Thraupidae (tangarovité)
Hlasový prejav tersiny tyrkysovej je jednoduchý a skôr nenápadný — na rozdiel od pravých spevavcov nemá zložitý, melodicky štruktúrovaný spev. Ozýva sa cvrlikavými, vysokými a mierne bzučivými volaniami a krátkymi opakujúcimi sa sériami hlások, ktorými udržiava kontakt s partnerom a malou skupinkou. V literatúre je druh opisovaný ako družný, no nezhlukujúci sa s inými druhmi — pohybuje sa v pároch a malých voľných skupinách. Hlasovo je najaktívnejší ráno a počas hniezdnej sezóny; volania pôsobia jemne a energicky zároveň, nie sú to prenikavé skreky. Nejde o ľubozvučný spev kanárika, ale o prirodzený, opakujúci sa hlasový repertoár. Obe pohlavia sa ozývajú podobne. Druh sa v chove cení pre vzhľad a netypické správanie, nie pre spevácke schopnosti.
Tersina tyrkysová je monogamná a vytvára páry. Pri dvorení sa partneri prelietavajú spolu a komunikujú volaniami; nápadný tyrkysový samec sa predvádza pred zelenou samicou. Načasovanie hniezdenia sa v rámci rozsiahleho areálu líši — v južnej Brazílii pripadá tok a začiatok hniezdenia na jar a leto južnej pologule. Druh hniezdi často koloniálne, viac párov v jednom hlinenom brehu.
Hniezdenie tersiny je medzi tangarami jedinečné: pár si vyhrabe noru či dieru v hlinenom brehu alebo stene, prípadne využije prirodzenú dutinu alebo dutinu v stavbe. Na konci chodbičky vystelie hniezdnu komôrku. Samica znáša zvyčajne 3 biele vajcia. Na stavbe hniezda sa podieľa aj samec (terénne údaje z južnej Brazílie uvádzajú jeho podiel približne 24 %).
Vajcia zahrieva výlučne samica — terénna štúdia z južnej Brazílie potvrdila, že samec sa na inkubácii nepodieľa a v tom čase sa zdržiava v okolí. Inkubácia tam pripadala prevažne na september. Rušenie v tomto období treba minimalizovať; samica nezriedka opúšťa noru za potravou, lebo ju samec na hniezde nestrieda.
Mláďatá sa liahnu holé, slepé a úplne odkázané na rodičov (altriciálne) v bezpečí nory. V prvých dňoch ich rodičia intenzívne zahrievajú a kŕmia. Kľúčová je v tomto čase živá a hmyzia strava — mladé tersiny potrebujú najprv viac bielkovín (hmyz lovený za letu) a až s vekom postupne pribúda podiel ovocia; bez dostatku bielkovín mláďatá zaostávajú v raste.
Mláďatá kŕmia obaja rodičia, pričom samec sa na kŕmení podieľa výrazne — terénne údaje z južnej Brazílie uvádzajú jeho podiel približne 55 % (z 8 hniezd). Kŕmenie mláďat tam pripadalo prevažne na október. Po vyletení z nory rodičia mláďatá ešte istý čas dokrmujú, kým sa osamostatnia.
Mladé sa osamostatnia niekoľko týždňov po vylietnutí, keď začnú samy zbierať ovocie a loviť hmyz. Mladí samci postupne získavajú tyrkysové sfarbenie dospelých. Pohlavnú dospelosť dosahujú zhruba v prvom roku života. Pri dobrej starostlivosti sa druh v zajatí dožíva približne 8 a viac rokov; údaje o dĺžke života vo voľnej prírode sú menej známe.
Tersina tyrkysová je vták na pozorovanie, nie typický maznáčik. Plne ochočiť ju „na ruku" sa spravidla nedarí — je prirodzene čulá, ostražitá a neposedná a ako vzdušný hmyzožravec takmer stále v pohybe. Pri pokojnom a trpezlivom prístupe si však dobre zvykne na opatrovateľa: prestane panikáriť, ostane sedieť pri približovaní a postupne berie obľúbené ovocie alebo hmyz z blízkosti. Cieľom je vták bez stresu a v dôvere, ktorý sa kľudne kŕmi v prítomnosti ľudí, nie vták sediaci na pleci. Násilné chytanie kvôli „ochočeniu" dôveru naopak zničí a druh veľmi stresuje.
Po prinesení domov dopraj vtákovi niekoľko dní pokoja na aklimatizáciu, bez chytania a zbytočného hluku.
Pohybuj sa pri voliére pomaly a potichu, rozprávaj pokojným hlasom, aby si vtáka zvykol na tvoju prítomnosť.
Kŕmenie a výmenu vody a ovocia rob v pravidelnom čase — vták si spojí tvoju prítomnosť s niečím príjemným.
Ponúkaj obľúbený kúsok ovocia alebo živý hmyz najprv cez mreže, neskôr z otvorenej dlane vo voliére.
Nikdy vtáka násilne nechytaj do ruky kvôli „ochočeniu" — stres dôveru zničí; manipuláciu obmedz na nevyhnutné prípady.
Buď trpezlivý a dôsledný — výsledkom je pokojný, dôverčivý vták, ktorý sa kľudne kŕmi a správa prirodzene aj v tvojej blízkosti.
Ceny sa líšia podľa pôvodu, veku, pohlavia a dostupnosti; ide o náročnejšieho a menej bežne odchovávaného mäkkožravca (vzdušný hmyzožravec), preto býva drahší a v ponuke zriedkavejší než zrnožravé exoty. Nie je CITES — nevyžaduje osobitné povolenie, no kupujte výhradne v zajatí odchované vtáky od dôveryhodného chovateľa s legálnym pôvodom (nie jedince neznámeho či divého pôvodu).
| Tersina tyrkysová | Tangara čistinová | Tangara modrá | Tangara berylová | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 14,5–15 cm | asi 12 cm | 16–18 cm | asi 13 cm |
| Váha | asi 28–35 g | asi 17 g | 30–40 g | asi 18–22 g |
| Dožitie | ~8+ r (zajatie) | ~8–10 r | vyše 12 r | ~8–10 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | 3/5 | 4/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Samec tyrkysovo-modrý s čiernou maskou a bielym bruchom; samica zelená (silný dimorfizmus) | Tyrkysová hlava a krk, telo tmavé so zlatistým ramenom; pohlavia podobné | Svetlo sivomodrá, krídla a chvost sýtejšie modré; pohlavia podobné | Tyrkysová s čiernym vzorom a opálovými škvrnami na čierno-zelenom spodku; pohlavia podobné |
| Areál | Panama–severná Argentína — vzdušný hmyzožravec, hniezdi v norách; náročnejší mäkkožravec | Kolumbia–Bolívia — pestrá horská tangara, klasický mäkkožravec do voliér | Mexiko–Amazónia — prispôsobivá mestská tangara, mäkkožravec (ovocie/hmyz/nektár) | Andy (Venezuela–Bolívia) — náročnejšia horská tangara, klenot voliér |
Príznaky: Apatia, nafúknuté brucho (ascites), ťažké dýchanie, chudnutie, náhle úhyny
Najvážnejšie a najtypickejšie riziko mäkkožravcov vrátane tangár. Vzniká pri nadbytku železa v strave alebo jeho zvýšenom vstrebávaní — železo sa hromadí v pečeni a tkanivách a poškodzuje ich. Prevencia je výhradne výživová: nízkoželezná (low-iron) softbillová strava, vyhýbanie sa krmivám obohateným železom a obmedzenie silne kyslého ovocia a citrusov (vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa). Pri podozrení vyhľadajte vtáčieho veterinára — neliečte „naslepo".
Príznaky: Slabosť, zlá kondícia a kvalita peria, zaostávanie mláďat v raste, neúspešný odchov
Tersina je vzdušný hmyzožravec — bez dostatku živého lietajúceho hmyzu (najmä v hniezdnom období) chradne a mláďatá zaostávajú alebo hynú. Samotné ovocie nestačí. Prevencia: pravidelne podávať cvrčky, mušky, moľe, pinky a vaječnú zmes, najmä počas odchovu a pelichania, popri pestrom ovocí a softbillovej zmesi.
Príznaky: Ťažké/zrýchlené dýchanie, otváranie zobáka, zmena hlasu, slabosť
Spôsobuje ju pleseň Aspergillus z plesnivého krmiva, vlhkého prostredia alebo zatuchnutej voliéry. U mäkkožravcov je riziko vyššie, keďže nakrájané ovocie sa rýchlo kazí. Je nebezpečná a ťažko liečiteľná. Prevencia: ovocie vymieňať niekoľkokrát denne, nikdy nepodávať plesnivé krmivo, udržiavať sucho a dobré vetranie bez prievanu.
Príznaky: Riedky/zmenený trus, načuchrané perie, chudnutie, apatia
Pri nevhodnej alebo pokazenej strave a zlej hygiene vznikajú tráviace ťažkosti a črevné infekcie; mäkkožravce sú citlivé na kvalitu ovocia a čistotu kŕmidiel. Drobné vtáky rýchlo chudnú a slabnú. Prevencia: čerstvé krmivo, denné čistenie, suché prostredie, čistá voda a karanténa nových vtákov. Lieči sa cielene podľa určenia veterinárom (vyšetrenie trusu).
Príznaky: Zlá kvalita peria, prerušované pelichanie, oslabenie, u samíc problémy s tvorbou vajec
Pri jednotvárnej alebo nevyváženej strave chýbajú vitamíny, minerály a bielkoviny — zhoršuje sa perie aj celková kondícia a samiciam tvorba vajec. Prevencia: pestrá softbillová strava (kvalitná granulovaná zmes, pestré ovocie, živý hmyz, vaječná zmes v sezóne), dostatok vápnika, svetla a možnosť kúpania.
Tyrkysový samec, zelená samica. Tersina tyrkysová má výrazný pohlavný dimorfizmus: samec je žiarivo tyrkysovo-modrý s čiernou tvárou a hrdlom (maskou), čiernym prúžkovaním na bokoch a bielym spodkom brucha, kým samica je trávovo zelená s prúžkovanými bokmi a bez čiernej masky. Mladé vtáky pripomínajú samicu.
Jediný druh svojho rodu. Patrí do monotypického rodu Tersina — je natoľko netypická, že sa kedysi zaraďovala do vlastnej podčeľade. Dnešné molekulárne štúdie ju pevne radia do tangarovitých (Thraupidae), kde vetví pomerne bazálne.
Loví hmyz za letu ako muchár. Na rozdiel od väčšiny tangár je tersina vzdušný hmyzožravec — z vyvýšeného exponovaného posedu vyráža za hmyzom do vzduchu (sallying) ako muchár či lastovička. Ovocie naopak zbiera prevažne v sede. Práve tento spôsob lovu jej vyniesol anglické meno „swallow tanager" (lastovičkovitá tangara).
Hniezdi v norách — medzi tangarami unikát. Tersina je jediná tangara, ktorá si vyhrabáva noru či dieru v hlinenom brehu alebo stene (prípadne využíva dutiny a stavby) a hniezdi v nej. Často hniezdi koloniálne — viac párov pohromade v jednom brehu.
Sedí len samica. Terénna štúdia z južnej Brazílie zistila, že vajcia inkubuje výlučne samica; samec sa na sedení nepodieľa. Zato výrazne pomáha pri stavbe hniezda (~24 %) a kŕmení mláďat (~55 %) — inkubácia tam pripadala na september, kŕmenie mláďat na október.
Pozor na železo. Tangary patria medzi vtáky náchylné na hromadenie železa (hemochromatózu), preto tersina v zajatí potrebuje nízkoželeznú stravu a obmedzenie silne kyslého ovocia a citrusov — vitamín C totiž zvyšuje vstrebávanie železa.
Domov od Panamy po Argentínu. Areál siaha od východnej Panamy cez celú tropickú Južnú Ameriku po severnú Argentínu; obýva okraje lesov, savany, plantáže a záhrady od nížin po horské polohy. Hustému súvislému pralesu sa skôr vyhýba.
Kočovná a čiastočne sťahovavá. Početnosť tersiny na mnohých miestach počas roka výrazne kolíše, čo poukazuje na kočovné a čiastočne sťahovavé pohyby; niektoré severné a južné populácie sú zjavne ťažné a druh bol zaznamenaný aj ako zatúlanec (napríklad prvé záznamy v Uruguaji).
Veľmi početná a stabilná — IUCN LC. Tersina tyrkysová je hodnotená ako Least Concern (najmenej ohrozená); populácia sa odhaduje na milióny dospelých jedincov, je stabilná a druh nie je v CITES.
Družná, ale samotárska medzi druhmi. Žije v pároch a malých voľných skupinách a vie hniezdiť koloniálne, no na rozdiel od mnohých tangár sa typicky nezhlukuje do zmiešaných kŕdľov s inými druhmi. Jej hlas tvoria cvrlikavé a bzučivé volania, nie zložitý melodický spev.
Skôr nie — odporúča sa pre skúseného chovateľa mäkkožravcov. V zajatí kladie nároky na špecifickú mäkkožravú (softbillovú) stravu, ktorá musí kombinovať pestré ovocie so živým lietajúcim hmyzom (druh je v prírode vzdušný hmyzožravec a loví za letu). Kľúčový je aj nízky obsah železa v krmive (riziko hemochromatózy) a priestranná voliéra na let v stabilne teplom prostredí. Začiatočníkovi, ktorý hľadá nenáročného vtáka do klietky, sa preto hodí skôr zrnožravý druh.
Je to mäkkožravec (softbill) a zároveň vzdušný hmyzožravec, takže potrebuje dve hlavné zložky: pestré nakrájané ovocie (jablko, hruška, hrozno, čučoriedky, papája, mango, melón, banán s mierou, figy a drobné bobule) a pravidelne živý lietajúci hmyz (cvrčky, mušky, moľe, pinky), ktorý napĺňa jej prirodzenú potrebu loviť. Základom je kvalitná softbillová (nízkoželezná) granulovaná zmes, doplniť možno nektár a vaječnú zmes v sezóne. Mimoriadne dôležitý je nízky obsah železa — vyhnite sa krmivám obohateným železom a obmedzte citrusy a silne kyslé ovocie. Nikdy nepodávajte avokádo, čokoládu, soľ ani plesnivé ovocie a kazivé ovocie vymieňajte niekoľkokrát denne.
Hneď z viacerých dôvodov. Je jediným druhom rodu Tersina a má širší, sploštený zobák. Hmyz loví obratne za letu (sallying) ako muchár či lastovička — odtiaľ anglické meno „swallow tanager". A najmä: ako jediná tangara si vyhrabáva noru či dieru v hlinenom brehu (prípadne využíva dutiny) a hniezdi v nej, často koloniálne. Tieto znaky ju robia medzi tangarami výnimočnou.
Veľmi ľahko — druh má výrazný pohlavný dimorfizmus. Samec je žiarivo tyrkysovo-modrý s nápadnou čiernou tvárou a hrdlom (maskou), s čiernym prúžkovaním na bokoch a bielym spodkom brucha. Samica je trávovo zelená s tmavším olivovým prúžkovaním na bokoch a čiernu masku nemá. Mladé vtáky pripomínajú sfarbením samicu a mladí samci postupne preperujú do tyrkysova.
Nemá zložitý melodický spev ako napríklad kanárik. Jej hlasový prejav tvoria cvrlikavé, vysoké a mierne bzučivé volania a krátke opakujúce sa série hlások, ktorými udržiava kontakt s partnerom a skupinkou. Druh je skôr tichší až stredne hlasný, najaktívnejší ráno a v hniezdnej sezóne. Obe pohlavia sa ozývajú podobne. Hodnota tersiny v chove spočíva v jej vzhľade a netypickom správaní (lov za letu, hniezdenie v norách), nie v speváckych schopnostiach — a ľudskú reč nenapodobuje.
Potrebuje priestrannú, skôr dlhšiu voliéru s bohatým členením (vetvy, vyvýšené exponované posedy, rastliny, viac úrovní), kde si môže zalietať a loviť hmyz za letu — malé klietky sú nevhodné a vták v nich trpí. Dôležité sú viaceré kŕmne miesta, plytký kúpeľ (rád sa kúpe), úkryty a na vyhniezdenie dutina alebo umelá nora. Ide o tropický druh, preto vyžaduje stabilne teplé prostredie a ochranu pred chladom, prievanom a mrazom; vonkajšiu voliéru možno využiť len v teplom období a vždy s prístupom do vykurovaného vnútorného priestoru.
Nie je to vták „na ruku" — je prirodzene čulá a ostražitá a maznanie netoleruje, no pri trpezlivom prístupe si zvykne na opatrovateľa a kľudne sa kŕmi v jeho prítomnosti. Je družná v rámci druhu a najlepšie sa chová v páre; vďaka koloniálnemu hniezdeniu znáša aj blízkosť ďalších párov. V zmiešanej voliére sa však typicky nezhlukuje s inými druhmi a počas hniezdenia môže byť k susedom neznášanlivejšia a brániť si okolie nory — vtedy je dôležitý dostatok priestoru a možnosť uniknúť.
Je monogamná a hniezdi nezvyčajne — vyhrabáva noru či dieru v hlinenom brehu alebo stene (prípadne využíva dutiny a stavby), často koloniálne. Samica znáša zvyčajne 3 biele vajcia a inkubuje ich sama (samec sa na sedení nepodieľa). Samec však výrazne pomáha pri stavbe hniezda (~24 %) a kŕmení mláďat (~55 %); v južnej Brazílii pripadá inkubácia prevažne na september a kŕmenie mláďat na október. Mláďatá sú altriciálne a obaja rodičia ich po vyletení ešte chvíľu dokrmujú. V zajatí sa druh dožíva približne 8 a viac rokov.