Stehlík kapucňový (Spinus uropygialis)

Fringillidae (pinkovité)

Stehlík kapucňový

Spinus uropygialis — drobný stehlík vysokých Ánd s nápadnou čiernou kapucňou samca a žiarivo žltým kostrcom — družný kŕdľový spevavec polylepisových hájov a krovín pri vode, v avikultúre len výnimočne

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN, posúdené v roku 2018). Druh má veľmi rozsiahly areál vo vysokých Andách a jeho populácia sa považuje za stabilnú, hoci jej veľkosť nebola presne kvantifikovaná. Nie sú preň známe bezprostredné významné hrozby; v hniezdnych oblastiach je miestami bežný až lokálne hojný, mimo hniezdísk skôr nepravidelný, premiestňujúci sa alebo zriedkavý. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka12–14 cm (okolo 14 g)
PôvodVysoké Ándy — Peru, Bolívia, Čile, Argentína (2500–4200 m)
PovahaPlachý, družný, kŕdľový a kočovný spevavec
StravaPrevažne semená, príležitostne drobný hmyz
Dožitiepresné údaje neoverené
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

70% 12% 10% STRAVA zloženie
Semená tráv, bylín a drobné rastlinné semená — hlavná zložka potravy po celý rok, zbierané na zemi a v nízkej vegetácii vysokohorských krovín a plošín 70%
Semená a púčiky polylepisu a iných andských drevín a kríkov — sezónny zdroj v polylepisových hájoch 12%
Hmyz a drobné bezstavovce — príležitostný doplnok, význam stúpa najmä počas odchovu mláďat 10%
Mäkké zelené časti rastlín a klíčky — príležitostný doplnok 5%
Minerály a grit — drobné kamienky na trávenie semien, prijímané zo zeme 3%

Odporúčané potraviny

  • Kvalitná zrninová zmes pre stehlíky a pinky — drobné trávové semená, kanárske semeno, proso, semienka šalátu a čakanky (báza; druh sa však chová len výnimočne)
  • Semená tráv a bylín — v prírode hlavná celoročná zložka, zbierané na zemi a v nízkej vegetácii
  • Živá potrava — drobný hmyz a larvy; pre stehlíky vhodný doplnok najmä v období rozmnožovania a odchovu mláďat
  • Polozrelé („mliečne") semená tráv a bylín — vyhľadávaný a hodnotný sezónny zdroj, blízky prirodzenej potrave
  • Zelené krmivo — hviezdica prostredná, mladá púpava, naklíčené semená (nepostriekané, umyté)
  • Vitamíny a minerály — najmä vápnik a vitamín D3 pre samice v hniezdnej perióde
  • Grit a sépiová kosť — trvalo k dispozícii (drobné kamienky podporujú trávenie semien)
  • Čerstvá pitná voda denne a plytká miska na kúpanie — vymieňaná každý deň

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre vtáky
  • Cibuľa, cesnak, pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Soľ, slané, korenené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) semená, zelenina a hmyz neznámeho pôvodu — riziko otravy
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté krmivo a živá potrava — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Výlučne tučné olejnaté semená ako základ — vedú k obezite a stukovateniu pečene
Tip od odborníka Stehlík kapucňový je v prírode prevažne semenožravý druh s drobným hmyzím doplnkom — základ jeho jedálnička po celý rok tvoria semená tráv, bylín a kríkov vysokohorských Ánd, zbierané na zemi a v nízkej vegetácii, sezónne dopĺňané semenami a púčikmi polylepisu. Hmyz a drobné bezstavovce sú len príležitostným doplnkom, ktorého význam stúpa najmä počas odchovu mláďat. Tento druh sa v európskej avikultúre chová len výnimočne (v minulosti bol dovážaný pre okrasný chov), takže overené chovateľské recepty preň prakticky neexistujú. Odporúčania nižšie sú odvodené zo všeobecných zásad pre stehlíky a pinky: kvalitná zrninová zmes (drobné trávové semená, kanárske semeno, proso, semienka šalátu a čakanky) ako báza, polozrelé „mliečne" semená ako hodnotný sezónny zdroj, pravidelná živá potrava v období rozmnožovania, zelené krmivo a naklíčené semená, vápnik a vitamín D3 pre samice, grit a sépiová kosť trvalo k dispozícii a denne čerstvá voda. Presné kŕmne dávky pre tento druh v zajatí nie sú overené.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 4 Zriedkavosť 2.4
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Stehlík kapucňový je stredne tichý spevavec — ozýva sa jemnými cvrlikavými a štebotavými hláskami typickými pre stehlíky a v kŕdli vydáva tiché kontaktné tóny. Spev samca je príjemné, nie prenikavé cvrlikanie. Nepatrí medzi hlasné druhy, ktoré by výrazne rušili okolie. Keďže sa v zajatí chová len výnimočne, posudzovanie rušenia susedov je prevažne teoretické.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Stehlík kapucňový nie je maznavý vták na ruku — ide o drobného, prirodzene plachého spevavca, ktorý sa v zajatí chová len výnimočne. Žije v kŕdľoch v otvorenej vysokohorskej krajine a fyzický kontakt s človekom je preň stresujúci. Akýkoľvek vzťah má skôr podobu pokojného pozorovania vo voliére než kontaktu na ruke.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny, pohyblivý kŕdľový druh — stehlík kapucňový sa celý deň pohybuje pri zbere semien na zemi a v nízkej vegetácii vysokohorských Ánd a po hniezdení sa združuje do väčších, často druhovo zmiešaných kŕdľov, s ktorými kočuje za potravou a sezónne výškovo migruje. Jeho prirodzená potreba pohybu a priestoru je dôvod, prečo by prípadný chov vyžadoval priestrannú voliéru, a prečo sa pre náročnosť drží len výnimočne.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Stehlík kapucňový nenapodobňuje ľudskú reč — stehlíky a pinky túto schopnosť nemajú. Jeho repertoár je vrodený a tvorí ho príjemné cvrlikavé štebotanie. Reč sa nenaučí; ide o spevavca, ktorého hodnotou je prirodzený spev, nie napodobňovanie slov.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Stehlík kapucňový patrí medzi stredne hlasné, ale príjemné spevavce — spev samca je mäkké, cvrlikavé štebotanie zložené z rýchlych trilkov a cvrlikavých tónov, typické pre stehlíky a pinky. Bežným prejavom sú jemné kontaktné hlásky vydávané najmä v kŕdli, ktorými vtáky udržiavajú kontakt pri zbere potravy a počas kočovania. Druh sa v kŕdľoch ozýva striedmo a nepatrí medzi prenikavo hlučné vtáky. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Keďže sa v zajatí chová len výnimočne, posudzovanie jeho hlasitosti v domácom prostredí je prevažne teoretické.

Dokáže hovoriť? Stehlík kapucňový nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Stehlíky a pinky túto schopnosť nemajú — repertoár cvrlikavého štebotu a tichých kontaktných hlások je vrodený. Reč sa nenaučí; jeho hodnotou je prirodzený spev, nie hovorenie.

Typické zvuky

  • Cvrlikavé štebotanie samca — mäkký spev z rýchlych trilkov a cvrlikavých tónov typický pre stehlíky, prednášaný najmä v období toku
  • Jemné kontaktné hlásky v kŕdli — tiché cvrlikanie, ktorým vtáky udržiavajú kontakt pri zbere potravy a kočovaní
  • Letové hlásky — drobné štebotavé tóny ozývajúce sa pri preletoch kŕdľa medzi miestami zberu semien
  • Striedmy hlasový prejav — druh vokalizuje skôr nenápadne a nepatrí medzi prenikavo hlučné spevavce

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (aspoň február–apríl) vo vysokohorských Ándach — presné detaily rozmnožovania sú málo známe (zdroj: Wikipedia EN)
Tok — samec spieva v období pred hniezdením a v jeho úvode; presné načasovanie pre tento druh nie je spoľahlivo zdokumentované (orientačné)
Odchov mláďat — počas hniezdnej sezóny stúpa význam živočíšnej zložky potravy; podrobnosti znášky a kŕmenia sú pre tento druh málo známe
Po hniezdení (zhruba máj–august, andská zima) sa vtáky združujú do väčších, často druhovo zmiešaných kŕdľov a kočujú za potravou; časť populácie zostupuje do nižších polôh
Pelichanie — po hniezdnej sezóne; obdobie zvýšenej potreby kvalitnej potravy (orientačné načasovanie)
Stály až kočovný druh vysokých Ánd — nesťahuje sa na veľké vzdialenosti, ale sezónne výškovo migruje (z 2500–4200 m zostupuje nižšie, výnimočne až k pobrežiu) podľa počasia a ponuky semien

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Náročný a v zajatí len výnimočne chovaný druh. Stehlík kapucňový je vysokohorský andský spevavec, ktorý v európskej avikultúre nie je etablovaný — v minulosti bol dovážaný pre okrasný chov, no stabilné chovateľské línie a overené skúsenosti s ním v zásade chýbajú. Nejde o klietkového maznáčika, ale o plachý kŕdľový druh prispôsobený na chladné, slnečné vysokohorské prostredie s nárokmi (priestor, kvalitná semenná strava, stabilné podmienky), ktoré bežný domáci chov ťažko napĺňa. Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter; akékoľvek chovateľské odporúčania sú odvodené zo všeobecných zásad pre stehlíky a pinky a pre tento druh nie sú overené.
Priestor Druh sa v zajatí chová len výnimočne, preto preň neexistuje overený priestorový štandard. Teoreticky — analógiou s inými stehlíkmi a pinkami — by si vyžadoval priestrannú voliéru s dostatkom miesta na let, s prírodnými bidlami, kríkmi a úkrytmi, keďže ide o aktívny kŕdľový druh otvorenej vysokohorskej krajiny. Dôležité je suché, slnečné a dobre vetrané prostredie bez prievanu, ktoré pripomína jeho prirodzené andské podmienky. Tesná klietka pre tento pohyblivý druh nie je vhodná; namiesto chovu je preň prirodzenejšie pozorovanie vo voľnej prírode.
Deti v domácnosti Stehlík kapucňový nie je typický domáci maznáčik pre deti — ide o plachého kŕdľového spevavca, ktorý sa v zajatí chová len výnimočne. Deti ho môžu spoznať skôr ako zaujímavý druh z atlasu vtákov: učí o vysokohorských Andách, o polylepisových hájoch nad hranicou bežného lesa a o tom, ako sú vtáky prispôsobené životu vo veľkých nadmorských výškach. Ak by ste mali šťastie pozorovať ho v prírode, platí pravidlo nerušiť — sledovať z diaľky, nechytať a nehľadať hniezdo. Najlepšou „interakciou" s týmto druhom je rešpekt k voľne žijúcim vtákom.
Hlučnosť Druh je pomerne tichý — jemné cvrlikanie a štebot stehlíkov spravidla neprenikajú rušivo cez steny. Keďže sa však stehlík kapucňový chová len výnimočne a ide o vysokohorský andský druh, posudzovanie jeho vhodnosti do bytu je prevažne teoretické.
Verdikt odborníka Stehlík kapucňový (Spinus uropygialis) je drobný andský stehlík (12–14 cm, jeden vážený jedinec mal okolo 14 g) z čeľade pinkovité (Fringillidae) s pohlavným dimorfizmom. Samec má nápadnú sadzovo čiernu „kapucňu" — čiernu hlavu, krk, hrdlo a hornú časť hrude — a čierny chrbát, pri kontrastnom sýto žltom trupci (kostrci) a žltom spodku tela. Samica je tlmenejšia: namiesto čiernej je tmavo hnedočierna, na plášti a chrbte má olivovozelené lemy pier a žltý kostrc aj spodok sú bledšie; mladé vtáky sú hnedavé so zlatoplavou tvárou a tmavým prúžkovaním. Druh obýva vysokohorské pásmo Ánd od peruánskeho departementu Ancash cez západnú Bolíviu a stredné Čile (po región Biobío) po západnú Argentínu (provincia Mendoza), najmä vo výškach 2500–3500 m (v Peru 3200–4200 m), sezónne zostupuje nižšie. Žije v polylepisových hájoch, krovinách, vresoviskách a na skalnatých svahoch, často pri rašeliniskách a vode. Je to prevažne semenožravec s drobným hmyzím doplnkom, ktorý potravu zbiera na zemi a v nízkej vegetácii; po hniezdení sa združuje do väčších, často druhovo zmiešaných kŕdľov a kočuje za potravou. Hniezdna sezóna spadá aspoň do februára–apríla, no o jeho rozmnožovaní je známe len málo. V avikultúre sa chová len výnimočne (v minulosti bol dovážaný pre okrasný chov); akékoľvek chovateľské odporúčania sú len odvodené a neoverené. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC, 2018) so stabilnou populáciou a veľkým areálom bez bezprostredných hrozieb. Druh nie je zaradený v CITES.

Prostredie a požiadavky

Ubytovanie (chová sa len výnimočne)
Druh sa v zajatí chová len výnimočne — vhodná je priestranná voliéra s miestom na let, prírodnými bidlami a úkrytmi; tesná klietka pre tento aktívny kŕdľový druh nestačí
Stehlík kapucňový je aktívny kŕdľový druh otvorenej vysokohorskej krajiny a štandard bežného klietkového chovu preň prakticky neexistuje. Pri prípadnom chove potrebuje priestrannú, suchú a dobre vetranú voliéru bez prievanu, s prírodnými bidlami, kríkmi a úkrytmi a so spoločnosťou ďalších vtákov. Prostredie by malo pripomínať jeho prirodzené andské podmienky — slnečné, suché a chladnejšie. Trvalý chov v tesnej klietke je nevhodný.
Spoločenské správanie
Družný kŕdľový druh — po hniezdení sa združuje do väčších, často druhovo zmiešaných kŕdľov; v hniezdnej sezóne v pároch a menších skupinách
Stehlík kapucňový je družný kŕdľový vták — mimo hniezdnej sezóny sa pohybuje vo väčších, často druhovo zmiešaných kŕdľoch (spolu s inými stehlíkmi a pinkami), s ktorými spoločne zbiera semená a kočuje. V čase hniezdenia sa rozdeľuje do párov a menších skupín. Samota mu nesvedčí; ak by sa choval, vhodnejší je skupinový chov vo voliére než osamotený jedinec.
Teplota a podnebie
Vysokohorské, chladné, slnečné a suché podnebie Ánd (najmä 2500–3500 m, v Peru 3200–4200 m); sezónne zostupuje nižšie
Druh je prispôsobený na chladné, slnečné a suché vysokohorské podnebie andskej puny a polylepisových hájov, kde sú výrazné rozdiely medzi dennými a nočnými teplotami a silné slnečné žiarenie. Žije najmä vo výškach 2500–3500 m (v Peru až 3200–4200 m) a sezónne zostupuje do nižších polôh (výnimočne až k pobrežiu) podľa počasia a ponuky potravy. Vlhké, dusné prostredie mu nevyhovuje.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Hniezdna sezóna aspoň február–apríl; podrobnosti hniezda, znášky a inkubácie sú pre tento druh málo známe (zdroj: Wikipedia EN)
O hniezdnej biológii stehlíka kapucňového je známe len málo. Hniezdna sezóna spadá aspoň do obdobia február–apríl. Analógiou s príbuznými andskými stehlíkmi rodu Spinus si pravdepodobne stavia misovité hniezdo v kríkoch alebo nízkych drevinách a o znášku a kŕmenie mláďat sa stará pár; presné údaje o počte vajec, dĺžke inkubácie a kŕmení nie sú spoľahlivo overené. Ide o vtáka voľnej prírody — hniezdenie v zajatí je u tohto druhu výnimočné a nezdokumentované.
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v plytkej vode pri rašeliniskách a potôčikoch; v chove plytká miska s čistou vodou
Stehlík kapucňový sa v prírode často zdržiava pri rašeliniskách a vode a kúpe sa v plytkej vode. Pri prípadnom chove ponúkni plytkú misku s čistou vodou na kúpanie a pitie, vymieňanú denne, a udržuj suché, čisté prostredie ako prevenciu plesní a parazitov. Pravidelné kúpanie podporuje kvalitu peria.
Svetlo a denný režim
Denný vták s aktivitou cez deň; v silnom vysokohorskom slnečnom žiarení Ánd sa pohybuje a zbiera potravu
Stehlík kapucňový je denný vták, ktorý je aktívny cez deň pri zbere semien na zemi a v nízkej vegetácii. V prirodzenom prostredí je vystavený silnému vysokohorskému slnečnému žiareniu a výrazným denno-nočným teplotným rozdielom. Pri prípadnom chove je vhodné prirodzené svetlo (alebo plnospektrálne osvetlenie) a pokojný, pravidelný denný režim. Druh sa na veľké vzdialenosti nesťahuje, ale sezónne výškovo migruje.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Pred hniezdením a v jeho úvode (orientačne, presné načasovanie neoverené)

Pred hniezdnou sezónou a v jej úvode samec spieva cvrlikavým štebotom a dvorí samici, ako je typické pre stehlíky. Presné detaily toku a načasovania pre tento druh nie sú spoľahlivo zdokumentované. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými stehlíkmi; presné údaje pre tento druh neoverené). Ide o správanie voľne žijúcich vtákov — v zajatí sa druh rozmnožuje výnimočne.

Hniezdo a znáška
Hniezdna sezóna aspoň február–apríl; detaily znášky málo známe (zdroj: Wikipedia EN)

O hniezde a znáške stehlíka kapucňového je známe len málo. Hniezdna sezóna spadá aspoň do februára–apríla. Analógiou s príbuznými andskými stehlíkmi si pravdepodobne stavia misovité hniezdo v kríkoch alebo nízkych drevinách, no presný počet vajec ani ich vzhľad nie sú pre tento druh spoľahlivo overené. Ide o údaje z voľnej prírody — hniezdo druhu v zajatí sa prakticky nevyskytuje.

Inkubácia
Presné údaje neoverené (pri príbuzných stehlíkoch približne 12–14 dní — orientačné)

Presná dĺžka inkubácie pre stehlíka kapucňového nie je v dostupných zdrojoch overená. Pri príbuzných druhoch rodu Spinus trvá inkubácia približne 12–14 dní a na vajciach sedí prevažne samica, ktorú samec môže prikrmovať (uvádzame ako orientačné, nie druh-špecifické). V tomto období je kľúčový pokoj a dostatok potravy v okolí hniezda.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; význam živočíšnej zložky stúpa

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé) a kŕmia ich obaja rodičia. U semenožravých stehlíkov sa mláďatá kŕmia kašou z polostrávených semien doplnenou drobným hmyzom, ktorého význam v tomto období stúpa; presná skladba potravy mláďat pre tento druh nie je spoľahlivo overená. Presná dĺžka kŕmenia na hniezde nie je pre stehlíka kapucňového zdokumentovaná.

Vyletenie a vývoj mláďat
Presné údaje o veku vyletenia neoverené; juvenily hnedavé

Presný vek vyletenia mláďat pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overený (pri drobných stehlíkoch mláďatá zvyčajne opúšťajú hniezdo približne po 13–17 dňoch — orientačné). Mladé vtáky sú hnedavé až plavošedé so zlatoplavým nádychom v tvári a tmavým prúžkovaním; tmavá kapucňa samca a sýta žltá sa naplno vyvíjajú postupne pelichaním. Po vyletení rodičia mláďatá ešte istý čas dokrmujú.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s porovnateľnými drobnými stehlíkmi sa odhaduje na prvý rok života (vtáky hniezdia v nasledujúcej sezóne po vyliahnutí). Plné dospelé sfarbenie, najmä čierna kapucňa samca, sa nadobúda postupne pelichaním. Údaje o dožití tohto druhu vo voľnej prírode nie sú spoľahlivo overené.

Ochočenie a kontakt

4 Trvanie: Druh sa v zajatí chová len výnimočne a prakticky sa neochočuje na ruku — ide o plachého kŕdľového spevavca. Pri trpezlivom voliérovom chove si jedinec môže zvyknúť na prítomnosť človeka a krmiča, no ide skôr o navyknutie než o skutočné ochočenie; presné údaje pre tento druh sú neoverené.

Stehlík kapucňový je plachý kŕdľový spevavec, ktorý sa v zajatí chová len výnimočne — žije v otvorenej vysokohorskej krajine a pred človekom prirodzene uniká. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik; pri prípadnom voliérovom chove si môže pomaly zvyknúť na prítomnosť krmiča a pravidelný režim, no skutočné ochočenie na ruku nie je reálnym cieľom a overené postupy preň neexistujú. Najzmysluplnejší vzťah k tomuto druhu má podobu pozorovania z odstupu — či už vo voliére, alebo vo voľnej prírode — s rešpektom k jeho potrebe pokoja a priestoru. Ak by sa jedinec ocitol v dočasnej ľudskej starostlivosti (napr. zranený vták), cieľom je pokoj, minimalizácia stresu a podpora návratu do prírody, nie ochočenie.

1

Neočakávaj maznáčika na ruku — stehlík kapucňový je plachý kŕdľový druh, ktorý sa v zajatí drží len výnimočne a kontakt s človekom ho stresuje

2

Pri prípadnom voliérovom chove buduj dôveru pokojom a pravidelným režimom — tichý prístup, stály čas kŕmenia, žiadne prudké pohyby

3

Dopraj druhu spoločnosť a priestor — ide o kŕdľového vtáka, samota a tesná klietka mu škodia; vhodnejšia je priestranná voliéra

4

Ak pozoruješ druh v prírode, sleduj ho ticho z odstupu ďalekohľadom — nepribližuj sa, neplaš a nehľadaj hniezdo

5

Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici — drž ho v tichu, minimalizuj manipuláciu a podporuj návrat do prírody

Cena a kde kúpiť

v avikultúre len výnimočne — bežná trhová cena prakticky neexistuje (presné údaje neoverené)

Stehlík kapucňový sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre prakticky nechová alebo len celkom výnimočne — ide o vysokohorský andský druh, ktorý bol v minulosti dovážaný pre okrasný chov, no nemá ustálenú chovateľskú základňu, takže štandardná trhová cena preň prakticky neexistuje a presné údaje nie sú k dispozícii. Druh nie je zaradený v CITES, no v rámci EÚ platia všeobecné pravidlá ochrany voľne žijúceho vtáctva a veterinárne/dovozné predpisy a pri dovoze z Južnej Ameriky aj prísne podmienky. Najreálnejšie „stretnutie" s týmto druhom má podobu pozorovania vo voľnej prírode v andskom areáli. Akúkoľvek ponuku voľne odchyteného jedinca treba považovať za podozrivú z hľadiska legálnosti pôvodu.

Druh sa bežne nepredáva — v avikultúre sa chová len výnimočne; namiesto kúpy je vhodné pozorovanie vo voľnej prírode v jeho andskom areáli
Odborná literatúra, atlasy vtákov a databázy (Avibase, eBird, Birds of the World) — najlepší zdroj poznania tohto druhu
Pri akejkoľvek ponuke over legálnosť pôvodu, doklady o pôvode z chovu a dodržanie dovozných a veterinárnych predpisov; odmietni voľne odchytené vtáky
Na čo si dať pozor Stehlík kapucňový nie je bežne dostupný klietkový vták — v avikultúre sa drží len výnimočne a ustálená chovateľská ponuka preň neexistuje. Ak by si na predaj predsa narazil, trvaj na doloženom pôvode z legálneho chovu a dodržaní dovozných a veterinárnych predpisov; voľne odchyteného jedinca z andskej prírody odmietni. Ak ťa druh zaujíma, najlepšie ho spoznáš pozorovaním vo voľnej prírode a štúdiom atlasov a databáz. Podpora ochrany spevavcov a ich biotopu je v prípade tohto vysokohorského druhu dôležitejšia než snaha o jeho zadováženie.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Stehlík kapucňový 12–14 cm Čížik kapucňový 11–13,5 cm Stehlík andský 9,5–11 cm Čížik červený 10–11 cm Stehlík obyčajný 12–13,5 cm
Stehlík kapucňový Čížik kapucňový (Spinus magellanicus) Stehlík andský (Spinus spinescens) Čížik červený (Spinus cucullatus) Stehlík obyčajný (Carduelis carduelis)
Dĺžka12–14 cm11–13,5 cm9,5–11 cm10–11 cm12–13,5 cm
Váhaokolo 14 g (orientačne)cca 11–14 gcca 10–12 gcca 11–13 gcca 14–19 g
Dožitiepresné údaje neoverenédo cca 10–14 r v chovepresné údaje neoverenédo cca 10 r v chovedo cca 8–10 r
Hlučnosťv avikultúre len výnimočne — náročný kŕdľový druhbežne a obľúbene chovaný, vhodný aj pre začiatočníkovv avikultúre zriedkavýchovaný, ale prísne regulovaný — CITES Itradične chovaný európsky stehlík (v SR pôvodný a chránený)
Stav IUCNIUCN LC (2018, stabilný), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN EN (ohrozený), CITES IIUCN LC, bez CITES
PovahaSamec má sadzovo čiernu hlavu, hrdlo, hruď a chrbát s kontrastným sýto žltým kostrcom a žltým spodkom; samica tmavo hnedočierna s olivovými lemami pier a bledšou žltou (pohlavný dimorfizmus)Samec má čiernu hlavu (kapucňu) a žltozelené telo so žltým kostrcom; menší a celkovo zelenožltší než stehlík kapucňový, s ktorým v Peru miestami hybridizujeDrobný stehlík s čiernym temenom (nie celou kapucňou), olivovozeleným telom a žltým spodkom a kostrcom; menší a zelenší, kapucňa nesiaha na hruď ako u stehlíka kapucňovéhoSamec ohnivo červený s čiernou hlavou (kapucňou), krídlami a chvostom; nezameniteľná červená farba ho odlišuje od žlto-čierneho stehlíka kapucňovéhoNápadná červeno-bielo-čierna kresba hlavy a žlté pásy na čiernych krídlach; úplne odlišný vzhľad bez tmavej kapucne a žltého kostrca andského druhu
AreálÁndy od Peru (Ancash) cez Bolíviu a Čile (po Biobío) po západnú Argentínu (Mendoza), najmä 2500–3500 m (v Peru 3200–4200 m); kŕdľový vysokohorský druh polylepisových hájov a krovín pri vodeVeľmi rozšírený juhoamerický druh otvorenej krajiny od nížin po hory; na rozdiel od stehlíka kapucňového je v avikultúre bežný a často chovanýSeverné Ándy (Venezuela, Kolumbia, Ekvádor) v horských krovinách a na okrajoch lesa; severnejší náprotivok stredoandského stehlíka kapucňovéhoVenezuela a okrajovo susedné štáty; kriticky decimovaný odchytom pre obchod a kríženie do kanárikov — na rozdiel od stehlíka kapucňového prísne chránený a v CITES INáš domáci druh otvorenej krajiny, záhrad a okrajov lesov v celej Európe vrátane Slovenska; na rozdiel od andského stehlíka kapucňového je u nás bežný a stály

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena hlasu

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva, vlhkej podestielky alebo zatuchnutej živej potravy — riziko najmä u stresovaných alebo oslabnutých vtákov. Prevencia: čerstvé, suché krmivo, hygienické a dobre vetrané prostredie, suchá podestielka. Liečba antifungálnymi liekmi je dlhá a patrí do rúk aviárneho veterinára. (Pozn.: druh sa chová len výnimočne — ide o všeobecné riziko stehlíkov v zajatí.)

Endoparazity a črevné infekcie (kokcídie, hlísty)
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť

Voľne žijúce a dovezené stehlíky bežne nesú črevné parazity (kokcídie, hlísty), ktoré sa pri zhoršenej kondícii alebo v stiesnenom prostredí premnožia. Pomáha hygiena, čerstvé krmivo a koprologická kontrola trusu; liečba cielenými antiparazitikami patrí veterinárovi. Nové či dovezené vtáky drž oddelene v karanténe.

Stres a poranenia z manipulácie a transportu
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a hlavy, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Veľké riziko pre tento plachý kŕdľový druh. Odchyt, transport (najmä dovoz z Južnej Ameriky) a manipulácia spôsobujú silný stres a fyzické poranenia. Pri prípadnom chove je kľúčové pokojné prostredie, dostatok úkrytov a minimum manipulácie; u zranených jedincov ticho a rýchly návrat do prírody. Stres výrazne oslabuje imunitu a otvára dvere ďalším infekciám.

Podvýživa a stukovatenie pečene pri nevhodnej strave
stredná

Príznaky: Apatia, nastŕpané perie, slabosť, zhoršená kondícia, u tučných vtákov problémy s pečeňou

U druhu prispôsobeného na prevažne semennú stravu vedie jednostranné kŕmenie (napr. samé tučné olejnaté semená) k podvýžive alebo stukovateniu pečene. V prirodzenom prostredí druh prijíma pestrú zmes semien a sezónne hmyz; v chove treba ponúkať vyváženú zrninovú zmes, zelené krmivo a živý hmyz najmä v období rozmnožovania. Presné kŕmne potreby v zajatí nie sú overené.

Podchladenie a respiračné infekcie pri nevhodných podmienkach
stredná

Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, nechutenstvo, sťažené dýchanie

Hoci druh prirodzene znáša chladné, ale slnečné a suché vysokohorské podnebie, náhle premiestnenie, prievan, vlhko a stres v neprirodzenom prostredí ho oslabujú a otvárajú cestu bakteriálnym a plesňovým respiračným infekciám. Zabezpeč suché, bezprievanové a pokojné prostredie s primeranou teplotou. Pri príznakoch vyhľadaj aviárneho veterinára.

Prevencia Stehlík kapucňový sa v zajatí chová len výnimočne, takže nasledujúce zásady platia pre prípadný voliérový chov, dočasnú starostlivosť o dovezené alebo zranené jedince: (1) Minimalizácia stresu — pokoj, dostatok úkrytov a čo najmenej manipulácie; stres je pre tento plachý kŕdľový druh veľkou hrozbou a oslabuje imunitu. (2) Pestrá a primeraná strava — vyvážená zrninová zmes drobných semien doplnená zeleným krmivom a živým hmyzom (najmä v sezóne rozmnožovania), nie jednostranné tučné semená; čistá voda denne. (3) Suché, bezprievanové a hygienické prostredie — prevencia plesní (aspergilóza) a respiračných infekcií, pravidelné čistenie a suchá podestielka. (4) Karanténa a kontrola trusu pri nových, dovezených alebo zoslabnutých vtákoch. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára. V bežnom živote je najlepšou „starostlivosťou" o tento druh ochrana jeho vysokohorského biotopu a odmietanie nelegálneho obchodu s voľne odchytenými vtákmi.

Zaujímavosti

1

Nápadná čierna kapucňa samca — najvýraznejším znakom samca je sadzovo čierna hlava, krk, hrdlo a horná časť hrude spolu s čiernym chrbtom, ktoré pôsobia ako tmavá „kapucňa". Práve tento kontrast tmavej kapucne a žltého spodku dal druhu jeho slovenské meno „kapucňový".

2

Žltý kostrc ako poznávací znak — druhým diagnostickým znakom je kontrastný sýto žltý trupec (kostrc) a žltý spodok tela pri inak tmavom vrchu. Latinské druhové meno uropygialis znamená doslova „týkajúci sa kostrca" a priamo odkazuje na tento nápadný žltý trupec, ktorý dal druhu aj anglické meno Yellow-rumped Siskin („stehlík so žltým kostrcom").

3

Pohlavný dimorfizmus — samec a samica sa zreteľne líšia: samica je tlmenejšia, namiesto čiernej má tmavo hnedočierne partie, na plášti a chrbte olivovozelené lemy pier a žltý kostrc aj spodok sú bledšie. Mladé vtáky sú celkovo hnedavé so zlatoplavým nádychom v tvári a tmavým prúžkovaním.

4

Vták vysokých Ánd — stehlík kapucňový žije vo veľkých nadmorských výškach, najmä medzi 2500–3500 m, v Peru až 3200–4200 m, v pásme polylepisových hájov, krovín, vresovísk a skalnatých svahov nad hranicou bežného lesa. Je prispôsobený na chladné, slnečné a suché vysokohorské podnebie s výraznými denno-nočnými teplotnými rozdielmi.

5

Kŕdľový a kočovný druh pri vode — často sa zdržiava pri rašeliniskách a vlhkých miestach s vodou a po hniezdení sa združuje do väčších, často druhovo zmiešaných kŕdľov, s ktorými spoločne zbiera semená a kočuje za potravou. Časť populácie sezónne výškovo migruje a zostupuje do nižších polôh, výnimočne až k pobrežiu.

6

Prevažne semenožravec — živí sa hlavne semenami tráv, bylín a kríkov vysokohorských Ánd, ktoré zbiera na zemi a v nízkej vegetácii, a len príležitostne drobným hmyzom. Význam živočíšnej zložky stúpa najmä počas odchovu mláďat, čo je typické pre stehlíky a pinky.

7

Druh, o ktorom je málo známe — napriek nezameniteľnému vzhľadu je hniezdna biológia stehlíka kapucňového slabo zdokumentovaná: o jeho hniezde, počte vajec, dĺžke inkubácie a vývoji mláďat existuje len málo overených údajov. Známe je len to, že hniezdna sezóna spadá aspoň do februára–apríla. Ide o pripomienku, že aj nápadné druhy môžu mať veľa neprebádaného.

8

Monotypický druh s premenlivou taxonómiou — stehlík kapucňový nemá poddruhy (je monotypický) a opísal ho Philip Lutley Sclater v roku 1862 pôvodne pod menom Chrysomitris uropygialis. Postupne bol zaraďovaný do rodu Carduelis, prechodne do rodu Sporagra a napokon (od roku 2016) do rodu Spinus, kam patria novosvetské stehlíky a čížiky.

9

Príbuzný s čížikom kapucňovým aj červeným — patrí do toho istého rodu Spinus ako čížik kapucňový (Spinus magellanicus), s ktorým v Peru miestami hybridizuje, alebo ako vzácny čížik červený (Spinus cucullatus). So skupinou zdieľa drobnú postavu, cvrlikavý spev, prevažne semennú stravu a družný kŕdľový spôsob života; stehlík kapucňový je však výlučne andský vysokohorský druh, ktorý sa v strednej Európe nevyskytuje.

Taxonomická klasifikácia

species Stehlík kapucňový (Spinus uropygialis)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Fringillidae (pinkovité)
Rod Spinus Koch, 1816
Druh Spinus uropygialis (Sclater, PL, 1862)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — juhoamerický (andský) vysokohorský druh; v Európe nie je udomácnený a v avikultúre sa chová len výnimočne
Poddruhy Druh je monotypický — nerozoznávajú sa poddruhy. Opísal ho Philip Lutley Sclater v roku 1862 pôvodne pod menom Chrysomitris uropygialis. V priebehu 20. a 21. storočia bol zaraďovaný do rodu Carduelis (Carduelis uropygialis, do cca 2009), prechodne do rodu Sporagra (Sporagra uropygialis, používané juhoamerickým klasifikačným výborom približne 2011–2015) a od roku 2016 sa ustálil v rode Spinus. Druhové meno uropygialis odkazuje na nápadný žltý trupec (kostrc).
Avibase_ID 53959D67E3D4AAAE

? Často kladené otázky

Len výnimočne. Stehlík kapucňový je vysokohorský andský druh, ktorý sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre prakticky nechová — v minulosti bol dovážaný pre okrasný chov, no nemá ustálenú chovateľskú základňu ani overené chovateľské postupy. Je to plachý kŕdľový vták prispôsobený na chladné, slnečné a suché vysokohorské prostredie, ktorého nároky (priestranná voliéra, kvalitná semenná strava, spoločnosť, stabilné podmienky) bežný domáci chov ťažko napĺňa. Stránka má preto najmä atlasový a poznávací charakter; akékoľvek chovateľské odporúčania na nej sú odvodené zo zásad pre stehlíky a pinky a pre tento druh nie sú overené. Najlepší spôsob, ako druh „mať", je pozorovať ho vo voľnej prírode.

Druh má zreteľný pohlavný dimorfizmus. Samec má nápadnú sadzovo čiernu „kapucňu" — čiernu hlavu, krk, hrdlo a hornú časť hrude — a čierny chrbát, pri kontrastnom sýto žltom kostrci a žltom spodku tela. Samica je celkovo tlmenejšia: namiesto čiernej má tmavo hnedočierne partie, na plášti a chrbte olivovozelené lemy pier a jej žltý kostrc aj spodok sú bledšie. Mladé vtáky sú hnedavé so zlatoplavým nádychom v tvári a tmavým prúžkovaním. V teréne je teda samec výrazne kontrastnejší a černejší než samica.

Je to prevažne semenožravec s drobným hmyzím doplnkom. Základ jeho jedálnička po celý rok tvoria semená tráv, bylín a kríkov vysokohorských Ánd, ktoré zbiera na zemi a v nízkej vegetácii, sezónne dopĺňané semenami a púčikmi polylepisu. Hmyz a drobné bezstavovce sú len príležitostným doplnkom, ktorého význam stúpa najmä počas odchovu mláďat. V prípadnom chove by bola vhodná kvalitná zrninová zmes (drobné trávové semená, kanárske semeno, proso), polozrelé „mliečne" semená, zelené krmivo a živý hmyz v sezóne rozmnožovania.

Žije vo vysokohorskom pásme Ánd — od peruánskeho departementu Ancash cez západnú Bolíviu a stredné Čile (po región Biobío) až po západné územie Argentíny (provincia Mendoza). Vyskytuje sa najmä vo výškach 2500–3500 m, v Peru až 3200–4200 m, a sezónne zostupuje do nižších polôh (výnimočne až k pobrežiu) podľa počasia a ponuky semien. Obýva polylepisové háje, kroviny, vresoviská, riedko zalesnené plošiny a skalnaté a kríčkaté svahy, často pri rašeliniskách a vode. V strednej Európe sa nevyskytuje.

IUCN hodnotí stehlíka kapucňového ako najmenej ohrozeného (LC) s hodnotením z roku 2018 a so stabilnou populáciou — druh má rozsiahly areál vo vysokých Andách a nie sú preň známe bezprostredné hrozby (je miestami bežný, mimo hniezdísk skôr nepravidelný až zriedkavý). Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Slovenský zákon o ochrane prírody (543/2002 Z. z.) sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR), no v rámci EÚ platia všeobecné pravidlá ochrany voľne žijúceho vtáctva a prísne dovozné a veterinárne predpisy.

O hniezdnej biológii stehlíka kapucňového je známe len málo. Spoľahlivo doložené je, že hniezdna sezóna spadá aspoň do obdobia február–apríl (zdroj: Wikipedia EN). Presný počet vajec, vzhľad hniezda, dĺžka inkubácie ani vývoj mláďat nie sú pre tento druh v dostupných zdrojoch spoľahlivo overené. Analógiou s príbuznými andskými stehlíkmi rodu Spinus si pravdepodobne stavia misovité hniezdo v kríkoch či nízkych drevinách, inkubácia trvá približne 12–14 dní a o mláďatá sa starajú obaja rodičia (uvádzame ako orientačné, nie druh-špecifické).

Stehlík kapucňový je stredne hlasný, ale príjemný spevavec. Spev samca je mäkké, cvrlikavé štebotanie z rýchlych trilkov a cvrlikavých tónov, typické pre stehlíky a pinky. V kŕdli vydáva jemné kontaktné a letové hlásky, ktorými vtáky udržiavajú kontakt pri zbere potravy a kočovaní. Nepatrí medzi prenikavo hlučné druhy a vokalizuje skôr striedmo. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Keďže sa v zajatí chová len výnimočne, otázka rušenia v domácnosti je prevažne teoretická.

ZDROJ: Avibase (Spinus uropygialis, ID 53959D67E3D4AAAE, SK názov stehlík kapucňový, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=53959D67E3D4AAAE a https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=539

 Video — Stehlík kapucňový

Stehlík kapucňový (Spinus uropygialis) — video o speve a chove

 Cudzie názvy

Anglicky:   Yellow-rumped Siskin, Česky:   čížek západní, Nemecky:   Kordillerenzeisig, Španielsky:   Jilguero Cordillerano, Francúzsky:   Tarin à croupion jaune, Taliansky:   Lucherino di Cordigliera, Poľsky:   czyż kordylierski, Portugalsky:   Pintassilgo-de-uropígio-amarelo, Rusky:   Кордильерский чиж, Latinsky:   Spinus uropygialis (Sclater, PL, 1862)