Sutora čiernobradá (Suthora nipalensis)

Paradoxornithidae (papagájozobkovité)

Sutora čiernobradá

Suthora nipalensis — drobný pestrý papagájozobok s čiernou bradou, sivou hlavou a hrdzavým telom z bambusových porastov horských lesov Himalájí a juhovýchodnej Ázie

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN) — druh je bežný v celom svojom rozsiahlom himalájskom a juhovýchodoázijskom areáli a jeho populácia je hodnotená ako stabilná, bez štatisticky signifikantného poklesu. Hlavnými potenciálnymi hrozbami sú odlesňovanie a fragmentácia horských lesov a najmä úbytok bambusových porastov, na ktoré je druh úzko viazaný. Vďaka veľkému areálu a schopnosti využívať bežný horský biotop zostáva populácia stabilná. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka11–11,5 cm (samec 6–7 g, samica ~5,5 g)
PôvodHimaláje a JV Ázia (bambus 1 525–3 300 m)
PovahaČulý, družný, neúnavne aktívny mäkkozob
StravaMäkkozob — hmyz, bambus a semená tráv
Dožitiepresné údaje neoverené (cca 7–10 r orientačne)
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
5/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

45% 22% 13% 10% STRAVA zloženie
Drobný hmyz a bezstavovce — malé chrobáky, larvy, vošky, pavúky a iný drobný hmyz zbieraný z bambusu a podrastu; v prírode hlavná zložka 45%
Komerčná mäkkozobová zmes (softbill / insectivore mix) a vaječná pasta — základ dennej kŕmnej dávky vo voliére 22%
Časti a púčiky bambusu, mladé výhonky a zelené krmivo — typická prírodná zložka stravy bambusových papagájozobkov 13%
Živá potrava — drobné múčne červy (Tenebrio), pinkies, malé cvrčky; nevyhnutná pri hniezdení a odchove mláďat 10%
Semená tráv a drobné semená — prirodzená sezónna zložka, vo voliére malý podiel jemnej semennej zmesi pre drobné exoty 7%
Minerály a doplnky — vápnik (kalcium), vitamín D3, sépiová kosť, jemný grit — najmä pre samice v hniezdnej perióde 3%

Odporúčané potraviny

  • Komerčná mäkkozobová zmes (softbill / insectivore mix) a vaječná pasta — základ dennej stravy voliérového mäkkozoba
  • Drobná živá potrava — malé múčne červy (Tenebrio), pinkies, malé cvrčky, vaječné larvy; mimoriadne dôležitá v hniezdnej sezóne a pri odchove mláďat
  • Drobný hmyz a bezstavovce — v prírode primárna zložka; vo voliére ponúkaj rozmanitú jemnú živú a sušenú hmyziu zmes
  • Časti a púčiky bambusu, mladé výhonky, jemné zelené krmivo — prirodzená zložka stravy bambusového papagájozobka
  • Zelené krmivo — hviezdica prostredná, mladá púpava, naklíčené semená (nepostriekané, umyté)
  • Semená tráv a jemná semenná zmes ako doplnok — malý podiel drobných semien pre exoty (nie základ stravy)
  • Ovocie a bobule nakrájané na drobno — čučoriedky, hrozno, jablko (v miernom množstve kvôli obsahu cukru)
  • Vitamíny a minerály — vápnik (kalcium) a vitamín D3, najmä pre samice v hniezdnej perióde
  • Sépiová kosť (cuttlebone) a jemný grit — trvalo k dispozícii; čerstvá pitná voda denne a plytká miska na kúpanie

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre vtáky
  • Cibuľa, cesnak, pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Soľ, slané, korenené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) ovocie, zelenina a hmyz neznámeho pôvodu — riziko otravy
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté krmivo a živá potrava — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Výlučne semenná (zrninová) strava — mäkkozob ju nestrávi správne; vedie k podvýžive a chorobám pečene
Tip od odborníka Sutora čiernobradá je mäkkozob s prevahou hmyzu (insektivor) — hoci ako papagájozobok prijíma aj časti bambusu a semená tráv, jej strava nesmie byť založená na zrní ako u piniek. V prírode tvoria základ jedálnička drobný hmyz a bezstavovce (malé chrobáky, larvy, vošky, pavúky), ktoré zbiera z bambusu a podrastu, doplnené časťami a púčikmi bambusu a semenami tráv. Vo voliére je základom kvalitná mäkkozobová zmes (softbill / insectivore mix) a vaječná pasta, dopĺňaná čerstvou drobnou živou potravou (malé múčne červy, pinkies, malé cvrčky), jemným zeleným krmivom a malým podielom drobných semien. Živá zložka je nevyhnutná najmä počas hniezdnej sezóny a pri odchove mláďat — bez nej rodičia mláďatá nedokŕmia a tie neprežijú. Vápnik a vitamín D3 sú dôležité pre samice v hniezdnej perióde, sépiová kosť a jemný grit majú byť k dispozícii trvalo. Čistá pitná voda a plytká kúpacia miska s dennou výmenou sú samozrejmosťou. Konkrétne chovateľské skúsenosti s týmto druhom sú v literatúre obmedzené — odporúčania sú extrapolované zo všeobecných návodov pre drobné mäkkozoby a papagájozobky.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 5 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 3
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Sutora čiernobradá je spoločenský, čulo vokalizujúci druh, no jej hlas je vysoký, bzučivý a tichší než hlasné výkriky veľkých timálií. V kŕdli vydáva viacero jedincov jemné bzučivé a cvrlikavé kontaktné volania. Nie je to prenikavo hlučný druh — pre svoju drobnú veľkosť však patrí do voliéry, kde sa cíti lepšie než v byte.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Sutora čiernobradá nie je maznavý vták na ruku — ako väčšina drobných mäkkozobov je to druh primárne na pozorovanie. Fyzický kontakt ju stresuje. Najväčší pôžitok prinesie pozorovanie čulého kŕdľa, ktorý sa neúnavne preháňa hustou zarastenou voliérou.
5/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Mimoriadne čulý a neúnavne aktívny druh — sutora čiernobradá je celý deň v pohybe, akrobaticky preskakuje bambusovinami a podrastom, visí hlavou dole a v rýchlych kŕdľoch sa presúva z miesta na miesto. Potrebuje priestrannú husto zarastenú voliéru s bambusom, kríkmi a hustou vegetáciou; v tesnom priestore trpí nedostatkom pohybu, nudí sa a stráda.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Sutora čiernobradá nenapodobňuje ľudskú reč — drobné mäkkozoby túto schopnosť nemajú. Má jednoduchý vrodený repertoár vysokých bzučivých a cvrlikavých kontaktných volaní, no ľudskú reč ani melódie sa nenaučí.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Sutora čiernobradá patrí medzi čulo, ale nie prenikavo vokalizujúce drobné mäkkozoby — jej hlas tvoria vysoké, bzučivé a cvrlikavé kontaktné volania, ktorými sa členovia rýchleho kŕdľa neustále dorozumievajú počas presunov bambusovinou. Typické sú krátke bzučivé „dzr" a tenké cvrlikavé tóny, ktoré na seba voľne nadväzujú. V kŕdli vokalizuje viacero jedincov súčasne, no celkový dojem je skôr jemný cvrlikavý šum než hlasné výkriky. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — jeho repertoár je jednoduchý a vrodený.

Dokáže hovoriť? Sutora čiernobradá nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Drobné mäkkozoby tejto skupiny túto schopnosť nemajú — repertoár vysokých bzučivých a cvrlikavých kontaktných volaní je vrodený a jednoduchý. Reč ani pieseň iných vtákov sa nenaučí.

Typické zvuky

  • Vysoké bzučivé kontaktné volanie („dzr") — typický zvuk, ktorým sa kŕdeľ dorozumieva pri rýchlom presune bambusovinou
  • Tenké cvrlikavé tóny — jemné vysoké volania nadväzujúce na seba, charakteristické pre drobné papagájozobky
  • Skupinový cvrlikavý šum — v kŕdli vokalizuje viacero jedincov súčasne, najmä pri pohybe a kŕmení
  • Krátke ostrejšie volanie pri vyrušení — signál nepokoja, keď sa kŕdeľ náhle presúva alebo skrýva

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (marec–júl v Indii) — pri dlhšom dni, teple a dostatku drobnej živej potravy (zdroj: Ogaclicks)
Tok — pár sa drží spolu v kŕdli, samec čulo vokalizuje a pohybuje sa bambusovinou v blízkosti samice
Inkubácia a odchov — presná dĺžka inkubácie pre tento druh nie je overená; zvýš drobnú živú potravu (malé múčne červy, pinkies) a vápnik
Pokojové obdobie — kratší deň a pokoj; dopraj kŕdľu oddych medzi hniezdnymi sezónami, udržuj pestrú mäkkozobovú stravu
Pelichanie — po hniezdnej sezóne; zvýš bielkoviny (drobná živá potrava, vaječná zmes) a vápnik na kvalitné nové perie
Celoročne: čerstvá pitná voda denne, sépiová kosť a jemný grit trvalo, plytká kúpacia miska; v zime prístup do chráneného vyhrievaného priestoru nad 10 °C

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Stredne náročný až náročnejší voliérový mäkkozob — sutora čiernobradá nie je vhodná pre úplného začiatočníka. Vyžaduje priestrannú husto zarastenú voliéru s bambusom, mäkkozobovú stravu s pravidelnou drobnou živou potravou a v zime prístup do chráneného priestoru nad ~10 °C. Pre skúseného chovateľa drobných softbillov je to však veľmi vďačný, atraktívny a čulý druh. Konkrétne chovateľské skúsenosti s týmto druhom sú v literatúre obmedzené — vychádzaj zo všeobecných návodov pre drobné mäkkozoby a papagájozobky.
Priestor Pár alebo malý kŕdeľ: priestranná husto zarastená voliéra, orientačne min. 2 × 1 × 2 m (všeobecný štandard pre drobné aktívne mäkkozoby), čím väčšia, tým lepšie. Druh sa neúnavne pohybuje v hustej vegetácii — vybav voliéru bambusom, hustými kríkmi, spletitými vetvami a úkrytmi, tenšími bidielkami rôznej hrúbky a plytkou miskou na kúpanie. Drôtové rozstupy malé (drobný vták by malými okami unikol). Ideálna je vonkajšia voliéra s krytou, vyhrievanou časťou pre zimné mesiace (nad ~10 °C). Hustá vegetácia dáva plachému druhu pocit bezpečia.
Deti v domácnosti Vhodná pre rodiny ako vták na pozorovanie v priestrannej voliére. Sutora čiernobradá je drobná, pestrá a mimoriadne čulá — deti zaujme akrobatickým pohybom v bambuse, visením hlavou dole a rýchlymi presunmi kŕdľa. Nie je určená na maznanie a pre svoju plachosť a drobnú veľkosť potrebuje pokoj. Pravidlá pre deti: (1) vták nie je hračka — nenaháňaj, nepoklepávaj na voliéru; (2) kŕmenie a sledovanie áno, chytanie do rúk nie; (3) po obsluhe voliéry umývanie rúk.
Hlučnosť Skôr áno, s výhradami — sutora čiernobradá nie je prenikavo hlučná, vydáva len vysoké bzučivé a cvrlikavé kontaktné volania v kŕdli. Hlas nie je taký rušivý ako u veľkých timálií, no ako drobný kŕdľový mäkkozob patrí do priestrannej voliéry, nie do klietky v byte.
Verdikt odborníka Sutora čiernobradá (Suthora nipalensis) je drobný (11–11,5 cm, samec 6–7 g, samica okolo 5,5 g) pestrý papagájozobok z čeľade papagájozobkovité (Paradoxornithidae). Telo je celkovo hrdzavohnedé až oranžovohnedé, koruna a záhlavie sú hnedosivé so širokým čiernym bočným temenným pruhom, lores, krátke obočie, líca a fúzkový pruh sú biele a najnápadnejším znakom je čierna brada a hrdlo (čierna škvrna v tvare obráteného „V"), podľa ktorej druh dostal meno; krátky vysoký zobák je oranžovožltý. Druh je prakticky monomorfný — samec a samica sa sfarbením nelíšia, určenie pohlavia preto vyžaduje DNA-test. Domovom je v bambusových porastoch a podraste vlhkých horských lesov stredných a východných Himalájí a priľahlej JV Ázie (Nepál, SV India, Bhután, Mjanmarsko, JZ Čína, severný Thajsko, Laos, Vietnam), zhruba od 1 525 do 3 300 m n. m., a žije v čulých rýchlych kŕdľoch, ktoré sa neúnavne preháňajú bambusovinou a vydávajú vysoké bzučivé volania. Ako mäkkozob s prevahou hmyzu žerie drobný hmyz, časti a púčiky bambusu a semená tráv — nie zrno ako pinky. V chove ide o náročnejšieho voliérového vtáka pre skúsených chovateľov: potrebuje priestrannú husto zarastenú voliéru s bambusom, mäkkozobovú stravu s drobnou živou potravou a v zime chránený priestor nad ~10 °C. Hniezdne obdobie trvá marec–júl (v Indii), pár stavia drobné kompaktné miskovité hniezdo z bambusových listov a jemných tráv, navonok opradené pavučinami, v bambuse alebo hustom kre, a znáša 2–4 vajcia; presná dĺžka inkubácie a vek vyletenia pre tento druh nie sú spoľahlivo overené. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou; nie je zaradený v CITES. Konkrétne chovateľské skúsenosti s týmto druhom sú obmedzené, husbandry odporúčania sú extrapolované zo všeobecných návodov pre drobné mäkkozoby a papagájozobky.

Prostredie a požiadavky

Voliéra (nie malá klietka)
Priestranná husto zarastená voliéra s bambusom, orientačne min. 2 × 1 × 2 m pre pár — trvalý chov v malej klietke je nevhodný
Sutora čiernobradá je mimoriadne čulý drobný kŕdľový mäkkozob, ktorý sa neúnavne pohybuje v hustej vegetácii a bambusovinách. Potrebuje priestrannú voliéru s bambusom, hustými kríkmi a spletitými vetvami, úkrytmi a plytkou kúpacou miskou. Orientačný minimálny rozmer pre pár je 2 × 1 × 2 m (štandard pre drobné aktívne mäkkozoby), čím väčšia, tým lepšie. Drôtové rozstupy musia byť malé, aby drobný vták neunikol. Ideálna je vonkajšia voliéra s krytou, vyhrievanou časťou pre zimu.
Spoločnosť a chov v kŕdli
V páre alebo malom kŕdli; sólový chov je nevhodný
Druh je výrazne spoločenský — v prírode žije v čulých rýchlych kŕdľoch a sólový chov mu nevyhovuje (spôsobuje stres). Darí sa mu v páre alebo malej skupine v dostatočne veľkej zarastenej voliére. Kombinácia s inými pokojnými drobnými mäkkozobmi je možná len v priestrannej voliére a s ohľadom na teritoriálne správanie v hniezdnej sezóne.
Teplota
V zime najlepšie nad 10 °C s prístupom do chráneného priestoru; neznáša mráz, prievan ani vlhko
Pochádza z horských bambusových pásiem Himalájí a JV Ázie — krátkodobo toleruje chladnejšie počasie, ak má prístup do chráneného vnútorného priestoru, no jeho drobné telo rýchlo stráca teplo. Dlhodobé teploty pod ~10 °C, prievan a vlhko zvyšujú riziko podchladenia a respiračných infekcií. Vonkajšia voliéra vyžaduje zateplenú vyhrievanú úkrytovú časť.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Drobné kompaktné miskovité hniezdo v bambuse alebo hustom kre; materiál — bambusové listy, jemné trávy, byliny, navonok opradené pavučinami
Pár stavia drobné, úhľadné a kompaktné miskovité hniezdo (cup nest) z bambusových listov a jemných tráv, navonok opradené pavučinami, umiestnené v bambuse, hustom kre alebo spleti popínavých rastlín. V chove ponúkni husté bambusové a kríkové kúty s dostatkom jemného hniezdneho materiálu a pavučín z prírody. Kľúčový je pokoj — časté vyrušovanie vedie k opusteniu hniezda.
Kúpanie a hygiena
Plytká miska na kúpanie s dennou výmenou vody; suché a čisté prostredie
Druh sa rád kúpe — ponúkaj plytkú misku s čistou vodou a meň ju denne. Mäkkozoby kŕmené živou potravou produkujú vlhkejší trus, preto je pravidelné čistenie misiek, podestielky a suché prostredie základom prevencie plesní (aspergilóza) a parazitov.
Svetlo a denný režim
Pravidelný cyklus svetla a tmy; dlhší deň a teplo stimulujú hniezdenie (marec–júl)
Sutora čiernobradá je denný vták s aktívnym kŕdľovým správaním. Potrebuje pravidelný cyklus svetla a tmy s dostatkom pokojného nočného odpočinku. Dlhší deň a teplo stimulujú hniezdnu náladu (hlavná sezóna marec–júl); kratší deň a pokoj v chladnejších mesiacoch sú prirodzeným obdobím oddychu.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Marec–júl (hlavné hniezdne obdobie v Indii; zdroj: Ogaclicks)

Hniezdne obdobie trvá marec až júl (v Indii). Pár sa drží spolu v kŕdli, samec čulo vokalizuje a pohybuje sa bambusovinou v blízkosti samice. Hniezdenie stimulujú dlhší deň, teplo a dostatok drobnej živej potravy. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne okolo 1 roka (analógiou s príbuznými drobnými druhmi; presné údaje neoverené).

Hniezdo a znáška
Zvyčajne 2–4 vajcia (zdroj: Ogaclicks)

Pár stavia drobné, úhľadné a kompaktné miskovité hniezdo (cup nest) z bambusových listov a jemných tráv, navonok opradené pavučinami, umiestnené v bambuse, hustom kre alebo spleti popínavých rastlín. Znáška býva 2–4 vajcia. Hniezdo nekontroluj — pri vyrušení môže pár znášku opustiť. V chove je kľúčový pokoj a hustá vegetácia.

Inkubácia
Presné trvanie pre tento druh neoverené; pravdepodobne obaja partneri

Na vajíčkach sedia pravdepodobne striedavo obaja partneri (typické pre drobné papagájozobky). Presné trvanie inkubácie pre S. nipalensis nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overené — u porovnateľne drobných papagájozobkov býva približne 2–3 týždne (uvádzame ako orientačné, nie druh-špecifické). V tomto období je kľúčový pokoj a dostatok drobnej živej potravy pre rodičov.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; drobná živá potrava nevyhnutná

Mláďatá sa liahnu holé a slepé — kŕmia ich obaja rodičia. Drobná živá potrava (malé múčne červy, pinkies, mäkký hmyz) je v tomto období nevyhnutná — bez bielkovín živočíšneho pôvodu mláďatá neprežijú. V hustej zarastenej voliére s pokojom a dostatkom hmyzu má pár najlepšiu šancu mláďatá úspešne odchovať.

Vyletenie a vývoj mláďat
Presné údaje o vyletení neoverené; juvenily celkovo matnejšie sfarbené

Presná dĺžka hniezdneho vývoja a vek vyletenia pre tento druh nie sú v dostupných zdrojoch overené. Juvenilné jedince sú celkovo matnejšie sfarbené než dospelé vtáky — hrdzavé a čierne partie sú menej výrazné; plné dospelé sfarbenie nadobúdajú postupne línaním. Rodičia mláďatá po vyletení ešte istý čas dokrmujú a kŕdeľ ich vodí bambusovinou.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne okolo 1 roka — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s porovnateľnými drobnými papagájozobkami sa odhaduje približne na 1 rok. Mladé vtáky dosahujú plné dospelé sfarbenie postupne, línaním v priebehu mesiacov.

Ochočenie a kontakt

4 Trvanie: Aklimatizácia na chovateľa trvá niekoľko týždňov; vták si zvykne na pravidelnú obsluhu a prestane panikáriť. Skutočné ochočenie na ruku nie je cieľom — ide o vták primárne na pozorovanie v kŕdli vo voliére.

Sutora čiernobradá je plachý, ale zvedavý kŕdľový druh — pri pravidelnom kŕmení a kľudnom zaobchádzaní si na prítomnosť chovateľa postupne zvyká a prestáva sa skrývať v hustej vegetácii. Nie je to vták na ruku — manipulácia ju stresuje a chytaniu sa bráni. Kľúč k dôvere: pravidelné kŕmenie v rovnaký čas, ponúkanie obľúbenej drobnej živej potravy (malé múčne červy), pokojný a pomalý pohyb pri voliére, hustá vegetácia poskytujúca úkryt a chov vo viacčlennom kŕdli, ktorý vtákom dáva istotu.

1

Po prevoze nechaj pár alebo kŕdeľ 2–3 týždne v pokoji aklimatizovať v tichom prostredí s hustou vegetáciou — nepresúvaj voliéru, minimalizuj vyrušovanie

2

Pohybuj sa pri voliére pokojne a pomaly — náhle pohyby a hlasné zvuky plašia drobné plaché mäkkozoby viac ako pokojné druhy

3

Kŕm v rovnaký čas a ponúkaj obľúbenú drobnú živú potravu (malé múčne červy, pinkies) — vták si spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou

4

Nechytaj vtáka do rúk bez nevyhnutného dôvodu — stres z chytania spomaľuje aklimatizáciu; chovaj druh v kŕdli, ktorý mu dáva pocit bezpečia

Cena a kde kúpiť

presné údaje neoverené — orientačne 60–150 EUR za kus u špecialistov na mäkkozoby (softbilly)

Sutora čiernobradá je v SR a ČR veľmi vzácny a ťažko dostupný voliérový mäkkozob — na bežnom trhu sa prakticky nevyskytuje. Druh nie je zaradený v CITES, takže nákup v rámci EÚ nevyžaduje špeciálne povolenia CITES, no chov je extrémne ojedinelý — objavuje sa nanajvýš príležitostne u špecialistov na drobné softbilly a himalájske druhy. Orientačná cena sa odhaduje na 60–150 EUR za kus (analógiou s inými drobnými mäkkozobmi a papagájozobkami na európskych platformách). Presné aktuálne trhové ceny pre SR/ČR sa nepodarilo overiť z verejných inzerátov. Pred kúpou kontaktuj chovateľov mäkkozobov v rámci SZCH alebo európskych spolkov; vždy over legálny pôvod (doklady od chovateľa/dovozu) a preferuj krúžkované voliérovo odchované jedince.

Špecialistov na drobné mäkkozoby (softbilly) a himalájske exotické vtáctvo v SR/ČR, Nemecku, Holandsku a Belgicku — voliérovo odchované, krúžkované jedince s dokladmi o pôvode
Chovateľské burzy a výstavy exotického vtáctva (ZO SZCH, ČSCH, COM-affiliated clubs) — možnosť porovnania a odborného poradenstva o softbill chove
Inzertné servery iFauna.cz, Bazos.sk, Vogelmarkt.de — over vek, pôvod, krúžok a doklady; vypýtaj si informácie o doterajšej strave a prostredí
Na čo si dať pozor Sutora čiernobradá je v chove mimoriadne vzácna — ponuky sú celkom sporadické a treba na ne aktívne čakať. Samec a samica sú si sfarbením prakticky zhodní (druh je monomorfný), spoľahlivé určenie pohlavia umožní iba DNA-sexovanie. Kúp vždy aspoň pár — sociálnemu kŕdľovému druhu sólový chov nevyhovuje. Vyberaj aktívneho vtáka s hladkým priliehavým perím, jasnými očami a čistým okolím kloaky. Pred kúpou si over legálny pôvod (doklady, krúžok) a podmienky doterajšieho chovu — druh potrebuje mäkkozobovú stravu s drobnou živou potravou a priestrannú zarastenú voliéru s bambusom.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Sutora čiernobradá 11–11,5 cm Sutora gaštanová 11–12,5 cm Sutora ryšavohlavá 18–19 cm Sutora čiernoprsá 18–20 cm Sutora trsťová cca 18 cm
Sutora čiernobradá Sutora gaštanová (Suthora webbiana / Sinosuthora webbiana) Sutora ryšavohlavá (Psittiparus ruficeps) Sutora čiernoprsá (Paradoxornis flavirostris) Sutora trsťová (Calamornis heudei / Paradoxornis heudei)
Dĺžka11–11,5 cm11–12,5 cm18–19 cm18–20 cmcca 18 cm
Váhasamec 6–7 g, samica ~5,5 gcca 8–14 gcca 18–24 gcca 31–40 gcca 16–21 g
Dožitiecca 7–10 r (orientačne, neoverené)cca 7–10 rcca 9–12 rcca 9–12 rcca 8–11 r
Hlučnosť4/53/54/55/55/5
Stav IUCNIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN VU (zraniteľný), bez CITESIUCN NT (takmer ohrozený), bez CITES
PovahaHrdzavohnedé telo, hnedosivá hlava so širokým čiernym bočným temenným pruhom, biele lores/líca/fúzy, čierna brada a hrdlo, oranžovožltý zobák; monomorfnáHnedovínovo sfarbené telo, hrdzavá hlava a krídla, ružovkastý zobák; bez čiernej brady a bieleho tvárového vzoru ako S. nipalensisVýrazne väčšia, ryšavohnedá hlava, sivobiele telo, biele hrdlo, masívny oranžovožltý zobák; bez čiernej bradyVeľký okrovohnedý papagájozobok s mohutným žltým zobákom, čiernou škvrnou na hrudi a čierno-bielym vzorom na lícach; väčší a robustnejší než S. nipalensisHnedý papagájozobok trsťových porastov s čiernym bočným temenným pruhom a žltkastým zobákom; väčší, viazaný na trsť, nie na horský bambus
AreálStredné a východné Himaláje a priľahlá JV Ázia (Nepál, SV India, Bhután, Mjanmarsko, JZ Čína, Thajsko, Laos, Vietnam) — bambusové porasty horských lesov (1 525–3 300 m); čulý kŕdľový mäkkozob, vzácny v choveVýchodná Ázia (Čína, Kórea, Taiwan, Japonsko) v trsti, kroví a bambuse nížin — otužilejšia a v chove dostupnejšia než S. nipalensis; nemá čiernu bradu ani čierny temenný pruhVýchodné Himaláje a JV Ázia v bambuse a podraste — podstatne väčší papagájozobok než S. nipalensis, s ryšavou hlavou a bez čiernej bradyTrávnaté a trsťové porasty nív Brahmaputry (SV India, Bangladéš, Mjanmarsko) — ohrozený druh viazaný na vysokú trávu, nie na horský bambus ako S. nipalensisTrsťové porasty mokradí východnej Číny (povodie Jang-c'-ťiang) — takmer ohrozený druh nížinných mokradí; líši sa biotopom (trsť) a väčšou veľkosťou od horskej S. nipalensis

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena hlasu

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva, vlhkej podestielky alebo zatuchnutej živej potravy — u mäkkozobov pomerne častá. Prevencia: čerstvé, suché krmivo a živá potrava z overeného zdroja, hygienická a dobre vetraná voliéra, suchá podestielka. Liečba antifungálnymi liekmi je dlhá a patrí do rúk aviárneho veterinára.

Hemochromatóza (ukladanie železa v pečeni)
vysoká

Príznaky: Apatia, nafúknuté brucho (ascites), chudnutie, ťažké dýchanie, náhly úhyn

Choroba ukladania železa v pečeni typická pre mäkkozoby a plodožravé druhy — pečeň hromadí nadbytočné železo z potravy. Prevencia: krmivo s nízkym obsahom železa (vhodná mäkkozobová zmes), obmedzenie potravín bohatých na železo a vitamín C (ktorý vstrebávanie železa zvyšuje), dostatok pohybu. Diagnostika a manažment patria k aviárnemu veterinárovi.

Endoparazity a črevné infekcie (kokcídie, hlísty, atoxoplazmóza)
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť

Mäkkozoby kŕmené živou potravou sú náchylné na črevné parazity (kokcídie, hlísty, atoxoplazma). Prevencia: hygiena voliéry a kŕmnych misiek, čerstvá živá potrava z čistých chovov, pravidelná koprologická kontrola trusu. Liečba cielenými antiparazitikami podľa nálezu pod dohľadom veterinára; nové vtáky drž v karanténe 2–4 týždne.

Zadržanie vajca (egg binding) u samíc
vysoká

Príznaky: Samica nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch okolo kloaky

Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav, u drobných druhov o to nebezpečnejší. Najčastejší pri nedostatku vápnika, chlade alebo u príliš mladých samíc. Pomáha teplo, vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: vápnik a vitamín D3 v hniezdnej perióde, sépiová kosť trvalo k dispozícii, teplé prostredie.

Podchladenie a respiračné infekcie
stredná

Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, nechutenstvo, sťažené dýchanie

Druh pochádza z horských oblastí, no z teplejších bambusových pásiem — v zime by nemal byť dlhodobo pod ~10 °C bez prístupu do chráneného vyhrievaného priestoru. Drobné telo rýchlo stráca teplo; prievan a vlhko výrazne zvyšujú riziko nasadajúcich bakteriálnych a plesňových infekcií. Prevencia: zateplená bezprievanová úkrytová časť voliéry, sucho, vyhrievanie v chladných mesiacoch.

Prevencia Sutora čiernobradá je pri správnej starostlivosti odolný drobný voliérový mäkkozob. Zdravie stojí na štyroch pilieroch: (1) Správna mäkkozobová strava — kvalitná softbill zmes, drobná živá potrava, časti bambusu a jemné zelené krmivo s nízkym obsahom železa; nevhodná čisto semenná strava ani prebytok železa vedie k vážnym chorobám (hemochromatóza). (2) Teplo a sucho — v zime potrebuje chránený vyhrievaný priestor nad ~10 °C, bez prievanu a vlhka; drobné telo rýchlo prechladne. (3) Hygiena — denná výmena vody, pravidelné čistenie misiek, suchá podestielka; čerstvá živá potrava z čistých chovov ako prevencia parazitov. (4) Karanténa nových vtákov 2–4 týždne a pravidelná kontrola trusu. Pri každom príznaku choroby (ťažké dýchanie, riedky trus, apatia) vyhľadaj aviárneho veterinára.

Zaujímavosti

1

Čierna brada ako poznávací znak — druh dostal meno podľa čiernej brady a hrdla (čierna škvrna v tvare obráteného „V" v strede hrdla), ktorá kontrastuje s bielymi lícami a fúzkovým pruhom a hrdzavohnedým telom. Práve tento vzor spolu so širokým čiernym bočným temenným pruhom odlišuje druh od iných drobných papagájozobkov.

2

Bambusový špecialista — sutora čiernobradá je úzko viazaná na bambusové porasty horských lesov, v ktorých sa neúnavne preháňa v rýchlych kŕdľoch, akrobaticky šplhá po stebla, visí hlavou dole a hľadá drobný hmyz, časti a púčiky bambusu. Bez bambusu a hustej vegetácie sa vo voliére necíti dobre.

3

Vysoké bzučivé volania — kŕdeľ sa dorozumieva vysokými bzučivými a cvrlikavými kontaktnými volaniami („dzr"), ktoré tvoria jemný cvrlikavý šum počas presunov bambusovinou. Na rozdiel od veľkých timálií nie je druh prenikavo hlučný, jeho hlas je tichý a vysoký.

4

Prakticky monomorfný — samec a samica sa sfarbením nelíšia (samce sú v priemere len nepatrne ťažšie — okolo 6–7 g oproti ~5,5 g samíc). Spoľahlivé určenie pohlavia v chove preto vyžaduje DNA-sexovanie; podľa vzhľadu sa pohlavia rozlíšiť nedajú.

5

Oranžovožltý papagájí zobák — krátky, vysoký a oblúkovitý oranžovožltý zobák je typickým znakom papagájozobkov (parrotbills) a dal celej skupine meno. Slúži na rozlamovanie bambusových stebiel a púčikov a na manipuláciu s drobnou potravou.

6

Hniezdo opradené pavučinami — pár stavia drobné kompaktné miskovité hniezdo z bambusových listov a jemných tráv, ktoré navonok opradie pavučinami — tie hniezdo spevňujú, maskujú a pomáhajú ho ukotviť v bambuse alebo hustom kre. Znáška býva 2–4 vajcia.

7

Druh popísaný už v roku 1837 — sutoru čiernobradú vedecky opísal britský prírodovedec Brian Houghton Hodgson roku 1837 z Nepálu. Druh bol dlho radený do rodu Paradoxornis (Paradoxornis nipalensis), preto staršie zdroje uvádzajú toto meno; dnes sa kladie do rodu Suthora v samostatnej čeľade papagájozobkovité (Paradoxornithidae).

8

Pestrý poddruhový komplex — druh tvorí komplex približne 10 poddruhov, ktoré sa líšia intenzitou sfarbenia a najmä farbou lícnej škvrny — východné populácie majú líca sivé, západné oranžové. Práve táto premenlivosť robí taxonómiu druhu zložitou a členenie sa medzi autoritami líši.

9

Stabilný horský areál — druh obýva pás od stredných a východných Himalájí (Nepál, SV India, Bhután) cez Mjanmarsko a JZ Čínu po severný Thajsko, Laos a Vietnam v bambusových porastoch horských lesov (cca 1 525–3 300 m n. m.). Vďaka rozsiahlemu areálu a viazanosti na bežný biotop je jeho populácia stabilná a IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený (LC).

Taxonomická klasifikácia

species Sutora čiernobradá (Suthora nipalensis)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Paradoxornithidae (papagájozobkovité)
Rod Suthora Hodgson, 1837
Druh Suthora nipalensis (Hodgson, 1837)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — himalájsky a juhoázijský exotický druh, ojedinele chovaný v zajatí ako voliérový mäkkozob
Poddruhy Druh je polytypický — väčšina autorít rozoznáva približne 10 poddruhov (napr. nominátny nipalensis, humii, poliotis, feae, crocotia, patriciae, ripleyi, garhwalensis, kamengensis, craddocki) líšiacich sa intenzitou sfarbenia, farbou lícnej škvrny (sivá vo východných populáciách, oranžová v západných) a vzorom hrdla; presné členenie sa medzi zdrojmi líši. Druh bol dlho radený do rodu Paradoxornis (Paradoxornis nipalensis), preto staršie zdroje uvádzajú toto meno; rovnako bol historicky zaraďovaný k timáliám (Timaliidae) či penicovitým (Sylviidae), dnes sa kladie do samostatnej čeľade papagájozobkovité (Paradoxornithidae). Typový autor: Hodgson, 1837.
Avibase_ID F1ED1492397A0722

? Často kladené otázky

Nie — sutora čiernobradá nie je vhodná pre trvalý chov v malej klietke. Je to mimoriadne čulý drobný kŕdľový mäkkozob, ktorý sa neúnavne pohybuje v hustej vegetácii a bambusovinách. Vyžaduje priestrannú husto zarastenú voliéru s bambusom (orientačne min. 2 × 1 × 2 m pre pár, čím väčšia, tým lepšie) s hustými kríkmi, spletitými vetvami a úkrytmi. V tesnom priestore trpí nedostatkom pohybu, nudí sa a stráda. V klietke ju možno umiestniť len dočasne pri premiestnení alebo karanténe.

Nie, je to mäkkozob s prevahou hmyzu — hoci ako papagájozobok prijíma aj časti bambusu a semená tráv, jej strava nesmie byť založená na zrní ako u piniek. V prírode tvoria základ stravy drobný hmyz a bezstavovce (malé chrobáky, larvy, vošky, pavúky), časti a púčiky bambusu a semená tráv. Vo voliére je základom mäkkozobová zmes (softbill / insectivore mix) a vaječná pasta, dopĺňaná drobnou živou potravou (malé múčne červy, pinkies) a jemným zeleným krmivom. Čisto semenná strava mäkkozobovi škodí.

Nie je prenikavo hlučná, ale patrí do voliéry. Vydáva len vysoké bzučivé a cvrlikavé kontaktné volania, ktorými sa kŕdeľ dorozumieva — celkový dojem je skôr jemný cvrlikavý šum než hlasné výkriky veľkých timálií. Hlas teda nie je výrazne rušivý, no ako drobný čulý kŕdľový mäkkozob potrebuje priestrannú zarastenú voliéru s bambusom, ktorú v byte ťažko vytvoríš. Druh sa preto cíti najlepšie vo voliére, ideálne vonkajšej s vyhrievanou časťou.

Presné overené údaje o dožití tohto konkrétneho druhu nie sú v dostupnej literatúre k dispozícii. Porovnateľne drobné mäkkozoby a papagájozobky sa vo voliérach dožívajú orientačne približne 7–10 rokov pri správnej starostlivosti. Kľúčom k dlhému životu je priestranná zarastená voliéra s bambusom, vhodná mäkkozobová strava s nízkym obsahom železa, teplo nad ~10 °C v zime, čistota a prevencia parazitov.

Sutora čiernobradá nie je zaradená v žiadnej prílohe CITES — nákup, predaj a chov v rámci EÚ nie sú obmedzené špeciálnymi povoleniami CITES. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR). Pri dovoze z EÚ či tretích krajín platia všeobecné veterinárne a TRACES/EU-nariadenia. Pri nákupe vždy over legálny pôvod (doklady od chovateľa alebo dovozu) a preferuj krúžkované voliérovo odchované jedince.

Sutora čiernobradá znáša zvyčajne 2–4 vajcia. Hniezdne obdobie trvá marec až júl (v Indii), pár stavia drobné kompaktné miskovité hniezdo z bambusových listov a jemných tráv, navonok opradené pavučinami, v bambuse alebo hustom kre. Presná dĺžka inkubácie pre tento druh nie je spoľahlivo overená — u porovnateľne drobných papagájozobkov býva približne 2–3 týždne (uvádzame ako orientačné, nie druh-špecifické). Na vajciach sa pravdepodobne striedajú obaja partneri.

Prakticky nijako podľa vzhľadu — druh je monomorfný. Samec a samica sú si sfarbením zhodní; samce bývajú v priemere len nepatrne ťažšie (okolo 6–7 g oproti ~5,5 g samíc), čo je v poli bez merania nerozlíšiteľné. Najspoľahlivejším (a prakticky jediným istým) spôsobom určenia pohlavia je preto DNA-sexovanie z pera alebo krvi. Pomôcť čiastočne môže pozorovanie správania v páre počas hniezdnej sezóny.

ZDROJ: Avibase (Suthora nipalensis, ID F1ED1492397A0722, SK názov sutora čiernobradá, autor Hodgson 1837, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=F1ED1492397A0722 a https://avibase.bsc-eoc.org/spec

 Video — Sutora čiernobradá

Overené YouTube videá:

 Cudzie názvy

Anglicky:   Black-throated Parrotbill, Česky:   sýkořice černohrdlá, Nemecky:   Grauohr-Papageimeise, Španielsky:   Picoloro Gorjinegro, Francúzsky:   Paradoxornis à menton noir, Taliansky:   Psittorinco golanera, Holandsky:   Grijswangdiksnavelmees, Poľsky:   ogoniatka czarnogardła, Maďarsky:   presné údaje neoverené, Rusky:   Черногорлая сутора, Japonsky:   キバネダルマエナガ, Latinsky:   Suthora nipalensis (Hodgson, 1837)