Estrildidae (astrildovité)
Tigrík žltobruchý má jemný, tichý a príjemný spev — samec prednáša tichú melodickú sériu vysokých tónov a cvrlikania, ktorá je pri jeho drobnej veľkosti naozaj nenápadná a oveľa tichšia než spev kanárika alebo prenikavé volania väčších pínk. Bežným prejavom sú tiché kontaktné volania a jemné cvrlikanie, ktorými sa jedince v páre a v kŕdli dorozumievajú, a krátke hlásky pri vzlete. V hniezdnej kondícii sa samcov spev zintenzívni a sprevádza ho tokový tanček so steblom trávy v zobáku. Celkovo ide o veľmi tichý druh — v domácnosti pôsobí pokojne a nerušivo, hodí sa aj do bytu.
Tok prebieha, keď je samec v najlepšej kondícii — sýte červené obočie a zobák, výrazné žlto-oranžové bruško. Predvádza charakteristický tokový tanček so steblom trávy v zobáku, nadskakuje a tlmene spieva. Najvhodnejšie na hniezdenie sú jedince vo veku približne 1–4 roky a hniezdenie sa odporúča v teplom období roka alebo vo vykurovanom priestore.
Samica znáša 4–6 drobných bielych vajec do drobného guľovitého (oválneho) hniezda s bočným vchodom, ktoré pár vije nízko v hustej tráve alebo v ponúknutej hniezdnej búdke. Podmienkou je dostatok vápnika a teplo — pri hniezdení v chlade alebo na chudobnej strave hrozí samiciam (hlavne mladým) zalepenie vajcom.
Na vajciach sa striedajú obaja rodičia. Inkubácia trvá približne 12 dní. Pár v tomto čase potrebuje pokoj a nemennú polohu hniezda; rušenie vedie k opúšťaniu znášky (jeden z najčastejších problémov pri chove tohto druhu). Súčasne sa zvyšuje podiel živej potravy a vaječnej miešanky ako príprava na kŕmenie mláďat.
Mláďatá sú krmivé (altriciálne) — liahnu sa holé a slepé a sú plne odkázané na rodičov. Bez dostatku živej potravy (larvy octomilky, drobné múčne červy, enchytrey) ich rodičia nedokážu úspešne odchovať a často ich opúšťajú. V tomto období je živočíšna bielkovina kľúčová — práve jej nedostatok je jednou z hlavných príčin neúspechu.
Mláďatá kŕmia obaja rodičia a z hniezda vyletujú približne 3 týždne po vyliahnutí. Po vyletení ich rodičia ešte istý čas dokrmujú, kým sa naučia samostatne zbierať semená. V tomto čase treba naďalej ponúkať živú potravu, klíčené semená a vápnik. Pri drobných mláďatách je dôležitá hustá mriežka/sieťka, aby cez ňu neunikli.
Mladé sa osamostatnia krátko po vyletení a dokŕmení. Juvenily sú spočiatku matné a nevýrazné a do farebného šatu dospelých (u samcov vrátane červeného obočia a zobáka) prepelichajú postupne v priebehu nasledujúcich mesiacov. Pohlavná dospelosť nastáva spravidla do prvého roku života. Mladé treba po osamostatnení oddeliť od ďalšej znášky, aby nerušili rodičov.
Tigrík žltobruchý je družný, ale prirodzene plachší druh — nie je to pinka, ktorú možno „skrotiť na ruku" ako niektoré papagáje. Cieľom ochočovania je získať dôveru a zbaviť vtáka prílišného strachu, nie fyzický kontakt. Trpezlivým, pokojným prístupom (tichý pohyb pri klietke, kŕmenie z blízkosti, žiadne prudké pohyby) si tigrík zvykne na človeka a prestane panicky uletúvať. Odchyt a branie do ruky ostávajú pri jeho drobnej veľkosti veľmi stresujúce a obmedzujú sa na nevyhnutné situácie (presun, ošetrenie). Najrýchlejšie sa „uvoľnia" jedince chované vo dvojici alebo menšej skupine v pokojnej voliére, kde sa cítia bezpečne. Krotkosť je teda otázkou dôvery a zvyku, nie domestikácie na maznanie.
Umiestnite klietku/voliéru do pokojnej miestnosti vo výške očí a prvé dni vtáka nerušte — nech si zvykne na nové prostredie a okolitý ruch.
Pohybujte sa pri klietke pomaly a hovorte tlmeným hlasom; vyhýbajte sa prudkým pohybom a hlučným prekvapeniam, aby si tigrík spojil vašu prítomnosť s pokojom.
Pravidelne dopĺňajte krmivo a vodu v rovnakom čase a zostaňte pri tom chvíľu pokojne stáť — vták si zvykne, že vaša prítomnosť znamená čerstvé zrno, mohár a zelené.
Postupne ponúkajte obľúbenú pochúťku (klas mohára, klíčené semená) z blízkosti alebo spoza mriežky, bez nútenia kontaktu — necháte vtáka prísť bližšie sám.
Manipuláciu a odchyt obmedzte na nevyhnutné minimum a robte ich rýchlo a šetrne; nikdy nenaháňajte vtáka po klietke dlho — stres mu pri jeho drobnej veľkosti veľmi škodí a dôveru ničí.
Cena kolíše podľa sezóny, kondície a sfarbenia (vyfarbený samec s výrazným bruškom a obočím býva žiadanejší), podľa chovateľa a regiónu. Tigrík žltobruchý sa predáva najmä vo dvojici alebo do skupiny — kupovať samostatného jedinca sa neodporúča, je to družný druh. Ako jeden z bežnejších a pomerne ľahko odchovateľných drobných astrildov patrí cenovo skôr k dostupnejším voliérovým druhom; uvedené rozpätie je orientačné.
| Tigrík žltobruchý | Tigrík červený (A. amandava) | Motýlik modrohlavý (U. bengalus) | Astrild levanduľový (G. caerulescens) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~9 cm | 9,5–10 cm | 12–13 cm | 10–12 cm |
| Váha | 6–8 g | 7–10 g | ~9–11 g | ~8–10 g |
| Dožitie | ~4–6 r | ~5–8 r | ~5–8 r | ~5–8 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | 3/5 | 3/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Samec olivovozelený chrbát, žlto-oranžové bruško, červený trtáč, červený zobák a červené obočie; samica matnejšia bez obočia | Hniezdny samec jasno červený s bielymi bodkami a červeným zobákom; mimo hniezdenia (a samica) hnedý | Hnedý chrbát s jasno modrými lícami, hruďou a bokmi; samec s červenou lícnou škvrnou, samica bledšia | Jemne sivomodrý (levanduľový) s červeným trtáčom a chvostom, červeným zobákom; pohlavia veľmi podobné |
| Areál | Subsaharská Afrika — NAJMENŠÍ astrild sveta, družný a tichý | Južná a JV Ázia — rovnaký rod Amandava, sezónna zmena sfarbenia | Subsaharská Afrika — obľúbená modrá voštekovitá pinka, teplomilná | Západná a stredná Afrika — elegantný, citlivý na chlad |
Príznaky: Nafúknutá, apatická samica sediaca na dne, namáhavé tlačenie, opuch okolo kloaky, zrýchlené dýchanie
Najčastejší a život ohrozujúci problém samíc tigríka žltobruchého (obzvlášť nedospelých samíc) — vajce uviazne vo vajcovode. Riziko stúpa pri hniezdení v chlade, nedostatku vápnika a vyčerpaní z príliš častých znášok. Prevencia: stály zdroj vápnika (sépiová kosť, grit, drvené škrupiny), teplo (nehniezdiť v chlade), pestrá strava a obmedzenie počtu znášok za sezónu. Pri podozrení je nutné okamžité teplo a veterinárne ošetrenie (vyčkávanie býva smrteľné).
Príznaky: Opustené vajcia alebo mláďatá v hniezde, vyhadzovanie mláďat, nekŕmené a chradnúce mláďatá
Patrí spolu so zalepením vajcom medzi tri najčastejšie problémy pri chove tohto druhu. Príčinou býva nedostatok živej potravy počas odchovu, rušenie a stres alebo neskúsenosť mladých párov. Prevencia: dostatok živej potravy (larvy octomilky, drobné múčne červy, enchytrey) pred hniezdením aj počas kŕmenia mláďat, pokoj a nerušenie hniezda, vhodný vek rodičov (~1–4 roky) a kľudné, zarastené prostredie.
Príznaky: Sťažené a zrýchlené dýchanie, zmena/strata hlasu, apatia, chudnutie
Hubová infekcia dýchacích ciest (najčastejšie Aspergillus), ku ktorej prispieva plesnivé krmivo, vlhká podstielka a zlé vetranie. Prevencia: suché, kvalitné krmivo, čisté a dobre vetrané ubikácie, žiadne navlhnuté zrno. Liečba je zdĺhavá a patrí do rúk veterinára.
Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, nafúknutosť, načuchrané perie, chudnutie, apatia
Tráviace problémy z prvokov (kokcídie) či baktérií a črevných parazitov, podporené nečistou vodou, znečisteným krmivom a stresom; vzhľadom na zber potravy zo zeme a konzumáciu hmyzu je druh na črevné parazity náchylnejší a profituje z pravidelného odčervenia. Prevencia: denne čerstvá voda, čisté kŕmidlá a hygiena voliéry, karanténa nových vtákov. Lieči sa cielene podľa veterinárnej diagnostiky (trus na vyšetrenie).
Príznaky: Škrabanie, nepokoj v noci, poškodené perie; pri vzdušnicových roztočoch pískanie a kašeľ pri dýchaní
Vonkajšie parazity (napr. krvavý roztoč) a vzdušnicové roztoče dráždia vtáka a pri napadnutí dýchacích ciest spôsobujú pískavé dýchanie. Prevencia: pravidelná kontrola a čistenie ubikácií, karanténa prírastkov; pri prejavoch cielená antiparazitická liečba od veterinára.
Najmenší astrild sveta — tigrík žltobruchý je s dĺžkou len približne 9 cm a hmotnosťou okolo 6–8 g najmenším zástupcom celej čeľade astrildovitých (Estrildidae).
Žlto-oranžové bruško a červené obočie samca — samec má olivovozelený chrbát, sýto žlto-oranžové až oranžové bruško, červený trtáč, červený zobák a charakteristický červený (šarlátový) prúžok nad okom; práve oranžové bruško mu vynieslo anglické meno orange-breasted waxbill.
Tmavé „zebrovité" vlnkovanie na bokoch — na bokoch má samec tmavé priečne pruhy (vlnkovanie), podľa ktorých dostal druhé anglické meno zebra waxbill.
Pohlavia sa rozoznávajú ľahko — na rozdiel od mnohých astrildov je samica zreteľne matnejšia: chýba jej červené obočie, má bledšie (žltkasté) bruško a celkovo nevýraznejšie sfarbenie.
Patrí medzi ľahko odchovateľné astrildy — považuje sa za jeden z najľahšie odchovateľných druhov vošteky, ak má pár dostatok živej potravy a pokoj; vie byť výborným rodičom.
Tri najčastejšie problémy chovu — pri odchove sú to zalepenie vajcom (egg-binding), opúšťanie hniezda a nedostatok živej potravy; ich zvládnutie je kľúčom k úspechu.
Hniezdi v drobnom guľovitom hniezde nízko v tráve — stavia oválne (guľovité) hniezdo s bočným vchodom z tráv nízko nad zemou v hustom poraste, znáša 4–6 vajec a inkubuje ich približne 12 dní.
Rod Amandava — traja príbuzní — patrí do rovnakého rodu ako A. amandava (tigrík červený / Red avadavat, Ázia) a A. formosa (tigrík zelený / Green avadavat, India, IUCN VU); tigrík žltobruchý je jediný africký zástupca rodu.
Dva poddruhy v subsaharskej Afrike — uznávajú sa poddruhy A. s. subflava (Senegal → Etiópia, na juh po KDR, Ugandu, Keňu a Tanzániu) a A. s. clarkei (na juh po Angolu, Zambiu, Zimbabwe, Mozambik a JV Juhoafrickú republiku).
Teplomilný a tichý voliérový druh — je znášanlivý do zmiešanej voliéry, veľmi tichý (jemné cvrlikanie) a teplomilný; hniezdiť by mal len v teple, pretože chlad zvyšuje riziko zalepenia vajcom u samíc.
Pomerne ľahko — na rozdiel od mnohých iných astrildov sú pohlavia zreteľne odlíšiteľné. Samec má olivovozelený chrbát, sýto žlto-oranžové až oranžové bruško, červený trtáč, červený zobák a nápadný červený (šarlátový) prúžok nad okom (obočie). Samica je matnejšia a o niečo menšia — chýba jej červené obočie, má bledšie (žltkasté) bruško a celkovo nevýraznejšie sfarbenie. U nie celkom vyfarbených mladých vtákov môže byť rozlíšenie neistejšie, preto pri kúpe žiadajte spoľahlivé určenie pohlavia alebo rovno overený pár.
Áno, ako pokojná a pomerne ľahko odchovateľná voliérová pinka je vhodný aj pre mierne pokročilého začiatočníka, ktorý už má skúsenosť s drobnými exotmi/astrildmi. Mimo hniezdenia je nenáročný — stačí kvalitná zrnková zmes (prosá, mohár), zelené krmivo, čerstvá voda, vápnik a priestor na lietanie. Na úspešný odchov však vyžaduje živú potravu (larvy octomilky, drobné múčne červy) podávanú približne mesiac pred hniezdením a počas kŕmenia mláďat, teplo (nehniezdiť v chlade) a dostatok vápnika, inak hrozí samiciam zalepenie vajcom. Nie je to vták na maznanie ani na branie do ruky — je to pinka na pozorovanie.
Základom je kvalitná zrnková zmes pre drobné exoty/astrildy — rôzne druhy prosa a senegalské proso (mohár), lipnicové a drobné trávové semená — doplnená o klíčené a polozrelé (mliečne) semená. Pravidelne pridávajte zelené krmivo (mladá tráva s metlinami, púpava, mokrička, žerucha, stonky brokolice) a vápnik/minerály (sépiová kosť, grit, drvené škrupiny). Počas hniezdenia je nevyhnutná živá potrava (larvy octomilky, drobné múčne červy, enchytrey, mšice) a vaječná miešanka. Voda musí byť čerstvá a nechlórovaná, denne, plus plytká miska na kúpanie. Vyhýbajte sa plesnivému zrnu a zelenému z postriekaných plôch.
Tigrík žltobruchý je najmenší astrild sveta a čulá pinka, ktorá potrebuje priestor na lietanie — najlepšie priestrannú, ideálne osadenú voliéru; v tesnej klietke trpí. Pri jeho drobnej veľkosti (najmä u mláďat) treba dbať na hustú mriežku alebo sieťku (~1,2 cm a menej), aby cez ňu vtáky neunikli. Vyhovuje mu spoločenská voliéra s inými pokojnými drobnými exotmi (astrildy, motýliky, bengalky), pričom tigríky by nemali byť v presile voči ostatným druhom. Dôležité je teplo a pokoj (žiadny prievan a chlad), prirodzená štruktúra s trávami a krovinami, úkryty a plytká miska na kúpanie.
Patrí medzi pomerne ľahko odchovateľné astrildy a páry bývajú dobrými rodičmi, ak majú vhodné podmienky. Stavajú drobné guľovité hniezdo s bočným vchodom nízko v tráve (radi prijmú aj polootvorenú búdku), znášajú 4–6 vajec a inkubujú ich približne 12 dní; mláďatá vyletujú asi za 3 týždne. Tri najčastejšie problémy sú: zalepenie vajcom (najmä u mladých samíc — preto vápnik a teplo), opúšťanie hniezda (preto pokoj a nerušenie) a nedostatok živej potravy (preto larvy octomilky a drobné múčne červy počas odchovu). Hniezdiť by mali vtáky vo veku ~1–4 roky a najlepšie v teplom období.
Z hľadiska ochrany je tigrík žltobruchý IUCN Least Concern (najmenej ohrozený) so stabilnou populáciou a veľmi rozsiahlym areálom v subsaharskej Afrike. Nie je zaradený v CITES a vo voľnej prírode sa v SR nevyskytuje (chová sa u nás len vo voliérach a klietkach). V chove sa dožíva približne 4–6 rokov pri správnej starostlivosti — teplo, pestrá strava s vápnikom a živou potravou, dostatok priestoru a pokoj. Pri kúpe uprednostnite legálne odchované jedince s dôveryhodným pôvodom.
