Sýkorka karolínska (Poecile carolinensis)

Paridae (sýkorkovité)

Sýkorka karolínska

Poecile carolinensis — malá monomorfná sýkorka juhovýchodných USA s čiernou čiapkou a bielymi lícami — blízka príbuzná sýkorky čiapočkatej, s ktorou sa kríži v kontaktnej zóne

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozený). Populácia odhadovaná na cca 13 miliónov jedincov (zdroj: BirdLife DataZone / IUCN). Trend populácie je rastúci. Druh nie je ohrozený na globálnej úrovni. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Chránený zákonom v USA (Migratory Bird Treaty Act). Zdroj: BirdLife DataZone https://datazone.birdlife.org/species/factsheet/carolina-chickadee-poecile-carolinensis
Dĺžka11,5–13 cm (8–12 g)
PôvodOpadavé a zmiešané lesy juhovýchodných a stredných USA
PovahaNestálkavý, dôverčivý, aktívny; zásobuje potravu
StravaLeto: prevažne hmyz; zima: semená, zásoby, loj
Dožitiemax. 10 r 11 mes. vo voľnej prírode
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
5/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

60% 25% 10% STRAVA zloženie
Hmyz a bezstavovce (húsenice, chrobáky, pavúky, vošky, larvy) — rozhodujúca zložka od jari do jesene a pri odchove mláďat 60%
Semená (jedľa, buk, trávy, breza, slnečnica) — hlavná zložka v zime vrátane zásobovaných skrýš 25%
Bobule a drobné plody (brečtan jedovatý, čučoriedka, ostružina, baza) — sezónny doplnok 10%
Loj a tuk mŕtvych živočíchov — cenný energetický zdroj v chladnom počasí 3%
Minerály a grit — drobné kamienky pre trávenie semien 2%

Odporúčané potraviny

  • Slnečnicové semená (lúpané aj nelúpané) — obľúbenina pri záhradných kŕmidlách; zdroj energie v zime
  • Lojové keky — výborný zimný doplnok bohatý na tuky; vtáky sa k nim opakujú
  • Hmyz a larvy (húsenice, chrobáky, vošky, pavúky) — nutné v hniezdnom období pri odchove mláďat
  • Drobné bobule a plody (borievka, baza, čučoriedka, ostružina) — sezónne obohatenie stravy
  • Semená ihličnanov (jedľa, smrek, borovica) — dôležitá zimná strava; zásoby na zimu
  • Arašidové maslo (neslané, bez xylitolu) a drvené orechy — vhodná náhrada loja pri kŕmidlách
  • Čerstvá pitná voda aj v zime — vyhrievané napájadlá sú pri mrazoch veľmi dôležité
  • Sušené alebo živé múčne červy (mealworms) — vítaný bielkovinový doplnok najmä v hniezdnej sezóne

Zakázané potraviny

  • Slané, korenené a spracované ľudské jedlá (chipsy, popcorn, korenené orechy) — poškodzujú obličky
  • Avokádo — pre vtáky jedovaté (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda a kakao — toxické pre vtáky
  • Plesnivé alebo staré semená — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Med a sladené nápoje — nevhodné, môžu poškodiť tráviaci trakt
  • Xylitol (umelé sladidlo) v akomkoľvek krmive — toxický pre vtáky
Tip od odborníka Sýkorka karolínska je prírodný všežravec so sezónne premenlivou stravou — od jari do jesene tvorí 80–90 % potravy hmyz a bezstavovce (húsenice, chrobáky, vošky, pavúky; zdroj: ADW/sialis.org), kým v zime prevažujú semená, bobule a tuk. Húsenice sú kľúčové pri odchove mláďat — bez dostatočného hmyzieho príjmu mláďatá neprospievajú. Druh zásobuje potravu do skrýš podobne ako sýkorka čiapočkatá. Táto stránka má atlasový charakter — druh sa v európskych domácnostiach nechová; kŕmne odporúčania sa vzťahujú na záhradné kŕmidlá v Severnej Amerike. V SR a EÚ druh nežije.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 5 Aktivita 1 Reč 4 Zriedkavosť 2.8
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Sýkorka karolínska patrí medzi hlasovo aktívne, ale nie rušivé vtáky. Jej chick-a-dee-dee-dee volanie je rýchlejšie a vyššie než u sýkorky čiapočkatej; štvortónová pesnička fee-bee-fee-bay je melodická. Keďže druh žije vo voľnej prírode a v európskych domácnostiach sa nechová, hodnotenie hluku je len orientačné.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Sýkorka karolínska je dôverčivá a zvedavá v blízkosti ľudí — pri záhradných kŕmidlách sa dá trpezlivo privykať na prítomnosť človeka. Napriek tomu ide o divého vtáka, nie domáceho maznáčika; fyzický kontakt je výnimočný a vyžaduje si dlhodobé budovanie dôvery.
5/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Neúnavne aktívna a zvedavá — sýkorka karolínska celý deň preskakuje z vetvy na vetvu, zavesuje sa hore nohami pri hľadaní hmyzu v kôre a ukladá semiačka do skrýš. Je jedným z najenergickejších malých vtákov juhovýchodných lesov USA.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Sýkorka karolínska nenapodobňuje ľudskú reč — nemá na to anatomické predpoklady ani behaviorálnu tendenciu. Jej komunikačný systém je vrodený: štvortónová pesnička fee-bee-fee-bay a komplexné chick-a-dee-dee-dee varovné volanie kódujúce mieru nebezpečia predátora.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Sýkorka karolínska má aktívny a charakteristický hlasový repertoár. Hlavným identifikačným zvukom je štvortónová pesnička fee-bee-fee-bay — prvý a tretí tón sú vyššie, druhý a štvrtý nižšie; pesnička je rýchlejšia a vyššia než analogická fee-bee sýkorky čiapočkatej (zdroj: NPS, Wikipedia EN). Okrem toho vydáva rýchle a vysoké chick-a-dee-dee-dee varovné volanie, opäť vyššie a rýchlejšie než u čiapočkatej. Počet dee slabík na konci volania signalizuje stupeň nebezpečia predátora. Druh tiež vydáva rôzne kontaktné hlásky pri pohybe v kŕdliku. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.

Dokáže hovoriť? Sýkorka karolínska nenapodobňuje ľudskú reč — anatómia hlasového aparátu ani správanie to nepodporuje. Jej hlasový systém (štvortónová fee-bee-fee-bay pesnička a chick-a-dee-dee varovanie kódujúce hrozbu) je vrodený a druhovo špecifický.

Typické zvuky

  • fee-bee-fee-bay — štvortónová whistlingová pesnička samca počas tokavej sezóny; prvý a tretí tón vyššie, druhý a štvrtý nižšie; rýchlejšia a vyššia než fee-bee sýkorky čiapočkatej (zdroj: NPS, Wikipedia EN)
  • chick-a-dee-dee-dee — varovné volanie; rýchlejšie a vyššie než u čiapočkatej; dlhší reťazec dee signalizuje vyššiu hrozbu menšieho, agilného predátora
  • Kontaktné hlásky — jemné tseet a podobné zvuky pri pohybe v kŕdliku alebo na záhradnom kŕmidle
  • Syčanie v hniezde — samica pri vyrušení vydáva had-imitujúci syčivý zvuk na odplašenie predátorov z dutiny

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — samec spieva štvortónovú pesničku fee-bee-fee-bay; páry sú monogamné
Hniezdna sezóna — znáška 3–10 vajec (zvyčajne 6); február–máj v závislosti od zemepisnej šírky (zdroj: ADW, sialis.org)
Odchov mláďat — inkubácia 12–15 dní (samica), mláďatá v hniezde 16–19 dní; kŕmia obaja rodičia
Pelichanie — po hniezdnej sezóne; energeticky náročné obdobie pred zimou
Zásobovanie potravy — jeseň je hlavnou sezónou ukrývania hmyzu a semien do skrýš po celom teritóriu
Zimovanie — nestálkavý druh, zostáva na teritóriu; zásoby a zimné kŕmidlá sú kritické; denná torpor pri mrazoch

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Voľne žijúci chránený druh — v európskej avikultúre sa nechová. Sýkorka karolínska je výlučne severoamerický druh chránený zákonom v USA (Migratory Bird Treaty Act). V SR ani v celej EÚ sa tento druh nevyskytuje a nie je etablovaný v avikultúre. Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter — zaujíma nás jej fascinujúca biológia, zásobovanie a komplexné volanie. Pre záhradníkov v Severnej Amerike je to ideálny druh na kŕmidlá so slnečnicou a lojom.
Priestor Druh žije výlučne vo voľnej prírode a v európskych domácnostiach ani voliérach sa nechová. V Severnej Amerike je pre záhradných kŕmičov vhodná inštalácia búdky s vnútorným priemerom otvoru ~38 mm (1,5 palca) na listnatých stromoch vo výške 1,5–5 m od zeme. Teritórium páru v prírode pokrýva typicky niekoľko hektárov listnatého lesa.
Deti v domácnosti Sýkorka karolínska je vynikajúci druh na vzdelávanie detí v USA — dôverčivá, farebne nenápadná, no charakteristicky sfarbená. Deti sa na nej môžu naučiť rozoznávať vtáky, sledovať zásobovacie správanie a spoznávať lesné ekosystémy juhovýchodných USA. V SR druh nežije; slovenské deti ho môžu spoznať cez atlasy vtákov a videá.
Hlučnosť Vokalizácia sýkorky karolínskej je melodická a nie rušivá — rýchle chick-a-dee-dee-dee volanie a štvortónová fee-bee-fee-bay pesnička sú príjemné pre ľudský sluch. Druh sa v európskych domácnostiach nechová.
Verdikt odborníka Sýkorka karolínska (Poecile carolinensis) je malá, guľatá, neúnavne aktívna severoamerická sýkorka (11,5–13 cm, 8–12 g) z čeľade Paridae (sýkorkovité). Jej čierna čiapka, čierny podbradník a čistobiele líca na sivom tele sú neomylný identifikačný znak — na pohľad je takmer totožná so sýkorkou čiapočkatou (Poecile atricapillus), ktorú však čiastočne nahrádza v juhovýchodnej časti areálu. Kľúčové rozlišovacie znaky: sýkorka karolínska je mierne menšia, má menej nápadné biele obrúbky letiek na zloženom krídle, čistejší okraj medzi čiernym podbradníkom a bielou hruďou, a jej štvortónová pesnička fee-bee-fee-bay je rýchlejšia a vyššia než dvojtónová fee-bee čiapočkatej. Druh je monomorfný — samec a samica sú sfarbením prakticky totožné. Žije ako celoročný rezident (nestálkavý) v opadavých a zmiešaných lesoch juhovýchodných a stredných USA — od New Jersey cez Ohio po Kansas a dolu na Floridu a Texas. V severnej časti tohto areálu prichádza do kontaktu so sýkorkou čiapočkatou, s ktorou sa kríži v kontaktnej zóne, pričom hybridy majú zníženú liahnivosť a stredový spev. Strava je sezónna: 80–90 % živočíšna zložka (húsenice, chrobáky, pavúky) v hniezdnej sezóne, v zime prevažujú semená a zásoby. Hniezdi v dutinách — staré dutiny ďatľov, hnilé pahýle alebo búdky; znáška zvyčajne 6 vajec (rozsah 3–10), inkubácia 12–15 dní (samica), mláďatá v hniezde 16–19 dní. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) s odhadovanou populáciou 13 miliónov jedincov a rastúcim trendom. V SR a EÚ sa druh nevyskytuje ani nechová — táto stránka má atlasový charakter.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop
Opadavé a zmiešané lesy, vrbové húštiny, riečne lužné lesy, mestské parky a záhrady juhovýchodných a stredných USA
Sýkorka karolínska obýva opadavé a zmiešané lesy mierneho pásma — od rozsiahlejších lesov nížin po lesnaté predmestia. Uprednostňuje viacvrstvové lesy so stromovým, krovinovým a podrastovým poschodím, vlhké lesy, bažinaté dubové a brestové porasty, riečne lužné lesy a mestské parky. Druh si vyžaduje prítomnosť hnilých pahýľov alebo starých dutín ďatľov na hniezdenie. Výskyt od úrovne mora po vyššie polohy (ADW uvádza 850–1850 m). V SR a EÚ sa nevyskytuje.
Spoločenské správanie
Mimo hniezdnej sezóny žije v malých zmiešaných kŕdlikoch; v hniezdnej sezóne teritoriálne monogamné páry
V zime sa sýkorky karolínske združujú do malých zmiešaných kŕdlikov spolu s brhlíkmi, ďatľovkami a inými sýkorkami — kŕdlik má prísnu sociálnu hierarchiu (dominantné páry na vrchole), ktorá určuje prístup ku kŕmidlám a zásobám. V hniezdnej sezóne sa kŕdlik rozpadá na teritoriálne monogamné páry; samec háji teritórium spevom fee-bee-fee-bay.
Adaptácia na zimu
Nestálkavý druh — zostáva na teritóriu celoročne; znižuje telesnú teplotu (denná torpor) v chladnom počasí
Sýkorka karolínska je nestálkavý druh — nesťahuje sa a prežíva zimné mesiace v juhovýchodných USA, kde klíma je miernejšia než v areáli čiapočkatej. Pri mrazoch znižuje telesnú teplotu (denná torpor až na 15 hodín; zdroj: ADW) a spoliehá sa na zásoby potravy ukryté na jeseň. Celkovo sú zimy v jej areáli menej kruté než v areáli sýkorky čiapočkatej.
Hniezdenie a búdky
Dutiny v hnilom dreve alebo staré dutiny ďatľov; búdky s otvorom cca 38 mm; výška 1,5–5 m
Sýkorka karolínska hniezdi výlučne v dutinách — sama vydlabá dutinu v hnilom mäkkom dreve, obsadí starú dutinu ďatľa alebo prijme búdku. Búdka: otvor cca 38 mm (1,5 palca), hĺbka 20–30 cm, výška 1,5–5 m od zeme. Hniezdo z machu a zvieracej srsti vystlané chĺpkami (zdroj: Wikipedia EN). Znáška zvyčajne 6 vajec (rozsah 3–10), inkubácia 12–15 dní (sedí výlučne samica, samec kŕmi), mláďatá v hniezde 16–19 dní.
Kúpanie a hygiena
Pravidelné kúpanie v plytkých kaluziach, záhradných vtáčích kúpadlách alebo pri fontánach
Sýkorky karolínske sa pravidelne kúpu v plytkých vodných zdrojoch — záhradné vtáčie kúpadlá sú pre ne dôležité. V zime pri mrazoch sú vyhrievané napájadlá výnimočne cenné — poskytujú tečúcu vodu, ktorá je inde zamrznutá. Kúpanie udržiava perie v kondícii pre tepelnú izoláciu.
Denný rytmus a zásoby
Denný vták; zásobovanie potravy vrcholí na jeseň, pamäť skrýš funguje krátkodobo
Sýkorka karolínska je výlučne denná. Jeseň je sezónou zásobovania potravy: vtáky ukrývajú semená a hmyz do skrýš po teritóriu. Na rozdiel od sýkorky čiapočkatej, pri karolínskej nie sú neurobiologické adaptácie zásobovacej pamäte tak intenzívne popísané — čiastočne preto, že juhovýchodné zimy sú miernejšie a zásoby nie sú životne kritické v rovnakej miere.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Február–marec (samec spieva fee-bee-fee-bay; páry sú monogamné)

Samec začína tokavý štvortónový spev fee-bee-fee-bay začiatkom roku — melodický hvizd, rýchlejší a vyšší než fee-bee sýkorky čiapočkatej. Páry sú monogamné. Sociálna hierarchia v zimnom kŕdliku ovplyvňuje výber páru — dominantné jedince majú výhodu. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými druhmi; presné druh-špecifické údaje v dostupných zdrojoch nie sú podrobne špecifikované).

Hniezdo a znáška
Znáška zvyčajne 6 vajec (rozsah 3–10; zdroj: sialis.org, ADW); hniezdna sezóna február–máj

Pár spoločne vydlabá dutinu v hnilom mäkkom dreve alebo obsadí búdku. Hniezdo je vystlané machom, zvieracou srsťou a rastlinnými vláknami. Samica znáša zvyčajne 6 vajec (rozsah 3–10), bielych s reddish-hnedými bodkami a škvrnami (zdroj: Wikipedia EN, ADW). Hniezdna sezóna trvá február až máj v závislosti od zemepisnej šírky. Jeden pár spravidla produkuje jeden hniezdny pokus ročne (náhradné znášky pri strate sú vzácne).

Inkubácia
12–15 dní priemerne (zdroj: sialis.org, ADW); sedí výlučne samica, samec prináša potravu

Na vajciach sedí výlučne samica po dobu 12–15 dní (priemer 12,9 d podľa ADW; Wikipedia uvádza 12–16 d — uvádzame konzervatívnejší rozsah 12–15 d). Počas inkubácie ju samec pravidelne kŕmi — prináša hmyz a semená. Samica sedí pevne a pri vyrušení vydáva charakteristický syčivý had-imitujúci zvuk na odplašenie predátorov z dutiny.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá v hniezde 16–19 dní (zdroj: ADW, sialis.org); kŕmia obaja rodičia

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé) a ostávajú v dutine 16–19 dní (zdroj: ADW, sialis.org). Obaja rodičia ich intenzívne kŕmia prevažne húsenicami a iným hmyzom — živočíšna bielkovina je v tejto fáze absolútne nevyhnutná. Po vyletení sú mláďatá ešte istý čas závislé od rodičov.

Vyletenie a vývoj mláďat
Vyletenie po 16–19 dňoch (zdroj: ADW, sialis.org); juvenily podobné dospelým

Mláďatá vyletia z dutiny po 16–19 dňoch a rodičia ich ešte istý čas dokrmujú. Juvenilné jedince sú sfarbením podobné dospelým — druh je monomorfný, takže pohlavie mláďat nie je rozoznateľné na pohľad. Na jeseň sa mladé vtáky zaraďujú do zimných kŕdlikov a budujú sociálne postavenie.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pohlavná dospelosť pravdepodobne v prvom roku; max. dožitie vo voľnej prírode 10 r 11 mes. (zdroj: sialis.org / Clapp et al 1983)

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch detailne špecifikovaný — analógiou s príbuznými sýkorkami sa odhaduje na prvý rok života. Dožitie vo voľnej prírode: ročná prežívanosť 41–61 % (sialis.org); maximálne zaznamenané dožitie je 10 rokov 11 mesiacov (Clapp et al 1983, citované sialis.org). Dožitie v zajatí nie je spoľahlivo doložené — druh sa v avikultúre bežne nechová.

Ochočenie a kontakt

4 Trvanie: Druh sa v európskej avikultúre nechová; v Severnej Amerike je obľúbeným hosťom záhradných kŕmidiel a pri trpezlivom budovaní dôvery môže prísť kŕmiť sa z ruky — zvyčajne po niekoľkých týždňoch pravidelného záhradného kŕmenia.

Sýkorka karolínska patrí medzi dôverčivejšie divé vtáky Severnej Ameriky — jej zvedavosť a otvorenosť voči ľuďom sú príslovečné. Pri záhradných kŕmidlách sa dá trpezlivým budovaním dôvery (nehybná postava, ruka s ponúkaným zrnom) dosiahnuť, že si sadne na ruku. Napriek tomu je to divý vták, nie domáci maznáčik — nevhodný na chov v klietke. V SR nežije; druh najlepšie spoznáš v záhradách a lesoch juhovýchodných USA.

1

Nainštaluj kŕmidlo so slnečnicovými semiačkami alebo lojovým kekom v blízkosti stromov — sýkorky karolínske si kŕmidlo nájdu rýchlo

2

Stoj pri kŕmidle nehybne s otvorenou rukou plnou slnečnicových semiačok — trpezlivo opakuj každý deň

3

Po niekoľkých týždňoch pravidelného kŕmenia sa vtáci začnú kŕmidlu dôverovať natoľko, že si sadnú priamo na ruku

4

Rešpektuj, že ide o divého vtáka — nepokúšaj sa ho chytať, transportovať ani chovať v uzavretom priestore

Cena a kde kúpiť

v SR ani v EÚ sa nechová ani nepredáva — bežná trhová cena neexistuje

Sýkorka karolínska je výlučne severoamerický voľne žijúci druh chránený zákonom (Migratory Bird Treaty Act v USA) — odchyt, predaj ani chov v zajatí sú v jej prirodzenom areáli zakázané bez špeciálnych povolení. V SR, ČR ani v EÚ sa tento druh nevyskytuje ani nepredáva. Trhová cena neexistuje a akákoľvek ponuka na predaj tohto druhu je podozrivá z hľadiska legálnosti. Stránka má výlučne atlasový charakter.

Druh sa v SR ani v EÚ nepredáva — chránený severoamerický divý vták, odchyt a predaj sú zakázané
Na spoznanie druhu odporúčame atlasy vtákov Severnej Ameriky (Sibley Guide to Birds, Peterson Field Guides) a databázy eBird a Avibase
V záhradách Severnej Ameriky ho možno pozorovať a privolať kŕmidlom so slnečnicovými semiačkami
Na čo si dať pozor Sýkorka karolínska nie je vták na predaj ani na chov v EÚ — ide o chráneného divého severoamerického vtáka. Ak ťa tento druh zaujíma, najlepší spôsob, ako ho spoznať, je návšteva lesov a parkov juhovýchodných USA s binokulármi. Daj pozor na kontaktnú zónu v stredných štátoch, kde sa stretáva so sýkorkou čiapočkatou — rozoznávanie je výzvou aj pre skúsených pozorovateľov.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Sýkorka karolínska 11,5–13 cm Sýkorka čiapočkatá 12–15 cm Sýkorka veľká 13–15 cm Sýkorka uhliarka 10–11,5 cm Sýkorka modrá 11–12 cm
Sýkorka karolínska Sýkorka čiapočkatá (Poecile atricapillus) Sýkorka veľká (Parus major) Sýkorka uhliarka (Periparus ater) Sýkorka modrá (Cyanistes caeruleus)
Dĺžka11,5–13 cm12–15 cm13–15 cm10–11,5 cm11–12 cm
Váha8–12 g9–14 g14–22 g8–10 g9–12 g
Dožitiepriemer niekoľko r; max. 10 r 11 mes. vo voľnej prírode (zdroj: Clapp et al 1983 / sialis.org)priemer 2,5 r; max. 12,5 r vo voľnej prírodedo cca 3 r bežne; max. 15 rpriemer 2 r; max. 9 rpriemer 2–3 r; max. 10 r
Hlučnosťvoľne žijúci druh — v SR sa nechovávoľne žijúca v Severnej Amerike, v SR sa nechovávoľne žijúca v SR, pravidelný hosť záhradných kŕmidielvoľne žijúca v SR, typická pre ihličnaté lesyvoľne žijúca v SR, hojná pri záhradných kŕmidlách
Stav IUCNIUCN LC (rastúci trend), bez CITES; chránená Migratory Bird Treaty Act (USA)IUCN LC, bez CITES; chránená Migratory Bird Treaty ActIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaGuľaté telo; čierna čiapka, čierny podbradník, čistobiele líca, sivý chrbát, slabo plavé (buffy) boky; menej nápadné biele obrúbky letiek ako u čiapočkatej; monomorfná (samec a samica totožné)Takmer totožná s karolínskou — čierna čiapka, podbradník, biele líca; väčšia, s výraznejšími bielymi obrúbkami letiek, menej ostrý okraj podbradníka; spev pomalšia dvojtónová fee-beeČierna hlava, biele líca, žlté brucho s čiernym stredovým pásom (širší u samca), zelenkasté boky; výrazný pohlavný dimorfizmus; žiadna zámeňa s karolínskouČierna čiapka a podbradník, biely oblúk na šiji (kľúčový znak — odlišuje ju od čiapočkatej a karolínskej), sivý chrbát; menšia ako karolínskaModrá čiapka, žlté brucho, biele tvárové škvrny, zelenkasté a modré krídla; žiadna zámeňa s karolínskou — nápadne modro-žltá farebnosť
AreálNestálkavý rezident opadavých a zmiešaných lesov juhovýchodných a stredných USA; krí­ži sa so sýkorkou čiapočkatou v kontaktnej zóne; celoročný druh bez migrácieNestálkavý rezident severoamerických lesov — od Aljašky po severné USA; arktické zimy zvláda zásobami a nočnou hypotémiou; na juhu sa stretáva a krí­ži s karolínskouCeloročne v SR a celej Európe, bežná v lesoch, parkoch, záhradách; európsky príbuzný druhEurópsky a ázijský druh ihličnatých lesov; v SR bežná v smrekových porastoch; patrí k inej línii sýkoriek (rod Periparus)Európsky a stredoázijský druh; v SR celoročný, bežný v listnatých lesoch a záhradách

Choroby a prevencia

Aviárna keratínová porucha (Avian Keratin Disorder — AKD)
vysoká

Príznaky: Deformácia a prehnaný rast zobáka (nadmerná dĺžka, zakrivenie, lámavosť), ťažkosti s kŕmením, chudnutie, celková slabosť

Emerging disease popísaná prvýkrát u sýkorky čiapočkatej na Aljaške, zaznamenaná aj u sýkorky karolínskej a iných druhov sýkoriek. Príčinou je pravdepodobne Poecivirus (čeľaď Picornaviridae). Postihnuté vtáky majú znetvorené zobáky, čo im sťažuje kŕmenie. Liečba nie je k dispozícii; ide o ochorenie voľne žijúcich jedincov. (Zdroj: Wikipedia — Avian Keratin Disorder)

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, otváranie zobáka pri dýchaní, letargia, strata apetítu, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva alebo vlhkej podestielky — riziko u každého druhu vtáka v strese. Pri záhradných kŕmidlách treba pravidelne čistiť kŕmidlo a vymieňať mokré alebo plesnivé semená. Liečba patrí do rúk aviárneho veterinára.

Salmonella a črevné baktérie
stredná

Príznaky: Letargia, nastrapatené perie, hnačka, slabosť, skupinový úhyn pri kŕmidlách

Sýkorky karolínske sa zhromažďujú pri kŕmidlách, čo uľahčuje šírenie Salmonella typhimurium a iných črevných baktérií. Kľúčová je pravidelná hygiena kŕmidiel (umývanie horúcou vodou s ocotom raz za 1–2 týždne) a okamžitá výmena vlhkého krmiva. Infekcia sa môže preniesť aj na ľudí — po kontakte s kŕmidlom umyť ruky.

Trichomoniáza (Trichomonas gallinae)
stredná

Príznaky: Ťažkosti s prehĺtaním, výtoky z nozdrí a zobáka, chudnutie, spomalený pohyb pri kŕmidlách

Jednobuňkový parazit Trichomonas gallinae sa šíri kontaminovanou vodou pri spoločných napájadlách. Prevencia: pravidelné čistenie napájadiel a každodenná výmena vody pri záhradných kŕmidlách.

Nárazy do sklenených okien (window strikes)
stredná

Príznaky: Otrasenie, strata vedomia, dezorientácia, poranenia hlavy a krku, úhyn

Sýkorky karolínske sú kvôli svojej záhradnej aktivite zraniteľné voči nárazom do sklenených plôch. V Severnej Amerike ročne uhynú desiatky miliónov vtákov rôznych druhov v dôsledku window strikes. Prevencia: samolepky na oknách, vonkajšie siete alebo špeciálne UV vzory skla, ktoré vtáky vnímajú, ale ľudia nie. Nájdeného otráseného vtáka umiestni do tichej, tmavej, vetranej krabice a kontaktuj wildlife rehabilitáciu.

Prevencia Sýkorka karolínska sa v európskych domácnostiach nechová, preto nasledujúce tipy platia pre záhradníkov a kŕmičov vtákov v Severnej Amerike: (1) Hygiena kŕmidiel — umývaj kŕmidlá raz za 1–2 týždne horúcou vodou s ocotom; plesnivé alebo mokré semená okamžite vymeň. (2) Čistá voda — napájadlo denne vymeň; v zime inštaluj vyhrievané napájadlo. (3) Vhodné krmivo — slnečnicové semiačka, lojové keky, arašidové maslo (bez xylitolu). (4) Búdky — každoročne vyčisti búdku na jar pred hniezdnou sezónou. (5) Okná — inštaluj samolepky alebo vonkajšie siete na prevenciu nárazov.

Zaujímavosti

1

Čierna čiapka, podbradník a biele líca — sfarbenie sýkorky karolínskej je takmer totožné so sýkorkou čiapočkatou (Poecile atricapillus); odlišuje sa predovšetkým menšou veľkosťou (11,5–13 cm vs. 12–15 cm), menej nápadnými bielymi obrúbkami letiek na zloženom krídle a čistejším okrajom medzi čiernym podbradníkom a bielou hruďou (zdroj: Wikipedia EN).

2

Štvortónová pesnička fee-bee-fee-bay — najspoľahlivejší zvukový identifikátor druhu. Kým sýkorka čiapočkatá spieva pomalšiu dvojtónovú fee-bee, karolínska vydáva rýchlejšiu štvortónovú melódiu s prvým a tretím tónom vyšším (zdroj: NPS, Wikipedia EN). Biológovia zaznamenali aj vyše 35 variácií tohto základného vzoru.

3

Monomorfný druh — samec a samica sú si sfarbením prakticky totožné, čo je u severoamerických sýkoriek typické. Pohlavie nie je rozoznateľné na pohľad; rozmnožovacie roly sa líšia správaním (samica inkubuje, samec kŕmi).

4

Kontaktná zóna s čiapočkatou — v stredných štátoch USA (Kansas, Missouri, Kentucky, Virginia, Maryland) prichádza areál sýkorky karolínskej do styku s areálom sýkorky čiapočkatej. V tejto kontaktnej zóne sa druhy kríži, hybridy majú zníženú liahnivosť a stredový spev s prvkami oboch druhov; identifikácia jedincov v tejto zóne je náročná aj pre skúsených ornitológov.

5

Zásobovanie potravy — podobne ako sýkorka čiapočkatá, aj karolínska ukrýva semená a hmyz do tisícov skrýš na jeseň a v zime ich využíva. Tento sklad potravy im umožňuje prežiť v miernejších zimách juhovýchodných USA bez nutnosti migrácie.

6

Dutinový hniezdar so schopnosťou vydlabania — sýkorka karolínska si dokáže sama vydlabať dutinu v hnilom mäkkom dreve (brezové alebo jelšové pahýle), ale ráda obsadí aj staré dutiny ďatľov alebo búdky. Búdky s otvorom 38 mm sú pre ňu ideálne a v záhradách USA ich radi osádzajú záhradní kŕmiči.

7

13 miliónov jedincov a rastúci trend — podľa odhadov BirdLife International / IUCN má sýkorka karolínska populáciu okolo 13 miliónov jedincov s rastúcim populačným trendom (zdroj: BirdLife DataZone). Druh nie je ohrozený ani zaradený v CITES.

8

Denná torpor pri chlade — hoci zimy v juhovýchodných USA sú miernejšie než v severoamerickej tajge, sýkorka karolínska sa taktiež vyrovnáva s mrazmi pomocou dennej torpory (zníženie telesnej teploty počas nocí až na 15 hodín; zdroj: ADW), čo šetrí metabolickú energiu.

9

Štyri poddruhy — druh má štyri slabo diferencované poddruhy: nominátny P. c. carolinensis (JV USA), P. c. extimus (najsevernejší — New Jersey, Ohio, Indiana), P. c. agilis (prechod) a P. c. atricapilloides (západ — Texas, Kansas). Rozdiely sú minimálne a subtílne (zdroj: Wikispecies, sialis.org).

Taxonomická klasifikácia

species Sýkorka karolínska (Poecile carolinensis)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Paridae (sýkorkovité)
Rod Poecile Kaup, 1829
Druh Poecile carolinensis (Audubon, 1834)
Poddruh SR V SR sa nevyskytuje — výlučne severoamerický druh; v Európe sa nechová ani nevyskytuje
Poddruhy Druh má 4 slabo diferencované poddruhy (Wikispecies, sialis.org): P. c. carolinensis (nominátny, JV USA — Mississippi, Alabama, Georgia, Južná Karolína, severná Florida), P. c. extimus (najsevernejší — New Jersey, Pensylvánia, Ohio, Indiana, Illinois), P. c. agilis (prechod medzi carolinensis a atricapilloides), P. c. atricapilloides (Z Texas, Oklahoma, Kansas). Pôvodne opísaný J. J. Audubonm v roku 1834 ako Parus carolinensis; typová lokalita Južná Karolína.
Avibase_ID F941AAD38D7BA54D

? Často kladené otázky

Nie. Sýkorka karolínska je výlučne severoamerický druh chránený zákonom (Migratory Bird Treaty Act v USA); v SR ani v EÚ sa nevyskytuje a nie je etablovaná v avikultúre. Odchyt a chov divých jedincov je zakázaný. Táto stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter — zaujíma nás jej fascinujúca biológia, spev a príbuznosť so sýkorkou čiapočkatou.

Je to jedna z najnáročnejších identifikácií v severoamerickej ornitológii. Kľúčové znaky karolínskej oproti čiapočkatej: (1) Menšia veľkosť (11,5–13 cm vs. 12–15 cm — rozdiel je subtílny); (2) Menej nápadné biele obrúbky letiek na zloženom krídle (krovkové perá sú hnedé, nie belavé); (3) Čistejší, ostrejší okraj medzi čiernym podbradníkom a bielou hruďou; (4) Spev fee-bee-fee-bay (štyri tóny, rýchlejší, vyšší) vs. fee-bee čiapočkatej (dva tóny, pomalší). V kontaktnej zóne (stredné USA) sú hybridy s medzistupňovými znakmi — tam je identifikácia v teréne aj pre expertov veľmi náročná.

Strava je sezónna: 80–90 % živočíšna potrava (húsenice, chrobáky, vošky, pavúky, larvy) v hniezdnej sezóne a pri odchove mláďat (zdroj: ADW/sialis.org). V zime prevažujú semená (jedľa, buk, trávy), bobule a zásoby ukryté na jeseň. Pri záhradných kŕmidlách najradšej prijíma slnečnicové semiačka a lojové keky. Húsenice sú pre mláďatá nevyhnutné — bez nich mláďatá neprospievajú.

Sýkorka karolínska je celoročný rezident (nestálkavý) juhovýchodných a stredných USA — od New Jersey a Pensylvánie cez Ohio po Kansas na západ, na juh po Floridu a Texas (zdroj: Wikipedia EN). Nesťahuje sa ani pri studenejšom počasí. V SR, v Európe ani inde mimo Severnej Ameriky sa nevyskytuje.

Hniezdi výlučne v dutinách — buď sama vydlabá dutinu v hnilom mäkkom dreve (brezové, jelšové pahýle), obsadí starú dutinu ďatľa alebo prijme búdku (otvor cca 38 mm). Hniezdo vystlá machom a zvieracou srsťou. Samica znáša zvyčajne 6 vajec (rozsah 3–10), bielych s reddish-hnedými bodkami; inkubuje výlučne samica 12–15 dní, samec ju kŕmi. Mláďatá ostávajú v hniezde 16–19 dní (zdroj: sialis.org, ADW).

Nie — IUCN hodnotí druh ako Least Concern (LC) s odhadovanou populáciou 13 miliónov jedincov a rastúcim trendom (zdroj: BirdLife DataZone). Nie je zaradená v CITES. Chránená zákonom v USA (Migratory Bird Treaty Act). Napriek tomu je zraniteľná voči nárazom do okien a fragmentácii lesného biotopu.

Sýkorka karolínska je jedným z najaktívnejších konzumentov škodcov lesov a záhrad — v hniezdnej sezóne tvorí až 80–90 % jej stravy hmyz vrátane húseníc a škodcov stromov (zdroj: ADW). Hniezdi chętnie v búdkach a pravidelne navštevuje záhradné kŕmidlá so slnečnicou a lojom. Je tak prirodzeným spojencom záhradníkov pri regulácii hmyzu.

ZDROJ: Wikipedia EN (Carolina chickadee — dĺžka 11,5–13 cm, hmotnosť 9–12 g, popis, rozšírenie, hniezdenie 3–10 vajec, inkubácia 12–16 d, IUCN LC, kríženie so čiapočkatou — https://en.wikipedia.org/wiki/Caro

 Video — Sýkorka karolínska

Sýkorka karolínska (Poecile carolinensis) — spev a hlas v prírode

Sýkorka karolínska (Poecile carolinensis) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Carolina Chickadee, Česky:   sýkora karolínská, Nemecky:   Carolinameise, Španielsky:   Carbonero de Carolina, Francúzsky:   Mésange de Caroline, Taliansky:   Cincia della Carolina, Holandsky:   Carolinamees, Portugalsky:   chapim-carolino, Poľsky:   sikora karolińska, Maďarsky:   karolinai cinege, Rusky:   Каролинская гаичка, Japonsky:   カロライナコガラ, Latinsky:   Poecile carolinensis (Audubon, 1834)