Strnádka zlatobrvá (Emberiza chrysophrys)

Emberizidae (strnádkovité)

Strnádka zlatobrvá

Emberiza chrysophrys — drobný sťahovavý spevavec sibírskej tajgy s čiernou hlavou samca a nápadným žlto-bielym obočím, zimujúci vo východnej Číne

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN) — druh má veľmi rozsiahly areál a nepredpokladá sa, že by sa blížil k prahom zraniteľnosti podľa kritérií veľkosti areálu či poklesu populácie. Globálna veľkosť populácie nebola presne vyčíslená a populačný trend nie je kvantifikovaný, no nepredpokladá sa rýchly pokles. Potenciálne hrozby zahŕňajú zmeny a fragmentáciu lesných biotopov v tajge a lokálny odchyt či lov v zimoviskách vo východnej Ázii. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. (Presný rok poslednej revízie hodnotenia sa nepodarilo z verejných zdrojov jednoznačne overiť; uvádzaný rok je orientačný.)
Dĺžka13–15 cm (16–24 g)
PôvodSibírska tajga; zimuje vo východnej Číne
PovahaPlachý, aktívny, sťahovavý spevavec
StravaPrevažne semená; mláďatá hmyz
Dožitiepresné údaje neoverené (cca 9 r max. v prírode)

Výživa

  • Semená tráv, bylín a ostríc — v prírode hlavná zložka stravy dospelých vtákov mimo hniezdneho obdobia, zbierané pri zemi a na bylinách
  • Hmyz a bezstavovce — chrobáky, húsenice, larvy, pavúky; sezónne dôležité, najmä v hniezdnom období na kŕmenie mláďat
  • Komerčná zmes pre strnádky a zrnožravce (s prosom, kanárím semenom, ovsom) — orientačný základ vo voliére (chov je však raritný)
  • Naklíčené semená a zelené krmivo — hviezdica, púpava, mladé výhonky tráv; vitamínový doplnok
  • Minerály a doplnky — vápnik, sépiová kosť, grit; nevyhnutné pre samice v hniezdnej perióde a pre trávenie semien
Tip od odborníka Strnádka zlatobrvá je v prvom rade zrnožravec so silným sezónnym podielom hmyzu — v prírode sa dospelé vtáky živia prevažne semenami tráv, bylín a ostríc, ktoré zbierajú pri zemi, no mláďatá kŕmia takmer výhradne hmyzom (chrobáky, húsenice, larvy, pavúky). Toto je kľúčové: bez živej potravy v hniezdnom období rodičia mláďatá nedokŕmia. Pri prípadnom (raritnom) voliérovom chove by základom dennej dávky bola kvalitná zmes drobných semien (proso, kanárie semeno, ovos), doplnená naklíčenými semenami, zeleným krmivom a v sezóne pravidelnou živou potravou (múčne červy, drobné cvrčky, vaječné krmivo). Vápnik, sépiová kosť a grit majú byť k dispozícii trvalo — grit pomáha tráviť tvrdé semená, vápnik je nevyhnutný pre samice pri tvorbe vajec. Čistá pitná voda a plytká kúpacia miska s dennou výmenou sú samozrejmosťou. Tieto odporúčania sú extrapolované zo všeobecných zásad chovu strnádok rodu Emberiza — druh sa v avikultúre prakticky nechová a konkrétne overené chovateľské postupy preň nie sú v literatúre k dispozícii.

Hlasový prejav

Strnádka zlatobrvá patrí medzi tiché a melodické drobné spevavce. Spev samca je jednoduchá, príjemná a pomerne tichá séria čistých a jemne klesajúcich tónov, typická pre strnádky rodu Emberiza — krátka strofa opakovaná z vyvýšeného miesta v ihličnatom poraste počas hniezdnej sezóny. Najčastejšou hláskou je ostré, krátke kovové „cik" (tzik/tic), ktoré druh vydáva ako pozývací a varovný signál, najmä pri vyrušení alebo v lete. Druh nie je hlučný a jeho hlas neprenikne cez steny tak ako volania väčších vtákov. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár spevu a hlások je vrodený. Presný detailný popis spevu tohto druhu je v literatúre obmedzený, keďže ide o málo preštudovaný druh hlbokej sibírskej tajgy.

Typické zvuky

  • Spev samca — jednoduchá, melodická a pomerne tichá séria čistých, jemne klesajúcich tónov, opakovaná z vyvýšeného miesta v hniezdnej sezóne
  • Pozývacia hláska — ostré, krátke kovové „cik" (tzik/tic), typické pre strnádky; vydávané pri kontakte a v lete
  • Varovný hlas — opakované ostré tóny pri vyrušení alebo priblížení nebezpečenstva, signalizujúce nepokoj
  • Kontaktné hlásky v skupine — tiché, jemné cvrlikanie mimo hniezdneho obdobia, najmä počas migrácie a zimovania v húštinách

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (jún–júl) v sibírskej tajge — krátke severské leto (zdroj: Wikipedia, Planet of Birds)
Tok — samec spieva z vyvýšeného miesta v ihličnatom poraste, obhajuje teritórium a priťahuje samicu
Odchov mláďat — samica znáša zvyčajne 3–5 vajec; mláďatá sa kŕmia hmyzom (presná dĺžka inkubácie a hniezdneho vývoja pre tento druh neoverené)
Zimovanie a pokoj — vo východnej a juhovýchodnej Číne; mimo sezóny sa zdržiava v húštinách a na okrajoch lesov v menších skupinách
Pelichanie — po hniezdnej sezóne pred jesennou migráciou; zvýšená potreba bielkovín a vápnika na tvorbu nového peria
Celoročne (pri orientačnom voliérovom chove): čerstvá pitná voda denne, sépiová kosť a grit trvalo, plytká kúpacia miska; v zime prístup do chráneného nemrznúceho priestoru

Prostredie a požiadavky

Voliéra (druh sa však bežne nechová)
Pri hypotetickom chove priestranná zarastená voliéra, orientačne min. 2 × 1 × 2 m pre pár — malá klietka je nevhodná; v praxi sa druh v avikultúre nevyskytuje
Strnádka zlatobrvá je aktívny migrujúci spevavec, ktorý sa v prírode pohybuje v podraste a pri zemi. Pri prípadnom (raritnom) chove by potrebovala priestrannú voliéru s hustou prízemnou vegetáciou, kríkmi, vetvami rôznej hrúbky a metličkami tráv. Zdôrazňujeme, že druh sa v avikultúre prakticky nechová a údaje sú orientačné — ide predovšetkým o vtáka na pozorovanie v prírode.
Spoločnosť
V prírode hniezdi v pároch a teritoriálne; mimo sezóny sa pohybuje v menších skupinách počas migrácie a zimovania
Počas hniezdnej sezóny je druh teritoriálny a žije v pároch, samec obhajuje teritórium spevom. Mimo hniezdneho obdobia (migrácia, zimovanie) sa zdržiava v menších voľných skupinách v húštinách a na okrajoch lesov. Pri prípadnom chove by sólová izolácia nebola ideálna — drobné strnádky sú sociálnejšie mimo hniezdenia.
Teplota
Otužilý druh chladnej tajgy; znesie nízke teploty, ale neznáša vlhko a prievan; v zime prístup do nemrznúceho chráneného priestoru
Druh hniezdi v chladnej sibírskej tajge a je prirodzene otužilý voči nízkym teplotám. Pri (hypotetickom) chove je však dôležitejšie chrániť ho pred vlhkom a prievanom než pred samotným chladom; náhle prechladnutie pri vlhku zvyšuje riziko respiračných infekcií. Vonkajšia voliéra vyžaduje suchú bezprievanovú nemrznúcu úkrytovú časť.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Dobre ukryté hniezdo nízko nad zemou (asi 1 m) v malom smreku alebo v podraste; materiál — suché steblá tráv, vnútro vystlané vlnou, srsťou a jemnými steblami
Samica stavia dobre ukryté miskovité hniezdo nízko nad zemou (približne 1 m), typicky v malom smreku alebo v hustom podraste, zo suchých stebiel tráv s vnútrom vystlaným vlnou, srsťou a veľmi jemnými steblami. Hniezdenie prebieha v krátkom severskom lete (jún–júl). Pri (raritnom) chove by druh potreboval husto zarastené kúty a pokoj; časté vyrušovanie vedie k opusteniu hniezda.
Kúpanie a hygiena
Plytká miska na kúpanie s dennou výmenou vody; suché a čisté prostredie
Drobné strnádky sa rady kúpu — pri prípadnom chove ponúkaj plytkú misku s čistou vodou a meň ju denne. Pravidelné čistenie misiek a podestielky a suché prostredie sú základom prevencie plesní (aspergilóza) a črevných parazitov.
Svetlo a denný režim
Druh dlhého severského dňa; hniezdenie viazané na dlhý letný deň a teplo tajgy (jún–júl)
Strnádka zlatobrvá je denný vták viazaný na rytmus dlhého severského leta — hniezdi pri dlhom dni a teple krátkeho sibírskeho leta. Pri (hypotetickom) chove by potrebovala pravidelný cyklus svetla a tmy s dostatkom pokojného nočného odpočinku; predĺženie dňa a teplo stimulujú hniezdnu náladu, kratší deň je obdobím pokoja.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Máj–jún (začiatok hniezdnej sezóny v tajge); hniezdenie jún–júl

Po prílete na hniezdiská samec obsadzuje teritórium a spieva z vyvýšeného miesta v ihličnatom poraste, čím priťahuje samicu a obhajuje územie. Hniezdenie je viazané na krátke severské leto — hlavná sezóna prebieha v júni a júli. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s inými strnádkami; presné údaje pre tento druh neoverené).

Hniezdo a znáška
Zvyčajne 3–5 vajec (často uvádzané 4); jedno hniezdenie ročne

Samica stavia dobre ukryté miskovité hniezdo nízko nad zemou (približne 1 m) v malom smreku alebo v hustom podraste, zo suchých stebiel tráv s vnútrom vystlaným vlnou, srsťou a jemnými steblami. Znáša zvyčajne 3–5 vajec (Wikipedia uvádza znášku 4 vajec, Planet of Birds 3–5). Vzhľadom na krátke severské leto má druh spravidla jedno hniezdenie do roka. Hniezdo je dobre maskované — druh hniezdi skryto.

Inkubácia
Presná dĺžka pre tento druh neoverená (u príbuzných strnádok orientačne 11–13 dní)

Presná dĺžka inkubácie pre strnádku zlatobrvú nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overená. U príbuzných strnádok rodu Emberiza trvá inkubácia orientačne 11–13 dní a na vajciach sedí prevažne samica (uvádzame ako orientačné, nie druh-špecifické). V tomto období je kľúčový pokoj a nerušenie hniezda.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; mláďatá sa kŕmia hmyzom

Mláďatá sa liahnu holé a slepé. Mláďatá sa kŕmia hmyzom (chrobáky, húsenice, larvy, pavúky) — živočíšna bielkovina je v tomto období nevyhnutná pre ich rast, hoci dospelé vtáky sa inak živia prevažne semenami. Na kŕmení sa podieľajú obaja rodičia. Bez dostatku hmyzu by mláďatá neprežili.

Vyletenie a vývoj mláďat
Presná dĺžka hniezdneho vývoja a vek vyletenia pre tento druh neoverené

Presná dĺžka hniezdneho vývoja a vek vyletenia pre tento druh nie sú v dostupných zdrojoch overené. Mladé vtáky sú celkovo hnedastejšie a nevýraznejšie než dospelé samce — na hlave majú hnedú farbu namiesto čiernej a tlmenejšiu kresbu, no aj u nich ostáva aspoň náznak žltej v obočí a náznak bieleho temenného prúžku. Po vyletení rodičia mláďatá ešte istý čas dokrmujú; mláďatá sa pripravujú na svoju prvú jesennú migráciu do Číny.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku života — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s inými drobnými strnádkami rodu Emberiza sa predpokladá hniezdenie už v prvom roku života. Plné dospelé sfarbenie (najmä výrazná čierna hlava so žlto-bielym obočím u samca) nadobúdajú mladé vtáky postupne pelichaním.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Strnádka zlatobrvá 13–15 cm Strnádka maličká 12–14 cm Strnádka sivohlavá 14–16 cm Strnádka kaštieľová / hôrna 13–15 cm Strnádka obyčajná 16–17 cm
Strnádka zlatobrvá Strnádka maličká (Emberiza pusilla) Strnádka sivohlavá (Emberiza spodocephala) Strnádka kaštieľová / hôrna (Emberiza rustica) Strnádka obyčajná (Emberiza citrinella)
Dĺžka13–15 cm12–14 cm14–16 cm13–15 cm16–17 cm
Váha16–24 gcca 13–18 gcca 16–22 gcca 17–23 gcca 24–30 g
Dožitiecca 9 r (max. zaznamenané, voľná príroda)cca 8–10 rcca 8–10 rcca 9–11 rcca 13 r
OchranaIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN VU (zraniteľný), bez CITESIUCN LC, bez CITES
CharakteristikaSamec: prevažne čierna hlava s bielym temenným prúžkom, obočie vpredu sýto žlté a vzadu biele, biela lícna línia a hrdlo; vrch hnedý čiarkovaný, spodok biely s okrovými bokmi, dva svetlé krídlové pruhy. Samica hnedastá a nevýraznejšiaNajmenšia strnádka; hlava s gaštanovými (tehlovými) lícami a temenným pruhom ohraničeným čiernym, biely očný krúžok; bez výraznej žltej v obočíSamec má sivozelenú hlavu a hruď so žltkastým spodkom a tmavou uzdičkou; vrch hnedý čiarkovaný; samica nevýraznejšia, hnedastá so žltkastým spodkomSamec má čierno-bielu hlavu s krátkou chocholkou, biele obočie (bez žltej), gaštanový prsný pás a gaštanové boky na bielom spodku; samica tlmenejšiaSamec má sýto žltú hlavu a spodok s hrdzavým prsným pásom a hrdzavým kostrcom; vrch hnedý čiarkovaný; samica matnejšia, žltkastá
AreálHniezdi v sibírskej tajge medzi Bajkalom a Ochotským morom; zimuje vo východnej a JV Číne; migrant, v Európe vzácny vágrantHniezdi v tajge a tundre severnej Eurázie, zimuje v J a JV Ázii — odlišuje sa gaštanovými lícami a chýbajúcou žltou v obočí (zlatobrvá má žlto-biele obočie)Hniezdi v Sibíri a vo východnej Ázii, zimuje v JV Ázii — odlišuje sa sivozelenou hlavou a žltkastým spodkom (zlatobrvá má čiernu hlavu so žlto-bielym obočím)Hniezdi vo vlhkej tajge severnej Eurázie, zimuje vo východnej Ázii — odlišuje sa gaštanovým prsným pásom a bielym (nie žltým) obočím; populácia klesá (VU)Bežná hniezdička otvorenej krajiny, polí a okrajov lesov v Európe (vrátane SR) a západnej Ázii — väčšia a celkovo žltá (zlatobrvá je hnedo-čierna so žlto-bielym obočím); v SR stály druh

Zaujímavosti

1

Zlaté obočie ako poznávací znak — druhové meno chrysophrys pochádza zo starogréckeho khrusophrus, čo znamená „zlatobrvý" (so zlatým obočím). Práve vpredu sýto žltý a vzadu biely obočný pruh na inak prevažne čiernej hlave samca je najnápadnejším a najľahšie rozpoznateľným znakom tohto druhu.

2

Výrazný pohlavný dimorfizmus — na rozdiel od mnohých strnádok, kde sú pohlavia podobné, je tu rozdiel zreteľný: samec má čiernu hlavu s bielym temenným prúžkom, bielou lícnou líniou a bielym hrdlom, kým samica je hnedastá a celkovo nevýraznejšia. Aj u samice však vždy ostáva aspoň náznak žltej v obočí.

3

Ľahko zameniteľná so strnádkou maličkou — samice a mladé vtáky možno zameniť so strnádkou maličkou (Emberiza pusilla), ktorá žije v rovnakej oblasti. Spoľahlivým odlišovacím znakom je práve vždy prítomný náznak žltej v obočí a náznak bieleho temenného prúžku u strnádky zlatobrvej.

4

Vták hlbokej sibírskej tajgy — druh hniezdi vo vlhkej ihličnatej tajge so smrekmi, borovicami a smrekovcami a s dobre vyvinutým podrastom, v páse medzi Bajkalom a Ochotským morom. Ide o jedného z charakteristických spevavcov severskej tajgy, ktorého ekológia je dodnes len slabo preskúmaná.

5

Dlhý sťahovavý let — strnádka zlatobrvá je migrant na dlhé vzdialenosti: každú jeseň prekonáva tisíce kilometrov zo sibírskych hniezdísk do zimovísk vo východnej a juhovýchodnej Číne (oblasť Fu-ťien a dolného toku Jang-c'-ťiang). Do západnej Európy zalietava len veľmi zriedkavo ako vzácny zatúlaný hosť (vágrant).

6

Semená pre dospelých, hmyz pre mláďatá — zaujímavou ekologickou črtou je sezónna zmena potravy: dospelé vtáky sa živia prevažne semenami, ale mláďatá kŕmia takmer výhradne hmyzom. Tento vzorec (zrnožravý dospelák, hmyzožravé mláďa) je u strnádok bežný a odráža vysokú potrebu bielkovín pre rast mláďat.

7

Hniezdi skryto a nízko nad zemou — samica stavia dobre ukryté miskovité hniezdo nízko nad zemou (asi 1 m), typicky v malom smreku alebo v hustom podraste, vystlané vlnou, srsťou a jemnými steblami. Skryté hniezdenie pri zemi ho chráni pred predátormi v otvorenej tajge.

8

Monotypický druh opísaný Pallasom — strnádka zlatobrvá je monotypická (nerozoznávajú sa poddruhy) a opísal ju nemecko-ruský prírodovedec Peter Simon Pallas v roku 1776 z Daurskej oblasti v juhovýchodnej Sibíri. Patrí do veľkého rodu Emberiza spolu s ďalšími sibírskymi strnádkami ako strnádka maličká či strnádka sivohlavá.

9

Najmenej ohrozený, no slabo preskúmaný — IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) a nie je zaradený v CITES. Napriek tomu zostáva mnoho aspektov jeho ekológie slabo zdokumentovaných (presná dĺžka inkubácie a hniezdneho vývoja nie sú spoľahlivo overené), keďže hniezdi v ťažko prístupnej hlbokej tajge a v avikultúre sa prakticky nechová.

Taxonomická klasifikácia

species Strnádka zlatobrvá (Emberiza chrysophrys)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Emberizidae (strnádkovité)
Rod Emberiza Linnaeus, 1758
Druh Emberiza chrysophrys Pallas, 1776
Poddruh SR v SR sa pravidelne nevyskytuje — sibírsky druh tajgy; v Európe (vrátane okolitých krajín) ide len o veľmi vzácneho zatúlaného hosťa (vágranta), nie o hniezdiča
Poddruhy Druh je monotypický — IOC World Bird List, oiseaux.net ani ďalšie zoznamy nerozoznávajú poddruhy. Druhové meno chrysophrys pochádza zo starogréckeho khrusophrus, čo znamená zlatobrvý (so zlatým obočím); rodové meno Emberiza je zo starej hornonemčiny Embritz pre strnádku. Druh opísal Peter Simon Pallas v roku 1776 (typová lokalita Daurská oblasť v južnej Čite, juhovýchodná Sibír).
Avibase_ID 4A50E265

? Často kladené otázky

V praxi prakticky nie — druh sa v avikultúre nechová. Strnádka zlatobrvá je voľne žijúci sibírsky druh tajgy, ktorý sa v európskych chovoch nevyskytuje a nie je to typický klietkový vták. Ak by sa hypoteticky chovala, potrebovala by priestrannú zarastenú voliéru (nie malú klietku) s hustou prízemnou vegetáciou, vetvami a možnosťou hrabať pri zemi, pestrú zrnitú stravu so živým hmyzom v sezóne a v zime nemrznúci chránený priestor. Konkrétne overené chovateľské skúsenosti pre tento druh však neexistujú — ide o vtáka určeného skôr na pozorovanie v prírode.

Druh je prevažne zrnožravý so silným sezónnym podielom hmyzu. V prírode sa dospelé vtáky živia hlavne semenami tráv, bylín a ostríc, ktoré zbierajú pri zemi, ale mláďatá kŕmia takmer výhradne hmyzom (chrobáky, húsenice, larvy, pavúky). Pri prípadnom (raritnom) chove by základom bola kvalitná zmes drobných semien (proso, kanárie semeno, ovos), doplnená naklíčenými semenami, zeleným krmivom a v hniezdnej sezóne živou potravou. Vápnik, sépiová kosť a grit majú byť trvalo k dispozícii.

Druh má výrazný pohlavný dimorfizmus. Samec má v hniezdnom šate prevažne čiernu hlavu s bielym temenným prúžkom, bielou lícnou líniou a bielym hrdlom a najmä nápadný obočný pruh, ktorý je vpredu sýto žltý a vzadu biely. Samica (a mladé vtáky) je hnedastá a celkovo nevýraznejšia — na hlave má namiesto čiernej hnedú farbu a tlmenejšiu kresbu, no vždy jej ostáva aspoň náznak žltej v obočí a náznak bieleho temenného prúžku. Pri mladých vtákoch je spoľahlivé určenie pohlavia možné cez DNA-sexovanie.

Nie, nie je to hlučný druh. Spev samca je jednoduchý, melodický a pomerne tichý, typický pre strnádky — krátka strofa čistých klesajúcich tónov, doplnená ostrým kovovým „cik". Jeho hlas neprenikne cez steny tak ako škrekot väčších vtákov a pre okolie nepredstavuje záťaž. Druh sa však v domácnostiach prakticky nechová — ide o voľne žijúceho sibírskeho vtáka, ktorý spieva najmä počas hniezdnej sezóny vo svojom prirodzenom prostredí.

Druh hniezdi v sibírskej tajge v páse medzi Bajkalom a Ochotským morom, vo vlhkých ihličnatých lesoch (smreky, borovice, smrekovce) s dobre vyvinutým podrastom. Je to migrant na dlhé vzdialenosti — zimuje vo východnej a juhovýchodnej Číne (oblasť Fu-ťien a dolného toku Jang-c'-ťiang). Do západnej Európy zalietava len veľmi zriedkavo ako vzácny zatúlaný hosť (vágrant), preto je pre európskych pozorovateľov vtáctva vyhľadávaným úlovkom.

Samica znáša zvyčajne 3–5 vajec (Wikipedia uvádza znášku 4 vajec) do dobre ukrytého hniezda nízko nad zemou. Hniezdenie prebieha v krátkom severskom lete (jún–júl), spravidla jedenkrát do roka. Presná dĺžka inkubácie a hniezdneho vývoja pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overená — u príbuzných strnádok rodu Emberiza trvá inkubácia orientačne 11–13 dní a na vajciach sedí prevažne samica (uvádzame ako orientačné, nie druh-špecifické).

Strnádka zlatobrvá nie je zaradená v žiadnej prílohe CITES. IUCN ju hodnotí ako najmenej ohrozenú (LC) so stabilnou populáciou. Keďže ide o voľne žijúci druh, na všetky voľne žijúce vtáky sa vzťahuje všeobecná ochrana — odchyt z prírody je neprípustný. Druh sa v avikultúre prakticky nechová; akýkoľvek prípadný legálny chov by vyžadoval doklady o legálnom pôvode jedincov a podliehal by všeobecným veterinárnym a ochranárskym predpisom.

ZDROJ: Avibase (Emberiza chrysophrys, ID 4A50E265, SK názov strnádka zlatobrvá, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=4A50E265 a https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=4A50E265&lang=SK

 Video — Strnádka zlatobrvá

Strnádka zlatobrvá (Emberiza chrysophrys) — video o speve a chove

Strnádka zlatobrvá (Emberiza chrysophrys) — spev a hlas v prírode

 Cudzie názvy

Anglicky:   Yellow-browed Bunting, Česky:   strnad zlatobrvý, Nemecky:   Gelbbrauenammer, Španielsky:   Escribano Cejigualdo, Francúzsky:   Bruant à sourcils jaunes, Taliansky:   Zigolo dai sopraccigli gialli, Holandsky:   Geelbrauwgors, Portugalsky:   escrevedeira-de-sobrolho-amarelo, Poľsky:   trznadel złotobrewy, Maďarsky:   tajgasármány, Rusky:   Жёлтобровая овсянка, Japonsky:   キマユホオジロ, Latinsky:   Emberiza chrysophrys Pallas, 1776