zmesi pre drobné mäkkozobé a hmyzožravé vtáky (sezónny doplnok)
  • Bobule a drobné mäkké plody — sezónny doplnok zodpovedajúci prirodzenej plodožravosti druhu
  • Univerzálna („mäkká“) miešanka pre hmyzožravé vtáky a vaječná miešanka — teoretická náhrada živej potravy v dočasnej starostlivosti
  • Zelené krmivo — hviezdica prostredná, mladá púpava, naklíčené semená (nepostriekané, umyté)
  • Vitamíny a minerály — najmä vápnik a vitamín D3 v období rozmnožovania
  • Grit a sépiová kosť — trvalo k dispozícii na podporu trávenia
  • Čerstvá pitná voda denne a plytká miska na kúpanie — vymieňaná každý deň

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre vtáky
  • Cibuľa, cesnak, pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Soľ, slané, korenené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky
  • Postriekaný (pesticídmi ošetrený) hmyz, semená a zelenina neznámeho pôvodu — riziko otravy
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté krmivo a živá potrava — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Výlučne tučné olejnaté semená ako základ — nevhodné pre prevažne hmyzožravý druh, vedú k podvýžive a stukovateniu pečene
Tip od odborníka Timália červenohlavá je v prírode prevažne hmyzožravý druh s rastlinným doplnkom — základ jedálnička tvoria drobné bezstavovce (chrobáky, larvy, húsenice, pavúky), ktoré vyzobáva z lístia, stoniek a bambusu, doplnené drobnými semenami, bobuľami a plodmi. Tento druh sa v európskej avikultúre prakticky nechová — ide o voľne žijúceho ázijského lesného vtáka, takže overené chovateľské recepty preň neexistujú. Odporúčania nižšie sú teoreticky odvodené zo všeobecných zásad pre drobné hmyzožravé a mäkkozobé vtáky: ťažisko na živej potrave (drobný hmyz a larvy), doplnkovo kvalitná mäkká/vaječná miešanka, sezónne ovocie a drobné semená, vápnik a vitamín D3 v období rozmnožovania, grit a sépiová kosť trvalo k dispozícii a denne čerstvá voda. Pri hmyzožravých druhoch je rozhodujúca pestrosť a kvalita živej zložky, nie zrniny. Presné kŕmne dávky pre tento druh v zajatí nie sú overené.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.6
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Timália červenohlavá je pomerne nenápadný druh s tichým až stredne výrazným hlasom — jej spev je jednoduchá krátka fráza zo 4–6 rovnakých tónov, doplnená dvojtónovým pozývacím hlasom a vysokým poplašným čvirikaním. Nepatrí medzi hlučné vtáky a v hustom podraste ju človek skôr počuje, než vidí. Keďže sa v zajatí prakticky nechová, otázka rušenia susedov je len teoretická.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Timália červenohlavá nie je maznavý vták na ruku — ide o plachý, voľne žijúci druh, ktorý sa v zajatí prakticky nechová. Žije skryto v hustom podraste a bambuse a fyzický kontakt s človekom je preň stresujúci. Akýkoľvek vzťah by mal podobu pokojného pozorovania z odstupu, nie kontaktu.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny, skrytý a pohyblivý druh — timália červenohlavá sa neúnavne prešmykuje nízko cez najhustejšie spleti vegetácie a bambusu, kde celý deň pátra po hmyze, často v pároch alebo v kŕdlikoch a v zmiešaných loveckých kŕdľoch. Jej prirodzenou potrebou je husté krovité prostredie s množstvom úkrytov; práve táto viazanosť na hustý podrast je dôvod, prečo sa nehodí do klietkového chovu a v zajatí sa prakticky nedrží.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Timália červenohlavá nenapodobňuje ľudskú reč — tímálie túto schopnosť nemajú. Jej repertoár je vrodený a tvorí ho jednoduchá pieseň zo 4–6 tónov a kontaktné hlásky. Reč sa nenaučí; ide o voľne žijúci druh, ktorý sa nechová ako spoločenský vták.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Timália červenohlavá patrí medzi hlasovo nenápadné drobné tímálie — spev samca je jednoduchá krátka fráza zvyčajne zo 4–6 rovnakých (opakovaných) tónov, ktorú jednotlivé vtáky prednášajú rôznym tempom z krytého bidla v hustom podraste. Charakteristický je aj dvojtónový pozývací hlas, pri ktorom je prvý tón vyššie položený než druhý, a pri vyrušení vysoké, ostré poplašné čvirikanie. Druh sa pohybuje skryto v najhustejšej vegetácii a vokalizuje striedmo, takže ho v teréne skôr počuť než vidieť. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Keďže sa v zajatí prakticky nechová, posudzovanie jeho hlasitosti v domácom prostredí je len teoretické.

Dokáže hovoriť? Timália červenohlavá nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Tímálie túto schopnosť nemajú — repertoár jednoduchej piesne zo 4–6 tónov, dvojtónového hlasu a poplašného čvirikania je vrodený. Reč sa nenaučí; ide o voľne žijúci lesný druh, ktorý sa nedrží ako hovoriaci spoločenský vták.

Typické zvuky

  • Jednoduchá pieseň zo 4–6 rovnakých tónov — krátka opakovaná fráza prednášaná samcom rôznym tempom z krytého bidla v podraste (typický spev druhu)
  • Dvojtónový pozývací hlas — kontaktné dvojhlásky, pri ktorých je prvý tón vyššie položený než druhý
  • Vysoké poplašné čvirikanie — ostré, vysoké tóny pri vyrušení alebo nepokoji v kŕdliku
  • Jemné kontaktné hlásky v skupine — počas pohybu v hustej vegetácii a v zmiešaných kŕdľoch sa vtáky ozývajú nenápadne

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna (približne marec–august) — hniezdenie sa začína od marca, vyletené mláďatá sú pozorované od konca apríla do augusta (zdroj: HKBWS), čo naznačuje viac znášok do roka
Tok — samec spieva jednoduchú frázu zo 4–6 rovnakých tónov z krytého bidla v podraste a háji teritórium na začiatku hniezdnej sezóny
Odchov mláďat — znáška okolo 4 vajec (Handbook of the Birds of the World); kľúčový je dostatok hmyzu na kŕmenie, viac hniezdení do roka
Pohniezdne a zimné obdobie (november–február) — druh je prevažne stály až lokálne dispergujúci; pohybuje sa v podraste a v bambuse, často v zmiešaných kŕdľoch
Pelichanie — po hniezdnej sezóne (orientačne); obdobie zvýšenej potreby kvalitnej potravy bohatej na bielkoviny
Celoročne prevažne stály druh svojho areálu (nesťahuje sa na dlhé vzdialenosti) — pohybuje sa skryto v hustom podraste a bambuse, jednotlivo, v pároch alebo v kŕdlikoch

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Neudomácnený voľne žijúci druh — v zajatí sa prakticky nechová. Timália červenohlavá je juho- a východoázijský lesný vták hustého podrastu a bambusu; v európskej avikultúre nie je etablovaný a chovateľské skúsenosti s ním v zásade neexistujú. Nejde o klietkového maznáčika ani o štandardný voliérový druh — je to plachý, skrytý hmyzožravec s nárokmi (husté krovité prostredie, bambus, kvalitná živá potrava), ktoré bežný chov nedokáže napodobniť. Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter; akékoľvek chovateľské odporúčania sú len teoreticky odvodené zo zásad pre drobné hmyzožravé vtáky a nie sú pre tento druh overené.
Priestor Druh sa v zajatí prakticky nechová, preto preň neexistuje overený priestorový štandard. Teoreticky — analógiou s drobnými hmyzožravými mäkkozobmi — by si vyžadoval priestrannú, husto zarastenú voliéru s množstvom krovia, bambusu a úkrytov, keďže sa prirodzene zdržiava nízko v najhustejšej vegetácii. V skutočnosti je to však viazaný lesný druh s konkrétnymi nárokmi na biotop, ktoré tesná klietka nedokáže naplniť. Pre tento druh je preto namiesto chovu vhodné pozorovanie vo voľnej prírode v jeho areáli.
Deti v domácnosti Timália červenohlavá nie je domáci maznáčik ani spoločenský vták pre deti — ide o plachý, voľne žijúci druh, ktorý sa v zajatí nechová. Deti ju môžu spoznať skôr ako zaujímavý druh z atlasu vtákov: učí o himalájskych a juhoázijských lesoch, o živote v bambusovom podraste a o pestrosti čeľade timálií. Ak by ste mali šťastie pozorovať ju v prírode, platí pravidlo nerušiť — sledovať z diaľky, nechytať a nehľadať hniezdo. Najlepšou „interakciou“ s týmto druhom je rešpekt k voľne žijúcim vtákom.
Hlučnosť Druh je hlasovo nenápadný — jednoduchá pieseň zo 4–6 tónov a tiché pozývacie hlásky neprenikajú rušivo cez steny. Keďže sa však timália červenohlavá v zajatí prakticky nechová a ide o voľne žijúci lesný druh, posudzovanie vhodnosti do bytu je len teoretické.
Verdikt odborníka Timália červenohlavá (Cyanoderma ruficeps) je drobná tímália (približne 12 cm, 7–12 g) z čeľade timáliovité (Timaliidae). Najnápadnejším znakom je sýto hrdzavá (gaštanová) čiapka na temene a šiji, ktorá kontrastuje s olivovo-hnedým vrchom tela a žltkasto-okrovožltým spodkom; brada, tvár a hrdlo sú najsvetlejšie a na hrdle bývajú jemné tmavé čiarky. Oko je tmavé gaštanové a pôsobí „korálkovito“, zobák je sivý a nohy sivožlté; pohlavia sú takmer rovnaké (bez výrazného dimorfizmu). Druh obýva husté kroviny a najmä bambusový podrast vlhkých lesov mierneho a subtropického pásma a je rozšírený od východných Himalájí (východný Nepál, SV India, JV Tibet) cez severnú Indočínu (Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Vietnam) a strednú až južnú Čínu (vrátane ostrova Chaj-nan) po Taiwan. Žije skryto a nízko v najhustejšej vegetácii, jednotlivo, v pároch alebo v menších kŕdlikoch a často sa pridáva k zmiešaným loveckým kŕdľom. Je to prevažne hmyzožravec (drobné bezstavovce vyzobávané z lístia a bambusu) s rastlinným doplnkom (drobné semená, bobule). Hniezdiť začína približne od marca a vyletené mláďatá sú pozorované od konca apríla do augusta (viac znášok do roka), znáška je okolo 4 vajec. Spev je jednoduchá fráza zo 4–6 rovnakých tónov, doplnená dvojtónovým hlasom a vysokým poplašným čvirikaním. V avikultúre sa prakticky nechová — ide o voľne žijúci ázijský lesný druh; akékoľvek chovateľské odporúčania sú len teoreticky odvodené. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) a druh nie je zaradený v CITES.

Prostredie a požiadavky

Prostredie (voľne žijúci druh, nechová sa)
Druh sa v zajatí prakticky nechová — namiesto klietky či voliéry mu patrí voľná príroda; teoretický štandard analógiou s drobnými hmyzožravými vtákmi by bola priestranná husto zarastená voliéra s bambusom
Timália červenohlavá je voľne žijúci, neudomácnený lesný druh a štandard klietkového chovu preň neexistuje. Prirodzene sa zdržiava nízko v najhustejšej vegetácii a v bambusovom podraste. Ak by sa jedinec dočasne ocitol v ľudskej starostlivosti (zranenie), potrebuje pokojné, kryté a husto zarastené prostredie s úkrytmi, nie tesnú klietku. Trvalý chov tohto druhu je nevhodný.
Spoločenské správanie
Žije jednotlivo, v pároch alebo v menších kŕdlikoch; často sa pridáva k zmiešaným loveckým kŕdľom spevavcov
Druh sa pohybuje jednotlivo, v pároch alebo v malých kŕdlikoch a mimo hniezdenia sa bežne pridáva k zmiešaným loveckým kŕdľom (mixed-species flocks), kde prehľadáva podrast spolu s inými drobnými spevavcami. V hniezdnej sezóne sú páry teritoriálne. Žije skôr utajene než nápadne družne.
Teplota a podnebie
Obýva vlhké lesy mierneho a subtropického/tropického pásma, od nížin po horské polohy; prevažne stály druh svojho areálu
Druh je viazaný na vlhké lesy mierneho a subtropického až tropického pásma východnej a južnej Ázie (temperátny, subtropický/tropický vlhký nížinný a horský les podľa oiseaux.net). V rámci areálu je prevažne stály a nesťahuje sa na dlhé vzdialenosti, hoci v horách môže lokálne meniť polohy podľa sezóny.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Hniezdi v hustom podraste a bambuse; znáška okolo 4 vajec (Handbook of the Birds of the World); hniezdenie od marca, vyletené mláďatá koniec apríla–august
Druh hniezdi skryto v hustom krovitom a bambusovom podraste. Znáša okolo 4 vajec (Handbook of the Birds of the World). Hniezdenie sa začína od marca a vyletené mláďatá sú pozorované od konca apríla do augusta (zdroj: HKBWS), čo naznačuje viac znášok do roka. Presné detaily o type a umiestnení hniezda a sfarbení vajec pre tento druh nie sú v dostupných zdrojoch spoľahlivo overené — uvádzame len doložené údaje.
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v rose podrastu a v plytkej vode; v dočasnej starostlivosti plytká miska s čistou vodou
Vo voľnej prírode sa drobné tímálie kúpu v rose na vegetácii a v plytkých kalužiach. Pri dočasnom držaní zraneného jedinca ponúkni plytkú misku s čistou vodou a udržuj suché, čisté prostredie ako prevenciu plesní a parazitov. Druh sa bežne nechová, takže ide o všeobecné odporúčanie.
Svetlo a denný režim
Denný vták hustého podrastu; aktívny počas dňa, najmä ráno a podvečer, prevažne stály v rámci svojho areálu
Timália červenohlavá je denný vták, ktorý sa najaktívnejšie pohybuje ráno a podvečer, keď prehľadáva podrast a bambus za hmyzom. Na rozdiel od dlhých migrantov je prevažne stála vo svojom areáli; nemá výrazný sezónny migračný rytmus, len lokálne presuny. Žije v zatienenom prostredí hustého lesného podrastu.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Začiatok hniezdnej sezóny (približne od marca)

Na začiatku hniezdnej sezóny (približne od marca) samec spieva jednoduchú frázu zo 4–6 rovnakých tónov z krytého bidla v hustom podraste a háji teritórium. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými drobnými tímáliami; presné údaje pre tento druh neoverené). Ide o správanie voľne žijúcich vtákov — druh sa v zajatí nerozmnožuje.

Hniezdo a znáška
Znáška okolo 4 vajec (Handbook of the Birds of the World)

Druh hniezdi skryto v hustom krovitom a bambusovom podraste. Samica znáša okolo 4 vajec (Handbook of the Birds of the World). Presné detaily o type a umiestnení hniezda a o sfarbení vajec pre tento druh nie sú v dostupných zdrojoch spoľahlivo overené — uvádzame len doložené údaje. Hniezdenie sa začína od marca.

Inkubácia
Presné údaje pre tento druh neoverené (orientačne ~13–15 dní pri drobných tímáliách)

Presná dĺžka inkubácie pre timáliu červenohlavú nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overená — pri porovnateľných drobných tímáliách trvá orientačne približne 13–15 dní (uvádzame ako orientačné, nie druh-špecifické). V tomto období je kľúčový pokoj a dostatok potravy v okolí hniezda. Na vajciach pravdepodobne sedí prevažne samica.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Hmyz nevyhnutný; mláďatá krmivé

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé). Živočíšna bielkovina, najmä hmyz, je v tomto období nevyhnutná pre rast mláďat — zodpovedá to prevažne hmyzožravej strave druhu. Vyletené mláďatá sú pozorované od konca apríla do augusta (zdroj: HKBWS), čo naznačuje viac hniezdení do roka. Presná dĺžka kŕmenia na hniezde nie je pre tento druh spoľahlivo overená.

Vyletenie a vývoj mláďat
Vyletené mláďatá koniec apríla–august; presný vek vyletenia neoverený

Presný vek vyletenia mláďat pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overený (pri drobných tímáliách mláďatá zvyčajne opúšťajú hniezdo približne po dvoch týždňoch — orientačné). Vyletené mláďatá sú zaznamenané od konca apríla do augusta. Po vyletení rodičia mláďatá ešte istý čas dokrmujú. Juvenily majú celkovo tlmenejšie sfarbenie než dospelé vtáky.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s porovnateľnými drobnými tímáliami sa odhaduje na prvý rok života (vtáky hniezdia v nasledujúcej sezóne po vyliahnutí). Dožitie vo voľnej prírode je orientačne uvádzané do približne 7 rokov (oiseaux.net).

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí prakticky nechová a neochočuje — ide o plachého voľne žijúceho lesného vtáka. Aklimatizácia na človeka nie je reálnym cieľom; akýkoľvek kontakt je preň stresujúci.

Timália červenohlavá je plachý voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje — žije skryto v hustom podraste a bambuse a pred človekom uniká. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik a v zajatí sa prakticky nechová, takže overené postupy „skrotenia“ preň neexistujú a ani nedávajú zmysel. Jediný zmysluplný vzťah k tomuto druhu je pozorovanie z odstupu vo voľnej prírode bez rušenia. Ak by sa jedinec ocitol dočasne v ľudskej starostlivosti (napr. zranený vták v záchrannej stanici), cieľom je pokoj, minimalizácia stresu a návrat do prírody — nie ochočenie.

1

Neusiluj sa o ochočenie — timália červenohlavá je voľne žijúci plachý druh, ktorý sa v zajatí nedrží a kontakt s človekom ho stresuje

2

Ak pozoruješ druh v prírode, sleduj ho ticho z odstupu ďalekohľadom — nepribližuj sa, neplaš a nehľadaj hniezdo

3

Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici — drž ho v tichu a tme, minimalizuj manipuláciu

4

Rešpektuj ochranu spevavcov — nepodporuj odchyt ani obchod s voľne žijúcimi vtákmi

Cena a kde kúpiť

v avikultúre sa prakticky nechová — bežná trhová cena neexistuje (presné údaje neoverené)

Timália červenohlavá sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre prakticky nechová — ide o voľne žijúci, neudomácnený ázijský lesný druh, ktorý sa bežne neponúka u chovateľov ani na burzách, takže štandardná trhová cena preň neexistuje a presné údaje nie sú k dispozícii. Druh nie je zaradený v CITES, no v rámci EÚ platia všeobecné pravidlá ochrany voľne žijúceho vtáctva a veterinárne/dovozné predpisy. Jediné reálne „stretnutie“ s týmto druhom má podobu pozorovania vo voľnej prírode v jeho areáli (východné Himaláje, Indočína, Čína, Taiwan). Akúkoľvek ponuku na predaj voľne odchytenej timálie treba považovať za podozrivú z hľadiska legálnosti pôvodu.

Druh sa bežne nepredáva — v avikultúre sa prakticky nechová; namiesto kúpy je vhodné pozorovanie vo voľnej prírode v jeho areáli
Odborná literatúra, atlasy vtákov a databázy (Avibase, eBird, Birds of the World) — najlepší zdroj poznania tohto druhu
Pri akejkoľvek ponuke voľne žijúcej tímálie over legálnosť pôvodu a nahlás podozrenie z nelegálneho odchytu príslušným orgánom
Na čo si dať pozor Timália červenohlavá nie je vták na predaj ani na chov — ide o voľne žijúci lesný druh, ktorý sa v avikultúre prakticky nedrží. Akúkoľvek ponuku na kúpu „divej“ tímálie ber ako varovný signál z hľadiska legálnosti pôvodu. Ak ťa druh zaujíma, najlepšie ho spoznáš pozorovaním vo voľnej prírode a štúdiom atlasov a databáz. Podpora ochrany spevavcov a odmietnutie obchodu s voľne odchytenými vtákmi sú v prípade tohto druhu dôležitejšie než akékoľvek chovateľské rady.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Timália červenohlavá 12 cm Timália rezavočelá 11–12 cm Timáliovec gilký / sutora cca 11–12 cm Strnádka žltkavá 14–15 cm Bilbil (sutora) bambusová — P… cca 11–13 cm
Timália červenohlavá Timália rezavočelá (Cyanoderma rufifrons) Timáliovec gilký / sutora (Suthora a pod.) Strnádka žltkavá (Emberiza chrysophrys) Bilbil (sutora) bambusová — Paradoxornis/Sinosuthora
Dĺžka12 cm11–12 cmcca 11–12 cm14–15 cmcca 11–13 cm
Váha7–12 gcca 7–11 gcca 7–10 gcca 16–20 gcca 8–14 g
Dožitiedo cca 7 r (vo voľnej prírode, orientačne)do cca 7 rdo cca 8 rdo cca 8 rdo cca 8 r
Hlučnosťneudomácnený voľne žijúci druh — nechová saneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druhneudomácnený voľne žijúci druh
Stav IUCNIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN väčšinou LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN väčšinou LC, bez CITES
PovahaOlivovo-hnedý vrch a žltkasto-okrovožltý spodok (najsvetlejší na brade, tvári a hrdle, s jemnými tmavými čiarkami na hrdle); sýto hrdzavá čiapka na temene a šiji; tmavé gaštanové oko, sivý zobák; pohlavia takmer rovnakéVeľmi podobná drobná tímália s hrdzavým čelom/temenom, no celkovo bledšia a menej žltá na spodku; líši sa rozsahom hrdzavej farby na hlave a tónom spodkuDrobné papagájozobce/tímáliám podobné vtáky bambusu s krátkym zobákom; líšia sa od timálie červenohlavej tvarom zobáka a sfarbením, no zdieľajú viazanosť na bambusový podrastStrnádka (iná čeľaď) s čierno-bielou kresbou hlavy a žltým predným obočím; väčšia, semenožravejšia a s úplne odlišnou stavbou než drobná hmyzožravá tímáliaDrobné okrovo-hnedé vtáky bambusu s krátkym hrubým zobákom a dlhším chvostom; od timálie červenohlavej sa líšia tvarom zobáka a chýbajúcou hrdzavou čiapkou, no obývajú podobné bambusové húštiny
AreálHusté krovie a bambusový podrast vlhkých lesov od východných Himalájí cez severnú Indočínu a strednú/južnú Čínu (vrátane Chaj-nanu) po Taiwan; skrytý hmyzožravec podrastu, prevažne stály druhJuhovýchodná Ázia (od Mjanmarska a Thajska po Indočínu); blízka príbuzná v rovnakom rode Cyanoderma, s ktorou býva areálovo i vzhľadovo zamieňanáBambusové húštiny a podrast hôr Himalájí a východnej Ázie; ekologicky podobný obyvateľ bambusu, často v rovnakých biotopoch ako timália červenohlaváVýchodoázijský migrant tajgy a krovín; uvedená pre porovnanie odlišného typu drobného ázijského spevavca, s ktorým timáliu spája len malá veľkosť a regiónBambusové húštiny a krovie východnej a južnej Ázie; ekologický náprotivok timálie červenohlavej v rovnakých biotopoch, často v zmiešaných kŕdľoch

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena hlasu

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva, vlhkej podestielky alebo zatuchnutej živej potravy — riziko najmä u stresovaných vtákov v dočasnej ľudskej starostlivosti (napr. zranené jedince). Prevencia: čerstvé, suché krmivo, hygienické a dobre vetrané prostredie, suchá podestielka. Liečba antifungálnymi liekmi je dlhá a patrí do rúk aviárneho veterinára. (Pozn.: druh sa bežne nechová — ide o všeobecné riziko hmyzožravých vtákov v zajatí.)

Endoparazity a črevné infekcie (kokcídie, hlísty)
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť

Voľne žijúce hmyzožravé vtáky bežne nesú črevné parazity (kokcídie, hlísty), ktoré sa pri zhoršenej kondícii alebo v stiesnenom prostredí premnožia. U dočasne držaných jedincov pomáha hygiena, čerstvé krmivo a koprologická kontrola trusu; liečba cielenými antiparazitikami patrí veterinárovi. Nové či zranené vtáky drž oddelene v karanténe.

Stres a poranenia z odchytu a manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a hlavy, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Najväčšie riziko pre tento plachý voľne žijúci druh. Odchyt, transport a manipulácia spôsobujú silný stres a fyzické poranenia. U zranených jedincov v záchrannej stanici je kľúčové ticho, tma, minimum manipulácie a rýchly návrat do prírody. Stres výrazne oslabuje imunitu a otvára dvere ďalším infekciám.

Podvýživa pri nevhodnej (príliš zrninovej) strave
stredná

Príznaky: Apatia, nastŕpané perie, slabosť, zhoršená kondícia, poruchy operenia

U prevažne hmyzožravého druhu vedie kŕmenie založené len na zrninách (bez kvalitnej živej potravy) k podvýžive a deficitu bielkovín a vitamínov. V prirodzenom prostredí druh prijíma hlavne hmyz a bezstavovce; v dočasnej starostlivosti treba ťažisko klásť na živú potravu a kvalitnú mäkkú/vaječnú miešanku, nie na semená. Presné kŕmne potreby v zajatí nie sú overené.

Podchladenie a respiračné infekcie pri nevhodných podmienkach
stredná

Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, nechutenstvo, sťažené dýchanie

Náhle premiestnenie, prievan, vlhko a stres v neprirodzenom prostredí oslabujú vtáka a otvárajú cestu bakteriálnym a plesňovým respiračným infekciám. U dočasne držaných jedincov zabezpeč suché, bezprievanové a pokojné prostredie s primeranou teplotou. Pri príznakoch vyhľadaj aviárneho veterinára.

Prevencia Timália červenohlavá sa v zajatí prakticky nechová, takže nasledujúce zásady platia najmä pre dočasnú starostlivosť o zranené alebo zoslabnuté voľne žijúce jedince (napr. v záchrannej stanici): (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie; stres je pre tento plachý druh najväčšou hrozbou a oslabuje imunitu. (2) Strava s ťažiskom na živej potrave — drobný hmyz a bezstavovce, doplnkovo kvalitná mäkká/vaječná miešanka; nie jednostranné zrniny; čistá voda denne. (3) Suché, bezprievanové a hygienické prostredie — prevencia plesní (aspergilóza) a respiračných infekcií, pravidelné čistenie. (4) Karanténa a kontrola trusu pri parazitoch. Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody, nie udomácnenie. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára. V bežnom živote je najlepšou „starostlivosťou“ o tento druh ochrana jeho biotopu a odmietanie nelegálneho obchodu s odchytenými vtákmi.

Zaujímavosti

1

Hrdzavá čiapka ako poznávací znak — najnápadnejším znakom druhu je sýto hrdzavá (gaštanová) čiapka na temene a šiji, ktorá kontrastuje s olivovo-hnedým vrchom tela. Podľa pozorovaní z Taiwanu (HKBWS) čiapka nezasahuje až na líca, oko ani uzdičku, čo dáva vtákovi „korálkovitý“ výraz s tmavým gaštanovým okom.

2

Žltkasté hrdlo s jemnými čiarkami — spodok tela je žltkasto-okrovožltý a najsvetlejší (najjasnejší) na brade, tvári a hrdle; na hrdle bývajú jemné tmavé čiarky (prúžky). Práve kombinácia hrdzavej čiapky a svetlého žltkastého hrdla pomáha druh rozpoznať v hustom poraste.

3

Takmer žiadny pohlavný dimorfizmus — na rozdiel od mnohých strnádok či pávikov sa samec a samica timálie červenohlavej na pohľad takmer nelíšia; obe pohlavia majú rovnakú hrdzavú čiapku aj žltkastý spodok. Pohlavie tak nemožno spoľahlivo určiť len podľa sfarbenia.

4

Vták bambusového podrastu — druh je úzko viazaný na husté kroviny a bambus vo vlhkých lesoch a väčšinu času trávi nízko v najhustejších spletiach vegetácie. Vďaka tomu pôsobí dojmom drobného, neúnavne sa prešmykujúceho vtáčika, ktorý sa len málokedy ukáže na otvorenom.

5

Súčasť zmiešaných kŕdľov — mimo hniezdenia sa timália červenohlavá bežne pridáva k zmiešaným loveckým kŕdľom (mixed-species flocks) iných drobných spevavcov a spoločne s nimi prehľadáva podrast za hmyzom. V kŕdli prevažne využíva najnižšie a najhustejšie poschodie vegetácie.

6

Jednoduchá, ľahko zapamätateľná pieseň — spev je krátka fráza zo 4–6 rovnakých tónov, ktorú jednotlivé vtáky prednášajú rôznym tempom. Charakteristický je aj dvojtónový pozývací hlas (prvý tón vyššie než druhý) a pri vyrušení vysoké poplašné čvirikanie — práve hlas druh často prezradí skôr než pohľad.

7

Šesť poddruhov naprieč Áziou — druh sa člení na 6 poddruhov od východných Himalájí (nominátny ruficeps) cez strednú a južnú Čínu (davidi), SV Mjanmarsko (bhamoense) a ostrov Chaj-nan (goodsoni) až po Taiwan (pagana a praecognita). Toto rozšírenie odráža jeho viazanosť na lesné a bambusové biotopy východnej a južnej Ázie.

8

Putovanie medzi rodmi — druh opísal Edward Blyth v roku 1847 ako Stachyris ruficeps (typová lokalita Dárdžiling). Neskôr ho zaraďovali do rodu Stachyridopsis a na základe novších fylogenetických (molekulárnych) prác dnes patrí do rodu Cyanoderma — jeho zaradenie je preto v literatúre dobre zdokumentovaným príkladom premien v systematike tímálií.

9

Najmenej ohrozený, ale viazaný na les — IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) a nie je v CITES. Vďaka rozsiahlemu areálu a viazanosti na rôzne typy lesa s krovinami a bambusom patrí medzi pomerne bežné tímálie svojho regiónu; jeho budúcnosť však závisí od zachovania lesných a bambusových biotopov.

Taxonomická klasifikácia

species Timália červenohlavá (Cyanoderma ruficeps)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Timaliidae (timáliovité)
Rod Cyanoderma Salvadori, 1874
Druh Cyanoderma ruficeps (Blyth, 1847)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — juho- a východoázijský lesný druh Himalájí, Indočíny, Číny a Taiwanu; v Európe nie je udomácnený a v avikultúre sa prakticky nechová
Poddruhy Druh nie je monotypický — Birds of the World a oiseaux.net rozoznávajú 6 poddruhov: nominátny C. r. ruficeps (východný Nepál po SV Indiu a priľahlý JV Tibet), C. r. davidi (stredná a južná Čína, povodie Jang-c'-ťiang, po severnú Indočínu), C. r. bhamoense (SV Mjanmarsko po SZ Jün-nan), C. r. goodsoni (Chaj-nan), C. r. pagana a C. r. praecognita (Taiwan). Druh opísal Edward Blyth v roku 1847 ako Stachyris ruficeps (typová lokalita Dárdžiling); neskôr bol zaraďovaný do rodu Stachyridopsis a dnes patrí do rodu Cyanoderma podľa novších fylogenetických prác.
Avibase_ID 8DA71DFB80E74AFB

? Často kladené otázky

V praxi nie. Timália červenohlavá je voľne žijúci, neudomácnený lesný druh východných Himalájí, Indočíny, Číny a Taiwanu, ktorý sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre prakticky nechová. Je to plachý, skrytý hmyzožravec úzko viazaný na husté krovie a bambusový podrast — prostredie a kvalitnú živú potravu, ktoré bežný chov ťažko napodobní. Stránka má preto najmä atlasový a poznávací charakter; akékoľvek chovateľské odporúčania na nej sú len teoreticky odvodené zo zásad pre drobné hmyzožravé vtáky a pre tento druh nie sú overené. Najlepší spôsob, ako druh „mať“, je pozorovať ho vo voľnej prírode.

Najnápadnejším znakom je sýto hrdzavá (gaštanová) čiapka na temene a šiji, olivovo-hnedý vrch tela a žltkasto-okrovožltý spodok, ktorý je najsvetlejší na brade, tvári a hrdle; na hrdle bývajú jemné tmavé čiarky. Oko je tmavé gaštanové a pôsobí „korálkovito“, zobák je sivý. Pohlavia sa na pohľad takmer nelíšia — druh nemá výrazný pohlavný dimorfizmus, takže samca a samicu nemožno spoľahlivo rozlíšiť len podľa sfarbenia. Od príbuzných drobných tímálií ju odlíši kombinácia hrdzavej čiapky a svetlého žltkastého hrdla.

Je to prevažne hmyzožravec s rastlinným doplnkom. Základ jedálnička tvoria drobné bezstavovce — hmyz (chrobáky, larvy, húsenice), pavúky a iné článkonožce, ktoré vyzobáva z lístia, stoniek a bambusu. Sezónne dopĺňa drobné semená, bobule a plody. Potravu zbiera nízko v hustom podraste, často spolu s inými druhmi v zmiešaných loveckých kŕdľoch. V období odchovu mláďat je živočíšna bielkovina (hmyz) obzvlášť dôležitá.

Obýva husté kroviny a najmä bambusový podrast vlhkých lesov mierneho a subtropického až tropického pásma. Je rozšírená od východných Himalájí (východný Nepál, severovýchodná India, juhovýchodný Tibet) cez severnú Indočínu (Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Vietnam) a strednú až južnú Čínu vrátane ostrova Chaj-nan po Taiwan. V rámci areálu je prevažne stála a nesťahuje sa na dlhé vzdialenosti. V strednej Európe sa nevyskytuje.

IUCN hodnotí timáliu červenohlavú ako najmenej ohrozenú (LC). Vďaka rozsiahlemu areálu a viazanosti na rôzne typy lesa s krovinami a bambusom patrí medzi pomerne bežné tímálie svojho regiónu. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR), no v rámci EÚ platia všeobecné pravidlá ochrany voľne žijúceho vtáctva. Hlavným predpokladom jeho budúcnosti je zachovanie lesných a bambusových biotopov.

Timália červenohlavá znáša okolo 4 vajec (Handbook of the Birds of the World) do hniezda ukrytého v hustom krovitom a bambusovom podraste. Hniezdenie sa začína od marca a vyletené mláďatá sú pozorované od konca apríla do augusta (zdroj: HKBWS), čo naznačuje viac znášok do roka. Presná dĺžka inkubácie ani presné detaily o type a umiestnení hniezda a sfarbení vajec pre tento druh nie sú v dostupných zdrojoch spoľahlivo overené — pri porovnateľných drobných tímáliách trvá inkubácia orientačne približne 13–15 dní. Mláďatá kŕmia rodičia hlavne hmyzom.

Timália červenohlavá je hlasovo nenápadný druh. Spev je jednoduchá krátka fráza zvyčajne zo 4–6 rovnakých tónov, ktorú jednotlivé vtáky prednášajú rôznym tempom. Typický je aj dvojtónový pozývací hlas (prvý tón vyššie než druhý) a pri vyrušení vysoké poplašné čvirikanie. Nepatrí teda medzi hlučných spevákov a v hustom podraste ju človek skôr počuje, než vidí. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Keďže sa v zajatí prakticky nechová, otázka rušenia v domácnosti je len teoretická.

ZDROJ: Avibase (Cyanoderma ruficeps, ID 8DA71DFB80E74AFB, slovenský názov timália červenohlavá, čeľaď Timaliidae, autor Blyth 1847, 6 poddruhov, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=8DA71DFB80E7

 Video — Timália červenohlavá

Timália červenohlavá (Cyanoderma ruficeps) — video o speve a chove

Timália červenohlavá (Cyanoderma ruficeps) — spev a hlas v prírode

 Cudzie názvy

Anglicky:   Rufous-capped Babbler, Česky:   timálie červenohlavá, Nemecky:   Rotkopf-Buschtimalie, Španielsky:   Timalí Coronirrojo, Francúzsky:   Timalie à tête rouge, Taliansky:   Garrulo caporossiccio, Holandsky:   Roodkopboomtimalia, Poľsky:   kolcodziób rdzawołbisty, Maďarsky:   Barnafejű bozóttimália, Rusky:   Рыжешапочная тимелия, Japonsky:   ズアカチメドリ, Latinsky:   Cyanoderma ruficeps (Blyth, 1847)