Estrildidae (astrildovité)
Tigrík červený má jemný, tlmený a príjemný spev — samec prednáša tichú melodickú sériu vysokých tónov a trilkov, ktorá je oveľa nenápadnejšia než hlasný spev kanárika alebo prenikavé volania väčších pínk. Spievajú obe pohlavia, samica však triluje slabšie a menej často. Bežným prejavom sú aj tiché kontaktné volania „tsíí"/„tii", ktorými sa jedince v kŕdli a v páre dorozumievajú, a krátke hlásky pri vzlete. V hniezdnej kondícii sa samcov spev zintenzívni a sprevádza ho tokový tanček so steblom trávy v zobáku. Celkovo ide o tichý druh — vo voľnej prírode používa dlhšie lokalizačné volania, no v domácnosti pôsobí pokojne a nerušivo.
Tok začína, keď samec prepelichá do jasno červeného šatu a jeho zobák sčervenie. Predvádza charakteristický tokový tanček so steblom trávy v zobáku, nadskakuje a tlmene spieva. Páry sa odporúča spojiť do ~2 týždňov od prvých známok prefarbovania samca do svadobného šatu, keď je v najlepšej hniezdnej kondícii.
Samica znáša 4–7 drobných bielych vajec (najčastejšie 5–6) do guľovitého hniezda s bočným vchodom, ktoré pár vije nízko v hustej zeleni alebo v ponúknutej hniezdnej búdke. Podmienkou je dostatok vápnika a teplo — pri hniezdení v chlade alebo na chudobnej strave hrozí samiciam zalepenie vajcom.
Na vajciach sa striedajú obaja rodičia. Inkubácia trvá 12–14 dní. Pár v tomto čase potrebuje pokoj a nemennú polohu hniezda; rušenie vedie k opúšťaniu znášky. Súčasne sa zvyšuje podiel živej potravy a vaječnej miešanky ako príprava na kŕmenie mláďat.
Mláďatá sú krmivé (altriciálne) — liahnu sa holé a slepé a sú plne odkázané na rodičov. Bez dostatku živej potravy (drobné múčne červy, larvy octomilky, enchytrey) ich rodičia nedokážu úspešne odchovať a často ich opúšťajú. V tomto období je živočíšna bielkovina kľúčová.
Mláďatá kŕmia obaja rodičia a z hniezda vyletujú približne 3 týždne (~21 dní) po vyliahnutí. Po vyletení ich rodičia ešte istý čas dokrmujú, kým sa naučia samostatne zbierať semená. V tomto čase treba naďalej ponúkať živú potravu, klíčené semená a vápnik.
Mladé sa osamostatnia krátko po vyletení a dokŕmení. Juvenily sú spočiatku hnedasté a do farebného šatu dospelých (u samcov do červeného svadobného sfarbenia) prepelichajú postupne v priebehu nasledujúcich mesiacov. Pohlavná dospelosť nastáva spravidla do prvého roku života. Mladé treba po osamostatnení oddeliť od ďalšej znášky, aby nerušili rodičov.
Tigrík červený je spoločenský, ale prirodzene plachší druh — nie je to pinka, ktorú možno „skrotiť na ruku" ako niektoré papagáje. Cieľom ochočovania je získať dôveru a zbaviť vtáka prílišného strachu, nie fyzický kontakt. Trpezlivým, pokojným prístupom (tichý pohyb pri klietke, kŕmenie z blízkosti, žiadne prudké pohyby) si tigrík zvykne na človeka a prestane panicky uletúvať. Odchyt a branie do ruky ostávajú stresujúce a obmedzujú sa na nevyhnutné situácie (presun, ošetrenie). Najrýchlejšie sa „uvoľnia" jedince chované v menšom kŕdli v pokojnej voliére, kde sa cítia bezpečne. Krotkosť je teda otázkou dôvery a zvyku, nie domestikácie na maznanie.
Umiestnite klietku/voliéru do pokojnej miestnosti vo výške očí a prvé dni vtáka nerušte — nech si zvykne na nové prostredie a okolitý ruch.
Pohybujte sa pri klietke pomaly a hovorte tlmeným hlasom; vyhýbajte sa prudkým pohybom a hlučným prekvapeniam, aby si tigrík spojil vašu prítomnosť s pokojom.
Pravidelne dopĺňajte krmivo a vodu v rovnakom čase a zostaňte pri tom chvíľu pokojne stáť — vták si zvykne, že vaša prítomnosť znamená čerstvé zrno, mohár a zelené.
Postupne ponúkajte obľúbenú pochúťku (klas mohára, klíčené semená) z ruky alebo spoza mriežky, bez nútenia kontaktu — necháte vtáka prísť k vám sám.
Manipuláciu a odchyt obmedzte na nevyhnutné minimum a robte ich rýchlo a šetrne; nikdy nenaháňajte vtáka po klietke dlho — stres mu škodí a dôveru ničí.
Cena kolíše podľa sezóny, kondície a sfarbenia (samec vo svadobnom červenom šate býva drahší než hnedý mimo sezóny), podľa chovateľa a regiónu. Tigrík sa predáva najmä vo dvojici alebo do skupiny — kupovať samostatného jedinca sa neodporúča, je to spoločenský druh. Orientačne v zahraničí stojí pár okolo 80–100 USD, čo zhruba zodpovedá uvedenému rozpätiu v eurách.
| Tigrík červený | Astrild obyčajný (E. astrild) | Astrild ohnivý (L. senegala) | Bengálka domáca (L. striata domestica) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 9,5–10 cm | 9,5–13 cm | 9–10 cm | 10–12 cm |
| Váha | 7–10 g | 6–11 g | ~7–10 g | ~12–15 g |
| Dožitie | ~5–8 r | ~4–8 r | ~4–6 r | ~5–8 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 2/5 | 3/5 | 1/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | domestikovaná forma |
| Povaha | Hniezdny samec jasno červený s bielymi bodkami a červeným zobákom; mimo hniezdenia (a samica) hnedý | Hnedosivý s jemným vlnkovaním, červený prúžok cez oko a červený zobák, červené brucho | Samec sýto červený s drobnými bielymi bodkami, červený zobák; samica hnedastá | Variabilne hnedo-bielo strakatá, pokojná; pohlavia takmer nerozoznateľné podľa peria |
| Areál | Južná a JV Ázia — obľúbená voliérová pinka, sezónna zmena sfarbenia | Subsaharská Afrika — nenáročný, vhodný aj pre začiatočníkov | Subsaharská Afrika — drobná ohnivka, citlivá na chlad | Domestikovaná (z L. striata) — ideálna pre začiatočníkov a ako pestúnka |
Príznaky: Nafúknutá, apatická samica sediaca na dne, namáhavé tlačenie, opuch okolo kloaky, zrýchlené dýchanie
Najčastejší a život ohrozujúci problém samíc tigríka — vajce uviazne vo vajcovode. Riziko stúpa pri hniezdení v chlade, nedostatku vápnika a vyčerpaní z príliš častých znášok. Prevencia: stály zdroj vápnika (sépiová kosť, grit, drvené škrupiny), teplo (nehniezdiť v chlade), pestrá strava a obmedzenie počtu znášok za sezónu. Pri podozrení je nutné okamžité teplo a veterinárne ošetrenie (vyčkávanie býva smrteľné).
Príznaky: Sťažené a zrýchlené dýchanie, zmena/strata hlasu, apatia, chudnutie
Hubová infekcia dýchacích ciest (najčastejšie Aspergillus), ku ktorej prispieva plesnivé krmivo, vlhká podstielka a zlé vetranie. Prevencia: suché, kvalitné krmivo, čisté a dobre vetrané ubikácie, žiadne navlhnuté zrno. Liečba je zdĺhavá a patrí do rúk veterinára.
Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, nafúknutosť, načuchrané perie, chudnutie, apatia
Tráviace problémy z prvokov (kokcídie) či baktérií, podporené nečistou vodou, znečisteným krmivom a stresom. Prevencia: denne čerstvá voda, čisté kŕmidlá a hygiena voliéry, karanténa nových vtákov. Lieči sa cielene podľa veterinárnej diagnostiky (trus na vyšetrenie).
Príznaky: Škrabanie, nepokoj v noci, poškodené perie; pri vzdušnicových roztočoch pískanie a kašeľ pri dýchaní
Vonkajšie parazity (napr. krvavý roztoč) a vzdušnicové roztoče dráždia vtáka a pri napadnutí dýchacích ciest spôsobujú pískavé dýchanie. Prevencia: pravidelná kontrola a čistenie ubikácií, karanténa prírastkov; pri prejavoch cielená antiparazitická liečba od veterinára.
Príznaky: Načuchrané perie, apatia, slabosť, zhoršené operenie, u samíc problémy so znáškou
Drobné pinky citlivo reagujú na chlad, prievan a stres (preprava, časté chytanie, presila vo voliére) aj na jednostrannú stravu. Prevencia: teplo, pokoj, pestrá strava so zeleným krmivom, vápnikom a minerálmi, dostatok priestoru a primeraný počet vtákov vo voliére.
Sezónna zmena sfarbenia samca (eklipsový šat) — v hniezdnom období je samec takmer celý jasno červený s bielymi bodkami a má červený zobák, no mimo hniezdenia prepelichá do nenápadného hnedého šatu podobného samici a zobák mu stmavne. Tento prechod (svadobný šat ↔ eklipsový šat) je jedným z najnápadnejších znakov druhu; hnedé sfarbenie pravdepodobne slúži ako maskovanie.
Zobák mení farbu podľa sezóny — u samca zobák sčervenie približne na jar (cca v máji) na začiatku hniezdnej sezóny a do konca roka opäť stmavne až na čierno, čo odráža hormonálny a sezónny cyklus rozmnožovania.
Meno podľa indického mesta Ahmadábád — vedecký názov amandava aj anglické avadavat sú odvodené od mesta Ahmadábád (Ahmedabad) v Gudžaráte, odkiaľ sa tieto pinky kedysi vyvážali do obchodu s vtáctvom.
Žije v obrovských kŕdľoch — mimo obdobia rozmnožovania sa tigríky združujú do spoločenských kŕdľov až do 100 jedincov, často spolu s inými astrildmi a munami; spoločenskosť je pre druh typická aj v chove.
Hniezdi v monzúne, stavia guľovité hniezdo — rozmnožuje sa v období dažďov (monzún), keď je dostatok potravy, a vije voľne stojace guľovité hniezdo s bočným vchodom nízko v tráve, kroví alebo tŕstí.
Spievajú obe pohlavia — okrem samca spieva aj samica, no jej spev je tichší a trilkuje menej často; bežné sú aj jemné kontaktné a dlhšie lokalizačné volania.
Drobná pinka veľkosti vrabca — dosahuje len 9,5–10 cm dĺžky a hmotnosť približne 7–10 g, čím patrí medzi naozaj malé astrildovité pinky.
Tri poddruhy naprieč Áziou — IOC uznáva poddruhy A. a. amandava (Indický subkontinent), A. a. flavidiventris (od Mjanmarska po Sulawesi) a A. a. punicea (Jáva, Bali); druh bol mnohokrát introdukovaný aj mimo pôvodného areálu (Európa, Egypt, Havaj a i.).
Príbuzný ohrozeného tigríka zeleného — rod Amandava zahŕňa aj A. formosa (tigrík zelený / Green avadavat, India, IUCN VU) a afrického A. subflava; tigrík červený je z nich najrozšírenejší a v chove najbežnejší.
Na hniezdenie potrebuje živú potravu a vápnik — hoci je to zrnožravec, mláďatá spoľahlivo odchová iba pri dostatku živej potravy (drobné múčne červy, larvy octomilky) a vápnika; nedostatok vápnika a hniezdenie v chlade vedú u samíc k zalepeniu vajcom.
Ide o úplne prirodzenú sezónnu zmenu sfarbenia (eklipsový šat). Samec tigríka červeného je jasno červený s bielymi bodkami len v hniezdnom (svadobnom) šate — vtedy má aj červený zobák. Mimo hniezdenia prepelichá do nenápadného hnedého šatu podobného samici a jeho zobák stmavne (zhruba sčervenie na jar, do konca roka opäť stmavne na čierno). Nejde teda o chorobu ani o nesprávnu starostlivosť, ale o normálny cyklus viazaný na hormóny a obdobie rozmnožovania. Hnedé sfarbenie pravdepodobne slúži ako maskovanie mimo hniezdenia.
Najistejšie v hniezdnej sezóne: samec je vtedy takmer celý jasno červený s bielymi bodkami a má sýto červený zobák; samica je celoročne hnedastá so svetlejším bruchom a len drobnými bielymi škvrnkami. Problém je mimo sezóny — samec v eklipsovom (hnedom) šate sa samici veľmi podobá, a vtedy je vizuálne rozlíšenie neisté. Pomôcť môže pozorovanie správania (samec viac spieva a predvádza tokový tanček so steblom v zobáku) alebo nákup od chovateľa, ktorý pohlavie spoľahlivo určí. Pri kúpe preto žiadajte spoľahlivé určenie pohlavia alebo rovno overený pár.
Áno, ako pokojná voliérová pinka je vhodný aj pre mierne pokročilého začiatočníka, ktorý už má skúsenosť s drobnými exotmi/astrildmi. Mimo hniezdenia je nenáročný — stačí kvalitná zrnková zmes (prosá, mohár), zelené krmivo, čerstvá voda, vápnik a priestor na lietanie. Náročnejší je úspešný odchov: vyžaduje živú potravu (drobné múčne červy, larvy octomilky) podávanú približne mesiac pred hniezdením, teplo (nehniezdiť v chlade) a dostatok vápnika, inak hrozí samiciam zalepenie vajcom. Nie je to vták na maznanie ani na branie do ruky — je to pinka na pozorovanie.
Základom je kvalitná zrnková zmes pre drobné exoty/astrildy — rôzne druhy prosa a senegalské proso (mohár), lipnicové a trávové semená — doplnená o klíčené a polozrelé (mliečne) semená. Pravidelne pridávajte zelené krmivo (mladá tráva s metlinami, púpava, mokrička, žerucha) a vápnik/minerály (sépiová kosť, grit, drvené škrupiny). Počas hniezdenia je nevyhnutná živá potrava (drobné múčne červy, larvy octomilky, enchytrey) a vaječná miešanka. Voda musí byť čerstvá a nechlórovaná, denne, plus plytká miska na kúpanie. Vyhýbajte sa plesnivému zrnu a zelenému z postriekaných plôch.
Tigrík je drobná aktívna pinka, ktorá potrebuje priestor na lietanie — najlepšie priestrannú, ideálne osadenú voliéru; v tesnej klietke trpí a chradne. Vyhovuje mu spoločenská voliéra s inými pokojnými drobnými exotmi (astrildy, bengalky), pričom tigríky by nemali byť v presile voči ostatným druhom. Pri kolóniovom chove sa odporúčajú aspoň 3 páry a vyrovnaný pomer pohlaví. Dôležité je teplo a pokoj (žiadny prievan a chlad), prirodzená štruktúra s trávami a krovinami, úkryty a plytká miska na kúpanie.
Z hľadiska ochrany je tigrík červený IUCN Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie 2018) vďaka rozsiahlemu areálu a stabilnej populácii — lokálne však ubúda v častiach juhovýchodnej Ázie. Nie je zaradený v CITES a vo voľnej prírode sa v SR nevyskytuje (chová sa u nás len vo voliérach a klietkach). V chove sa dožíva približne 5–8 rokov pri správnej starostlivosti — teplo, pestrá strava s vápnikom, dostatok priestoru a pokoj. Pri kúpe uprednostnite legálne odchované jedince s dôveryhodným pôvodom.
