Sutora sivá (Suthora webbiana)

Papagájozobkovité

Sutora sivá

Suthora webbiana — drobný ázijský spevavec s hrubým papagájovitým zobákom a vínovo prúžkovaným hrdlom — čulý, spoločenský voliérový druh z húštin východnej Ázie

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený; hodnotenie BirdLife International / IUCN, taxon ID 22716804). Druh má veľký a stabilný areál vo východnej Ázii a populácia sa nepovažuje za ohrozenú. Hlavnými potenciálnymi hrozbami sú lokálna strata habitatu (meliorácia mokradí, čistenie krovín) a zber pre klietkový obchod v niektorých častiach areálu. Druh nie je zaradený v žiadnom dodatku CITES. Zavedená populácia v severnom Taliansku a Holandsku má minimálny invázny vplyv (IUCN GISD, EICAT MN, 2021/2023).
Dĺžka11–12,5 cm (7–12 g)
PôvodČína, Kórea, Japonsko, Vietnam
PovahaSpoločenský, aktívny, chatujúci
StravaVšežravec — semená, hmyz, bobule
Dožitie~8 rokov (presné údaje neoverené)
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
5/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
3/5

Výživa

30% 28% 20% 12% STRAVA zloženie
Malozrnná semenná zmes — proso, mak, semená tráv a húštin; základ rastlinnej zložky stravy 30%
Živý hmyz — múčne červy, cvrčky, vošky, drobné šváby; kľúčový pri odchove mláďat a v hniezdnej sezóne 28%
Insektivorná/mäkká krmná zmes — mäkkozobé pelety alebo vlhká zmes; základ dennej dávky v zajatí 20%
Drobné ovocie a bobule — nakrájané jablko, fígy, malé bobule; sezónne doplnok 12%
Zelené krmivo a púčiky — semiačka tráv, jemné zeleniny, púčiky; malý podiel celoročne 7%
Minerály — sépiová kosť, grit, vápnik; trvalo k dispozícii 3%

Odporúčané potraviny

  • Malozrnná semenná zmes — proso, mak, semená rôznych tráv a húštin; zodpovedá prirodzenej strave
  • Živý hmyz celoročne — múčne červy, maslové červy, malé cvrčky, vošky; mimoriadne dôležitý v hniezdnej sezóne a pri odchove mláďat
  • Insektivorná (mäkká) krmná zmes alebo mäkkozobé pelety — základ dennej dávky v zajatí ako doplnok semien
  • Drobné čerstvé bobule a nakrájané ovocie — malé jahody, čučoriedky, fígy, kúsky jablka a papáje; sezónne
  • Zelené krmivo — čerstvé semienka tráv, púčiky, jemná zelenina; malý podiel celoročne
  • Vaječná (vajcová) zmes — zdroj bielkovín v hniezdnom období a počas pelichania
  • Sépiová kosť, grit a vápnik — trvalo k dispozícii; nevyhnutné pri znáške a odchove mláďat
  • Čerstvá pitná voda denne a miska na kúpanie — druh sa rád kúpe

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao a kofeínové nápoje — jedovaté pre vtáky
  • Soľ a slané, korenené alebo tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky
  • Cibuľa, cesnak a pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) ovocie, zelenina a hmyz z neznámeho zdroja — riziko otravy
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté krmivo — riziko aspergilózy
  • Jednostranná strava len z veľkých semien — sutora má malý zobák a potrebuje malozrnnú zmes
Tip od odborníka Sutora sivá je všežravec so sezónne premenlivou stravou — v prírode trávi 85 % bdelého dňa hľadaním potravy a jej jedálniček sa mení: na jar a v lete prevažuje hmyz a drobné bezstavovce, kým v jeseni a zime predominujú semená, bobule a púčiky. V chove tvorí základ malozrnná semenná zmes (proso, mak, trávy) doplnená mäkkou insektivornou zmesou a živým hmyzom (múčne červy, cvrčky, vošky) celoročne. V hniezdnej sezóne a pri odchove mláďat je živá potrava absolútne nevyhnutná — bez nej rodičia mláďatá nedokrmia. Semenná zmes samotná nestačí. Doplň ovocie, bobule a zeleninu. Sépiová kosť a grit musia byť k dispozícii trvalo. Pozor na drobný zobák — sutora nezožerie veľké zrno; uprednostni proso, mak a semená tráv.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 5 Aktivita 1 Reč 3 Zriedkavosť 2.6
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Sutora sivá je hlasný a sociálny druh — skupiny neustále vydávajú bzučivé chatovanie a kontaktné výzvy, ktorými si jedince udržiavajú kontakt. Hlas je menší než u timáliovcov, no pri chove väčšej skupinky môže byť výrazný a priebežný. V páre v uzavretej voliére v záhrade je zvuk prijateľný, nie však pre úplne tichý byt.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Sutora sivá nie je maznavý vták na ruku — je to aktívny voliérový spevavec primárne na pozorovanie. Fyzický kontakt a manipulácia ho stresujú. Oceniš pozorovanie čulého, rýchleho kŕdľa v zarastenej voliére.
5/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Extrémne aktívny a čulý vták — sutora trávi takmer celý deň v neustálom pohybe, preliezaní krovinami, skákaním po konároch a hľadaním potravy. Je to jeden z najaktívnejších malých spevavcov. Potrebuje priestrannú voliéru s hustou vegetáciou — v malej klietke trpí.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Sutora sivá nenapodobňuje ľudskú reč — jej vokálny repertoár tvorí vrodené bzučivé chatovanie, kontaktné výzvy a krátke melódie slúžiace na sociálny kontakt v kŕdli.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Sutora sivá je sociálne a akusticky aktívny vták — skupiny sa neustále „dovolávajú“ bzučivým chatovaním a krátkymi kontaktnými volaniami. Typické sú hlasné bzučivé frázy (angl. loud buzzy chatter) a vysoký tenkoznejúci „pee-ee-ee“. Vokálne prejavy slúžia na udržiavanie kontaktu v kŕdli, varovanie a komunikáciu v hustej vegetácii. Spev nie je melodicky výrazný ako u drozda, je skôr nepretržitý a sociálny. Druh nenapodobňuje ľudskú reč.

Dokáže hovoriť? Sutora sivá nenapodobňuje ľudskú reč. Jej repertoár je vrodený — bzučivé chatovanie a kontaktné výzvy slúžia na sociálnu komunikáciu v kŕdli; reč sa nenaučí.

Typické zvuky

  • Hlasné bzučivé chatovanie (buzzy chatter) — skupinový kontaktný zvuk, neustály počas aktivity kŕdľa
  • Vysoký tenkoznejúci piesok — krátky tón „pee-ee-ee“ alebo „weet“; individuálny kontaktný hlas
  • Rýchle krátke frázičky — opakované sociálne volania pri pohybe skupiny cez vegetáciu
  • Ostrejšie poplašné volanie — pri vyrušení predátorom alebo neznámou udalosťou

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna — apríl až august; typicky 2 vrhy za sezónu; kŕdle sa rozpadajú na páry
Tok a tvorba párov — jar; stimuluje dlhší deň, teplo a dostatok potravy
Odchov mláďat — obaja rodičia kŕmia; inkubácia 13–15 dní, mláďatá v hniezde ~15 dní; výrazne zvýš živý hmyz
Pelichanie — po hniezdnej sezóne; zvýš bielkoviny (živý hmyz, vaječná zmes) a vápnik
Zimné kŕdle — kŕdle sa zväčšujú na stovky jedincov; chov v páre/malej skupinke, dostatok priestoru
Celoročne: čerstvá pitná voda denne, miska na kúpanie, sépiová kosť trvalo; pestrá strava so živou zložkou

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Stredne náročný voliérový spevavec — sutora sivá nie je vhodná do malej klietky ani pre úplného začiatočníka. Vyžaduje priestrannú voliéru s hustou vegetáciou, pestrú stravu so živým hmyzom, chov v páre alebo skupinke a znášanlivosť s jej nepretržitou aktivitou a chatovaním. Pre skúsenejšieho chovateľa je to však fascinácia — čulý, neúnavne aktívny kŕdeľ v zarastenej voliére má neopakovateľnú atmosféru.
Priestor Pár: priestranná voliéra minimum 2 × 1 × 1,8 m, odporúčaná väčšia letová voliéra; hustá vegetácia (kríky, bambus, trstina), rôznorodé vetvy na preliezanie, miska na kúpanie, nízke bidielka; v zime suchý, bezprievanový prístrešok. Extrémne aktívny druh trpí v malej klietke.
Deti v domácnosti Sutora sivá je vhodná na pozorovanie pre deti so záujmom o prírodu — jej čulé kŕdle a neustála aktivita deti zaujmú. Nie je určená na maznanie. Pravidlá pre deti: (1) nepoklepávať na voliéru a nenaháňať vtáky; (2) kŕmenie a sledovanie áno, chytanie do rúk nie; (3) po obsluhe voliéry umývanie rúk.
Hlučnosť Pre záhradnú alebo vonkajšiu voliéru áno; pre tichý byt je trvalo bzučivý kontaktný hlások skupinky menej vhodný — záleží na citlivosti susedov.
Verdikt odborníka Sutora sivá (Suthora webbiana) je drobný (11–12,5 cm, 7–12 g) východoázijský spevavec z čeľade papagájozobkovité (Paradoxornithidae), príbuznejšej so sýkorkovitými a brhlíkmi než s papagájmi napriek menovej podobnosti. Najnápadnejším znakom je mimoriadne krátky hrubý konický „papagájovitý“ zobák a dlhý stupňovaný chvost; sfarbenie je teplohnedé so svetlým krémovkasto-ružovým hrdlom a hruďou s jemnými hnedými prúžkami — odtiaľ anglické meno vinous-throated (vínové hrdlo). Pohlavný dimorfizmus chýba — samec a samica sú vizuálne identickí. Druh je pôvodom z východnej Číny, Kórey, Japonska, ruského Ďalekého Východu a severného Vietnamu (6 poddruhov); od roku 1995 je ustálená introdukovaná populácia v severnom Taliansku (Lombardia), kde dnes žijú tisíce jedincov. Biotopom sú húštiny, kroviny, trstinatiny, bambusové porasty a okraje lesov — od nížin do 3 100 m n. m. (Taiwan). Je to extrémne spoločenský druh: v zime sa formujú kŕdle až 140 jedincov; v hniezdnej sezóne (apríl–august) sa rozpadávajú na monogamné páry. Hniezdo je misovité, nízko v krovine (30–50 cm nad zemou), znáška 3–6 vajec tyrkysovej farby, inkubácia 13–15 dní, na vajciach sa striedajú obaja rodičia. Potrava je pestrá — semená, hmyz, bobule a púčiky; na jar a v lete prevažuje živočíšna zložka. V chove vyžaduje priestrannú zarastenú voliéru, pestrú stravu so živým hmyzom a chov minimálne v páre. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou; nie je v CITES; zákon 543/2002 SR sa naň nevzťahuje (nie je európska pôvodná forma).

Prostredie a požiadavky

Voliéra (nie malá klietka)
Priestranná voliéra — minimum 2 × 1 × 1,8 m pre pár, väčšia odporúčaná; hustá vegetácia (kríky, bambus, trstina)
Sutora je extrémne aktívna — neustále preliezanie krovín je jej prirodzenou aktivitou. V malej klietke trpí a vytrháva si perie. Voliéru vybav hustým porastom, vetvami na preliezanie, rôznorodými bidielkami a plytkou miskou na kúpanie.
Spoločnosť — minimálne pár
Sociálny druh — chov v páre alebo malej skupinke; sólový chov nevyhovuje
V prírode tvorí kŕdle až 140 jedincov. V chove je minimum pár. Pohlavný dimorfizmus chýba — pri záujme o chovný pár využi DNA-sexovanie. V hniezdnej sezóne chov oddeľ od príliš malých a slabých druhov.
Teplota — relatívne otužilý
Znáša mierny chlad; zimovanie v suchom bezprievanovom prístrešku možné; extrémne mrazy vyžadujú zimovník
Pochádza z mierneho ázijského podnebia a znáša chlad lepšie ako tropické pinky. Citlivý na prievan, vlhko a náhle zmeny teploty — zabezpeč suchý, vetraný prístrešok.
Hniezdenie v hustej vegetácii
Misovité hniezdo nízko pri zemi (30–50 cm) v hustej krovine; ponúkni hustý ker a nízke polootvorené košíky
Pár buduje hniezdo z trávnych stebiel, trstiny, bambusových listov a kôry, vystlané jemnými materiálmi. V chove ponúkni husté kríky alebo polootvorené košíky v dolnej časti voliéry a dostatok hniezdneho materiálu. Pokoj počas hniezdenia — vyrušovanie vedie k opusteniu znášky.
Kúpanie a hygiena
Plytká miska na kúpanie — sutory sa radi kúpu; denná výmena vody a pravidelné čistenie podstielky
Hygienicky aktívny druh — miska s čistou vodou denne. Pravidelné čistenie podstielky a misiek je nevyhnutné (prevencia parazitov a aspergilózy).
Svetlo a denný režim
Pravidelný cyklus svetla a tmy; dlhší deň stimuluje hniezdenie
Denný vták potrebuje pravidelný cyklus svetla a tmy (min. 8 h tmy). Dlhší deň na jar stimuluje tvorbu párov a hniezdenie. V interiérovej voliére zabezpeč prirodzené alebo plnospektrálne osvetlenie.

Rozmnožovací cyklus

Tok a tvorba párov
Jar — pri dlhšom dni a teple; hniezdenie apríl–august

Kŕdle sa rozpadajú na monogamné páry pri nástupe jari. Hniezdenie stimulujú dlhší deň, teplo a dostatok potravy vrátane živého hmyzu. Druh je počas hniezdenia teritoriálnejší a môže byť menej tolerantný k iným párom v tesnej blízkosti.

Hniezdo a znáška
Hniezdne obdobie apríl–august; typicky 2 vrhy; znáška 3–6 vajec

Pár stavia misovité hniezdo nízko (30–50 cm nad zemou) v hustej krovine z trávnych stebiel, trstiny, bambusových listov, kôry a vetvičiek, vystlané jemnými materiálmi. Rámec buduje samec, vnútro vystiera samica. Samica kladie 3–6 vajec bledej modrozelenej až tyrkysovej farby (zdroj: Planet Birds blog; BirdBuddy Wiki uvádza 4–6). Sépiová kosť a vápnik musia byť trvalo k dispozícii. Hniezdo nekontroluj.

Inkubácia
13–15 dní; striedajú sa obaja rodičia (zdroj: Planet Birds blog, BirdBuddy Wiki)

Na vajíčkach sa striedajú obaja rodičia; inkubácia trvá 13–15 dní. Kľúčový je pokoj a stabilné podmienky — vyrušovanie môže viesť k opusteniu znášky.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá v hniezde ~15 dní; kŕmia obaja rodičia; živý hmyz nevyhnutný

Mláďatá sa liahnu holé a slepé — kŕmia ich obaja rodičia. Obdobie v hniezde je približne 15 dní (zdroj: BirdBuddy Wiki). Živý hmyz (múčne červy, cvrčky) je absolútne nevyhnutný — bez neho rodičia mláďatá nedokrmia. Výrazne zvýš dávky živej potravy.

Vyletenie a osamostatnenie
Mláďatá opúšťajú hniezdo ~15 dní po vyliahnutí; rodičia ešte dokrmujú

Po cca 15 dňoch v hniezde mláďatá vyletia a rodičia ich ešte krátky čas dokrmujú, kým sa osamostatnia. Pri typickom 2. vrhu pár zaháji novú znášku čoskoro po osamostatnení prvého vrhu.

Pohlavná dospelosť
Presné údaje neoverené — pravdepodobne v 1. roku života

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overený. Analógiou s príbuznými druhmi čeľade Paradoxornithidae a nadčeľade Sylvioidea sa predpokladá dospelosť v prvom roku života.

Ochočenie a kontakt

2 Trvanie: Sutora si na pravidelný chov a prítomnosť chovateľa zvykne pomerne rýchlo — 2–4 týždne aklimatizácie. Skutočné ochočenie na ruku nie je cieľom ani dosiahnuteľné; ide o voliérový druh primárne na pozorovanie.

Sutora sivá je aktívny, no prirodzene plachý vták — nie je ochočiteľná na ruku. Pri pravidelnom pokojnom kontakte si zvykne na prítomnosť chovateľa a prestane panikáriť; ochotu prichádzať bližšie pri kŕmení podporuje ponuka živého hmyzu. Fyzická manipulácia ju stresuje.

1

Nechaj vtáky 2 týždne aklimatizovať bez vyrušovania po príchode do novej voliéry

2

Pohybuj sa pri voliére pokojne a pomaly — náhle pohyby plašia malé spevavce

3

Kŕm v rovnaký čas a ponúkaj živý hmyz — sutory si rýchlo spoja tvoju prítomnosť s pochúťkou

4

Nechytaj vtáky do rúk bez nevyhnutného dôvodu — stres z odchytu spomaľuje aklimatizáciu

Cena a kde kúpiť

presné údaje neoverené — orientačne 20–80 EUR za kus (druh nie je vzácny v avikultúre, ale v SR/ČR nie je bežne k dispozícii)

Sutora sivá je v SR a ČR menej bežný, no nie vzácny klietkový spevavec. K dátumu výskumu neboli na bazos.sk ani inzeraty.sk nájdené žiadne aktívne inzeráty pre tento druh. V európskej avikultúre sa objavuje u špecialistov na ázijské spevavce a na chovateľských burzách. Orientačná cena 20–80 EUR za kus vychádza z európskych avikultúrnych trhov — presné aktuálne ceny v SR/ČR sa nepodarilo overiť. Druh nie je v CITES, takže obchod v rámci EÚ nevyžaduje povolenia CITES. Kupuj vždy kaptívne odchované, krúžkované jedince s dokladom o pôvode.

Špecialistov na ázijské spevavce a mäkkozobé vtáky v SR/ČR, Nemecku, Holandsku a Belgicku — krúžkované, v zajatí odchované jedince
Chovateľské burzy a výstavy exotického vtáctva (ZO SZCH, ČSCH, COM-affiliated kluby) — možnosť porovnania a odborného poradenstva
Inzertné servery iFauna.cz, Bazos.sk, Vogelmarkt.de — over pôvod, krúžok a podmienky chovu
Na čo si dať pozor Sutora sivá je spoločenský druh — kupuj minimálne pár, ideálne malú skupinku. Pohlavia sú vizuálne nerozlíšiteľné; pri záujme o chovný pár využi DNA-sexovanie. Vyberaj aktívneho vtáka s hladkým priliehavým perím, jasnými očami a čistým okolím kloaky. Over doklad o kaptívnom odchove a pôvode (krúžok) — zabráni to podpore ilegálneho odchytu v pôvodnom areáli.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Sutora sivá 11–12,5 cm Timáliovec bielohrdlý 28–31 cm Minla červenochvostá 13–15 cm Mesia striebrolíca 15–17 cm Hwamei čínsky / sojkavec spev… 21–25 cm
Sutora sivá Timáliovec bielohrdlý (Pterorhinus albogularis) Minla červenochvostá (Minla ignotincta) Mesia striebrolíca (Leiothrix argentauris) Hwamei čínsky / sojkavec spevavý (Garrulax canorus)
Dĺžka11–12,5 cm28–31 cm13–15 cm15–17 cm21–25 cm
Váha7–12 g75–114 g9,5–21 g15–30 g60–78 g
Dožitie~8 rokov (presné údaje neoverené)presné údaje neoverené~8 r (orientačne)~5–8 rokov~10–15 rokov
Hlučnosť2/53/55/5 (voľne žijúci, nechová sa bežne)3/53/5
Stav IUCNIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, CITES II
PovahaTeplohnedý chrbát, krémovo-ružové hrdlo s hnedými prúžkami, krátky hrubý papagájovitý zobák, dlhý stupňovaný chvost; žiadny pohlavný dimorfizmusStredne veľký, výrazne biele hrdlo na hnedo-olivovom tele; čeľaď Leiothrichidae (nie Paradoxornithidae); podstatne väčší než sutoraČierna koruna, žltobiely nadočný pruh, gaštanovo-hnedý chrbát, červené lemy krídel a chvosta, žlté brucho; čeľaď LeiothrichidaePestrofarebný mäkkozobec — striebristé líca, oranžovo-žlté hrdlo a hruď, červené krídlové škvrny; čeľaď LeiothrichidaeHnedý stredne veľký spevavec s výrazným bielym očným kruhom; čeľaď Leiothrichidae; v Ázii preslávený spevom; na rozdiel od sutory v CITES II
AreálV Čína, Kórea, Japonsko, Rusko FE, S Vietnam; introdukovaný v S Taliansku; húštiny, trstinatiny, krovinyHimaláje a J/stredná Čína — výšky 1500–3500 m; hlasný mäkkozob; odlišná čeľaď, mnohonásobne väčší druhHimaláje a JV Ázia (1000–3800 m) — Nepál, Bhután, India, Čína, Mjanmarsko, Laos, Vietnam; horský druh, v chove zriedkavýHory južnej a JV Ázie (Himaláje–Sumatra); obľúbený voliérový mäkkozob, väčší a farebnejší než sutoraStredná a J Čína, sev. Vietnam a Laos (introd. Havaj); klietkový spevavec, mnohonásobne väčší a inej čeľade než sutora

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena hlasu

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva alebo vlhkého prostredia. Malé aktívne spevavce sú citlivé pri zlej hygiene. Prevencia: čerstvé krmivo, suchá a vetraná voliéra. Liečba antifungálnymi liekmi pod dohľadom aviárneho veterinára.

Črevné parazity (kokcídie, hlísty)
stredná

Príznaky: Riedky alebo zmenený trus, chudnutie napriek žereniu, letargia, matné perie

Vtáky, ktoré sa kŕmia pri zemi alebo v nízkej vegetácii, sú náchylné na parazitárnu záťaž. Prevencia: hygiena podstielky, pravidelné trusové vyšetrenia, karanténa nových vtákov 2–4 týždne.

Podchladenie a respiračné infekcie
stredná

Príznaky: Nahrbený vták, nafúknuté perie, malátnosť, sťažené dýchanie

Napriek relatívnej otužilosti môže prievan, vlhko alebo náhle ochladenie bez prístupu do suchého prístrešku spôsobiť podchladenie a sekundárne infekcie. Zabezpeč krytú, bezprievanovú časť voliéry.

Stres pri nedostatku spoločnosti a priestoru
stredná

Príznaky: Vytrháva si perie, apatia, nechutenstvo, zvýšená plachosť

Sutora sivá je extrémne sociálny druh — sólový chov v malej klietke vedie ku stresu, vytrhávaniu peria a oslabeniu imunity. Prevencia: chov minimálne v páre, priestranná voliéra s hustou vegetáciou.

Prevencia Sutora sivá je pri správnej starostlivosti pomerne odolný malý spevavec. Zdravie stojí na štyroch pilieroch: (1) Spoločnosť — chov minimálne v páre (nie sólovo), inak stres a vytrhávanie peria; (2) Priestor — priestranná hustá voliéra, nie malá klietka; (3) Strava — pestrá, so živým hmyzom a malozrnnou zmesou; čerstvé krmivo (prevencia aspergilózy); (4) Hygiena a karanténa — pravidelné čistenie, trusové vyšetrenia a 2–4 týždne karantény pre nové vtáky. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára.

Zaujímavosti

1

Papagájovitý zobák bez príbuznosti s papagájmi — sutora sivá patrí do čeľade Paradoxornithidae (papagájozobkovité), ktorej príslušníci majú krátky, hrubý, konický zobák nápadne podobný papagájiemu — no s papagájmi nie sú nijako príbuzní. Táto čeľaď patrí do radu Passeriformes (vrabcotvaré) a je bližšie príbuzná sýkorkovitým (Paridae) a brhlíkovitým (Sittidae).

2

Vínové hrdlo — diagnostický sfarbovací znak — meno vinous-throated (vínové hrdlo) odkazuje na jemné krémovkasto-ružové sfarbenie hrdla a hornej hrude s hnedými pozdĺžnymi prúžkami. Toto nenápadné, no charakteristické sfarbenie odlišuje druh od väčšiny ostatných sutôr.

3

Žiadny pohlavný dimorfizmus — samec a samica majú identické sfarbenie; pohlavie nie je možné spoľahlivo určiť podľa vzhľadu. V chove sa využíva DNA-sexovanie alebo dlhodobé pozorovanie správania.

4

Šesť poddruhov naprieč východnou Áziou — nominátny poddruh webbiana pochádza z čínskeho pobrežia (Jiangsu, Zhejiang); ďalšie poddruhy pokrývajú Mandžusko, Kóreu, centrálnu a južnú Čínu, Vietnam a Taiwan. Taiwanský poddruh bulomacha sa niekedy uvažuje ako samostatný druh.

5

Invázna populácia v severnom Taliansku — po úteku z chovu pri jazere Varese v Lombardii okolo roku 1995 sa druh rýchlo rozšíril v povodí rieky Ticino. Dnes žijú v severnom Taliansku a v časti Holandska tisíce jedincov. IUCN GISD klasifikuje ich invázny vplyv ako minimálny (EICAT MN).

6

Extrémne spoločenský — kŕdle až 140 jedincov — v zimnom období sa sutory formujú do veľkých kŕdľov, ktoré spoločne hľadajú potravu v hustých trstinatinách a krovinách. V hniezdnej sezóne sa kŕdle rozpadajú na monogamné páry. Kŕdeľ udržiava kontakt nepretržitým hlasným chatovaním.

7

Trávi 85 % dňa hľadaním potravy — pozorovania ukazujú, že sutory sú extrémnymi generalistami a hľadaniu potravy venujú takmer celý bdelý čas; stravujú sa semenami, hmyzom, bobuľami, púčikmi a kvetmi sezónne.

8

Hniezdi nízko — len 30–50 cm nad zemou — typickým hniezdnym miestom sú trstinaté brehy, bambusové porasty a husté nízke kroviny. Výška hniezda sa zvyšuje (na ~50 cm) pri hniezdení v inváznej tráve Spartina alterniflora, kde vtáky reagujú na riziko záplavy.

9

Kórejský folklórny vtáčik — v kórejčine je sutora sivá 뱁새 (baepsae); objavuje sa v kórejskom porekadle Baepsae ga hwangsae rul ttara gamyeon dari ga jjijeojinda („ak chce sutorka kráčať ako bocian, roztrhne si nohy“), ktoré varuje pred napodobňovaním silnejších nad vlastné možnosti.

10

Druh pomenovaný po botanikovi Webbovi — druhový epitet webbiana vzdáva hold anglickému botanikovi Philipovi Barkerovi Webbovi (1793–1854), ktorý nebol ornitológom, ale bol ctený svojimi vedeckými súčasníkmi vrátane J. Goulda.

Taxonomická klasifikácia

species Sutora sivá (Suthora webbiana)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Paradoxornithidae (papagájozobkovité)
Rod Suthora Hodgson, 1837
Druh Suthora webbiana (Gould, 1852)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — východoázijský druh chovaný v zajatí ako voliérový spevavec
Poddruhy Uznáva sa 6 poddruhov: S. w. webbiana (Jiangsu, Zhejiang — nominátny); S. w. mantschurica (JV Rusko, SV Čína); S. w. fulvicauda (Hebei, Kórea); S. w. suffusa (centrálna a JV Čína, S Vietnam); S. w. elisabethae (J Čína, SZ Vietnam); S. w. bulomacha (Taiwan). Synonymá: Sinosuthora webbiana; Paradoxornis webbianus.
Avibase_ID 32709919FC448AE3

? Často kladené otázky

Autoritatívny slovenský názov overený cez Avibase SK (avibaseid=32709919FC448AE3) je sutora sivá. Správny slug je teda sutora-siva. Čeľaď Paradoxornithidae sa slovensky nazýva papagájozobkovité, no slovenský rodový/druhový ľudový názov „sutora“ vychádza priamo z latinského rodu Suthora a je v SR/ČR zaužívaný.

Nie — napriek názvu „papagájozobkovité“ (Paradoxornithidae) a papagájovitému zobáku nie sú tieto vtáky príbuzné papagájom. Patria do radu Passeriformes (vrabcotvaré) a sú bližšie príbuzné sýkorkám, trsteniarikovým a brhlíkovitým. Meno vychádza len z tvarovej podobnosti zobáka — ide o konvergentný vývoj.

Nie — sutora nie je vhodná na trvalý chov v malej klietke. Je to extrémne aktívny vták, ktorý trávi takmer celý deň v pohybe a preliezaní krovinami. V malej klietke trpí stresom, môže si vytrhávať perie a strádať zdravotne. Vyžaduje priestrannú voliéru s hustou vegetáciou (minimum 2 × 1 × 1,8 m pre pár) a chov minimálne v páre.

Nie — sutora sivá nie je chránená slovenským zákonom 543/2002 Z. z. ani nie je zaradená v CITES. Je to ázijský druh, ktorý sa vo voľnej prírode na Slovensku nevyskytuje. Obchod v rámci EÚ nevyžaduje povolenia CITES. Kupuj vždy krúžkované, kaptívne odchované jedince s dokladom o pôvode — zabráni to podpore ilegálneho odchytu v pôvodnom areáli (Ázia).

Okolo roku 1995 uniklo alebo bolo vypustené približne 150 chovaných jedincov pri jazere Varese v Lombardii. Do roka sa pri Brabbia Marsh vytvorila hniezdna populácia a druh sa úspešne rozšíril. IUCN GISD hodnotí jeho ekologický vplyv ako minimálny (EICAT MN) — konzumuje pôvodný hmyz, no bez dôkazov poklesu hmyzích populácií. Ide o varovný príklad, prečo treba brániť úniku chovaných vtákov do prírody.

Sutora sivá (Suthora webbiana) je najrozšírenejší druh rodu Suthora. Od príbuznej sutory popolavohrdlej (S. alphonsiana) sa líši výraznejším ružovkasto-vínovo prúžkovaným hrdlom — alphonsiana má hrdlo popolavé a bez prúžkov. Oba druhy sú si inak veľmi podobné a taxonómia ich skupiny je čiastočne kontroverzná.

Pohlavný dimorfizmus chýba — samec a samica sú vizuálne prakticky identickí. Najspoľahlivejšia metóda je DNA-sexovanie (z peria alebo krvi u veterinára či špecialistu). V hniezdnej sezóne môže pomôcť pozorovanie správania — samec spieva intenzívnejšie pri toku a stavia rámec hniezda.

ZDROJ: Avibase (Suthora webbiana, SK, avibaseid=32709919FC448AE3, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=32709919FC448AE3&lang=SK), IUCN Red List (Paradoxornis webbianus, LC, ID 22716804, https://

 Video — Sutora sivá

Sutora sivá (Suthora webbiana) — video o speve a chove

Sutora sivá (Suthora webbiana) — starostlivosť, voliéra a kŕmenie

 Cudzie názvy

Anglicky:   Vinous-throated Parrotbill; Webb's Parrotbill, Česky:   sýkořík vínoprsý; sýkořice vínoprsá, Nemecky:   Braunkopf-Papageischnabel; Braunkopf-Papageimeise, Španielsky:   Picoloro de Webb, Francúzsky:   Paradoxornis de Webb, Taliansky:   Panuro di Webb; Psittorinco golavinata, Holandsky:   Bruinkopdiksnavelmees, Portugalsky:   bico-de-papagaio-de-webb, Poľsky:   ogoniatka czubata, Maďarsky:   presné údaje neoverené, Rusky:   Бурая сутора, Japonsky:   ダルマエナガ (darumaenaga), Kórejsky:   뱁새 (baepsae); 붉은머리오목눈이, Čínsky:   棕头鸦雀 (zōngtóu yāquè), Latinsky:   Suthora webbiana (Gould, 1852)