Strnádka malá (Emberiza pusilla)

Emberizidae (strnádkovité)

Strnádka malá

Emberiza pusilla — najmenšia strnádka sveta s hrdzavou tvárou a svetlým očným krúžkom — voľne žijúci ťažný spevavec severskej tajgy, v Európe vzácny jesenný zálet

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN) — strnádka malá má mimoriadne veľkú populáciu (odhad rádovo 30–60 miliónov dospelých jedincov) a rozsiahly hniezdny areál v severskej tajge Eurázie, pričom populačný trend sa hodnotí ako stabilný, bez štatisticky významného poklesu. Druh preto nedosahuje prahy pre zraniteľné kategórie. Lokálnymi hrozbami môžu byť úbytok a fragmentácia biotopov, klimatické zmeny v boreálnej zóne a odchyt vtákov na ťahových a zimoviskových trasách v častiach Ázie (na rozdiel od kriticky ohrozenej strnádky ryžovej je však tlak na tento druh nízky). Strnádka malá nie je zaradená v žiadnej prílohe CITES; ako pôvodný európsky druh voľne žijúceho vtáctva je chránená predpismi o ochrane vtáctva.
Dĺžka12–14 cm (13–19 g)
PôvodSeverská tajga Eurázie (Fínsko–Sibír)
PovahaPlachý ťažný spevavec, nechová sa
StravaSemená; v hniezdení hmyz
Dožitiecca 8 rokov (vo voľnej prírode, orientačne)

Výživa

  • Semená tráv, ostríc, burín a obilnín — hlavná zložka mimo hniezdnej sezóny a na zimovisku (semená kríkov, obilnín, tráv a ostríc)
  • Hmyz a bezstavovce — chrobáky, ploštice, podenky, pošvatky, larvy, pavúky a dážďovky; nevyhnutné najmä v hniezdnej sezóne a pri kŕmení mláďat
  • Bobule a drobné plody — z bobuľonosných kríkov, najmä na zimovisku a počas ťahu
  • Zelené časti rastlín a klíčky — doplnková zložka
Tip od odborníka Strnádka malá je voľne žijúci ťažný zrnožravec s výrazne sezónnou stravou — nie je to chovaný klietkový vták, preto nasledujúce platí pre jej prirodzenú potravu vo voľnej prírode, nie pre kŕmnu dávku v zajatí. Mimo hniezdneho obdobia a na zimovisku tvoria základ jedálnička semená tráv, ostríc, burín a obilnín, doplnené bobuľami a drobnými plodmi; potravu zbiera prevažne na zemi. V hniezdnej sezóne sa ťažisko presúva na hmyz a iné bezstavovce (chrobáky, ploštice, podenky, pošvatky, larvy, pavúky, dážďovky) — túto živočíšnu bielkovinu nevyhnutne potrebujú najmä mláďatá, ktoré rodičia kŕmia takmer výlučne hmyzom; bez nej by v hniezde neprospievali. Na zimovisku v subtropickej Ázii zbiera padnuté semená na poliach, ryžoviskách, okrajoch ciest a v krovinách. Druh nie je vhodný ani povolený na chov v zajatí — ako pôvodný európsky ťažný spevavec je chránený; uvedené informácie slúžia na poznanie biológie druhu, nie ako návod na kŕmenie. Ak chcete strnádkam a iným zrnožravým spevavcom pomôcť, najlepšie je chrániť ich biotopy a v zime ponúkať vhodné semená vo vonkajších kŕmidlách pre voľne žijúce vtáctvo.

Hlasový prejav

Strnádka malá patrí medzi akusticky nenápadné drobné strnádky — najčastejším a najtypickejším prejavom je krátke, ostré, suché cvaknutie „zik” (alebo „tšik”, „phuick”), ktoré vydáva na ťahu, pri vyrušení a v kontakte s inými jedincami; práve tento hlas často prezradí inak nenápadného záletného vtáka v Európe. Spev samca je tichý, jednoduchý a „strnádkovitý” — séria meniacich sa vysokých tónov a stúpajúcich trilkov, opisovaná ako rolujúce „siroo-sir-sir-siroo”. Samec spieva najmä počas toku z vyvýšeného miesta (kríka či vrcholca brezy) na hniezdisku. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — jeho repertoár je vrodený a v porovnaní s väčšími spevavcami nenápadný.

Typické zvuky

  • Krátke ostré cvaknutie „zik” / „tšik” — najtypickejší kontaktný a varovný hlas, počuteľný najmä na ťahu a pri vyrušení
  • Spev samca — tichá séria meniacich sa vysokých tónov a stúpajúcich trilkov („siroo-sir-sir-siroo”), znie najmä počas toku
  • Jemné „phuick” / „tschick” volania — variácie krátkeho ostrého kontaktného hlasu v rôznych situáciách
  • Tiché štebotavé tóny v kŕdliku — pri spoločnom zbere potravy mimo hniezdneho obdobia a na zimovisku

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (jún–júl) v severskej tajge a lesotundre — krátke severské leto (zdroj: Wikipedia EN/DE)
Tok — samec spieva z vyvýšeného miesta (kríka, vrcholca brezy) na vymedzení teritória a získaní samice
Inkubácia približne 11–12 dní (zdroj: Wikipedia DE); mláďatá opúšťajú hniezdo asi týždeň po vyliahnutí, kŕmené sú prevažne hmyzom
Jesenný ťah (koniec júla – polovica septembra a ďalej) — odlet na zimoviská v južnej Ázii; v Európe sa práve teraz objavujú vzácne zálety
Zimovanie v subtropoch severnej Indie, južnej Číny a severnej juhovýchodnej Ázie — okraje lesov, kroviny, polia a ryžoviská
Jarný ťah späť na severské hniezdiská cez vnútrozemskú Áziu; v Európe je jarný prelet oveľa vzácnejší než jesenný

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (druh sa nechová)
Otvorený severský ihličnatý les a lesotundra s brezami, vŕbami a jelšami, často pri vode — žiadne klietkové ani voliérové nároky sa neuvádzajú
Strnádka malá je voľne žijúci ťažný spevavec, ktorý sa v zajatí nechová — preto namiesto klietky opisujeme jej prirodzené prostredie. Hniezdi v otvorenom ihličnatom lese a na okrajoch tajgy s prímesou brezy, vŕby a jelše, často v riečnych údoliach a pri močiaroch s vlhkomilnou vegetáciou. Práve takéto polootvorené biotopy s bylinným podrastom jej poskytujú potravu (semená, hmyz) aj úkryt pre hniezdo na zemi.
Spoločenské správanie
V hniezdnom období v pároch a teritoriálne; mimo sezóny a na ťahu v menších kŕdlikoch, často s inými strnádkami a piniami
Počas hniezdenia žije teritoriálne v pároch, samec spevom bráni hniezdny okrsok. Mimo hniezdneho obdobia a na ťahu sa združuje do menších kŕdlikov, neraz spolu s inými druhmi strnádok a zrnožravými spevavcami, s ktorými spoločne zbiera semená na zemi. Toto správanie sa odohráva výhradne vo voľnej prírode — druh sa nechová.
Klimatická tolerancia (v prírode)
Hniezdi v chladnej severskej klíme tajgy a lesotundry; zimu trávi v miernych subtropoch južnej Ázie — ťahom uniká severskej zime
Ako boreálny hniezdič znáša chladné severské leto tajgy, no severskú zimu nestrávi na hniezdisku — odlietava na tisíce kilometrov vzdialené subtropické zimoviská v severnej Indii, južnej Číne a severnej juhovýchodnej Ázii. Jej klimatická stratégia je teda postavená na ťahu, nie na odolnosti voči mrazu na mieste. (Údaj sa týka biológie vo voľnej prírode, nie chovu.)
Hniezdenie a hniezdny materiál
Hniezdo na zemi alebo tesne nad ňou v nízkej vegetácii (vŕbové kroviny, mladé brezy); zo stebiel, machu a lišajníkov, vystlané jemnou trávou a srsťou
Samica stavia misovité hniezdo na zemi alebo tesne nad ňou, skryté v nízkej vegetácii — vo vŕbových krovinách, pri mladých brezách či v trávovom poraste. Použije steblá, mach a lišajníky, hniezdnu kotlinku vystelie jemnou trávou a srsťou. Umiestnenie pri zemi v hustom poraste poskytuje vajciam a mláďatám úkryt v otvorenej severskej krajine.
Voda a vlhké biotopy
Viaže sa na vlhké biotopy — riečne údolia, okraje močiarov a brehy s vŕbami; vodu využíva na pitie aj kúpanie
Strnádka malá sa nápadne viaže na blízkosť vody — hniezdi najradšej vo vlhkých riečnych údoliach a na okrajoch močiarov s vŕbovými krovinami, kde je dostatok hmyzu aj semien vlhkomilných rastlín. Voľne žijúce vtáky vodu prirodzene využívajú na pitie a kúpanie v plytčinách. (Týka sa prírodného biotopu, nie chovateľskej kúpacej misky.)
Svetelný a sezónny režim
Hniezdi počas dlhých severských letných dní (polárny deň); sezónny cyklus riadi ťah aj hniezdenie
Hniezdne obdobie pripadá na krátke severské leto s veľmi dlhými dňami (až polárny deň), ktoré poskytuje maximum času na zber potravy a kŕmenie mláďat. Skracovanie dní na konci leta je signálom pre jesenný ťah na juh. Tento prirodzený svetelný a sezónny rytmus určuje celý životný cyklus druhu vo voľnej prírode.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Máj–jún (príchod na hniezdiská a tok); hlavné hniezdenie jún–júl (zdroj: Wikipedia EN/DE)

Po prílete na severské hniezdiská samec spieva z vyvýšeného miesta (kríka, vrcholca brezy), čím bráni teritórium a získava samicu. Tok prebieha v máji–júni, hlavné hniezdne obdobie pripadá na krátke severské leto (jún–júl). Pohlavná dospelosť nastupuje v prvom roku života (typické pre drobné strnádky).

Hniezdo a znáška
Zvyčajne 4–6 vajec (Wikipedia EN); podľa nemeckého zdroja 4–5 vajec

Samica stavia misovité hniezdo na zemi alebo tesne nad ňou v nízkej vegetácii (vŕbové kroviny, mladé brezy, trávový porast) zo stebiel, machu a lišajníkov, vystlané jemnou trávou a srsťou. Znáša zvyčajne 4–6 vajec (nemecký zdroj uvádza 4–5), svetlosivých až zelenkavých s tmavými škvrnami, dlhých približne 19 mm. Druh hniezdi raz, výnimočne dvakrát do roka.

Inkubácia
Približne 11–12 dní (zdroj: Wikipedia DE)

Inkubácia trvá približne 11–12 dní. Na vajciach sedí prevažne samica (typické pre rod Emberiza). V tomto období je pár viazaný na hniezdny okrsok a samec stráži teritórium. Krátka inkubácia je prispôsobená veľmi krátkemu severskému letu, počas ktorého musí prebehnúť celé hniezdenie.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá kŕmené prevažne hmyzom; hniezdo opúšťajú asi týždeň po vyliahnutí

Mláďatá sa liahnu holé a slepé a rodičia ich kŕmia prevažne hmyzom a inými bezstavovcami — živočíšna bielkovina je v tomto období nevyhnutná pre rast. Mláďatá opúšťajú hniezdo približne týždeň po vyliahnutí, ešte nie celkom letuschopné, a ukrývajú sa v okolitej vegetácii, kde ich rodičia ďalej dokrmujú.

Osamostatnenie a vyletenie
Plne letuschopné približne vo veku dvoch týždňov; potom rýchle osamostatnenie

Mláďatá sú plne letuschopné približne vo veku dvoch týždňov. Po osamostatnení sa pripravujú na svoj prvý jesenný ťah na juh, ktorý začína už koncom júla a v auguste. Juvenilné jedince sú celkovo nenápadnejšie a matnejšie než dospelé vtáky a hrdzavé partie tváre majú menej výrazné.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku života — typické pre drobné strnádky

Strnádka malá pravdepodobne dosahuje pohlavnú dospelosť už v prvom roku života, ako je bežné u drobných druhov rodu Emberiza, a hniezdi v nasledujúcej sezóne po vyliahnutí. Presný druh-špecifický vek pohlavnej dospelosti nie je v dostupných zdrojoch jednoznačne uvedený a uvádza sa analógiou s príbuznými strnádkami.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Strnádka malá 12–14 cm Strnádka obyčajná 15,5–17 cm Strnádka lúčna 16–19 cm Strnádka hrdzavá 13,5–15,5 cm Strnádka hôrna 15–16 cm
Strnádka malá Strnádka obyčajná (Emberiza citrinella) Strnádka lúčna (Emberiza calandra) Strnádka hrdzavá (Emberiza rustica) Strnádka hôrna (Emberiza cia)
Dĺžka12–14 cm15,5–17 cm16–19 cm13,5–15,5 cm15–16 cm
Váha13–19 g24–30 g38–55 g17–24 g20–28 g
Dožitiecca 8 r (vo voľnej prírode, orientačne)cca 3–5 r (až 13 r)cca 3–5 rcca 3–5 rcca 3–5 r
OchranaIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN VU, bez CITESIUCN LC, bez CITES
CharakteristikaNajmenšia strnádka; hrdzavo-gaštanová tvár (líca a stredný pás temena) ohraničená čiernymi prúžkami, nápadný svetlý očný krúžok, belavá spodina s jemným tmavým prúžkovaním; dimorfizmus veľmi slabý, samica o niečo matnejšiaVäčšia strnádka; samec má výrazne žltú hlavu a spodinu tela a hrdzavý chrbát a kostrec, samica matnejšia; odlišuje sa žltou (nie hrdzavou) farbou a väčšou veľkosťouNajväčšia a najrobustnejšia európska strnádka; nevýrazne hnedosivá, husto tmavo prúžkovaná, bez kontrastných farieb hlavy; pohlavia podobné — opak drobnej a kontrastne sfarbenej strnádky malejDrobná severská strnádka s hrdzavým prsným pásom a bokmi, čiernobielou hlavou s krátkou chocholkou a bielym hrdlom; podobne malá ako strnádka malá, no s hrdzavou hruďou a iným vzorom hlavyStrednoveľká strnádka so sivou hlavou s čiernymi prúžkami (cez oko a po stranách temena), hrdzavým bruchom a chrbtom; odlišuje sa sivou (nie hrdzavou) tvárou a väčšou veľkosťou než strnádka malá
AreálHniezdi v severskej tajge a lesotundre od severného Fínska cez Sibír po ruský Ďaleký východ; zimuje v severnej Indii, južnej Číne a severnej JV Ázii; v Európe vzácny jesenný zálet; voľne žijúci ťažný druh, nechová saBežný hniezdič otvorenej krajiny, krovín a okrajov polí v Európe a západnej Ázii; prevažne stály až čiastočne ťažný; pôvodný európsky druh, nechová saOtvorená poľnohospodárska krajina, lúky a polia Európy, severnej Afriky a západnej Ázie; prevažne stála; pôvodný druh, nechová saHniezdi v tajge severnej Eurázie, zimuje vo východnej Ázii; v Európe vzácny zálet; populácia klesá (IUCN zraniteľný); voľne žijúci ťažný druh, nechová saHniezdi na skalnatých a krovinatých svahoch hôr južnej a strednej Európy, severnej Afriky a Ázie; prevažne stála až výškovo migrujúca; pôvodný druh, nechová sa

Zaujímavosti

1

Najmenšia strnádka sveta — strnádka malá meria len 12–14 cm a váži 13–19 g, čím je najmenším zástupcom rodu Emberiza. Drobná postava spolu s typickou hrdzavou tvárou ju robí ľahko zameniteľnou len pri zbežnom pohľade; práve veľkosť je jedným z prvých určovacích znakov.

2

Hrdzavá „prilba” ako poznávací znak — najnápadnejším znakom je hrdzavo-gaštanová tvár (líca a stredný pás temena) ohraničená čiernymi prúžkami spolu s nápadným svetlým očným krúžkom. Tento kontrast dáva hlave charakteristický „prilbovitý” výraz, ktorý odlišuje druh od podobných strnádok, najmä od strnádky obyčajnej a hôrnej.

3

Veľmi slabý pohlavný dimorfizmus — strnádka malá patrí medzi najmenej farebne odlíšené druhy rodu Emberiza („sexes are similar”). Samec a samica majú takmer rovnaký vzor hlavy; samica je len o niečo matnejšia a kresba menej kontrastná, čo sťažuje rozlíšenie pohlaví v poli.

4

Hniezdo na zemi v severskej tajge — na rozdiel od niektorých strnádok hniezdiacich v kríkoch stavia strnádka malá misovité hniezdo priamo na zemi alebo tesne nad ňou, skryté v nízkej vegetácii vŕbových krovín a mladých briez, často vo vlhkých riečnych údoliach pri vode.

5

Diaľkový migrant naprieč Euráziou — druh hniezdi v severskej tajge od severného Fínska cez Sibír po ruský Ďaleký východ a zimuje v subtropoch severnej Indie, južnej Číny a severnej juhovýchodnej Ázie. Medzi hniezdiskom a zimoviskom prekoná tisíce kilometrov, pričom preletúva veľkú časť kontinentu.

6

Vzácny, no takmer každoročný zálet v Európe — pri jesennom ťahu sa časť jedincov odchýli od bežnej trasy a objaví sa v západnej a strednej Európe; ide o vzácny, ale takmer každoročný jav, najmä na pobrežných pozorovacích staniciach. Na Slovensku bola strnádka malá zaznamenaná ako nový druh avifauny SR.

7

Sezónna strava: semená aj hmyz — mimo hniezdenia sa živí prevažne semenami tráv, ostríc a burín, no v hniezdnej sezóne sa ťažisko presúva na hmyz (podenky, pošvatky, chrobáky, ploštice), ktorým rodičia kŕmia mláďatá. Táto sezónna pružnosť mu umožňuje obsadiť severské aj subtropické prostredie.

8

Charakteristické cvaknutie „zik” — najtypickejším hlasom je krátke ostré suché cvaknutie „zik” (alebo „tšik”), ktoré často prezradí inak nenápadného vtáka na ťahu; práve tento hlas pomáha skúseným pozorovateľom odhaliť záletnú strnádku malú medzi inými spevavcami.

9

Monotypický druh opísaný Pallasom (1776) — strnádka malá je monotypický druh bez poddruhov a bez výraznejšej geografickej variability sfarbenia. Opísal ju nemecko-ruský prírodovedec Peter Simon Pallas v roku 1776 z oblasti juhovýchodnej Sibíri; patrí do rovnakého rodu ako strnádka obyčajná (Emberiza citrinella) či strnádka hôrna (Emberiza cia).

Taxonomická klasifikácia

species Strnádka malá (Emberiza pusilla)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Emberizidae (strnádkovité)
Rod Emberiza Linnaeus, 1758
Druh Emberiza pusilla Pallas, 1776
Poddruh SR v SR nehniezdi — severský a sibírsky ťažný druh; na Slovensku zaznamenaný len ako vzácny zálet (nový druh avifauny SR), vo voľnej prírode sa tu pravidelne nevyskytuje a v zajatí sa nechová
Poddruhy Druh je monotypický — IOC World Bird List, oiseaux.net aj Wikipedia neuvádzajú žiadne poddruhy a druh nevykazuje geografickú variabilitu sfarbenia. Opísal ho Peter Simon Pallas v roku 1776 (typová lokalita Daurská oblasť, juhovýchodná Sibír). Synonymá v staršej literatúre sú zriedkavé; slovenské ľudové názvy uvádzané popri spisovnom: strnádka maličká, strnádka hrdzavosluchá.
Avibase_ID 1866F80E52F4075F

? Často kladené otázky

Nie — strnádka malá sa nechová a chovať sa ani nesmie. Je to voľne žijúci ťažný spevavec, nie klietkový ani voliérový druh. Ako pôvodný európsky druh voľne žijúceho vtáctva je chránená (smernica EÚ o vtákoch, v SR zákon 543/2002 Z. z.) a jej odchyt, držba i predaj sú zakázané. Navyše na Slovensku ide len o vzácny zálet, nie o bežný druh. Ak chcete chovať spevavca legálne, vyberte si domestikované klietkové druhy (kanárik, zebrička). Strnádku malú možno iba pozorovať vo voľnej prírode.

Hľadaj veľmi malú strnádku (12–14 cm) s nápadnou hrdzavo-gaštanovou tvárou — líca aj stredný pás temena sú hrdzavé a ohraničené čiernymi prúžkami, čo spolu so svetlým očným krúžkom dáva hlave „prilbovitý” výraz. Spodina tela je belavá s jemným tmavým prúžkovaním na hrudi a bokoch. Často ju prezradí krátke ostré cvaknutie „zik”. Od strnádky obyčajnej ju odlíši menšia veľkosť, hrdzavá (nie žltá) tvár a výrazný očný krúžok.

Len veľmi málo. Strnádka malá patrí medzi najmenej farebne odlíšené druhy rodu Emberiza — samec aj samica majú takmer rovnaký vzor hlavy s hrdzavou tvárou, čiernymi lemami a svetlým očným krúžkom. Samica je len o niečo matnejšia a kresba hlavy je u nej o trochu menej kontrastná; mláďatá sú celkovo nenápadnejšie. V teréne sú pohlavia bez skúseností prakticky nerozlíšiteľné, druh je teda len slabo pohlavne dimorfný.

Hniezdi v severskej tajge a lesotundre od severného Fínska (ojedinele Nórsko a Švédsko) na východ cez sibírsku tajgu až po ruský Ďaleký východ, najradšej v otvorenom ihličnatom lese s brezami a vŕbami pri vode. Zimuje v subtropoch — v severnej Indii, južnej Číne a severnej juhovýchodnej Ázii. Medzi hniezdiskom a zimoviskom prekonáva tisíce kilometrov a na ťahu preletúva veľkú časť Eurázie.

Na Slovensku nehniezdi — vyskytuje sa tu len ako vzácny zálet počas ťahu. Bola zaznamenaná ako nový druh avifauny Slovenska (napríklad na ornitologickej stanici v Slovenskom krase). V západnej a strednej Európe je strnádka malá vzácnym, no takmer každoročným jesenným záletom, keď sa časť jedincov pri ťahu odchýli od bežnej trasy zo Sibíri do južnej Ázie.

Strnádka malá znáša zvyčajne 4–6 vajec (nemecký zdroj uvádza 4–5), svetlosivých až zelenkavých s tmavými škvrnami, do hniezda na zemi alebo tesne nad ňou. Inkubácia trvá približne 11–12 dní a sedí na nej prevažne samica. Mláďatá kŕmené hmyzom opúšťajú hniezdo asi týždeň po vyliahnutí a plne letuschopné sú približne vo veku dvoch týždňov. Druh hniezdi raz, výnimočne dvakrát do roka.

Z hľadiska celosvetovej populácie ju IUCN hodnotí ako najmenej ohrozený druh (LC) — má veľmi veľkú (rádovo desiatky miliónov jedincov) a stabilnú populáciu v rozsiahlej severskej tajge. Nie je zaradená v CITES. Napriek tomu je ako pôvodný európsky druh voľne žijúceho vtáctva chránená (smernica EÚ o vtákoch, v SR zákon o ochrane prírody) — jej odchyt a držba sú zakázané. Ochrana sa teda netýka vzácnosti druhu, ale princípu ochrany voľne žijúceho vtáctva.

ZDROJ: Avibase (Emberiza pusilla, ID 1866F80E52F4075F, SK názov strnádka malá, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=1866F80E52F4075F a https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=1866F80E5

 Video — Strnádka malá

Strnádka malá (Emberiza pusilla) — video o speve a chove

Strnádka malá (Emberiza pusilla) — spev a hlas v prírode

 Cudzie názvy

Anglicky:   Little Bunting, Česky:   Strnad malinký, Nemecky:   Zwergammer, Španielsky:   Escribano Pigmeo, Francúzsky:   Bruant nain, Taliansky:   Zigolo minore, Holandsky:   Dwerggors, Portugalsky:   escrevedeira-pequena, Poľsky:   trznadelek, Maďarsky:   törpesármány, Rusky:   Овсянка-крошка, Japonsky:   コホオアカ, Latinsky:   Emberiza pusilla Pallas, 1776