Emberizidae (strnádkovité)
Strnádka pestrá patrí medzi stredne tiché, príjemne spievajúce strnády. Spev samca tvorí rýchla, mnohoslabičná štebotavá strofa prednášaná z vyvýšeného miesta na okraji lesa — opisuje sa ako séria krátkych, do seba prechádzajúcich tónov bez výraznej melódie, podobne ako u príbuzných strnádov. Najčastejším kontaktným hlasom je jemné, ostré „cit“ alebo „cit-cit“ (v japonskej literatúre prepisované ako „či-či“). Samec spieva najmä na jar a začiatkom leta počas toku a obhajoby teritória; mimo sezóny je druh prevažne ticho. Spev je príjemný a nie prenikavý — neprenikne cez steny tak ako hlas veľkých mäkkozobov a vo voliére neobťažuje okolie. Druh nenapodobňuje ľudskú reč.
Hniezdne obdobie trvá máj až júl. Samec spieva rýchlu mnohoslabičnú strofu z vyvýšeného miesta na okraji lesa a obhajuje teritórium pred inými samcami. Hniezdenie stimulujú dlhší deň, teplo a dostatok hmyzu. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými strnádmi; presné údaje neoverené).
Pár stavia miskovité hniezdo (cup nest) zo suchých tráv, machu a korienkov, vystlané jemnými trávami a zvieracou srsťou, umiestnené pri zemi (pri koreňoch tráv a kríkov) alebo nízko v hustom kroví. Znáška býva najčastejšie 4–5 vajec (v severnejších populáciách v Rusku až 5–6; rôzne zdroje uvádzajú rozsah 3–6). Hniezdo nekontroluj — pri vyrušení môže pár znášku opustiť.
Na vajíčkach sedí prevažne samica (typické pre strnády rodu Emberiza). Inkubácia trvá približne 11–14 dní (Wikipedia DE uvádza 11–13 dní, ďalšie zdroje okolo 12 dní). V tomto období je kľúčový pokoj a dostatok potravy pre hniezdiaci pár.
Mláďatá sa liahnu holé a slepé — kŕmia ich oba rodičia. Hmyz a iné bezstavovce (húsenice, chrobáky, pavúky) sú v tomto období nevyhnutné — bez živočíšnej bielkoviny mláďatá dostatočne nerastú a hynú. V hniezde zostávajú približne 9–12 dní, potom ho opúšťajú ešte neúplne lietavé a rodičia ich istý čas dokrmujú.
Po opustení hniezda rodičia mláďatá ešte istý čas dokrmujú, kým sa osamostatnia. V priaznivej sezóne (máj–júl) má pár často dve znášky. Juvenilné jedince sú celkovo hnedastejšie, bez výrazných čiernych a žltých partií dospelého samca; plný dospelý šat (vrátane žltého hrdla a čiernej náprsenky u samcov) nadobúdajú postupne pelichaním.
Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch jednoznačne uvedený — analógiou s porovnateľnými strnádmi rodu Emberiza sa odhaduje na prvý rok života. Mladé samce dosahujú plné dospelé sfarbenie (žlté hrdlo a obočie, čierna maska a náprsenka) postupne, pelichaním.
Strnádka pestrá je plachý, ale zvedavý druh — pri pravidelnom kŕmení a kľudnom zaobchádzaní si na prítomnosť chovateľa postupne zvyká a prestáva sa plašiť. Nie je to vták na ruku — manipulácia ju stresuje a chytaniu sa bráni. Kľúč k pokoju: pravidelné kŕmenie v rovnaký čas, ponúkanie obľúbenej živej potravy (múčne červy), pokojný a pomalý pohyb pri voliére a chov v páre alebo malej skupine, ktorý vtákom dáva istotu. Najlepšie sa cíti v zarastenej voliére s úkrytmi, kam sa môže pri vyrušení stiahnuť.
Po prevoze nechaj pár alebo skupinu 2–3 týždne v pokoji aklimatizovať v tichom prostredí — nepresúvaj voliéru, minimalizuj vyrušovanie
Pohybuj sa pri voliére pokojne a pomaly — náhle pohyby a hlasné zvuky plašia plaché strnády viac ako pokojné druhy
Kŕm v rovnaký čas a ponúkaj obľúbenú živú potravu (múčne červy, pinkie) — vták si spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou
Nechytaj vtáka do rúk bez nevyhnutného dôvodu — stres z chytania spomaľuje aklimatizáciu; dopraj mu zarastenú voliéru s úkrytmi a spoločnosť druhého jedinca
Strnádka pestrá je v SR a ČR vzácny a ťažko dostupný voliérový spevavec. Druh nie je zaradený v CITES, takže nákup v rámci EÚ nevyžaduje špeciálne povolenia CITES, no chov nie je masovo rozšírený — objavuje sa skôr príležitostne u špecialistov na strnády rodu Emberiza a ázijské spevavce. Orientačná cena sa odhaduje na 60–150 EUR za kus (analógiou s inými chovanými druhmi strnádov na nemeckých a holandských burzách). Presné aktuálne trhové ceny pre SR/ČR sa nepodarilo overiť z verejných inzerátov. Pred kúpou kontaktuj chovateľov strnádov a exotických spevavcov v rámci SZCH alebo európskych spolkov; vždy over legálny pôvod (doklady od chovateľa/dovozu) a preferuj krúžkované, voliérovo odchované jedince — nie odchyt z prírody.
| Strnádka pestrá | Strnádka obyčajná (Emberiza citrinella) | Strnádka lúčna (Emberiza calandra) | Strnádka žltohrdlá (Emberiza aureola) | Strnádka záhradná (Emberiza hortulana) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 15–16 cm | 16–16,5 cm | 16–19 cm | 14–16 cm | 15–16,5 cm |
| Váha | 16–22 g | 24–30 g | 38–55 g | 18–28 g | 20–25 g |
| Dožitie | cca 7 r vo voľnej prírode (orientačne) | cca 3 r (voľne), v chove viac | cca 3–5 r (voľne) | cca 4 r (voľne) | cca 5 r (voľne) |
| Hlučnosť | 4/5 | 3/5 | 3/5 | 4/5 | 4/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN CR (kriticky ohrozená), bez CITES | IUCN LC, v EÚ prísne chránená |
| Povaha | Vztýčená chochólka; samec má jasne žlté hrdlo a obočie, čiernu masku, čierne boky temena a trojuholníkovú čiernu náprsenku, biele brucho; samica tlmená, žlté partie okrovo-žltkasté, čierne nahradené hnedastými (výrazný dimorfizmus) | Samec má sýtožltú hlavu a spodok tela, gaštanovohnedý kostrec, hnedo prúžkovaný vrch; bez chochólky a bez čiernej náprsenky — odlišuje sa celkovou žltou (nie čierno-žlto-bielou) hlavou | Najväčší európsky strnád, jednotne sivohnedý a husto prúžkovaný, bez žltých a čiernych znakov a bez chochólky; pohlavia takmer rovnaké — opak výrazne sfarbenej strnádky pestrej | Samec má žltý spodok tela, čierne čelo a hrdlo, gaštanovohnedý vrch a biely pruh na krídle; bez chochólky — odlišuje sa žltým bruchom a inou kresbou hlavy než pestrá | Sivozelená hlava a hruď, žlté hrdlo a žltý očný krúžok, hnedo prúžkovaný vrch; bez chochólky a bez čiernej masky/náprsenky — jemnejšie, menej kontrastné sfarbenie než samec pestrej |
| Areál | Východná Ázia — hniezdi v JV Sibíri, ruskom Ďalekom východe, SV Číne a Kórei, zimuje v J Číne, Japonsku a na Taiwane; svetlé lesy, okraje a kroviny; vzácny v európskom chove | Európa a západná Ázia — bežný druh otvorenej krajiny, polí a okrajov lesov; pôvodný aj na Slovensku, tradičný spevavec | Európa, severná Afrika a západná Ázia — otvorená poľnohospodárska krajina; pôvodný aj na Slovensku | Severná Eurázia (hniezdi), zimuje v JV Ázii — kedysi hojná, dnes kriticky ohrozená pre masívny odchyt na zimoviskách; výstraha pred neudržateľným lovom strnádov | Európa a západná Ázia (hniezdi), zimuje v Afrike — migrant otvorenej krajiny; v EÚ chránená, no v časti Stredomoria nelegálne lovená |
Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena hlasu
Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva, vlhkej podestielky alebo zatuchnutej živej potravy. Prevencia: čerstvé, suché krmivo a živá potrava z overeného zdroja, hygienická a dobre vetraná voliéra, suchá podestielka. Liečba antifungálnymi liekmi je dlhá a patrí do rúk aviárneho veterinára.
Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť
Drobné spevavce kŕmené živou potravou a zbierajúce potravu na zemi sú náchylné na črevné parazity (kokcídie, hlísty, atoxoplazma). Prevencia: hygiena voliéry a kŕmnych misiek, čerstvá živá potrava z čistých chovov, pravidelná koprologická kontrola trusu. Liečba cielenými antiparazitikami podľa nálezu pod dohľadom veterinára; nové vtáky drž v karanténe 2–4 týždne.
Príznaky: Samica nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch okolo kloaky
Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav. Najčastejší pri nedostatku vápnika, chlade alebo u príliš mladých samíc; riziko stúpa pri dvoch znáškach za sezónu. Pomáha teplo, vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: vápnik a vitamín D3 v hniezdnej perióde, sépiová kosť trvalo k dispozícii, teplé prostredie.
Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, nechutenstvo, sťažené dýchanie, výtok z nozdier
Strnádka pestrá pochádza z oblastí s chladnými zimami a chlad znáša lepšie než tropické druhy, no v zime by nemala byť bez prístupu do chráneného nezamŕzajúceho priestoru. Prievan a vlhko zvyšujú riziko nasadajúcich bakteriálnych a plesňových infekcií dýchacích ciest. Prevencia: bezprievanová zateplená úkrytová časť voliéry, sucho, ochrana pred premočením a mrazom.
Príznaky: Matné perie, zlé pelichanie, apatia alebo naopak nadváha, slabá plodnosť
Jednostranná strava škodí: výlučne zrninová strava bez živej potravy v hniezdnom období vedie k podvýžive mláďat, naopak nadbytok tučných olejnatých semien (slnečnica, konope) spôsobuje obezitu a problémy s pečeňou. Prevencia: vyvážená zrninová zmes s drobnými semenami, pravidelná živá potrava v sezóne, zelené krmivo, vápnik a dostatok pohybu v priestrannej voliére.
Vztýčená chochólka — nápadným znakom oboch pohlaví je krátka vztýčená chochólka z predĺžených temenných pier, ktorú vták podľa nálady dvíha a sklápa. V kombinácii so žltým hrdlom a obočím u samca je druh nezameniteľný a patrí medzi najpôvabnejšie strnády vôbec.
Výrazný pohlavný dimorfizmus — samec a samica sa dajú dobre rozlíšiť: samec má jasne žlté hrdlo a obočie, čiernu masku cez oko a trojuholníkovú čiernu náprsenku, zatiaľ čo samica je tlmená — žlté partie sú u nej len okrovo-žltkasté a čierne partie hlavy nahradené hnedastými so slabším vzorom. Pri dospelých vtákoch sa preto pohlavie určuje vizuálne.
Endemit východnej Ázie — druh sa vyskytuje výlučne vo východnej Ázii: hniezdi v juhovýchodnej Sibíri, na ruskom Ďalekom východe, v severovýchodnej Číne a na Kórejskom polostrove a zimuje v južnej Číne, na Taiwane, v Japonsku a v južnej Kórei. V Európe sa vo voľnej prírode nevyskytuje.
Tradičný klietkový spevavec Ázie — vo východnej Ázii (najmä v Japonsku a Kórei) má strnádka pestrá dlhú tradíciu ako cenený klietkový spevavec; japonské meno „mijama hódžiro“ (深山ホオジロ) odkazuje na „vzdialené, odľahlé kraje“, odkiaľ druh prilieta zimovať. V Európe je naopak vzácnym voliérovým druhom.
Zrnožravec, ktorý sezónne mení stravu — mimo hniezdnej sezóny je strnádka pestrá prevažne zrnožravá a potravu (semená tráv a bylín) zbiera na zemi, no počas hniezdenia prechádza na hmyz a pavúky, ktoré sú nevyhnutné pri odchove mláďat. Táto sezónna zmena stravy je typická pre strnády rodu Emberiza.
Hniezdi pri zemi — na rozdiel od mnohých drobných spevavcov hniezdiacich v korunách stavia strnádka pestrá miskovité hniezdo pri zemi alebo nízko v kroví, pri koreňoch tráv a kríkov, a vystiela ho jemnými trávami a zvieracou srsťou. V chove preto vyžaduje husto zarastené prízemné kúty.
Až dve znášky za sezónu — v priaznivých rokoch má pár počas hniezdnej sezóny dve znášky, najčastejšie po 4–5 vajciach (v severnejších populáciách až 5–6). Inkubácia trvá približne 11–14 dní a mláďatá opúšťajú hniezdo asi po 9–12 dňoch, ešte neúplne lietavé.
Migrant s reťazovou migráciou — strnádka pestrá je sťahovavá a sleduje tzv. reťazovú migráciu (chain migration) typu II: severnejšie populácie odlietajú skôr než južnejšie a zimujú severnejšie než ich južní príbuzní. Druh tak zostáva v rámci východnej Ázie, len sa posúva na juh do miernejších zimovísk.
Jediný rod čeľade Emberizidae — strnádka pestrá patrí do rodu Emberiza, ktorý opísal Carl Linné už v roku 1758 a ktorý je dnes jediným rodom čeľade strnádkovité (Emberizidae). Do rovnakého rodu patria aj európske druhy ako strnádka obyčajná (Emberiza citrinella) či strnádka lúčna (Emberiza calandra), s ktorými zdieľa zrnožravú stravu a hniezdenie pri zemi.
Nie — strnádka pestrá nie je vhodná na trvalý chov v malej klietke. Je to aktívny druh, ktorý zbiera potravu na zemi a v nízkej vegetácii a veľa sa pohybuje. Vyžaduje priestrannú zarastenú voliéru (orientačne min. 2 × 1 × 2 m pre pár) s kríkmi, prízemnou vegetáciou, vetvami a opadankou na hrabanie. V tesnej klietke trpí nedostatkom pohybu a nudí sa. V klietke ju možno umiestniť len dočasne pri premiestnení alebo karanténe.
Áno, je to prevažne zrnožravec — no v hniezdnom období prechádza na hmyz. Mimo hniezdnej sezóny tvoria základ jej stravy semená tráv, bylín a obilnín zbierané na zemi. Počas hniezdenia a pri odchove mláďat sa však ťažisko presúva na hmyz a pavúky, bez ktorých mláďatá neprežijú. Vo voliére podávaj kvalitnú zrninovú zmes (rôzne prosá, lesknica, drobné olejnaté semená), dopĺňanú živou potravou (múčne červy, pinkie, drobné cvrčky), vaječnou pastou a zeleným krmivom.
Nie je výrazne hlučná — je to relatívne tichý druh. Samec v hniezdnom období spieva príjemnú rýchlu mnohoslabičnú strofu a vydáva jemné kontaktné „cit-cit“ hlasy. Spev nie je prenikavý a neprenikne cez steny tak ako hlas veľkých mäkkozobov, preto vo voliére na záhrade spravidla neobťažuje susedov. Intenzita spevu stúpa na jar počas toku.
Pri dospelých vtákoch sa pohlavie rozozná vizuálne. Samec má jasne žlté hrdlo a žlté obočie, čiernu masku cez oko, čierne boky temena a chochólky a nápadnú trojuholníkovú čiernu náprsenku; brucho je biele. Samica je výrazne tlmenejšia — hrdlo a obočie sú namiesto sýtožltých len okrovo-žltkasté, čierne partie hlavy sú nahradené hnedastými a celý vzor hlavy je oveľa slabší; aj chochólka je menej výrazná. Pri mladých vtákoch pred preperením do dospelého šatu pomôže DNA-sexovanie.
Presné overené údaje o dožití tohto druhu sú obmedzené. Pre voľne žijúce jedince sa uvádza vek okolo 7 rokov (oiseaux.net); pri starostlivom chove vo voliére sa drobné strnády dožívajú orientačne niekoľko rokov dlhšie. Kľúčom k dlhému životu je priestranná voliéra, vyvážená zrninovo-hmyzia strava, ochrana pred prievanom a vlhkom v zime, čistota a prevencia parazitov.
Strnádka pestrá nie je zaradená v žiadnej prílohe CITES — nákup, predaj a chov v rámci EÚ nie sú obmedzené špeciálnymi povoleniami CITES. Slovenský zákon o ochrane prírody sa na ňu priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR). Pri dovoze z EÚ či tretích krajín platia všeobecné veterinárne a EU/TRACES nariadenia. Pri nákupe vždy over legálny pôvod (doklady od chovateľa alebo dovozu) a preferuj krúžkované, voliérovo odchované jedince, nie odchyt z prírody.
Hniezdne obdobie trvá máj až júl, pár stavia miskovité hniezdo pri zemi alebo nízko v kroví. Znáška býva najčastejšie 4–5 vajec (v severnejších populáciách v Rusku až 5–6; rôzne zdroje uvádzajú rozsah 3–6). Inkubácia trvá približne 11–14 dní a sedí prevažne samica; mláďatá zostávajú v hniezde asi 9–12 dní. V priaznivej sezóne má pár často dve znášky.