Tigrík žltobruchý (Amandava subflava)

Estrildidae (astrildovité)

Tigrík žltobruchý

Amandava subflava — najmenší astrild sveta (~9 cm) z afrických saván — samec s olivovým chrbtom, žlto-oranžovým bruškom, červeným trtáčom a červeným obočím

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern — veľmi rozsiahly areál v subsaharskej Afrike a stabilná populácia. NIE je v CITES.
Dĺžka~9 cm (najmenší astrild)
Hmotnosť6–8 g
Dožitie~4–6 rokov (chov)
IUCNLC, bez CITES
Spevjemný, veľmi tichý

Výživa

  • Drobné trávové semená — proso, mohár, lipnica, ježatka (základ celoročne)
  • Klíčené a polozrelé (mliečne) semená tráv — najmä na jar a v hniezdení
  • Živá potrava — larvy octomilky, drobné múčne červy, mšice, vaječné kŕmenie (hniezdenie)
  • Zelené krmivo — mladá tráva s metlinami, púpava, žerucha, mokrička, listy brokolice
  • Minerály a vápnik — grit, sépiová kosť, drvené škrupiny

Odporúčané potraviny

  • Kvalitná zrnková zmes pre exotické astrildy — proso žlté, červené a striebristé, senegalské proso (mohár), lipnicové a drobné trávové semená
  • Mohár (klasy senegalského prosa) — obľúbená pochúťka, podáva sa aj naklíčený alebo v mliečnej (polozrelej) zrelosti
  • Klíčené semená tráv — zvyšujú obsah vitamínov a výborne navodzujú hniezdnu kondíciu
  • Polozrelé (mliečne) trávové metliny zo zaručene nepostriekaných lúk — prirodzená sezónna potrava
  • Živá potrava — larvy octomilky (Drosophila), drobné (malé) múčne červy, enchytrey, mšice; nevyhnutná najmä pri odchove mláďat
  • Vaječná (vajíčková) miešanka a jemné vaječné krmivo — bielkovinová podpora počas hniezdenia
  • Zelené krmivo — mladá tráva s metlinami, púpava, mokrička, žerucha, stonky a ružice brokolice, listy šalátu
  • Vápnik a minerály — sépiová kosť, drvené vaječné škrupiny, minerálny grit (prevencia zalepenia vajcom u samíc)
  • Čerstvá nechlórovaná voda denne + plytká miska na kúpanie (tigríky žltobruché sa rady kúpu)

Zakázané potraviny

  • Výhradne suchá zrnková zmes bez živej potravy počas hniezdenia — vedie k neúspešnému odchovu a opúšťaniu mláďat
  • Avokádo, čokoláda, soľou alebo korením ochutené a tepelne spracované ľudské jedlo — toxické pre drobné pinky
  • Tráva a zelené z postriekaných plôch alebo od ciest — riziko otravy pesticídmi a ťažkými kovmi
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté zrno — riziko aspergilózy a tráviacich porúch
  • Chov bez zdroja vápnika u hniezdiacich (najmä mladých) samíc — vysoké riziko zalepenia vajcom (egg-binding)
Tip od odborníka Tigrík žltobruchý (Amandava subflava) je prevažne zrnožravá astrildovitá pinka, ktorá vo voľnej prírode žije zo semien tráv (proso, mohár, lipnica, ježatka) zbieraných v trávnatých savanách a dopĺňa ich drobným hmyzom. V chove je základom kvalitná zrnková zmes pre drobné exoty/astrildy — rôzne druhy prosa a senegalské proso (mohár) — doplnená o klíčené a polozrelé (mliečne) semená, ktoré výborne navodzujú hniezdnu kondíciu. Kľúčový je prechod na živú potravu: približne mesiac pred hniezdením a počas kŕmenia mláďat sa postupne pridávajú larvy octomilky (Drosophila), drobné múčne červy, enchytrey, mšice a vaječná miešanka — práve nedostatok živej potravy je spolu so zalepením vajcom a opúšťaním hniezda jedným z troch najčastejších problémov pri odchove tohto druhu. Nesmie chýbať zelené krmivo (mladá tráva s metlinami, púpava, mokrička, žerucha) a najmä stály zdroj vápnika (sépiová kosť, drvené škrupiny, grit) — samice (hlavne nedospelé) sú náchylné na zalepenie vajcom (egg-binding), hlavne pri hniezdení v chlade alebo na nevyváženej strave. Voda sa podáva čerstvá denne spolu s plytkou miskou na kúpanie. Vyhýbajte sa výhradne suchému zrnu počas hniezdenia, plesnivému krmivu a zelenému z postriekaných plôch.

Hlasový prejav

Tigrík žltobruchý má jemný, tichý a príjemný spev — samec prednáša tichú melodickú sériu vysokých tónov a cvrlikania, ktorá je pri jeho drobnej veľkosti naozaj nenápadná a oveľa tichšia než spev kanárika alebo prenikavé volania väčších pínk. Bežným prejavom sú tiché kontaktné volania a jemné cvrlikanie, ktorými sa jedince v páre a v kŕdli dorozumievajú, a krátke hlásky pri vzlete. V hniezdnej kondícii sa samcov spev zintenzívni a sprevádza ho tokový tanček so steblom trávy v zobáku. Celkovo ide o veľmi tichý druh — v domácnosti pôsobí pokojne a nerušivo, hodí sa aj do bytu.

Typické zvuky

  • Jemné cvrlikanie a tichý melodický spev samca — séria vysokých tónov, najintenzívnejšia v hniezdnej kondícii
  • Tiché kontaktné volania — udržiavanie kontaktu v páre a v menšom kŕdli
  • Slabší prejav samice — ozýva sa tichšie a menej často než samec
  • Krátke hlásky pri vzlete — kontakt medzi jedincami pri spoločnom lete
  • Tlmené štebotanie v kŕdli — sociálny zvuk pri spoločnom kŕmení a hradovaní
  • Jemné volania pri tokovom tanečku samca so steblom trávy v zobáku

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Jemné tiché cvrlikanie a spev samca celoročne, najintenzívnejšie v hniezdnej kondícii
Pelichanie — výmena peria po hniezdnej sezóne (v chove závisí od podmienok a teploty)
Tok samca s tanečkom so steblom trávy v zobáku a nadskakovaním; sýti sa červené obočie a zobák
Hniezdenie najmä v teplom období — drobné guľovité hniezdo s bočným vchodom nízko v hustej tráve
Znáška 4–6 vajec, inkubácia ~12 dní (oba rodičia), mláďatá vyletujú približne za 3 týždne
Mimo hniezdenia družný — vo voľnej prírode v menších kŕdľoch vo vlhkých trávnatých savanách pri vode

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Vhodný aj pre mierne pokročilého začiatočníka so skúsenosťou s drobnými astrildmi — nenáročný na kŕmenie mimo hniezdenia a pomerne ľahko odchovateľný, no na úspešné hniezdenie vyžaduje živú potravu, vápnik a teplo. V SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje, chová sa vo voliérach a klietkach.
Priestor Najlepšie priestranná (ideálne osadená) voliéra alebo veľká klietka — drobná čulá pinka potrebuje priestor na lietanie; v tesnej klietke trpí. Pri drobných mláďatách treba dbať na hustú mriežku/sieťku (~1,2 cm a menej), aby cez ňu neunikli. Vhodná do spoločenskej voliéry s inými pokojnými drobnými exotmi.
Verdikt odborníka Tigrík žltobruchý (Amandava subflava) je najmenšou astrildovitou pinkou sveta — dĺžka len približne 9 cm a hmotnosť okolo 6–8 g — pochádzajúcou z trávnatých saván a vlhkých trávnatých porastov pri vode subsaharskej Afriky. Areál siaha od Senegalu, Gambie a Guiney na východ po západný Sudán a Etiópiu a na juh po Angolu, Zambiu, Zimbabwe, Mozambik a juhovýchodnú Juhoafrickú republiku; uznávajú sa dva poddruhy — severný A. s. subflava a južný A. s. clarkei. Patrí do čeľade Estrildidae (astrildovité), radu Passeriformes, a druh popísal Vieillot v roku 1819. Najnápadnejším znakom je sfarbenie samca: má olivovozelený chrbát a krídla, sýto žlto-oranžové až oranžové bruško, červený trtáč, červený zobák a charakteristický červený (šarlátový) prúžok nad okom (obočie); na bokoch máva tmavé priečne vlnkovanie, podľa ktorého dostal anglické meno zebra waxbill. Samica je matnejšia a o niečo menšia — chýba jej červené obočie, má bledšie (žltkasté) bruško a celkovo nevýraznejšie sfarbenie, takže pohlavia sa rozoznávajú pomerne ľahko. Vo voľnej prírode je tigrík žltobruchý družný — žije v menších kŕdľoch vo vlhkých trávnatých savanách a živí sa najmä semenami tráv, doplnenými o drobný hmyz. Hniezdi v teplom (vlhkom) období: stavia drobné guľovité (oválne) hniezdo s bočným vchodom nízko v hustej tráve, znáša 4–6 vajec, inkubácia trvá približne 12 dní a o mláďatá sa starajú obaja rodičia; mladé vyletujú približne tri týždne po vyliahnutí. Z hľadiska ochrany je druh IUCN Least Concern so stabilnou populáciou a rozsiahlym areálom a nie je zaradený v CITES. V chovateľstve ide o obľúbenú, pokojnú a veľmi tichú voliérovú pinku, ktorá sa najlepšie cíti vo dvojici alebo menšej skupine a v priestrannej, ideálne osadenej voliére; v tesnej klietke trpí a pri drobných mláďatách treba dbať na hustú mriežku, aby cez ňu neunikli. Mimo hniezdenia je nenáročná (kvalitné prosá a mohár, zelené krmivo, voda a vápnik) a patrí medzi pomerne ľahko odchovateľné astrildy, no na úspešný odchov vyžaduje živú potravu (larvy octomilky, drobné múčne červy) podávanú približne mesiac pred hniezdením a počas kŕmenia mláďat, teplo a dostatok vápnika — tri najčastejšie problémy chovateľov sú práve zalepenie vajcom (najmä u mladých samíc), opúšťanie hniezda a nedostatok živej potravy. Vo voliére sa znáša s inými pokojnými drobnými exotmi, pričom tigríky nesmú byť v presile. Nie je to vták na maznanie ani „hovoriaci" druh — jeho hodnotou je drobná veľkosť, farebnosť samca a tichý prirodzený spev. Dožíva sa približne 4–6 rokov. Pri rešpektovaní tepla (nehniezdi v chlade), pestrej stravy s vápnikom a živou potravou a dostatku priestoru ide o vďačnú a dekoratívnu pinku vhodnú aj pre mierne pokročilého začiatočníka so skúsenosťou s astrildmi.

Prostredie a požiadavky

Biotop
Vlhké trávnaté savany, trávnaté porasty a okraje mokradí pri vode — často s vysokou trávou, tŕstím a krovinami
Tigrík žltobruchý obýva vlhké trávnaté savany a trávnaté porasty, často v blízkosti vody — okraje mokradí, brehy, trsy vysokej trávy a krovín. V chove sa to napodobňuje osadenou voliérou s trávami, krovinami a úkrytmi. Pôvodný areál pokrýva subsaharskú Afriku — od Senegalu, Gambie a Guiney na východ po západný Sudán a Etiópiu a na juh po Angolu, Zambiu, Malawi, Zimbabwe, Mozambik a JV Juhoafrickú republiku. Druh bol introdukovaný aj mimo pôvodného areálu (napr. Kuvajt).
Nadmorská výška
Prevažne nížiny a stredné polohy; v afrických savanách aj v náhorných trávnatých oblastiach
Je to druh otvorených trávnatých biotopov — vyskytuje sa od nížin po stredné a vyššie polohy afrických savan a náhorných trávnatých plošín, vždy však viazaný na trávnaté porasty a blízkosť vody. Najhustejšie populácie sú vo vlhkých trávnatých savanách.
Hniezdo
Drobné voľne stojace guľovité (oválne) hniezdo s bočným vchodom, stavané nízko nad zemou v hustej tráve
Hniezdo je drobné guľovité (oválne) s bočným vchodom, uvité z tráv a steblín a umiestnené nízko nad zemou v hustom trávnatom poraste; pár niekedy využíva aj staré hniezda iných drobných vtákov. V chove páry rady prijímajú polootvorené hniezdne búdky alebo prútené košíky ukryté v zeleni, vystlané kokosovým vláknom, suchou trávou a jemnými steblami. Pokojné, zarastené prostredie a kľud sú podmienkou úspešného hniezdenia — rušenie vedie k opúšťaniu hniezda.
Teplota
Teplomilný tropický a subtropický druh — v chove izbová teplota, hniezdenie iba v teple (nie pod ~18–20 °C)
Tigrík žltobruchý je teplomilný — v chove mu vyhovuje izbová teplota a počas zimy nesmie byť vystavený chladu a prievanu. Hniezdenie v chlade je rizikové: u samíc (najmä nedospelých) výrazne zvyšuje pravdepodobnosť zalepenia vajcom (egg-binding), preto sa odporúča odchovávať len v teplom období alebo vykurovanom priestore (orientačne nad ~18–20 °C) a vždy so stálym zdrojom vápnika.
Voda
Viazaný na blízkosť vody (vlhké savany, mokrade, brehy); v chove čerstvá pitná voda denne + plytká miska na kúpanie
Vo voľnej prírode sa zdržiava v blízkosti vody — vo vlhkých trávnatých savanách, pri mokradiach a brehoch. V chove potrebuje čerstvú nechlórovanú vodu denne a plytkú misku na kúpanie — tigríky žltobruché sa rady kúpu, čo prispieva k dobrému stavu peria. Voda aj miska sa udržiavajú v čistote (prevencia tráviacich infekcií).
Spoločnosť
Družný — vo voľnej prírode v menších kŕdľoch; v chove najlepšie vo dvojici alebo menšej skupine, vo voliére s inými pokojnými exotmi (tigríky nesmú byť v presile)
Tigrík žltobruchý je družný a znášanlivý — vo voľnej prírode žije v menších kŕdľoch, často pohromade s inými astrildmi. V chove sa drží vo dvojici alebo v menšej skupine a darí sa mu v spoločenskej osadenej voliére s inými pokojnými drobnými exotmi (napr. astrildy, motýliky, bengalky). Patrí k pokojným druhom vhodným do zmiešanej voliéry; tigríky by však nemali byť vo voliére v presile voči iným druhom a v hniezdnom období sú samce navzájom teritoriálnejšie.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Najmä v teplom (vlhkom) období — samec so sýtym červeným obočím a zobákom (jar/leto)

Tok prebieha, keď je samec v najlepšej kondícii — sýte červené obočie a zobák, výrazné žlto-oranžové bruško. Predvádza charakteristický tokový tanček so steblom trávy v zobáku, nadskakuje a tlmene spieva. Najvhodnejšie na hniezdenie sú jedince vo veku približne 1–4 roky a hniezdenie sa odporúča v teplom období roka alebo vo vykurovanom priestore.

Znáška
4–6 vajec, bielych

Samica znáša 4–6 drobných bielych vajec do drobného guľovitého (oválneho) hniezda s bočným vchodom, ktoré pár vije nízko v hustej tráve alebo v ponúknutej hniezdnej búdke. Podmienkou je dostatok vápnika a teplo — pri hniezdení v chlade alebo na chudobnej strave hrozí samiciam (hlavne mladým) zalepenie vajcom.

Inkubácia
Približne 12 dní

Na vajciach sa striedajú obaja rodičia. Inkubácia trvá približne 12 dní. Pár v tomto čase potrebuje pokoj a nemennú polohu hniezda; rušenie vedie k opúšťaniu znášky (jeden z najčastejších problémov pri chove tohto druhu). Súčasne sa zvyšuje podiel živej potravy a vaječnej miešanky ako príprava na kŕmenie mláďat.

Liahnutie
Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé)

Mláďatá sú krmivé (altriciálne) — liahnu sa holé a slepé a sú plne odkázané na rodičov. Bez dostatku živej potravy (larvy octomilky, drobné múčne červy, enchytrey) ich rodičia nedokážu úspešne odchovať a často ich opúšťajú. V tomto období je živočíšna bielkovina kľúčová — práve jej nedostatok je jednou z hlavných príčin neúspechu.

Mláďatá
Vyletujú približne za 3 týždne po vyliahnutí

Mláďatá kŕmia obaja rodičia a z hniezda vyletujú približne 3 týždne po vyliahnutí. Po vyletení ich rodičia ešte istý čas dokrmujú, kým sa naučia samostatne zbierať semená. V tomto čase treba naďalej ponúkať živú potravu, klíčené semená a vápnik. Pri drobných mláďatách je dôležitá hustá mriežka/sieťka, aby cez ňu neunikli.

Samostatnosť
Osamostatnenie krátko po vyletení; mladé prepelichajú do šatu dospelých postupne

Mladé sa osamostatnia krátko po vyletení a dokŕmení. Juvenily sú spočiatku matné a nevýrazné a do farebného šatu dospelých (u samcov vrátane červeného obočia a zobáka) prepelichajú postupne v priebehu nasledujúcich mesiacov. Pohlavná dospelosť nastáva spravidla do prvého roku života. Mladé treba po osamostatnení oddeliť od ďalšej znášky, aby nerušili rodičov.

Cena a kde kúpiť

približne 15–30 € za jedinca; pár zhruba 35–60 € (orientačne podľa kondície, sfarbenia a chovateľa)

Cena kolíše podľa sezóny, kondície a sfarbenia (vyfarbený samec s výrazným bruškom a obočím býva žiadanejší), podľa chovateľa a regiónu. Tigrík žltobruchý sa predáva najmä vo dvojici alebo do skupiny — kupovať samostatného jedinca sa neodporúča, je to družný druh. Ako jeden z bežnejších a pomerne ľahko odchovateľných drobných astrildov patrí cenovo skôr k dostupnejším voliérovým druhom; uvedené rozpätie je orientačné.

Porovnať s cenami ďalších druhov v cenníku →

Kupujte od overeného chovateľa drobných exotov/astrildov (chovateľské kluby, burzy exotického vtáctva, špecializované predajne) — nie z anonymného inzerátu bez histórie.
Vyberajte čulého, plne opereného jedinca s čistými očami a nozdrami, hladkým perím, čistým okolím kloaky a bez zrýchleného nafúknutého dýchania.
Kupujte aspoň pár (samec + samica), ideálne malú skupinu — tigrík žltobruchý je družný a osamote chradne.
Pýtajte si informácie o veku, pohlaví, strave a odčervení; ideálne vtáky odchované vo voliére na pestrej strave so živou potravou.
Na čo si dať pozor Pohlavie sa určuje pomerne ľahko — samec má červené (šarlátové) obočie nad okom, sýto žlto-oranžové bruško a červený zobák, kým samica je matnejšia, bez červeného obočia a s bledším bruškom. Aj tak pri kúpe žiadajte spoľahlivé určenie pohlavia alebo rovno overený pár, najmä u nie celkom vyfarbených mladých vtákov. Pri zaraďovaní do existujúcej voliéry dbajte, aby tigríky neboli v presile a aby boli spoluobyvatelia rovnako pokojné drobné druhy (astrildy, motýliky, bengalky). Vzhľadom na drobnú veľkosť (najmä mláďat) skontrolujte hustotu mriežky/sieťky. Po prinesení domov nového vtáka na 2–3 týždne karanténujte oddelene od ostatných. Nakupujte len legálne odchované jedince s dôveryhodným pôvodom.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Tigrík žltobruchý ~9 cm Tigrík červený 9,5–10 cm Motýlik modrohlavý 12–13 cm Astrild levanduľový 10–12 cm
Tigrík žltobruchý Tigrík červený (A. amandava) Motýlik modrohlavý (U. bengalus) Astrild levanduľový (G. caerulescens)
Dĺžka~9 cm9,5–10 cm12–13 cm10–12 cm
Váha6–8 g7–10 g~9–11 g~8–10 g
Dožitie~4–6 r~5–8 r~5–8 r~5–8 r
OchranaIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LC
CharakteristikaSamec olivovozelený chrbát, žlto-oranžové bruško, červený trtáč, červený zobák a červené obočie; samica matnejšia bez obočiaHniezdny samec jasno červený s bielymi bodkami a červeným zobákom; mimo hniezdenia (a samica) hnedýHnedý chrbát s jasno modrými lícami, hruďou a bokmi; samec s červenou lícnou škvrnou, samica bledšiaJemne sivomodrý (levanduľový) s červeným trtáčom a chvostom, červeným zobákom; pohlavia veľmi podobné
AreálSubsaharská Afrika — NAJMENŠÍ astrild sveta, družný a tichýJužná a JV Ázia — rovnaký rod Amandava, sezónna zmena sfarbeniaSubsaharská Afrika — obľúbená modrá voštekovitá pinka, teplomilnáZápadná a stredná Afrika — elegantný, citlivý na chlad

Choroby a prevencia

Zalepenie vajcom (egg-binding, zádrž vajca)
vysoká

Príznaky: Nafúknutá, apatická samica sediaca na dne, namáhavé tlačenie, opuch okolo kloaky, zrýchlené dýchanie

Najčastejší a život ohrozujúci problém samíc tigríka žltobruchého (obzvlášť nedospelých samíc) — vajce uviazne vo vajcovode. Riziko stúpa pri hniezdení v chlade, nedostatku vápnika a vyčerpaní z príliš častých znášok. Prevencia: stály zdroj vápnika (sépiová kosť, grit, drvené škrupiny), teplo (nehniezdiť v chlade), pestrá strava a obmedzenie počtu znášok za sezónu. Pri podozrení je nutné okamžité teplo a veterinárne ošetrenie (vyčkávanie býva smrteľné).

Opúšťanie hniezda a strata mláďat (nedostatok živej potravy)
vysoká

Príznaky: Opustené vajcia alebo mláďatá v hniezde, vyhadzovanie mláďat, nekŕmené a chradnúce mláďatá

Patrí spolu so zalepením vajcom medzi tri najčastejšie problémy pri chove tohto druhu. Príčinou býva nedostatok živej potravy počas odchovu, rušenie a stres alebo neskúsenosť mladých párov. Prevencia: dostatok živej potravy (larvy octomilky, drobné múčne červy, enchytrey) pred hniezdením aj počas kŕmenia mláďat, pokoj a nerušenie hniezda, vhodný vek rodičov (~1–4 roky) a kľudné, zarastené prostredie.

Aspergilóza a plesňové ochorenia dýchacích ciest
vysoká

Príznaky: Sťažené a zrýchlené dýchanie, zmena/strata hlasu, apatia, chudnutie

Hubová infekcia dýchacích ciest (najčastejšie Aspergillus), ku ktorej prispieva plesnivé krmivo, vlhká podstielka a zlé vetranie. Prevencia: suché, kvalitné krmivo, čisté a dobre vetrané ubikácie, žiadne navlhnuté zrno. Liečba je zdĺhavá a patrí do rúk veterinára.

Kokcidióza a črevné parazity/infekcie
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, nafúknutosť, načuchrané perie, chudnutie, apatia

Tráviace problémy z prvokov (kokcídie) či baktérií a črevných parazitov, podporené nečistou vodou, znečisteným krmivom a stresom; vzhľadom na zber potravy zo zeme a konzumáciu hmyzu je druh na črevné parazity náchylnejší a profituje z pravidelného odčervenia. Prevencia: denne čerstvá voda, čisté kŕmidlá a hygiena voliéry, karanténa nových vtákov. Lieči sa cielene podľa veterinárnej diagnostiky (trus na vyšetrenie).

Roztoče a perové parazity (vrátane vzdušnicových roztočov)
stredná

Príznaky: Škrabanie, nepokoj v noci, poškodené perie; pri vzdušnicových roztočoch pískanie a kašeľ pri dýchaní

Vonkajšie parazity (napr. krvavý roztoč) a vzdušnicové roztoče dráždia vtáka a pri napadnutí dýchacích ciest spôsobujú pískavé dýchanie. Prevencia: pravidelná kontrola a čistenie ubikácií, karanténa prírastkov; pri prejavoch cielená antiparazitická liečba od veterinára.

Prevencia Tigrík žltobruchý je pri správnej starostlivosti odolná a vďačná pinka, kľúčová je však prevencia. (1) Vápnik a teplo pri hniezdení — vždy ponúkajte sépiovú kosť, grit a drvené škrupiny a nehniezdite v chlade; tým predídete zalepeniu vajcom, najčastejšej príčine úhynu samíc (obzvlášť mladých). (2) Dostatok živej potravy — počas odchovu sú larvy octomilky a drobné múčne červy nevyhnutné; ich nedostatok vedie k opúšťaniu a strate mláďat. (3) Hygiena a odčervenie — denne čerstvá nechlórovaná voda, čisté kŕmidlá a suchá podstielka znižujú riziko aspergilózy, kokcidiózy a parazitov; keďže vták zbiera potravu zo zeme a žerie hmyz, profituje z pravidelného odčervenia; nikdy nepodávajte plesnivé alebo navlhnuté zrno. (4) Teplo a pokoj — chráňte vtáky pred prievanom, chladom a stresom (preprava, časté chytanie, presila vo voliére). (5) Karanténa nových vtákov na 2–3 týždne. (6) Pozorovanie — načuchrané perie, sedenie na dne, zmenený trus či sťažené dýchanie sú varovné signály; pri pretrvávaní príznakov vyhľadajte veterinára so skúsenosťou s exotickým vtáctvom a podľa potreby nechajte vyšetriť trus.

Zaujímavosti

1

Najmenší astrild sveta — tigrík žltobruchý je s dĺžkou len približne 9 cm a hmotnosťou okolo 6–8 g najmenším zástupcom celej čeľade astrildovitých (Estrildidae).

2

Žlto-oranžové bruško a červené obočie samca — samec má olivovozelený chrbát, sýto žlto-oranžové až oranžové bruško, červený trtáč, červený zobák a charakteristický červený (šarlátový) prúžok nad okom; práve oranžové bruško mu vynieslo anglické meno orange-breasted waxbill.

3

Tmavé „zebrovité" vlnkovanie na bokoch — na bokoch má samec tmavé priečne pruhy (vlnkovanie), podľa ktorých dostal druhé anglické meno zebra waxbill.

4

Pohlavia sa rozoznávajú ľahko — na rozdiel od mnohých astrildov je samica zreteľne matnejšia: chýba jej červené obočie, má bledšie (žltkasté) bruško a celkovo nevýraznejšie sfarbenie.

5

Patrí medzi ľahko odchovateľné astrildy — považuje sa za jeden z najľahšie odchovateľných druhov vošteky, ak má pár dostatok živej potravy a pokoj; vie byť výborným rodičom.

6

Tri najčastejšie problémy chovu — pri odchove sú to zalepenie vajcom (egg-binding), opúšťanie hniezda a nedostatok živej potravy; ich zvládnutie je kľúčom k úspechu.

7

Hniezdi v drobnom guľovitom hniezde nízko v tráve — stavia oválne (guľovité) hniezdo s bočným vchodom z tráv nízko nad zemou v hustom poraste, znáša 4–6 vajec a inkubuje ich približne 12 dní.

8

Rod Amandava — traja príbuzní — patrí do rovnakého rodu ako A. amandava (tigrík červený / Red avadavat, Ázia) a A. formosa (tigrík zelený / Green avadavat, India, IUCN VU); tigrík žltobruchý je jediný africký zástupca rodu.

9

Dva poddruhy v subsaharskej Afrike — uznávajú sa poddruhy A. s. subflava (Senegal → Etiópia, na juh po KDR, Ugandu, Keňu a Tanzániu) a A. s. clarkei (na juh po Angolu, Zambiu, Zimbabwe, Mozambik a JV Juhoafrickú republiku).

10

Teplomilný a tichý voliérový druh — je znášanlivý do zmiešanej voliéry, veľmi tichý (jemné cvrlikanie) a teplomilný; hniezdiť by mal len v teple, pretože chlad zvyšuje riziko zalepenia vajcom u samíc.

Taxonomická klasifikácia

species Tigrík žltobruchý
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Estrildidae (astrildovité)
Rod Amandava Blyth, 1836
Druh A. subflava (Vieillot, 1819)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — africký druh, u nás len v chove (voliéra/klietka)
Poddruhy Uznávajú sa 2 poddruhy: A. s. subflava (severný — od juhozápadnej Mauritánie, Senegalu a Gambie na východ po západný Sudán a západnú Etiópiu a na juh po severnú, strednú a východnú KDR, Ugandu, Keňu a SZ Tanzániu) a A. s. clarkei (južný — na juh po Angolu, Zambiu, Malawi, Zimbabwe, Mozambik a JV Juhoafrickú republiku). Druh popísal Vieillot v roku 1819. Rod Amandava obsahuje 3 druhy: A. amandava (tigrík červený / Red avadavat, Ázia), A. formosa (tigrík zelený / Green avadavat, India, IUCN VU) a A. subflava (tigrík žltobruchý / Zebra waxbill, Afrika). Tigrík žltobruchý je najmenším zástupcom celej čeľade astrildovitých.

? Často kladené otázky

Pomerne ľahko — na rozdiel od mnohých iných astrildov sú pohlavia zreteľne odlíšiteľné. Samec má olivovozelený chrbát, sýto žlto-oranžové až oranžové bruško, červený trtáč, červený zobák a nápadný červený (šarlátový) prúžok nad okom (obočie). Samica je matnejšia a o niečo menšia — chýba jej červené obočie, má bledšie (žltkasté) bruško a celkovo nevýraznejšie sfarbenie. U nie celkom vyfarbených mladých vtákov môže byť rozlíšenie neistejšie, preto pri kúpe žiadajte spoľahlivé určenie pohlavia alebo rovno overený pár.

Áno, ako pokojná a pomerne ľahko odchovateľná voliérová pinka je vhodný aj pre mierne pokročilého začiatočníka, ktorý už má skúsenosť s drobnými exotmi/astrildmi. Mimo hniezdenia je nenáročný — stačí kvalitná zrnková zmes (prosá, mohár), zelené krmivo, čerstvá voda, vápnik a priestor na lietanie. Na úspešný odchov však vyžaduje živú potravu (larvy octomilky, drobné múčne červy) podávanú približne mesiac pred hniezdením a počas kŕmenia mláďat, teplo (nehniezdiť v chlade) a dostatok vápnika, inak hrozí samiciam zalepenie vajcom. Nie je to vták na maznanie ani na branie do ruky — je to pinka na pozorovanie.

Základom je kvalitná zrnková zmes pre drobné exoty/astrildy — rôzne druhy prosa a senegalské proso (mohár), lipnicové a drobné trávové semená — doplnená o klíčené a polozrelé (mliečne) semená. Pravidelne pridávajte zelené krmivo (mladá tráva s metlinami, púpava, mokrička, žerucha, stonky brokolice) a vápnik/minerály (sépiová kosť, grit, drvené škrupiny). Počas hniezdenia je nevyhnutná živá potrava (larvy octomilky, drobné múčne červy, enchytrey, mšice) a vaječná miešanka. Voda musí byť čerstvá a nechlórovaná, denne, plus plytká miska na kúpanie. Vyhýbajte sa plesnivému zrnu a zelenému z postriekaných plôch.

Tigrík žltobruchý je najmenší astrild sveta a čulá pinka, ktorá potrebuje priestor na lietanie — najlepšie priestrannú, ideálne osadenú voliéru; v tesnej klietke trpí. Pri jeho drobnej veľkosti (najmä u mláďat) treba dbať na hustú mriežku alebo sieťku (~1,2 cm a menej), aby cez ňu vtáky neunikli. Vyhovuje mu spoločenská voliéra s inými pokojnými drobnými exotmi (astrildy, motýliky, bengalky), pričom tigríky by nemali byť v presile voči ostatným druhom. Dôležité je teplo a pokoj (žiadny prievan a chlad), prirodzená štruktúra s trávami a krovinami, úkryty a plytká miska na kúpanie.

Patrí medzi pomerne ľahko odchovateľné astrildy a páry bývajú dobrými rodičmi, ak majú vhodné podmienky. Stavajú drobné guľovité hniezdo s bočným vchodom nízko v tráve (radi prijmú aj polootvorenú búdku), znášajú 4–6 vajec a inkubujú ich približne 12 dní; mláďatá vyletujú asi za 3 týždne. Tri najčastejšie problémy sú: zalepenie vajcom (najmä u mladých samíc — preto vápnik a teplo), opúšťanie hniezda (preto pokoj a nerušenie) a nedostatok živej potravy (preto larvy octomilky a drobné múčne červy počas odchovu). Hniezdiť by mali vtáky vo veku ~1–4 roky a najlepšie v teplom období.

Z hľadiska ochrany je tigrík žltobruchý IUCN Least Concern (najmenej ohrozený) so stabilnou populáciou a veľmi rozsiahlym areálom v subsaharskej Afrike. Nie je zaradený v CITES a vo voľnej prírode sa v SR nevyskytuje (chová sa u nás len vo voliérach a klietkach). V chove sa dožíva približne 4–6 rokov pri správnej starostlivosti — teplo, pestrá strava s vápnikom a živou potravou, dostatok priestoru a pokoj. Pri kúpe uprednostnite legálne odchované jedince s dôveryhodným pôvodom.

ZDROJ: IOC World Bird List v15.2, AviList 2025, IUCN Red List (Amandava subflava — LC, stabilná populácia), BirdLife International DataZone (Zebra Waxbill), Cornell Lab Birds of the World (Zebra Waxbill — ze

 Video — Tigrík žltobruchý

Tigrík žltobruchý (Amandava subflava) — video o speve a chove

Tigrík žltobruchý (Amandava subflava) — starostlivosť, voliéra a kŕmenie

 Cudzie názvy

Slovensky:   Tigrík žltobruchý (zaužívané aj astrild/astrildík žltobruchý, astrild oranžovoprsý), Česky:   Zlatoprska malá, Anglicky:   Zebra waxbill / Orange-breasted waxbill (Gold-breasted waxbill), Nemecky:   Goldbrüstchen, Francúzsky:   Bengali zébré, Latinsky:   Amandava subflava