Emberizidae (strnádkovité)
Strnádka olivová patrí medzi tichšie drobné spevavce — spev samca tvorí jednoduchá zmes krátkych bzučivých a štebotavých tónov prednášaná z krytého posedu nízko v húštine, nie príliš hlasná a bez výraznej melodickej štruktúry. Typické je ostré, veľmi krátke kovové volanie „tzii“ alebo „tzee“ (opisované aj ako ostré „dink“), ktorým vták často prezradí svoju prítomnosť, aj keď je ukrytý. Spev je sezónny a najintenzívnejší počas hniezdnej sezóny pri obhajobe teritória. Druh nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie iných vtákov.
Hniezdne obdobie trvá máj až august. Samec spieva z krytého posedu nízko v húštine jednoduchú zmes bzučivých a štebotavých tónov a háji teritórium. Hniezdenie stimulujú dlhší deň, teplo a dostatok hmyzu. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne okolo 1 roka (analógiou s príbuznými strnádmi; presné údaje neoverené).
Hniezdo stavia najmä samica — je to miskovité hniezdo zo suchých tráv, stebiel, korienkov a jemných rastlinných vlákien, umiestnené nízko nad zemou alebo priamo na zemi v hustom pobrežnom kroví a podraste pozdĺž potokov a riek. Znáška býva zvyčajne 4–5 vajec. Hniezdo nekontroluj — pri vyrušení môže pár znášku opustiť.
Na vajíčkach sedí prevažne samica (typické pre rod Emberiza). Presné trvanie inkubácie pre E. spodocephala nie je spoľahlivo overené — pri príbuzných strnádoch rodu Emberiza trvá približne 12–13 dní. V tomto období je kľúčový pokoj a dostatok potravy pre rodičov.
Mláďatá sa liahnu holé a slepé — kŕmia ich obaja rodičia. Hmyz a iná živá potrava (húsenice, larvy, drobné bezstavovce) je v tomto období nevyhnutná — bez bielkovín živočíšneho pôvodu mláďatá neprežijú. Práve preto podiel hmyzu v jedálničku dospelých vtákov v hniezdnej sezóne výrazne stúpa.
Presná dĺžka hniezdneho vývoja a vek vyletenia pre tento druh nie sú v dostupných zdrojoch spoľahlivo overené. Juvenilné jedince sú celkovo hnedšie a kontrastnejšie prúžkované, s výrazne slabšou kresbou hlavy než dospelý samec; pripomínajú samicu. Rodičia mláďatá po vyletení ešte istý čas dokrmujú, kým osamostatnia.
Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s porovnateľnými strnádmi rodu Emberiza sa odhaduje približne na 1 rok. Mladé samce dosahujú plné dospelé svadobné sfarbenie (sivozelená hlava) postupne, pelichaním.
Strnádka olivová je plachý, ale zvedavý druh — pri pravidelnom kŕmení a pokojnom zaobchádzaní si na prítomnosť chovateľa postupne zvyká a prestáva sa skrývať. Nie je to vták na ruku — manipulácia ju stresuje a chytaniu sa bráni. Kľúč k dôvere: pravidelné kŕmenie v rovnaký čas, ponúkanie obľúbenej živej potravy (múčne červy, drobné cvrčky), pokojný a pomalý pohyb pri voliére a chov v páre alebo malej skupine, ktorá vtákom dáva pocit istoty.
Po prevoze nechaj pár alebo skupinu 2–3 týždne v pokoji aklimatizovať v tichom prostredí — nepresúvaj voliéru, minimalizuj vyrušovanie
Pohybuj sa pri voliére pokojne a pomaly — náhle pohyby a hlasné zvuky plašia plaché divé strnády viac ako pokojné druhy
Kŕm v rovnaký čas a ponúkaj obľúbenú živú potravu (múčne červy, pinkie) — vták si spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou
Nechytaj vtáka do rúk bez nevyhnutného dôvodu — stres z chytania spomaľuje aklimatizáciu; chovaj druh v páre alebo skupine, ktorá mu dáva pocit bezpečia
Strnádka olivová sa v SR a ČR bežne nechová ani nepredáva — ide o východoázijský druh, ktorý do Európy zalieta len ako veľmi vzácny zatúlanec, a ako pôvodný európsky (zalietajúci) vták je zákonne chránený podľa smernice EÚ o vtákoch a zákona 543/2002 Z. z. Voľný obchod s ním teda neprichádza do úvahy — prípadný legálny jedinec v zajatí musí mať doklad o pôvode (voliérovo odchovaný registrovaný vták s krúžkom a evidenciou). Verejné trhové ceny pre SR/ČR neexistujú a nepodarilo sa ich overiť, druh nie je súčasťou bežnej ponuky chovateľov ani búrz. Ak sa s ním stretneš, vždy si over jeho legálny pôvod a evidenciu a uprednostni doklady o povolenom chove; neoverené alebo z prírody odchytené jedince sú nelegálne.
| Strnádka olivová | Strnádka žltá (Emberiza citrinella) | Strnádka trsťová (Emberiza schoeniclus) | Strnádka maskovaná (Emberiza personata) | Strnádka cínovohlavá (Emberiza cia) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | asi 16 cm | 16–16,5 cm | 15–16,5 cm | asi 16 cm | 15–16,5 cm |
| Váha | cca 18–25 g | cca 24–30 g | cca 16–25 g | cca 18–26 g | cca 21–28 g |
| Dožitie | cca 3–5 r a viac (orientačne, neoverené) | cca 3–5 r (rekord vyše 13 r) | cca 3–5 r (rekord vyše 11 r) | cca 3–5 r (orientačne) | cca 3–5 r (rekord vyše 7 r) |
| Hlučnosť | 4/5 | 3/5 | 3/5 | 4/5 | 3/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES |
| Povaha | Drobný strnád s mohutným ružovkastým zobákom; samec má sivozelenú až olivovo-sivú hlavu a hruď s čiernastou uzdičkou a bradou a olivovo-žltkasté bruško, vrch tela hnedý čierno prúžkovaný; samica hnedšia, kontrastne prúžkovaná, so slabou kresbou hlavy | Samec má výrazne žltú hlavu a spodok tela, hnedo prúžkované boky a hrdzavý trtáč; samica matnejšia a hnedšia; mohutný kužeľovitý zobák | Samec v svadobnom šate má čiernu hlavu a hrdlo s bielym golierom a bielym fúzovým prúžkom; samica a zimný samec hnedastí, prúžkovaní, s tmavými fúzmi; obýva tŕstie | Veľmi podobná strnádke olivovej, no samec má jasnejšie žltú spodnú časť tela a výraznejšiu žltú a sivú kresbu hlavy; čiernastá maska okolo zobáka | Popolavosivá hlava a hrdlo s čiernymi prúžkami cez oko a po stranách temena, hrdzavooranžový spodok tela a trtáč; pohlavia podobné, samica matnejšia |
| Areál | Hniezdi v južnej Sibíri, SV Číne a Japonsku, zimuje v južnej Číne, SV Indii a SV Ázii — husté pobrežné krovie, podrast pri vode, tŕstie a okraje lesov; prevažne zrnožravec, v Európe vzácny zatúlanec | Európa a západná Ázia, u nás bežný hniezdič poľnohospodárskej krajiny — odlišuje sa jasne žltou hlavou samca (spodocephala má hlavu sivozelenú); typický spievajúci strnád medzí a okrajov polí | Európa a Ázia, u nás hniezdič trsťových a vlhkých biotopov — podobný mokraďový druh, no samec má čiernu hlavu s bielym golierom (spodocephala má sivozelenú hlavu); veľkostne porovnateľný | Japonsko a Sachalin — japonská forma, ktorú časť autorov a IOC vyčleňuje zo spodocephala ako samostatný druh; veľmi blízka, líši sa sýtosťou žltej a kresbou hlavy samca | Hory južnej Európy, severnej Afriky a Ázie — odlišuje sa sivou hlavou s čiernym prúžkovaním a hrdzavým spodkom tela (spodocephala má jednofarebnejšiu sivozelenú hlavu a žltkasté bruško); horský skalný druh |
Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena hlasu
Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva, vlhkej podestielky alebo zatuchnutej živej potravy. Prevencia: čerstvé, suché krmivo a živá potrava z overeného zdroja, hygienická a dobre vetraná voliéra, suchá podestielka. Liečba antifungálnymi liekmi je dlhá a patrí do rúk aviárneho veterinára.
Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť, apatia
Vtáky pohybujúce sa po zemi a kŕmené živou potravou sú náchylné na črevné parazity (kokcídie, hlísty). Prevencia: hygiena voliéry a kŕmnych misiek, čerstvá živá potrava z čistých chovov, pravidelná koprologická kontrola trusu. Liečba cielenými antiparazitikami podľa nálezu pod dohľadom veterinára; nové vtáky drž v karanténe 2–4 týždne.
Príznaky: Samica nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch okolo kloaky, neschopnosť zniesť vajce
Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav. Najčastejší pri nedostatku vápnika, chlade alebo u príliš mladých samíc. Pomáha teplo, vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: vápnik a vitamín D3 v hniezdnej perióde, sépiová kosť trvalo k dispozícii, teplé prostredie.
Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, nechutenstvo, sťažené dýchanie, výtok z nozdier
Hoci druh hniezdi aj v chladnejších oblastiach tajgy, v zajatí prievan, vlhko a náhle ochladenie zvyšujú riziko podchladenia a nasadajúcich bakteriálnych a plesňových infekcií. Prevencia: chránená bezprievanová úkrytová časť voliéry, sucho, prístup do temperovaného priestoru počas mrazov a vlhkého počasia.
Príznaky: Nadváha, malátnosť, nafúknuté brucho, zhoršené lietanie, matné perie, znížená plodnosť
Jednotvárna strava založená na tučných olejnatých semenách (slnečnica, konope) bez pohybu vedie u drobných zrnožravcov k obezite a tukovej degenerácii pečene. Prevencia: vyvážená zrninová zmes s prevahou drobných semien a tráv, dostatok pohybu v priestrannej voliére, sezónna živá potrava a zelenina namiesto prebytku tučných semien.
Výrazný pohlavný dimorfizmus — strnádka olivová patrí medzi strnády s jasne odlíšenými pohlaviami: samec má sivozelenú až olivovo-sivú hlavu a hruď s čiernastou uzdičkou a bradou a olivovo-žltkasté bruško, kým samica je hnedšia, kontrastnejšie prúžkovaná a má slabú kresbu hlavy. Pohlavie tak možno určiť aj podľa sfarbenia, čo je medzi drobnými spevavcami praktická výhoda.
Čierno pôsobiaca tvár dala druhu meno — anglické „Black-faced Bunting“ aj nemecké „Maskenammer“ (maskovaná strnádka) odkazujú na čiernastú uzdičku a bradu samca, ktoré v kombinácii so sivozelenou hlavou vytvárajú dojem tmavej tváre. Vedecké meno spodocephala (z gréckeho spodos — popol a kephale — hlava) znamená doslova popolavohlavá.
Ostré kovové volanie „tzii“ — typickým prejavom druhu je veľmi krátke, ostré kovové „tzii“ alebo „tzee“ (opisované aj ako „dink“), ktorým vták často prezradí svoju prítomnosť, aj keď zostáva ukrytý v hustom podraste. Samotný spev je naopak jednoduchá, nie príliš hlasná zmes bzučivých a štebotavých tónov.
Pôvodom z východnej Ázie, v Európe vzácny hosť — druh hniezdi v južnej Sibíri, severovýchodnej Číne a Japonsku a zimuje v južnej Číne, severovýchodnej Indii a severnej časti juhovýchodnej Ázie. Do strednej a západnej Európy zalieta len ako veľmi vzácny zatúlanec (vágrant), čo z neho robí vyhľadávaný objekt pozorovateľov vtákov.
Japonská forma ako možný samostatný druh — japonský a sachalinský poddruh personata sa od kontinentálnych foriem líši sfarbením a niektorí autori (a IOC) ho vyčleňujú ako samostatný druh strnádka maskovaná (Emberiza personata, Masked Bunting). Taxonómia druhu tak nie je úplne ustálená — staršie aj novšie zdroje sa v poňatí líšia.
Prevažne zrnožravec s letným hmyzím doplnkom — základ stravy strnádky olivovej tvoria semená tráv a bylín, ktoré zbiera na zemi a v nízkej vegetácii. V hniezdnom období sa však živí aj hmyzom a inými bezstavovcami, ktorými kŕmi mláďatá — bez živočíšnej bielkoviny by mladé neprežili.
Hniezdi nízko pri zemi v pobrežnej húštine — strnádka olivová stavia miskovité hniezdo nízko nad zemou alebo priamo na zemi v hustom kroví a podraste pozdĺž potokov a riek v tajge a na okrajoch lesov, kam ukladá zvyčajne 4–5 vajec. Hniezdo buduje najmä samica.
Stabilná populácia napriek tlaku na biotopy — IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou. Druh dokáže okrem pôvodnej tajgy a pobrežných húštin využívať aj sekundárne biotopy — krovinaté plochy, okraje polí a poľnohospodársku krajinu, najmä na zimoviskách, čo prispieva k jeho odolnosti.
Príbuznosť s európskymi strnádmi rodu Emberiza — patrí do rovnakého rodu ako u nás bežný strnádka žltá (Emberiza citrinella), strnádka trsťová (Emberiza schoeniclus) či strnádka cínovohlavá (Emberiza cia). So skupinou zdieľa zrnožravú stravu s letným hmyzím doplnkom, hniezdenie nízko pri zemi a jednoduchý sezónny spev samca z exponovaného alebo krytého posedu.
Nie — strnádka olivová nie je vhodná pre trvalý chov v malej klietke. Je to čulý druh, ktorý sa pohybuje najmä pri zemi a v hustom podraste. Vyžaduje priestrannú zarastenú voliéru (orientačne min. 2 × 1 × 2 m pre pár) s hustou prízemnou vegetáciou, krovím, trsmi tráv a úkrytmi. V tesnom priestore trpí nedostatkom pohybu a nudí sa. V klietke ju možno umiestniť len dočasne pri premiestnení alebo karanténe. Navyše ide o zákonne chránený druh — k jeho legálnemu chovu treba doklad o pôvode.
Áno, je to prevažne zrnožravec. Základ jej stravy tvoria semená tráv a bylín, ktoré zbiera na zemi a v nízkej vegetácii. V hniezdnom období sa však výrazne zvyšuje podiel hmyzu a iných bezstavovcov — tými kŕmi aj mláďatá. Vo voliére je vhodným základom kvalitná zrninová zmes pre strnády a drobné spevavce (proso, lesknica, drobné olejnaté a trávové semená), dopĺňaná živou potravou (múčne červy, pinkie, drobné cvrčky), zelenou potravou a naklíčenými semenami. Vyhýbaj sa jednotvárnej tučnej strave (samotná slnečnica).
Je to pomerne tichý druh. Spev samca je jednoduchá, nie príliš hlasná zmes bzučivých a štebotavých tónov a volanie je krátke kovové „tzii“. V primeranom prostredí spravidla neruší susedov a jej hlasový prejav je najintenzívnejší len počas hniezdnej sezóny. Aj tichší druh však patrí skôr do priestrannej zarastenej voliéry než do klietky v byte, pretože potrebuje pohyb a prízemnú vegetáciu. Treba zohľadniť aj to, že ide o chránený druh.
Presné overené údaje o dožití tohto konkrétneho druhu nie sú v dostupnej literatúre k dispozícii. Porovnateľné drobné strnády rodu Emberiza sa vo voľnej prírode dožívajú orientačne 3–5 rokov, v zajatí pri správnej starostlivosti aj viac. Kľúčom k dlhému životu je priestranná zarastená voliéra, vyvážená zrninová strava so sezónnym hmyzom, sucho a ochrana pred prievanom, čistota a prevencia parazitov u druhu zbierajúceho potravu na zemi.
Strnádka olivová nie je zaradená v žiadnej prílohe CITES, no ako pôvodný európsky (zalietajúci) druh voľne žijúceho vtáka je zákonne chránená podľa smernice EÚ o ochrane vtáctva a slovenského zákona 543/2002 Z. z. Voľný obchod a odchyt z prírody sú teda zakázané — prípadný legálny jedinec v zajatí musí byť voliérovo odchovaný, krúžkovaný a evidovaný s dokladom o pôvode. Pri akomkoľvek nadobudnutí si vždy over legislatívne podmienky a legálny pôvod.
Strnádka olivová znáša zvyčajne 4–5 vajec do miskovitého hniezda umiestneného nízko nad zemou alebo priamo na zemi v hustom pobrežnom kroví a podraste. Presná dĺžka inkubácie pre tento druh nie je spoľahlivo overená — pri príbuzných strnádoch rodu Emberiza trvá približne 12–13 dní (uvádzame ako orientačné, nie druh-špecifické). Na vajciach sedí prevažne samica. Hniezdne obdobie trvá máj až august.
Na rozdiel od mnohých strnádov má strnádka olivová dobre rozlíšiteľné pohlavia. Samec má v svadobnom šate sivozelenú až olivovo-sivú hlavu a hruď s čiernastou uzdičkou a bradou a olivovo-žltkasté bruško. Samica (a mladé vtáky) je celkovo hnedšia, kontrastnejšie prúžkovaná, s olivovo-sivými lícami a nenápadným krémovobielym nadočným prúžkom — chýba jej sivá hlava samca. Pri neistote (napr. mimo svadobného šatu) pomôže DNA-sexovanie.