Passerellidae (strnádlikovité)
Strnádlik červenooký má silný, jasný a nezameniteľný hlas. Pesnička samca opisovaná ako „drink-your-teeeea" trvá asi sekundu: ostrý krátky tón „drink!" (zásobník), krátke „your" a dlhý melodický tril „teeea" na konci. Samce v hniezdnej sezóne pesničku opakujú každých niekoľko sekúnd od úsvitu. Najčastejším volaním (oboch pohlaví) je dvoj-slabičné stúpajúce „chewink" alebo „tow-hee" — kontaktný aj poplašný hlas, podľa ktorého má druh anglické meno. Meno „joree" je ďalšie onomatopoetické ľudové meno. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.
Samec začína hájiť teritórium (1,3–6 akrov, tj. 0,5–2,4 ha) a lákať samicu spevom „drink-your-teeeea" ešte pred príletom severných populácií na hniezdište. V južných štátoch USA tok začína už vo februári–marci. Samec spieva opätovane z viditeľného bidla v poraste. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne po prvom roku života (presné dáta pre tento druh sú obmedzené — podľa Animal Diversity Web a porovnateľných strnádlikovitých druhov).
Samica sama stavia misovité hniezdo zo suchých stoniek tráv, lístia a kôry, vystlané jemnejším materiálom, umiestneným na zemi alebo tesne nad ňou (do 1,5 m výšky) medzi kroviny, trávy alebo do listovej podestielky. Znáška obsahuje 2–6 vajec (priemerné znášky uvádzané 2,45–3,6 vajca podľa lokality — zdroj Wikipedia EN). Vajcia sú krémovobiele až sivobiele s červenohnedými alebo fialovastými škvrnami, sústredené na tupo zaoblenom konci. Bežne 2 série ročne, na juhu až 3.
Inkubuje výlučne samica počas 12–13 dní (zdroj: Wikipedia EN, Animal Diversity Web). Samec v tomto období intenzívne háji teritórium spevom a kŕmi samicu na hniezde. Hniezdo je dobre ukryté v hustom poraste a maskované listovým opadom — predátori (kunka, had, vranie) sú vážnou hrozbou: parazitizmus hniezdnych hniezd hnedohlavým kukláčom (Molothrus ater) dosahuje 5–27 % (Wikipedia EN).
Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé). Obaja rodičia ich kŕmia predovšetkým hmyzom (húsenice, chrobáky, bezstavovce) — živočíšna bielkovina je nevyhnutná pre rast. Mláďatá vyletia z hniezda po 10–12 dňoch (zdroj: Animal Diversity Web, Wikipedia EN), ale zostávajú závislé od rodičov ešte asi 1 mesiac po vyletení. Rodičia potom rýchlo začínajú ďalšiu sériu.
Juvenilné vtáky sú celkovo hnedasto prúžkované — čierna kapucňa samca a hnedý vzor samice sa vyvíja postupne prvým pelichaním. Pohlavný dimorfizmus plne do popredia vystupuje až po kompletnom prvom pelichaní. Samce začínajú spievať záhy — tréningový spev (subsong) počuť už u mladých samcov v lete a na jeseň pred prvou migráciou.
Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne po prvom roku života (presné druh-špecifické dáta sú obmedzené; odvodené z biológie príbuzných strnádlikovitých — Animal Diversity Web). Priemerné dožitie vo voľnej prírode je 6 rokov; najdlhší zaznamenaný divý samec sa dožil viac ako 12 rokov (zdroj: Animal Diversity Web, Wikipedia EN). Prežívanie dospelých jedincov sa pohybuje okolo 58 % ročne (Pennsylvania) a 99,3 % týždenne (Južná Karolína) podľa štúdií citovaných na Wikipedia EN.
Strnádlik červenooký je plachý lesný druh, ktorý sa v prírode pohybuje v hustých húštinách a pred ľuďmi skrýva. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik — aklimatizácia na chovateľa trvá dlho a výsledok je len zníženie plachosti, nie ochočenie v pravom zmysle. Ak by sa druh choval, najlepší prístup je pomalé zvykanie bez rušivých pohybov, kŕmenie v pravidelný čas a dostatočný úkryt, kam môže vták uniknúť. Fyzický kontakt je kontraindikovaný.
Poskytni dostatočnú voliéru s hustým porastom — druh sa v hustom krove cíti bezpečne a rýchlejšie sa upokojí
Kŕm v pravidelný čas na rovnakom mieste — vták si chovateľa spojí s príchodom potravy, čo znižuje stresovú reakciu
Pohybuj sa pomaly a ticho, vyhýbaj sa priamemu pohľadu — plachý druh reaguje na rýchle pohyby poplachom
Nikdy neskúšaj fyzický kontakt skôr, než sa druh úplne aklimatizoval (mesiace); predčasná manipulácia narúša dôveru
Strnádlik červenooký nie je bežný chovateľský vták v stredoeurópskej avikultúre a v SR ani ČR sa bežne nenachádza v ponuke chovateľov ani na burzách. V USA sa sporadicky vyskytuje v špecializovaných zbierkach a rehabilitačných centrách, no ani tam nejde o bežne obchodovaný druh. Trhová cena v Európe neexistuje. Keďže ide o pôvodný druh Severnej Ameriky, dovoz by podliehal platným predpisom EÚ o dovoze exotického vtáctva a veterinárnym kontrolám.
| Strnádlik červenooký | Strnádlik škvrnitý (Pipilo maculatus) | Strnádka obyčajná (Emberiza citrinella) | Strnád červenohrdlý (Peucaea botterii) | Towhee zelenopenáška (Pipilo chlorurus) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 17–23 cm | 17–21 cm | 15,5–17 cm | 14–15 cm | 17–19 cm |
| Váha | 32–53 g (priemer 40 g) | 33–49 g | 20–36 g | 18–22 g | 30–39 g |
| Dožitie | priemerne 6 r vo voľnej prírode, max. záznamu 12 r | do cca 9–11 r | do cca 13 r vo voľnej prírode | do cca 7 r | do cca 8 r |
| Hlučnosť | atlasový druh — v SR/ČR sa bežne nechová | atlasový severoamerický druh — v SR/ČR sa nechová | voľne žijúci druh SR — nechová sa (zákon 543/2002) | atlasový severoamerický druh | atlasový severoamerický druh |
| Stav IUCN | IUCN LC (klesajúci trend), bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES; chránený v SR | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES |
| Povaha | Samec: čierna kapucňa, hrdlo a chrbát, hrdzavé boky, biele brucho, červené oko, biele rohy chvosta; samica: rovnaký vzor, ale hnedá namiesto čiernej; juvenily: hnedasto prúžkované | Samec: čierna hlava, hrdlo a chrbát S BIELYMI ŠKVRNAMI na krídlach a chrbte (kľúčový rozlišovací znak), hrdzavé boky, biele brucho; samica: sivočierna namiesto čiernej | Samec: žltá hlava a spodok, hrdzavý kostrc, prúžkovaný hnedý chrbát; veľmi odlišná od červenookého — žltá, bez čiernej kapucne | Menší a štíhlejší strnádlik bez hrdzavých bokov a čiernej kapucne; hnedasto prúžkovaný bez výrazného pohlavného dimorfizmu — zreteľne iný vzor ako červenooký | Chýbajú hrdzavé boky — nahrádzajú ich zelenkasté tóny na chrbte; biela a šedá spodná strana; odlišný od červenookého absenciou hrdzavých bokov |
| Areál | Východná Severná Amerika — húštiny, krovité okraje listnatých lesov, sukcesné plochy; severné populácie sťahovavé, južné stále; pohrabuje listový opad obojnožným skokom | Západná Severná Amerika (Skalisté hory na západ); minimálne prekrytie areálov s červenookým na Veľkých pláňach kde sa vzácne krížia | Hojný stály druh otvorenej poľnohospodárskej krajiny a okrajov lesov v celej Európe vrátane SR | Juhozápadné USA a Mexiko — travnaté biotopy; príklad príbuzného Passerellidae za porovnanie veľkosti | Západ Severnej Ameriky — horské húštiny; ďalší zástupca rodu Pipilo pre kontextové porovnanie |
Príznaky: Ťažké dýchanie, dychové ťažkosti s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie, prípadne zmena hlasu
Plesňová infekcia dýchacích ciest spôsobená plesnivým krmivom, vlhkou podestielkou alebo zlou ventiláciou. Strnádlikovité sú náchylné, najmä v stresovom prostredí. Prevencia: suché a čerstvé krmivo, pravidelná výmena podestielky, dobrá ventilácia voliéry. Liečba antifungálnymi preparátmi patrí výlučne do rúk aviárneho veterinára.
Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek dobrému apetítu, nastŕpané perie, slabosť, dehydratácia
Zemní pohrabujúce druhy ako strnádlik červenooký sú v prírode aj v zajatí vystavené črevným parazitom pri pohybe po zemi. Karanténa nových jedincov, hygienická podestielka a pravidelná koprologická kontrola sú základné preventívne opatrenia. Liečba cielenými antiparazitikami na pokyn veterinára.
Príznaky: Náhle nárazy do stien voliéry, strata chuti do jedla, stereotypné pohyby, nastŕpané perie, imunitné oslabenie
Strnádlik červenooký je lesný druh zvyknutý na husté kroviny — v nedostatočne zariadenomm prostredí (malá klietka, chýbajúce úkryty) trpí chronickým stresom. Stres otvára dvere sekundárnym infekciám. Prevencia: priestranná voliéra s hustým porastom, minimálne rušenie, pravidelný režim.
Príznaky: Apatia, nastŕpané perie, abdominálna opuchy, zhoršená kondícia, zmenené správanie
Jednostranná strava z olejnatých semien (slnečnica, konope) bez živočíšnych bielkovín vedie k nadmernej tukovej záťaži pečene. V prirodzenom prostredí si druh dopĺňa bielkoviny hmyzom — pri chove treba celoročne ponúkať živú potravu. Liečba: úprava kŕmenia, veterinárna kontrola.
Príznaky: Dezorientácia, padanie, krvácanie z zobáka alebo hlavy, otres mozgu
Plachý druh reaguje na náhly podnet panickým letom v uzavretom priestore a môže sa zraniť. Voliéra bez ostrých hrán, s viditeľnými bezpečnými stropmi a dostatočným priestorom znižuje riziko. Pri úraze okamžitá veterinárna pomoc.
Nezameniteľný čierny a hrdzavý vzor — samec strnádlika červenookého patrí k najvýraznejším strnádlikovitým Severnej Ameriky: čierna kapucňa, hrdlo a chrbát kontrastujú s hrdzavo-gaštanovými bokmi a bielym bruchom; dlhý tmavý chvost má výrazné biele rohy viditeľné pri lete. Oko je u severných populácií sýto červené — odtiaľ latinské meno erythrophthalmus a slovenské meno „červenooký".
Pohrabovanie obojnožným skokom — strnádlik červenooký vyvinul unikátnu techniku foremovania: double-foot scratching — obojnožný skok dozadu, pri ktorom sa oba chodidlá súčasne zabodnú do listového opadu a vyhrnejú ho. Táto technika mu umožňuje dosiahnuť na semená a hmyz pohrebené až 2,5 cm hlboko v listovom odpade (zdroj: US Forest Service FEIS).
„Drink-your-teeeea!" — pesnička samca je jednou z najznámejších a najľahšie identifikovateľných pesničiek severoamerických vtákov. Ostrý krátky „drink!", krátke „your" a dlhý melodický tril „teeea" — celá sekquencia trvá asi sekundu a samce ju opakujú každých niekoľko sekúnd od úsvitu. Mnohí americkí vtáčiari sa naučili identifikovať druh skôr hlasom než pohľadom.
Strnádlik červenooký vs. škvrnitý — Eastern Towhee (P. erythrophthalmus) a Spotted Towhee (P. maculatus) boli dlho považované za jeden druh „rufous-sided towhee". Rozlíšiť ich je ľahké: Spotted Towhee má nápadné biele škvrny na chrbte a krídlach, ktoré červenookému úplne chýbajú. Dnes sa oba druhy stretávajú len na pomedzí ich areálov (veľké pláne) a vzácne sa krížia.
Štyri poddruhy, dve oči — druh má štyri poddruhy; tri severnné (erythrophthalmus, canaster, rileyi) majú červené oko, kým floridský poddruh alleni má žlté (biele) oko. Ľudové meno „white-eyed towhee" sa preto vzťahuje na tohto floridského poddruhu. Severnné poddruhy migrujú, alleni je stály.
Klesajúci trend od roku 1966 — napriek statusu IUCN Least Concern evidujú americké BBS (Breeding Bird Survey) od roku 1966 pokles populácie o viac ako 44 %, s priemerným ročným poklesom 1,5 % pozdĺž atlantického pobrežia (zdroj: Wikipedia EN, ABC Birds). Príčinou je strata vhodných sukcesných biotopov — zarastanie a zmeny v lesnom hospodárstve znižujú plochy mladých húštinových porastov, ktoré druh preferuje.
Vagrant v Británii — strnádlik červenooký je výlučne severoamerický druh, no v roku 1966 bol zaznamenaný jeden zatúlaný jedinec vo Veľkej Británii — jeden z veľmi raritných transatlantických vagrantov (zdroj: Wikipedia EN). Do Európy sa vtáky dostávajú výnimočne, unášané extratropickými cyklónmi.
Dlhá história mena — Carl Linnaeus opísal druh v roku 1758 pôvodne ako Fringilla erythrophthalma (typová lokalita: Južná Karolína). Anglické meno „towhee" a „chewink" sú onomatopoetické — odvádzajú sa od charakteristického dvoj-slabičného volania „tow-hee" / „chew-ink", ktoré vydávajú oba pohlavia. Ľudové meno "joree" alebo "joree bird" pochádza z rovnakého zdroja.
Hniezdo na zemi — nestasť parazitizmu — hniezdo blízko alebo na zemi je zraniteľné voči predátorom (norok, ryšavý had, sojka) aj voči hniezodnému parazitizmu hnedohlavého kukláča (Molothrus ater), ktorý kladie do cudzích hniezd. Parazitizmus postihuje 5–27 % hniezd strnádlika červenookého v závislosti od lokality — napriek tomu hniezda s kukláčovými vajcami len mierne znižujú celkový úspech druhu.
Druh má výrazný pohlavný dimorfizmus. Samec má čiernu kapucňu, hrdlo a chrbát, výrazne hrdzavo-gaštanové boky a biele brucho; jeho oko je červené (u severných populácií). Samica má rovnaký vzor, ale všade, kde je samec čierny, je samica hnedá — rovnaký kontrast hrdzavých bokov a bieleho brucha zostáva. Juvenilné vtáky sú celkovo hnedasto prúžkované a plné sfarbenie sa vyvíja prvým pelichaním. Obidve pohlavie vydávajú kontaktné volanie „chewink"; pesničku „drink-your-tea" spieva výlučne samec.
Kľúčový rozdiel: Spotted Towhee (Pipilo maculatus) má početné biele škvrny a pruhy na čiernych krídlach a chrbte — odtiaľ meno „škvrnitý". Eastern Towhee (P. erythrophthalmus) tieto biele škvrny na chrbte nemá; jeho chrbát je jednofarebne čierny (samec) alebo hnedý (samica). Oba druhy majú podobné hrdzavé boky, biele brucho a biele rohy na chvoste. Areály sa prekrývajú len minimálne, čo identifikáciu uľahčuje — na východe USA je to takmer vždy červenooký.
Pesnička samca strnádlika červenookého je opisovaná ako „drink-your-teeeea!" — ide o onomatopoetický opis trojdielneho spevu: ostrý krátky úderný tón "drink!", krátke "%your" a dlhý modulovaný tril "teeea!". Celý spev trvá asi sekundu a samce ho v hniezdnej sezóne opakujú desiatky minút v kuse od úsvitu. Táto ľahko zapamätateľná pesnička je jedným z dôvodov, prečo je druh populárny u amerických vtáčiarov. Anglické meno "towhee" aj "chewink" sú tiež onomatopoetické — odrádzajú od kontaktného volania "tow-hee".
Čiastočne — závisí od poddruhu a zemepisnej šírky. Severný poddruh P. e. erythrophthalmus (Kanada a severovýchod USA) je sťahovavý: hniezdne areály opúšťa v septembri–októbri a vracia sa v apríli–máji. Južné poddruhy (canaster, rileyi, alleni) vo väčšine svojho areálu zimujú na mieste — sú stále alebo len čiastočne sťahovavé. Celkovo teda druh môžeme označiť za sčasti sťahovavý, pričom mnohé populácie vo väčšej časti USA sú celoročne prítomné.
Výlučne vo východnej Severnej Amerike — od juhozápadnej Kanady (Saskatchewan, Ontario, Québec) cez väčšinu USA až po Floridu a juhovýchodný Texas. Uprednostňuje húštiny, krovité okraje listnatých lesov, sukcesné plochy po výruboch a prieseky s hustým porastom. Typickým biotopom sú mladé lesy s hustým podrástom, trninaté okraje starých polí a lemové porasty. Na záhradách sa vyskytuje pri záhradných krmelcoch s prosa a bobulovinami. V Európe sa bežne nevyskytuje — v roku 1966 bol zaznamenaný jeden vagrant v Británii.
IUCN ho zaraďuje do kategórie Least Concern (LC) — najmenej ohrozený. Napriek tomu americké dlhodobé sčítania vtákov (BBS) od roku 1966 zaznamenávajú pokles populácie o viac ako 44 %, s priemerným ročným poklesom 1,5 % pozdĺž atlantického pobrežia. Hlavnou príčinou je strata vhodných sukcesných biotopov — moderné lesné hospodárstvo, zarástanie starých polí a zmeny využitia krajiny obmedzujú plochy mladých húštinových porastov, ktoré druh preferuje. Druh nie je zaradený v CITES. V SR nepatrí medzi druhy chránené zákonom 543/2002 Z. z. (pôvodný severoamerický druh).
V slovensko-českej avikultúre sa bežne nechová a overage skúsenosti s ním u nás neexistujú. V USA je sporadicky chovaný v špecializovaných zbierkach a v rehabilitačných centrách (pre zranené jedince). Ak by sa choval, vyžadoval by priestrannú zarastenú vonkajšiu voliéru s hustým porastom, zemnou podestielkou na pohrabovanie, živou potravou a minimálnym rušením. Malá klietka je pre tento aktívny pohrabujúci druh nevhodná. Táto stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter — konkrétne chovateľské odporúčania pre tento druh v Európe nie sú overené.