Sýkorka dvojfarebná (Baeolophus bicolor)

Paridae (sýkorkovité)

Sýkorka dvojfarebná

Baeolophus bicolor — stredne veľká severoamerická sýkorka s nápadným sivým chocholíkom, čiernou škvrnou na čele a hrdzavými bokmi — hlasný stály obyvateľ lesov a záhrad východných USA so zásobovacím správaním a pieseňou peter-peter-peter

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozený). Populácia odhadovaná na 8–12 miliónov jedincov (Partners in Flight, North American Breeding Bird Survey). Trend populácie je jasne rastúci — od roku 1966 do roku 2019 zaznamenal BBS nárast o cca 1,5 % ročne; druh benefituje z rastu lesov na opustených poliach, záhradného kŕmenia a miernejších zím vplyvom klimatickej zmeny. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Chránený zákonom Migratory Bird Treaty Act v USA a Kanade. Zdroje: BirdLife DataZone https://datazone.birdlife.org/species/factsheet/tufted-titmouse-baeolophus-bicolor; Wikipedia EN; IUCN Red List https://www.iucnredlist.org/species/190690/17793737
Dĺžka14–16 cm (18–26 g)
PôvodOpadavé a zmiešané lesy východných USA a južnej Kanady
PovahaStály, pomerne dôverčivý, hlasný; zásobuje potravu
StravaLeto: prevažne hmyz; zima: semená, orechy, zásoby
Dožitiepriemer 2,1 r; max. 13 r vo voľnej prírode
🔊
Hlučnosť
4/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
5/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

55% 30% 10% STRAVA zloženie
Hmyz a bezstavovce (húsenice, chrobáky, pavúky, mäkkýše, vajíčka hmyzu) — rozhodujúca zložka na jar a v lete, nevyhnutná pri odchove mláďat; tvorí asi dve tretiny ročnej potravy 55%
Semená a orechy (slnečnica, bukvice, žalude, gaštany) — hlavná zložka v jeseň a zime, vrátane zásobovaných skrýš 30%
Bobule a drobné plody — sezónny doplnok, najmä v neskorej jeseni a v zime 10%
Loj a tuk (pri kŕmidlách) — cenný energetický doplnok v chladnom počasí 5%

Odporúčané potraviny

  • Slnečnicové semienka (lúpané aj nelúpané) — absolútna obľúbenina pri kŕmidlách; najdôležitejšia zimná potrava pri záhradnom kŕmení
  • Lojové keky — vynikajúci zimný doplnok bohatý na tuky; vtáky sa k nim vracajú opakovane
  • Bukvice, žalude a iné lesné orechy — prirodzená zimná zásobovacia potrava ukrývaná do kôry a mesiaca
  • Hmyz a larvy (húsenice, chrobáky, pavúky) — nevyhnutné v hniezdnom období pri odchove mláďat
  • Drobné bobule a plody (borievka, baza, divá čerešňa) — sezónne obohatenie stravy
  • Arašidové maslo (neslané, bez xylitolu) a drvené orechy — vhodná náhrada loja pri kŕmidlách
  • Sušené múčne červy (mealworms) — vítaný bielkovinový doplnok najmä v hniezdnej sezóne
  • Čerstvá pitná voda aj v zime — vyhrievané napájadlá sú v mrazivých oblastiach mimoriadne cenné

Zakázané potraviny

  • Slané, korenené a spracované ľudské jedlá (chipsy, slaný popcorn, korenené orechy) — poškodia obličky
  • Avokádo — pre vtáky jedovaté (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda a kakao — toxické pre vtáky
  • Plesnivé alebo staré semená — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Med a sladené nápoje — nevhodné, môžu poškodzovať tráviaci trakt
  • Arašidové maslo so xylitolom (prídavok v niektorých produktoch) — xylitol je pre vtáky jedovatý
Tip od odborníka Sýkorka dvojfarebná je prírodný všežravec so sezónne premenlivou stravou — v lete tvoria asi dve tretiny ročnej potravy hmyz a bezstavovce (húsenice sú kľúčové pri odchove mláďat), kým v zime dominujú semená, orechy a zásoby. Fascinujúcou stratégiou prežitia zimy je zásobovanie: jedinec ukrýva semená a orechy do kôry, pod lišajníky a na iné miesta (zvyčajne do 40 m od zdroja), pričom si polohu skrýš pamätá a neskôr ich nájde. Druhu sa v európskych domácnostiach ani vo voliérach nechová — táto stránka má atlasový charakter. Chovateľské odporúčania sa vzťahujú na záhradné kŕmenie divých jedincov v ich prirodzenom areáli (Severná Amerika); v SR a Európe druh nežije.

Správanie a komunikácia

4 Hlučnosť 1 Priľnavosť 5 Aktivita 1 Reč 4 Zriedkavosť 3
4/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Sýkorka dvojfarebná je výrazne hlasný a vokálne aktívny druh — jej jasné pískané peter-peter-peter volanie znie silno a ďaleko a opakuje sa desiatky sekúnd. Volá celoročne, dokonca aj pri zimných otepleniach. Keďže sa v európskych domácnostiach nechová, hodnotenie hluku je len pre informáciu.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Sýkorka dvojfarebná je pomerne dôverčivá a zvedavá pri kŕmidlách, no ide o divého vtáka — fyzický kontakt s človekom nie je jej prirodzenou potrebou. Pri záhradnom kŕmení v jej areáli (Severná Amerika) je možné po dlhšom budovaní dôvery, že si sadne na ruku s ponúkaným semiačkom.
5/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Sýkorka dvojfarebná je mimoriadne aktívna a agilná — neúnavne preskakuje medzi vetvami, zavesuje sa hore nohami pri hľadaní hmyzu v kôre, opakovane navštevuje kŕmidlá a aktívne zásobuje potravu. Je jedným z najhlasnejších a najenergetickejších malých vtákov východoamerických lesov.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Sýkorka dvojfarebná nenapodobňuje ľudskú reč — táto schopnosť je typická pre papagáje a niektoré drozdovité, nie pre sýkorkovité. Disponuje bohatým vrodeným repertoárom (pieseň, poplašné hlásky, kontaktné hlásky), no reč sa nenaučí.

Hlasový prejav a reč

4/5 hlasitosť

Sýkorka dvojfarebná patrí medzi hlasovo najvýraznejšie malé severoamerické sýkorkovité. Jej dominantný prejav je jasná, silná piskľavá pesnička znejúca ako „peter-peter-peter“ (niekedy opisovaná aj ako „peto-peto-peto“), ktorú samec opakuje v sérii až 11 slabík a môže dosiahnuť 35 piesní za minútu. Pesnička znie celoročne — počuť ju aj počas zimných oteplení, dlho pred jarným ťahom. Druh vydáva aj rôzne ostré poplašné hlásky (cvak, syčanie), kontaktné štebotavé hlásky a v agresívnych situáciách nosovité zvuky. Celkový repertoár je početný a variabilný — výskumníci popísali až 20 odlišných typov volania. Nenapodobňuje ľudskú reč.

Dokáže hovoriť? Sýkorka dvojfarebná nenapodobňuje ľudskú reč — táto schopnosť je typická pre papagáje a niektoré drozdovité, nie pre čeľaď Paridae. Jej hlasový repertoár je vrodený a pozostáva z pieseň, poplašných a kontaktných hlások. Reč sa nenaučí; ide o voľne žijúceho divého vtáka.

Typické zvuky

  • peter-peter-peter — jasná, silná piskľavá tokavá pesnička opakovaná v sérii; počuteľná celoročne, typický zvuk východoamerických lesov (zdroj: Audubon Society, Cornell Lab)
  • Ostré poplašné hlásky — cvakavé tseet-tseet a nosovité nazálne zee-zee-zee pri vyrušení alebo pri prítomnosti predátora
  • Kontaktné štebotavé hlásky — jemné syčivé hlásky pri pohybe v rodičovskej skupine alebo pri kŕmidlách
  • Agresívne nosovité zvuky — pri súbojoch o teritórium alebo v zimných kŕdlikoch; druh má celkovo asi 20 odlišných typov volania (zdroj: Wikipedia EN)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna — apríl až júl; hniezdo v dutinách stromov, 5–7 vajec; 1–2 znášky ročne
Tok a párenie — samec spieva výrazné peter-peter-peter aj v zimných otepleniach; páry sú monogamné
Odchov mláďat — inkubácia 12–14 dní (samica, samec kŕmi); mláďatá v hniezde 15–16 dní; mladé vtáky z minulého roka niekedy pomáhajú
Zimovanie — druh je stály (nesťahuje sa); zásoby semien a orechy v skrýšach sú kritické pre prežitie zimy
Pelichanie — po hniezdnej sezóne pred zimou; energeticky náročné obdobie
Zásobovanie potravou — jeseň je hlavnou sezónou ukladania semien a orechov do skrýš; druh si ich nájde neskôr (priestorová pamäť)

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Voľne žijúci chránený divý druh — v európskej avikultúre sa nechová. Sýkorka dvojfarebná je výlučne severoamerický druh chránený zákonom v USA a Kanade (Migratory Bird Treaty Act). V SR ani v celej EÚ sa tento druh nevyskytuje a nie je etablovaný v avikultúre. Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter — zaujímavú biológiu zásobovania, výrazný hlas a správanie pri hniezdení. Pre záhradných kŕmičov v Severnej Amerike je to ideálny druh na kŕmidlá so slnečnicou, lojom a búdkami.
Priestor Druh žije výlučne vo voľnej prírode a v európskych domácnostiach ani voliérach sa nechová. Teritórium jedného páru v prírode pokrýva niekoľko hektárov zmiešaného lesa. Preň relevantné je záhradné prostredie v jeho prirodzenom areáli (Severná Amerika) — inštalácia búdky s vnútorným priemerom otvoru asi 3,8–4,5 cm vo výške 3–10 m na strome pri lese je overená metóda.
Deti v domácnosti Sýkorka dvojfarebná je pútavý druh na vzdelávanie detí — pomerne dôverčivá, pri kŕmidlách v Severnej Amerike. Deti sa na nej môžu naučiť rozoznávať vtáky, pozorovať zásobovacie správanie a počúvať charakteristickú pesničku peter-peter-peter. V SR druh nežije; slovenské deti ho môžu spoznať cez atlasy vtákov a videá. Pozoruhodné je aj hniezdne správanie: sýkorka stŕha chlpy z tela živých zvierat na vystlanie hniezda — dokonca aj z ľudí.
Hlučnosť Vokalizácia sýkorky dvojfarebnej je melodická, no pomerne hlasná a nástojčivá — jasné peter-peter-peter hvizdy a rôzne ostré hlásky sú počuteľné z väčšej vzdialenosti. Druh sa však v európskych domácnostiach nechová.
Verdikt odborníka Sýkorka dvojfarebná (Baeolophus bicolor) je stredne veľká, aktívna sýkorka (14–16 cm, 18–26 g) z čeľade Paridae (sýkorkovité) — v Severnej Amerike jeden z najznámejších a najhlasnejších vtákov lesov a záhrad. Jej nápadný špicatý sivý chocholík je okamžitý identifikačný znak; čierna škvrna na čele, hrdzavé boky a belasosivý chrbát dopĺňajú charakteristický vzhľad. Sfarbenie samca a samice je totožné (pohlavný dimorfizmus absentuje vo farbe peria). Obýva celoročne opadavé a zmiešané lesy, parky a záhrady východných USA a južnej Kanady; nie je sťahovavá — zostáva na teritóriu aj v zime. Areál sa od polovice 20. storočia výrazne posúva na sever vplyvom otepľovania, rastu lesov a záhradného kŕmenia. Vokalizácia je výnimočne výrazná: jasná pesnička „peter-peter-peter“ patrí k najtypickejším zvukom východoamerických lesov a znie celoročne. Strava je sezónna: v lete prevažuje hmyz (húsenice nevyhnutné pri odchove mláďat), v zime semená, orechy a zásoby (ukrýva potravu do kôry a pod lišajníky). Hniezdi výhradne v dutinách (staré dutiny ďatľov, búdky); hniezdo vystieľa mäkkým materiálom vrátane chlpov strhovaných priamo z tela živých zvierat (psy, líšky, dokonca ľudia). Mláďatá z predchádzajúceho roka niekedy zostanú a pomáhajú rodičom pri výchove nových mláďat. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) s rastúcou populáciou (8–12 miliónov jedincov; Partners in Flight / BBS). V SR a EÚ sa druh nevyskytuje ani nechová — táto stránka má atlasový charakter.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop
Opadavé a zmiešané lesy, lesné okraje, parky a záhrady s vysokými stromami vo východných USA a južnej Kanade; areál expanduje na sever
Sýkorka dvojfarebná obýva predovšetkým opadavé a zmiešané lesy mierneho pásma — od nízinných lesov až po lesy pohranných oblastí. Uprednostňuje okraje lesov a svetliny s dutinami v stromoch vhodných na hniezdenie; bežne sa vyskytuje aj v mestských parkoch a záhradách s dostatočne veľkými stromami. Od polovice 20. storočia sa areál výrazne posúval na sever vplyvom klimatickej zmeny, rastu lesov na poľnohospodárskej pôde a záhradného kŕmenia. V SR a EÚ sa druh nevyskytuje.
Spoločenské správanie
V hniezdnej sezóne teritoriálne monogamné páry; mimo nej menšie kŕdliky s inými sýkorkovitými a brhlíkmi; mláďatá z min. roka niekedy pomáhajú rodičom
V hniezdnej sezóne sú páry monogamné a teritoriálne; samec aktívne háji teritórium spevom. Pozoruhodným javom je kooperatívne hniezdenie: mláďatá vyvedené v predchádzajúcom roku niekedy zostanú s rodičmi a pomáhajú pri odchove nových súrodencov. Mimo hniezdnej sezóny sa vtáky združujú do malých zmiešaných kŕdlikov s brhlíkmi a inými sýkorkovitými (podobne ako sýkorka čiapočkatá).
Adaptácia na zimu
Stály, nesťahovavý druh — zostáva na teritóriu celoročne; zásoby potravy a zahustenné zimné perie sú kľúčové pre prežitie mrazov
Sýkorka dvojfarebná je stály (nesťahovavý) druh — zostáva na tom istom teritóriu celoročne. Arktické zimy zvláda vďaka zásobám potravy (semená a orechy ukrývané na jeseň) a hustejšiemu zimnému pernatému obleku. Na rozdiel od sýkorky čiapočkatej nemá zdokumentovanú nočnú regulovanú hypotermiu, no zásobovanie potravy je rovnako kľúčové.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Dutiny v stromoch (prirodzené, staré dutiny ďatľov, búdky); hniezdo z lístia, machu, trávy a kôry vystlané zvieracou srsťou stŕhanou z tela živých zvierat
Sýkorka dvojfarebná hniezdi výhradne v dutinách — buď v prirodzených trhlinkách, alebo v starých dutinách ďatľov (sama nedlabe); chętne obsadí aj búdku. Hniezdo je šálkovitá stavba z lístia, machu, trávnych steblín a pásikov kôry, vystlaná mäkkým materiálom, najmä zvieracou srsťou. Pozoruhodné je, že sýkorka stŕha chlpy priamo z tela živých zvierat (kleptotrichia) — zdokumentované bolo stŕhanie srsti z veveričiek, líšok, psov, psíkov medvedíkovitých, medveďov, ba dokonca aj z ľudí. Niekedy použije aj hadiu kožu.
Kúpanie a hygiena
Pravidelné kúpanie v plytkých kaluziach, záhradných fontánach alebo vtáčích kúpadlách
Sýkorky dvojfarebné sa pravidelne kúpu v plytkých vodných zdrojoch — kaluže, záhradné fontány, vtáčie kúpadlá. V zime pri mrazoch sú vyhrievané napájadlá mimoriadne cenné. Kúpanie udržiava perie v kondícii dôležitej pre tepelnú izoláciu a ochranu pred parazitmi.
Denný rytmus a zásoby
Denný vták so silným sezónnym rytmom zásobovania — zásobovanie vrcholí na jeseň; druh nemigruje a zostáva aktívny celoročne
Sýkorka dvojfarebná je výlučne denná. Jeseň je kritickou sezónou zásobovania potravy: vtáky ukrývajú semená a orechy na rôzne miesta v okruhu do cca 40 m od zdroja. Zásoby sa neopakujú v tej istej skrýši — druh diverzifikuje umiestnenia. Zimná aktivita je nepretržitá — nutnosť doplňovať energetický výdaj pri nízkych teplotách.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Február–apríl (samec spieva peter-peter-peter aj pri zimných otepleniach; páry sú monogamné)

Samec začína tokavý spev peter-peter-peter už v priebehu zimy pri prvých otepleniach — výrazná, ďalekonosná pesnička oznamuje teritórium a privoláva samicu. Páry sýkoriek dvojfarebných sú monogamné. Pohlavná dospelosť nastupuje v prvom roku života — v nasledujúcej hniezdnej sezóne sa môžu mladé vtáky rozmnožovať. Pozoruhodné je, že mláďatá z predchádzajúceho roka niekedy zostávajú s rodičmi a pomáhajú pri odchove nových mláďat (kooperatívne hniezdenie).

Hniezdo a znáška
Znáška 5–7 vajec (niekedy 3–9; zdroj: NestWatch Cornell, Wikipedia EN); hniezdna sezóna apríl–júl; 1–2 znášky ročne

Pár obsadí dutinu v strome (staré dutiny ďatľov, prirodzené trhliny) alebo búdku a vybuduje šálkovité hniezdo z lístia, machu, trávy a pásikov kôry, vystlané mäkkými chlpmi — srstí stŕhanou priamo z tela živých zvierat (kleptotrichia). Samica znáša 5–7 bielych alebo krémových vajec s hnedookrovými až purpurovými škvrnkami. Hniezdna sezóna trvá apríl až júl; pár môže vypestiť 1–2 znášky ročne (zdroj: BirdFact, Audubon).

Inkubácia
12–14 dní (zdroj: NestWatch Cornell, Wikipedia EN); inkubuje výlučne samica, samec ju kŕmi

Na vajciach sedí výlučne samica po dobu 12–14 dní (zdroj: NestWatch Cornell, Wikipedia EN). Počas inkubácie ju samec pravidelne kŕmi — prináša potravu priamo k dutine aj na hniezdo. Táto starostlivosť samca o samicu je typická pre čeľaď Paridae.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá v hniezde 15–16 dní (zdroj: NestWatch Cornell, Wikipedia EN); kŕmia obaja rodičia + niekedy pomocníci

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé) a ostávajú v dutine 15–16 dní (zdroj: NestWatch Cornell, Wikipedia EN). Obaja rodičia ich intenzívne kŕmia prevažne húsenicami a iným hmyzom — živočíšna bielkovina je v tejto fáze absolútne nevyhnutná. Niekedy pomáhajú aj mláďatá z predchádzajúceho roka. Po vyletení sú mláďatá závislé od rodičov ešte niekoľko týždňov (prvých 5 dní sa začínajú kŕmiť sami, no úplná nezávislosť nastáva asi po 3–4 týždňoch).

Vyletenie a vývoj mláďat
Vyletenie po 15–16 dňoch; postupná nezávislosť po 3–4 týždňoch (zdroj: ADW, Wikipedia EN)

Mláďatá vyletia z dutiny po 15–16 dňoch (zdroj: NestWatch, Wikipedia EN) a rodičia ich dokrmujú ešte niekoľko týždňov. Juvenilné jedince sú sfarbením veľmi podobné dospelým — chocholík je prítomný, no čierna škvrna na čele je menej výrazná ako u dospelých (pri čom by mohli byť zamenené za dubovolistú sýkorku, no areály sa neprekrývajú). Na jeseň sa mladé vtáky zaraďujú do rodičovskej skupiny alebo zimných kŕdlikov.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pohlavná dospelosť v prvom roku; priemerné dožitie 2,1 r; max. zaznamenaných 13 r vo voľnej prírode (zdroj: ADW, Wikipedia EN)

Sýkorky dvojfarebné dosahujú pohlavnú dospelosť v prvom roku života (zdroj: ADW). Priemerné dožitie vo voľnej prírode je 2,1 roka — relatívne nízka hodnota odrážajúca vysokú mortalitu mláďat a v prvom roku; dospelé jedince žijú dlhšie. Maximálne zaznamenané dožitie je 13 rokov 3 mesiace (jedinec okrúžkovaný vo Virgínii 1962, nájdený 1974 — zdroj: Wikipedia EN, ADW). Dožitie v zajatí nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo doložené (druh sa v avikultúre bežne nechová — presné údaje neoverené).

Ochočenie a kontakt

4 Trvanie: Druh sa v európskej avikultúre nechová; v Severnej Amerike je pomerne dôverčivý a pri pravidelnom záhradnom kŕmení si môže po niekoľkých týždňoch sadnúť na ruku s ponúkaným semiačkom.

Sýkorka dvojfarebná je pomerne dôverčivá a zvedavá v porovnaní s väčšinou divých vtákov — pri kŕmidlách so slnečnicovými semiačkami sa po dlhšom trpezlivom budovaní dôvery môže priblížiť a zobrať semeno z ruky. Napriek tomu je to divý vták, nie domáci maznáčik — nie je vhodná na chov v klietke, nereaguje na nácvik trikov ako papagáje a nenapodobňuje reč. V SR nežije; ak ťa zaujíma, spoznaj ju cez záhradné kŕmenie počas dovolenky v USA alebo Kanade.

1

Nainštaluj kŕmidlo so slnečnicovými semiačkami alebo lojovým kekom v blízkosti stromov — sýkorky dvojfarebné si kŕmidlo nájdu rýchlo a opakujú návštevy

2

Stoj pri kŕmidle nehybne s otvorenou rukou plnou slnečnicových semiačok — trpezlivo opakuj každý deň v rovnakom čase

3

Po niekoľkých týždňoch pravidelného kŕmenia sa vtáci môžu natoľko odvážiť, že zoberú semeno priamo z ruky

4

Rešpektuj, že ide o divého vtáka chráneného zákonom — nepokúšaj sa ho chytať, transportovať ani chovať v uzavretom priestore

Cena a kde kúpiť

v SR ani v EÚ sa nechová ani nepredáva — bežná trhová cena neexistuje

Sýkorka dvojfarebná je výlučne severoamerický voľne žijúci druh chránený zákonom (Migratory Bird Treaty Act v USA a Kanade) — odchyt, predaj ani chov v zajatí sú bez špeciálnych vedeckých povolení zakázané. V SR, ČR ani v EÚ sa tento druh nevyskytuje, nepredáva ani nechová. Trhová cena neexistuje a akákoľvek ponuka na predaj tohto druhu je podozrivá z hľadiska legálnosti. Stránka má výlučne atlasový charakter.

Druh sa v SR ani v EÚ nepredáva — chránený severoamerický divý vták, odchyt a predaj sú zakázané zákonom
Na spoznanie druhu odporúčame atlasy vtákov Severnej Ameriky (Sibley Guide to Birds, Peterson Field Guides) a databázy eBird a Avibase
V záhradách Severnej Ameriky ho možno pozorovať a privolať kŕmidlom so slnečnicovými semiačkami alebo búdkou s otvorom 3,8–4,5 cm
Na čo si dať pozor Sýkorka dvojfarebná nie je vták na predaj ani na chov v EÚ — ide o chráneného divého severoamerického vtáka. Ak ťa tento druh zaujíma, najlepší spôsob, ako ho spoznať, je návšteva lesov, parkov a záhrad na východe USA alebo v Kanade s binokulármi. V záhradách Severnej Ameriky je to jeden z najvďačnejších a najhlasnejších vtákov pri kŕmidlách — jej výrazné peter-peter-peter uslyšíš skôr, ako ju uvidíš.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Sýkorka dvojfarebná 14–16 cm Sýkorka čiapočkatá 12–15 cm Sýkorka veľká 13–15 cm Sýkorka uhliarka 10–11,5 cm Sýkorka dubová 14–15 cm
Sýkorka dvojfarebná Sýkorka čiapočkatá (Poecile atricapillus) Sýkorka veľká (Parus major) Sýkorka uhliarka (Periparus ater) Sýkorka dubová (Baeolophus inornatus)
Dĺžka14–16 cm12–15 cm13–15 cm10–11,5 cm14–15 cm
Váha18–26 g9–14 g14–22 g8–10 g16–22 g
Dožitiepriemer 2,1 r; max. 13 r vo voľnej prírodepriemer 2,5 r; max. 12,5 rdo cca 3 r bežne; max. 15 rpriemer 2 r; max. 9 rpriemer 2–3 r; max. cca 9 r
Hlučnosťvoľne žijúci druh — v SR sa nechová; chránený MBTA (USA/Kanada)voľne žijúca v Severnej Amerike; v SR sa nevyskytujevoľne žijúca v SR, pravidelný hosť záhradných kŕmidielvoľne žijúca v SR, typická pre ihličnaté lesyvoľne žijúca na západe USA; v SR sa nevyskytuje
Stav IUCNIUCN LC (rastúca populácia), bez CITES; Migratory Bird Treaty ActIUCN LC, bez CITES; chránená MBTAIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaJemný sivý chrbát, biele brucho, hrdzavé boky, nápadný špicatý sivý chocholík, čierna škvrna na čele; pohlavný dimorfizmus vo farbe absentuje (samec mierne väčší)Celá čierna čapka a čierny podbradník, snehobiele líca, sivý chrbát — bez chocholíka; menšia a ľahšia než dvojfarebnáČierna hlava, biele líca, žlté brucho s čiernym stredovým pásom (širší u samca), zelenkasté boky; bez chocholíka, výrazný pohlavný dimorfizmus (pás na bruchu)Čierna čiapka a podbradník, biely oblúk na šiji (kľúčový znak), sivý chrbát; bez chocholíka, menšia ako dvojfarebná; pohlavný dimorfizmus minimálnyTiež má chocholík, no sfarbenie je celkovo jednotvárne hnedosivé bez hrdzavých bokov a bez čiernej škvrny na čele — jednoduchší vzhľad než dvojfarebná
AreálStály rezident opadavých a zmiešaných lesov východných USA a južnej Kanady; areál sa posúva na sever; zásobovanie potravy, kleptotrichia, kooperatívne hniezdenie; obľúbený hosť kŕmidielOpadavé a zmiešané lesy Severnej Ameriky od Aljašky po severné USA; nesťahovavá; zásobovanie potravy + nočná hypotermia; chick-a-dee-dee varovné volanieCeloročne v SR a celej Európe, bežná v lesoch, parkoch, záhradách; európska príbuzná, podobná veľkosť no odlišné sfarbenie a bez chocholíkaEurópsky druh ihličnatých lesov; v SR bežná, predovšetkým v smrekových porastoch; bez zásobovania potravy typického pre BaeolophusZápad USA (Kalifornia, Oregon) — areály sa s dvojfarebnou neprekrývajú; obe patria do rodu Baeolophus a majú podobné zásobovacie správanie

Choroby a prevencia

Hemosporidiázy — krvné parazity (Plasmodium, Haemoproteus)
nízka

Príznaky: Letargia, blednutie slizníc, chudnutie, zhoršená kondícia; u väčšiny postihnutých jedincov sú príznaky minimálne

Štúdia (PubMed 2016) zistila krvné parazity (Plasmodium spp. a Parahaemoproteus spp.) u 69,1 % sledovaných jedincov sýkorky dvojfarebnej — no parazitémia bola vo všetkých prípadoch nízka a nebola spojená so zdravotným stavom, pohlavím ani vekom. Druh zjavne s týmito parazitmi žije dlhodobo bez výrazného klinického dopadu. Ide o ochorenie voľne žijúcich jedincov, nie chovateľský problém v EÚ.

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, otváranie zobáka pri dýchaní, letargia, strata apetítu, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva alebo vlhkej podestielky. V prípade záhradných kŕmidiel: pravidelne vyčisti kŕmidlo, vymeni mokré alebo plesnivé semená, kŕmidlo umiestni mimo dažďa. Liečba patrí do rúk aviárneho veterinára.

Salmonella a iné črevné baktérie
stredná

Príznaky: Letargia, nastrapatené perie, hnačka, slabosť; niekedy skupinový úhyn pri kŕmidlách

Sýkorky dvojfarebné sa zhromažďujú vo väčšom počte pri kŕmidlách, čo uľahčuje šírenie Salmonella a iných črevných patogénov. Kritická je pravidelná hygiena kŕmidiel (umývanie horúcou vodou s roztokom octu alebo zriedeným bielidlom raz za 1–2 týždne) a okamžitá výmena vlhkého krmiva. Po kontakte s kŕmidlom umyť ruky.

Roztoče a vši v dutinách a hniezdach (ektoparazity)
stredná

Príznaky: Znížená kondícia mláďat, pomalý rast, poškodenie peria; u dospelých jedincov zvýšená nechutenstvo a svrbenie

Dutinové hniezda sú mimoriadne náchylné na invázie roztočov a vší (napr. hniezdne roztoče Dermanyssus, vši podčeľaďe Menoponidae), ktoré môžu znížiť prežívanie mláďat a poškodiť vývoj peria. Pravidelné čistenie búdky na jar pred hniezdnou sezónou výrazne znižuje toto riziko. Ide o problém voľne žijúcich aj búdkových jedincov.

Trichomoniáza (Trichomonas gallinae)
stredná

Príznaky: Ťažkosti s prehĺtaním, výtoky z nozdrí a zobáka, chudnutie, spomalený pohyb pri kŕmidlách

Jednobuňkový parazit Trichomonas gallinae sa šíri kontaminovanou vodou pri spoločných napájadlách. Prevencia: pravidelné čistenie napájadiel, každodenná výmena vody. Záhradné kŕmidlá by mali mať aj malé plytké napájadlo s čistou vodou.

Prevencia Sýkorka dvojfarebná sa v európskych domácnostiach nechová, preto nasledujúce tipy platia pre záhradníkov a kŕmičov vtákov v Severnej Amerike: (1) Hygiena kŕmidiel — umývaj kŕmidlá raz za 1–2 týždne horúcou vodou s roztokom octu alebo zriedeným bielidlom; plesnivé alebo mokré semená okamžite vymeň. (2) Čistá voda — napájadlo denne vymeň; v zime inštaluj vyhrievané napájadlo. (3) Búdky — každoročne vyčisti búdku na jar pred hniezdnou sezónou (redukcia ektoparazitov). (4) Sklenené rámy — sýkorky sú náchylné na nárazy do okien; umiestnenie samolepiek alebo vonkajších tieňovacích sietí výrazne pomáha. V bežnom živote je najlepšou „starostlivosťou“ o tento druh zachovanie lesných biotopov, búdky v záhradách a hygiena kŕmidiel.

Zaujímavosti

1

Nápadný sivý chocholík — okamžitý identifikačný znak — špicatý vztyčiteľný sivý chocholík je charakteristickým znakom, ktorý odlišuje sýkorku dvojfarebnú od všetkých čiapočkatých sýkoriek (chickadees) bez chocholíka. Chocholík môže byť vztyčený alebo sploštenný podľa nálady a situácie; podobný chocholík majú len sýkorka dubová a juniperačová na západe USA.

2

Čierna škvrna na čele — na rozdiel od sýkorky čiapočkatej a ďalších chickadees, ktoré majú celú čiernu čapku, má sýkorka dvojfarebná malú čiernu škvrnu len nad zobákom na čele (nie celú čiernu hlavu). Spolu so sivým chocholíkom a hrdzavými bokmi tvorí neomylnú kombináciu.

3

Kleptotrichia — stŕhanie chlpov z tela živých zvierat na vystlanie hniezda — jedno z najpozoruhodnejších hniezdnych správaní. Sýkorky dvojfarebné aktívne pristupujú k živým cicavcom (veveričky, líšky, psíky medvedíkovité, psy, medvede) a dokonca aj k ľuďom, aby strhli chlpy priamo z tela na vystlanie hniezda. Niekedy použijú aj hadiu kožu (zdroj: Wikipedia EN, Audubon).

4

Kooperatívne hniezdenie — mláďatá z predchádzajúceho roku niekedy zostanú s rodičmi a aktívne pomáhajú pri kŕmení nových mláďat. Toto správanie, zaznamenané aj u ďalších titmíc (Baeolophus), zvyšuje prežívanie potomstva a odráža komplexné rodinné väzby.

5

Zásobovanie potravy na zimu — sýkorka dvojfarebná ukrýva semená, orechy a hmyz do kôry, pod lišajníky a na ďalšie miesta (zvyčajne v okruhu do cca 40 m od zdroja) a neskôr si ich nájde. Rovnako ako u sýkorky čiapočkatej sa predpokladá priestorová pamäť spojená s hipokampom, no detailné neurobiologické štúdie sú u tohto druhu menej rozsiahle.

6

Sever si dobýja — areál sýkorky dvojfarebnej sa od polovice 20. storočia výrazne posúva na sever. V Ontáriu, Québecu a Nowej Anglii sa druh etabloval až v nedávnych desaťročiach. Príčinami sú klimatická zmena, zarastanie opustených polí lesom a rozmach záhradného kŕmenia, ktorý vtákom umožňuje prežiť zimy v oblastiach, kde predtým nemali dostatok prirodzenej potravy (zdroj: Wikipedia EN, Audubon).

7

Peter-peter-peter celoročne — na rozdiel od mnohých spevavcov, ktorí spievajú len v hniezdnej sezóne, sýkorka dvojfarebná vokalizuje celoročne. Jej výrazná jasná pesnička je počuteľná dokonca aj počas zimných oteplení v januári a februári — samec tak záhy ohlasuje teritórium a dvorí samici. Celkový hlasový repertoár je bohatý: vedci popísali až 20 odlišných typov volania (zdroj: Wikipedia EN).

8

Rastúca populácia — Partners in Flight a North American Breeding Bird Survey dokumentujú od roku 1966 do roku 2019 každoročný nárast populácie o cca 1,5 %; odhadovaná celková populácia je 8–12 miliónov jedincov (zdroj: Wikipedia EN, birdinformer.com). Druh úspešne reaguje na expanziu záhradného kŕmenia a zarastanie poľnohospodárskej pôdy lesom.

9

Migratory Bird Treaty Act — napriek tomu, že sýkorka dvojfarebná nie je sťahovavá, je chránená americkým zákonom Migratory Bird Treaty Act (MBTA) ako člen chránenej čeľade Paridae. Odchyt, zabíjanie, predaj ani chov bez špeciálnych povolení sú zakázané v USA aj Kanade (zdroj: U.S. Fish & Wildlife Service).

Taxonomická klasifikácia

species Sýkorka dvojfarebná (Baeolophus bicolor)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Paridae (sýkorkovité)
Rod Baeolophus Bonaparte, 1850
Druh Baeolophus bicolor (Linnaeus, 1766)
Poddruh SR V SR sa nevyskytuje — výlučne severoamerický druh; v Európe sa nechová ani nechová ako domáci vták
Poddruhy Druh bol dlho považovaný za jednoduchý taxón; čiernochocholatá sýkorka (Baeolophus atricristatus) bola pôvodne pokladaná za poddruh, no dnes je uznaná ako samostatný druh. Nominátny poddruh B. b. bicolor pokrýva väčšinu areálu; niektoré taxonomické systémy uznávajú ďalšie geografické formy (napr. sennetti), no IOC a BirdLife ich väčšinou nezaraďujú ako platné poddruhy. Pôvodne opísaný Linnaeom v roku 1766 ako Parus bicolor.
Avibase_ID B488AB7003F21AE7

? Často kladené otázky

Nie. Sýkorka dvojfarebná je výlučne severoamerický druh chránený zákonom (Migratory Bird Treaty Act v USA a Kanade); v SR ani v EÚ sa nevyskytuje a nie je etablovaná v avikultúre. Odchyt a chov divých jedincov sú zakázané. Táto stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter — zaujíma nás jej pozoruhodná biológia, výrazný hlas a unikátne hniezdne správanie.

Je to tokavá a teritoriálna pesnička samca — jasný, silný piskľavý hvizd opakovaný v sérii, slúžiaci na privolanie samice a ohlasovanie teritória. Znie celoročne, dokonca aj počas zimných oteplení. Druh má celkovo až 20 odlišných typov volania: okrem pesničky peter-peter vydáva aj ostré poplašné hlásky a kontaktné štebotavé zvuky. (zdroj: Wikipedia EN, Audubon)

Áno. Toto správanie sa nazýva kleptotrichia — sýkorka dvojfarebná aktívne pristupuje k živým cicavcom (veveričky, líšky, psíky medvedíkovité, psy, ba aj ľudia) a stŕha im chlpy na vystlanie hniezda. Používa aj hadiu kožu. Ide o zdokumentované a reálne správanie, nie mýtus. (zdroj: Wikipedia EN, Audubon)

Hlavnými príčinami sú klimatická zmena (miernejšie zimy), zarastanie opustených poľnohospodárskych plôch lesom (viac hniezdnych biotopov) a rozmach záhradného kŕmenia v Severnej Amerike (celoročne dostupná potrava umožňuje prežívanie v oblastiach, kde predtým zima bola príliš tvrdá). Od polovice 20. storočia sa druh etabloval v Ontáriu, Québecu a Novej Anglii. (zdroj: Wikipedia EN, Audubon)

Na jeseň a v zime ukrýva semená, orechy a hmyz do kôry, pod lišajníky a na iné skryté miesta — zvyčajne v okruhu do cca 40 m od zdroja (kŕmidlo, strom). Zásoby si neskôr nájde vďaka priestorovej pamäti. Každú skrýšu použije len raz. Tento spôsob prežitia zimy bez migrácie je podobný ako u sýkorky čiapočkatej, s ktorou sa táto sýkorka v areáli stretáva. (zdroj: Wikipedia EN, Audubon, ADW)

Sýkorka dvojfarebná znáša spravidla 5–7 bielych alebo krémových vajec s hnedookrovými škvrníčkami (rozsah 3–9); hniezdna sezóna trvá apríl až júl a pár môže mať 1–2 znášky ročne. Na vajciach sedí výlučne samica po dobu 12–14 dní, pričom samec ju kŕmi. Mláďatá ostávajú v dutine 15–16 dní. (zdroj: NestWatch Cornell, Wikipedia EN)

Nie — IUCN hodnotí druh ako Least Concern (LC) s rastúcou populáciou (odhadovaná na 8–12 miliónov jedincov podľa Partners in Flight a BBS). Od roku 1966 rastie populácia o cca 1,5 % ročne. Druh nie je zaradený v CITES. Je chránený zákonom Migratory Bird Treaty Act v USA a Kanade. Nie je ohrozený na globálnej úrovni. (zdroj: Wikipedia EN, BirdLife DataZone)

Sýkorka dvojfarebná (Baeolophus bicolor) má výrazný sivý chocholík a malú čiernu škvrnu len na čele (nie celú čiernu hlavu). Sýkorka čiapočkatá (Poecile atricapillus) nemá chocholík a má celú čiernu čapku siahajúcu na záhlavie. Hrdzavé boky má sýkorka dvojfarebná — nie sýkorka čiapočkatá. Oba druhy sú veľkostne podobné a oba obývajú opadavé lesy, no chocholík sýkorky dvojfarebnej je neomylný identifikačný znak.

ZDROJ: Avibase (Baeolophus bicolor, ID B488AB7003F21AE7, SK názov sýkorka dvojfarebná — https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=B488AB7003F21AE7), Wikipedia EN (Tufted titmouse — dĺžka 14–16 cm, hm

 Video — Sýkorka dvojfarebná

Sýkorka dvojfarebná (Baeolophus bicolor) — spev a hlas v prírode

Sýkorka dvojfarebná (Baeolophus bicolor) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Tufted Titmouse, Česky:   sýkora rezavoboká, Nemecky:   Grauhäubchenmeise, Španielsky:   Herrerillo Bicolor, Francúzsky:   Mésange bicolore, Taliansky:   Cincetta crestata, Holandsky:   Tweekleurige Mees, Portugalsky:   Chapim-bicolor, Poľsky:   sikora dwubarwna, Maďarsky:   indiáncinege, Rusky:   Американская гренадерка, Japonsky:   エボシガラ, Latinsky:   Baeolophus bicolor (Linnaeus, 1766)