Straka americká (Pica hudsonia)

Corvidae (krkavcovité)

Straka americká

Pica hudsonia — veľký čiernobiely korvidovitý vták Severnej Ameriky s mimoriadne dlhým iridesenčným chvostom, bielymi krídelným škvrnami a výnimočnou inteligenciou — obýva pastviny a riedkolístnaté riparické kroviny od Aljašky po Nové Mexiko

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozený) podla BirdLife International a IUCN. Populacia odhadovana na 6 miliónov jedincov; stabilna napriec celym arealom. Druh sa dobre prisposobuje kulturnej krajine, farmam a predmestiam. Hlavnymi historickymi hrozbami bolo prenasledovanie jadovymi navnadami pre predatorov (19.-zac. 20. stor.), populacia sa vsak obnovila. Plne chraneny Migratory Bird Treaty Act USA. Zdroj: BirdLife DataZone https://datazone.birdlife.org/species/factsheet/black-billed-magpie-pica-hudsonia
Dĺžka45–60 cm (vrátane dlhého chvosta)
Hmotnosť145–210 g
Dožitiewild max. 15 r; zajatí max. 20 r
IUCNLC (najmenej ohrozený)
PôvodZápad Severnej Ameriky (Aljaška po Nové Mexiko)
SťahovavýNie — stály druh
ChránenýÁno — Migratory Bird Treaty Act USA
HniezdoKupolovité hniezdo z konárov, 60–90 cm v priemere
🔊
Hlučnosť
4/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
5/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

35% 25% 20% 12% 8% STRAVA zloženie
Hmyz a larvy — chrobáky, kobylky, muchy, húsenice; hlavná živočíšna zložka najmä v lete a pri odchove mláďat 35%
Mŕtve telá (zdochliny) a odpad — zdochliny pri cestách a poľnohospodárskych farmách; dôležitá zimná zložka 25%
Semená, obilniny a drobné plody — trávy, obilné polia, poľné bežné bobule; zimno-jesenná náhrada hmyzu 20%
Drobné stavovce a vajcia — myši, hraboše, vajcia a mláďatá spevavcov; príležitostná zložka 12%
Bobule, ovocie a zelené časti rastlín — sezónna zložka, doplnok v lete a na jeseň 8%

Odporúčané potraviny

  • Voľne žijúci druh — strava v prírode je hmyz (chrobáky, kobylky, larvy), mŕtve telá pri cestách, drobné hlodavce, vajcia a mláďatá iných vtákov, semená, obilniny, bobule
  • Hmyz a larvy — dominantná zložka v lete a pri odchove mláďat, zbiera ich zo zeme aj zo srsti veľkých cicavcov (mutualizmus — odstraňuje kliešte a hmyz z bizonov a dobytka)
  • Zdochliny a odpad — dôležitý zimný zdroj energie pri ceste, poľnohospodárskych farmách a feedlotoch
  • Drobné hlodavce — myši, hraboše; príležitostná zložka najmä mimo hniezdneho obdobia
  • Semená a obilniny — jesenno-zimná náhrada hmyzu; zbiera z poľných plodín a trávnatých porastov
  • Bobule a drobné plody — sezónna zložka v lete a na jeseň
  • Vajcia a mláďatá spevavcov — príležitostná predácia v hniezdnej sezóne

Zakázané potraviny

  • Avokádo — toxický persín pre všetky vtáky vrátane korvidov (informácia relevantná pre dočasnú rehabilitáciu zranených jedincov)
  • Čokoláda, kakao a kofeín — jedovaté pre vtáky
  • Soľ a slané ľudské potraviny — zaťažujú obličky vtákov
  • Plesnivé alebo skazené krmivo — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Cibuľa a cesnak — poškodzujú červené krvinky vtákov
Tip od odborníka Straka americká je v prírode všežravec s výraznou väzbou na hmyz a zdochliny. Mimo hniezdneho obdobia sa sústredí na ľahko dostupné zdroje — zdochliny pri cestách, odpad na farmách a feedlotoch a obilniny. Na jar a v lete prudko stúpa podiel hmyzu a malých stavovcov (vrátane vajec iných vtákov). Zaujímavým mutualistickým správaním je odstraňovanie kliešťov a lariev hmyzu zo srsti veľkých cicavcov — bizonov, jeleňov a domáceho dobytka. Druh sa v zajatí nechová a táto sekcia má atlasový charakter; informácie o strave slúžia pre pochopenie biológie vo voľnej prírode, nie ako chovateľský návod. Pri záchranných staniciach pre zranené jedince platia všeobecné zásady pre rehabilitáciu korvidov.

Správanie a komunikácia

4 Hlučnosť 1 Priľnavosť 5 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 3.2
4/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Straka americká je hlasný a komunikatívny druh — jej poplašné volanie prenikavé „mag? mag? mag?“ alebo „yak yak yak“ je počuteľné na veľkú vzdialenosť. Keďže sa druh nechová v zajatí, otázka rušivosti je čisto teoretická — v prírode je jej hlas neodmysliteľnou súčasťou biotopov riedkych lesov a pastvinnej krajiny Severnej Ameriky.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Straka americká je plaché, voľne žijúce zviera, ktoré sa v zajatí nechová. V prírode sa vyhýba ľuďom, hoci sa v urbanizovaných oblastiach a pri farmách naučila k ľudskej prítomnosti tolerovať väčší stupeň blízkosti. Fyzický kontakt s ľuďmi je pre tento druh stresujúci.
5/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Vysoko aktívny, bdelý a inteligentný druh — straka americká trávi deň aktívnym foražovaním, sledovaním okolia, socializáciou v skupinách a obranným mobbyingom predátorov. Je to jeden z najchytrejších vtákov Severnej Ameriky, príbuzný vranám a havranom, schopný riešiť jednoduché problémy a zapamätať si stovky miest.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Straka americká nenapodobňuje ľudskú reč vo voľnej prírode. Podľa Animal Diversity Web však jedince odchované v zajatí od mláďaťa dokázali naučiť sa niekoľko slov a fráz — podobne ako iné korvidovité vtáky. Keďže sa druh v bežnej avikultúre nechová, ide o kuriozitnú poznámku, nie praktickú informáciu.

Hlasový prejav a reč

4/5 hlasitosť

Straka americká má bohatý a variabilný hlasový repertoár typický pre korvidovité vtáky. Najbežnejší prejev je prenikavé opakované volanie „mag? mag? mag?“ (presná onomatopoja anglického mena „magpie“) alebo „yak yak yak“ — slúži ako poplašný signál aj territorálny prejav, počuteľný na veľkú vzdialenosť. Existujú dve varianty poplašného volania: základný alarm (hrubé chrapotavé rattling meniacej sa hlasitosti a rýchlosti) a staccato alarm (rýchlejší, vzrušenejší, zvyčajne predchádzajúci úteku pred nebezpečným predátorom). V komunikácii v páre a skupinách vydávajú tichšie mumlajúce a grgotiace zvuky. Druh má tiež schopnosť napodobovať zvuky okolia; jedince odchované v zajatí sa naučili niekoľko slov. Hlasová aktivita je najvyššia ráno a pri narušení teritória.

Dokáže hovoriť? Straka americká vo voľnej prírode nenapodobňuje ľudskú reč. Jedince odchované v zajatí od mláďaťa sa podľa Animal Diversity Web dokážu naučiť niekoľko slov a fráz — podobne ako iné korvidovité vtáky (vrany, havrane). V bežnej avikultúre sa druh nechová, takže ide len o biologickú zaujímavosť, nie o praktickú chovateľskú skúsenosť.

Typické zvuky

  • Prenikavé poplašné mag? mag? mag? alebo yak yak yak — najčastejší prejav, onomatopoja anglického mena; počuteľné na veľkú vzdialenosť, slúži ako alarm aj territorálny signál
  • Základný alarm — hrubé chrapotavé rattling meniacej sa hlasitosti a rýchlosti; bežná reakcia na miernu hrozbu alebo rušivú prítomnosť
  • Staccato alarm — rýchlejší a vzrušenejší variant, zvyčajne predchádzajúci aktívnemu úniku pred nebezpečným predátorom (napr. jastrabom)
  • Tichý grgotavý repertoár — mumlanie, klokotavé tóny a tichá komunikácia medzi pármi a v skupinách pri znáške a odchove mláďat

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a párovanie (február–apríl) — samec dvori samici, monogamné páry; väčšina párov dlhodobo verná
Hniezdna sezóna (koniec marca–jún) — stavba kupolovitého hniezda, znáška 5–9 vajec, inkubácia 16–21 dní (samica); 1 znáška ročne
Odchov mláďat (máj–júl) — mláďatá v hniezde 24–30 dní, potom ešte niekoľko týždňov dokrmované rodičmi
Zimný pokoj (október–február) — druh je stály, zoskupuje sa do spoločných nocovísk s desiatkami až stovkami jedincov, forážuje pri zdochlinách a farmách
Pelichanie (júl–september) — postupná výmena peria po hniezdnej sezóne
Celoročne stály druh — nevykonáva pravú migráciu, no po hniezdení dochádza k lokálnym rozptylom mláďat; niektoré populácie sa v zime presúvajú k nižším nadmorským výškam

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Voľne žijúci severoamerický druh — v Európe sa nechová. Straka americká je divoký pôvodný vták západnej Severnej Ameriky; v európskej ani slovenskej avikultúre nie je etablovaný. Nejde o klietkového maznáčika ani o voliérový druh — je to inteligentný, sociálny a teritoriálny vták s nárokmi (obrovský priestor, pestrá strava, sociálna interakcia), ktoré bežný chov nedokáže napodobniť. Táto stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter.
Priestor Druh sa v európskej avikultúre nechová. V prírode každý jedinec potrebuje rozsiahly domovský okrsok — hniezdne teritórium má priemer rádovo stovky metrov. Teoreticky by pre rehabilitáciu zraneného jedinca bola potrebná priestranná, pevná sieťová klietka (min. 3 × 2 × 2 m) s pevnými bidlami, úkrytom a bohatou stravou. Trvalý chov tohto druhu je nevhodný a v EÚ môže byť regulovaný.
Deti v domácnosti Straka americká nie je domáci maznáčik. Ide o voľne žijúci druh so silným zobákom korvidovitého vtáka, ktorý môže spôsobiť bolestivé uhryznutie. Pre deti je zaujímavá predovšetkým ako fascinujúci druh z atlasu vtákov — učí o ekológii otvorených biotopov Severnej Ameriky, o inteligencii korvidov a o pozoruhodnom pohrebnom správaní. Pozorovanie vo voľnej prírode (pri návšteve Severnej Ameriky) alebo v zoologickej záhrade je najvhodnejší spôsob „stretnutia“ s týmto druhom.
Hlučnosť Voľne žijúci druh — otázka rušivosti v domácnosti nie je relevantná. V prírode je to jeden z hlasnejších a nápadnejších korvidov Severnej Ameriky.
Verdikt odborníka Straka americká (Pica hudsonia) je veľký čiernobiely korvidovitý vták (45–60 cm, 145–210 g) zo západnej Severnej Ameriky, nezameniteľný svojím dramatickým sfarbením a mimoriadne dlhým chvostom. Čierna hlava, hruď a chrbát kontrastujú so sýtobielym bruchom, bielymi lopatkovanými perami (scapulars) a veľkými bielymi škvrnami na primárnych letkách, ktoré blesnú v lete. Čierny chvost aj krídla irizujú modrozelenou až fialovou kovovou farbou v závislosti od uhla svetla. Zobák, nohy a oči sú čierne — na rozdiel od žltostračice (Pica nuttalli), ktorá má žltý zobák a holú žltú kožu okolo oka. Druh obýva otvorenú krajinu s rozptýlenými kríkmi a stromami — pastviny, riedkolístnaté pobrežné kroviny riek, okraje lesov, farmy a predmestia od Aljašky po Nové Mexiko. Je to stály, nemigrujúci druh; po hniezdení dochádza len k lokálnym rozptylom. Ako všežravec konzumuje predovšetkým hmyz, zdochliny, drobné hlodavce, vajcia iných vtákov, semená a bobule; v mutualistickom vzťahu odstraňuje kliešte zo srsti veľkých cicavcov. Buduje obrovské kupolovité hniezdo z konárov (priemer 60–90 cm) s dvomi vchodovými otvormi. Znáška pozostáva z 5–9 zeleno-sivých vajec s hnedými škvrnami; samica inkubuje sama 16–21 dní, kŕmená samcom; mláďatá vyletujú po 24–30 dňoch. Pozoruhodné je pohrebné správanie — na mŕtveho jedinca vlastného druhu sa zhlukuje aj 40 strák, ktoré ho viac minút ticho obklopujú a potom odlietajú. Druh bol od európskej stračice obecnej (Pica pica) oddelený v roku 2000 na základe DNA. IUCN: najmenej ohrozený (LC), populácia odhadovaná na 6 miliónov jedincov, chránený zákonom USA.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh)
Otvorená krajina so skupinami krov a stromov — pastviny, pobrežné kroviny riek, okraje lesov, farmy, predmestia; do nadmorskej výšky 3000 m n.m.
Straka americká obýva rozmanité otvorené a polootvorené biotopy: pastviny a ranče, kde hľadá hmyz a zdochliny; riedkolístnaté pobrežné kroviny a lužné lesy riek a potokov (riparické biotopy), kde hniezdí; okraje ihličnatých a listnatých lesov, farmy a predmestia. Vyhýba sa súvislým uzavretým lesom aj úplne bezstromovým stepiám. Obýva nadmorské výšky od nížin až po 3000 m n.m. Zdroj: Animal Diversity Web, Audubon Field Guide.
Spoločenské správanie
Monogamné páry na dlhodobé zväzky; mimo hniezdneho obdobia žijú v rodinných skupinách 6–10 jedincov a tvorí sa spoločné nocovisko s desiatkami až stovkami jedincov
Straky sú sociálne vtáky s dlhodobými monogamnými pármi. Mimo hniezdnej sezóny sa združujú do rodinných skupín 6–10 jedincov, ktoré spoločne foražujú a bránia sa predátorom. V zime sa tvoria veľké spoločné nocoviská s desiatkami až stovkami jedincov. Pozoruhodné je skupinové zozhromaždenie sa okolo mŕtveho jedinca vlastného druhu — tzv. magpie funeral (pohreb) — skupinka 10–40 strák stojí okolo uhynutého jedinca 10–15 minút v tichosti a potom všetky odlietajú. Niektoré jedince pri tom pri mŕtvom zanechávajú vetvičku alebo trávu.
Podnebie a sťahovavosť
Stály (nemigrujúci) druh; znáša kontinentálne podnebie od tundry po suché stepi; niektoré populácie sa v zime presúvajú do nižších polôh
Straka americká je stály druh — nevykonáva pravidelnú sezónnu migráciu. Obýva rozmanité klimatické zóny od pobrežnej Aljašky cez hornaté oblasti Skalistých hôr po suché stepi Nového Mexika. Po hniezdení dochádza k lokálnym rozptylom mláďat a niektoré populácie sa v zime presúvajú k nižším nadmorským výškam, kde je potrava dostupnejšia (zdochliny, farmy, krmidlá). Extrémy roztrúsenosti nezasahujú na západ od Skalistých hôr ani ďalej ako do Minnesoty/Iowy na východ.
Hniezdo a hniezdenie
Obrovské kupolovité hniezdo z konárov s dvomi vchodovými otvormi (priemer 60–90 cm), typicky do výšky 7 m nad zemou v strome alebo ostnatom kre; znáška 5–9 zeleno-sivých vajec
Straka americká buduje jedno z najväčších vtáčích hniezd v Severnej Amerike — kupolovitú stavbu z konárov a halúzok s vnútornou misou z hliny vystlanou trávou a koreňmi, krytú vonkajšou klenbou z konárov s dvomi vstupnými otvormi na bokoch. Priemer hniezda dosahuje 60–90 cm, výška cca 75 cm. Hniezdo je zvyčajne umiestnené do výšky 7 m v strome alebo ostnatom kre, v kolonialnej blízkosti iných párov. Samica znáša 5–9 zeleno-sivých vajec s hnedými škvrnami (priemer 3,3 × 2,3 cm), znáška trvá od konca marca do júna. Na vajciach sedí výlučne samica 16–21 dní; samec ju v tom čase kŕmi. Mláďatá vyletujú po 24–30 dňoch. Zdroj: animaldiversity.org, Audubon Field Guide, en.wikipedia.org.
Kúpanie a hygiena
Pravidelne sa kúpe v plytkých vodách potôčkov a kaluží; čistí perie aj v rose trávy
Korvidovité vtáky vrátane strák sú pravidelnými kúpalcami. Vo voľnej prírode využívajú plytké toky, kaluže a rieky blízko hniezda, čo zodpovedá ich väzbe na riparické biotopy. Starostlivosť o perie (preening) zaberá podstatnú časť dennej aktivity.
Denný režim
Striktne denný vták; aktívny od úsvitu do súmraku; v zime tvorí veľké spoločné nocoviská
Straka americká je striktne denný vták s aktívnym rytmom od úsvitu do súmraku. Ráno a dopoludnia prevláda intenzívne foražovanie; v poobedňajších hodinách sa vtáky združujú v skupinách a socializujú. Pred súmrakom sa zhlukujú na spoločné nocoviská — niekedy desiatky až stovky jedincov v jednom strome alebo krovine.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Február–apríl

Straky sú monogamné vtáky s dlhodobými pármi — mnohé páry zostávajú spolu niekoľko sezón. Tok prebieha skupinovo: niekoľko samcov nasleduje samicu, ktorá si vyberá partnera správaním a zdieľaním potravy. Pohlavná dospelosť nastupuje u samíc v prvom roku života, u samcov v druhom až treťom roku (Animal Diversity Web). Po vytvorení páru oba pohlavíá spoločne vyberajú miesto hniezdenia.

Hniezdo a znáška
Koniec marca–jún; 5–9 vajec (priemer 6); farba: zeleno-sivá s hnedými škvrnami

Pár stavia masívne kupolovité hniezdo z konárov s vnútornou misou z hliny vystlanou trávou; priemer hniezda dosahuje 60–90 cm. Hniezdo je umiestnené typicky do výšky 7 m v strome alebo ostnatom kre. Samica znáša 5–9 vajec (priemer 6), farba zeleno-sivá s hnedými škvrnami, rozmer 3,3 × 2,3 cm. Znáška trvá od konca marca do júna; jeden pár hniezdi raz ročne. Zdroj: Animal Diversity Web, Audubon Field Guide.

Inkubácia
16–21 dní (zdroj: Wikipedia EN, Audubon); samica inkubuje sama, samec ju kŕmi

Na vajciach sedí výlučne samica po dobu 16–21 dní (podľa Animal Diversity Web prvé vajce vyliahne do 25 dní od znesenia — asynchronné znášanie). Samec v tomto období intenzívne kŕmi samicu na hniezde — tzv. courtship feeding — čo zvyšuje jej kondíciu a posilňuje párovú väzbu. V hniezdnom období sú obaja rodičia mimoriadne agresívni k narušiteľom teritória.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá v hniezde 24–30 dní; kŕmia obaja rodičia; hmyz a mäkká potrava nevyhnutné

Mláďatá sa liahnu slepé a altriciálne. Obaja rodičia ich kŕmia — predovšetkým hmyzom, larvami a mäkkou živočíšnou potravou, ktorá je v prvých dňoch dominantná. Po 24–30 dňoch mláďatá opustia hniezdo; rodičia ich dokrmujú ešte niekoľko týždňov po vyletení. Plná nezávislosť nastáva asi vo veku 70 dní (Animal Diversity Web).

Vývoj mláďat
Pohlavná dospelosť: samice v 1. roku, samce v 2.–3. roku; plné sfarbenie po prvom pelichaní

Mladé straky sú po opustení hniezda podobné rodičom, no s tlmenejším leskom na chvoste a krídlach. Plné dospelé iridesenčné sfarbenie nadobúdajú prvým kompletným pelichaním (letno-jesenné). Pohlavná dospelosť nastupuje u samíc v prvom roku, u samcov v druhom až treťom roku (Animal Diversity Web). Dožitie vo voľnej prírode: priemer samcov 3,5 roka, samíc 2 roky; maximálne zaznamenané 15 rokov a 1 mesiac (banded wild bird). V zajatí maximum 20 rokov.

Pohlavná dospelosť
Samice: 1. rok; samce: 2.–3. rok (zdroj: Animal Diversity Web)

Samice dosahujú pohlavnú dospelosť a hniezdia už v prvom roku života. Samce sú fyziologicky dospelé neskôr — pohlavná dospelosť nastupuje zvyčajne v druhom až treťom roku. Tento pohlavný rozdiel v čase dospievania je typický pre viaceré korvidovité druhy. Priemerná dĺžka života vo voľnej prírode je relatívne nízka (samce 3,5 r, samice 2 r), čo odráža vysokú prírodnú mortalitu mladých jedincov; niektoré jedince sa dožívajú podstatne viac.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v európskej avikultúre nechová a neochočuje — ide o voľne žijúci severoamerický korvidovitý vták. Aklimatizácia na ľudí nie je reálnym cieľom chovu.

Straka americká je voľne žijúci divoký druh, ktorý sa v európskej avikultúre nechová. V prírode si udržuje odstup od ľudí, hoci v urbanizovaných oblastiach toleruje väčšiu blízkosť. Jedince z divočiny odchytené do zajatia reagujú strachom a stresom; nie sú to spoločenskí maznáčikovia. Ak by sa vták ocitol v dočasnej starostlivosti záchrannej stanice (napr. zranenie), cieľom je výhradne uzdravenie a návrat do prírody.

1

Neusiluj sa o ochočenie — straka americká je voľne žijúci divoký korvidovitý vták, ktorý sa nechová v zajatí a kontakt s ľuďmi ho stresuje

2

Ak pozoruješ straku americkú v prírode (napr. pri cestovaní v Severnej Amerike), sleduj ju ticho z odstupu — je dôveryčlivejšia ako európske druhy, no rešpektuj jej priestor

3

Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici v mieste nálezu — drž ho v tichu, tme a minimalizuj manipuláciu

4

V SR a EÚ sa tento druh nevyskytuje; ak by sa k nám dostal (napr. útek z akvizície), kontaktuj záchranárov alebo Štátnu ochranu prírody

Cena a kde kúpiť

v avikultúre v SR/EÚ sa nechová — bežná trhová cena neexistuje (presné údaje neoverené)

Straka americká sa v európskej ani slovenskej avikultúre prakticky nechová — je to voľne žijúci severoamerický druh bez etablovanej chovateľskej tradície v EÚ. Bežná trhová cena preň neexistuje. V USA a Kanade je chov divých vtákov bez licencie nelegálny (Migratory Bird Treaty Act). Akákoľvek ponuka na predaj tohto druhu je podozrivá a pravdepodobne nelegálna.

Druh sa bežne nepredáva v EÚ — v zajatí sa prakticky nechová; namiesto kúpy je vhodné pozorovanie vo voľnej prírode počas návštevy Severnej Ameriky
Informácie o druhu: Avibase, eBird, Cornell Lab AllAboutBirds — najlepší zdroj pre identifikáciu a pozorované správanie
Zoologické záhrady — straka americká sa príležitostne chová v zoo, kde je najlepšou príležitosťou vidieť tento druh v Európe
Na čo si dať pozor Straka americká nie je vták na predaj ani na chov v EÚ. Záujem o tento druh uspokojí najlepšie pozorovanie vo voľnej prírode počas návštevy Severnej Ameriky — je to tam bežný, dôveryhodný vták otvorených biotopov, ľahko pozorovateľný pri cestách, farmách a riedkolístnatých riečnych porastoch.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Straka americká 45–60 cm Stračica obecná 44–46 cm Žltostračica 41–46 cm Orešnica borovicová 27–30 cm Kapuciarka modrá 22–30 cm
Straka americká Stračica obecná (Pica pica) Žltostračica (Pica nuttalli) Orešnica borovicová (Nucifraga columbiana) Kapuciarka modrá (Cyanocitta cristata)
Dĺžka45–60 cm44–46 cm41–46 cm27–30 cm22–30 cm
Váha145–210 g200–250 g150–190 g106–161 g65–109 g
Dožitiepriemer samce 3,5 r / samice 2 r; max. 15 r 1 mes. (vo voľnej prírode); v zajatí max. 20 rpriemer 3–5 r; max. 21,7 r vo voľnej prírodepresné údaje neoverenémax. zaznamenaná 17 rokovdo 26 rokov v zajatí; priemer wild 7 r
Hlučnosťvoľne žijúci druh — v EÚ sa nechovávoľne žijúci euroázijský druh; v SR pôvodný, chránenývoľne žijúci endemit Kalifornievoľne žijúci druh; v EÚ sa nechovávoliérový vták pre skúsených chovateľov; v SR vzácny v chove
Stav IUCNIUCN LC (stabilná populácia ~6 mil.), bez CITES; chránený Migratory Bird Treaty Act USAIUCN LC; v SR zákon 543/2002 Z. z., chránený druhIUCN LC; chránený v Kalifornii a USA zákonomIUCN LC; chránený Migratory Bird Treaty Act USAIUCN LC; bez CITES; v SR nie je pôvodny druh
PovahaNápadne čiernobiely s mimoriadne dlhým chvostom; čierna hlava, hruď a chrbát; biele brucho, biele lopatky a biele krídelné škvrny v lete; čierny chvost a krídla iridesenčne modrozelené; čierny zobák a nohyTakmer identická s Pica hudsonia — čiernobiele sfarbenie, iridesenčný chvost; odlíšenie podla areálu, genetiky a hlasových prejavov; bez DNA prakticky nerozoznateľná od straky americkejVeľmi podobná straike americkej, no s diagnostickým ZLTY zobákom a holou žltou kožou okolo oka; menšia a trochu kratší chvost; čiernobiele sfarbenie inak zhodnéSivohnedé telo so čiernym krídlom a čierno-bielym chvostom; dlhý ostrý zobák; podstatne menšia ako straka americká; bez výrazného iridescenčného leskuVýrazny modry chochol, modro-cierny-biely kridlovy vzor, cierny nahrdelnik (golier), belava tvar a spodok; monomorfny; podstatne mensí ako straka americka
AreálStály druh otvorenej krajiny západnej Severnej Ameriky — od Aljašky po Nové Mexiko; riparické kroviny riek, pastviny, farmy, predmestia; stály, nemigrujúciCelá Eurázia od Írska po Japonsko; v SR bežný stály druh kultúrnej krajiny a okrajov lesovEndemit Centrálneho údolia Kalifornie a priľahlých úpätí Sierras; stály nemigrujúci druh; zasahuje čiastočne do areálu Pica hudsonia v KaliforniiHorské ihličnaté lesy Skalistých hôr a pohranných pohorí Severnej Ameriky; specializovana na sejbu semien borovice limbovej; stále rovnaký rad (Passeriformes, Corvidae) ako Pica hudsoniaVychod a stred Severnej Ameriky; obyvatel listnatych a zmiesanych lesov, parkov a zahrad; castocne stahovanvy

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena hlasu

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva alebo vlhkého prostredia — riziko u stresovaných jedincov v dočasnej ľudskej starostlivosti. Prevencia: čerstvé, suché krmivo, hygienické a dobre vetrané prostredie. Liečba antifungálnymi liekmi patrí výhradne do rúk aviárneho veterinára.

Salmonelóza a bakteriálne infekcie
stredná

Príznaky: Vodnatý alebo krvavý trus, letargia, nastŕpané perie, dehydratácia, odmietanie potravy

Straky sú v prírode kŕmce zo zeme a zdochlín — v rehabilitačnej stanici je riziko baktérií (salmonela) zo surového mäsa alebo kontaminovanej vody. Prevencia: hygiena nádob denne, čistá voda, varené mäso. Liečba antibiotikami pod veterinárnym dohľadom.

West Nile vírus (Flavivirus WNV)
vysoká

Príznaky: Neurologické príznaky (krúženie, strata koordinácie, trasenie hlavy), letargia, náhle uhynutie

Korvidovité vtáky vrátane striek sú mimoriadne citlivé na vírus West Nile — v epidémiách v Severnej Amerike (1999+) bol pokles početnosti krak jedným z monitorovacích indikátorov. Prenos komármi (Culex spp.). V SR nie je druh pôvodný, no relevantné pre záchranné stanice pri dovoze zranených jedincov.

Stres a poranenia z manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a hlavy, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhle uhynutie

Najväčšie riziko pre voľne žijúci druh v dočasnej ľudskej starostlivosti. Stres oslabuje imunitu a otvára dvere ďalším infekciám. Kľúčové: ticho, tma, minimum manipulácie a rýchly návrat do prírody.

Prevencia Straka americká sa v zajatí prakticky nechová, takže nasledujúce zásady platia výhradne pre dočasnú starostlivosť o zranených alebo oslabených jedincov v záchrannej stanici: (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie; stres je pre divoký druh najväčšou hrozbou. (2) Pestrá strava — insekty, myši alebo hovädzie srdce, vajcia, bobule, zemné oriešky; nie jednostranné krmivo. (3) Hygiena — denná výmena vody a miskiek; prevencia salmonely. (4) Sieťovanie a ochrana pred komármi (West Nile). Cieľom je výhradne uzdravenie a návrat do prírody.

Zaujímavosti

1

Iridesenčný chvost — štrukturálna farba — tmavé perie chvosta a krídel straky americkej nie je sfarbené čiernym pigmentom, ale nano-štruktúrami (tenkými vrstvami) v keratíne peria, ktoré interferujú so svetlom a vytvárajú modrozelenú až fialovú kovovú žiaru meniaci sa s uhlom pohľadu. Skutočná farba peria je len tmavohnedá — modrý lesk zmizne, ak pero zomelieme alebo namočíme.

2

Pohrebný rituál — straka americká patrí medzi vtáky, ktoré vykazujú pozoruhodné sociálne správanie po smrti: keď jeden jedinec nájde mŕtveho člena druhu, začne hlasno volať a priláka ďalšie straky. Okolo mŕtveho jedinca sa môže zísť 10–40 vtákov, ktoré ho mlčky obklopujú 10–15 minút a potom všetky odlietajú — niektoré pri ňom zanechajú vetvičku alebo steblá trávy. Vedci diskutujú o tom, či ide o formu súcitu alebo sociálneho učenia o nebezpečenstve.

3

Mutualizmus s veľkými cicavcami — straky americké pristávajú na chrbát bizonov (Bison bison), jeleňov wapiti (Cervus canadensis) a domáceho dobytka a zbierajú z ich srsti kliešte, muchy a larvy. Cicavce toto čistenie tolerujú; ide o klasický príklad vtáčieho mutualizmu — analogický s africkou volovčou (Buphagus).

4

Oddel od európskej stračice — straka americká bola dlho pokladaná za poddruh európskej stračice obecnej (Pica pica), no v roku 2000 ju Americká ornitologická spoločnosť uznala za samostatný druh na základe analýzy mitochondriálnej DNA. Oba druhy vyzerajú takmer identicky, no líšia sa hlasovými prejavmi, geneticky a areálom.

5

Rekord hniezda v Severnej Amerike — kupolovité hniezdo straky americkej s priemerom 60–90 cm a výškou až 75 cm patrí medzi najväčšie vtáčie hniezda spomedzi spevavcov v Severnej Amerike. Stavba môže trvať až 40 dní; použité hniezda zostávajú roky a sú znova využité alebo obsadené inými druhmi (napr. sokolmi americkými).

6

Pohlavný dimorfizmus je minimálny — samec a samica vyzerajú takmer identicky, samec je len v priemere o 10 % väčší a ťažší ako samica. Na rozdiel od mnohých spevavcov teda neexistuje výrazný farebný dimorfizmus.

7

Spoločné nocoviská — v zime sa straky americké zhlukujú do veľkých spoločných nocovísk niekedy s desiatkami až stovkami jedincov v jednom strome alebo krovine. Táto adaptácia poskytuje teplo, ochranu pred predátormi a umožňuje sociálne informovanie o zdrojoch potravy.

8

Chránený zákonom USA — napriek historickému prenasledovaniu (v 19. a začiatku 20. storočia boli tisíce strák hubené jedom ukladaným pre predátorov) sa populácia obnovila a druh je dnes plne chránený zákonom o sťahovavých vtákoch (Migratory Bird Treaty Act) v USA. V Kanade v súčasnosti nepožíva osobitú federálnu ochranu.

Taxonomická klasifikácia

species Straka americká (Pica hudsonia)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Corvidae (krkavcovité)
Rod Pica Brisson, 1760
Druh Pica hudsonia (Sabine, 1823)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — severoamerický druh; v Európe sa nechová ani ako klietkový vták
Poddruhy Druh je monotypický — IOC World Bird List ani Avibase nerozoznávajú poddruhy. Opísal ho Joseph Sabine v roku 1823; typová lokalita je Cumberland House na Hudsonovom zálive (dnešná Saskatchewan, Kanada). Druh bol dlho pokladaný za poddruh európskej stračice obecnej (Pica pica), no na základe analýzy mitochondriálnej DNA ho Americká ornitologická spoločnosť osamostatnila v roku 2000. Niektoré staré pramene uvádzajú synonymum Pica pica hudsonia.
Avibase_ID 640D71AA0686446D

? Často kladené otázky

V praxi nie — straka americká je voľne žijúci severoamerický druh, ktorý sa v európskej avikultúre prakticky nechová. Je to divoký, inteligentný a sociálny korvidovitý vták s obrovskými priestorovými nárokmi; v zajatí v SR ani EÚ nie je etablovaný. V USA a Kanade je navyše chov divých jedincov bez licencie zakázaný zákonom (Migratory Bird Treaty Act). Táto stránka má atlasový charakter; namiesto chovu odporúčame pozorovanie tohto druhu vo voľnej prírode počas návštevy Severnej Ameriky.

Straka americká (Pica hudsonia) a stračica obecná (Pica pica) vyzerajú takmer identicky — obe majú čiernobiele sfarbenie a iridesenčný dlhý chvost. Odlišujú sa predovšetkým areálom (Pica hudsonia žije len v Severnej Amerike, Pica pica v Eurázii), hlasovými prejavmi a geneticky (oddelené analýzou mtDNA v roku 2000). Na pohľad ich takmer nie je možné rozlíšiť; straka americká je mierne menšia a má dlhší chvost a krídla ako euroázijská.

Žltostračica (Pica nuttalli) žije výhradne v Kalifornii a má výrazne žltý zobák a žltú holú kožu okolo oka — to sú diagnostické znaky, ktorými sa okamžite odlíši od straky americkej s čiernym zobákom. Žltostračica je tiež menšia (41–46 cm vs 45–60 cm). Areály oboch druhov sa v Kalifornii čiastočne prekrývajú, no žltostračica je endemitom Centrálneho údolia a priľahlých oblastí Sierras.

Áno — anglický názov Black-billed Magpie (doslova straka s čiernym zobákom) odlišuje tento druh od žltostračice Yellow-billed Magpie (Pica nuttalli), ktorá má žltý zobák. Čierny zobák je spoločne s čiernym okom a čiernymi nohami diagnostickým znakom straky americkej v oblastiach, kde sa vyskytujú oba druhy.

Straka americká je stály, nemigrujúci druh. Obýva otvorenú krajinu so skupinami krov a stromov — pastviny, pobrežné kroviny riek, okraje lesov, farmy a predmestia — od Aljašky cez prériové provincie Kanady (Manitoba, Saskatchewan, Alberta, Britská Kolumbia) po západné USA (Montana, Colorado, Wyoming, Utah, Nevada, Oregon, Idaho) a severné okraje Nového Mexika a Arizony. Na východ dosahuje po Minnesotu a Iowu. Po hniezdení dochádza len k lokálnym rozptylom mláďat a niektoré populácie zostupujú v zime do nižších nadmorských výšok.

IUCN hodnotí straku americkú ako najmenej ohrozenú (LC) so stabilnou populáciou odhadovanou na 6 miliónov jedincov. Druh je plne chránený zákonom o sťahovavých vtákoch (Migratory Bird Treaty Act) v USA; úmyselné zabitie alebo odchytenie je trestné. V Kanade v súčasnosti nepožíva osobitú federálnu ochranu. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V SR a EÚ sa vo voľnej prírode nevyskytuje; zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje.

Straka americká znáša 5–9 vajec (priemer 6), zeleno-sivej farby s hnedými škvrnami, rozmeru cca 3,3 × 2,3 cm. Na vajciach sedí výlučne samica po dobu 16–21 dní (Animal Diversity Web uvádza max. 25 dní od znesenia pri asynchronnom znáške). Samec ju v tom čase kŕmi. Mláďatá opustia hniezdo po 24–30 dňoch; rodičia ich dokrmujú ešte niekoľko týždňov, plnú nezávislosť dosahujú asi vo veku 70 dní. Jeden pár hniezdi raz ročne. Zdroj: animaldiversity.org, Audubon Field Guide, Wikipedia EN.

Magpie funeral (pohrebný rituál straky) je správanie, pri ktorom keď jedna straka nájde mŕtveho jedinca vlastného druhu, začne hlasno volať a priláka ďalšie straky. Zhromaždí sa 10–40 jedincov, ktoré stojí okolo mŕtveho vtáka 10–15 minút v relatívnom tichu — niektoré pri ňom zanechajú vetvičku alebo trávu — a potom všetky naraz odlietajú. Toto správanie bolo zdokumentované u straky americkej aj u iných korvidov. Vedci diskutujú o jeho funkcii — môže ísť o sociálne učenie o nebezpečenstve alebo o formu rozlúčky. Straka americká je jedným z mála druhov, pri ktorých je toto správanie systematicky opísané.

ZDROJ: Avibase (Pica hudsonia, ID 640D71AA0686446D, SK názov straka americká, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=640D71AA0686446D), Wikipedia EN (Black-billed magpie — taxonómia, autor Joseph

 Video — Straka americká

Straka americká (Pica hudsonia) — spev a hlas v prírode

Straka americká (Pica hudsonia) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Black-billed Magpie (American Magpie), Česky:   straka americká, Nemecky:   Hudsonelster, Španielsky:   Urraca de Hudson, Francúzsky:   Pie d'Amérique, Taliansky:   Gazza americana, Holandsky:   Amerikaanse Ekster, Portugalsky:   Pega-americana, Poľsky:   sroka czarnodzioba, Maďarsky:   feketecsőrű szarka, Rusky:   Черноклювая сорока, Japonsky:   アメリカカササギ, Latinsky:   Pica hudsonia Sabine, 1823