Strnádka zlatobrvá (Emberiza chrysophrys)

Emberizidae (strnádkovité)

Strnádka zlatobrvá

Emberiza chrysophrys — drobný sťahovavý spevavec sibírskej tajgy s čiernou hlavou samca a nápadným žlto-bielym obočím, zimujúci vo východnej Číne

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN) — druh má veľmi rozsiahly areál a nepredpokladá sa, že by sa blížil k prahom zraniteľnosti podľa kritérií veľkosti areálu či poklesu populácie. Globálna veľkosť populácie nebola presne vyčíslená a populačný trend nie je kvantifikovaný, no nepredpokladá sa rýchly pokles. Potenciálne hrozby zahŕňajú zmeny a fragmentáciu lesných biotopov v tajge a lokálny odchyt či lov v zimoviskách vo východnej Ázii. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. (Presný rok poslednej revízie hodnotenia sa nepodarilo z verejných zdrojov jednoznačne overiť; uvádzaný rok je orientačný.)
Dĺžka13–15 cm (16–24 g)
PôvodSibírska tajga; zimuje vo východnej Číne
PovahaPlachý, aktívny, sťahovavý spevavec
StravaPrevažne semená; mláďatá hmyz
Dožitiepresné údaje neoverené (cca 9 r max. v prírode)
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

55% 25% 10% STRAVA zloženie
Semená tráv, bylín a ostríc — v prírode hlavná zložka stravy dospelých vtákov mimo hniezdneho obdobia, zbierané pri zemi a na bylinách 55%
Hmyz a bezstavovce — chrobáky, húsenice, larvy, pavúky; sezónne dôležité, najmä v hniezdnom období na kŕmenie mláďat 25%
Komerčná zmes pre strnádky a zrnožravce (s prosom, kanárím semenom, ovsom) — orientačný základ vo voliére (chov je však raritný) 10%
Naklíčené semená a zelené krmivo — hviezdica, púpava, mladé výhonky tráv; vitamínový doplnok 6%
Minerály a doplnky — vápnik, sépiová kosť, grit; nevyhnutné pre samice v hniezdnej perióde a pre trávenie semien 4%

Odporúčané potraviny

  • Kvalitná zmes pre strnádky a zrnožravce — proso (rôzne druhy), kanárie semeno, ovos, plevové semená; orientačný základ pri raritnom voliérovom chove
  • Hmyz a živá potrava — múčne červy (Tenebrio), drobné cvrčky, vaječné krmivo; v prírode nevyhnutné na odchov mláďat, vo voliére dôležitá bielkovinová zložka
  • Semená tráv, bylín a burín — pôvodný základ stravy dospelých vtákov; ponúkaj rozmanitú zmes drobných semien
  • Naklíčené semená — mäkká, ľahko stráviteľná a vitamínmi bohatá forma (umyté, nepostriekané)
  • Zelené krmivo — hviezdica prostredná, mladá púpava, mladé výhonky tráv a metličky semien
  • Ovocie a bobule ako doplnok — drobné kúsky jablka, bobule (drobný podiel, nie základ)
  • Vitamíny a minerály — vápnik a vitamín D3, najmä pre samice v hniezdnej perióde
  • Sépiová kosť (cuttlebone) a grit — trvalo k dispozícii (správne trávenie semien a prevencia zadržania vajca)
  • Čerstvá pitná voda denne a plytká miska na kúpanie — vymieňaná každý deň

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre vtáky
  • Cibuľa, cesnak, pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Soľ, slané, korenené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) semená, zelenina a hmyz neznámeho pôvodu — riziko otravy
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté krmivo a živá potrava — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Výlučne tučné olejnaté semená (slnečnica, konopa) ako základ — vedú k obezite a stukovateniu pečene; len malý doplnok
Tip od odborníka Strnádka zlatobrvá je v prvom rade zrnožravec so silným sezónnym podielom hmyzu — v prírode sa dospelé vtáky živia prevažne semenami tráv, bylín a ostríc, ktoré zbierajú pri zemi, no mláďatá kŕmia takmer výhradne hmyzom (chrobáky, húsenice, larvy, pavúky). Toto je kľúčové: bez živej potravy v hniezdnom období rodičia mláďatá nedokŕmia. Pri prípadnom (raritnom) voliérovom chove by základom dennej dávky bola kvalitná zmes drobných semien (proso, kanárie semeno, ovos), doplnená naklíčenými semenami, zeleným krmivom a v sezóne pravidelnou živou potravou (múčne červy, drobné cvrčky, vaječné krmivo). Vápnik, sépiová kosť a grit majú byť k dispozícii trvalo — grit pomáha tráviť tvrdé semená, vápnik je nevyhnutný pre samice pri tvorbe vajec. Čistá pitná voda a plytká kúpacia miska s dennou výmenou sú samozrejmosťou. Tieto odporúčania sú extrapolované zo všeobecných zásad chovu strnádok rodu Emberiza — druh sa v avikultúre prakticky nechová a konkrétne overené chovateľské postupy preň nie sú v literatúre k dispozícii.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.6
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Strnádka zlatobrvá je stredne hlasný drobný spevavec — samec má príjemný, tichý a melodický spev a krátke pozývacie hlásky. Nejde o hlučný druh, jeho hlas neprenikne cez steny tak ako škrekot väčších vtákov. V prírode spieva najmä počas hniezdnej sezóny; mimo nej je nenápadný. Pre okolie či susedov nepredstavuje záťaž.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Strnádka zlatobrvá nie je maznavý vták na ruku — ako všetky strnádky ide o plachý, voľne žijúci druh, ktorý sa fyzickému kontaktu s človekom vyhýba a manipulácia ho silne stresuje. Je to vták výlučne na pozorovanie, nie na hladkanie či nosenie na ruke.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny a čulý drobný spevavec — strnádka zlatobrvá je počas dňa stále v pohybe, poskakuje v podraste, prehľadáva vetvičky a zem za semenami a hmyzom. V prírode je migrant, ktorý prekonáva tisíce kilometrov medzi Sibírou a Čínou, takže potreba pohybu je vysoká. Pri prípadnom chove by potrebovala priestrannú zarastenú voliéru s vetvami, kríkmi a možnosťou hrabať pri zemi; v tesnej klietke by trpela nedostatkom pohybu.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Strnádka zlatobrvá nenapodobňuje ľudskú reč — strnádky túto schopnosť nemajú. Jej hlasový prejav je vrodený melodický spev a jednoduché pozývacie a varovné hlásky. Reč sa nenaučí a nepatrí medzi druhy, ktoré by sa dali cvičiť na napodobňovanie zvukov či slov.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Strnádka zlatobrvá patrí medzi tiché a melodické drobné spevavce. Spev samca je jednoduchá, príjemná a pomerne tichá séria čistých a jemne klesajúcich tónov, typická pre strnádky rodu Emberiza — krátka strofa opakovaná z vyvýšeného miesta v ihličnatom poraste počas hniezdnej sezóny. Najčastejšou hláskou je ostré, krátke kovové „cik" (tzik/tic), ktoré druh vydáva ako pozývací a varovný signál, najmä pri vyrušení alebo v lete. Druh nie je hlučný a jeho hlas neprenikne cez steny tak ako volania väčších vtákov. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár spevu a hlások je vrodený. Presný detailný popis spevu tohto druhu je v literatúre obmedzený, keďže ide o málo preštudovaný druh hlbokej sibírskej tajgy.

Dokáže hovoriť? Strnádka zlatobrvá nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Strnádky túto schopnosť nemajú — spev aj jednoduché pozývacie a varovné hlásky sú vrodené. Reč sa nenaučí a nie je to druh vhodný na cvičenie hlasovej nápodoby.

Typické zvuky

  • Spev samca — jednoduchá, melodická a pomerne tichá séria čistých, jemne klesajúcich tónov, opakovaná z vyvýšeného miesta v hniezdnej sezóne
  • Pozývacia hláska — ostré, krátke kovové „cik" (tzik/tic), typické pre strnádky; vydávané pri kontakte a v lete
  • Varovný hlas — opakované ostré tóny pri vyrušení alebo priblížení nebezpečenstva, signalizujúce nepokoj
  • Kontaktné hlásky v skupine — tiché, jemné cvrlikanie mimo hniezdneho obdobia, najmä počas migrácie a zimovania v húštinách

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (jún–júl) v sibírskej tajge — krátke severské leto (zdroj: Wikipedia, Planet of Birds)
Tok — samec spieva z vyvýšeného miesta v ihličnatom poraste, obhajuje teritórium a priťahuje samicu
Odchov mláďat — samica znáša zvyčajne 3–5 vajec; mláďatá sa kŕmia hmyzom (presná dĺžka inkubácie a hniezdneho vývoja pre tento druh neoverené)
Zimovanie a pokoj — vo východnej a juhovýchodnej Číne; mimo sezóny sa zdržiava v húštinách a na okrajoch lesov v menších skupinách
Pelichanie — po hniezdnej sezóne pred jesennou migráciou; zvýšená potreba bielkovín a vápnika na tvorbu nového peria
Celoročne (pri orientačnom voliérovom chove): čerstvá pitná voda denne, sépiová kosť a grit trvalo, plytká kúpacia miska; v zime prístup do chráneného nemrznúceho priestoru

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Druh, ktorý sa v avikultúre prakticky nechová — strnádka zlatobrvá je voľne žijúci sibírsky druh tajgy, ktorý sa v európskych chovoch nevyskytuje a nie je vhodný pre začiatočníka ani bežného chovateľa. Hypoteticky by išlo o náročnejšieho voliérového zrnožravca vyžadujúceho priestrannú zarastenú voliéru, pestrú zrnitú stravu so živou potravou v sezóne a chránený nemrznúci priestor v zime. Vzhľadom na takmer úplnú absenciu chovateľských skúseností sú akékoľvek odporúčania orientačné a extrapolované zo zásad chovu iných strnádok rodu Emberiza. Vo väčšine prípadov ide o druh na pozorovanie v prírode, nie na chov.
Priestor Pri hypotetickom (raritnom) chove páru: priestranná zarastená voliéra, orientačne min. 2 × 1 × 2 m, najlepšie viac (analógiou s chovom drobných zrnožravých strnádok). Druh sa pohybuje v podraste a pri zemi — vybav voliéru kríkmi, hustou prízemnou vegetáciou, vetvami rôznej hrúbky, metličkami tráv a plytkou miskou na kúpanie. Ideálna je vonkajšia voliéra s krytou, nemrznúcou časťou pre chladné mesiace. Zdôrazňujeme, že druh sa v avikultúre bežne nechová a rozmery sú len orientačné; v praxi ide o vtáka na pozorovanie vo voľnej prírode.
Deti v domácnosti Druh na pozorovanie v prírode, nie na chov v domácnosti. Strnádka zlatobrvá je plachý voľne žijúci sibírsky vták, ktorý sa v chovoch prakticky nevyskytuje a nie je určený na manipuláciu ani maznanie. Pre rodiny s deťmi je hodnotná skôr ako téma na spoznávanie vtáctva tajgy — krásny príklad migranta, ktorý každú jeseň prekonáva tisíce kilometrov zo Sibíri do Číny. Ak by sa dieťa s druhom stretlo pri pozorovaní v teréne, platí: (1) vtáka nevyrušovať a neplašiť; (2) pozorovať z diaľky, najlepšie ďalekohľadom; (3) rešpektovať jeho životný priestor.
Hlučnosť Áno z hľadiska hlasitosti — strnádka zlatobrvá je relatívne tichý drobný spevavec s jemným melodickým spevom, ktorý neruší susedov. Druh sa však v avikultúre prakticky nechová; nejde o typického bytového ani voliérového vtáka, ide o voľne žijúci sibírsky druh tajgy.
Verdikt odborníka Strnádka zlatobrvá (Emberiza chrysophrys) je malá až stredne malá sťahovavá strnádka (približne 13–15 cm, asi 16–24 g) z čeľade strnádkovité (Emberizidae) s pomerne veľkou hlavou a mohutným ružovkastým zobákom. Druh je nápadný pohlavným dimorfizmom: tokajúci samec má prevažne čiernu hlavu s bielym temenným prúžkom, bielou lícnou líniou a bielym hrdlom, pričom jeho najvýraznejším znakom je obočný pruh, ktorý je vpredu sýto žltý a vzadu prechádza do bielej. Vrch tela je hnedý a husto čiarkovaný, spodok biely s okrovým nádychom na bokoch a jemným tmavým čiarkovaním; krídla nesú dva svetlé pruhy. Samica a mladé vtáky sú výrazne nevýraznejšie — na hlave majú namiesto čiernej hnedú farbu a tlmenejšiu kresbu, no vždy im ostáva aspoň náznak žltej v obočí a náznak bieleho temenného prúžku, čo ich pomáha odlíšiť od podobnej strnádky maličkej. Druh hniezdi vo vlhkej ihličnatej tajge so smrekmi, borovicami a smrekovcami a s dobre vyvinutým podrastom v páse medzi Bajkalom a Ochotským morom; samica stavia dobre ukryté hniezdo nízko nad zemou a znáša zvyčajne 3–5 vajec (často sa uvádzajú 4). V prírode sa dospelé vtáky živia prevažne semenami, mláďatá kŕmia hmyzom. Je to migrant — zimuje vo východnej a juhovýchodnej Číne (oblasť Fu-ťien a dolného toku Jang-c'-ťiang) a do západnej Európy zalietava len veľmi zriedkavo ako vágrant. Spev samca je jednoduchý, melodický a pomerne tichý, najčastejšou hláskou je ostré kovové „cik". V avikultúre sa druh prakticky nechová — ide o málo známeho voľne žijúceho obyvateľa tajgy, ktorý sa v európskych chovoch nevyskytuje; nie je to typický klietkový vták a akékoľvek chovateľské odporúčania sú len orientačné. Presná dĺžka inkubácie a hniezdneho vývoja pre tento druh nie sú v dostupných zdrojoch spoľahlivo overené. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC); nie je zaradený v CITES. Mnohé aspekty jeho ekológie zostávajú slabo preskúmané.

Prostredie a požiadavky

Voliéra (druh sa však bežne nechová)
Pri hypotetickom chove priestranná zarastená voliéra, orientačne min. 2 × 1 × 2 m pre pár — malá klietka je nevhodná; v praxi sa druh v avikultúre nevyskytuje
Strnádka zlatobrvá je aktívny migrujúci spevavec, ktorý sa v prírode pohybuje v podraste a pri zemi. Pri prípadnom (raritnom) chove by potrebovala priestrannú voliéru s hustou prízemnou vegetáciou, kríkmi, vetvami rôznej hrúbky a metličkami tráv. Zdôrazňujeme, že druh sa v avikultúre prakticky nechová a údaje sú orientačné — ide predovšetkým o vtáka na pozorovanie v prírode.
Spoločnosť
V prírode hniezdi v pároch a teritoriálne; mimo sezóny sa pohybuje v menších skupinách počas migrácie a zimovania
Počas hniezdnej sezóny je druh teritoriálny a žije v pároch, samec obhajuje teritórium spevom. Mimo hniezdneho obdobia (migrácia, zimovanie) sa zdržiava v menších voľných skupinách v húštinách a na okrajoch lesov. Pri prípadnom chove by sólová izolácia nebola ideálna — drobné strnádky sú sociálnejšie mimo hniezdenia.
Teplota
Otužilý druh chladnej tajgy; znesie nízke teploty, ale neznáša vlhko a prievan; v zime prístup do nemrznúceho chráneného priestoru
Druh hniezdi v chladnej sibírskej tajge a je prirodzene otužilý voči nízkym teplotám. Pri (hypotetickom) chove je však dôležitejšie chrániť ho pred vlhkom a prievanom než pred samotným chladom; náhle prechladnutie pri vlhku zvyšuje riziko respiračných infekcií. Vonkajšia voliéra vyžaduje suchú bezprievanovú nemrznúcu úkrytovú časť.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Dobre ukryté hniezdo nízko nad zemou (asi 1 m) v malom smreku alebo v podraste; materiál — suché steblá tráv, vnútro vystlané vlnou, srsťou a jemnými steblami
Samica stavia dobre ukryté miskovité hniezdo nízko nad zemou (približne 1 m), typicky v malom smreku alebo v hustom podraste, zo suchých stebiel tráv s vnútrom vystlaným vlnou, srsťou a veľmi jemnými steblami. Hniezdenie prebieha v krátkom severskom lete (jún–júl). Pri (raritnom) chove by druh potreboval husto zarastené kúty a pokoj; časté vyrušovanie vedie k opusteniu hniezda.
Kúpanie a hygiena
Plytká miska na kúpanie s dennou výmenou vody; suché a čisté prostredie
Drobné strnádky sa rady kúpu — pri prípadnom chove ponúkaj plytkú misku s čistou vodou a meň ju denne. Pravidelné čistenie misiek a podestielky a suché prostredie sú základom prevencie plesní (aspergilóza) a črevných parazitov.
Svetlo a denný režim
Druh dlhého severského dňa; hniezdenie viazané na dlhý letný deň a teplo tajgy (jún–júl)
Strnádka zlatobrvá je denný vták viazaný na rytmus dlhého severského leta — hniezdi pri dlhom dni a teple krátkeho sibírskeho leta. Pri (hypotetickom) chove by potrebovala pravidelný cyklus svetla a tmy s dostatkom pokojného nočného odpočinku; predĺženie dňa a teplo stimulujú hniezdnu náladu, kratší deň je obdobím pokoja.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Máj–jún (začiatok hniezdnej sezóny v tajge); hniezdenie jún–júl

Po prílete na hniezdiská samec obsadzuje teritórium a spieva z vyvýšeného miesta v ihličnatom poraste, čím priťahuje samicu a obhajuje územie. Hniezdenie je viazané na krátke severské leto — hlavná sezóna prebieha v júni a júli. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s inými strnádkami; presné údaje pre tento druh neoverené).

Hniezdo a znáška
Zvyčajne 3–5 vajec (často uvádzané 4); jedno hniezdenie ročne

Samica stavia dobre ukryté miskovité hniezdo nízko nad zemou (približne 1 m) v malom smreku alebo v hustom podraste, zo suchých stebiel tráv s vnútrom vystlaným vlnou, srsťou a jemnými steblami. Znáša zvyčajne 3–5 vajec (Wikipedia uvádza znášku 4 vajec, Planet of Birds 3–5). Vzhľadom na krátke severské leto má druh spravidla jedno hniezdenie do roka. Hniezdo je dobre maskované — druh hniezdi skryto.

Inkubácia
Presná dĺžka pre tento druh neoverená (u príbuzných strnádok orientačne 11–13 dní)

Presná dĺžka inkubácie pre strnádku zlatobrvú nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overená. U príbuzných strnádok rodu Emberiza trvá inkubácia orientačne 11–13 dní a na vajciach sedí prevažne samica (uvádzame ako orientačné, nie druh-špecifické). V tomto období je kľúčový pokoj a nerušenie hniezda.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; mláďatá sa kŕmia hmyzom

Mláďatá sa liahnu holé a slepé. Mláďatá sa kŕmia hmyzom (chrobáky, húsenice, larvy, pavúky) — živočíšna bielkovina je v tomto období nevyhnutná pre ich rast, hoci dospelé vtáky sa inak živia prevažne semenami. Na kŕmení sa podieľajú obaja rodičia. Bez dostatku hmyzu by mláďatá neprežili.

Vyletenie a vývoj mláďat
Presná dĺžka hniezdneho vývoja a vek vyletenia pre tento druh neoverené

Presná dĺžka hniezdneho vývoja a vek vyletenia pre tento druh nie sú v dostupných zdrojoch overené. Mladé vtáky sú celkovo hnedastejšie a nevýraznejšie než dospelé samce — na hlave majú hnedú farbu namiesto čiernej a tlmenejšiu kresbu, no aj u nich ostáva aspoň náznak žltej v obočí a náznak bieleho temenného prúžku. Po vyletení rodičia mláďatá ešte istý čas dokrmujú; mláďatá sa pripravujú na svoju prvú jesennú migráciu do Číny.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku života — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s inými drobnými strnádkami rodu Emberiza sa predpokladá hniezdenie už v prvom roku života. Plné dospelé sfarbenie (najmä výrazná čierna hlava so žlto-bielym obočím u samca) nadobúdajú mladé vtáky postupne pelichaním.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí prakticky nechová a neochočuje — ide o plachého voľne žijúceho vtáka. Skutočné ochočenie na ruku nie je reálnym ani vhodným cieľom; vták je určený na pozorovanie, nie na manipuláciu.

Strnádka zlatobrvá je plachý, voľne žijúci sibírsky druh tajgy, ktorý sa v avikultúre prakticky nechová a neochočuje sa. Ako všetky strnádky sa fyzickému kontaktu s človekom vyhýba a manipulácia ju silne stresuje. Nie je to vták na ruku a nie je vhodným kandidátom na skrotenie. Ak by sa hypoteticky držala vo voliére, jediným reálnym cieľom by bolo, aby si zvykla na pravidelnú obsluhu a prestala panikáriť — pomáha pokojné a pomalé správanie pri voliére, pravidelné kŕmenie v rovnaký čas a dostatok úkrytov v hustej vegetácii. Druh patrí predovšetkým na pozorovanie v prírode.

1

Akceptuj, že ide o voľne žijúci, neochočiteľný druh — cieľom nie je krotenie na ruku, ale prípadné zvyknutie na pravidelnú obsluhu

2

Pri (hypotetickej) voliére sa pohybuj pokojne a pomaly — náhle pohyby a hlasné zvuky plachú strnádku plašia

3

Kŕm v rovnaký čas a ponúkaj obľúbenú potravu (drobné semená, naklíčené semená, v sezóne živý hmyz) — vták si spojí tvoju prítomnosť s pokojom a krmivom

4

Zabezpeč dostatok hustej vegetácie a úkrytov — pocit bezpečia plachému druhu znižuje stres viac než akýkoľvek pokus o priame skrotenie

Cena a kde kúpiť

presné údaje neoverené — druh sa v avikultúre prakticky nechová a v SR/ČR sa bežne nepredáva (žiadne overené trhové ceny)

Strnádka zlatobrvá sa v SR ani ČR bežne nechová ani nepredáva — ide o voľne žijúci sibírsky druh tajgy, ktorý sa v európskej avikultúre prakticky nevyskytuje. Overené trhové ceny pre tento druh neexistujú a nepodarilo sa ich získať z verejných inzerátov. Druh nie je zaradený v CITES. Vo väčšine prípadov ide o vtáka, ktorého možno pozorovať vo voľnej prírode (v Európe len výnimočne ako vzácneho zatúlaného hosťa), nie kúpiť do chovu. Akýkoľvek prípadný legálny chov by podliehal všeobecným veterinárnym a ochranárskym predpisom a vyžadoval by doklady o legálnom pôvode jedincov.

Druh sa bežne nepredáva — strnádka zlatobrvá sa v SR/ČR ani vo zvyšku EÚ prakticky nechová; ponuky na trhu sú raritné až žiadne
Pri akejkoľvek (výnimočnej) ponuke vždy over legálny pôvod, krúžkovanie a doklady — nikdy nekupuj vtáka z neznámeho alebo nelegálneho zdroja (odchyt z prírody)
Namiesto kúpy zváž pozorovanie druhu v prírode (birdwatching) — ide o sibírskeho migranta, v Európe len o vzácneho zatúlaného hosťa
Na čo si dať pozor Strnádka zlatobrvá nie je bežne dostupný chovný druh — v avikultúre sa prakticky nevyskytuje a jej kúpa je raritná. Ak by sa niekde objavila ponuka, mimoriadnu pozornosť venuj legálnemu pôvodu (doklady, krúžok) — druh sa nesmie odchytávať z prírody a každý jedinec by mal mať preukázateľný legálny chovný pôvod. Samec a samica sa dajú rozlíšiť podľa sfarbenia hlavy (samec má čiernu hlavu so žlto-bielym obočím, samica je hnedastá a nevýraznejšia), no pri mladých vtákoch je určenie pohlavia neisté a spoľahlivé je DNA-sexovanie. Vo väčšine prípadov je najlepšou „kúpou" tohto druhu zážitok z jeho pozorovania v prírode, nie chov.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Strnádka zlatobrvá 13–15 cm Strnádka maličká 12–14 cm Strnádka sivohlavá 14–16 cm Strnádka kaštieľová / hôrna 13–15 cm Strnádka obyčajná 16–17 cm
Strnádka zlatobrvá Strnádka maličká (Emberiza pusilla) Strnádka sivohlavá (Emberiza spodocephala) Strnádka kaštieľová / hôrna (Emberiza rustica) Strnádka obyčajná (Emberiza citrinella)
Dĺžka13–15 cm12–14 cm14–16 cm13–15 cm16–17 cm
Váha16–24 gcca 13–18 gcca 16–22 gcca 17–23 gcca 24–30 g
Dožitiecca 9 r (max. zaznamenané, voľná príroda)cca 8–10 rcca 8–10 rcca 9–11 rcca 13 r
Hlučnosť5/5 (v avikultúre sa prakticky nechová)4/54/54/53/5
Stav IUCNIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN VU (zraniteľný), bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaSamec: prevažne čierna hlava s bielym temenným prúžkom, obočie vpredu sýto žlté a vzadu biele, biela lícna línia a hrdlo; vrch hnedý čiarkovaný, spodok biely s okrovými bokmi, dva svetlé krídlové pruhy. Samica hnedastá a nevýraznejšiaNajmenšia strnádka; hlava s gaštanovými (tehlovými) lícami a temenným pruhom ohraničeným čiernym, biely očný krúžok; bez výraznej žltej v obočíSamec má sivozelenú hlavu a hruď so žltkastým spodkom a tmavou uzdičkou; vrch hnedý čiarkovaný; samica nevýraznejšia, hnedastá so žltkastým spodkomSamec má čierno-bielu hlavu s krátkou chocholkou, biele obočie (bez žltej), gaštanový prsný pás a gaštanové boky na bielom spodku; samica tlmenejšiaSamec má sýto žltú hlavu a spodok s hrdzavým prsným pásom a hrdzavým kostrcom; vrch hnedý čiarkovaný; samica matnejšia, žltkastá
AreálHniezdi v sibírskej tajge medzi Bajkalom a Ochotským morom; zimuje vo východnej a JV Číne; migrant, v Európe vzácny vágrantHniezdi v tajge a tundre severnej Eurázie, zimuje v J a JV Ázii — odlišuje sa gaštanovými lícami a chýbajúcou žltou v obočí (zlatobrvá má žlto-biele obočie)Hniezdi v Sibíri a vo východnej Ázii, zimuje v JV Ázii — odlišuje sa sivozelenou hlavou a žltkastým spodkom (zlatobrvá má čiernu hlavu so žlto-bielym obočím)Hniezdi vo vlhkej tajge severnej Eurázie, zimuje vo východnej Ázii — odlišuje sa gaštanovým prsným pásom a bielym (nie žltým) obočím; populácia klesá (VU)Bežná hniezdička otvorenej krajiny, polí a okrajov lesov v Európe (vrátane SR) a západnej Ázii — väčšia a celkovo žltá (zlatobrvá je hnedo-čierna so žlto-bielym obočím); v SR stály druh

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena hlasu

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva, vlhkej podestielky alebo zatuchnutej živej potravy. Drobné zrnožravce ňou trpia najmä pri nevhodnej hygiene. Prevencia: čerstvé, suché krmivo, hygienická a dobre vetraná voliéra, suchá podestielka. Liečba antifungálnymi liekmi je dlhá a patrí do rúk aviárneho veterinára.

Kokcidióza a črevné parazity (kokcídie, hlísty)
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť, apatia

Zrnožravce zbierajúce potravu pri zemi sú náchylné na črevné parazity. Prevencia: hygiena voliéry a kŕmnych misiek, čistá voda, pravidelná koprologická kontrola trusu. Liečba cielenými antiparazitikami podľa nálezu pod dohľadom veterinára; nové vtáky drž v karanténe 2–4 týždne.

Zadržanie vajca (egg binding) u samíc
vysoká

Príznaky: Samica nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch okolo kloaky, neschopnosť zniesť vajce

Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav. Najčastejší pri nedostatku vápnika, chlade alebo u príliš mladých samíc. Pomáha teplo, vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: vápnik a vitamín D3 v hniezdnej perióde, sépiová kosť trvalo k dispozícii, teplé prostredie.

Podchladenie a respiračné infekcie
stredná

Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, nechutenstvo, sťažené dýchanie, výtok z nozdier

Hoci druh pochádza z chladnej tajgy a je otužilý, náhle prechladnutie, prievan a vlhko pri nevhodnom (voliérovom) ustajnení zvyšujú riziko nasadajúcich bakteriálnych a plesňových infekcií, najmä u jedincov nezvyknutých na dané podmienky. Prevencia: bezprievanová suchá úkrytová časť, prístup do nemrznúceho priestoru, ochrana pred vlhkom.

Stukovatenie pečene a obezita (pri nevhodnej strave)
stredná

Príznaky: Nadváha, znížená aktivita, namáhavé dýchanie pri pohybe, zhoršená kondícia peria, skrátené dožitie

Pri kŕmení prevahou tučných olejnatých semien (slnečnica, konopa) a nedostatku pohybu hrozí drobným zrnožravcom obezita a stukovatenie pečene. Prevencia: vyvážená zmes drobných semien s malým podielom olejnatých, dostatok zelenej potravy a pohybu v priestrannej voliére, obmedzenie tučných pochúťok.

Prevencia Strnádka zlatobrvá je otužilý druh chladnej tajgy, no v (raritnom) chove platia rovnaké zásady ako pre iné drobné zrnožravce. Zdravie stojí na štyroch pilieroch: (1) Vyvážená strava — pestrá zmes drobných semien s malým podielom olejnatých, naklíčené semená, zelené krmivo a v sezóne živý hmyz; vyhni sa prebytku tučných semien (riziko obezity a stukovatenia pečene). (2) Sucho a ochrana pred prievanom — druh znesie chlad, ale nie vlhko a prievan; zabezpeč suchú bezprievanovú úkrytovú časť a nemrznúci priestor. (3) Hygiena — denná výmena vody, pravidelné čistenie misiek, suchá podestielka; čerstvá živá potrava z čistých chovov ako prevencia parazitov. (4) Karanténa nových vtákov 2–4 týždne a pravidelná kontrola trusu. Pri každom príznaku choroby (ťažké dýchanie, riedky trus, apatia) vyhľadaj aviárneho veterinára. Druh sa však v avikultúre prakticky nechová — ide skôr o vtáka na pozorovanie v prírode.

Zaujímavosti

1

Zlaté obočie ako poznávací znak — druhové meno chrysophrys pochádza zo starogréckeho khrusophrus, čo znamená „zlatobrvý" (so zlatým obočím). Práve vpredu sýto žltý a vzadu biely obočný pruh na inak prevažne čiernej hlave samca je najnápadnejším a najľahšie rozpoznateľným znakom tohto druhu.

2

Výrazný pohlavný dimorfizmus — na rozdiel od mnohých strnádok, kde sú pohlavia podobné, je tu rozdiel zreteľný: samec má čiernu hlavu s bielym temenným prúžkom, bielou lícnou líniou a bielym hrdlom, kým samica je hnedastá a celkovo nevýraznejšia. Aj u samice však vždy ostáva aspoň náznak žltej v obočí.

3

Ľahko zameniteľná so strnádkou maličkou — samice a mladé vtáky možno zameniť so strnádkou maličkou (Emberiza pusilla), ktorá žije v rovnakej oblasti. Spoľahlivým odlišovacím znakom je práve vždy prítomný náznak žltej v obočí a náznak bieleho temenného prúžku u strnádky zlatobrvej.

4

Vták hlbokej sibírskej tajgy — druh hniezdi vo vlhkej ihličnatej tajge so smrekmi, borovicami a smrekovcami a s dobre vyvinutým podrastom, v páse medzi Bajkalom a Ochotským morom. Ide o jedného z charakteristických spevavcov severskej tajgy, ktorého ekológia je dodnes len slabo preskúmaná.

5

Dlhý sťahovavý let — strnádka zlatobrvá je migrant na dlhé vzdialenosti: každú jeseň prekonáva tisíce kilometrov zo sibírskych hniezdísk do zimovísk vo východnej a juhovýchodnej Číne (oblasť Fu-ťien a dolného toku Jang-c'-ťiang). Do západnej Európy zalietava len veľmi zriedkavo ako vzácny zatúlaný hosť (vágrant).

6

Semená pre dospelých, hmyz pre mláďatá — zaujímavou ekologickou črtou je sezónna zmena potravy: dospelé vtáky sa živia prevažne semenami, ale mláďatá kŕmia takmer výhradne hmyzom. Tento vzorec (zrnožravý dospelák, hmyzožravé mláďa) je u strnádok bežný a odráža vysokú potrebu bielkovín pre rast mláďat.

7

Hniezdi skryto a nízko nad zemou — samica stavia dobre ukryté miskovité hniezdo nízko nad zemou (asi 1 m), typicky v malom smreku alebo v hustom podraste, vystlané vlnou, srsťou a jemnými steblami. Skryté hniezdenie pri zemi ho chráni pred predátormi v otvorenej tajge.

8

Monotypický druh opísaný Pallasom — strnádka zlatobrvá je monotypická (nerozoznávajú sa poddruhy) a opísal ju nemecko-ruský prírodovedec Peter Simon Pallas v roku 1776 z Daurskej oblasti v juhovýchodnej Sibíri. Patrí do veľkého rodu Emberiza spolu s ďalšími sibírskymi strnádkami ako strnádka maličká či strnádka sivohlavá.

9

Najmenej ohrozený, no slabo preskúmaný — IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) a nie je zaradený v CITES. Napriek tomu zostáva mnoho aspektov jeho ekológie slabo zdokumentovaných (presná dĺžka inkubácie a hniezdneho vývoja nie sú spoľahlivo overené), keďže hniezdi v ťažko prístupnej hlbokej tajge a v avikultúre sa prakticky nechová.

Taxonomická klasifikácia

species Strnádka zlatobrvá (Emberiza chrysophrys)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Emberizidae (strnádkovité)
Rod Emberiza Linnaeus, 1758
Druh Emberiza chrysophrys Pallas, 1776
Poddruh SR v SR sa pravidelne nevyskytuje — sibírsky druh tajgy; v Európe (vrátane okolitých krajín) ide len o veľmi vzácneho zatúlaného hosťa (vágranta), nie o hniezdiča
Poddruhy Druh je monotypický — IOC World Bird List, oiseaux.net ani ďalšie zoznamy nerozoznávajú poddruhy. Druhové meno chrysophrys pochádza zo starogréckeho khrusophrus, čo znamená zlatobrvý (so zlatým obočím); rodové meno Emberiza je zo starej hornonemčiny Embritz pre strnádku. Druh opísal Peter Simon Pallas v roku 1776 (typová lokalita Daurská oblasť v južnej Čite, juhovýchodná Sibír).
Avibase_ID 4A50E265

? Často kladené otázky

V praxi prakticky nie — druh sa v avikultúre nechová. Strnádka zlatobrvá je voľne žijúci sibírsky druh tajgy, ktorý sa v európskych chovoch nevyskytuje a nie je to typický klietkový vták. Ak by sa hypoteticky chovala, potrebovala by priestrannú zarastenú voliéru (nie malú klietku) s hustou prízemnou vegetáciou, vetvami a možnosťou hrabať pri zemi, pestrú zrnitú stravu so živým hmyzom v sezóne a v zime nemrznúci chránený priestor. Konkrétne overené chovateľské skúsenosti pre tento druh však neexistujú — ide o vtáka určeného skôr na pozorovanie v prírode.

Druh je prevažne zrnožravý so silným sezónnym podielom hmyzu. V prírode sa dospelé vtáky živia hlavne semenami tráv, bylín a ostríc, ktoré zbierajú pri zemi, ale mláďatá kŕmia takmer výhradne hmyzom (chrobáky, húsenice, larvy, pavúky). Pri prípadnom (raritnom) chove by základom bola kvalitná zmes drobných semien (proso, kanárie semeno, ovos), doplnená naklíčenými semenami, zeleným krmivom a v hniezdnej sezóne živou potravou. Vápnik, sépiová kosť a grit majú byť trvalo k dispozícii.

Druh má výrazný pohlavný dimorfizmus. Samec má v hniezdnom šate prevažne čiernu hlavu s bielym temenným prúžkom, bielou lícnou líniou a bielym hrdlom a najmä nápadný obočný pruh, ktorý je vpredu sýto žltý a vzadu biely. Samica (a mladé vtáky) je hnedastá a celkovo nevýraznejšia — na hlave má namiesto čiernej hnedú farbu a tlmenejšiu kresbu, no vždy jej ostáva aspoň náznak žltej v obočí a náznak bieleho temenného prúžku. Pri mladých vtákoch je spoľahlivé určenie pohlavia možné cez DNA-sexovanie.

Nie, nie je to hlučný druh. Spev samca je jednoduchý, melodický a pomerne tichý, typický pre strnádky — krátka strofa čistých klesajúcich tónov, doplnená ostrým kovovým „cik". Jeho hlas neprenikne cez steny tak ako škrekot väčších vtákov a pre okolie nepredstavuje záťaž. Druh sa však v domácnostiach prakticky nechová — ide o voľne žijúceho sibírskeho vtáka, ktorý spieva najmä počas hniezdnej sezóny vo svojom prirodzenom prostredí.

Druh hniezdi v sibírskej tajge v páse medzi Bajkalom a Ochotským morom, vo vlhkých ihličnatých lesoch (smreky, borovice, smrekovce) s dobre vyvinutým podrastom. Je to migrant na dlhé vzdialenosti — zimuje vo východnej a juhovýchodnej Číne (oblasť Fu-ťien a dolného toku Jang-c'-ťiang). Do západnej Európy zalietava len veľmi zriedkavo ako vzácny zatúlaný hosť (vágrant), preto je pre európskych pozorovateľov vtáctva vyhľadávaným úlovkom.

Samica znáša zvyčajne 3–5 vajec (Wikipedia uvádza znášku 4 vajec) do dobre ukrytého hniezda nízko nad zemou. Hniezdenie prebieha v krátkom severskom lete (jún–júl), spravidla jedenkrát do roka. Presná dĺžka inkubácie a hniezdneho vývoja pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overená — u príbuzných strnádok rodu Emberiza trvá inkubácia orientačne 11–13 dní a na vajciach sedí prevažne samica (uvádzame ako orientačné, nie druh-špecifické).

Strnádka zlatobrvá nie je zaradená v žiadnej prílohe CITES. IUCN ju hodnotí ako najmenej ohrozenú (LC) so stabilnou populáciou. Keďže ide o voľne žijúci druh, na všetky voľne žijúce vtáky sa vzťahuje všeobecná ochrana — odchyt z prírody je neprípustný. Druh sa v avikultúre prakticky nechová; akýkoľvek prípadný legálny chov by vyžadoval doklady o legálnom pôvode jedincov a podliehal by všeobecným veterinárnym a ochranárskym predpisom.

ZDROJ: Avibase (Emberiza chrysophrys, ID 4A50E265, SK názov strnádka zlatobrvá, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=4A50E265 a https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=4A50E265&lang=SK

 Video — Strnádka zlatobrvá

Strnádka zlatobrvá (Emberiza chrysophrys) — video o speve a chove

Strnádka zlatobrvá (Emberiza chrysophrys) — spev a hlas v prírode

 Cudzie názvy

Anglicky:   Yellow-browed Bunting, Česky:   strnad zlatobrvý, Nemecky:   Gelbbrauenammer, Španielsky:   Escribano Cejigualdo, Francúzsky:   Bruant à sourcils jaunes, Taliansky:   Zigolo dai sopraccigli gialli, Holandsky:   Geelbrauwgors, Portugalsky:   escrevedeira-de-sobrolho-amarelo, Poľsky:   trznadel złotobrewy, Maďarsky:   tajgasármány, Rusky:   Жёлтобровая овсянка, Japonsky:   キマユホオジロ, Latinsky:   Emberiza chrysophrys Pallas, 1776