Strnádka malá (Emberiza pusilla)

Emberizidae (strnádkovité)

Strnádka malá

Emberiza pusilla — najmenšia strnádka sveta s hrdzavou tvárou a svetlým očným krúžkom — voľne žijúci ťažný spevavec severskej tajgy, v Európe vzácny jesenný zálet

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN) — strnádka malá má mimoriadne veľkú populáciu (odhad rádovo 30–60 miliónov dospelých jedincov) a rozsiahly hniezdny areál v severskej tajge Eurázie, pričom populačný trend sa hodnotí ako stabilný, bez štatisticky významného poklesu. Druh preto nedosahuje prahy pre zraniteľné kategórie. Lokálnymi hrozbami môžu byť úbytok a fragmentácia biotopov, klimatické zmeny v boreálnej zóne a odchyt vtákov na ťahových a zimoviskových trasách v častiach Ázie (na rozdiel od kriticky ohrozenej strnádky ryžovej je však tlak na tento druh nízky). Strnádka malá nie je zaradená v žiadnej prílohe CITES; ako pôvodný európsky druh voľne žijúceho vtáctva je chránená predpismi o ochrane vtáctva.
Dĺžka12–14 cm (13–19 g)
PôvodSeverská tajga Eurázie (Fínsko–Sibír)
PovahaPlachý ťažný spevavec, nechová sa
StravaSemená; v hniezdení hmyz
Dožitiecca 8 rokov (vo voľnej prírode, orientačne)
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

55% 33% STRAVA zloženie
Semená tráv, ostríc, burín a obilnín — hlavná zložka mimo hniezdnej sezóny a na zimovisku (semená kríkov, obilnín, tráv a ostríc) 55%
Hmyz a bezstavovce — chrobáky, ploštice, podenky, pošvatky, larvy, pavúky a dážďovky; nevyhnutné najmä v hniezdnej sezóne a pri kŕmení mláďat 33%
Bobule a drobné plody — z bobuľonosných kríkov, najmä na zimovisku a počas ťahu 7%
Zelené časti rastlín a klíčky — doplnková zložka 5%

Odporúčané potraviny

  • Semená tráv, ostríc, burín a obilnín — v prírode aj na zimovisku tvoria hlavnú zložku potravy mimo hniezdneho obdobia
  • Hmyz a iné bezstavovce — chrobáky, ploštice, podenky, pošvatky, larvy, pavúky a dážďovky; primárna potrava v hniezdnej sezóne a pri kŕmení mláďat
  • Bobule a drobné plody bobuľonosných kríkov — doplnková zložka počas ťahu a na zimovisku
  • Zelené časti rastlín, púčiky a naklíčené semená — sezónny doplnok
  • Drobné semená ostríc a vlhkomilných rastlín — zbierané v riečnych údoliach a na okrajoch močiarov v tajge
  • Padnuté semená obilnín a tráv na poliach, ryžoviskách a okrajoch ciest — typická zimná potrava v subtropickej Ázii
  • Živočíšna bielkovina pre mláďatá — drobný hmyz a larvy, bez ktorých by mláďatá v hniezde neprospievali
  • Čistá voda a prirodzený minerálny príjem zo semien a hmyzu — v prírodných podmienkach severskej tajgy
  • Pozn.: ide o voľne žijúci ťažný druh, ktorý sa v zajatí nechová — uvedené zložky opisujú prirodzenú potravu vo voľnej prírode, nie kŕmnu dávku v chove

Zakázané potraviny

  • Akékoľvek kŕmenie v zajatí — strnádka malá je voľne žijúci chránený ťažný spevavec, nie klietkový druh; jej odchyt a držba sú v EÚ a SR zakázané
  • Soľ, slané, korenené a tepelne spracované ľudské jedlá — pre drobné spevavce toxické a zaťažujúce obličky
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté semená — riziko otravy mykotoxínmi a aspergilózy
  • Pesticídmi ošetrené semená, obilniny a hmyz neznámeho pôvodu — riziko otravy chemikáliami
  • Chlieb, pečivo a škrobové zvyšky — bezvýživné, kazia sa a poškodzujú trávenie drobných vtákov
  • Avokádo, čokoláda, kofeín a alkohol — pre vtáky jedovaté (platí všeobecne pre spevavce)
  • Výlučne jednostranná semenná potrava bez hmyzu počas hniezdenia — mláďatá potrebujú živočíšnu bielkovinu, inak v prírode neprežijú
Tip od odborníka Strnádka malá je voľne žijúci ťažný zrnožravec s výrazne sezónnou stravou — nie je to chovaný klietkový vták, preto nasledujúce platí pre jej prirodzenú potravu vo voľnej prírode, nie pre kŕmnu dávku v zajatí. Mimo hniezdneho obdobia a na zimovisku tvoria základ jedálnička semená tráv, ostríc, burín a obilnín, doplnené bobuľami a drobnými plodmi; potravu zbiera prevažne na zemi. V hniezdnej sezóne sa ťažisko presúva na hmyz a iné bezstavovce (chrobáky, ploštice, podenky, pošvatky, larvy, pavúky, dážďovky) — túto živočíšnu bielkovinu nevyhnutne potrebujú najmä mláďatá, ktoré rodičia kŕmia takmer výlučne hmyzom; bez nej by v hniezde neprospievali. Na zimovisku v subtropickej Ázii zbiera padnuté semená na poliach, ryžoviskách, okrajoch ciest a v krovinách. Druh nie je vhodný ani povolený na chov v zajatí — ako pôvodný európsky ťažný spevavec je chránený; uvedené informácie slúžia na poznanie biológie druhu, nie ako návod na kŕmenie. Ak chcete strnádkam a iným zrnožravým spevavcom pomôcť, najlepšie je chrániť ich biotopy a v zime ponúkať vhodné semená vo vonkajších kŕmidlách pre voľne žijúce vtáctvo.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.6
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Strnádka malá je tichý a nenápadný drobný spevavec — jej najčastejším prejavom je krátke ostré cvaknutie „zik” alebo „tšik”, ktoré počuť najmä na ťahu a pri vyrušení. Spev samca je tichý a jednoduchý, počuteľný len z blízka. Keďže ide o voľne žijúci druh, otázka hlučnosti v chove je bezpredmetná — v prírode patrí medzi akusticky nenápadné strnádky.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Strnádka malá nie je maznavý ani ochočiteľný vták — je to plachý voľne žijúci spevavec, ktorý sa človeku vyhýba a v zajatí sa nechová. Akýkoľvek fyzický kontakt či pokus o ochočenie je vylúčený; druh možno iba pozorovať vo voľnej prírode (vzácne na ťahu), ideálne ďalekohľadom z odstupu.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Strnádka malá je čulý, neúnavný drobný spevavec — počas krátkeho severského leta intenzívne zháňa potravu a kŕmi mláďatá, mimo sezóny absolvuje tisíce kilometrov dlhý ťah medzi tajgou a subtropickou Áziou. Vo voľnej prírode je v takmer neustálom pohybe pri zbere semien a hmyzu na zemi a v nízkej vegetácii. Keďže sa nechová, jej potreba pohybu sa napĺňa výhradne v prirodzenom prostredí.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Strnádka malá nenapodobňuje ľudskú reč — strnádky túto schopnosť nemajú. Jej hlasový prejav je vrodený: krátke cvaknutie „zik”/„tšik” a jednoduchý, tichý spev samca zložený z meniacich sa tónov a trilkov. Reč ani melódie sa nenaučí; ide o voľne žijúci druh, ktorý sa nechová ani necvičí.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Strnádka malá patrí medzi akusticky nenápadné drobné strnádky — najčastejším a najtypickejším prejavom je krátke, ostré, suché cvaknutie „zik” (alebo „tšik”, „phuick”), ktoré vydáva na ťahu, pri vyrušení a v kontakte s inými jedincami; práve tento hlas často prezradí inak nenápadného záletného vtáka v Európe. Spev samca je tichý, jednoduchý a „strnádkovitý” — séria meniacich sa vysokých tónov a stúpajúcich trilkov, opisovaná ako rolujúce „siroo-sir-sir-siroo”. Samec spieva najmä počas toku z vyvýšeného miesta (kríka či vrcholca brezy) na hniezdisku. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — jeho repertoár je vrodený a v porovnaní s väčšími spevavcami nenápadný.

Dokáže hovoriť? Strnádka malá nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Strnádky túto schopnosť nemajú — repertoár krátkych cvakavých volaní a jednoduchého spevu je vrodený. Reč sa nenaučí a ide o voľne žijúci ťažný druh, ktorý sa necvičí ani nechová.

Typické zvuky

  • Krátke ostré cvaknutie „zik” / „tšik” — najtypickejší kontaktný a varovný hlas, počuteľný najmä na ťahu a pri vyrušení
  • Spev samca — tichá séria meniacich sa vysokých tónov a stúpajúcich trilkov („siroo-sir-sir-siroo”), znie najmä počas toku
  • Jemné „phuick” / „tschick” volania — variácie krátkeho ostrého kontaktného hlasu v rôznych situáciách
  • Tiché štebotavé tóny v kŕdliku — pri spoločnom zbere potravy mimo hniezdneho obdobia a na zimovisku

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (jún–júl) v severskej tajge a lesotundre — krátke severské leto (zdroj: Wikipedia EN/DE)
Tok — samec spieva z vyvýšeného miesta (kríka, vrcholca brezy) na vymedzení teritória a získaní samice
Inkubácia približne 11–12 dní (zdroj: Wikipedia DE); mláďatá opúšťajú hniezdo asi týždeň po vyliahnutí, kŕmené sú prevažne hmyzom
Jesenný ťah (koniec júla – polovica septembra a ďalej) — odlet na zimoviská v južnej Ázii; v Európe sa práve teraz objavujú vzácne zálety
Zimovanie v subtropoch severnej Indie, južnej Číny a severnej juhovýchodnej Ázie — okraje lesov, kroviny, polia a ryžoviská
Jarný ťah späť na severské hniezdiská cez vnútrozemskú Áziu; v Európe je jarný prelet oveľa vzácnejší než jesenný

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Druh nevhodný a nepovolený na chov — strnádka malá je voľne žijúci ťažný spevavec, nie klietkový ani voliérový vták. V SR a EÚ je odchyt a držba pôvodných voľne žijúcich spevavcov zakázaná zákonom, a navyše na Slovensku ide len o vzácny zálet, nie o bežný hniezdič. Tomuto druhu sa nedá „venovať starostlivosť” v chove — jediný správny prístup je pozorovanie vo voľnej prírode a ochrana biotopov. Údaje na tejto stránke slúžia na poznanie biológie a určovanie druhu, nie ako chovateľský návod.
Priestor Žiadne klietkové ani voliérové nároky sa neuvádzajú — druh sa nechová. Strnádka malá je voľne žijúci ťažný spevavec, ktorého prirodzeným „priestorom” je otvorený severský ihličnatý les a lesotundra s brezami, vŕbami a jelšami, často pri vode, a na zimovisku okraje lesov, kroviny, polia a ryžoviská južnej Ázie. Na ťahu prekonáva tisíce kilometrov. Namiesto chovu v priestore patrí tomuto druhu ochrana biotopu a pozorovanie z odstupu vo voľnej prírode.
Deti v domácnosti Vhodný ako prírodovedná téma a cieľ pozorovania, nie ako domáci miláčik. Strnádka malá sa nechová — deti ju môžu spoznať pri pozorovaní vtáctva vo voľnej prírode (vzácne na jeseň aj v Európe) alebo z obrazových atlasov. Je to skvelá príležitosť učiť deti, že voľne žijúce vtáky patria do prírody, nie do klietky, a že najlepšia pomoc spevavcom je ochrana ich prostredia. Pravidlá pri pozorovaní: (1) pozoruj ďalekohľadom z odstupu, vtáky neplaš; (2) nehniezdiace ani hniezdiace vtáky nechytaj; (3) rešpektuj zákonnú ochranu voľne žijúceho vtáctva.
Hlučnosť Áno, v prírode je to tichý druh — krátke cvaknutie „zik” a jemný spev samca nie sú rušivé. Otázka vhodnosti do bytu však nie je relevantná: strnádka malá je voľne žijúci ťažný spevavec, ktorý sa v zajatí nechová a jeho držba nie je povolená.
Verdikt odborníka Strnádka malá (Emberiza pusilla) je najmenšia strnádka sveta (12–14 cm, 13–19 g) z čeľade strnádkovité (Emberizidae). V perí dominuje teplá hrdzavo-gaštanová tvár — líca a stredný pás temena — ohraničená čiernymi prúžkami, nápadný svetlý očný krúžok a jemne tmavo prúžkovaná belavá až krémová spodina tela; práve tento vzor dáva hlave charakteristický „prilbovitý” výraz a odlišuje druh od ostatných strnádok. Pohlavný dimorfizmus je veľmi slabý — strnádka malá patrí medzi najmenej farebne odlíšené druhy rodu Emberiza: samec a samica majú takmer rovnaký vzor hlavy, samica je len o niečo matnejšia a kresba menej kontrastná, mláďatá sú celkovo nenápadnejšie. Druh hniezdi v severskej tajge a lesotundre od severnej Fennoškandie (severné Fínsko, ojedinele Nórsko a Švédsko) na východ cez sibírsku tajgu až po ruský Ďaleký východ, najradšej v otvorenom ihličnatom lese a na okrajoch s brezami, vŕbami a jelšami, často pri vode; hniezdo si stavia na zemi alebo tesne nad ňou. Je výrazne ťažný — zimuje v subtropoch severnej Indie, južnej Číny a severnej juhovýchodnej Ázie a na ťahu preletúva veľkú časť Eurázie, pričom v západnej a strednej Európe je vzácnym, no takmer každoročným jesenným záletom; na Slovensku ide o zaznamenaný zálet (nový druh avifauny SR). Strava je sezónna: mimo hniezdenia prevažujú semená tráv, ostríc a burín, v hniezdnej sezóne hmyz, ktorým rodičia kŕmia mláďatá. Hniezdi raz, výnimočne dvakrát do roka, znáša zvyčajne 4–6 vajec a inkubácia trvá približne 11–12 dní. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) s veľkou (rádovo desiatky miliónov jedincov) a stabilnou populáciou; nie je zaradený v CITES. Ako pôvodný európsky ťažný spevavec sa strnádka malá v zajatí nechová — nie je to klietkový ani voliérový druh a jej odchyt či držba sú zakázané; informácie tu slúžia na poznanie biológie a určovanie druhu, nie ako chovateľský návod.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (druh sa nechová)
Otvorený severský ihličnatý les a lesotundra s brezami, vŕbami a jelšami, často pri vode — žiadne klietkové ani voliérové nároky sa neuvádzajú
Strnádka malá je voľne žijúci ťažný spevavec, ktorý sa v zajatí nechová — preto namiesto klietky opisujeme jej prirodzené prostredie. Hniezdi v otvorenom ihličnatom lese a na okrajoch tajgy s prímesou brezy, vŕby a jelše, často v riečnych údoliach a pri močiaroch s vlhkomilnou vegetáciou. Práve takéto polootvorené biotopy s bylinným podrastom jej poskytujú potravu (semená, hmyz) aj úkryt pre hniezdo na zemi.
Spoločenské správanie
V hniezdnom období v pároch a teritoriálne; mimo sezóny a na ťahu v menších kŕdlikoch, často s inými strnádkami a piniami
Počas hniezdenia žije teritoriálne v pároch, samec spevom bráni hniezdny okrsok. Mimo hniezdneho obdobia a na ťahu sa združuje do menších kŕdlikov, neraz spolu s inými druhmi strnádok a zrnožravými spevavcami, s ktorými spoločne zbiera semená na zemi. Toto správanie sa odohráva výhradne vo voľnej prírode — druh sa nechová.
Klimatická tolerancia (v prírode)
Hniezdi v chladnej severskej klíme tajgy a lesotundry; zimu trávi v miernych subtropoch južnej Ázie — ťahom uniká severskej zime
Ako boreálny hniezdič znáša chladné severské leto tajgy, no severskú zimu nestrávi na hniezdisku — odlietava na tisíce kilometrov vzdialené subtropické zimoviská v severnej Indii, južnej Číne a severnej juhovýchodnej Ázii. Jej klimatická stratégia je teda postavená na ťahu, nie na odolnosti voči mrazu na mieste. (Údaj sa týka biológie vo voľnej prírode, nie chovu.)
Hniezdenie a hniezdny materiál
Hniezdo na zemi alebo tesne nad ňou v nízkej vegetácii (vŕbové kroviny, mladé brezy); zo stebiel, machu a lišajníkov, vystlané jemnou trávou a srsťou
Samica stavia misovité hniezdo na zemi alebo tesne nad ňou, skryté v nízkej vegetácii — vo vŕbových krovinách, pri mladých brezách či v trávovom poraste. Použije steblá, mach a lišajníky, hniezdnu kotlinku vystelie jemnou trávou a srsťou. Umiestnenie pri zemi v hustom poraste poskytuje vajciam a mláďatám úkryt v otvorenej severskej krajine.
Voda a vlhké biotopy
Viaže sa na vlhké biotopy — riečne údolia, okraje močiarov a brehy s vŕbami; vodu využíva na pitie aj kúpanie
Strnádka malá sa nápadne viaže na blízkosť vody — hniezdi najradšej vo vlhkých riečnych údoliach a na okrajoch močiarov s vŕbovými krovinami, kde je dostatok hmyzu aj semien vlhkomilných rastlín. Voľne žijúce vtáky vodu prirodzene využívajú na pitie a kúpanie v plytčinách. (Týka sa prírodného biotopu, nie chovateľskej kúpacej misky.)
Svetelný a sezónny režim
Hniezdi počas dlhých severských letných dní (polárny deň); sezónny cyklus riadi ťah aj hniezdenie
Hniezdne obdobie pripadá na krátke severské leto s veľmi dlhými dňami (až polárny deň), ktoré poskytuje maximum času na zber potravy a kŕmenie mláďat. Skracovanie dní na konci leta je signálom pre jesenný ťah na juh. Tento prirodzený svetelný a sezónny rytmus určuje celý životný cyklus druhu vo voľnej prírode.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Máj–jún (príchod na hniezdiská a tok); hlavné hniezdenie jún–júl (zdroj: Wikipedia EN/DE)

Po prílete na severské hniezdiská samec spieva z vyvýšeného miesta (kríka, vrcholca brezy), čím bráni teritórium a získava samicu. Tok prebieha v máji–júni, hlavné hniezdne obdobie pripadá na krátke severské leto (jún–júl). Pohlavná dospelosť nastupuje v prvom roku života (typické pre drobné strnádky).

Hniezdo a znáška
Zvyčajne 4–6 vajec (Wikipedia EN); podľa nemeckého zdroja 4–5 vajec

Samica stavia misovité hniezdo na zemi alebo tesne nad ňou v nízkej vegetácii (vŕbové kroviny, mladé brezy, trávový porast) zo stebiel, machu a lišajníkov, vystlané jemnou trávou a srsťou. Znáša zvyčajne 4–6 vajec (nemecký zdroj uvádza 4–5), svetlosivých až zelenkavých s tmavými škvrnami, dlhých približne 19 mm. Druh hniezdi raz, výnimočne dvakrát do roka.

Inkubácia
Približne 11–12 dní (zdroj: Wikipedia DE)

Inkubácia trvá približne 11–12 dní. Na vajciach sedí prevažne samica (typické pre rod Emberiza). V tomto období je pár viazaný na hniezdny okrsok a samec stráži teritórium. Krátka inkubácia je prispôsobená veľmi krátkemu severskému letu, počas ktorého musí prebehnúť celé hniezdenie.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá kŕmené prevažne hmyzom; hniezdo opúšťajú asi týždeň po vyliahnutí

Mláďatá sa liahnu holé a slepé a rodičia ich kŕmia prevažne hmyzom a inými bezstavovcami — živočíšna bielkovina je v tomto období nevyhnutná pre rast. Mláďatá opúšťajú hniezdo približne týždeň po vyliahnutí, ešte nie celkom letuschopné, a ukrývajú sa v okolitej vegetácii, kde ich rodičia ďalej dokrmujú.

Osamostatnenie a vyletenie
Plne letuschopné približne vo veku dvoch týždňov; potom rýchle osamostatnenie

Mláďatá sú plne letuschopné približne vo veku dvoch týždňov. Po osamostatnení sa pripravujú na svoj prvý jesenný ťah na juh, ktorý začína už koncom júla a v auguste. Juvenilné jedince sú celkovo nenápadnejšie a matnejšie než dospelé vtáky a hrdzavé partie tváre majú menej výrazné.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku života — typické pre drobné strnádky

Strnádka malá pravdepodobne dosahuje pohlavnú dospelosť už v prvom roku života, ako je bežné u drobných druhov rodu Emberiza, a hniezdi v nasledujúcej sezóne po vyliahnutí. Presný druh-špecifický vek pohlavnej dospelosti nie je v dostupných zdrojoch jednoznačne uvedený a uvádza sa analógiou s príbuznými strnádkami.

Ochočenie a kontakt

1 Trvanie: Ochočenie nie je možné ani relevantné — strnádka malá je plachý voľne žijúci ťažný spevavec, ktorý sa človeku vyhýba a v zajatí sa nechová. Jediný správny vzťah k druhu je pozorovanie z odstupu vo voľnej prírode.

Strnádka malá nie je ochočiteľný druh — ide o plachého voľne žijúceho spevavca, ktorý sa pri priblížení človeka rýchlo skrýva v nízkej vegetácii a prezradí sa najmä krátkym cvaknutím „zik”. Druh sa nechová v zajatí a nie je predmetom ochočovania ani tréningu. Ak ho chcete spoznať, najlepšie je pozorovanie vo voľnej prírode (vzácne na jeseň aj v Európe) ďalekohľadom z dostatočného odstupu, bez plašenia. Akýkoľvek odchyt či držba pôvodného voľne žijúceho spevavca sú v SR a EÚ zakázané.

1

Druh sa neochočuje — namiesto „krokov k dôvere” platí: pozoruj strnádku malú výhradne vo voľnej prírode a z odstupu

2

Pri pozorovaní použi ďalekohľad alebo teleobjektív; nepribližuj sa, neplaš vtáka ani prípadné hniezdo

3

Druh nechytaj, neodchytávaj ani nedrž — odchyt a držba pôvodného voľne žijúceho spevavca sú v SR a EÚ zakázané zákonom

4

Ak chceš pomôcť zrnožravým spevavcom, chráň ich biotopy a v zime ponúkaj vhodné semená vo vonkajších kŕmidlách pre voľne žijúce vtáctvo

Cena a kde kúpiť

nepredáva sa — voľne žijúci chránený ťažný druh, ktorý sa v zajatí nechová; v EÚ a SR je odchyt a držba pôvodných voľne žijúcich spevavcov zakázaná

Strnádka malá nie je predmetom legálneho chovu ani obchodu — ide o voľne žijúceho ťažného spevavca, ktorý sa v zajatí nechová. Ako pôvodný európsky druh voľne žijúceho vtáctva je v EÚ chránený (smernica o vtákoch) a v SR sa naňho vzťahuje zákon o ochrane prírody a krajiny (543/2002 Z. z.); odchyt, držba a predaj sú zakázané. Druh nie je zaradený v CITES, no to neznamená, že je voľne obchodovateľný — ochrana voľne žijúceho vtáctva ho z bežného chovu vylučuje. Žiadna trhová cena preto neexistuje a uvádzať ju by bolo zavádzajúce. Ak vás druh zaujíma, venujte sa mu formou pozorovania v prírode a fotografie, nie chovu.

Strnádka malá sa nepredáva ani nekupuje — je to voľne žijúci chránený ťažný spevavec, nie klietkový druh; legálny zdroj na kúpu neexistuje
Namiesto nákupu druh pozoruj vo voľnej prírode (vzácne na jeseň aj v Európe) a podpor ochranu jeho biotopov a krúžkovacie/monitorovacie stanice
Ak hľadáš spevavca na chov, zvoľ legálne a domestikované klietkové druhy (napr. kanárik, zebrička) od registrovaných chovateľov s dokladmi
Na čo si dať pozor Strnádka malá nie je na predaj — akákoľvek ponuka na kúpu pôvodného voľne žijúceho európskeho spevavca je takmer iste nelegálna (odchyt z prírody je zakázaný). Nepodporuj odchyt voľne žijúceho vtáctva. Ak chceš chovať spevavca legálne, vyber domestikované klietkové druhy (kanárik, zebrička, astrildy) od registrovaných chovateľov s riadnymi dokladmi a krúžkami. Strnádku malú si užiješ najlepšie ako pozorovateľ v prírode — náučná hodnota a radosť z jej vzácneho jesenného záletu prevýši akýkoľvek chov.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Strnádka malá 12–14 cm Strnádka obyčajná 15,5–17 cm Strnádka lúčna 16–19 cm Strnádka hrdzavá 13,5–15,5 cm Strnádka hôrna 15–16 cm
Strnádka malá Strnádka obyčajná (Emberiza citrinella) Strnádka lúčna (Emberiza calandra) Strnádka hrdzavá (Emberiza rustica) Strnádka hôrna (Emberiza cia)
Dĺžka12–14 cm15,5–17 cm16–19 cm13,5–15,5 cm15–16 cm
Váha13–19 g24–30 g38–55 g17–24 g20–28 g
Dožitiecca 8 r (vo voľnej prírode, orientačne)cca 3–5 r (až 13 r)cca 3–5 rcca 3–5 rcca 3–5 r
Hlučnosťnechová sanechová sanechová sanechová sanechová sa
Stav IUCNIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN VU, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaNajmenšia strnádka; hrdzavo-gaštanová tvár (líca a stredný pás temena) ohraničená čiernymi prúžkami, nápadný svetlý očný krúžok, belavá spodina s jemným tmavým prúžkovaním; dimorfizmus veľmi slabý, samica o niečo matnejšiaVäčšia strnádka; samec má výrazne žltú hlavu a spodinu tela a hrdzavý chrbát a kostrec, samica matnejšia; odlišuje sa žltou (nie hrdzavou) farbou a väčšou veľkosťouNajväčšia a najrobustnejšia európska strnádka; nevýrazne hnedosivá, husto tmavo prúžkovaná, bez kontrastných farieb hlavy; pohlavia podobné — opak drobnej a kontrastne sfarbenej strnádky malejDrobná severská strnádka s hrdzavým prsným pásom a bokmi, čiernobielou hlavou s krátkou chocholkou a bielym hrdlom; podobne malá ako strnádka malá, no s hrdzavou hruďou a iným vzorom hlavyStrednoveľká strnádka so sivou hlavou s čiernymi prúžkami (cez oko a po stranách temena), hrdzavým bruchom a chrbtom; odlišuje sa sivou (nie hrdzavou) tvárou a väčšou veľkosťou než strnádka malá
AreálHniezdi v severskej tajge a lesotundre od severného Fínska cez Sibír po ruský Ďaleký východ; zimuje v severnej Indii, južnej Číne a severnej JV Ázii; v Európe vzácny jesenný zálet; voľne žijúci ťažný druh, nechová saBežný hniezdič otvorenej krajiny, krovín a okrajov polí v Európe a západnej Ázii; prevažne stály až čiastočne ťažný; pôvodný európsky druh, nechová saOtvorená poľnohospodárska krajina, lúky a polia Európy, severnej Afriky a západnej Ázie; prevažne stála; pôvodný druh, nechová saHniezdi v tajge severnej Eurázie, zimuje vo východnej Ázii; v Európe vzácny zálet; populácia klesá (IUCN zraniteľný); voľne žijúci ťažný druh, nechová saHniezdi na skalnatých a krovinatých svahoch hôr južnej a strednej Európy, severnej Afriky a Ázie; prevažne stála až výškovo migrujúca; pôvodný druh, nechová sa

Choroby a prevencia

Salmonelóza a kŕmidlové (trichomonózne) nákazy
vysoká

Príznaky: Nastŕpané perie, apatia, ospalosť pri kŕmidle, hnačka, vyhľadávané teplo, náhle úhyny vo väčšom počte

U voľne žijúcich zrnožravých spevavcov sa bakteriálne (Salmonella) a prvokové (Trichomonas) nákazy šíria najmä na znečistených kŕmidlách a napájačkách v zime, kde sa zhromažďuje viac vtákov. Hoci sa strnádka malá nechová, riziko platí pre všetky druhy navštevujúce kŕmidlá. Prevencia: pravidelné čistenie a dezinfekcia kŕmidiel a napájačiek, čerstvé suché krmivo, rozptýlenie kŕmnych miest. Choré či uhynuté vtáky pri kŕmidle = dôvod kŕmidlo dočasne zrušiť a vyčistiť.

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Sťažené dýchanie, dýchavičnosť, strata kondície, nechutenstvo, apatia

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého, vlhkého alebo zatuchnutého krmiva a podstielky — typické riziko u zrnožravých vtákov pri nevhodne skladovaných semenách. Vo voľnej prírode hrozí pri navlhnutom krmive v kŕmidlách. Prevencia: výhradne čerstvé, suché semená, suché a vetrané kŕmne miesta, žiadne plesnivé zvyšky.

Endoparazity a črevné infekcie (kokcídie, hlísty)
stredná

Príznaky: Riedky alebo zmenený trus, chudnutie napriek príjmu potravy, nastŕpané perie, slabosť

Voľne žijúce spevavce bežne hostia črevné parazity (kokcídie, hlísty), ktoré sa šíria fekálno-orálne, opäť najmä na znečistených kŕmidlách. Pri zdravom jedincovi v dobrej kondícii zvyčajne nespôsobujú vážne problémy; problémom sa stávajú pri oslabení a vysokej koncentrácii vtákov. Prevencia (na kŕmidlách): hygiena, časté čistenie, striedanie kŕmnych miest.

Vtáčie kiahne (Avipoxvirus)
stredná

Príznaky: Bradavičnaté výrastky na neoperených častiach (nohy, okolie zobáka a očí), pri ťažkej forme aj v dýchacích cestách

Vírusové ochorenie prejavujúce sa kožnými výrastkami na nohách a okolo hlavy; prenáša sa kontaktom a krv cicajúcim hmyzom, šíri sa aj na kŕmidlách. U drobných spevavcov môže oslabovať príjem potravy a pohyb. Prevencia (na kŕmidlách): hygiena a kontrola hmyzu; nešíriť kontakt na znečistených miestach. Týka sa voľne žijúcich vtákov vrátane strnádok.

Vyčerpanie a podchladenie počas ťahu
stredná

Príznaky: Nápadná malátnosť, nahrbený postoj, neschopnosť letu, vyhľadávanie úkrytu, vychudnutosť

Ako diaľkový migrant absolvuje strnádka malá tisíckilometrový ťah medzi sibírskou tajgou a južnou Áziou; nepriaznivé počasie, vyčerpanie tukových zásob a nedostatok potravy na zastávkach môžu viesť k vyčerpaniu a podchladeniu, najmä u záletných jedincov, ktoré zablúdia mimo bežnej trasy. Ide o prirodzené riziko ťahu, nie chovateľský problém — pomôcť možno ochranou vhodných oddychových biotopov na ťahových trasách.

Prevencia Strnádka malá je voľne žijúci ťažný spevavec, ktorý sa nechová v zajatí — nasledujúce sa preto týka zdravia voľne žijúcich vtákov, nie starostlivosti o chovaného jedinca. Najväčšie zdravotné riziká drobných zrnožravých spevavcov sa koncentrujú na znečistených kŕmidlách a napájačkách v zime: (1) Hygiena kŕmidiel — pravidelné čistenie a dezinfekcia kŕmidiel a napájačiek je najúčinnejšia prevencia salmonelózy, trichomonózy a šírenia parazitov. (2) Čerstvé suché krmivo — žiadne plesnivé či navlhnuté semená (prevencia aspergilózy a otravy mykotoxínmi). (3) Rozptýlenie kŕmnych miest — bránia prílišnej koncentrácii vtákov a prenosu nákaz. (4) Ochrana ťahových a hniezdnych biotopov — pomáha vtákom zvládnuť náročný ťah. Ak nájdete viac chorých alebo uhynutých vtákov pri kŕmidle, kŕmidlo dočasne zrušte, dôkladne vyčistite a kontaktujte záchrannú stanicu pre voľne žijúce živočíchy.

Zaujímavosti

1

Najmenšia strnádka sveta — strnádka malá meria len 12–14 cm a váži 13–19 g, čím je najmenším zástupcom rodu Emberiza. Drobná postava spolu s typickou hrdzavou tvárou ju robí ľahko zameniteľnou len pri zbežnom pohľade; práve veľkosť je jedným z prvých určovacích znakov.

2

Hrdzavá „prilba” ako poznávací znak — najnápadnejším znakom je hrdzavo-gaštanová tvár (líca a stredný pás temena) ohraničená čiernymi prúžkami spolu s nápadným svetlým očným krúžkom. Tento kontrast dáva hlave charakteristický „prilbovitý” výraz, ktorý odlišuje druh od podobných strnádok, najmä od strnádky obyčajnej a hôrnej.

3

Veľmi slabý pohlavný dimorfizmus — strnádka malá patrí medzi najmenej farebne odlíšené druhy rodu Emberiza („sexes are similar”). Samec a samica majú takmer rovnaký vzor hlavy; samica je len o niečo matnejšia a kresba menej kontrastná, čo sťažuje rozlíšenie pohlaví v poli.

4

Hniezdo na zemi v severskej tajge — na rozdiel od niektorých strnádok hniezdiacich v kríkoch stavia strnádka malá misovité hniezdo priamo na zemi alebo tesne nad ňou, skryté v nízkej vegetácii vŕbových krovín a mladých briez, často vo vlhkých riečnych údoliach pri vode.

5

Diaľkový migrant naprieč Euráziou — druh hniezdi v severskej tajge od severného Fínska cez Sibír po ruský Ďaleký východ a zimuje v subtropoch severnej Indie, južnej Číny a severnej juhovýchodnej Ázie. Medzi hniezdiskom a zimoviskom prekoná tisíce kilometrov, pričom preletúva veľkú časť kontinentu.

6

Vzácny, no takmer každoročný zálet v Európe — pri jesennom ťahu sa časť jedincov odchýli od bežnej trasy a objaví sa v západnej a strednej Európe; ide o vzácny, ale takmer každoročný jav, najmä na pobrežných pozorovacích staniciach. Na Slovensku bola strnádka malá zaznamenaná ako nový druh avifauny SR.

7

Sezónna strava: semená aj hmyz — mimo hniezdenia sa živí prevažne semenami tráv, ostríc a burín, no v hniezdnej sezóne sa ťažisko presúva na hmyz (podenky, pošvatky, chrobáky, ploštice), ktorým rodičia kŕmia mláďatá. Táto sezónna pružnosť mu umožňuje obsadiť severské aj subtropické prostredie.

8

Charakteristické cvaknutie „zik” — najtypickejším hlasom je krátke ostré suché cvaknutie „zik” (alebo „tšik”), ktoré často prezradí inak nenápadného vtáka na ťahu; práve tento hlas pomáha skúseným pozorovateľom odhaliť záletnú strnádku malú medzi inými spevavcami.

9

Monotypický druh opísaný Pallasom (1776) — strnádka malá je monotypický druh bez poddruhov a bez výraznejšej geografickej variability sfarbenia. Opísal ju nemecko-ruský prírodovedec Peter Simon Pallas v roku 1776 z oblasti juhovýchodnej Sibíri; patrí do rovnakého rodu ako strnádka obyčajná (Emberiza citrinella) či strnádka hôrna (Emberiza cia).

Taxonomická klasifikácia

species Strnádka malá (Emberiza pusilla)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Emberizidae (strnádkovité)
Rod Emberiza Linnaeus, 1758
Druh Emberiza pusilla Pallas, 1776
Poddruh SR v SR nehniezdi — severský a sibírsky ťažný druh; na Slovensku zaznamenaný len ako vzácny zálet (nový druh avifauny SR), vo voľnej prírode sa tu pravidelne nevyskytuje a v zajatí sa nechová
Poddruhy Druh je monotypický — IOC World Bird List, oiseaux.net aj Wikipedia neuvádzajú žiadne poddruhy a druh nevykazuje geografickú variabilitu sfarbenia. Opísal ho Peter Simon Pallas v roku 1776 (typová lokalita Daurská oblasť, juhovýchodná Sibír). Synonymá v staršej literatúre sú zriedkavé; slovenské ľudové názvy uvádzané popri spisovnom: strnádka maličká, strnádka hrdzavosluchá.
Avibase_ID 1866F80E52F4075F

? Často kladené otázky

Nie — strnádka malá sa nechová a chovať sa ani nesmie. Je to voľne žijúci ťažný spevavec, nie klietkový ani voliérový druh. Ako pôvodný európsky druh voľne žijúceho vtáctva je chránená (smernica EÚ o vtákoch, v SR zákon 543/2002 Z. z.) a jej odchyt, držba i predaj sú zakázané. Navyše na Slovensku ide len o vzácny zálet, nie o bežný druh. Ak chcete chovať spevavca legálne, vyberte si domestikované klietkové druhy (kanárik, zebrička). Strnádku malú možno iba pozorovať vo voľnej prírode.

Hľadaj veľmi malú strnádku (12–14 cm) s nápadnou hrdzavo-gaštanovou tvárou — líca aj stredný pás temena sú hrdzavé a ohraničené čiernymi prúžkami, čo spolu so svetlým očným krúžkom dáva hlave „prilbovitý” výraz. Spodina tela je belavá s jemným tmavým prúžkovaním na hrudi a bokoch. Často ju prezradí krátke ostré cvaknutie „zik”. Od strnádky obyčajnej ju odlíši menšia veľkosť, hrdzavá (nie žltá) tvár a výrazný očný krúžok.

Len veľmi málo. Strnádka malá patrí medzi najmenej farebne odlíšené druhy rodu Emberiza — samec aj samica majú takmer rovnaký vzor hlavy s hrdzavou tvárou, čiernymi lemami a svetlým očným krúžkom. Samica je len o niečo matnejšia a kresba hlavy je u nej o trochu menej kontrastná; mláďatá sú celkovo nenápadnejšie. V teréne sú pohlavia bez skúseností prakticky nerozlíšiteľné, druh je teda len slabo pohlavne dimorfný.

Hniezdi v severskej tajge a lesotundre od severného Fínska (ojedinele Nórsko a Švédsko) na východ cez sibírsku tajgu až po ruský Ďaleký východ, najradšej v otvorenom ihličnatom lese s brezami a vŕbami pri vode. Zimuje v subtropoch — v severnej Indii, južnej Číne a severnej juhovýchodnej Ázii. Medzi hniezdiskom a zimoviskom prekonáva tisíce kilometrov a na ťahu preletúva veľkú časť Eurázie.

Na Slovensku nehniezdi — vyskytuje sa tu len ako vzácny zálet počas ťahu. Bola zaznamenaná ako nový druh avifauny Slovenska (napríklad na ornitologickej stanici v Slovenskom krase). V západnej a strednej Európe je strnádka malá vzácnym, no takmer každoročným jesenným záletom, keď sa časť jedincov pri ťahu odchýli od bežnej trasy zo Sibíri do južnej Ázie.

Strnádka malá znáša zvyčajne 4–6 vajec (nemecký zdroj uvádza 4–5), svetlosivých až zelenkavých s tmavými škvrnami, do hniezda na zemi alebo tesne nad ňou. Inkubácia trvá približne 11–12 dní a sedí na nej prevažne samica. Mláďatá kŕmené hmyzom opúšťajú hniezdo asi týždeň po vyliahnutí a plne letuschopné sú približne vo veku dvoch týždňov. Druh hniezdi raz, výnimočne dvakrát do roka.

Z hľadiska celosvetovej populácie ju IUCN hodnotí ako najmenej ohrozený druh (LC) — má veľmi veľkú (rádovo desiatky miliónov jedincov) a stabilnú populáciu v rozsiahlej severskej tajge. Nie je zaradená v CITES. Napriek tomu je ako pôvodný európsky druh voľne žijúceho vtáctva chránená (smernica EÚ o vtákoch, v SR zákon o ochrane prírody) — jej odchyt a držba sú zakázané. Ochrana sa teda netýka vzácnosti druhu, ale princípu ochrany voľne žijúceho vtáctva.

ZDROJ: Avibase (Emberiza pusilla, ID 1866F80E52F4075F, SK názov strnádka malá, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=1866F80E52F4075F a https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=1866F80E5

 Video — Strnádka malá

Strnádka malá (Emberiza pusilla) — video o speve a chove

Strnádka malá (Emberiza pusilla) — spev a hlas v prírode

 Cudzie názvy

Anglicky:   Little Bunting, Česky:   Strnad malinký, Nemecky:   Zwergammer, Španielsky:   Escribano Pigmeo, Francúzsky:   Bruant nain, Taliansky:   Zigolo minore, Holandsky:   Dwerggors, Portugalsky:   escrevedeira-pequena, Poľsky:   trznadelek, Maďarsky:   törpesármány, Rusky:   Овсянка-крошка, Japonsky:   コホオアカ, Latinsky:   Emberiza pusilla Pallas, 1776