Strnádlik bradatý (Zonotrichia querula)

Passerellidae (strnádlikovité)

Strnádlik bradatý

Zonotrichia querula — najväčší strnádlik Severnej Ameriky a jediný vtáčí druh sveta hniezdiacceho výlučne v Kanade — neomylný čiernou korunou, bibom a ružovým zobákom

IUCN: NT (Near Threatened, 2022) | Near Threatened (takmer ohrozený) — hodnotenie BirdLife International pre IUCN, aktualizované 2022. Druh splnil kritérium A2 (pokles populácie o viac ako 50 % za tri generácie / 50 rokov podla Partners in Flight), avšak keďže absolútna populácia zostáva okolo 2 miliónov jedincov a pokles v posledných rokoch bol relatívne stabilný, nezaraďuje sa do kategórie Zraniteľný (VU). Partners in Flight ho označujú ako Yellow Alert Tipping Point — druh na pokraji splnenia kritérií ohrozenosti. Hlavné hrozby: strata krovísk a živých plotov na zimoviskách Veľkých planín USA (zmeny poľnohospodárskych praktík), požiare a degradácia prechodovej zóny subarktického biotopu v Kanade v súvislosti s klimatickými zmenami. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka17–20 cm (najväčší Passerellidae)
Váha26–49 g (priemer 36 g)
Dožitiemax. 11 r 8 mes. (banding Kansas)
PôvodEndemický hniezdiar Kanady; zima Veľké pláne USA
SpevSéria plaintive píšťal na rôznych výškach
StravaSemená, bobule, na jar a v lete hmyz
IUCNNT — takmer ohrozený (pokles >50 % za 50 r)
CuriosumBib signalizuje dominanciu v zimnom kŕdli
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

55% 25% 12% STRAVA zloženie
Semená bylín a tráv — základ celoročnej potravy; druhy ostríc, tráv a burín; v zime dominujú na zimoviskách Veľkých planín 55%
Hmyz a bezstavovce — chrobáky, dvojkrídlovce (muchy), húsenice; nevyhnutné na jar a počas odchovu mláďat v subarktiku 25%
Bobule a drobné plody — brusnica barinná (Vaccinium oxycoccos), medvedica (Arctostaphylos); sezónny doplnok v hniezdnom areáli 12%
Iné rastlinné časti — výhonky, kvetné časti a smrekové ihlice príležitostne v zime 5%
Minerálne zložky — grit (drobné kamienky) na trávenie semien, príjímaný zo zeme 3%

Odporúčané potraviny

  • Zmes drobných semien — proso, kanárske semeno, sorgo, trávové semená; základ teoretickej kŕmnej dávky analogicky s väčšími strnádlikmi (druh sa v zajatí bežne nechová)
  • Semená ostríc, tráv a burín — v prírode hlavná celoročná potrava; naklíčené semená pre lepšiu stráviteľnosť
  • Živá potrava — potemník múčny, cvrčky, drobné larvy a hmyz; nevyhnutné počas hniezdneho obdobia a odchovu mláďat
  • Bobule a drobné plody — brusnice, hrozienka (namočené), plody bazy; sezónny doplnok bohatý na antioxidanty
  • Zelené krmivo — hviezdica prostredná, mladá púpava, naklíčené osivo (nepostriekané, umyté)
  • Vápnik a minerály — sépiová kosť, mleté vaječné škrupiny trvalo k dispozícii; pre samice v hniezdnom období
  • Grit — drobné kamienky alebo hrubý piesok trvalo k dispozícii; nevyhnutný na trávenie semien
  • Čerstvá pitná voda a plytká kúpacia miska — denne vymieňaná

Zakázané potraviny

  • Avokádo — persín je pre vtáky toxický, aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre vtáky
  • Cibuľa, cesnak, pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Soľ, slané, korenené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) semená a hmyz neznámeho pôvodu — riziko otravy
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté krmivo — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Výlučne tučné olejnaté semená (slnečnica, konope) ako základ — vedú k obezite a stukovateniu pečene
Tip od odborníka Strnádlik bradatý je v prírode prevažne semenožravý druh s dôležitým hmyzím doplnkom — celoročne dominujú semená ostríc, tráv a bylín zbierané priamo zo zeme, na jar a počas odchovu mláďat v subarktiku stúpa podiel hmyzu (chrobáky, muchy, húsenice). V subarktickej Kanade konzumuje aj bobule brusníc a medvedíc a príležitostne smrekové ihlice. Tento druh sa v európskej avikultúre prakticky nechová — ide takmer výlučne o voľne žijúceho migranta hniezdiacceho vo vzdialenom subarktiku. Odporúčania sú preto teoreticky odvodené zo všeobecných zásad pre väčšie pinky a strnádliky: zrninová zmes (proso, kanárske semeno) ako základ, pravidelná živá potrava (potemník, cvrčky) najmä v hniezdnom období, sezónne bobule a zelené krmivo, vápnik trvalo k dispozícii. Konkrétne kŕmne dávky pre tento druh v zajatí nie sú overené.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.6
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Strnádlik bradatý je relatívne tichý a nenápadný druh — spev samca je séria jasných, melancholicky ladených píšťalových tónov a bežné poplašné hlásky sú tiché a krátke. Nie je to hlučný druh; v zime sa v kŕdli ozýva tichými kontaktnými hláskami. Keďže sa v zajatí prakticky nechová, posúdenie hlasitosti v domácom prostredí je len teoretické.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Strnádlik bradatý nie je maznavý vták na ruku — ide o plachý, divý severoamerický druh, ktorý sa v zajatí prakticky nechová. V prírode je opatrný a pred človekom sa skrýva v kríkoch. Fyzický kontakt s človekom je preň silne stresujúci.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny, pohyblivý druh — Strnádlik bradatý celý deň hrabie a zbiera potravu na zemi a v nízkych kríkoch. Samec intenzívne spieva počas toku a háji teritórium. V zime sa zúčastňuje na sociálnych interakciách dominancie a submisívnosti v kŕdliku. Potrebuje priestor na pohyb.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Strnádlik bradatý nenapodobňuje ľudskú reč — Passerellidae túto schopnosť nemajú. Jeho repertoár tvorí inštinktívna píšťalová pesnička a niekoľko typov hlások. Reč sa nenaučí.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Spev Strnádlika bradatého patrí medzi tichšie, ale nezameniteľné hlasy prérií a krovín: samec vydáva sériu čistých, vysokých, mierene kolísavých píšťalových tónov na jednej výškovej rovine, po ktorej nasleduje ďalšia séria tónov na inej (vyššej alebo nižšej) výškovej rovine — táto dvojfázová štruktúra dáva spevu osobitý, melancholicky ladený (plaintive) charakter, opisovaný pozorovateľmi ako jeden z najkrajších a najdojímavejších spevavcích hlasov Severnej Ameriky. Pieseň trvá asi 2 sekundy, samec ju opakuje asi 10-krát za minútu a niekedy vmiešava aj niekoľko chrapľavých (buzzy) tónov. Bežnou kontaktnou hláskou je tiché séu alebo ostré vidi-vidi. Druh nenapodobňuje cudzie zvuky ani ľudskú reč — repertoár je vrodený.

Dokáže hovoriť? Strnádlik bradatý nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Rod Zonotrichia túto schopnosť nemá — repertoár pieseň a hlások je vrodený. Reč sa nenaučí; nejde o hovoriaci druh.

Typické zvuky

  • Pieseň samca — séria čistých vysokých píšťalových tónov na jednej výškovej rovine, po nej ďalšia séria na inej výškovej rovine; melancholický plaintive charakter, opakuje sa asi 10-krát za minútu po dobu asi 2 sekúnd
  • Kontaktná hlása séu — tiché, zostupné písknutie; vydávaná v zimných kŕdloch pri pohybe a vyhľadávaní potravy
  • Poplašná hlása vidi-vidi (alebo chew-chew-chew) — ostrejší krátky signál pri vyrušení alebo nebezpečenstve; vydávaná oboma pohlaviami
  • Chrapľavé (buzzy) variácie — samec niekedy vmiešava do pesničky niekoľko chrapľavých tónov; menej časté než čisté píšťaly

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a hniezdenie — samec obsadzuje teritórium (asi 2 ha) a spieva melancholické píšťalové piesne v prechodovej zóne les-tundra v Kanade
Hniezdo a znáška — 1 vrh ročne; misovité hniezdo v priehlbine pri zemi ukryté pod nízkym krom; znáška 3–5 bledozelených vajec s hnedými škvrnami
Odchov mláďat — inkubácia cca 13–14 dní (len samica); vyletenie po 8–10 dňoch; obaja rodičia kŕmia hmyzom
Pelichanie — po hniezdnej sezóne pred odletom; mláďatá získavajú prvé zimné šatstvo s premenlivým bibom
Zimovanie — október–apríl na Veľkých planinách USA (Južná Dakota, Kansas, Oklahoma, Texas); kŕdle so sociálnymi hierarchiami podľa veľkosti bibu
Migrácia — jar: apríl–máj odlet na sever do Kanady; jeseň: september–október odlet na juh; trasový koridor cez centrálne USA (Nebraska, Kansas)

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Neudomácnený voľne žijúci druh — v zajatí sa nechová. Strnádlik bradatý je severoamerický sťahovavý vták hniezdiacceho výlučne v subarktickej Kanade; v európskej avikultúre nie je etablovaný a chovateľské skúsenosti s ním v zásade neexistujú. Nejde o klietkového maznáčika ani o štandardný voliérový druh — je to plachý, migrujúci vták s nárokmi (obrovský priestor, subarktický biotop, sezónna migrácia), ktoré bežný chov nedokáže napodobniť. Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter; akékoľvek chovateľské odporúčania sú len teoreticky odvodené zo zásad pre väčšie strnádliky a nie sú pre tento druh overené.
Priestor Druh sa v zajatí prakticky nechová, preto preň neexistuje overený priestorový štandard. Teoreticky — analogicky s väčšími strnádlikmi — by si vyžadoval priestrannú voliéru s hustou prízemnou vegetáciou, kríkmi a úkrytmi, keďže sa prirodzene zdržiava pri zemi a v nízkych kríkoch. V skutočnosti je to migrant obývajúci rozľahlú subarktickú krajinu, pre ktorého sú klietka ani voliéra neprimeraným náhradníkom. Pre tento druh je vhodné pozorovanie vo voľnej prírode na zimoviskách v USA alebo počas migrácie.
Deti v domácnosti Strnádlik bradatý nie je domáci maznáčik pre deti — ide o plachý, divý severoamerický druh, ktorý sa v európskej avikultúre nechová. Deti ho môžu spoznávať ako fascinujúci druh z atlasov vtákov: učí o unikátnom postavení Kanady ako jedinej krajiny, kde hniezdi; o dlhej migrácii cez celý kontinent; o sociálnom správaní a dominancii signalizovanej bibom; a o ochrane boreálnych biotopov. Najlepší spôsob stretnutia s týmto vtákom je pozorovanie počas zimovania na Veľkých planinách USA alebo pri záhradných kŕmidlách v Kansase, Oklahome či Texase.
Hlučnosť Druh je relatívne tichý — pieseň samca, hoci melancholická a plná, neprenikne rušivo cez steny. Keďže sa Strnádlik bradatý v zajatí nechová, posúdenie je teoretické; v reálnom chove by bol porovnateľne tichý ako väčší európsky strnádlik.
Verdikt odborníka Strnádlik bradatý (Zonotrichia querula) je najväčší strnádlik čeľade Passerellidae (17–20 cm, 26–49 g) a jediný vták sveta, ktorý hniezdi výlučne v Kanade — v subarktickej prechodovej zóne boreálneho lesa a tundry (Northwest Territories, Nunavut, sever Manitoby a Saskatchewanu). Dospelý samec v hniezdnom šate je neomylný: čierna koruna, tvár a bib (brada a hrdlo) kontrastujú s ružovým zobákom, šedými lícami a čisto bielym bruchom; chrbát je hnedo-prúžkovaný. Mimo hniezdneho obdobia a u mladých jedincov je tvár buffy-hnedá a bib čiastočný a premenlivý; zachovaný ružový zobák a veľká postava pomáhajú identifikáciu. Od príbuzných Zonotrichia sa odlišuje absenciou bieleho temena a bieleho hrdla: strnádlik bielokorunný (Z. leucophrys) má výrazné biele pásy na temene a žltý alebo ružový zobák, ale chýba mu čierne sfarbenie tváre; strnádlik bielohrdlový (Z. albicollis) má ostré biele hrdlo s žltými lores, čo Strnádlikovi bradatému chýba. Spev je séria čistých, melancholicky ladených píšťalových tónov — opisovaný pozorovateľmi ako jeden z najdojímavejších hlasov prérií. Zimuje na Veľkých planinách USA v kŕdloch, kde udržiava lineárnu dominančnú hierarchiu: väčší čierny bib = vyšší sociálny status. IUCN hodnotí druh ako takmer ohrozený (NT) pre pokles populácie o viac ako 50 % za posledných 50 rokov; hlavnými hrozbami sú strata krovísk a živých plotov na zimoviskách, požiare a klimatické zmeny v hniezdnom subarktiku. V avikultúre sa v Európe nechová — ide o voľne žijúceho migranta vzdialeného subarktiku.

Prostredie a požiadavky

Biotop (voľne žijúci druh, nechová sa)
Druh sa v zajatí nechová — patrí do voľnej prírody; pri dočasnej záchranárskej starostlivosti priestranné, kryté prostredie s úkrytmi a minimom hluku
Strnádlik bradatý je voľne žijúci neudomácnený sťahovavý druh a štandard klietkového chovu preň neexistuje. Prirodzene sa zdržiava pri zemi a v nízkych kroviskách. Pri dočasnej záchranárskej starostlivosti o zraneného jedinca je nevyhnutné pokojné, tiché a bezpečné prostredie s nízkym bidlom a úkrytmi; trvalý chov nie je vhodný.
Spoločenské správanie
V hniezdnom období teritoriálne páry (teritórium cca 2 ha); mimo sezóny sociálne kŕdle s lineárnou dominančnou hierarchiou podľa veľkosti bibu
Počas hniezdenia samec háji teritórium spevom a vizuálnymi prejavmi. V zime tvorí kŕdle s ostatnými Zonotrichia (bielokorunný, bielohrdlový), pričom udržiava lineárnu dominančnú hierarchiu: jedince s väčším čiernym bibom majú vyšší status a prednostný prístup ku krmeniu. Tento systém umožňuje koexistenciu bez neustálych fyzických konfliktov.
Biotop a podnebie
Hniezdi v prechodovej zóne boreálny les-tundra Kanady (subarktikum); zimuje v miernom podnebí Veľkých planín USA
Hniezdny biotop tvoria porasty nízkych smrekov, bŕiz a jelší v prechodovej zóne boreálneho lesa a tundry — tzv. stunted boreal forest alebo forest-tundra ecotone — v subarktickej Kanade. Zimovisko sú poľnohospodárske polia, pastviny a zarastené hranice polí (hedgerows) na Veľkých planinách USA, kde sa druh zdržiava pri záhradných kŕmidlách aj v prírodných kroviskách.
Hniezdenie a hniezdo
Misovité hniezdo v priehlbine pri zemi ukryté pod nízkym kríkom (breza, jelša, smrek); znáška 3–5 bledozelených vajec s červenohnedými škvrnami; 1 vrh ročne
Samica buduje misovité hniezdo v malej priehlbine pri zemi, ukryté pod kríkom alebo v nízkom poraste (bŕizy, jelše, smreky) na vyvýšenom miestečku (napr. machovinovom pahorkčeku). Znáša 3–5 vajec (zvyčajne 4–5) bledozelenkastej alebo šedozelenastej farby so škrvavými červenohnedými škvrnami. Inkubuje len samica po dobu cca 13–14 dní. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 8–10 dňoch. Ročne sa vydarí 1 vrh. (Zdroje: Audubon Field Guide, Animal Diversity Web, Wikipedia EN)
Kúpanie a hygiena
Kúpa sa v rose, plytkých kalužiach a potôčikoch; pri dočasnej záchranárskej starostlivosti plytká miska s čistou vodou
Vo voľnej prírode sa kúpe v rose, plytkých kalužiach a brodivých potôčikoch — typické správanie strnádlikov. Pri dočasnom chovaní zraneného jedinca ponúkni plytkú misku s čistou vodou. Hygiena prostredia je dôležitá na prevenciu plesní a parazitov.
Svetlo a sezónny rytmus
Denný vták s výrazným sezónnym migračným rytmom — jar odlet na sever do Kanady, jeseň odlet na juh na Veľké pláne
Strnádlik bradatý je denný vták s výrazným sezónnym rytmom riadeným dĺžkou dňa: na jar (apríl–máj) smeruje na sever na hniezdiská v subarktickej Kanade, na jeseň (september–október) putuje späť na juh na zimovisko. Tento cyklus nemožno v zajatí napodobniť.

Rozmnožovací cyklus

Tok a obsadenie teritória
Máj–jún po prílete na hniezdiská v subarktickej Kanade

Po jarnom prílete na hniezdiská (máj–jún) samec obsadzuje teritórium asi 2 ha pieseň prednášanou z nízkeho bidla v podraste alebo z vrcholka kríka. Melancholická séria čistých píšťalových tónov nesie ďaleko v otvorenom subarktiku a slúži na pritiahnutie samice aj na odstrašenie rival. Pohlavná dospelosť nastáva pravdepodobne v prvom roku života (analogicky s príbuznými Zonotrichia; presné údaje pre tento druh nie sú v dostupných zdrojoch overené).

Hniezdo a znáška
Znáška 3–5 vajec; 1 vrh ročne (zdroj: Audubon, Animal Diversity Web)

Samica buduje misovité hniezdo z trávy, machu a koreňov, ukryté v malej priehlbine pri zemi na vyvýšenom machovinovom mieste pod kríkom (breza, jelša, smrek). Znáša 3–5 vajec (zvyčajne 4–5) bledozelenkastej alebo šedozelenastej farby s rôznymi drobnými červenohnedými škvrninami; variabilita sfarbenia je výrazná. Hniezdi sa len raz ročne — krátke subarktické leto neumožňuje viacero vrhov.

Inkubácia
Cca 13–14 dní; inkubuje len samica (zdroj: Animal Diversity Web, Audubon Field Guide)

Na vajciach sedí výlučne samica; samec jej prináša potravu a háji teritórium. Inkubácia trvá podľa dostupných zdrojov cca 13–14 dní (Wikipedia EN uvádza 13,5 dní; ADW 13–14 dní; Audubon 12–15 dní; používame konzervatívny rozsah 13–14 dní). Samica počas sedenia je opatrná a hniezdo opúšťa len pri priamom vyrušení.

Vyliahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz nevyhnutný v krátkom subarktiku

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (nidicol) a obaja rodičia ich kŕmia predovšetkým hmyzom (chrobáky, muchy, húsenice) — živočíšna bielkovina je v krátkom subarktiku nevyhnutná pre rýchly rast. Práve v tomto období stúpa podiel hmyzu vo výžive oboch rodičov na maximum. Celá hniezdna sezóna musí prebehnúť v úzkom okne subarktického leta.

Vyletenie a vývoj mláďat
Vyletenie po 8–10 dňoch; juvenily peľajú, rodičia ich ešte dokrmujú (zdroj: Animal Diversity Web)

Mláďatá opúšťajú hniezdo po 8–10 dňoch (ADW uvádza 8,5–10 dní). Juvenily majú celkovo hnedé, prúžkované sfarbenie — čierne sfarbenie tváre a bibu je v prvom zimnom šate premenlivé a čiastočné (buffy tvár, redukovaný bib). Plné dospelé čierne sfarbenie (vrátane kompletného čierneho bibu) nadobúdajú samce postupne v ďalšom pelichaní. Rodičia mláďatá ešte istý čas dokrmujú po vyletení z hniezda.

Pohlavná dospelosť a dĺžka života
Pravdepodobne prvý rok; maximum zaznamenaných 11 rokov 8 mesiacov (banding Kansas 1972–1983)

Presný vek pohlavnej dospelosti nie je v dostupných zdrojoch pre tento druh špecificky overený — analogicky s príbuznými Zonotrichia sa odhaduje na prvý rok života. Maximálna zaznamenaná dĺžka života je 11 rokov a 8 mesiacov — jedinca okrúžkovaného v Kansase v roku 1972 chytili znova v roku 1983 (USGS Bird Banding Laboratory). Oiseaux.net uvádza maximum 12 rokov (pravdepodobne vrátane iného záznamu). Priemerná hmotnosť dospelého jedinca je 36,4 g (ADW).

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí nechová a neochočuje — ide o plachého voľne žijúceho migranta hniezdiacceho v subarktiku. Ochočenie nie je reálnym cieľom; akýkoľvek kontakt je preň stresujúci.

Strnádlik bradatý je plachý voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje — žije opatrne a pri nebezpečenstve ustupuje do krovín. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik a v zajatí sa prakticky nechová, takže overené postupy skrotenia preň neexistujú a ani nedávajú zmysel. Jediný zmysluplný vzťah k tomuto druhu je pozorovanie vo voľnej prírode — pri záhradných kŕmidlách na zimoviskách v USA alebo počas migrácie. Ak by sa jedinec dočasne ocitol v ľudskej starostlivosti (napr. zranený pri náraze do skla), cieľom je pokoj, minimalizácia stresu a návrat do prírody.

1

Neusiluj sa o ochočenie — Strnádlik bradatý je voľne žijúci plachý druh hniezdiacceho v subarktiku; fyzický kontakt ho stresuje

2

Ak pozoruješ druh v prírode (pri kŕmidlách v USA v zime), sleduj ticho z odstupu ďalekohľadom — nepribližuj sa a neplaš ho

3

Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici — drž ho v tichu a tme, minimalizuj manipuláciu

4

Podporuj ochranu boreálnych a subarktických biotopov Kanady a krovísk na Veľkých planinách USA — to je najúčinnejšia pomoc tomuto druhu

Cena a kde kúpiť

v európskej avikultúre sa nechová — bežná trhová cena neexistuje (presné údaje neoverené)

Strnádlik bradatý sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre nechová — ide o voľne žijúceho migranta hniezdiacceho v subarktickej Kanade, ktorý sa bežne neponúka u chovateľov ani na burzách spevavcov. Druh nie je zaradený v CITES, no v rámci EÚ platia všeobecné predpisy o ochrane voľne žijúceho vtáctva a veterinárne dovozné predpisy. Štandardná trhová cena preň neexistuje. Jediné reálne stretnutie s týmto vtákom má podobu pozorovania pri zimných kŕmidlách v USA. Akákoľvek ponuka na predaj tohto druhu v Európe je krajne podozrivá.

Druh sa bežne nepredáva — v avikultúre sa nechová; namiesto kúpy je vhodné pozorovanie pri zimných kŕmidlách na Veľkých planinách USA
Atlasy vtákov Severnej Ameriky, eBird, AllAboutBirds (Cornell Lab) a aplikácia Merlin — najlepšie zdroje identifikácie a pozorovacích lokalít
Akákoľvek ponuka Strnádlika bradatého na predaj v Európe je krajne podozrivá — over legálnosť pôvodu
Na čo si dať pozor Strnádlik bradatý nie je vták na predaj ani na chov — ide o voľne žijúceho sťahovavého vtáka. Najlepší spôsob, ako ho zažiť, je navštíviť záhradné kŕmidlá na Veľkých planinách USA (Kansas, Oklahoma, Texas, Južná Dakota) v zime (november–apríl), kde tvorí kŕdle spolu so Strnádlikom bielokorunným a inými strnádlikmi. Aplikácia eBird ukáže konkrétne lokality s posledným výskytom. Pre záujemcov o identifikáciu veľkých Zonotrichia sú kľúčovými znakmi čierny bib + ružový zobák (Harris) vs. biele temeno (bielokorunný) vs. biele hrdlo + žlté lores (bielohrdlový).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Strnádlik bradatý 17–20 cm Strnádlik bielokorunný 15–17 cm Strnádlik bielohrdlový 15–19 cm Strnádlik škvrnitý 17–21 cm
Strnádlik bradatý Strnádlik bielokorunný (Zonotrichia leucophrys) Strnádlik bielohrdlový (Zonotrichia albicollis) Strnádlik škvrnitý (Pipilo maculatus)
Dĺžka17–20 cm15–17 cm15–19 cm17–21 cm
Váha26–49 g22–36 g22–32 g33–49 g
Dožitiemax. 11 r 8 mes. vo voľnej prírode (banding Kansas; USGS BBL)do 13 r vo voľnej prírodedo 10 r vo voľnej prírodedo 11 r vo voľnej prírode (rekord; USGS BBL)
Hlučnosťdivý severoamerický druh — v európskej avikultúre sa nechovádivý severoamerický druh — v Európe sa nechovádivý severoamerický druh — v Európe sa nechovádivý severoamerický druh — v európskej avikultúre sa nechová
Stav IUCNIUCN NT (takmer ohrozený, populácia klesá), bez CITESIUCN LC (stabilná populácia), bez CITESIUCN LC (stabilná populácia), bez CITESIUCN LC (stabilná populácia), bez CITES
PovahaNajväčší Passerellidae; dospelý samec: čierna koruna, tvár a bib, ružový zobák, šedé líca, biele brucho; zimné a juvenilné šatstvo: buffy tvár, čiastočný bib, ružový zobák zachovaný; chrbát hnedo-prúžkovanýVýrazné biele a čierne pásy na temene, sivá tvár a hruď BEZ čierneho bibu; žltý alebo ružovkastý zobák; menší a ľahší než Strnádlik bradatý — kľúčový rozdiel: nemá čiernu tvár ani bibOstré biele hrdlo, žlté lores, hnedé a biele pásy na temene; BEZ masívneho čierneho sfarbenia tváre Strnádlika bradatého; dve farebné formy (biele alebo buffy obočie)Čierna kapucňa a hrdlo so bielymi škvrnami na krídlach a chrbte; hrdzavé boky; biele brucho; červené oko; podobná veľkosť ako Strnádlik bradatý, ale patrí do iného rodu (Pipilo) a má úplne iný vzor kresby
AreálJediný endemický hniezdiar Kanady (NWT, Nunavut, sever Manitoby a Saskatchewanu); zimuje na Veľkých planinách USA od Južnej Dakoty po Texas; subarktický les-tundra prechod; dominančné hierarchie podľa bibuHniezdi na severe Severnej Ameriky (od Aljašky po Nový Foundland); zimuje v južnom USA a Mexiku; bežnejší ako Strnádlik bradatý a rozšírenejší po celom kontinenteHniezdi v boreálnych lesoch Kanady a SV USA; zimuje v južných a východných USA; častý hosť záhradných kŕmidiel; menší ako Strnádlik bradatýZápad Severnej Ameriky (JZ Kanada, západ USA, Mexiko); húštiny a chaparrál; 21 poddruhov; hrablenie v lístí obojnožným skokom vzad

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena hlasu

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva, vlhkej podestielky alebo zatuchnutého prostredia — riziko najmä u stresovaných vtákov v dočasnej záchranárskej starostlivosti. Prevencia: čerstvé suché krmivo, hygienické a dobre vetrané prostredie. Liečba antifungálnymi liekmi patrí do rúk aviárneho veterinára. (Pozn.: druh sa bežne nechová; choroby sú relevantné pre dočasnú záchranársku starostlivosť.)

Črevné parazity — kokcídie a hlísty
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť, letargia

Voľne žijúce strnádliky bežne nesú črevné parazity (kokcídie Isospora, hlísty Ascaridia, Capillaria), ktoré sa pri zhoršenej kondícii alebo v stiesnenom prostredí premnožia. U dočasne zadržaných jedincov pomáha karanténa, hygienické prostredie a koprologická kontrola trusu. Liečba cielenými antiparazitikami patrí veterinárovi.

Trichomonóza (Trichomonas gallinae)
stredná

Príznaky: Žltkasté usadeniny v ústnej dutine a hrdle, ťažké prehĺtanie, chudnutie, slintanie

Parazitárna infekcia protozoa šíriaca sa kontaminovanou vodou — bežná u semenožravých vtákov pri spoločných kŕmidlách. Relevantné pre vtáky zimujúce pri záhradných kŕmidlách v USA. Prevencia: pravidelné čistenie kŕmidiel a výmena vody. Liečba metronidazolom patrí veterinárovi.

Stres a poranenia z odchytu a manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a hlavy, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Najväčšie riziko pre plachý voľne žijúci druh. Odchyt, transport a manipulácia spôsobujú silný stres a fyzické poranenia. U zranených jedincov v záchrannej stanici je kľúčové ticho, tma a minimalizácia manipulácie. Stres výrazne oslabuje imunitu a otvára dvere ďalším infekciám. Cieľom je rýchly návrat do prírody.

Podvýživa pri nevhodnej strave
stredná

Príznaky: Apatia, nastŕpané perie, chudnutie, slabosť, zhoršená kondícia

Druh prispôsobený na semenno-hmyzio-bobuľovú stravu trpí pri jednostrannom kŕmení (napr. len tučnými olejinatými semenami) podvýživou alebo stukovatením pečene. V dočasnej záchranárskej starostlivosti ponúkaj pestrú stravu vrátane živého hmyzu. Presné kŕmne potreby v zajatí nie sú overené.

Prevencia Strnádlik bradatý sa v zajatí prakticky nechová, preto nasledujúce zásady platia najmä pre dočasnú záchranársku starostlivosť o zranené alebo zoslabnuté voľne žijúce jedince: (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie; stres je pre plachý divý druh najväčšou hrozbou. (2) Pestrá a primeraná strava — zmes drobných semien doplnená živým hmyzom, bobule; nie jednostranné tučné semená; čistá voda denne. (3) Hygienické a suché prostredie — prevencia aspergilózy a parazitóz. (4) Karanténa a kontrola trusu pri podozrení na parazity. Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku choroby okamžite vyhľadaj aviárneho veterinára.

Zaujímavosti

1

Jediný endemický hniezdiar Kanady — Strnádlik bradatý je jedinou vtáčou druhou na svete, ktorá hniezdi výlučne v Kanade (Northwest Territories, Nunavut, sever Manitoby a Saskatchewanu). Žiadna iná krajina sveta sa nemôže pochváliť, že je jedinou hniezdnou krajinou nejakého druhu vtáka. Toto výnimočné postavenie robí druh aj výnimočne zraniteľným voči zmenám subarktického biotopu.

2

Čierny bib ako diplom dominancie — v zimných kŕdloch na Veľkých planinách Strnádliky bradaté udržiavajú lineárnu dominančnú hierarchiu podloženú veľkosťou čierneho bibu: väčší bib = vyšší status = prednostný prístup ku krmeniu. Experimenty ukázali, že ak umelo zmenšíte bib (natrením) dominantnému jedincovi, ostatné vtáky ho napádajú; ak naopak zväčšíte bib submisívnemu jedincovi, ostatné ho ignorujú alebo napádajú. Ide o pozoruhodný príklad ornamentálnej signalizácie sociálneho statusu.

3

Najväčší Passerellidae — s dĺžkou 17–20 cm a hmotnosťou 26–49 g je Strnádlik bradatý najväčším vtákom celej čeľade Passerellidae (severoamerickí strnádlici, vrátane Towhee a Junco). V teréne sa jeho robustná postava nápadne odlišuje od menších zimujúcich strnádlikov.

4

Pomenovaný priateľom Audubona — druh opísal Thomas Nuttall v roku 1840 a dal mu meno po Edwardovi Harrisovi (1799–1863), bohatom amatérskom prírodovednakovi a mecénovi, ktorý sprevádzal Johna Jamesa Audubona na legendárnej expedícii na Horný Missouri v roku 1843. Harris financoval výpravu a bol Audubonom vysoko ctený — záznamy z expedície opisujú, ako Audubon našiel Harrisa natoľko nadšeného z objavovania nových vtákov, že zabudol na únavu.

5

Melancholický hlas prérií — pieseň Strnádlika bradatého je séria čistých vysokých píšťalových tónov na jednej výškovej rovine, po ktorej nasleduje ďalšia séria na inej (vyššej alebo nižšej) výškovej rovine — táto dvojfázová štruktúra dáva spevu osobitý, plaintive (žalostnivo plačlivý) charakter. Ornitológovia ho opisujú ako jeden z najkrajších a najmelancholickejších hlasov Severnej Ameriky; počuť ho na zimných prériách v Kansase a Oklahome.

6

Pokles o viac ako 50 % za 50 rokov — Partners in Flight zaradili Strnádlika bradatého na Yellow Alert Tipping Point: druh stratil viac ako polovicu svojej populácie za posledných päť desaťročí, hoci absolútna veľkosť populácie zostáva okolo 2 miliónov jedincov. IUCN preto zmenilo hodnotenie z LC na NT (takmer ohrozený). Príčiny poklesu nie sú definitívne objasnené — patria k nim strata krovísk a živých plotov na zimoviskách USA, požiare a degradácia subarktického biotopu súvisiace s klimatickými zmenami.

7

Zimovanie v záhradách USA — Strnádlik bradatý je vítaným hosťom záhradných kŕmidiel na Veľkých planinách USA v zime: reaguje na zmesové semená (proso, slnečnica) rozsypané pri zemi alebo na nízkej plošine. V Kansase, Nebraske a Oklahome je v zime pomerne bežný; zriedkavo zablúdi do Kalifornie, Floridy alebo dokonca Európy.

8

Fylogenetika rodu Zonotrichia — Strnádlik bradatý je sesterský k Strnádlikovi bielohrdlovému (Z. albicollis); spoločný predok oboch sa oddelil od Strnádlika bielokorunného (Z. leucophrys) asi pred 1,2 milióna rokov. Rod Zonotrichia zahŕňa päť druhov vrátane juhoamerického Z. capensis (Rufous-collared Sparrow), ktorý je najrozšírenejším vtákom Latinskej Ameriky.

Taxonomická klasifikácia

species Strnádlik bradatý (Zonotrichia querula)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Passerellidae (strnádlikovité)
Rod Zonotrichia Swainson, 1832
Druh Zonotrichia querula Nuttall, 1840
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — severoamerický druh; hniezdi výlučne v subarktickej Kanade, zimuje na Veľkých planinách USA; v európskej avikultúre sa nechová
Poddruhy Druh je monotypický — žiadne uznávané poddruhy (IOC World Bird List, Avibase, Birds of the World). Opísal ho Thomas Nuttall v roku 1840. Anglický názov Harris's Sparrow je venovaný Edwardovi Harrisovi (1799–1863), americkému prírodovedcovi a priateľovi Johna Jamesa Audubona, ktorý ho sprevádzal na expedíciách. Fylogeneticky je Strnádlik bradatý sesterský k strnádlikovi bielohrdlovému (Z. albicollis), pričom spoločný predok oboch sa oddelil od Strnádlika bielokorunného (Z. leucophrys) asi pred 1,2 milióna rokov.
Avibase_ID DDAF0666B28C1354

? Často kladené otázky

V praxi nie. Strnádlik bradatý je voľne žijúci sťahovavý druh hniezdiacceho v subarktickej Kanade, ktorý sa v európskej avikultúre prakticky nechová — nie je etablovaný ako klietkový vták, neexistujú s ním chovateľské skúsenosti a jeho potreby (migrácia, subarktický biotop, priestor) klietka ani voliéra nedokáže naplniť. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter. Najlepší spôsob stretnutia s týmto druhom je pozorovanie pri zimných kŕmidlách na Veľkých planinách USA (Kansas, Oklahoma, Texas, Južná Dakota).

Kľúčové znaky: Strnádlik bradatý má čiernu korunu, tvár a bib + ružový zobák — bez akéhokoľvek bieleho pruhu na temene a bez bieleho hrdla. Strnádlik bielokorunný (Z. leucophrys) má výrazné biele pásy na čiernom temene a čisto sivú tvár bez čierneho sfarbenia; jeho zobák je žltkastý alebo ružovkastý. Strnádlik bielohrdlový (Z. albicollis) má ostré biele hrdlo a žlté lores (u niektorých foriem aj bielu pásku nad okom), pričom temeno je tmavé, nie kontrastne biele. U zimného alebo juvenilného Strnádlika bradatého, kde je bib čiastočný, pomáha identifikáciu väčšia veľkosť a zachovaný ružový zobák.

Je to jediný vták na svete, ktorý hniezdi výlučne v Kanade — žiadna iná krajina ho nemá ako hniezdny druh. Hniezdi v prechodovej zóne boreálneho lesa a tundry (Northwest Territories, Nunavut, sever Manitoby a Saskatchewanu) — odľahlom subarktiku, ktorý zostal vedecky nedostatočne preskúmaný až do 20. storočia. Prvé overené hniezdo Strnádlika bradatého vedci objavili až v roku 1931 — pomerne neskoro pre tak výrazný severoamerický druh.

Veľkosť čierneho bibu je signálom sociálneho statusu v zimných kŕdloch. Vtáky s väčším bibom sú dominantnejšie a majú prednostný prístup ku krmeniu a úkrytu. Tento systém ornamentálnej signalizácie umožňuje zviera, aby hierarchia bola viditeľná bez neustálych fyzických konfliktov. Experimenty potvrdili, že umelé zmenšenie alebo zväčšenie bibu (natrením) mení správanie ostatných členov kŕdlika — dôkaz, že ide o skutočný honestný signál (a nie náhodu farby peria).

IUCN hodnotí Strnádlika bradatého ako takmer ohrozený (NT) — toto hodnotenie bolo aktualizované (predtým LC) na základe zistenia, že druh stratil viac ako 50 % populácie za posledných 50 rokov (Partners in Flight Yellow Alert Tipping Point). Absolútna populácia zostáva okolo 2 miliónov jedincov, takže zatiaľ nespĺňa kritériá pre Zraniteľný (VU). Hlavnými hrozbami sú strata krovísk a živých plotov na zimoviskách USA, požiare a degradácia subarktického biotopu súvisiace s klimatickými zmenami. Druh nie je zaradený v CITES. Na Slovensku nie je chránený zákonom 543/2002 Z. z. (nie je pôvodný druh SR).

Najlepšia príležitosť je zima (november–apríl) na Veľkých planinách USA — Kansas, Oklahoma, Texas, Nebrask, Južná Dakota. Druh zimuje pri záhradných kŕmidlách (preferuje semená na zemi), v zarastených hraniciach polí a kroviskách. Aplikácia eBird ukáže konkrétne lokality s čerstvými pozorovaniami. Počas migrácie (apríl–máj a september–október) sa objavuje v stredných štátoch USA. V Európe bol zaznamenaný len ako extrémne vzácny vagrant.

Je to prevažne semenožravý druh s dôležitým hmyzím doplnkom. V zime na zimoviskách tvoria základ potravy semená bylín, ostríc a tráv zbierané zo zeme a v nízkej vegetácii. Na jar a počas odchovu mláďat v subarktiku stúpa podiel hmyzu (chrobáky, muchy, húsenice) — nevyhnutný zdroj bielkovín pre rýchly rast mláďat. Príležitostne konzumuje aj bobule brusníc a medvedíc, kvetné časti rastlín a smrekové ihlice. Aplikácia eBird a Audubon Field Guide potvrdzujú túto diétu.

ZDROJ: Wikipedia EN (Harris's sparrow — dlzka 17–20 cm, rozpatí kridel 27 cm, hmotnost 26–49 g, IUCN NT, endemický hniezdiar Kanady, čierna koruna+bib+ružový zobák, vajcia 3–5 bledozelene s hnedými škvrnami,

 Video — Strnádlik bradatý

Strnádlik bradatý (Zonotrichia querula) — spev a hlas v prírode

Strnádlik bradatý (Zonotrichia querula) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Harris's Sparrow, Česky:   strnadec cernohrdly, Nemecky:   Harrisammer, Španielsky:   Chingolo de Harris, Francúzsky:   Bruant a face noire, Taliansky:   Passero di Harris, Holandsky:   Harris-gors, Portugalsky:   tico-tico-de-faces-pretas, Poľsky:   strzyzyk harrisa (presne udaje neoverene — odporucamy overit cez Avibase), Maďarsky:   Harris-verebsarmany, Rusky:   Лесная зонотрихия, Japonsky:   カオグロシトド, Latinsky:   Zonotrichia querula Nuttall, 1840