Strnádlik bledý (Spizella pallida)

Passerellidae (strnádlikovité)

Strnádlik bledý

Spizella pallida — malý nenápadný prériový vrabcovec s čisto ohraničenou hnedou ušnou škvrnkou a sivým golierom — kompletný migrant severoamerických veľkých plání s insektoidným bzučivým spevom

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozený) — hodnotenie BirdLife International / IUCN (ID 22721165). Hoci je druh hodnotený ako LC, jeho populačný trend je klesajúci — North American Breeding Bird Survey dokumentuje pokles cca 51 % od roku 1966 do roku 2015. Celková populácia sa odhaduje na 56 miliónov jedincov (Partners in Flight), pričom 85–90 % hniezdi v Kanade. Pokles zatiaľ nedosahuje prahové hodnoty pre vyššiu kategóriu ohrozenia, no trend znepokojuje. Hlavnými hrozbami sú premena trávnatých prériových biotopov na ornú pôdu a urbanizácia a parazitizmus hniezd Červienkou hovniváľom (Molothrus ater). Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka13–15 cm
Váha11–14 g
Dožitiedo cca 7–8 rokov (vo voľnej prírode)
PôvodPrérijné kroviny južnej Kanady a severných USA
SpevSéria 2–5 insektoidných bzučaní — nemelodický, hmyzu podobný
StravaSemená tráv a bylín; v hniezdnom období hmyz a pavúky
IUCNLC — najmenej ohrozený (klesajúci trend)
MigráciaKompletný migrant — zimuje od j. Texasu po Guatemalu

Výživa

  • Semená tráv a bylín — základ stravy mimo hniezdneho obdobia a v zime; zbierané pri zemi v podraste krovín a prériovej vegetácie
  • Hmyz a pavúky — húsenice, koníky (Orthoptera), chrobáky, mravce, pavúky; nevyhnutná bielkovinová zložka v hniezdnom období a pre rast mláďat
  • Puky a mäkké zelené časti rastlín — príležitostný jarný doplnok po prílete na hniezdiská
  • Minerály a grit — drobné kamienky na trávenie semien, prijímané zo zeme
Tip od odborníka Strnádlik bledý je v prírode prevažne semenožravý druh s dôležitým hmyzím doplnkom — väčšinu roka tvorí základ jeho jedálnička semená tráv a bylín zbierané pri zemi, kým v hniezdnej sezóne a pri odchove mláďat je nevyhnutný hmyz (húsenice, koníky, chrobáky, pavúky). Tento druh sa v európskej avikultúre prakticky nechová — ide o voľne žijúceho severoamerického migranta. Odporúčania sú teoreticky odvodené zo zásad pre drobné strnádliky a pinky: jemná zrninová zmes (proso, kanárske semeno, drobné trávové semená) ako základ, pravidelná živá potrava (najmä v hniezdnom období), sezónne zelené krmivo, vápnik trvalo k dispozícii a denne čerstvá voda.

Hlasový prejav

Strnádlik bledý patrí medzi najtichšie a najnepretržitejšie vtáky prériovej kroviny — jeho spev je séria 2–5 krátkych, tupých, insektoidných bzučaní prednášaných samcom z nízkeho kríka počas toku. Bzučania sú si navzájom veľmi podobné, rovnako nízke a pomalé — toto „nehudobné“ ladiace sa viac podobá zvukom hmyzu ako tradičnej vtáčej piesňe. Najčastejšou vokalizáciou mimo toku je krátke ostré `dzip` (kontaktná a poplašná hláska). Druh nenapodobňuje iné zvuky ani ľudskú reč — repertoár je vrodený. V prírode sa po speve ľahko prehliadne, pretože jeho pesnička znie z hustého kroviska ako hmyz.

Typické zvuky

  • Séria insektoidných bzučaní — 2 až 5 krátkych, tupých, rovnako znijúcich, pomalých bzučaní prednášaných samcom z nízkeho kroviskového bidla počas toku; zvuk pripomína hmyz, nie vtáka
  • Kontaktná hláska dzip — krátka, ostrá, ľahko prehliadnuteľná pozývacia a poplašná hláska vydávaná oboma pohlaviami; má silný nástup a rýchle doznieva
  • Tichý migračný kontakt — počas ťahu sa jedince ozývajú jemnými hláskami v skupinách zmiešaných s Chipping Sparrows a Brewer's Sparrows
  • Nepodobá sa na iné vtáčie spevy — absence melodickej frázy alebo trylku je sama o sebe identifikačným znakom: ak zrniečkový vrabec znie ako hmyz, je to pravdepodobne strnádlik bledý

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a obsadzovanie teritória — samec spieva sériou insektoidných bzučaní z nízkeho kroviskového bidla a odháňa ostatných samcov
Hniezdna sezóna (máj–júl) — 1–2 vrhy ročne; znáška 3–5 bledozelenkastých vajec s tmavými škvrnami; inkubácia prevažne samicou 10–14 dní
Odchov mláďat — vyletenie po 7–9 dňoch v hniezde; obe pohlavia kŕmia mláďatá hmyzom; mláďatá ešte cca týždeň po vyletení neletia
Pelichanie — po hniezdnej sezóne pred jesennou migráciou; zvýšená potreba energie a bielkovín
Zimovanie (október–marec) — druh migruje na zimoviská od južného Texasu cez Mexiko až po Guatemala; obýva krovinaté a trávnaté plochy
Kompletný migrant — celý areál hniezdi v Kanade a severných USA, celý areál zimuje v južnom Texase, Mexiku a Strednej Amerike; jarný prílet apríl–máj, jesenný odlet august–september

Prostredie a požiadavky

Prostredie (voľne žijúci druh, nechová sa v Európe)
Druh sa v európskej avikultúre prakticky nechová — patrí do voľnej prírody; pre dočasnú záchranársku starostlivosť priestranná zarastená voliéra s hustou prízemnou vegetáciou a krovím
Strnádlik bledý je voľne žijúci, neudomácnený kompletný migrant a štandard klietkového chovu preň neexistuje. V prírode trávi väčšinu času v nízkych kroviskách a pri zemi, kde zbiera semená a loví hmyz. Pri dočasnej záchranárskej starostlivosti potrebuje pokojné, kryté a bezpečné prostredie s hustými úkrytmi a nízkym bidlom. Trvalý chov nie je vhodný.
Spoločenské správanie
V hniezdnom období teritoriálne páry; počas migrácie a zimy v malých zmiešaných kŕdlikoch, niekedy spolu so Strnádlikmi vrabčími a Brewerovými
V hniezdnej sezóne samec háji teritórium spevom. Mimo sezóny a počas migrácie sa vtáky pohybujú v malých kŕdlikoch — v Great Plains ich možno nachádzať spoločne s Chipping Sparrows a Brewer's Sparrows, čo sťažuje identifikáciu.
Biotop a podnebie
Krovinaté otvorené plochy, porastaté prériové okraje, medzipolia, zárasty po požiari a porasty jack pine — od juhozápadnej Kanady po severné USA; zimoviská v suchých kríčnatých biotopoch Mexika a Guatemaly
Druh uprednostňuje otvorené plochy s roztrúsenými kríkmi alebo nízkymi stromami ako hniezdiská a pozorovacie posty pre samca. Vyhýba sa hustým lesom aj holým poliach bez vegetácie. Na zimoviskách obýva suchú kríčnatú a trávnatú krajinu v Mexiku a Strednej Amerike.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Misovité hniezdo zo suchých tráv a bylinných stoniek vystlané jemnými vláknami a srsti; umiestňuje sa nízko v kríku alebo v hustej nízkej bylinnnej vegetácii, zvyčajne do 1,5 m nad zemou
Samica stavia pevné misovité hniezdo prevažne zo suchých tráv, bylinných stoniek a malých konárov, vystlané jemnými vláknami, chĺpkami a srsti. Znáška obsahuje 3–5 bledozelenkastých vajec s tmavohnedými škvrnami zosústredených na tupom konci. Inkubácia trvá 10–14 dní (väčšina zdrojov udáva 10–12 dní), prevažne samicou; samec ju kŕmi a stráži teritórium. Ročne 1–2 vrhy. Hniezdenie sťažuje parazitizmus Červienkou hovniváľom.
Kúpanie a hygiena
Vo voľnej prírode sa kúpe v plytkých kalužiach, rose na vegetácii; pri dočasnej starostlivosti plytká miska s čistou vodou
Vo voľnej prírode sa drobné vrabcovce kúpu v plytkých kalužiach a rose. Pri dočasnom držaní zraneného jedinca ponúkni plytkú misku s čistou vodou a udržuj suché, čisté prostredie ako prevenciu plesní a parazitov.
Svetlo, migrácia a denný rytmus
Denný vták s výrazným sezónnym (migračným) rytmom — jarný prílet na hniezdiská (apríl–máj), jesenný odlet na zimoviská (august–september)
Strnádlik bledý je kompletný migrant — celý druh hniezdi v Kanade a severných USA a celý druh zimuje od južného Texasu cez Mexiko po Guatemalu. Jarná migrácia prebieha prevažne cez veľké pláne; jesenné jedince sa niekedy zastavujú na atlantickom alebo tichomorskom pobreží. Tento sezónny rytmus nemožno v zajatí napodobniť.

Rozmnožovací cyklus

Tok a teritórium
Apríl–máj (po prílete na hniezdiská); samec spieva z nízkeho kroviskového bidla

Samec po jarnom prílete obsadzuje teritórium sériou insektoidných bzučaní — nemelodickej a krátkej piesni z nízkeho kríka. Háji priestor vokaciou a vyháňa súperov. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými drobnými vrabcovce; presné druh-špecifické údaje nie sú dostupné). Druh je monogamný na sezónu.

Hniezdo a znáška
Znáška 3–5 vajec (zdroj: Audubon, BirdWeb, Wikipedia EN); hniezdna sezóna máj–júl

Samica stavia misovité hniezdo prevažne zo suchých tráv a bylinných stoniek, vystlané jemnými vláknami a srsti, umiestnené nízko v kríku alebo v hustej bylinnnej vegetácii (zvyčajne do 1,5 m, výnimočne do 5 stôp). Znáša 3–5 bledozelenkastých vajec s tmavohnedými škvrnami zosústredených na tupom konci. Hniezda sú často parazitované Červienkou hovniváľom (Molothrus ater). Ročne 1–2 vrhy.

Inkubácia
10–14 dní (väčšina zdrojov uvádza ~11–12 dní); prevažne samica

Na vajciach sedí prevažne samica; samec jej prináša potravu a stráži okolie hniezda. Audubon a BirdWeb uvádzajú inkubáciu 10–14 dní; South Dakota Birds konkrétnejšie ~12 dní; Wikipedia EN ~11 dní. Uvádzame rozmedzie 10–14 dní ako objem overeného rozmedzia z viacerých zdrojov.

Vyliahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz nevyhnutný; mláďatá v hniezde 7–9 dní

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé) a obaja rodičia ich kŕmia predovšetkým hmyzom (húsenice, koníky, drobné chrobáky). Živočíšna bielkovina je v tomto období pre rast mláďat nevyhnutná. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 7–9 dňoch, ale ešte cca ďalší týždeň nie sú schopné lietať a skáču v kríkoch; rodičia ich počas tohto obdobia dokrmujú.

Vyletenie a vývoj mláďat
Hniezdo opúšťajú po 7–9 dňoch; plný let cca ďalší týždeň neskôr

Mláďatá opúšťajú hniezdo po 7–9 dňoch (Audubon, BirdWeb) — veľmi skoro, kým ešte nevedia dobre lietať. Nasledujúci cca týždeň strávia v kríkoch (skáču a lezú), kde ich rodičia dokrmujú. Juvenily sú celkovo hnedavé a menej kontrastné než dospelé jedince — bez ostrého čierneho ohraničenia ušnej škvrny; plné dospelé sfarbenie sa vyvíja pelichaním.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pohlavná dospelosť pravdepodobne v 1. roku; maximum vo voľnej prírode cca 7 rokov

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s drobnými vrabcovcami sa odhaduje na prvý rok života. Maximálna zaznamenaná dĺžka života je najmenej 6 rokov a 11 mesiacov (jedinca opätovne odchytili pri krúžkovaní v Alberte v roku 1995; AllAboutBirds / Cornell Lab). Oiseaux.net uvádza orientačne až 8 rokov; medzi zdrojmi nie je rozpor, len rôzna báza údajov.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Strnádlik bledý 13–15 cm Strnádlik vrabčí 12–15 cm Strnádlik Brewerov 12–15 cm Strnádlik škvrnitý 17–21 cm
Strnádlik bledý Strnádlik vrabčí (Spizella passerina) Strnádlik Brewerov (Spizella breweri) Strnádlik škvrnitý (Pipilo maculatus)
Dĺžka13–15 cm12–15 cm12–15 cm17–21 cm
Váha11–14 g11–16 gpresné údaje neoverené (podobná hmotnosť ako pallida)33–49 g
Dožitiemax. zaznamenaných 6 r 11 mes (krúžkovanie Alberta 1989–1995, AllAboutBirds); orientačne do cca 7–8 rdo cca 9 r (AnAge)presné údaje neoverenédo 11 r vo voľnej prírode (USGS BBL)
OchranaIUCN LC (klesajúci trend, ~51 % pokles 1966–2015), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
CharakteristikaBledý a nenápadný; hnedá ušná škvrna OSTRO orámovaná čiernymi líniami; bledý stredový temenný prúžok; sivý záhlavný golier; svetlé lores; neprúžkovaná buffy hruď; hnedý trtáč; samec a samica podobníV hniezdnom rúchu ryšavé (gaštanové) temeno, výrazná čierna línia cez oko (tmavé lores) a sivý trtáč — odlišuje od strnádlika bledého; mimohniezdne rúcho podobnejšie, ale zachováva sivý trtáčMenej kontrastná tvár bez ostrého čierneho ohraničenia ušnej škvrny; bledý celkový vzhľad bez výrazného stredového temenného prúžku; uniformnejší ako strnádlik bledý; rozpoznanie vyžaduje skúsenosťOveľa väčší; samec s čiernou kapucňou, bielymi škvrnami na krídlach a hrdzavými bokmi; červené oko; dlhý chvost; výrazne farebnejší a väčší než strnádlik bledý
AreálHniezdi v krovitých prérijných biotopoch južnej Kanady a severných USA; zimuje od j. Texasu cez Mexiko po Guatemalu; kompletný migrant; ťah cez Great PlainsHniezdny areál: väčšina Severnej Ameriky; zimuje na juhu USA a v Mexiku; bežnejší a rozšírenejší než strnádlik bledý; viac v parkoch a záhradáchHniezdny areál: suché krovinisté pláne a púštne krovie záp. Severnej Ameriky; zimuje v juhozápadných USA a Mexiku; na ťahu sa stretáva so strnádlikom bledým na Great PlainsZáp. Severná Amerika; húštiny a chaparrál; hrablenie v lístí obojnožným skokom vzad; 21 poddruhov

Zaujímavosti

1

Tvárový vzor ako identifikačná kartička — kľúčovým terénnym znakom strnádlika bledého je hnedá ušná škvrna ostro ohraničená čiernymi líniami zhora aj zdola (tvorí akoby vyrezaný obdĺžnik), bledý stredový temenný prúžok, sivý záhlavný golier a svetlé lores (priestor pred okom). Táto kombinácia ho odlišuje od všetkých podobných vrabcov — nie jednotlivé znaky, ale ich celkový súbor.

2

Odlíšenie od Strnádlika vrabčieho (Chipping Sparrow) — najčastejší terénny omyl. Strnádlik vrabčí (Spizella passerina) má v hniezdnom rúchu ryšavé (gaštanové) temeno, sivý trtáč a výraznú tmavú líniu od zobáka cez oko (tmavé lores). Strnádlik bledý má hnedý trtáč, svetlé lores a menej kontrastný golier — v mimohniezdnom rúchu sú si druhy si podobnejšie, ale ušná škvrna bledého je vždy zreteľnejšie orámovaná.

3

Odlíšenie od Strnádlika Brewerovho (Brewer's Sparrow) — druhy sa na ťahu a zimoviskách vyskytujú spolu. Strnádlik Brewerov (Spizella breweri) má menej kontrastnú, „rozmazanejšiu“ tvár bez ostrého čierneho ohraničenia ušnej škvrny a bez výrazného stredového temenného prúžku — celková tvár je uniformnejšia a bledšia. Strnádlik bledý je kontrastnejší a má čistejšie ohraničenú ušnú škvrnu.

4

Hmyzu podobný spev — nemelodický a zámerný — spev samca je séria 2–5 krátkych, rovnako znejúcich, tupých bzučaní, prednášaných pomalým rytmom. Každé bzučanie trvá asi 1 sekundu a zvuk viac pripomína cvrčanie hmyzu než vtáčiu pesničku. Tento nemelodický prejav je sám o sebe identifikačným znakom — ak zrniečkový vrabec na prérii bzučí ako hmyz, je to pravdepodobne strnádlik bledý.

5

Kompletný migrant s tisíckilometrovou trasou — druh je unikátnym príkladom kompletnej migrácie: celá populácia opúšťa hniezdny areál (Kanada a severné USA) a celá zimuje na juhu (Texas, Mexiko, Guatemala). Ťah prebieha prevažne cez Great Plains, no jesenné exempláre sa niekedy objavujú na atlantickom aj tichomorskom pobreží ako stratilosy (vagranty).

6

Populačný pokles napriek LC statusu — hoci IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC), severoamerické Breeding Bird Surveys dokumentujú pokles populácie o cca 51 % od roku 1966 do 2015. Odhad celkovej populácie je 56 miliónov jedincov (Partners in Flight), z ktorých 85–90 % hniezdi v Kanade. Hlavnými príčinami poklesu sú strata prériových biotopov (premena na ornú pôdu a urbanizácia) a parazitizmus Červienkou hovniváľom (Molothrus ater).

7

Červienka hovniváľ ako hniezdny parazit — strnádlik bledý je jedným z najčastejších hostiteľov Červienky hovniváľovej (Molothrus ater) v prérijnej krajine. Červienka kladie vajcia do hniezda strnádlika, ktorý väčšinou vajce nerozozná a odchová cudzie mláďa na úkor vlastných. Parazitizmus je na niektorých miestach zodpovedný za veľmi nízku hniezdnu úspešnosť kolónií.

8

Monotypický druh s dlhou históriou klasifikácie — druh opísal William Swainson v roku 1832 podľa exemplára z Carlton House v dnešnom Saskatchewane (Kanada), pôvodne ako Emberiza pallida. Neskoršia revízia ho preradila do rodu Spizella. Latinský prívlasok pallida (lat. bledý) výstižne opisuje celkový nenápadný, nevýrazný vzhľad vtáka — na rozdiel od farebnejších vrabcov z rovnakého rodu.

Taxonomická klasifikácia

species Strnádlik bledý (Spizella pallida)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Passerellidae (strnádlikovité)
Rod Spizella Bonaparte, 1831
Druh Spizella pallida Swainson, 1832
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — severoamerický prériový druh; v európskej avikultúre sa prakticky nechová
Poddruhy Druh je monotypický — aktuálna taxonómia (IOC World Bird List, Birds of the World, Avibase) nerozoznáva poddruhy. Opísal ho William Swainson v roku 1832 podľa exemplára zo Saskatchewan (Carlton House). Pôvodný latinský opis bol Emberiza pallida; neskôr preradený do rodu Spizella. Meno pallida (lat. bledý, nevýrazný) odkazuje na celkový bledý, nenápadný vzhľad vtáka.
Avibase_ID 486265CF44FC17F2

? Často kladené otázky

V praxi nie. Strnádlik bledý je voľne žijúci kompletný migrant hniezdiaci v prériových kroviskách Severnej Ameriky, ktorý sa v európskej avikultúre prakticky nechová — nie je etablovaný ako klietkový druh a chovateľské skúsenosti s ním neexistujú. Táto stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter. Najlepší spôsob, ako sa s týmto druhom stretnúť, je pozorovanie v jeho prirodzenom areáli.

Kľúčové rozdiely: Strnádlik bledý má svetlé lores (priestor pred okom bez tmavého pásu), hnedý trtáč a hnedú ušnú škvrnu ostro ohraničenú čiernymi líniami. Strnádlik vrabčí (Spizella passerina) má v hniezdnom rúchu ryšavé temeno, tmavé lores a výraznú čiernu líniu cez oko a sivý trtáč. V mimohniezdnom rúchu sú si podobnejšie — vtedy pomáha sivý golier a ohraničená ušná škvrna strnádlika bledého.

Spev samca je séria 2–5 krátkych, tupých, insektoidných bzučaní — nemelodický zvuk, viac podobný cvrčaniu hmyzu ako vtáčej piesni. Jednotlivé bzučania sú si navzájom veľmi podobné, rovnako nízke a pomalé. Tento nehudobný charakter je sám o sebe identifikačným znakom. Bežnou komunikačnou hláskou je tiché krátke `dzip`.

Hniezdi v krovitých otvorených plochách (prérijné kroviny, okraje polí, zárasty po požiari, porasty jack pine) južnej Kanady (hlavne Saskatchewan, Alberta, Manitoba) a severných USA (Great Plains). Zimuje od južného Texasu cez celé Mexiko až po Guatemalu a časť Strednej Ameriky. Je to kompletný migrant — celá populácia každý rok presúva areál; ťah prebieha prevažne cez Great Plains.

IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC), no s klesajúcim populačným trendom — od roku 1966 do 2015 ubudlo zhruba 51 % populácie (North American Breeding Bird Survey). Druh nie je v žiadnej prílohe CITES. Slovenský zákon č. 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR). V rámci USA je chránený Zákonom o sťahovavých vtákoch (Migratory Bird Treaty Act).

Samica znáša 3–5 bledozelenkastých vajec s tmavohnedými škvrnami (najčastejšie 4 vajcia) do misovitého hniezda umiestneného nízko v kríku alebo v bylinnnej vegetácii (zvyčajne do 1,5 m nad zemou). Inkubácia trvá 10–14 dní (väčšina zdrojov uvádza 10–12 dní) a na vajciach sedí prevažne samica. Mláďatá opúšťajú hniezdo veľmi skoro — po 7–9 dňoch v hniezde, ďalší týždeň sa zdržiavajú v kríkoch neschopné letu. Hniezdia 1–2 vrhy ročne.

Hoci IUCN kategória Least Concern (LC) znamená, že pokles zatiaľ nedosiahol kritickú hranicu, severoamerické dlhodobé monitorovacie programy (North American BBS) dokumentujú pokles cca 51 % za 50 rokov (1966–2015). Hlavnými príčinami sú: (1) strata prériových biotopov — premena trávnatých plôch s krovinami na ornú pôdu a urbanizácia; (2) parazitizmus Červienkou hovniváľom (Molothrus ater) — tento hniezdobijec na mnohých miestach výrazne znižuje hniezdnu úspešnosť strnádlika bledého.

ZDROJ: Avibase (Spizella pallida, ID 486265CF44FC17F2, SK názov strnádlik bledý, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=486265CF44FC17F2), Wikipedia EN (Clay-colored sparrow — dĺžka 5,1–6 palcov =

 Video — Strnádlik bledý

Strnádlik bledý (Spizella pallida) — spev a hlas v prírode

Strnádlik bledý (Spizella pallida) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Clay-colored Sparrow, Česky:   strnádka pruhohlavá, Nemecky:   Fahlammer, Španielsky:   Chingolo Pálido, Francúzsky:   Bruant des plaines, Taliansky:   Passero argilla, Holandsky:   Bleke Gors, Portugalsky:   tico-tico-pálido, Poľsky:   spizela blada, Maďarsky:   agyagszínű verébsármány, Rusky:   Бледная воробьиная овсянка, Japonsky:   ウスヒメドリ, Latinsky:   Spizella pallida Swainson, 1832