Stehlík čierny (Spinus atratus)

Fringillidae (pinkovité)

Stehlík čierny

Spinus atratus — drobný andský stehlík s lesklo čiernym samcom a žltými zábleskmi na krídlach a chvoste — družný kŕdlikový spevák vysokohorskej púny, v avikultúre chovaný a krížený s kanárikom

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN). Druh má veľmi rozsiahly areál v Andách a jeho populácia, hoci nie je presne vyčíslená, sa považuje za stabilnú, bez bezprostredných celkových hrozieb — preto nedosahuje prahy pre vyššiu kategóriu ohrozenia. Upozorňuje sa však, že druh je miestami nelegálne odchytávaný do obchodu so spevavcami (klietkové vtáctvo), čo môže pôsobiť na lokálne populácie. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Pri chove je preto správne uprednostniť jedince odchované v zajatí a nepodporovať odchyt voľne žijúcich vtákov.
Dĺžka12–13 cm (15–17 g)
PôvodAndy — Peru, Bolívia, Chile, Argentína (púna a Altiplano)
PovahaDružný, aktívny kŕdlikový voliérový spevák
StravaPrevažne semená, doplnené zeleňou a sezónne hmyzom
Dožitieorientačne okolo 8–10 r v chove (neoverené)
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
3/5

Výživa

70% 14% 10% STRAVA zloženie
Semená tráv, bylín a vysokohorských rastlín — hlavná a celoročná zložka potravy, zbierané na zemi aj priamo z rastlín v púne a Altiplane 70%
Púčiky, kvety a mäkké zelené časti rastlín — sezónny doplnok najmä v období dostatku vegetácie 14%
Hmyz a drobné bezstavovce — doplnková živočíšna bielkovina, význam stúpa pri odchove mláďat 10%
Drobné plody a bobule — príležitostný sezónny doplnok 3%
Minerály a grit — drobné kamienky na trávenie semien, prijímané zo zeme 3%

Odporúčané potraviny

  • Kvalitná zrninová zmes pre stehlíky a kanáriky — kanárske semeno, proso, drobné trávové a bylinné semená, niger (čiernuška) v menšom množstve
  • Polozrelé (mliečne) a naklíčené semená tráv a bylín — výborný a prirodzený zdroj, najmä v sezóne rozmnožovania
  • Zelené krmivo — hviezdica prostredná, mladá púpava (listy aj polozrelé semená), nepostriekané a umyté
  • Živá potrava — drobný hmyz a larvy ako doplnok bielkovín, význam stúpa pri odchove mláďat
  • Vaječná (chovná) zmes počas hniezdenia a pelichania — zdroj bielkovín a vápnika
  • Sezónne ovocie a púčiky — drobné kúsky ako spestrenie, v malom množstve
  • Grit, sépiová kosť a minerály — trvalo k dispozícii (drobné kamienky podporujú trávenie semien)
  • Čerstvá pitná voda denne a plytká miska na kúpanie — stehlíky sa rady kúpu, vodu vymieňať každý deň

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre vtáky
  • Cibuľa, cesnak, pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Soľ, slané, korenené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) semená, zelenina a zeleň neznámeho pôvodu — riziko otravy
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté krmivo a živá potrava — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Výlučne tučné olejnaté semená (slnečnica, veľa nigeru, konope) ako základ — vedú k obezite a stukovateniu pečene
Tip od odborníka Stehlík čierny je vo voľnej prírode prevažne semenožravý druh — základ jeho potravy tvoria semená tráv, bylín a vysokohorských rastlín andskej púny a Altiplana, ktoré zbiera zo zeme aj priamo z rastlín, doplnené púčikmi, mäkkou zeleňou a sezónne aj drobným hmyzom (najmä pri odchove mláďat). V avikultúre sa chová podobne ako iné stehlíky a kanáriky: základom je kvalitná zrninová zmes (kanárske semeno, proso, drobné trávové semená, niger len v menšom množstve), ktorú treba dopĺňať naklíčenými a polozrelými (mliečnymi) semenami, zeleným krmivom (hviezdica, púpava) a v sezóne rozmnožovania vaječnou zmesou a živou potravou pre dostatok bielkovín a vápnika. Trvalo k dispozícii má byť grit a sépiová kosť a denne čerstvá voda na pitie aj kúpanie. Vyhýbajte sa kŕmeniu samými tučnými olejnatými semenami (slnečnica, veľa nigeru) — vedie to k obezite a stukovateniu pečene. Konkrétne kŕmne dávky pre tento druh nie sú jednotne stanovené; vychádza sa zo skúseností s príbuznými stehlíkmi.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 3 Zriedkavosť 2.2
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Stehlík čierny je pomerne tichý a príjemný spevák — jeho prejav tvorí mäkká štebotavá stehlíkovitá pesnička a tiché kontaktné a pozývacie hlásky typické pre stehlíky. Nepatrí medzi prenikavo hlučné vtáky; v kŕdli sa ozýva tichým štebotom, ktorý väčšinou nie je rušivý pre okolie. Vo voliére či klietke v bežnej domácnosti jeho hlas spravidla nevadí ani susedom.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Stehlík čierny nie je maznavý vták na ruku — ide o kŕdlikového voliérového speváka, ktorý si drží odstup a fyzický kontakt s človekom nevyhľadáva. Časom si zvykne na chovateľa a prestane sa ho báť, no nemazná sa, nehľadá hladkanie ani nesadá na ruku ako spoločenský papagáj. Najlepší vzťah k nemu má podobu pokojného pozorovania a pravidelnej starostlivosti, nie maznania.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi aktívny a pohyblivý druh — stehlík čierny je vo voľnej prírode čulý kŕdlikový vták otvorených vysokohorských stepí, ktorý sa celý deň pohybuje za potravou, lieta v skupinkách a šplhá po rastlinách. Túto vysokú potrebu pohybu si nesie aj do chovu: potrebuje priestrannú voliéru alebo aspoň dostatočne veľkú letovú klietku, kde môže lietať a byť aktívny. V stiesnenom priestore trpí — pre jeho temperament je priestor dôležitejší než u pokojnejších druhov.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Stehlík čierny nenapodobňuje ľudskú reč — stehlíky túto schopnosť nemajú. Jeho repertoár je vrodený a tvorí ho mäkká štebotavá pesnička a kontaktné hlásky. Reč sa nenaučí; ide o speváka, ktorého hodnotou je prirodzený stehlíkovitý spev, nie imitácia slov. (Pozn.: chovatelia oceňujú jeho hlas najmä pri krížencoch s kanárikom.)

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Stehlík čierny patrí medzi príjemných a skôr tichších stehlíkov — spev samca je mäkká, štebotavá a melodická pesnička zložená z čvirikavých a trilkujúcich tónov, typická pre novosvetské stehlíky, prednášaná najmä v období toku. Bežným prejavom sú tiché kontaktné a pozývacie hlásky, ktorými sa vtáky dorozumievajú v kŕdli. Druh nie je prenikavo hlučný a jeho hlas väčšinou nie je rušivý. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. V avikultúre chovatelia oceňujú jeho spev aj pri krížení s kanárikom, kde sa snažia spojiť spevné a farebné vlastnosti.

Dokáže hovoriť? Stehlík čierny nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Stehlíky túto schopnosť nemajú — repertoár štebotavej pesničky a tichých kontaktných hlások je vrodený. Reč sa nenaučí; jeho hodnotou je prirodzený stehlíkovitý spev, ktorý chovatelia využívajú aj pri krížencoch s kanárikom.

Typické zvuky

  • Mäkká štebotavá pesnička — čvirikavé a trilkujúce tóny prednášané samcom najmä počas toku (typický spev novosvetského stehlíka)
  • Tiché kontaktné a pozývacie hlásky — jemné cvrlikanie, ktorým sa vtáky dorozumievajú v kŕdli a medzi partnermi
  • Letové hlásky v kŕdli — pri spoločnom prelietavaní a kŕmení sa ozývajú nenápadným štebotom
  • Striedmy, neprenikavý hlasový prejav — druh spieva príjemne a nie je rušivo hlučný v porovnaní s krikľavými druhmi

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna na južnej pologuli (približne austrálne leto, október–marec); presné mesiace sa líšia podľa polohy v rozsiahlom andskom areáli (orientačné)
Tok — samec spieva príjemnú stehlíkovitú pesničku a vyhľadáva partnerku pred a na začiatku hniezdnej sezóny (orientačne)
Odchov mláďat — počas hniezdenia sa páry a malé skupinky pohybujú za potravou; presný počet vajec a dĺžka odchovu pre tento druh nie sú spoľahlivo overené
Pohniezdne obdobie (austrálna jeseň a zima) — vtáky sa združujú do väčších kŕdľov, časť jedincov zostupuje do nižších polôh
Pelichanie — po hniezdnej sezóne; obdobie zvýšenej potreby kvalitnej a pestrej potravy (orientačné)
Prevažne stály vysokohorský druh — väčšina populácie zostáva v andskej púne celoročne, len časť jedincov po hniezdení čiastočne zostupuje do nižších polôh (výškové presuny, nie diaľková migrácia)

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Voliérový stehlík pre skúsenejších chovateľov drobných exotov. Stehlík čierny je v avikultúre chovaný, no nepatrí medzi úplne nenáročné začiatočnícke druhy ako kanárik — ide o aktívneho kŕdlikového vysokohorského vtáka, ktorý ocení priestrannú voliéru, pestrú stravu a pokojné prostredie. Najlepšie sa drží v pároch alebo menších skupinách. Pri zabezpečení dostatku priestoru, kvalitnej zrninovej a zelenej potravy a vhodnej teploty je to vďačný a otužilejší spevák (vo voľnej prírode znáša chladné andské noci). Začínajúcim chovateľom sa odporúča najprv zvládnuť kanáriky alebo bežnejšie stehlíky a až potom siahnuť po tomto druhu.
Priestor Stehlík čierny je aktívny kŕdlikový vták, ktorý potrebuje predovšetkým priestor na lietanie — ideálna je priestranná voliéra (vonkajšia s krytou, bezprievanovou časťou, alebo dostatočne veľká izbová voliéra), kde môže lietať a pohybovať sa v skupine. Ak sa chová v klietke, musí byť veľká letová klietka, nie malá izbová klietočka — v stiesnenom priestore druh trpí a stráca kondíciu. Vybavenie tvoria bidielká rôznej hrúbky, miesto na kúpanie a dostatok úkrytov či zelene. Druh je otužilejší, no v zime potrebuje chránený, bezprievanový a suchý priestor. Najspokojnejší je v páre alebo menšej skupine v priestrannej voliére.
Deti v domácnosti Stehlík čierny nie je maznavý vták na ruku, ale je vďačný na pozorovanie — pre deti je to pekný a aktívny voliérový spevák, ktorý učí o andskej prírode, vysokohorskej púne a o tom, ako sa stehlíky združujú do kŕdľov. Deti by mali pochopiť, že tento vták nemá rád chytanie a maznanie a teší sa najlepšie z pokoja, čistej voliéry a pravidelného kŕmenia. Pod dohľadom dospelého môžu pomáhať s prípravou zrninovej zmesi, zeleného krmiva a výmenou vody. Najlepšou „interakciou“ je tiché pozorovanie spevu a správania, nie fyzický kontakt. Zdôraznite aj to, prečo je nelegálny odchyt voľne žijúcich stehlíkov problém.
Hlučnosť Druh je skôr tichý — mäkká štebotavá pesnička a jemné kontaktné hlásky neprenikajú rušivo cez steny. Stehlík čierny sa preto hodí aj do bytového chovu, hoci ako kŕdlikový voliérový vták je najspokojnejší v priestrannejšom ubytovaní; v menšom priestore treba počítať skôr s nárokmi na pohyb než s hlukom.
Verdikt odborníka Stehlík čierny (Spinus atratus) je drobný andský stehlík (12–13 cm, približne 15–17 g) z čeľade pinkovité (Fringillidae) s nápadným kontrastným sfarbením. Samec je takmer celý lesklo čierny s jasne žltou škvrnou na báze ručných letiek (žltý pruh na krídle), žltou bázou chvosta a žltým spodkom brucha (podchvostom); samica je na vrchu tela hnedastejšia a žlté znaky má tlmenejšie, mladé vtáky pripomínajú samicu, no sú matnejšie. Druh obýva vysokohorské stepi, púnu a Altiplano And v nadmorskej výške približne 1 800 – 4 800 m, od severo-stredného Peru cez západnú Bolíviu po severné Chile a západo-strednú Argentínu. Je to prevažne semenožravec, ktorý sa mimo hniezdenia združuje do väčších kŕdľov a počas hniezdenia žije v pároch a malých skupinkách; ide o prevažne stály druh, ktorý po hniezdení čiastočne zostupuje do nižších polôh. V avikultúre patrí medzi chované voliérové stehlíky — chovatelia ho krížia s kanárikom (bastardi/„muly“) aj s inými stehlíkmi vrátane stehlíka ohnivého (čerleňa ohnivého) — a vyžaduje priestrannú voliéru, pestrú stravu a skúsenejšiu ruku. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou a veľkým areálom, hoci je miestami nelegálne odchytávaný do obchodu so spevavcami. Druh nie je zaradený v CITES. Pôvodne ho opísali d'Orbigny a Lafresnaye v roku 1837 (ako Carduelis atrata), do rodu Spinus bol presunutý okolo roku 2009 a je monotypický.

Prostredie a požiadavky

Voliéra / klietka
Priestranná voliéra alebo veľká letová klietka pre aktívneho kŕdlikového vtáka; malá izbová klietka je nevhodná
Stehlík čierny je aktívny letec, preto potrebuje priestrannú voliéru (ideálne vonkajšiu s krytou bezprievanovou časťou) alebo aspoň veľkú letovú klietku, kde môže lietať a pohybovať sa. Malá izbová klietočka je pre tento druh nevhodná — v stiesnenom priestore stráca kondíciu. Vybav ju bidielkami rôznej hrúbky, miestom na kúpanie, gritom a sépiovou kosťou a dostatkom zelene či úkrytov. Najlepšie sa drží v páre alebo menšej skupine.
Spoločenské správanie
Družný kŕdlikový druh — mimo hniezdenia tvorí väčšie kŕdle, počas hniezdenia žije v pároch a malých skupinkách
Vo voľnej prírode je stehlík čierny družný — po hniezdení sa združuje do väčších kŕdľov, počas hniezdenia sa pohybuje v pároch a malých skupinkách. V chove sa preto najlepšie cíti v spoločnosti druhov alebo aspoň v páre, nie osamote. Pri skupinovom chove dbaj na dostatok priestoru a kŕmnych miest, aby nedochádzalo k zbytočným konfliktom, najmä v hniezdnej sezóne.
Teplota a podnebie
Otužilý vysokohorský druh zvyknutý na chladné andské noci; v chove potrebuje v zime suchý a bezprievanový priestor
Stehlík čierny pochádza z vysokohorskej púny And (1 800 – 4 800 m), kde sú dni mierne a noci chladné, preto je prirodzene otužilý. V chove znáša bežné teploty dobre, no v zime potrebuje suchý, bezprievanový a chránený priestor (vonkajšiu voliéru s krytou časťou). Náhle výkyvy, prievan a vlhko mu škodia viac než samotný chlad. Aklimatizovaným vtákom prospieva pobyt na čerstvom vzduchu.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Vo voľnej prírode hniezdi v skalnatom vysokohorskom teréne; presné údaje o hniezde a znáške pre tento druh nie sú spoľahlivo overené
Stehlík čierny hniezdi v skalnatom vysokohorskom teréne púny a Altiplana, kde sú útesy, rokliny a balvanité svahy. Presné údaje o stavbe hniezda, počte vajec a dĺžke inkubácie pre tento konkrétny druh nie sú v dostupných zdrojoch spoľahlivo overené. V chove sa stehlíky hniezdia v polobúdkach alebo košíčkoch v krytej časti voliéry; pre úspešné rozmnožovanie je dôležitý pokoj, pestrá bielkovinová strava a dostatok vápnika. Údaje uvádzame opatrne — pre druh nie sú dobre zdokumentované.
Kúpanie a hygiena
Rád sa kúpe — plytká miska s čistou vodou alebo kúpadielko; voda denne čerstvá
Stehlíky sa rady kúpu, preto stehlíkovi čiernemu ponúkni plytkú misku alebo kúpadielko s čistou vodou a vymieňaj vodu denne. Kúpanie udržuje perie v dobrom stave a pomáha proti parazitom. Zároveň dbaj na čisté a suché prostredie voliéry — pravidelne odstraňuj trus a zvyšky krmiva, aby si predišiel plesniam a roztočom. Suchý priestor po kúpaní je dôležitý najmä v chladnejšom období.
Svetlo a denný režim
Denný vták otvorených vysokohorských stepí — potrebuje dostatok prirodzeného svetla a pravidelný denný rytmus
Stehlík čierny je denný vták otvorenej vysokohorskej krajiny, zvyknutý na intenzívne andské svetlo. V chove mu prospieva dostatok prirodzeného svetla (vonkajšia voliéra) alebo kvalitné osvetlenie s pravidelným denným rytmom a dostatkom nočného pokoja. Stabilný režim svetla a tmy podporuje dobrú kondíciu, pelichanie a v hniezdnej sezóne aj rozmnožovanie. Vyhni sa nočnému rušeniu a stresu.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Pred a na začiatku hniezdnej sezóny (na južnej pologuli orientačne austrálna jar/leto)

Pred hniezdením samec spieva mäkkú štebotavú pesničku a dvorí samici; vtáky sa pária a vyhľadávajú vhodné miesto na hniezdo v skalnatom teréne. Hniezdna sezóna prebieha na južnej pologuli (orientačne austrálna jar a leto, mesiace sa líšia podľa polohy v rozsiahlom andskom areáli). Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými stehlíkmi; presné údaje pre tento druh neoverené).

Hniezdo a znáška
Presný počet vajec pre tento druh nie je spoľahlivo overený

Stehlík čierny hniezdi v skalnatom vysokohorskom teréne púny a Altiplana. Presné údaje o stavbe hniezda a počte vajec pre tento konkrétny druh nie sú v dostupných zdrojoch spoľahlivo overené — pri príbuzných novosvetských stehlíkoch býva znáška spravidla okolo 3–5 vajec (uvádzame ako orientačné, nie druh-špecifické). V chove sa stehlíky hniezdia v polobúdkach a košíčkoch v krytej, pokojnej časti voliéry.

Inkubácia
Orientačne okolo 12–14 dní (druh-špecifické údaje neoverené)

Presná dĺžka inkubácie pre stehlíka čierneho nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overená — pri príbuzných stehlíkoch a kanárikoch trvá približne 12–14 dní a na vajciach sedí prevažne samica, ktorú samec v tom čase prikrmuje (uvádzame ako orientačné, nie druh-špecifické). V tomto období je kľúčový pokoj, stála teplota a dostatok kvalitnej potravy v okolí hniezda.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; rastúca potreba bielkovín

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé) a kŕmia ich obaja rodičia. V tomto období stúpa potreba bielkovinovej potravy — naklíčených a polozrelých semien, vaječnej zmesi a drobného hmyzu — ktorá je dôležitá pre zdravý rast mláďat. Dostatok vápnika (sépiová kosť, minerály) podporuje vývoj kostry a opierenie. Presná dĺžka kŕmenia na hniezde pre tento druh nie je spoľahlivo overená.

Vyletenie a vývoj mláďat
Presný vek vyletenia neoverený; juvenily pripomínajú samicu

Presný vek vyletenia mláďat pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overený (pri drobných stehlíkoch a kanárikoch mláďatá zvyčajne opúšťajú hniezdo približne po 13–17 dňoch — orientačné). Mladé vtáky pripomínajú samicu — sú celkovo matnejšie a žlté znaky majú tlmenejšie; plné dospelé sfarbenie samca (sýta čierna so žltými škvrnami) sa vyvíja postupne pelichaním. Po vyletení rodičia mláďatá ešte istý čas dokrmujú.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s porovnateľnými stehlíkmi a kanárikmi sa odhaduje na prvý rok života (vtáky hniezdia v nasledujúcej sezóne po vyliahnutí). Plné dospelé sfarbenie nadobúdajú postupne pelichaním. V avikultúre chovatelia využívajú dospelé vtáky aj na kríženie s kanárikom a inými stehlíkmi.

Ochočenie a kontakt

4 Trvanie: Niekoľko týždňov až mesiacov pokojného a pravidelného kontaktu, kým si vták zvykne na prítomnosť chovateľa a prestane panikáriť. Stehlík čierny sa však neochočuje na ruku ako spoločenský vták — cieľom je dôvera a pokoj v jeho prítomnosti, nie maznavosť.

Stehlík čierny je kŕdlikový voliérový spevák, ktorý si drží odstup — nie je to vták na ruku ani maznavý spoločník. Pri pokojnom a trpezlivom prístupe si však zvykne na chovateľa, prestane sa ho báť a kŕmi sa aj v jeho prítomnosti. Kľúčom je pravidelná pokojná rutina (kŕmenie, čistenie, tichý pohyb pri voliére) bez náhlych pohybov a hlučenia. Násilná manipulácia a časté chytanie vtáka stresujú a kazia dôveru. Najlepší vzťah k tomuto druhu je pozorovanie a starostlivosť, nie ochočovanie na ruku; spokojný, zdravý a aktívne spievajúci stehlík v priestrannej voliére je znakom dobrého chovu.

1

Dopraj vtákovi po príchode pokoj a niekoľko dní bez rušenia, aby si zvykol na nové prostredie a voliéru

2

Dodržiavaj pokojnú dennú rutinu — kŕmenie, výmenu vody a čistenie rob pravidelne, ticho a bez náhlych pohybov

3

Postupne predlžuj prítomnosť pri voliére a hovor pokojným hlasom, aby si ťa vták spojil s bezpečím a potravou

4

Neochočuj na silu a nechytaj zbytočne — stehlík čierny nie je vták na ruku; cieľom je dôvera a pokoj, nie maznavosť

Cena a kde kúpiť

približne 40 – 90 € za jedinca u chovateľov exotických stehlíkov (orientačne, podľa pôvodu, pohlavia a sezóny; presné údaje neoverené)

Stehlík čierny sa v európskej avikultúre chová, no nie je masovo rozšírený ako kanárik — ide skôr o druh pre chovateľov exotických stehlíkov, takže ponuka je obmedzenejšia a ceny kolíšu. Orientačne sa jedinec u chovateľov pohybuje rádovo v desiatkach eur (zhruba 40 – 90 € podľa pôvodu, pohlavia, vyfarbenia a sezóny); presné a aktuálne ceny nie sú jednotne overené a najlepšie ich zistíte priamo u chovateľov a na špecializovaných burzách exotického vtáctva. Pri kúpe uprednostnite vtáky odchované v zajatí s dokladom o pôvode — druh je vo voľnej prírode miestami nelegálne odchytávaný, preto sa vyhnite jedincom nejasného pôvodu. Druh nie je zaradený v CITES, no v rámci EÚ platia všeobecné veterinárne a chovateľské predpisy.

Chovatelia exotických stehlíkov a pinkovitých — najlepší zdroj vtákov odchovaných v zajatí; over pôvod a krúžkovanie
Špecializované burzy a výstavy exotického vtáctva — možnosť vidieť vtáky naživo a poradiť sa so skúsenými chovateľmi
Chovateľské kluby a spolky zamerané na stehlíky a kanáriky — kontakty na seriózne chovy a pomoc začiatočníkom
Vyhni sa nákupu vtákov nejasného pôvodu — druh je miestami nelegálne odchytávaný z voľnej prírody
Na čo si dať pozor Pri kúpe stehlíka čierneho uprednostni jedince odchované v zajatí od seriózneho chovateľa, s krúžkom a dokladom o pôvode — druh je vo voľnej prírode miestami nelegálne odchytávaný do obchodu, preto sa vyhni vtákom nejasného pôvodu. Vyber si aktívneho, čistého a dobre vypereného vtáka s jasnými očami, ktorý sa zaujíma o okolie a pravidelne sa kŕmi; nahrbený, apatický alebo nastŕpaný jedinec môže byť chorý. Ideálne kupuj pár alebo menšiu skupinu (druh je kŕdlikový) a vopred si priprav priestrannú voliéru. Over si, čím bol vták kŕmený, a prechod na novú stravu rob postupne. Pri akýchkoľvek pochybnostiach o pôvode vtáka radšej od kúpy odstúp.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Stehlík čierny 12–13 cm Čerleň ohnivý / stehlík ohnivý 10–11 cm Stehlík andský cca 10–11 cm Stehlík obyčajný 12–13 cm Kanárik divý 12–13 cm
Stehlík čierny Čerleň ohnivý / stehlík ohnivý (Spinus cucullatus) Stehlík andský (Spinus spinescens) Stehlík obyčajný (Carduelis carduelis) Kanárik divý (Serinus canaria)
Dĺžka12–13 cm10–11 cmcca 10–11 cm12–13 cm12–13 cm
Váha15–17 gcca 11–14 gcca 11–13 gcca 14–19 gcca 15–20 g
Dožitieorientačne okolo 8–10 r v chove (presné údaje neoverené)do cca 10–14 r v chovedo cca 8–10 rdo cca 8–10 r (v chove aj viac)do cca 10 r (domáci aj viac)
Hlučnosťvoliérový stehlík pre skúsenejších chovateľov — chová sanáročnejší voliérový druh — chová sa, prísne chránenývoliérový stehlík — chová sa menej bežneobľúbený chovaný stehlík (v SR pôvodný, chov regulovaný)najbežnejší chovaný spevavec — vhodný pre začiatočníkov
Stav IUCNIUCN LC (stabilná populácia), bez CITESIUCN EN (ohrozený), CITES IIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaSamec takmer celý lesklo čierny so žltou bázou ručných letiek, žltou bázou chvosta a žltým spodkom brucha; samica hnedastejšia a so žltými znakmi tlmenejšími (mierny dimorfizmus)Samec sýto červeno-oranžový s čiernou hlavou (kapucňou) a čiernymi krídlami; výrazne odlišný od čierneho stehlíka, no úzko príbuzný — oba sa v chove krížia (Red × Black siskin)Drobný stehlík so žlto-zeleným spodkom a čiernou čiapočkou (podľa poddruhu); celkovo zelenožltý, bez prevažujúcej čiernej čierneho stehlíkaČervená tvárová maska, čierno-biela hlava a nápadný žltý pruh na čiernych krídlach; pestrofarebný, úplne odlišný od celočierneho samca čierneho stehlíkaSivozelenkastý (divá forma) až žltý (domáce formy) drobný pinkovitý spevák; predok kríženia so stehlíkmi, no farebne aj povahovo odlišný od čierneho stehlíka
AreálVysokohorské stepi, púna a Altiplano And (1 800–4 800 m) od severo-stredného Peru cez západnú Bolíviu po severné Chile a západo-strednú Argentínu; družný kŕdlikový druh, prevažne stályPôvodne Venezuela a okolie; vo voľnej prírode kriticky ubudol pre odchyt do obchodu, dnes prísne chránený (CITES I); v chove cenený pre červené sfarbenie využívané aj pri krížení s kanárikomSeverné Andy (Venezuela, Kolumbia, Ekvádor) vo vyšších polohách; iný andský stehlík, s ktorým si možno čierneho stehlíka zamenia len podľa mena, nie podľa vzhľaduNáš domáci európsky stehlík otvorenej krajiny, sadov a okrajov lesov; na rozdiel od andského čierneho stehlíka je u nás bežný a tiež sa kríži s kanárikom (klasické „stehlíčie muly“)Pôvodom z Kanárskych ostrovov, Azor a Madeiry; domestikovaná forma je celosvetovo najrozšírenejší klietkový spevavec a partner pri krížení so stehlíkmi vrátane čierneho stehlíka

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena hlasu

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva, vlhkej podestielky alebo zatuchnutej živej potravy a zrnín. Prevencia: čerstvé, suché krmivo, hygienické a dobre vetrané prostredie, suchá podestielka a vyhýbanie sa vlhku. Liečba antifungálnymi liekmi je dlhá a patrí do rúk aviárneho veterinára. Riziko stúpa u oslabených a stresovaných vtákov.

Kokcidióza a črevné parazity (hlísty)
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť, apatia

Stehlíky a iné pinkovité bežne trpia črevnými parazitmi (kokcídie, hlísty), ktoré sa pri zhoršenej hygiene a v stiesnenom prostredí premnožia. Pomáha čisté a suché prostredie, pravidelná výmena vody a koprologická kontrola trusu; liečba cielenými antiparazitikami patrí veterinárovi. Nové vtáky drž v karanténe a nepúšťaj ich rovno k ostatným.

Stukovatenie pečene a obezita pri nevhodnej strave
stredná

Príznaky: Nadváha, znížená aktivita, nastŕpané perie, dýchavičnosť pri námahe, zhoršená kondícia a plodnosť

Kŕmenie samými tučnými olejnatými semenami (slnečnica, veľa nigeru, konope) vedie u tohto prevažne semenožravého druhu k obezite a stukovateniu pečene. Prevencia: vyvážená zrninová zmes s prevahou drobných semien, dostatok zeleného a naklíčeného krmiva, obmedzenie tučných semien a dostatok priestoru na pohyb. Pestrá strava a aktivita sú základ dlhého a zdravého života.

Stres a respiračné ochorenia pri zlých podmienkach
stredná

Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, nechutenstvo, sťažené dýchanie, výtok z nozdier

Hoci je druh otužilý a vo voľnej prírode znáša chladné andské noci, prievan, vlhko, prehustenie voliéry a stres ho oslabujú a otvárajú cestu bakteriálnym a plesňovým respiračným infekciám. Zabezpeč suché, bezprievanové a pokojné prostredie s primeranou teplotou v zime, dostatok priestoru a pravidelnú hygienu. Pri príznakoch vyhľadaj aviárneho veterinára a chorého vtáka oddeľ.

Roztoče a perové parazity
nízka

Príznaky: Nepokoj, škrabanie, poškodené perie, holé miesta, nočný nepokoj (krvsajúci roztoč Dermanyssus)

Vonkajšie parazity (roztoč červený / Dermanyssus gallinae, perové roztoče a všenky) napádajú vtáky najmä pri nedostatočnej hygiene voliéry. Krvsajúci roztoč je aktívny v noci a ukrýva sa v škárach. Prevencia: pravidelné čistenie a dezinfekcia voliéry, kontrola bidielok a búdok, možnosť kúpania. Pri zamorení použi vhodný prípravok podľa odporúčania veterinára a dôkladne ošetri aj prostredie.

Prevencia Zdravie stehlíka čierneho stojí na pestrej strave, priestore a hygiene: (1) Vyvážená potrava — kvalitná zrninová zmes s prevahou drobných semien, doplnená naklíčenými a polozrelými semenami, zeleným krmivom a v sezóne vaječnou zmesou a živou potravou; obmedzte tučné olejnaté semená, aby nedošlo k obezite a stukovateniu pečene. (2) Dostatok priestoru a pohybu — priestranná voliéra alebo letová klietka; aktívny vták je zdravší a odolnejší. (3) Suché, bezprievanové a čisté prostredie — prevencia plesní (aspergilóza), respiračných infekcií a parazitov; pravidelné čistenie a výmena vody. (4) Karanténa nových vtákov a kontrola trusu pri podozrení na parazity. (5) V zime zabezpečte chránený a suchý priestor — druh je otužilý, ale prievan a vlhko škodia. Pri každom príznaku choroby (nahrbenie, nastŕpané perie, apatia, sťažené dýchanie) vyhľadajte aviárneho veterinára a chorého jedinca oddeľte.

Zaujímavosti

1

Čierny stehlík s ohnivými zábleskmi — najvýraznejším znakom samca je takmer celé lesklo čierne telo, na ktorom kontrastne svietia žlté škvrny: žltý pruh na báze ručných letiek (vidno najmä v lete), žltá báza chvosta a žltý spodok brucha s podchvostom. Toto čierno-žlté ladenie robí druh v teréne aj vo voliére ľahko rozpoznateľným.

2

Vták strechy sveta — andskej púny — stehlík čierny patrí medzi vtáky najvyšších andských stepí: žije v púne a na Altiplane v nadmorskej výške približne 1 800 – 4 800 m, medzi skalnatými svahmi, útesmi a roklinami. Je prispôsobený na chladné noci a intenzívne slnko vysokohorského prostredia, čo z neho robí prirodzene otužilého vtáka.

3

Družný kŕdlikový spevák — mimo hniezdneho obdobia sa stehlíky čierne združujú do väčších kŕdľov, ktoré spoločne lietajú a kŕmia sa na semenách; počas hniezdenia sa rozdeľujú do párov a malých skupiniek. Táto družnosť sa prejavuje aj v chove — druh sa cíti najlepšie v spoločnosti, nie osamote.

4

Z rodu Carduelis do rodu Spinus — druh pôvodne opísali Alcide d'Orbigny a Frédéric de Lafresnaye v roku 1837 pod menom Carduelis atrata. Na základe molekulárnych štúdií, ktoré ukázali, že novosvetské stehlíky tvoria samostatnú vetvu, bol okolo roku 2009 presunutý do rodu Spinus. Druh je monotypický — nerozoznávajú sa poddruhy.

5

Príbuzný slávneho čerleňa ohnivého — stehlík čierny patrí do rovnakého rodu Spinus ako vzácny a chovateľsky cenený čerleň ohnivý (stehlík ohnivý, Spinus cucullatus). Chovatelia oboje druhy krížia — krížence „Red × Black siskin“ sú v avikultúre známe a využívajú sa na šľachtenie farby a spevu, podobne ako pri krížení s kanárikom.

6

Bastardi s kanárikom — podobne ako iné stehlíky sa stehlík čierny v avikultúre kríži s kanárikom domácim (Serinus canaria f. domestica); takéto krížence (tzv. bastardi alebo „muly“) sú spravidla neplodné, no chovatelia ich oceňujú pre spev a sfarbenie. Tradícia kríženia stehlíkov s kanárikmi je v chovateľstve veľmi stará.

7

Prevažne stály, no s výškovými presunmi — na rozdiel od mnohých diaľkových migrantov je stehlík čierny prevažne stály vták, ktorý zostáva v andskej púne celoročne. Časť populácie však po hniezdení čiastočne zostupuje do nižších polôh za potravou a miernejšími podmienkami — ide o výškové (altitudinálne) presuny, nie o diaľkovú migráciu.

8

Najmenej ohrozený, no nie bez tlaku — IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou a veľkým areálom, no upozorňuje, že je miestami nelegálne odchytávaný do obchodu so spevavcami. Práve preto je pri chove dôležité uprednostniť vtáky odchované v zajatí a nepodporovať odchyt voľne žijúcich jedincov.

9

Pestrá strava púny — vo voľnej prírode sa stehlík čierny živí prevažne semenami tráv, bylín a vysokohorských rastlín, ktoré dopĺňa púčikmi, mäkkou zeleňou a sezónne aj drobným hmyzom. Túto rozmanitosť treba napodobniť aj v chove — samotná suchá zrnina nestačí, dôležité sú naklíčené semená, zeleň a v sezóne bielkoviny.

Taxonomická klasifikácia

species Stehlík čierny (Spinus atratus)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Fringillidae (pinkovité)
Rod Spinus Koch, 1816
Druh Spinus atratus (d'Orbigny & Lafresnaye, 1837)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — juhoamerický (andský) vysokohorský druh púny a Altiplana; v Európe nie je pôvodný, v avikultúre sa však chová ako voliérový stehlík
Poddruhy Druh je monotypický — nerozoznávajú sa poddruhy. Pôvodne ho opísali Alcide d'Orbigny a Frédéric de Lafresnaye v roku 1837 pod menom Carduelis atrata; do rodu Spinus bol presunutý približne v roku 2009 (na základe molekulárnych štúdií, ktoré oddelili novosvetské stehlíky od rodu Carduelis). Staršie zdroje druh uvádzajú ako Carduelis atrata.
Avibase_ID 2124235EF42045FF

? Často kladené otázky

Áno, v avikultúre sa chová — patrí medzi chované voliérové stehlíky, hoci nie je taký rozšírený ako kanárik a hodí sa skôr pre skúsenejších chovateľov drobných exotov. Potrebuje priestrannú voliéru alebo veľkú letovú klietku (je to aktívny kŕdlikový letec), pestrú stravu (zrninová zmes, naklíčené a polozrelé semená, zeleň, v sezóne bielkoviny) a pokojné, suché a bezprievanové prostredie. Najlepšie sa drží v páre alebo menšej skupine. Pri kúpe uprednostni vtáky odchované v zajatí s dokladom o pôvode — druh je vo voľnej prírode miestami nelegálne odchytávaný.

Samec je takmer celý lesklo čierny s jasne žltými škvrnami — žltým pruhom na báze ručných letiek (krídlo), žltou bázou chvosta a žltým spodkom brucha. Samica je na vrchu tela hnedastejšia (nie sýto čierna) a jej žlté znaky sú tlmenejšie, celkovo pôsobí matnejšie. Mladé vtáky pripomínajú samicu — sú ešte matnejšie a kontrast je slabší; plné sýte sfarbenie samca sa vyvíja postupne pelichaním. V chove je teda pohlavie u dospelých vtákov zvyčajne dobre rozoznateľné podľa intenzity čiernej a žltej.

Je to prevažne semenožravec. Vo voľnej prírode sa živí semenami tráv, bylín a vysokohorských rastlín, ktoré dopĺňa púčikmi, mäkkou zeleňou a sezónne drobným hmyzom. V chove je základom kvalitná zrninová zmes pre stehlíky a kanáriky (kanárske semeno, proso, drobné trávové semená, niger len v menšom množstve), ktorú treba dopĺňať naklíčenými a polozrelými semenami, zeleným krmivom (hviezdica, púpava) a v sezóne rozmnožovania vaječnou zmesou a živou potravou. Trvalo musí mať grit a sépiovú kosť a denne čerstvú vodu. Nekŕm samými tučnými olejnatými semenami — vedie to k obezite.

Obýva vysokohorské stepi, púnu a Altiplano And v nadmorskej výške približne 1 800 – 4 800 m, medzi skalnatými svahmi, útesmi a roklinami. Areál siaha od severo-stredného Peru (departementy Ancash a Huánuco) na juh cez západnú Bolíviu po severné Chile (región Antofagasta) a západo-strednú Argentínu (provincia Mendoza). Je to prevažne stály vták, no časť populácie po hniezdení čiastočne zostupuje do nižších polôh (výškové presuny). V Európe sa vo voľnej prírode nevyskytuje.

IUCN hodnotí stehlíka čierneho ako najmenej ohrozeného (LC) — má veľký areál a jeho populácia sa považuje za stabilnú, bez bezprostredných celkových hrozieb. Upozorňuje sa však, že druh je miestami nelegálne odchytávaný do obchodu so spevavcami, čo môže lokálne pôsobiť na jeho stavy. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Slovenský zákon o ochrane prírody sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR), no v rámci EÚ platia všeobecné veterinárne a chovateľské predpisy a pri kúpe je správne uprednostniť vtáky odchované v zajatí.

Áno. Stehlík čierny sa v avikultúre kríži s kanárikom domácim — takéto krížence sa nazývajú bastardi alebo „muly“, sú spravidla neplodné, no chovatelia ich oceňujú pre spev a sfarbenie. Druh sa kríži aj s inými stehlíkmi, najznámejšie sú krížence s príbuzným čerleňom ohnivým (stehlíkom ohnivým, Spinus cucullatus) — tzv. „Red × Black siskin“. Kríženie stehlíkov s kanárikmi má v chovateľstve dlhú tradíciu a robí sa s cieľom spojiť žiaduce spevné a farebné vlastnosti. Ide o cielenú chovateľskú činnosť, ktorá si vyžaduje skúsenosti.

Stehlík čierny je príjemný a skôr tichší spevák. Spev samca je mäkká štebotavá a melodická pesnička z čvirikavých a trilkujúcich tónov, typická pre novosvetské stehlíky, a v kŕdli sa vtáky dorozumievajú tichými kontaktnými hláskami. Nepatrí medzi prenikavo hlučné druhy a jeho hlas väčšinou nie je rušivý ani pre susedov. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Chovatelia oceňujú jeho spev aj pri krížení s kanárikom, kde sa snažia spojiť spevné vlastnosti oboch vtákov.

ZDROJ: Avibase (Spinus atratus, ID 2124235EF42045FF, SK názov stehlík čierny, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=2124235EF42045FF a https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=2124235EF4

 Video — Stehlík čierny

Stehlík čierny (Spinus atratus) — video o speve a chove

Stehlík čierny (Spinus atratus) — spev a hlas v prírode

 Cudzie názvy

Anglicky:   Black Siskin, Česky:   čížek černý, Nemecky:   Trauerzeisig, Španielsky:   Jilguero negro, Francúzsky:   Chardonneret noir, Taliansky:   Lucherino nero, Holandsky:   Zwarte Sijs, Portugalsky:   Pintassilgo-preto, Poľsky:   czyż andyjski, Maďarsky:   gyászos csíz, Rusky:   Чёрный чиж, Latinsky:   Spinus atratus (d'Orbigny & Lafresnaye, 1837)