Thraupidae (tangarovité)
Hlasový prejav tanečníka zelenokrídleho je jeho najväčšou prednosťou — ide o silný, zvučný a melodický spev, ktorý sa nesie do diaľky. Samce spievajú z vyvýšených miest, aby bránili teritórium a lákali samicu; spev je najintenzívnejší ráno a počas hniezdnej sezóny. V Brazílii je druh pod menom trinca-ferro jedným z najobľúbenejších klietkových spevákov a vystupuje na speváckych súťažiach, kde sa hodnotí buď kvalita spevu, alebo počet zaspievaných strof v určenom čase. Spev je regionálne premenlivý — jednotlivé oblasti majú typické nárečia a samce sa ho učia počúvaním iných samcov. Pôsobí energicky, plne a sebavedomo; je to skutočný spev, nie len kontaktné volania. Samce spievajú výrazne viac než samice. Druh sa najlepšie uplatní u chovateľa, ktorý spev oceňuje a má preň dostatok priestoru.
Tanečník zelenokrídly je monogamný a vytvára trvalejšie páry mimoriadne verné teritóriu. Pri dvorení samec intenzívne spieva z vyvýšených miest, prelieta a kŕmi samicu. Načasovanie hniezdenia sa v rámci areálu líši a je viazané na obdobie dažďov a dostatok ovocia a hmyzu; v štáte São Paulo pripadá hniezdna sezóna zhruba na september až január. Práve v tomto období prebiehajú v Brazílii aj spevácke súťaže.
Pár stavia priestranné miskovité hniezdo z väčších suchých listov, vetvičiek a rastlinného materiálu (priemer okolo 12 cm), umiestnené nízko v kríku alebo kríkovitom poraste vo výške približne 1–2 m. Samica znáša najčastejšie 2 až 3 vajcia — svetlomodré až modrozelené, podlhovasté (asi 29 × 18 mm), s drobnými a väčšími škvrnami zoskupenými do venčeka na tupom konci.
Vajcia zahrieva prevažne samica, kým samec stráži teritórium a podieľa sa na jeho obrane spevom. Inkubácia trvá zhruba dva týždne (ako u príbuzných druhov rodu Saltator). Rušenie v tomto období treba minimalizovať — pár je citlivý a verný hniezdu.
Mláďatá sa liahnu holé, slepé a úplne odkázané na rodičov (altriciálne). V prvých dňoch ich rodičia intenzívne zahrievajú a kŕmia. Kľúčová je v tomto čase živá a hmyzia strava — mladé potrebujú najprv viac bielkovín (hmyz, larvy) a až s vekom postupne prechádzajú na ovocnejšiu a semennú stravu; bez dostatku bielkovín mláďatá zaostávajú v raste.
Mláďatá rastú rýchlo a v hniezde zostávajú približne dva týždne, kým sú schopné vyletieť. Na kŕmení sa podieľajú obaja rodičia a po vylietnutí mláďatá ešte istý čas dokrmujú, kým sa osamostatnia. Pár si po celý čas verne bráni teritórium.
Mladé sa osamostatnia niekoľko týždňov po vylietnutí, keď začnú samy zbierať ovocie, semená a hmyz. Pohlavnú dospelosť dosahujú zhruba v prvom roku života. Pri dobrej starostlivosti sa druh v zajatí dožíva vyše 10 rokov; spevácke schopnosti samca sa s vekom a tréningom ďalej rozvíjajú.
Tanečník zelenokrídly je vták na počúvanie a pozorovanie, nie typický maznáčik. Plne ochočiť ho „na ruku" sa spravidla nedarí — je prirodzene čulý, ostražitý a teritoriálny. Pri pokojnom a trpezlivom prístupe si však dobre zvykne na opatrovateľa: prestane panikáriť, ostane sedieť pri približovaní a postupne berie obľúbené ovocie z blízkosti či z ruky; pokojný a v dôvere chovaný samec aj ochotnejšie a plnšie spieva. Cieľom je vták bez stresu a v dôvere, ktorý sa kľudne kŕmi a spieva v prítomnosti ľudí, nie vták sediaci na pleci. Násilné chytanie kvôli „ochočeniu" dôveru naopak zničí a druh veľmi stresuje.
Po prinesení domov dopraj vtákovi niekoľko dní pokoja na aklimatizáciu, bez chytania a zbytočného hluku.
Pohybuj sa pri voliére pomaly a potichu, rozprávaj pokojným hlasom, aby si vtáka zvykol na tvoju prítomnosť.
Kŕmenie a výmenu vody a ovocia rob v pravidelnom čase — vták si spojí tvoju prítomnosť s niečím príjemným.
Ponúkaj obľúbený kúsok ovocia najprv cez mreže, neskôr z otvorenej dlane vo voliére.
Nikdy vtáka násilne nechytaj do ruky kvôli „ochočeniu" — stres dôveru zničí a tlmí spev; manipuláciu obmedz na nevyhnutné prípady.
Buď trpezlivý a dôsledný — výsledkom je pokojný, dôverčivý vták, ktorý sa kľudne kŕmi, plne spieva a správa sa prirodzene aj v tvojej blízkosti.
Ceny sa líšia podľa pôvodu, veku, pohlavia a najmä speváckej kvality — dobre spievajúci samce bývajú výrazne drahšie. V Európe ide o menej bežný voliérový druh než zrnožravé exoty, preto sa nevyskytuje v ponuke tak často. Nie je CITES — nevyžaduje osobitné povolenie, no kupujte výhradne v zajatí odchované vtáky s legálnym pôvodom a krúžkom od dôveryhodného chovateľa (v domovine je druh obeťou nelegálneho odchytu — nikdy nekupujte jedince divého či neznámeho pôvodu).
| Tanečník zelenokrídly | Drozd červenobruchý | Tangara modrá | Pápežík ultramarínový | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 20–21 cm | 25–26 cm | 16–18 cm | 13–14 cm |
| Váha | okolo 45 g | asi 68–80 g | asi 30–40 g | asi 14–18 g |
| Dožitie | vyše 10 r (zajatie) | ~10–12 r | vyše 12 r | ~8–10 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | 3/5 | 3/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Olivovo-zelený vrch vrátane krídel, sivá hlava s dlhým bielym obočím, biele hrdlo s čiernym lemom, mohutný zobák; pohlavia podobné | Hnedosivý vrch, výrazne hrdzavooranžové bruško, žltý zobák a očný krúžok; pohlavia podobné | Svetlo sivomodrá, krídla a chvost sýtejšie modré; pohlavia podobné | Samec sýto ultramarínovo-modrý, samica hnedastá; výrazný pohlavný dimorfizmus |
| Areál | V/J Brazília, Paraguaj, SV Argentína, Bolívia — všežravec, cenený súťažný spevák (trinca-ferro) | Národný vták Brazílie — všežravý drozd (ovocie/hmyz), cenený melodický spevák | Mexiko–Amazónia — prispôsobivá mestská tangara, mäkkožravec (ovocie/hmyz/nektár) | V Brazília a okolie — prevažne zrnožravec, obľúbený drobný spevák |
Príznaky: Ťažké/zrýchlené dýchanie, otváranie zobáka, zmena alebo strata hlasu, slabosť, chudnutie
Spôsobuje ju pleseň Aspergillus z plesnivého krmiva, vlhkého prostredia alebo zatuchnutej voliéry; u tohto druhu je dobre zdokumentovaná práve u jedincov držaných pre spev a na súťažiach (stres a nevhodné podmienky riziko zvyšujú). Je nebezpečná a ťažko liečiteľná, navyše môže poškodiť hlas. Prevencia: nikdy nepodávať plesnivé krmivo, ovocie vymieňať niekoľkokrát denne, udržiavať sucho a dobré vetranie bez prievanu a obmedziť stres.
Príznaky: Riedky/zmenený trus, načuchrané perie, chudnutie, apatia
Pri nevhodnej alebo pokazenej strave a zlej hygiene vznikajú tráviace ťažkosti a črevné infekcie; druh je citlivý na kvalitu ovocia a čistotu kŕmidiel, najmä keď sa nakrájané ovocie rýchlo kazí. Prevencia: čerstvé krmivo, denné čistenie, suché prostredie, čistá voda a karanténa nových vtákov. Lieči sa cielene podľa určenia veterinárom (vyšetrenie trusu).
Príznaky: Nadváha, zhoršená kondícia a let, menej spevu, tukové uloženiny
Pri jednotvárnej strave bohatej na tučné olejnaté semená (samotná slnečnica, konope) a nedostatku pohybu druh ľahko priberá a tučnie, čo zaťažuje pečeň a tlmí spev. Prevencia: vyvážená všežravá strava (semenná zmes s mierou olejnatých semien, dostatok ovocia, zeleniny a živého hmyzu) a dostatok priestoru na pohyb.
Príznaky: Cvakanie a pískanie pri dýchaní, kýchanie, svrbenie, nepokoj v noci, zhoršenie hlasu
U spevavcov sa môže vyskytnúť vzdušnicový roztoč napádajúci dýchacie cesty (typické cvakavé zvuky pri dýchaní a zhoršenie spevu) aj kožné a perové roztoče. Prejavuje sa zhoršeným dýchaním a nepokojom. Rieši sa u veterinára (vhodné antiparazitiká); dôležitá je hygiena a karanténa nových vtákov.
Príznaky: Zlá kvalita peria, prerušované pelichanie, oslabenie, u samíc problémy s tvorbou vajec
Pri jednotvárnej alebo nevyváženej strave chýbajú vitamíny, minerály a bielkoviny — zhoršuje sa perie aj celková kondícia a samiciam tvorba vajec. Prevencia: pestrá všežravá strava (kvalitná semenná zmes, pestré ovocie, živý hmyz, vaječná zmes v sezóne), dostatok vápnika, svetla a možnosť kúpania.
Trinca-ferro — „drvič železa". Mohutný zaoblený zobák vyniesol druhu v Brazílii prezývku trinca-ferro („drvič železa"). Týmto silným zobákom dokáže rozdrviť aj tvrdšie semená a plody — je to znak, ktorý zdieľa s kardinálmi, no vyvinul sa nezávisle (konvergenciou).
Hviezda speváckych súťaží. V Brazílii patrí k najobľúbenejším súťažným spevákom. Na súťažiach sa hodnotí buď kvalita spevu, alebo počet zaspievaných strof v určenom čase; tieto podujatia sú regulované (IBAMA) a konajú sa najmä počas hniezdnej sezóny.
Zelené krídla a dlhé biele obočie. Vták má vrch tela vrátane krídel olivovo-zelený, hlavu sivú s nápadným dlhým bielym obočím (najdlhším z trojice príbuzných druhov) a biele hrdlo ohraničené čiernym lemom. Spodok je sivo-béžový s teplejším stredom bruška.
Pohlavia takmer na nerozoznanie. Na rozdiel od mnohých spevavcov samec a samica vyzerajú podobne — výrazný pohlavný dimorfizmus chýba. Najspoľahlivejším vodidlom je spev: samce spievajú výrazne viac a silnejšie než samice.
Vlastne tangara, nie kardinál. Hoci sa zobákom podobá kardinálom a historicky sa medzi ne radil, molekulárne štúdie zaradili rod Saltator do tangarovitých (Thraupidae), kde tvorí podčeľaď Saltatorinae — sesterskú vetvu ostatným tangaram.
Všežravec so silným zobákom. V prírode je všežravec — žerie ovocie, semená, púčiky, mladé listy, kvety aj hmyz. Obľubuje napríklad plody stromu Alchornea glandulosa. V chove preto potrebuje pestrú stravu, nie len zrno.
Spev s regionálnym nárečím. Spev tanečníka zelenokrídleho je regionálne premenlivý — jednotlivé oblasti majú typické varianty a samce sa spev učia počúvaním iných samcov. Pre brazílskych chovateľov sú niektoré „nárečia" zvlášť cenené.
Domov v Atlantickom lese. Najtypickejším domovom je Atlantický les juhovýchodnej Brazílie; areál siaha aj do východného Paraguaja, severovýchodnej Argentíny, častí Bolívie a po Uruguaj, s presahom do cerrada a pantanalu.
Bežný, no pod tlakom. IUCN ho hodnotí ako Least Concern (najmenej ohrozený) a opisuje ako bežný, no populácia sa podozrieva z pozvoľného poklesu pre úbytok biotopu a v domovine ho ohrozuje aj nelegálny odchyt pre spev. Druh nie je v CITES.
Verný pár a verné teritórium. Počas hniezdenia žije prísne v pároch a je mimoriadne verný svojmu teritóriu, ktoré samec bráni spevom. Pár stavia priestranné miskovité hniezdo nízko v kríku a kŕmi mláďatá spoločne.
Skôr pre mierne pokročilého chovateľa. Nie je tak náročný na stravu ako čisté mäkkožravce (tangary) — zvládne semennú zmes — no potrebuje naozaj pestrú všežravú stravu (semená + ovocie + živý hmyz) a najmä dostatok priestoru a pokoja pre svoj silný spev a teritoriálnu povahu. Samce treba chovať jednotlivo alebo v páre, lebo voči iným samcom svojho druhu sú teritoriálne, a ide o tropický druh vyžadujúci teplo. Začiatočníkovi hľadajúcemu nenáročného tichého vtáka do malej klietky sa preto hodí skôr iný druh; kto si však cení spev a má priestor, zvládne ho aj ako menej skúsený chovateľ.
Je to všežravec, takže základom je kvalitná semenná zmes pre väčšie spevavce (proso, kanárske semä, repka, menej olejnatých semien) doplnená každý deň o nakrájané ovocie (jablko, hruška, hrozno, čučoriedky, papája, mango, melón, banán, figy) a pravidelne o živý hmyz (cvrčky, múčne červy s mierou, pinky), najmä pri odchove. Vhodné sú aj púčiky, mladé listy, zelenina a vaječná zmes v sezóne. Pozor na nadbytok tučných olejnatých semien (samotná slnečnica, konope) — vedie k obezite. Nikdy nepodávajte avokádo, čokoládu, soľ ani plesnivé krmivo a kazivé ovocie vymieňajte niekoľkokrát denne.
Trinca-ferro je portugalská prezývka znamenajúca „drvič železa" — odkazuje na mohutný silný zobák, ktorým vták drví aj tvrdé semená a plody. Druh je v Brazílii preslávený silným, zvučným a melodickým spevom, ktorý sa nesie do diaľky; samce ním bránia teritórium a lákajú samicu. Spev je regionálne premenlivý (jednotlivé oblasti majú typické nárečia) a samce sa ho učia počúvaním iných samcov. Práve pre spev je druh jedným z najcenenejších brazílskych klietkových vtákov a vystupuje aj na speváckych súťažiach.
Rozlíšenie je náročné — tanečník zelenokrídly nemá výrazný pohlavný dimorfizmus, samec aj samica vyzerajú prakticky rovnako (olivovo-zelený vrch, sivá hlava s bielym obočím, biele hrdlo s čiernym lemom). Najspoľahlivejším vodidlom je spev: samce spievajú výrazne viac, silnejšie a bohatšie než samice, ktoré sú hlasovo tlmenejšie. Pri chove na rozmnožovanie alebo pri pochybnostiach je istotou laboratórne určenie pohlavia (DNA).
Potrebuje priestrannú voliéru alebo dostatočne veľkú klietku s bohatým členením (vetvy, viac úrovní, vyvýšené miesta na spev), kde si môže zalietať a hľadať potravu — malé klietky sú nevhodné. Dôležité sú viaceré kŕmne miesta, plytký kúpeľ (rád sa kúpe) a úkryty. Druh sa chová jednotlivo alebo v páre — dvoch samcov k sebe nedávame, lebo sú teritoriálne a napádali by sa, najmä v sezóne. Ide o tropický až subtropický druh, preto vyžaduje stabilne teplé prostredie a ochranu pred chladom, prievanom a mrazom.
Nie je to vták „na ruku" — je prirodzene čulý, ostražitý a teritoriálny a maznanie netoleruje, no pri trpezlivom prístupe si zvykne na opatrovateľa, kľudne sa kŕmi v jeho prítomnosti a pokojný samec aj ochotnejšie spieva. Je teritoriálny voči vlastnému druhu, preto sa dvoch samcov nedrží spolu; chová sa jednotlivo alebo v páre. V zmiešanej voliére s inými, výrazne odlišnými a podobne veľkými druhmi býva pri dostatku priestoru znesiteľný, ale počas hniezdenia môže byť k susedom neznášanlivý — vtedy je dôležitý priestor a možnosť uniknúť.
Je monogamný a vytvára trvalejšie páry mimoriadne verné teritóriu. Pár stavia priestranné miskovité hniezdo (priemer okolo 12 cm) z listov a vetvičiek nízko v kríku (asi 1–2 m). Samica znáša najčastejšie 2–3 vajcia — svetlomodré až modrozelené, podlhovasté (asi 29 × 18 mm) — a prevažne ich približne dva týždne zahrieva, kým samec stráži teritórium. Mláďatá sa liahnu holé a slepé, v hniezde zostávajú asi dva týždne a obaja rodičia ich kŕmia a po vylietnutí ešte dokrmujú. V zajatí sa druh dožíva vyše 10 rokov.