Strnádka tajgová (Emberiza tristrami)

Emberizidae (strnádkovité)

Strnádka tajgová

Emberiza tristrami — drobná strnádka sibírskej tajgy s nápadnou čierno-bielou hlavou samca a hrdzavým telom — skrytý dlhý migrant východnej Ázie, v Číne ohrozený ilegálnym odchytom

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN). Napriek tomu, že druh má rozsiahly areál a celkovo veľkú populáciu, jeho populačný trend je hodnotený ako klesajúci — pokles však zatiaľ nie je dosť rýchly na to, aby sa priblížil prahom pre kategóriu zraniteľný. Hlavnými hrozbami sú strata a fragmentácia lesných biotopov a najmä ilegálny odchyt do siek v Číne, kde sa druh predáva na trhoch s vtáctvom ako tzv. „rice bird" (často zamieňaný za kriticky ohrozenú strnádku žltohrdlú). Dlhodobé krúžkovanie migrantov v južnom Prímorí (1999–2018) doložilo trend poklesu počtov. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka15 cm (17–18 g)
PôvodTajga JV Sibíri, ruského Ďalekého východu a SV Číny
PovahaPlachý, skrytý, sťahovavý druh podrastu
StravaPrevažne semená, na jar a v lete hmyz
Dožitiedo cca 8 r vo voľnej prírode (orientačne)

Výživa

  • Semená tráv, bylín a drobné rastlinné semená — hlavná zložka mimo hniezdneho obdobia a v zime, zbierané najmä pri zemi v podraste
  • Hmyz a bezstavovce — chrobáky (najmä nosáčiky), dvojkrídlovce, húsenice, pavúky; rozhodujúca zložka na jar a počas odchovu mláďat
  • Bobule a drobné plody — sezónny doplnok v podraste a na okrajoch lesa
  • Mäkké zelené časti rastlín a klíčky — príležitostný doplnok
  • Minerály a grit — drobné kamienky na trávenie semien, prijímané zo zeme
Tip od odborníka Strnádka tajgová je v prírode prevažne semenožravý druh s výrazným hmyzím doplnkom — mimo hniezdneho obdobia a v zime tvoria základ jedálnička semená tráv a bylín zbierané pri zemi v hustom podraste, kým na jar a počas odchovu mláďat prudko stúpa podiel hmyzu a bezstavovcov (chrobáky, najmä nosáčiky, a dvojkrídlovce). Tento druh sa v európskej avikultúre prakticky nechová — ide takmer výlučne o voľne žijúceho, neudomácneného sťahovavého vtáka, takže konkrétne chovateľské recepty preň neexistujú. Odporúčania nižšie sú teoreticky odvodené zo všeobecných zásad pre drobné strnádky a pinky: zrninová zmes (proso, kanárske semeno, drobné trávové semená) ako báza, pravidelná živá potrava (chrobáčiky, drobné larvy) najmä v období rozmnožovania, sezónne ovocie a zelené krmivo, vápnik a vitamín D3 pre samice, grit a sépiová kosť trvalo k dispozícii a denne čerstvá voda. Presné kŕmne dávky pre tento druh v zajatí nie sú overené.

Hlasový prejav

Strnádka tajgová patrí medzi tichšie a nenápadné strnádky — spev samca je jednoduchá krátka, vysoká pesnička z niekoľkých čistých tónov, typická pre rod Emberiza, prednášaná z nízkeho bidla v podraste počas toku. Bežným prejavom je tiché ostré „cik" (ciknutie) ako pozývacia a poplašná hláska. Druh sa pohybuje skryto a vokalizuje striedmo, takže ho v prírode skôr prehliadnete, než aby vás rušil. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Keďže sa v zajatí prakticky nechová, posudzovanie jeho hlasitosti v domácom prostredí je len teoretické.

Typické zvuky

  • Krátka vysoká pesnička — niekoľko čistých tónov prednášaných samcom z nízkeho bidla v podraste počas toku (typický strnádkovitý spev)
  • Tiché ostré „cik" (ciknutie) — najčastejšia pozývacia a poplašná hláska, jemná a ľahko prehliadnuteľná
  • Jemné kontaktné hlásky v kŕdliku — počas migrácie a na zimoviskách sa vtáky ozývajú nenápadným cikaním
  • Striedmy hlasový prejav — druh vokalizuje skryto a menej často než hlučnejšie strnádky, čo zodpovedá jeho utajenému spôsobu života

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (jún–júl) v smrekovo-jedľovej tajge Sibíri a SV Číny (zdroj: Wikipedia RU)
Tok — samec spieva z nízkeho bidla v podraste a háji teritórium krátkou strnádkovitou pesničkou po prílete na hniezdiská
Odchov mláďat — znáška okolo 4 vajec, inkubácia približne 12–13 dní (orientačné, analógiou s príbuznými strnádkami); kľúčový je dostatok hmyzu
Zimovanie (november–február) — druh sa sťahuje do južnej Číny a severnej časti JV Ázie, zdržiava sa v krovinatom podraste lesov
Pelichanie — po hniezdnej sezóne pred jesennou migráciou; obdobie zvýšenej potreby kvalitnej potravy
Celoročne migrujúci druh: jar prílet na hniezdiská (apríl–máj), jeseň odlet na zimoviská (september–október); cez ťah sa zastavuje v riečnych dolinách (napr. dolina Litovky v Prímorí)

Prostredie a požiadavky

Prostredie (voľne žijúci druh, nechová sa)
Druh sa v zajatí prakticky nechová — namiesto klietky či voliéry mu patrí voľná príroda; teoretický štandard analógiou s drobnými strnádkami by bola priestranná zarastená voliéra
Strnádka tajgová je voľne žijúci, neudomácnený sťahovavý druh a štandard klietkového chovu preň neexistuje. Prirodzene sa zdržiava pri zemi v hustom podraste lesov. Ak by sa jedinec dočasne ocitol v ľudskej starostlivosti (zranenie), potrebuje pokojné, kryté a bezpečné prostredie s úkrytmi a nízkym bidlom, nie tesnú klietku. Trvalý chov tohto druhu je nevhodný.
Spoločenské správanie
V hniezdnej sezóne teritoriálne páry; mimo nej a na ťahu sa zdržiava jednotlivo alebo v menších kŕdlikoch
Počas hniezdenia žijú teritoriálne páry roztrúsené v tajge; samec háji teritórium spevom. Mimo sezóny a počas migrácie sa vtáky pohybujú jednotlivo alebo v malých voľných kŕdlikoch, často spolu s inými strnádkami. Druh nie je výrazne družný ako niektoré kŕdľové strnádky — žije skôr utajene.
Teplota a podnebie
Hniezdi v chladnej smrekovo-jedľovej tajge mierneho a boreálneho pásma; zimuje v teplejších subtropických oblastiach južnej Číny a SV časti JV Ázie
Druh je prispôsobený na chladné lesy mierneho a boreálneho pásma východnej Ázie, kde hniezdi v smrekovo-jedľovej tajge nížin aj hôr. Pred zimou migruje do teplejších oblastí južnej Číny a severnej časti juhovýchodnej Ázie. Jeho sezónny tepelný režim určuje migrácia — nie je to druh, ktorý by celoročne zotrval v jednom podnebí.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Misovité hniezdo nízko v kríkoch (asi 1 m nad zemou) zo suchých rastlinných častí, vystlané srsťou; znáška okolo 4 ružovkastých vajec s čiernastými škvrnami a čiarkami
Pár stavia misovité hniezdo nízko v kríkoch, približne 1 m nad zemou, zo suchého rastlinného materiálu vystlaného srsťou (zdroj: Wikipedia RU). Znáša okolo 4 ružovkastých vajec s čiernastými škvrnami a čiarkami, hniezdna sezóna trvá jún–júl. Presná dĺžka inkubácie pre tento druh nie je spoľahlivo overená — analógiou s príbuznými strnádkami sa odhaduje približne na 12–13 dní. Ide o údaje z voľnej prírody, nie z chovu.
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v plytkej vode a v rose podrastu; v dočasnej starostlivosti plytká miska s čistou vodou
Vo voľnej prírode sa drobné strnádky kúpu v plytkých kalužiach a rose na vegetácii. Pri dočasnom držaní zraneného jedinca ponúkni plytkú misku s čistou vodou a udržuj suché, čisté prostredie ako prevenciu plesní a parazitov. Druh sa bežne nechová, takže ide o všeobecné odporúčanie.
Svetlo, migrácia a denný režim
Denný vták s výrazným sezónnym (migračným) rytmom — jar prílet na hniezdiská, jeseň odlet na zimoviská
Strnádka tajgová je denný vták s výrazným sezónnym rytmom, ktorý riadi jej dlhú migráciu: na jar (apríl–máj) prilieta na hniezdiská v tajge, na jeseň (september–október) odlieta na zimoviská. Počas ťahu sa zastavuje v riečnych dolinách (napr. dolina rieky Litovka v južnom Prímorí), kde dopĺňa tukové zásoby. Tento prirodzený cyklus svetla a migrácie nemožno v zajatí napodobniť.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Máj–jún (po prílete na hniezdiská; zdroj: Wikipedia RU)

Po jarnom prílete na hniezdiská v tajge (apríl–máj) samec spieva z nízkeho bidla v podraste a háji teritórium krátkou strnádkovitou pesničkou. Tok prebieha v máji až júni. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými strnádkami; presné údaje pre tento druh neoverené). Ide o správanie voľne žijúcich vtákov — druh sa v zajatí nerozmnožuje.

Hniezdo a znáška
Znáška okolo 4 vajec (zdroj: Wikipedia RU); hniezdna sezóna jún–júl

Pár stavia misovité hniezdo nízko v kríkoch (asi 1 m nad zemou) zo suchého rastlinného materiálu vystlaného srsťou. Samica znáša okolo 4 ružovkastých vajec s čiernastými škvrnami a čiarkami. Hniezdna sezóna trvá jún–júl v smrekovo-jedľovej tajge nížin aj hôr. Ide o údaje z voľnej prírody — hniezdo druhu v zajatí sa prakticky nevyskytuje.

Inkubácia
Približne 12–13 dní (orientačné — druh-špecifické údaje neoverené)

Presná dĺžka inkubácie pre strnádku tajgovú nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overená — pri príbuzných druhoch rodu Emberiza trvá približne 12–13 dní a na vajciach sedí prevažne samica (uvádzame ako orientačné, nie druh-špecifické). V tomto období je kľúčový pokoj a dostatok potravy v okolí hniezda.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz nevyhnutný

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé) — kŕmia ich obaja rodičia. Živočíšna bielkovina, najmä hmyz (chrobáky, dvojkrídlovce, húsenice), je v tomto období nevyhnutná pre rast mláďat; práve preto stúpa podiel hmyzu v jedálničku druhu na jar a v lete. Presná dĺžka kŕmenia na hniezde nie je pre tento druh spoľahlivo overená.

Vyletenie a vývoj mláďat
Presné údaje o veku vyletenia neoverené; juvenily hnedasté

Presný vek vyletenia mláďat pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overený (pri drobných strnádkach mláďatá zvyčajne opúšťajú hniezdo približne po 10–13 dňoch — orientačné). Mladé vtáky sú celkovo hnedasté a kontrastná hlavová kresba je u nich tlmená; dospelé sfarbenie, najmä čierno-biela kresba hlavy samca, sa naplno vyvíja pelichaním. Po vyletení rodičia mláďatá ešte istý čas dokrmujú.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s porovnateľnými drobnými strnádkami sa odhaduje na prvý rok života (vtáky hniezdia v nasledujúcej sezóne po vyliahnutí). Plné dospelé sfarbenie nadobúdajú postupne pelichaním. Dožitie vo voľnej prírode je orientačne uvádzané do približne 8 rokov (oiseaux.net).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Strnádka tajgová 15 cm Strnádka žltkavá 14–15 cm Strnádka hôrna 13,5–15,5 cm Strnádka žltohrdlá 14–15 cm Strnádka obyčajná 16–16,5 cm
Strnádka tajgová Strnádka žltkavá (Emberiza chrysophrys) Strnádka hôrna (Emberiza rustica) Strnádka žltohrdlá (Emberiza aureola) Strnádka obyčajná (Emberiza citrinella)
Dĺžka15 cm14–15 cm13,5–15,5 cm14–15 cm16–16,5 cm
Váha17–18 gcca 16–20 gcca 17–23 gcca 17–26 gcca 24–30 g
Dožitiedo cca 8 r (vo voľnej prírode, orientačne)do cca 8 rdo cca 9 rdo cca 10 rdo cca 13 r
OchranaIUCN LC (klesajúci trend), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN VU (zraniteľná), bez CITESIUCN CR (kriticky ohrozená), bez CITESIUCN LC, bez CITES
CharakteristikaTeplo hrdzavo-hnedé telo s prúžkovaným chrbtom a hrdzavým kostrcom; samec má čierne temeno a líca s bielym stredovým prúžkom, obočím a fúzovým prúžkom; samica hnedšia a tlmenejšia (výrazný dimorfizmus)Podobná čierno-biela kresba hlavy, no s nápadne žltým predným obočím a bielym bruchom; odlišuje sa práve žltou v obočí, ktorá strnádke tajgovej chýbaHrdzavo-biela strnádka s krátkym chocholíkom, hrdzavým prsným pásom a bielym bruchom; na rozdiel od strnádky tajgovej dvíha chocholík a má hrdzavý (nie čierno-biely) bok hlavySamec sýto žltý spodok, hnedý vrch, čierna tvár a hnedý prsný pás; nápadne odlišná od strnádky tajgovej, no na čínskych trhoch sa obe predávajú spolu ako „rice birds"Samec so žltou hlavou a spodkom, hrdzavým kostrcom a prúžkovaným hnedým chrbtom; väčšia a žltá, bez čierno-bielej hlavovej kresby strnádky tajgovej
AreálHniezdi v smrekovo-jedľovej tajge JV Sibíri, ruského Ďalekého východu a SV Číny; zimuje v južnej Číne a severnej časti JV Ázie; dlhý migrant, skrytý druh podrastu, v Číne ilegálne odchytávanýHniezdi v tajge stredná a východná Sibír, zimuje v južnej a východnej Číne; sympatrický východoázijský migrant, s ktorým sa strnádka tajgová najčastejšie zamieňaHniezdi v boreálnych lesoch severnej Eurázie (vrátane okrajovo Európy), zimuje vo východnej Ázii; populácia výrazne klesá, preto je zraniteľnáHniezdila naprieč severnou Euráziou, dnes katastrofálne ubudla pre masívny ilegálny odchyt na potravu v Číne; strnádka tajgová je v obchode často zamieňaná za ňuNáš domáci druh otvorenej krajiny, polí a okrajov lesov v celej Európe vrátane Slovenska; na rozdiel od východoázijskej strnádky tajgovej je u nás bežný a stály až prelietavý

Zaujímavosti

1

Nápadný čierno-biely klobúk samca — najvýraznejším znakom druhu je hlavová kresba samca: čierne temeno a líca s ostrým bielym stredovým temenným prúžkom, bielym obočím a bielym fúzovým prúžkom. Tento kontrastný vzor pripomína strnádku žltkavú a strnádku hôrnu, no chýba mu jasná žltá v obočí (žltkavá) aj chocholík (hôrna) — čím je v teréne dobre rozoznateľný.

2

Hrdzavý kostrc ako poznávací znak — okrem hlavovej kresby je diagnostický teplo hrdzavo-hnedý (gaštanový) trupec/kostrc a hrdzavé tóny na bokoch a hrudi. Práve hrdzavý kostrc v kombinácii s prúžkovaným chrbtom pomáha odlíšiť druh od podobných strnádok pri pohľade zozadu a pri odlete.

3

Výrazný pohlavný dimorfizmus — na rozdiel od mnohých timálií či mäkkozobov sa samec a samica zreteľne líšia sfarbením: samica je celkovo hnedšia a tlmenejšia, čierne partie hlavy má nahradené hnedastými a celý vzor je menej kontrastný, hoci základná schéma (svetlé obočie, stredový prúžok, hrdzavý kostrc) ostáva naznačená.

4

Vták sibírskej tajgy — strnádka tajgová hniezdi v chladnej smrekovo-jedľovej tajge juhovýchodnej Sibíri, ruského Ďalekého východu (Prímorie, juh Chabarovského kraja, Židovská autonómna oblasť) a severovýchodnej Číny vrátane pohoria Malý Chingan. Jej slovenské meno „tajgová" aj ruské „taježnaja" priamo odkazujú na tento boreálny lesný biotop.

5

Dlhý migrant so zastávkami v riečnych dolinách — druh každoročne prelietava medzi sibírsko-čínskymi hniezdiskami a zimoviskami v južnej Číne a severnej časti juhovýchodnej Ázie. Dôležitými zastávkami na ťahu sú riečne doliny — napríklad dolina rieky Litovka v južnom Prímorí, kde dlhodobé krúžkovanie (1999–2018) zachytáva státisíce migrantov a zároveň dokumentuje pokles ich počtov.

6

Skrytý a tichý — ľahko prehliadnuteľný — napriek nápadnému sfarbeniu samca sa strnádka tajgová pohybuje utajene pri zemi v hustom podraste a ozýva sa len jednoduchou krátkou pesničkou a tichým „cik". Pozorovatelia ju preto často skôr počujú alebo zahliadnu na okamih, než aby ju mali dlho na očiach.

7

Obeť obchodu s „rice birds" — hoci je IUCN hodnotená ako najmenej ohrozená, druh je v Číne ilegálne odchytávaný do siek a predávaný na trhoch s vtáctvom; v konfiškáciách z rokov 2016–2019 sa objavoval medzi tisíckami strnádok predávaných ako „rice birds", často zamieňaný za kriticky ohrozenú strnádku žltohrdlú (Emberiza aureola). Tento tlak prispieva k jej klesajúcemu trendu.

8

Monotypický druh s historickým menom — strnádka tajgová nemá poddruhy (je monotypická) a opísal ju Robert Swinhoe v roku 1870; druhové meno tristrami je venované anglickému duchovnému a ornitológovi H. B. Tristramovi. Niektoré klasifikácie druh zaraďujú do rodu Ocyris (Ocyris tristrami).

9

Príbuzenstvo s euroázijskými strnádkami — patrí do rovnakého rodu Emberiza ako naša strnádka obyčajná (Emberiza citrinella), strnádka lúčna (E. calandra) či strnádka cikavá (E. cia). So skupinou zdieľa jednoduchú strnádkovitú pesničku, prevažne semennú stravu s hmyzím doplnkom a hniezdenie nízko v poraste; strnádka tajgová je však výlučne východoázijský druh, ktorý sa v strednej Európe nevyskytuje.

Taxonomická klasifikácia

species Strnádka tajgová (Emberiza tristrami)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Emberizidae (strnádkovité)
Rod Emberiza Linnaeus, 1758
Druh Emberiza tristrami Swinhoe, 1870
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — východoázijský (sibírsko-čínsky) druh tajgy; v Európe nie je udomácnený a v avikultúre sa prakticky nechová
Poddruhy Druh je monotypický — IOC World Bird List, oiseaux.net aj Birds of the World nerozoznávajú poddruhy. Opísal ho Robert Swinhoe v roku 1870 (typová lokalita Amoy, dnešné Sia-men, provincia Fu-ťien, Čína); druhové meno tristrami je venované anglickému ornitológovi H. B. Tristramovi. Niektoré zdroje druh zaraďujú do rodu Ocyris (Ocyris tristrami).
Avibase_ID A81C4DA659E056C9

? Často kladené otázky

V praxi nie. Strnádka tajgová je voľne žijúci, neudomácnený sťahovavý druh sibírskej tajgy, ktorý sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre prakticky nechová. Je to plachý, skrytý a vysoko migrujúci vták s nárokmi, ktoré bežný chov nedokáže napodobniť — obrovský prirodzený areál, hustý podrast a sezónna migrácia tisíce kilometrov. Stránka má preto najmä atlasový a poznávací charakter; akékoľvek chovateľské odporúčania na nej sú len teoreticky odvodené zo zásad pre drobné strnádky a pre tento druh nie sú overené. Najlepší spôsob, ako druh „mať", je pozorovať ho vo voľnej prírode.

Druh má výrazný pohlavný dimorfizmus. Samec má nápadnú čierno-bielu kresbu hlavy — čierne temeno a líca s ostrým bielym stredovým temenným prúžkom, bielym obočím a bielym fúzovým prúžkom — pri teplo hrdzavo-hnedom tele a hrdzavom kostrci. Samica je celkovo tlmenejšia a hnedšia: čierne partie hlavy sú nahradené hnedastými a kresba je rozmytejšia, hoci rovnaký základný vzor (svetlé obočie, stredový prúžok, hrdzavý kostrc) je naznačený. V teréne je teda samec výrazne kontrastnejší než samica.

Je to prevažne semenožravec s dôležitým hmyzím doplnkom. Mimo hniezdneho obdobia a v zime tvoria základ jedálnička semená tráv a bylín zbierané pri zemi v podraste. Na jar a počas odchovu mláďat prudko stúpa podiel hmyzu a bezstavovcov — najmä chrobákov (vrátane nosáčikov) a dvojkrídlovcov — ktoré sú nevyhnutné pre rast mláďat. Sezónne dopĺňa aj drobné bobule a zelené časti rastlín. Tento pomer semien a hmyzu si druh v prírode sám vyvažuje podľa ročného obdobia.

Hniezdi v smrekovo-jedľovej tajge juhovýchodnej Sibíri, ruského Ďalekého východu (Prímorie, juh Chabarovského kraja, Židovská autonómna oblasť, pohorie Malý Chingan) a severovýchodnej Číny (Mandžusko), okrajovo aj v Severnej Kórei. Zimuje v južnej Číne a severnej časti juhovýchodnej Ázie (vrátane severného Vietnamu). Je to dlhý migrant — cez ťah preletáva Japonsko, Kóreu a Taiwan a zastavuje sa v riečnych dolinách. Ako zatúlaný (vagrantný) druh bol zaznamenaný aj v Laose, Mjanmarsku, Mongolsku, Thajsku a severovýchodnej Indii. V strednej Európe sa nevyskytuje.

IUCN hodnotí strnádku tajgovú ako najmenej ohrozenú (LC), no s klesajúcim populačným trendom — pokles zatiaľ nie je dosť rýchly na zaradenie do vyššej kategórie ohrozenia. Vážnou hrozbou je ilegálny odchyt do siek v Číne (predaj ako „rice birds", zámena za strnádku žltohrdlú) a úbytok preukázaný dlhodobým krúžkovaním migrantov v Prímorí. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR), no v rámci EÚ platia všeobecné pravidlá ochrany voľne žijúceho vtáctva.

Strnádka tajgová znáša okolo 4 ružovkastých vajec s čiernastými škvrnami a čiarkami do misovitého hniezda umiestneného nízko v kríkoch (asi 1 m nad zemou); hniezdna sezóna trvá jún–júl (zdroj: Wikipedia RU). Presná dĺžka inkubácie pre tento druh nie je spoľahlivo overená — pri príbuzných druhoch rodu Emberiza trvá približne 12–13 dní a na vajciach sedí prevažne samica (uvádzame ako orientačné, nie druh-špecifické). Mláďatá kŕmia obaja rodičia, pričom hmyz je v tomto období nevyhnutný.

Strnádka tajgová je pomerne tichý a nenápadný druh. Spev samca je jednoduchá krátka, vysoká pesnička z niekoľkých čistých tónov, typická pre rod Emberiza, prednášaná z nízkeho bidla počas toku. Najčastejším prejavom je tiché ostré „cik" (ciknutie) ako pozývacia a poplašná hláska. Nepatrí teda medzi hlasných spevákov a v prírode ju človek skôr prehliadne. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Keďže sa v zajatí prakticky nechová, otázka rušenia v domácnosti je len teoretická.

ZDROJ: Avibase (Emberiza tristrami, ID A81C4DA659E056C9, SK názov strnádka tajgová, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=A81C4DA659E056C9 a https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=A81C

 Video — Strnádka tajgová

Strnádka tajgová (Emberiza tristrami) — video o speve a chove

Strnádka tajgová (Emberiza tristrami) — spev a hlas v prírode

 Cudzie názvy

Anglicky:   Tristram's Bunting, Česky:   strnad černohrdlý, Nemecky:   Tristramammer, Španielsky:   Escribano de Tristram, Francúzsky:   Bruant de Tristram, Taliansky:   Zigolo di Tristram, Holandsky:   Tristrams Gors, Portugalsky:   Escrevedeira-de-tristram, Poľsky:   trznadel amurski, Maďarsky:   Tristram-sármány, Rusky:   Таёжная овсянка, Japonsky:   シロハラホオジロ, Latinsky:   Emberiza tristrami Swinhoe, 1870