Stehlík žltobruchý (Spinus xanthogastrus)

Pinkovité

Stehlík žltobruchý

Spinus xanthogastrus — andský čížik z čeľade pinkovitých s nápadným čierno-žltým samcom a bohatým melodickým spevom — exotický voliérový pinkovec

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN) — neotropický druh s rozsiahlym areálom okolo 4 800 000 km² a populáciou odhadovanou na minimálne 500 000 dospelých jedincov. Trend populácie je však klesajúci. Hlavnými hrozbami sú odlov pre klietkárstvo (najmä spievajúcich samcov na kríženie s kanárikmi) a strata horských lesných biotopov v Andách v dôsledku odlesňovania. Druh nie je zaradený v CITES; pri dovoze do EÚ z tretích krajín platí nariadenie EC 338/97 a povinnosť preukázať legálny pôvod.
Dĺžka10–12 cm (11–14 g)
PôvodAndy a Stredná Amerika (Kostarika → Bolívia)
PovahaAktívny, spoločenský, výborný spevák
StravaSemená s nigerom + živá potrava pri odchove
Dožitie5–9 rokov (v zajatí)
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

45% 20% 13% 9% 8% STRAVA zloženie
Drobné semená rastlín a tráv — kanárikové semeno, repka, prosá; základ dennej stravy granivorného čížika 45%
Olejnaté semená — niger (nyjer/ľaničník), drvená alebo malá slnečnica — kľúčové pre kondíciu a hniezdnu motiváciu 20%
Polozrelé a klíčené semená — vyššia stráviteľnosť, vitamíny skupiny B; v prírode aj nedozreté semená a púčiky 13%
Zelené krmivo — semenáčiky, púpava, šalát, špenát, mangold (umyté, nepostriekané) 9%
Živá potrava a vaječná zmes — drobný hmyz, larvy múčneho červa, vajcová pasta; nevyhnutné pri odchove mláďat 8%
Ovocie — jablko, papája v malom množstve ako doplnok 2%
Minerály — sépiová kosť, grit, drvené lastúry — vápnik nevyhnutný pre samičky 3%

Odporúčané potraviny

  • Kvalitná zmes pre čížiky a kanáriky — kanárikové semeno, repka, drobné prosá, lesknica kanárska — základná denná strava
  • Niger (nyjer/ľaničník siaty) — olejnaté semeno kľúčové pre kondíciu a ochotu k hniezdeniu; pravidelná súčasť kŕmnej dávky
  • Malá alebo drvená slnečnica — olejnatý zdroj energie, najmä pred hniezdením a počas pelichania (s mierou)
  • Klíčené a namočené semená — denne čerstvo pripravené, mimoriadne dôležité v hniezdení a pelichaní
  • Polozrelé metličky tráv a semenáčiky burín — v prírode preferovaný zdroj nedozretých semien; zvyšuje hniezdnu motiváciu
  • Zelené krmivo — púpava, hviezdica prostredná, šalát, špenát, mangold (nepostriekané, umyté)
  • Vaječná (vajcová) zmes — zdroj bielkovín pri hniezdení a odchove mláďat
  • Drobná živá potrava — larvy múčneho červa, drobný hmyz — najmä v hniezdnej sezóne na odchov mláďat
  • Ovocie v malom množstve — jablko, papája ako občasný doplnok
  • Sépiová kosť (cuttlebone) a grit — trvalo k dispozícii (prevencia zadržania vajca); čerstvá pitná voda denne

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre drobné vtáky
  • Soľ, slané, korenené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky drobných piniek
  • Cibuľa, cesnak, pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) zelené krmivo a semenáčiky — riziko otravy aj v malých dávkach
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté semená — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Nadbytok olejnatých a tučných semien (niger, slnečnica) ako základ stravy mimo hniezdenia — vedie k obezite a stučneniu pečene
Tip od odborníka Stehlík žltobruchý je granivorný čížik, ktorý v prírode požiera semená rôznych rastlín, nedozreté semená, púčiky a v hniezdnom období aj hmyz. Základom dennej stravy v chove je kvalitná zmes pre čížiky a kanáriky (kanárikové semeno, repka, drobné prosá). Niger (ľaničník) a malá slnečnica sú kľúčové olejnaté semená — práve tieto výrazne podporujú kondíciu a hniezdnu motiváciu, no mimo hniezdenia ich obmedz, lebo druh je náchylný na obezitu. Neodmysliteľnou súčasťou sú čerstvo klíčené semená a polozrelé metličky tráv, ktoré stimulujú ochotu k rozmnožovaniu. V hniezdnej sezóne je vaječná zmes a drobná živá potrava (larvy múčneho červa) nevyhnutná — bez bielkovín živočíšneho pôvodu môžu rodičia mláďatá zanedbávať. Zelené krmivo (púpava, semenáčiky) a malé množstvo ovocia dopĺňajú pestrosť. Sépiová kosť musí byť k dispozícii trvalo ako zdroj vápnika. Vždy zabezpeč čerstvú pitnú vodu a plytkú misku na kúpanie.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 4 Zriedkavosť 2.4
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Stehlík žltobruchý je stredne tichý spevavec — jeho hlas tvorí rýchla bublajúca séria švitorenia, brzdiace tóny a melodické clukotanie, doplnené tenkými kontaktnými volaniami. Spev je melodický, ale nie hlučný — neprerazí silno cez steny a v rozumnej hlasitosti nevyrušuje okolie. Vhodný aj do bytu.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Stehlík žltobruchý nie je maznavý vták na ruku — ako väčšina čížikov a pinkovitých je to druh primárne na pozorovanie a počúvanie spevu. Fyzický kontakt ho stresuje. Najväčší pôžitok prinesie pozorovanie aktívneho páru alebo skupinky v priestrannej voliére.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi aktívny a čulý čížik — stehlík žltobruchý je celý deň v pohybe, obratne šplhá po vetvičkách a aktívne vyhľadáva potravu. V prírode sa pohybuje v pároch alebo hejnách. Potrebuje priestrannú klietku alebo voliéru s dostatkom miesta na lietanie — v tesnom priestore trpí nedostatkom pohybu, tučnie a nudí sa.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Stehlík žltobruchý nenapodobňuje ľudskú reč — pinkovité rodu Spinus túto schopnosť nemajú. Samec má však bohatý vrodený melodický spev a je schopný preberať prvky spevu iných čížikov a kanárikov; reč sa nenaučí.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Stehlík žltobruchý patrí medzi melodické, ale stredne hlasné spevavce — spev samca tvorí rýchla bublajúca séria švitorenia, brzdiace tóny (buzzy notes) a hudobné clukotanie. Kontaktné volanie je tenké „pee” alebo „pyee”, niekedy „chee-chee” či „tsee-tsee”. Spev je dlhý, premenlivý a typicky čížikovský — práve pre jeho bohatosť sa samce vyhľadávajú na kríženie s kanárikmi. Hlas neprerazí silno cez steny a v bežnej hlasitosti nevyrušuje. Druh nenapodobňuje ľudskú reč, ale dokáže do spevu preberať prvky iných čížikov a kanárikov.

Dokáže hovoriť? Stehlík žltobruchý nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie na povel. Pinkovité rodu Spinus túto schopnosť nemajú. Samec má bohatý vrodený melodický spev a môže preberať prvky spevu iných čížikov a kanárikov, no reč sa nenaučí.

Typické zvuky

  • Melodický spev samca — rýchla bublajúca séria švitorenia s brzdiacimi tónmi a hudobným clukotaním; dlhý a premenlivý
  • Tenké kontaktné volanie — krátke „pee” alebo „pyee”, ktorým pár a hejno udržiavajú vzájomný kontakt
  • Švitorivé „chee-chee” / „tsee-tsee” — ozýva sa najmä v pohybe a v hejne počas hľadania potravy
  • Ostrejšie varovné cvrlikanie — pri strese, prekvapení alebo priblížení neznámeho predmetu k voliére

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna v chove (podľa fotoperiódy) — pri dlhšom dni, teple a dostatku nigeru, klíčencov a živej potravy
Tok — samec intenzívne spieva dlhý melodický spev a dvorí sa pred samicou
Inkubácia ~14 dní; mláďatá opúšťajú hniezdo asi po 3 týždňoch; zvýš vaječnú zmes a živú potravu
Pokojové obdobie — kratší deň a pokoj; obmedz olejnaté a tučné krmivo, dopraj páru oddych medzi hniezdnymi cyklami
Pelichanie — po hniezdnej sezóne; zvýš bielkoviny (vaječná zmes), niger a vápnik (sépiová kosť)
Celoročne: čerstvá pitná voda denne, sépiová kosť trvalo, plytká kúpacia miska a kvalitná zmes semien

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Stredne náročný voliérový čížik — stehlík žltobruchý nie je vták pre úplného začiatočníka. Vyžaduje priestrannú klietku alebo voliéru, kvalitnú zmes semien s nigerom, vaječnú zmes a živú potravu v hniezdení a stabilné teplo (zimovanie v teple pre európske podmienky). Pre skúsenejšieho chovateľa čížikov a pinkovitých je to však vďačný druh — aktívny, nápadne sfarbený samec a výborný spevák. Dôležité je overiť legálny pôvod z chovu (krúžok).
Priestor Pár: priestranná klietka min. 80 × 40 × 60 cm, ideálne však vonkajšia alebo izbová voliéra s dĺžkou aspoň 150 cm. Trvalý chov v malej klietke je nevhodný — aktívny čížik trpí nedostatkom pohybu, tučnie a nudí sa. Drôtové rozstupy max. 12 mm. Vybav voliéru pevnými bidielkami rôznej hrúbky, vegetáciou a úkrytmi pre hniezdenie, hniezdnymi košíkmi a plytkou miskou na kúpanie. Spoločenský druh dobre znáša spolužitie s inými pinkovitými podobnej veľkosti.
Deti v domácnosti Vhodný pre rodiny ako vták na pozorovanie a počúvanie spevu v priestrannej voliére. Stehlík žltobruchý je aktívny, farebný a výborne spieva — deti zaujme nápadným čierno-žltým samcom a čulým správaním. Nie je určený na maznanie. Pravidlá pre deti: (1) vták nie je hračka — nenaháňaj, nepoklepávaj klietku; (2) kŕmenie a sledovanie áno, chytanie do rúk nie; (3) po obsluhe voliéry umývanie rúk.
Hlučnosť Skôr áno — stehlík žltobruchý nepatrí medzi hlučné vtáky. Spev samca je melodický a príjemný, ale stredne hlasitý; v bežnom byte nevyrušuje, hoci spievajúci samec je počuteľný.
Verdikt odborníka Stehlík žltobruchý (Spinus xanthogastrus) je drobný (10–12 cm, 11–14 g) neotropický čížik z čeľade pinkovitých s mimoriadne dekoratívnym sfarbením samca: celá hlava, chrbát, krídla a chvost sú čierne a ostro kontrastujú so sýto žltým bruchom, hruďou a spodnou stranou tela, pričom v krídle nesie výrazné žlté zrkadlo. Samica je nenápadnejšia — olivovozelená na vrchu a olivovožltkastá na spodku — no žlté krídlové pruhy majú oba pohlavia a sú diagnostické. Druh obýva okraje vlhkých horských lesov, lesné čistiny, pasienky a kávové plantáže Ánd a Strednej Ameriky od Kostariky cez Kolumbiu, Venezuelu a Ekvádor po Peru a Bolíviu, najčastejšie v nadmorskej výške 1 200–2 000 m. Rozlišujeme dva poddruhy — nominátny S. x. xanthogastrus a väčší S. x. stejnegeri s dlhším zobákom z juhu areálu. Je to spoločenský, čulý a výborne spievajúci vták, ktorý sa zdržiava v pároch alebo malých hejnách; samec má bohatý melodický spev a práve preň je v niektorých oblastiach intenzívne odlovovaný na kríženie s kanárikmi (vznikajú tzv. muly, spravidla neplodné). V chove ide o stredne náročného voliérového pinkovca pre skúsenejších chovateľov čížikov: vyžaduje priestrannú klietku či voliéru, kvalitnú zmes semien s nigerom a slnečnicou, vaječnú zmes a živú potravu v hniezdnej sezóne a stabilné teplo (zimovanie v teple pre európske podmienky). Hniezdi sezónne podľa fotoperiódy — samica stavia košíčkové hniezdo z rastlinných vlákien, koreňov, lišajníkov a machu, kladie zvyčajne 2–3 (niekedy až 4) vajcia, inkubácia trvá asi 14 dní a mláďatá vyletujú približne po troch týždňoch. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC), no s klesajúcim trendom populácie; v CITES nie je zaradený, pri kúpe však treba trvať na doklade o legálnom pôvode z chovu, nie na divochytenom jedincovi.

Prostredie a požiadavky

Klietka alebo voliéra
Priestranná klietka min. 80 × 40 × 60 cm pre pár; ideálne voliéra s dĺžkou aspoň 150 cm
Stehlík žltobruchý je aktívny čížik, ktorý potrebuje dostatok priestoru na lietanie. V malej klietke trpí nedostatkom pohybu, tučnie a nudí sa. Minimálna klietka pre pár je 80 × 40 × 60 cm, lepšia je izbová alebo vonkajšia voliéra (min. 150 cm dĺžky). Drôtové rozstupy max. 12 mm. Vybav pevnými bidielkami rôznej hrúbky, vegetáciou, úkrytmi a plytkou miskou na kúpanie.
Spoločnosť a chov v páre
V páre alebo skupinovej voliére s pinkovitými podobnej veľkosti; sólový chov nevhodný
Stehlík žltobruchý je sociálny druh — v prírode žije v pároch a malých hejnách. Sólový chov mu nevyhovuje a spôsobuje stres. Darí sa mu v páre alebo v skupinovej voliére s inými pokojnými pinkovitými podobnej veľkosti. V hniezdnej sezóne zaisti dostatok hniezdnych miest, aby nevznikali konflikty.
Teplota
Znáša mierny chlad (do cca +5 °C), ale pre európske podmienky zimuj v temperovanom, bezprievanovom priestore
Druh pochádza z horských lesov Ánd, takže znáša mierne nižšie teploty lepšie než tropické pinky. Napriek tomu sa zimovanie v chladnej vonkajšej voliére v Európe neodporúča — náhle ochladenie, mráz, prievan a vlhko sú rizikom. Vonkajšia voliéra je vhodná v teplej časti roka s krytou, suchou časťou; v zime presun do temperovaného priestoru.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Košíčkové hniezdo z rastlinných vlákien, koreňov, lišajníkov a machu; stavia samica, v prírode do ~4 m výšky
Samica stavia košíčkové (miskovité) hniezdo z rastlinných vlákien, koreňov, pásov húb, lišajníkov a machu, v prírode zvyčajne asi 4 m nad zemou v hustej listovej korune. V chove ponúkni otvorené hniezdne košíky alebo búdky vo vegetácii s dostatkom hniezdneho materiálu. Kľúčový je pokoj — časté vyrušovanie vedie k opusteniu hniezda.
Kúpanie a hygiena
Plytká miska na kúpanie s čistou vodou; denná výmena vody a pravidelné čistenie
Stehlík žltobruchý sa rád kúpe — ponúkaj plytkú misku (do 3 cm vody) s čistou vodou. Pitnú vodu meň denne, misky a podestielku pravidelne čisti. Suché a čisté prostredie je základom zdravia a prevenciou plesňových a parazitárnych ochorení.
Svetlo a denný režim
Pravidelný cyklus svetla a tmy; dlhší deň (fotoperióda) stimuluje hniezdenie
Stehlík žltobruchý je denný vták. Hniezdenie v chove sa riadi fotoperiódou a teplotou — dlhší deň a teplo stimulujú tok a znášku. Zabezpeč pravidelný cyklus svetla a tmy (min. 8 h tmy) a v pokojovom období kratší deň, aby si pár oddýchol medzi hniezdnymi cyklami.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Sezónne podľa fotoperiódy (na severe areálu marec–máj, na juhu september–november)

Samec intenzívne predvádza dlhý melodický spev a dvorí sa pred samicou. Hniezdenie stimulujú dlhší deň, teplo a dostatok krmiva vrátane nigeru, klíčencov a živej potravy. Pohlavná dospelosť nastáva približne od jedného roka (typické pre podčeľaď Carduelinae).

Hniezdo a znáška
Zvyčajne 2–3 vajcia (niekedy uvádzané až 2–4); biele alebo jemne nazelené s riedkymi škvrnami

Samica stavia košíčkové hniezdo z rastlinných vlákien, koreňov, lišajníkov a machu, v prírode asi 4 m nad zemou v hustej korune. Kladie zvyčajne 2–3 vajcia (Wikipedia EN, SimplyBirding; ojedinele uvádzané 2–4), biele alebo jemne nazelené s riedkymi jemnými škvrnami. Trvalo dostupná sépiová kosť je nevyhnutná; hniezdo nekontroluj zbytočne.

Inkubácia
Približne 14 dní; sedí samica, samec ju zásobuje potravou

Na vajíčkach sedí samica, ktorú samec kŕmi a zásobuje potravou (štandard podčeľade Carduelinae). Inkubácia trvá približne 14 dní. Presné druhovo-špecifické dáta pre S. xanthogastrus sú v literatúre obmedzené, uvedené hodnoty vychádzajú z príbuzných čížikov. V tomto období je kľúčový pokoj.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; vaječná zmes a živá potrava nevyhnutné

Mláďatá sa liahnu holé a slepé — kŕmia ich obaja rodičia. V tomto období je vaječná zmes a drobná živá potrava (larvy múčneho červa) kľúčová na zdravý rast; čerstvé klíčence a polozrelé semená dopĺňajú stravu. Presné detaily vývoja mláďat tohto druhu nie sú dostatočne zdokumentované.

Vyletenie a osamostatnenie mláďat
Vyletujú približne po 3 týždňoch; dospelé sfarbenie nadobúdajú postupne

Mláďatá opúšťajú hniezdo približne tri týždne po vyliahnutí (SimplyBirding). Juvenilné jedince sa podobajú samici, majú jemnejšie pruhovanie a žlté krídlové pruhy; plné sfarbenie samca (čierno-žltý kontrast) nadobúdajú postupne počas dospievania. Rodičia ich po vyletení ešte istý čas dokrmujú.

Pohlavná dospelosť
Približne od 1 roka (typické pre Carduelinae)

Pohlavná dospelosť nastáva približne vo veku jedného roka, ako je obvyklé pre čížiky a pinkovité podčeľade Carduelinae. Mladé samce postupne preperujú do plného čierno-žltého šatu. Presný vek prvého úspešného hniezdenia tohto druhu nie je v dostupných zdrojoch presne špecifikovaný.

Ochočenie a kontakt

3 Trvanie: Aklimatizácia na chovateľa trvá 3–6 týždňov; vták si zvykne na pravidelnú obsluhu a prítomnosť človeka pri voliére. Skutočné ochočenie na ruku nie je cieľom — ide o vták primárne na pozorovanie a počúvanie spevu vo voliére.

Stehlík žltobruchý je aktívny, ale plachší druh — pri pravidelnom kŕmení a kľudnom zaobchádzaní si na prítomnosť chovateľa postupne zvyká a prestáva panikáriť. Nie je to čížik na ruku — manipulácia ho stresuje. Kľúč k dôvere: pravidelné kŕmenie v rovnaký čas, ponúkanie obľúbeného nigeru a metličiek, pokojné a pomalé pohyby pri voliére a stabilné, tiché prostredie.

1

Po prevoze nechaj pár 2–3 týždne v pokoji aklimatizovať v tichom prostredí — nepresúvaj klietku, minimalizuj vyrušovanie

2

Pohybuj sa pri voliére pokojne a pomaly — náhle pohyby a hlasné zvuky plašia čížiky viac ako kanáriky

3

Kŕm v rovnaký čas a ponúkaj obľúbený niger či metličky cez sieť voliéry — vták si spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou

4

Nechytaj vtáka do rúk bez nevyhnutného dôvodu — stres z chytania spomaľuje aklimatizáciu; ak musíš, rob to rýchlo a šetrne

Cena a kde kúpiť

presné údaje neoverené — orientačne 30–80 EUR za kus pre voliérovo odchovaný, krúžkovaný kus (analógia s príbuznými čížikmi rodu Spinus)

Stehlík žltobruchý je v SR a ČR vzácny a ťažko dostupný klietkový čížik — na slovenskom trhu sa bežne neponúka. Druh nie je v CITES, takže nákup v rámci EÚ nevyžaduje povolenia CITES, no pri dovoze z tretích krajín platí nariadenie EC 338/97 a povinnosť preukázať legálny pôvod. Presné aktuálne ceny v SR/ČR z verejných inzerátov sa nepodarilo overiť — pre porovnanie v USA dosiahol druh cenu okolo 450 USD, kým príbuzné andské čížiky (napr. čížik kapucňový Spinus magellanicus) sa v európskej avikultúre pohybujú orientačne 30–80 EUR za kus podľa pôvodu a krúžkovania. Pred kúpou sleduj chovateľské burzy a fóra COM/SZCH. Vždy preferuj voliérovo odchované, krúžkované jedince s dokladom o pôvode — vyhneš sa nelegálne divochytenému vtákovi.

Špecialistov na čížiky (rod Spinus) a pinkovité v SR/ČR a v zahraničí (Nemecko, Holandsko, Belgicko, Taliansko) — voliérovo odchované, krúžkované jedince od skúseného chovateľa
Chovateľské burzy a výstavy exotického vtáctva (ZO SZCH, ČSCH, kluby afiliované pod COM) — možnosť porovnania, kontroly krúžku a odborného poradenstva
Inzertné servery iFauna.cz, Bazos.sk, Vogelmarkt.de — over vek, pôvod, krúžok a doklad o legálnom chove; vypýtaj si informácie o strave a podmienkach
Na čo si dať pozor Stehlík žltobruchý je vzácny v chove — ponuky sú sporadické. Pohlavie je dobre rozoznateľné: samec je nápadne čierno-žltý, samica olivovozelená s olivovožltkastým spodkom. Kúp vždy pár — sólový chov spoločenskému druhu nevyhovuje. Vyberaj aktívneho vtáka s hladkým priliehavým perím, jasnými očami a čistým okolím kloaky. Vždy si over doklad o legálnom pôvode (krúžok z registrovaného chovu) — v časti areálu prebieha intenzívny odlov z divočiny na kríženie s kanárikmi, divochytený jedinec je eticky aj legálne problematický.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Stehlík žltobruchý 10–12 cm Čížik kapucňový 11–13 cm Čížik lesný 11–12,5 cm Stehlík obyčajný 12–13 cm Kanárik mozambický 11–13 cm
Stehlík žltobruchý Čížik kapucňový (Spinus magellanicus) Čížik lesný (Spinus spinus) Stehlík obyčajný (Carduelis carduelis) Kanárik mozambický (Crithagra mozambica)
Dĺžka10–12 cm11–13 cm11–12,5 cm12–13 cm11–13 cm
Váha11–14 g11–14 g10–18 g14–19 g9–17 g
Dožitie5–9 r5–9 r8–14 r8–12 r8–12 r
Hlučnosť3/53/52/52/52/5
Stav IUCNIUCN LC (trend klesajúci), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaSamec čierna hlava, chrbát, krídla a chvost + sýto žlté brucho a hruď, žlté krídlové zrkadlo; samica olivovozelená so žltkastým spodkomSamec čierna kapuca (hlava) a žltozelené (nie čisto žlté) telo s menším kontrastom; oba pohlavia zelenšieho odtieňaSamec žltozelený s čiernym temenom a bradkou a žltými krídlovými pruhmi; samica sivozelená, pruhovaná — bez čiernej hlavyČervená maska na bielo-čiernej hlave, hnedasté telo a nápadné široké žlté pruhy v čiernych krídlach; pohlavia podobnéŽltozelený s výrazným žltým obočím a tmavým lícnym pruhom, žltý trtáč; pohlavia podobné (samica matnejšia)
AreálAndy a Stredná Amerika (Kostarika → Bolívia), horské lesy 1 200–2 000 m; vzácny v chove, spoločenský, výborný spevák, kľúčový niger v straveJužná Amerika (Andy a nížiny) — bežnejší v chove ako stehlík žltobruchý; líši sa čiernou len na hlave a zelenkavým, nie čisto žltým spodkomEurópa a Ázia (aj SR) — náš domáci, nenáročný a dostupný čížik; líši sa žltozeleným (nie čierno-žltým) sfarbením a iba čiernym temenomEurópa, Z Ázia, S Afrika (aj SR) — náš najznámejší stehlík; líši sa červenou tvárou a hnedastým telom, nie je čierno-žltý ani neotropickýSubsaharská Afrika — populárny, otužilejší a dostupnejší kanárikovec; líši sa žltozeleným sfarbením s tvárovou kresbou, nie čierno-žltým kontrastom

Choroby a prevencia

Vzdušníkové (tracheálne) roztoče (Sternostoma tracheacolum)
vysoká

Príznaky: Klikavý zvuk pri dýchaní, dýchanie s otvoreným zobákom, chrapľavý alebo strácajúci sa spev, vyčerpanosť

Roztoče osídľujú dýchacie cesty — u drobných pinkovitých vrátane čížikov je infekcia bez liečby smrteľná. Pri klikavom dýchaní alebo strate spevu ihneď k aviárnemu veterinárovi. Liečba ivermektínom alebo moxidektínom; prevencia: karanténa nových vtákov 2–4 týždne.

Zadržanie vajca (egg binding) u samíc
vysoká

Príznaky: Samica nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch okolo kloaky

Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav. Najčastejší pri nedostatku vápnika (chýbajúca sépiová kosť), chlade alebo u príliš mladých samíc. Pomáha teplo, vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: sépiová kosť trvalo k dispozícii, stabilné teplo a kondícia pred hniezdením.

Obezita a stučnenie pečene (lipidóza)
stredná

Príznaky: Nadváha, znížená aktivita a let, mastné perie okolo kloaky, znížená plodnosť

Stehlík žltobruchý je náchylný na obezitu pri nadbytku olejnatých semien (niger, slnečnica) a nedostatku pohybu v malej klietke. Prevencia: olejnaté semená dávkuj (najmä pred hniezdením a počas pelichania), mimo sezóny ich obmedz, zabezpeč priestrannú voliéru a pohyb.

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
stredná

Príznaky: Ťažké dýchanie, letargia, nechutenstvo, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva alebo vlhkej podestielky. Prevencia: čerstvé, suché krmivo, hygienická voliéra, dobrá ventilácia. Liečba antifungálnymi liekmi pod dohľadom aviárneho veterinára.

Podchladenie a respiračné infekcie
stredná

Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, nechutenstvo, sťažené dýchanie

Hoci pochádza z horských oblastí a znáša mierny chlad (do cca +5 °C), náhle ochladenie, prievan a vlhko vedú k nasadajúcim bakteriálnym a plesňovým infekciám. Pre európske podmienky sa zimovanie v chladnej vonkajšej voliére neodporúča — zabezpeč suché, bezprievanové a temperované zimovisko.

Prevencia Stehlík žltobruchý je pri správnej starostlivosti pomerne odolný voliérový čížik. Zdravie stojí na štyroch pilieroch: (1) Priestor a pohyb — priestranná klietka (min. 80 × 40 × 60 cm) alebo voliéra; nedostatok pohybu spolu s nadbytkom olejnatých semien vedie k obezite a stučneniu pečene. (2) Vyvážená strava — kvalitná zmes s dávkovaným nigerom a slnečnicou, klíčence, zelené krmivo, vaječná zmes pri hniezdení a trvalo sépiová kosť. (3) Teplo a sucho — znáša mierny chlad, no v európskych podmienkach zimuj v temperovanom, suchom a bezprievanovom priestore. (4) Karanténa nových vtákov 2–4 týždne — riziko vzdušníkových roztočov. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára.

Zaujímavosti

1

Nápadný čierno-žltý samec — samec stehlíka žltobruchého má celú hlavu, krk, chrbát, krídla a chvost čierne, čo ostro kontrastuje so sýto žltým bruchom, hruďou a spodnou stranou tela; v krídle nesie výrazné žlté zrkadlo. Je to jeden z najkontrastnejšie sfarbených andských čížikov.

2

Žlté krídlové pruhy u oboch pohlaví — hoci samica je nenápadná olivovozelená s olivovožltkastým spodkom, žlté krídlové pruhy (zrkadlo) majú obe pohlavia a sú najspoľahlivejším terénnym rozlišovacím znakom druhu.

3

Dva poddruhy — nominátny S. x. xanthogastrus obýva areál od Kostariky po Ekvádor a Venezuelu, kým väčší S. x. stejnegeri z juhovýchodného Peru a Bolívie má dlhší zobák, rozsiahlejšie žlté krídlové škvrny a viac čiernej na bokoch.

4

Horský andský druh — stehlík žltobruchý žije v okrajoch vlhkých horských lesov, na lesných čistinách, vysokohorských pasienkoch a kávových plantážach vo výškach 500–3 700 m n. m., pričom najhojnejší je medzi 1 200–2 000 m.

5

Vyhľadávaný spevák — samec má bohatý, dlhý a melodický spev (rýchla bublajúca séria švitorenia s brzdiacimi tónmi a clukotaním). Práve pre kvalitu spevu sa samce v niektorých oblastiach intenzívne odchytávajú na kríženie s kanárikmi — vznikajú tzv. muly, spravidla neplodné.

6

Spoločenský hejnový vták — zdržiava sa v pároch alebo malých hejnách (niekedy zmiešaných s inými čížikmi), pričom sa kŕmi v strednej vrstve až korune stromov. Hejná môžu mať do približne 30 jedincov.

7

Košíčkové hniezdo z lišajníkov a machu — samica stavia miskovité hniezdo z rastlinných vlákien, koreňov, pásov húb, lišajníkov a machu, zvyčajne asi 4 m nad zemou v hustej listovej korune; kladie 2–3 vajcia.

8

Klesajúca populácia napriek statusu LC — IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) s areálom okolo 4,8 milióna km² a populáciou minimálne 500 000 dospelých jedincov, no trend populácie je klesajúci v dôsledku odlovu a odlesňovania horských lesov Ánd.

9

Nie je v CITES, ale vyžaduje doklad o pôvode — druh nie je zaradený do príloh CITES, takže obchod v rámci EÚ nie je špeciálne obmedzený; pri dovoze z tretích krajín však platí nariadenie EC 338/97 a etická povinnosť preukázať legálny pôvod z chovu (krúžok), nie divochyteného vtáka.

Taxonomická klasifikácia

species Stehlík žltobruchý (Spinus xanthogastrus)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Fringillidae (pinkovité)
Podčeľaď Carduelinae
Rod Spinus Koch, 1816
Druh Spinus xanthogastrus (Du Bus de Gisignies, 1855)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — neotropický druh, chovaný v zajatí ako voliérový pinkovec
Poddruhy Druh má dva uznané poddruhy. Nominátny S. x. xanthogastrus obýva pohorie od Kostariky a západnej Panamy (Chiriquí) cez Kolumbiu, severozápadnú a severnú Venezuelu po severozápadný a juhozápadný Ekvádor (so záznamami zo severozápadného Peru). Poddruh S. x. stejnegeri (Sharpe, 1888) z juhovýchodného Peru (Puno) a centrálnej Bolívie (La Paz po západnú Santa Cruz) je väčší, má dlhší zobák, rozsiahlejšie žlté krídlové škvrny a viac čiernej na bokoch. Druh pôvodne opísal Du Bus de Gisignies v roku 1855 pod menom Chrysomitris xanthogastra (typová lokalita Ocaña, Kolumbia); staršie synonymá sú Carduelis xanthogastra a Sporagra xanthogastra.
Avibase_ID 8E56A1C63BA573DD

? Často kladené otázky

Slovenský názov stehlík žltobruchý uvádza Avibase aj slovenský zoznam pinkovitých (vtaky.page.tl), preto ho používame ako správny a konzistentný. Druh patrí do rodu Spinus, kam patria aj čížiky — anglický názov je „Yellow-bellied Siskin” (siskin = čížik). Ide teda fakticky o andského čížika, no v slovenskej nomenklatúre nesie meno stehlík. Latinské meno Spinus xanthogastrus znamená doslova „žltobruchý čížik”.

Pohlavie je u tohto druhu dobre rozoznateľné. Samec je nápadne dvojfarebný — čierna hlava, chrbát, krídla a chvost a sýto žlté brucho, hruď a spodok tela. Samica je nenápadnejšia — olivovozelená na vrchnej strane a olivovožltkastá na spodku. Žlté krídlové pruhy majú oba pohlavia, takže rozlišuj predovšetkým podľa kontrastu a sýtosti sfarbenia tela. Spev je výsadou samca.

Skôr nie — je to druh pre stredne pokročilého až skúseného chovateľa čížikov a pinkovitých. Vyžaduje priestrannú klietku alebo voliéru, kvalitnú zmes semien s nigerom a slnečnicou, vaječnú zmes a živú potravu v hniezdení a stabilné teplo. Navyše je v chove vzácny a treba dbať na legálny pôvod. Pre úplného začiatočníka je dostupnejší a nenáročnejší napríklad kanárik domáci.

Základom je kvalitná zmes semien pre čížiky a kanáriky (kanárikové semeno, repka, prosá). Mimoriadne dôležité sú olejnaté semená — niger (ľaničník) a malá slnečnica — ktoré podporujú kondíciu a hniezdnu motiváciu, no mimo hniezdenia ich treba obmedziť, lebo druh je náchylný na obezitu. Nevyhnutné sú tiež čerstvé klíčence, zelené krmivo, vaječná zmes a živá potrava v hniezdnej sezóne a trvalo dostupná sépiová kosť.

Keďže pochádza z horských lesov Ánd, znáša mierny chlad lepšie než tropické pinky (znesie aj prechodne okolo +5 °C). Napriek tomu sa trvalé zimovanie v chladnej vonkajšej voliére v európskych podmienkach neodporúča — mráz, prievan a vlhko sú rizikom respiračných infekcií. Vonkajšia voliéra je vhodná v teplej časti roka s krytou suchou časťou; na zimu presuň vtáky do temperovaného, suchého a bezprievanového priestoru.

Samce stehlíka žltobruchého majú bohatý melodický spev, a preto sú vyhľadávané na kríženie s kanárikmi — vznikajú tzv. muly (hybridy), ktoré sú spravidla neplodné. To, žiaľ, vedie k intenzívnemu odchytu z divočiny, najmä v Strednej Amerike. Pre kupujúceho z toho vyplýva jasné pravidlo: kupuj len voliérovo odchované, krúžkované jedince s dokladom o legálnom pôvode — vyhneš sa nelegálne divochytenému vtákovi a podpore odlovu.

Stehlík žltobruchý nie je zaradený v prílohách CITES, takže nákup, predaj a chov v rámci EÚ nie sú obmedzené špeciálnymi povoleniami CITES. Pri dovoze z tretích krajín platí nariadenie EC 338/97 a povinnosť preukázať legálny pôvod. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa na tento druh priamo nevzťahuje (nie je to európska voľne žijúca forma). Predávané jedince by mali byť krúžkované ako doklad odchovu v zajatí.

ZDROJ: Wikipedia EN (Yellow-bellied siskin, https://en.wikipedia.org/wiki/Yellow-bellied_siskin), Avibase (Spinus xanthogastrus, ID 8E56A1C63BA573DD, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=8E56A1C

 Video — Stehlík žltobruchý

Stehlík žltobruchý (Spinus xanthogastrus) — video o speve a chove

Stehlík žltobruchý (Spinus xanthogastrus) — starostlivosť, voliéra a kŕmenie

 Cudzie názvy

Anglicky:   Yellow-bellied Siskin, Česky:   čížek černožlutý, Nemecky:   Gelbbauchzeisig, Španielsky:   Jilguero Ventriamarillo / Jilguero Pechinegro, Francúzsky:   Tarin à ventre jaune / Chardonneret à ventre jaune, Taliansky:   Lucherino panciagialla / Lucherino ventregiallo, Holandsky:   Geelbuiksijs, Portugalsky:   Pintassilgo-de-barriga-amarela, Poľsky:   czyż żółtobrzuchy, Maďarsky:   sárgahasú csíz, Rusky:   Желтобрюхий чиж, Japonsky:   キバラクロヒワ (Kibara-kuro-hiwa), Latinsky:   Spinus xanthogastrus (Du Bus de Gisignies, 1855)