Stehlík čiernoprsý (Spinus notatus)

Fringillidae (pinkovité)

Stehlík čiernoprsý

Spinus notatus — drobný pestrofarebný stehlík s čiernou kapucňou samca a žltozeleným telom z boroviciovo-dubových horských lesov Mexika a Strednej Ameriky

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN) — druh má veľmi rozsiahly areál naprieč Mexikom a severnou Strednou Amerikou a hoci sa pri populácii uvádza mierne klesajúci trend, pokles nedosahuje prahy pre zaradenie do vyšších kategórií ohrozenia. Odhadovaná veľkosť populácie je najmenej 50 000 dospelých jedincov. Hlavnými potenciálnymi hrozbami sú odlesňovanie a fragmentácia horských boroviciovo-dubových lesov a lokálne odchyt pre obchod s klietkovým vtáctvom. Druh dokáže využívať aj otvorenejšie sekundárne biotopy (mladé lesy, zaburinené polia, kávové plantáže), čo prispieva k stabilite populácie. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka10,2–12 cm (10–14 g)
PôvodMexiko a severná Stredná Amerika
PovahaČulý, družný, spevavý stehlík
StravaZrnožravec — semená, slnečnica, niger, zeleň
Dožitiepresné údaje neoverené (cca 8–12 r orientačne)
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

45% 25% 12% 10% STRAVA zloženie
Semená bylín a tráv — púpava, bodliaky, lobody, kapustovité, polozrelé semená tráv a burín; v prírode hlavná zložka potravy, hľadaná vo všetkých úrovniach stromov aj v bylinnej vrstve 45%
Klietková zrninová zmes pre drobné exoty/stehlíky — proso, ovos, kanárske semeno (lesknica), repka; základ dennej dávky vo voliére 25%
Slnečnica a niger (ľaničník) — olejnaté semená, obľúbené u stehlíkov; podávané denne v primeranom množstve 12%
Zelené a poloklíčené krmivo — hviezdica, mladá púpava, naklíčené semená, polozrelé semenné metly tráv (kľúčové pri odchove mláďat) 10%
Živočíšna bielkovina — drobný hmyz a vaječná zmes; sezónne pri kŕmení mláďat (stehlíky kŕmia mláďatá aj živočíšnou potravou) 5%
Minerály a doplnky — sépiová kosť, grit, vápnik a vitamíny, najmä pre samice v hniezdnej perióde 3%

Odporúčané potraviny

  • Kvalitná zrninová zmes pre drobné exoty/stehlíky — proso, ovos, kanárske semeno (lesknica), repka; základ dennej stravy
  • Slnečnica (lúpaná aj nelúpaná) a niger/ľaničník — olejnaté semená obľúbené u stehlíkov, podávané denne v rozumnom množstve
  • Semená bylín a tráv — púpava, bodliaky, lobody, kapustovité, polozrelé semenné metly tráv a burín (nepostriekané, umyté)
  • Zelené krmivo — hviezdica prostredná, mladá púpava, žltačka, naklíčené semená; dôležité najmä pri odchove mláďat
  • Polozrelé (mliečne) semená tráv a obilnín — vysoko cenené pri kŕmení mláďat v hniezde
  • Drobný hmyz a vaječná zmes — sezónna živočíšna bielkovina pri odchove (stehlíky kŕmia mláďatá aj živočíšnou potravou)
  • Ovocie a bobule v malom množstve — jablko, hruška, bobuľoviny (doplnok, nie základ)
  • Sépiová kosť (cuttlebone), grit, vápnik a vitamíny — trvalo k dispozícii, najmä pre samice v hniezdnej perióde
  • Čerstvá pitná voda denne a plytká miska na kúpanie — stehlíky sa rady kúpu, vodu vymieňaj každý deň

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre vtáky
  • Cibuľa, cesnak, pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Soľ, slané, sladené, korenené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky a pečeň
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) semená, byliny a zelenina neznámeho pôvodu — riziko otravy
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté zrno a krmivo — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Výlučne slnečnica a olejnaté semená ako jediná strava — vedie k obezite, stučneniu pečene a nevyváženej výžive
Tip od odborníka Stehlík čiernoprsý je zrnožravec (granivor) — na rozdiel od mäkkozobov tvoria základ jeho jedálnička semená bylín, tráv a burín, ktoré v prírode hľadá v korunách stromov aj v bylinnej vrstve. Vo voliére je základom kvalitná zrninová zmes pre drobné exoty alebo stehlíky (proso, ovos, lesknica, repka), dopĺňaná slnečnicou a nigerom (ľaničníkom), ktoré stehlíky milujú, no v nadbytku vedú k obezite — preto ich dávkuj s mierou. Mimoriadne dôležité je zelené a poloklíčené krmivo (hviezdica, mladá púpava, naklíčené semená a najmä polozrelé „mliečne” semenné metly tráv) — práve to je kľúčové pri odchove mláďat, podobne ako u stehlíka čížavého (Spinus spinus). Stehlíky kŕmia mláďatá aj drobnou živočíšnou bielkovinou, preto v hniezdnej dobe ponúkni vaječnú zmes a prípadne drobný hmyz. Sépiová kosť, grit, vápnik a vitamíny majú byť trvalo k dispozícii (najmä pre samice). Čistá pitná voda a plytká kúpacia miska s dennou výmenou sú samozrejmosťou. Konkrétne chovateľské skúsenosti práve s týmto druhom sú obmedzené — odporúčania vychádzajú zo všeobecných návodov pre stehlíky rodu Spinus (najmä Spinus spinus).

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 4 Zriedkavosť 2.4
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Stehlík čiernoprsý je stredne hlasný spevavý drobček — samec vydáva príjemný, rýchly štebotavý spev a kŕdeľ sa medzi sebou ticho dovoláva. Hlasitosť je výrazne nižšia než u hlučných mäkkozobov či papagájov a bežne neruší susedov. Spev je skôr melodický a tichší, vhodný aj do pokojnejšieho prostredia.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Stehlík čiernoprsý nie je maznavý vták na ruku — ako väčšina drobných stehlíkov je to druh primárne na pozorovanie a počúvanie spevu. Fyzický kontakt ho stresuje. Najväčší pôžitok prinesie pozorovanie čulého páru alebo kŕdľa v priestrannej zarastenej voliére.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi čulý a pohyblivý druh — stehlík čiernoprsý je celý deň v pohybe, preletúva voliérou, šplhá po vetvičkách a v prírode obratne visí pri vyzobávaní semien (akrobat v korunách). Potrebuje priestrannú voliéru alebo dostatočne veľkú letovú klietku s vetvami a možnosťou letu; v tesnom priestore trpí nedostatkom pohybu a nudí sa.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Stehlík čiernoprsý nenapodobňuje ľudskú reč — drobné stehlíky túto schopnosť nemajú. Má príjemný vrodený štebotavý spev s rýchlym sledom tónov a nosovými prvkami, no ľudskú reč sa nenaučí. Jeho pôvabom je melodický spev samca, nie napodobňovanie slov.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Stehlík čiernoprsý patrí medzi príjemných drobných spevavcov — jeho spev je opisovaný ako pestrý, rýchly, cinkavý a štebotavý zhluk tónov, často predĺžený, s opakovaním fráz a charakteristickými nosovými a kovovými prvkami. Medzi volania patria nosové, pretiahnuté a suché tóny, ktorými sa kŕdeľ medzi sebou dovoláva. Spev samca je melodický a v porovnaní s hlučnými mäkkozobmi či papagájmi výrazne tichší — bežne neprenikne rušivo cez steny. Druh nenapodobňuje ľudskú reč; jeho repertoár je vrodený a typický pre stehlíky rodu Spinus.

Dokáže hovoriť? Stehlík čiernoprsý nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Drobné stehlíky rodu Spinus túto schopnosť nemajú — repertoár štebotavých, cinkavých a nosových tónov je vrodený. Reč sa nenaučí; jeho hodnotou pre chovateľa je melodický spev samca, nie napodobňovanie slov.

Typické zvuky

  • Rýchly cinkavý štebotavý spev — pestrý, často predĺžený zhluk tónov s opakovaním fráz, typický pre samca
  • Nosové a kovové prvky v speve — charakteristické „odd nasal and metallic notes” prepletené spevom
  • Suché a pretiahnuté kontaktné volania — tichý spôsob, akým sa kŕdeľ medzi sebou dorozumieva
  • Letové volania — krátke nosové tóny, ktorými sa jedince ohlasujú pri prelete a v menších kŕdľoch

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna (orientačne jar–leto) — pri dlhšom dni, teple a dostatku zeleného a poloklíčeného krmiva (presné mesiace pre tento druh neoverené, vychádza z analógie so stehlíkmi)
Tok — samec spieva, dvorí a pohybuje sa čulo pred samicou; pár sa drží oddelene, druh je v hniezdnej dobe teritoriálny
Odchov — znáška zvyčajne 2 vajcia; zvýš podiel zeleného, poloklíčeného krmiva a vápnika (presná dĺžka inkubácie pre tento druh neoverená)
Pokojové obdobie — kratší deň a pokoj medzi hniezdnymi sezónami; vyrovnaná zrninová strava, oddych kŕdľa
Pelichanie — po hniezdnej sezóne; zvýš bielkoviny (vaječná zmes, zelené krmivo) a vápnik pre kvalitný nový šat
Celoročne: čerstvá pitná voda denne, sépiová kosť a grit trvalo, plytká kúpacia miska; v zime prístup do chráneného nepremŕzajúceho priestoru

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Stredne náročný klietkový a voliérový stehlík — stehlík čiernoprsý nie je typický druh pre úplného začiatočníka, no pre chovateľa so skúsenosťou so stehlíkmi (napríklad so stehlíkom čížavým) je vďačný. Vyžaduje priestrannú voliéru alebo veľkú letovú klietku, pestrú zrninovú stravu s pravidelným zeleným a poloklíčeným krmivom a v hniezdnej dobe pokoj a oddelenie párov (je teritoriálny). V zime potrebuje prístup do chráneného nepremŕzajúceho priestoru. Konkrétne chovateľské skúsenosti práve s týmto druhom sú v literatúre obmedzené — vychádzaj zo všeobecných návodov pre stehlíky rodu Spinus.
Priestor Pár: priestranná voliéra alebo veľká letová klietka, orientačne min. 1,5–2 m dĺžky pre intenzívny let, ešte lepšie vonkajšia voliéra (napr. od 2 × 1 × 2 m). Druh je veľmi pohyblivý a v prírode obratne visí pri vyzobávaní semien — vybav priestor vetvami rôznej hrúbky, prírodnými bidielkami, zeleňou a plytkou miskou na kúpanie. Drôtové rozstupy primerané drobnému vtákovi. Na hniezdenie drž jeden pár na voliéru — v hniezdnej dobe je teritoriálny a dva páry v jednom priestore sa znášajú zle. Ideálna je vonkajšia voliéra s krytou nepremŕzajúcou časťou pre zimné mesiace.
Deti v domácnosti Vhodný pre rodiny ako vták na pozorovanie a počúvanie spevu v priestrannej voliére. Stehlík čiernoprsý je čulý, pestro sfarbený a jeho samec pekne spieva — deti zaujme akrobatickým pohybom pri vyzobávaní semien a kontrastom čiernej kapucne samca so žltozeleným telom. Nie je určený na maznanie. Pravidlá pre deti: (1) vták nie je hračka — nenaháňaj ho, nepoklepávaj na klietku; (2) kŕmenie a sledovanie áno, chytanie do rúk nie; (3) po obsluhe voliéry umývanie rúk.
Hlučnosť Áno — stehlík čiernoprsý je stredne tichý spevavec. Jemný štebotavý spev samca a tiché kontaktné volania kŕdľa zvyčajne susedov nerušia. Pri chove viacerých jedincov vo voliére je zvuková kulisa o niečo výraznejšia, no stále príjemná.
Verdikt odborníka Stehlík čiernoprsý (Spinus notatus) je drobná zrnožravá pinka (10,2–12 cm, 10–14 g) z čeľade pinkovité (Fringillidae), patriaca do rodu Spinus, ktorý zahŕňa stehlíky a čížiky Nového i Starého sveta. Druh je výrazne pohlavne dvojtvárny: dospelý samec má lesklú sýtočiernu hlavu a hornú časť hrude (nápadná čierna „kapucňa”), ktorá ostro kontrastuje so žltozeleným až olivovým telom — chrbát je žltkasto olivovozelený, kostrec a podchvostie žlté, spodok tela sýtožltý a krídla i chvost sú prevažne čierne s nápadnými žltými poľami (žltý prúžok na krídle a žlté bázy letiek). Samica je celkovo matnejšia, žltej farby na krídlach a chvoste má podstatne menej a postráda úplnú čiernu kapucňu samca — hlavu má skôr olivovú; mláďatá sú olivové na vrchu tela, s plavými namiesto žltých kresieb na krídlach a špinavo bledožltým spodkom. Druh je domovom v boroviciovo-dubových a dubových horských lesoch Mexika a severnej Strednej Ameriky (Belize, Guatemala, Honduras, Salvádor, Nikaragua) zhruba od 600 do 3 100 m n. m., kde žije v pároch a menších kŕdľoch a potravu (najmä semená) hľadá vo všetkých úrovniach stromov i v bylinnej vrstve. Rozoznávajú sa tri poddruhy (notatus, forreri, oleaceus). V chove ide o obľúbeného, no menej bežného klietkového a voliérového stehlíka pre skúsenejšieho chovateľa: chová sa podobne ako stehlík čížavý (Spinus spinus) — zrninová zmes obohatená o slnečnicu, niger a najmä zelené a poloklíčené krmivo, pričom druh je v hniezdnej dobe teritoriálny, takže sa drží jeden pár na voliéru. Znáška býva spravidla 2 vajcia, presná dĺžka inkubácie a podrobnosti hniezdnej biológie tohto druhu však nie sú spoľahlivo overené. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) s veľmi rozsiahlym areálom; nie je zaradený v CITES. Konkrétne chovateľské skúsenosti práve s týmto druhom sú obmedzené, odporúčania sú extrapolované zo všeobecných návodov pre stehlíky rodu Spinus.

Prostredie a požiadavky

Voliéra alebo veľká letová klietka
Priestranná voliéra alebo veľká letová klietka (orientačne min. 1,5–2 m dĺžky pre intenzívny let), ešte lepšie vonkajšia voliéra; malá klietka je nevhodná na trvalý chov
Stehlík čiernoprsý je veľmi čulý a pohyblivý druh, ktorý sa potrebuje intenzívne preletieť a v prírode obratne visí pri vyzobávaní semien. Potrebuje priestor na let, vetvy rôznej hrúbky, prírodné bidielka, zeleň a plytkú misku na kúpanie. Ideálna je vonkajšia voliéra s krytou nepremŕzajúcou časťou pre zimu. V malej klietke trpí nedostatkom pohybu a nudí sa.
Spoločnosť a chov v páre/kŕdli
Mimo hniezdenia znášanlivý v menšom kŕdli; na hniezdenie však jeden pár na voliéru (teritoriálny)
Druh žije v pároch a menších kŕdľoch a mimo hniezdnej sezóny je znášanlivý. V hniezdnej dobe je však teritoriálny — podobne ako príbuzné stehlíky a kanáriky sa dva páry v jednom priestore znášajú zle. Na úspešné hniezdenie preto drž jeden pár na voliéru. Sólový chov dlhodobo nevyhovuje sociálnemu druhu.
Teplota
Mierne pásmo cez leto znesie vonku; v zime potrebuje chránený nepremŕzajúci priestor; neznáša dlhodobý mráz, prievan ani vlhko
Pochádza z horských, no subtropických oblastí Mexika a Strednej Ameriky (600–3 100 m). Cez teplejšiu časť roka mu vyhovuje vonkajšia voliéra, dlhodobý mráz, prievan a vlhko však netoleruje. Vonkajšia voliéra vyžaduje zateplenú nepremŕzajúcu úkrytovú časť a v najchladnejších mesiacoch temperovanie.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Malé miskovité hniezdo v zeleni/kríku alebo v hniezdnom košíčku; materiál — jemné trávy, korienky, vlákna, rastlinný páperník (presná hniezdna biológia druhu neoverená)
Podrobnosti hniezdnej biológie práve tohto druhu sú v dostupných zdrojoch obmedzené — udáva sa znáška spravidla 2 vajcia. Analógiou so stehlíkmi rodu Spinus stavia samica malé miskovité hniezdo z jemných tráv, korienkov, vlákien a rastlinného páperníka v hustej zeleni alebo kríku. V chove ponúkni husto zarastené kúty, vetvičky a hniezdne košíčky s dostatkom jemného materiálu. Kľúčový je pokoj — časté vyrušovanie vedie k opusteniu hniezda.
Kúpanie a hygiena
Plytká miska na kúpanie s dennou výmenou vody; suché a čisté prostredie
Druh sa rád kúpe — ponúkaj plytkú misku s čistou vodou a meň ju denne. Drobné zrnožravce sú náchylné na črevné parazity, preto je pravidelné čistenie misiek a podestielky, sucho a hygiena základom prevencie kokcidiózy, atoxoplazmózy a plesní (aspergilóza).
Svetlo a denný režim
Pravidelný cyklus svetla a tmy; dlhší deň a teplo stimulujú hniezdnu náladu
Stehlík čiernoprsý je denný vták s aktívnym kŕdľovým správaním. Potrebuje pravidelný cyklus svetla a tmy s dostatkom pokojného nočného odpočinku. Dlhší deň a teplo spolu s dostatkom zeleného a poloklíčeného krmiva stimulujú hniezdnu náladu; kratší deň a pokoj sú prirodzeným obdobím oddychu.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Orientačne jar–leto (presné mesiace pre tento druh neoverené)

V hniezdnej nálade samec spieva, dvorí a čulo sa pohybuje pred samicou. Hniezdenie stimulujú dlhší deň, teplo a dostatok zeleného a poloklíčeného krmiva. Druh je v tejto dobe teritoriálny — pár sa drží oddelene a dva páry v jednom priestore sa znášajú zle. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne okolo 1 roka (analógiou so stehlíkmi rodu Spinus; presné údaje neoverené).

Hniezdo a znáška
Zvyčajne 2 vajcia (zdroj: Wikipedia EN; ďalšie detaily druhu neoverené)

Samica stavia malé miskovité hniezdo z jemných tráv, korienkov, vlákien a rastlinného páperníka v hustej zeleni, kríku alebo v ponúknutom hniezdnom košíčku. Znáška býva spravidla 2 vajcia. Podrobnosti (presná veľkosť znášky pri jednotlivých poddruhoch, vzhľad vajec) pre tento druh nie sú spoľahlivo overené. Hniezdo nekontroluj zbytočne — pri vyrušení môže pár znášku opustiť.

Inkubácia
Presná dĺžka pre tento druh neoverená; analógiou so stehlíkmi približne 12–14 dní

Na vajíčkach sedí pravdepodobne prevažne samica, ktorú samec v tomto období prikrmuje (typické pre stehlíky rodu Spinus). Presné trvanie inkubácie pre Spinus notatus nie je v dostupných zdrojoch overené — pri príbuzných stehlíkoch trvá približne 12–14 dní. V tomto období je kľúčový pokoj a dostatok kvalitného krmiva pre pár.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Kŕmia rodičia; zelené a poloklíčené krmivo a živočíšna bielkovina nevyhnutné

Mláďatá sa liahnu holé a slepé. Stehlíky kŕmia mláďatá rozmočenými/poloklíčenými semenami, zeleným krmivom a drobnou živočíšnou bielkovinou — preto v tomto období ponúkni polozrelé „mliečne” semená tráv, naklíčené semená a vaječnú zmes. Bez dostatku kvalitnej výživnej potravy rodičia mláďatá nedokŕmia. Presný priebeh kŕmenia práve tohto druhu nie je podrobne zdokumentovaný.

Vyletenie a vývoj mláďat
Presné údaje o vyletení pre tento druh neoverené

Presná dĺžka hniezdneho vývoja a vek vyletenia pre tento druh nie sú v dostupných zdrojoch overené. Juvenilné jedince sú celkovo olivové na vrchu tela, s plavými (nažltlobiele) namiesto žltých kresieb na krídlach a so špinavo bledožltým spodkom — chýba im výrazná žltá a u mladých samcov ešte aj plná čierna kapucňa. Dospelý šat (vrátane čiernej hlavy samca) nadobúdajú postupným pelichaním. Rodičia mláďatá po vyletení ešte istý čas dokrmujú.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne okolo 1 roka — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou so stehlíkmi rodu Spinus sa odhaduje približne na 1 rok. Mladé samce dosahujú plnú čiernu kapucňu a sýte žlté partie postupne, pelichaním do dospelého šatu.

Ochočenie a kontakt

4 Trvanie: Aklimatizácia na chovateľa trvá niekoľko týždňov; vták si zvykne na pravidelnú obsluhu a prestane panikáriť. Skutočné ochočenie na ruku nie je cieľom — ide o vták primárne na pozorovanie a počúvanie spevu vo voliére.

Stehlík čiernoprsý je plachý, ale čulý a zvedavý kŕdľový druh — pri pravidelnom kŕmení a kľudnom zaobchádzaní si na prítomnosť chovateľa postupne zvyká a prestáva panikáriť. Nie je to vták na ruku — manipulácia ho stresuje a chytaniu sa bráni. Kľúč k dôvere: pravidelné kŕmenie v rovnaký čas, ponúkanie obľúbeného krmiva (niger, slnečnica, polozrelé semená tráv), pokojný a pomalý pohyb pri voliére a chov v páre alebo menšom kŕdli, ktorý vtákom dáva istotu. Mimo hniezdnej sezóny je znášanlivejší, v hniezdnej dobe drž jeden pár oddelene.

1

Po prevoze nechaj pár alebo kŕdeľ 2–3 týždne v pokoji aklimatizovať v tichom prostredí — nepresúvaj voliéru, minimalizuj vyrušovanie

2

Pohybuj sa pri voliére pokojne a pomaly — náhle pohyby a hlasné zvuky plašia drobné stehlíky viac než pokojné zaobchádzanie

3

Kŕm v rovnaký čas a ponúkaj obľúbené krmivo (niger, slnečnica, polozrelé semená tráv) — vták si spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou

4

Nechytaj vtáka do rúk bez nevyhnutného dôvodu — stres z chytania spomaľuje aklimatizáciu; chovaj druh v páre alebo kŕdli, ktorý mu dáva pocit bezpečia

Cena a kde kúpiť

presné údaje neoverené — orientačne 40–120 EUR za kus u špecialistov na stehlíky a exotické zrnožravce

Stehlík čiernoprsý je v SR a ČR menej bežný klietkový stehlík, dostupný skôr u špecialistov na stehlíky (Carduelinae) a exotické zrnožravce. Druh nie je zaradený v CITES, takže nákup v rámci EÚ nevyžaduje špeciálne povolenia CITES, no chov nie je masovo rozšírený a ponuky sa objavujú skôr príležitostne. Orientačná cena sa odhaduje na 40–120 EUR za kus (analógiou s inými drobnými stehlíkmi rodu Spinus na bazos.sk a nemeckých/holandských platformách). Presné aktuálne trhové ceny pre SR/ČR sa nepodarilo overiť z verejných inzerátov. Pred kúpou kontaktuj chovateľov stehlíkov v rámci SZCH alebo európskych spolkov (napr. COM); vždy over legálny pôvod (doklady od chovateľa/dovozu) a preferuj krúžkované voliérovo odchované jedince.

Špecialistov na stehlíky (Carduelinae) a exotické zrnožravce v SR/ČR, Nemecku, Holandsku a Belgicku — voliérovo odchované, krúžkované jedince s dokladmi o pôvode
Chovateľské burzy a výstavy exotického vtáctva (ZO SZCH, ČSCH, COM-affiliated clubs) — možnosť porovnania a odborného poradenstva o chove stehlíkov
Inzertné servery iFauna.cz, Bazos.sk, Vogelmarkt.de — over vek, pôvod, krúžok a doklady; vypýtaj si informácie o doterajšej strave a prostredí
Na čo si dať pozor Stehlík čiernoprsý je v chove menej bežný — ponuky sú sporadické. Výhodou je jednoznačný pohlavný dimorfizmus: dospelý samec má lesklú čiernu hlavu a hornú hruď, samica je matnejšia, bez úplnej čiernej kapucne a s menším podielom žltej na krídlach a chvoste — pohlavie teda spoznáš spoľahlivo aj bez DNA-testu (u mladých vtákov pred prepelichaním do dospelého šatu je to ťažšie). Kúp vždy aspoň pár. Vyberaj aktívneho vtáka s hladkým priliehavým perím, jasnými očami a čistým okolím kloaky. Pred kúpou si over legálny pôvod (doklady, krúžok) a podmienky doterajšieho chovu — druh potrebuje zrninovú stravu so zeleným krmivom a priestrannú voliéru.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Stehlík čiernoprsý 10,2–12 cm Stehlík čížavý 11–12,5 cm Stehlík magellanský 10–14 cm Čížik smrekový / píniový 11–14 cm Stehlík čiernohlavý 11–13 cm
Stehlík čiernoprsý Stehlík čížavý (Spinus spinus) Stehlík magellanský (Spinus magellanicus) Čížik smrekový / píniový (Spinus pinus) Stehlík čiernohlavý (Spinus atriceps)
Dĺžka10,2–12 cm11–12,5 cm10–14 cm11–14 cm11–13 cm
Váha10–14 g10–18 g11–13 g12–18 gcca 12–15 g
Dožitiecca 8–12 r (max. ~10 r udávané, orientačne)cca 8–14 rcca 8–12 rcca 6–10 rcca 8–12 r
Hlučnosť4/53/54/54/54/5
Stav IUCNIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaSamec: lesklá čierna hlava a horná hruď, žltozelené telo, žlté pole na čiernych krídlach a chvoste; samica matnejšia, menej žltej a bez úplnej čiernej kapucne — výrazný pohlavný dimorfizmusSamec žltozelený s čiernym temenom a čiernou bradou, žltý kostrec a krídlové pole; samica sivozelenkastá, prúžkovaná, bez čierneho temena — európsky príbuzný s podobným chovomSamec s celou čiernou hlavou (kapucňou) a žltým telom, čierne krídla so žltým poľom; samica bez čiernej kapucne, matnejšia — juhoamerický obľúbený voliérový stehlík, často hybridizovaný s kanárikmiNenápadný hnedo prúžkovaný stehlík s jemnými žltými poľami na krídlach a chvoste, bez čiernej kapucne; pohlavia si veľmi podobné — severoamerický druh kontrastujúci s nápadným samcom ciernoprséhoTmavozelený stehlík s čiernym čelom, temenom a bradou (čierna obmedzená na vrch hlavy a bradu, nie celá kapucňa s hruďou), krídla a chvost čierne so žltozelenými okrajmi; pohlavný dimorfizmus menej kontrastný
AreálMexiko a severná Stredná Amerika (Belize, Guatemala, Honduras, Salvádor, Nikaragua) — boroviciovo-dubové horské lesy 600–3 100 m; zrnožravý stehlík, menej bežný v choveEuroázia (vrátane SR) — ihličnaté a zmiešané lesy; bežný, často chovaný klietkový stehlík, vzor pre kŕmenie stehlíka čiernoprséhoVeľká časť Južnej Ameriky — otvorené a okrajové biotopy; jeden z najpopulárnejších klietkových stehlíkov, podobne čierna kapucňa samca ako u ciernoprséhoSeverná Amerika — ihličnaté lesy; výrazne kočovný, kŕdľový zrnožravec, vzhľadovo nenápadnejší než stehlík čiernoprsýJuhovýchodné Chiapas (Mexiko) a západná Guatemala vo vysokých horách (cca 1 600–3 500 m) — sympatrický stredoamerický príbuzný; čierna len na temene a brade, nie na hrudi ako u čiernoprsého

Choroby a prevencia

Kokcidióza a črevné parazity (atoxoplazmóza, hlísty)
vysoká

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, apatia, slabosť

Stehlíky a drobné zrnožravce sú obzvlášť náchylné na kokcídie a atoxoplazmózu — najmä v hustejšie obsadených voliérach a pri vlhkej podestielke. Atoxoplazmóza („going light”) býva u mladých stehlíkov často smrteľná. Prevencia: dôsledná hygiena voliéry a misiek, sucho, čerstvé krmivo, pravidelná koprologická kontrola trusu a karanténa nových vtákov 2–4 týždne. Liečba cielenými antiparazitikami patrí do rúk aviárneho veterinára.

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, zmena hlasu, letargia, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého zrna, vlhkej podestielky alebo zatuchnutého krmiva. Stehlíky kŕmené olejnatými semenami sú citlivé na nekvalitné, navlhnuté zrno. Prevencia: čerstvé, suché krmivo zo spoľahlivého zdroja, hygienická a dobre vetraná voliéra, suchá podestielka. Liečba antifungálnymi liekmi je dlhá a patrí aviárnemu veterinárovi.

Obezita a stučnenie pečene (lipidóza)
stredná

Príznaky: Nadváha, znížená aktivita, dýchavičnosť pri námahe, matné perie, zhoršená plodnosť

Nadbytok olejnatých semien (slnečnica, niger) a málo pohybu vedie u stehlíkov k obezite a stučneniu pečene. Prevencia: dávkuj slnečnicu a niger s mierou, základ tvor zrninovou zmesou a zeleným krmivom, zabezpeč priestor na intenzívny let. Diagnostiku a úpravu kondície konzultuj s aviárnym veterinárom.

Zadržanie vajca (egg binding) u samíc
vysoká

Príznaky: Samica nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch okolo kloaky

Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav. Najčastejší pri nedostatku vápnika, chlade alebo u príliš mladých samíc. Pomáha teplo, vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: vápnik a vitamín D3 v hniezdnej perióde, sépiová kosť trvalo k dispozícii, teplé prostredie a kondične pripravené samice.

Podchladenie a respiračné infekcie
stredná

Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, nechutenstvo, sťažené dýchanie, výtok z nozdier

Druh pochádza z horských, no subtropických oblastí — netoleruje dlhodobý mráz, prievan ani vlhko. V zime potrebuje prístup do chráneného nepremŕzajúceho priestoru. Prievan a vlhko zvyšujú riziko nasadajúcich bakteriálnych a plesňových infekcií dýchacích ciest. Prevencia: zateplená bezprievanová úkrytová časť voliéry, sucho a temperovanie v chladných mesiacoch.

Prevencia Stehlík čiernoprsý je pri správnej starostlivosti odolný klietkový stehlík. Zdravie stojí na štyroch pilieroch: (1) Vyvážená zrnožravá strava — kvalitná zrninová zmes, slnečnica a niger s mierou a dostatok zeleného a poloklíčeného krmiva; nadbytok olejnatých semien vedie k obezite a stučneniu pečene. (2) Hygiena a prevencia parazitov — stehlíky sú náchylné na kokcídie a atoxoplazmózu, preto denná výmena vody, pravidelné čistenie misiek, suchá podestielka a koprologická kontrola trusu. (3) Karanténa nových vtákov 2–4 týždne. (4) Teplo a sucho v zime — druh neznáša mráz, prievan ani vlhko, potrebuje chránený nepremŕzajúci priestor. Pri každom príznaku choroby (riedky trus, ťažké dýchanie, apatia, chudnutie) bez odkladu vyhľadaj aviárneho veterinára.

Zaujímavosti

1

Čierna kapucňa ako vizitka samca — najnápadnejším znakom druhu je u dospelého samca lesklá sýtočierna hlava a horná časť hrude, ktorá ostro kontrastuje so žltozeleným telom a žltými poľami na čiernych krídlach a chvoste. Práve tento kontrast robí samca veľmi atraktívnym voliérovým vtákom a zároveň umožňuje spoľahlivo rozlíšiť pohlavie.

2

Jednoznačný pohlavný dimorfizmus — na rozdiel od mnohých mäkkozobov sa samec a samica stehlíka čiernoprsého dajú rozlíšiť na prvý pohľad: samica je matnejšia, žltej farby na krídlach a chvoste má podstatne menej a postráda úplnú čiernu kapucňu, hlavu má skôr olivovú. Určenie pohlavia preto u dospelých vtákov nevyžaduje DNA-test.

3

Zrnožravec, nie mäkkozob — stehlík čiernoprsý je granivor: v prírode tvoria základ jeho stravy semená bylín, tráv a burín (púpava, bodliaky, lobody), doplnené pri odchove mláďat zeleným krmivom a drobnou živočíšnou bielkovinou. Vo voliére preto vyžaduje zrninovú zmes, slnečnicu, niger a najmä zelené a poloklíčené krmivo.

4

Akrobat v korunách — druh je veľmi čulý a obratný: potravu hľadá vo všetkých úrovniach stromov aj v bylinnej vrstve a pri vyzobávaní semien dokáže visieť na tenkých vetvičkách hlavou dolu, podobne ako iné stehlíky a sýkorky. Preto potrebuje priestor na intenzívny let a vetvy na šplhanie.

5

Tri poddruhy naprieč areálom — rozoznávajú sa S. n. notatus (východné a stredné Mexiko, severná Guatemala), S. n. forreri (západné Mexiko; väčší, vrch tela menej žltý a viac olivový) a S. n. oleaceus (Belize až severná Nikaragua; o niečo menší, vrch tela výrazne menej žltozelený). Poddruhy sa líšia najmä mierou žltej a celkovou veľkosťou.

6

Taxonomická história v rode Carduelis — druh bol pôvodne opísaný ako Carduelis notata (Du Bus de Gisignies, 1847) s typovou lokalitou Jalapa (Xalapa) vo Veracruze v Mexiku a do rodu Spinus bol zaradený neskôr. Staršie zdroje preto stále uvádzajú mená Carduelis notata, Sporagra notata či Chrysomitris notata — ide o ten istý druh.

7

Príbuzný kanárikov a čížikov — patrí do rodu Spinus, ktorý zahŕňa stehlíky a čížiky Nového i Starého sveta a je blízko príbuzný kanárikom. Vďaka tomu sa chová a kŕmi veľmi podobne ako stehlík čížavý (Spinus spinus) a v hniezdnej dobe sa správa teritoriálne ako kanáriky — jeden pár na voliéru.

8

Horský druh širokého areálu — obýva boroviciovo-dubové a dubové horské lesy Mexika a severnej Strednej Ameriky vo výškach približne 600–3 100 m n. m. a vyhľadáva aj otvorenejšie sekundárne biotopy (mladé lesy, zaburinené polia, kávové plantáže). Vďaka veľmi rozsiahlemu areálu a schopnosti využívať sekundárne biotopy ho IUCN hodnotí ako najmenej ohrozený (LC).

9

Príjemný, no tichší spevavec — spev samca je opisovaný ako pestrý, rýchly, cinkavý a štebotavý zhluk tónov s nosovými a kovovými prvkami. V porovnaní s hlučnými mäkkozobmi či papagájmi je výrazne tichší a bežne neruší susedov, čo z neho robí vhodný druh aj do pokojnejšieho prostredia.

Taxonomická klasifikácia

species Stehlík čiernoprsý (Spinus notatus)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Fringillidae (pinkovité)
Rod Spinus Koch, 1816
Druh Spinus notatus (Du Bus de Gisignies, 1847)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — stredoamerický exotický druh, chovaný v zajatí ako klietkový a voliérový stehlík (zrnožravec)
Poddruhy Rozoznávajú sa tri poddruhy: S. n. notatus (východné a stredné Mexiko, severná Guatemala — nominátny), S. n. forreri (západné Mexiko, od Sonory a Chihuahuy na juh po Guerrero; väčší, vrch tela menej žltý a viac olivový), S. n. oleaceus (Belize, Honduras, Salvádor, Nikaragua; o niečo menší, vrch tela výrazne menej žltozelený, spodok špinavo zelenožltý). Druh bol pôvodne opísaný v rode Carduelis (Carduelis notata) a do rodu Spinus bol zaradený neskôr; staršie zdroje preto uvádzajú mená Carduelis notata, Sporagra notata či Chrysomitris notata. Typová lokalita: Mexiko, Jalapa (Xalapa), Veracruz. Typový autor: Du Bus de Gisignies, 1847.
Avibase_ID 47188991726D11B3

? Často kladené otázky

Rozdiel je výrazný a viditeľný na prvý pohľad. Dospelý samec má lesklú sýtočiernu hlavu a hornú časť hrude (čierna „kapucňa”), ktorá ostro kontrastuje so žltozeleným telom a žltými poľami na čiernych krídlach a chvoste. Samica je celkovo matnejšia, žltej farby na krídlach a chvoste má podstatne menej a postráda úplnú čiernu kapucňu — hlavu má skôr olivovú. Vďaka tomu sa pohlavie u dospelých vtákov dá určiť spoľahlivo bez DNA-testu. Mladé vtáky sú olivové a plnú kresbu nadobúdajú až pelichaním do dospelého šatu.

Áno, je to zrnožravec (granivor). V prírode tvoria základ jeho stravy semená bylín, tráv a burín (púpava, bodliaky, lobody, kapustovité), ktoré hľadá v korunách stromov aj v bylinnej vrstve. Vo voliére je základom zrninová zmes pre drobné exoty/stehlíky (proso, ovos, lesknica, repka), dopĺňaná slnečnicou a nigerom (s mierou) a najmä zeleným a poloklíčeným krmivom. Pri odchove mláďat sú nevyhnutné polozrelé „mliečne” semená tráv, naklíčené semená a drobná živočíšna bielkovina (vaječná zmes, hmyz).

Nie je výrazne hlučný. Samec vydáva príjemný, rýchly štebotavý spev s nosovými a kovovými prvkami a kŕdeľ sa medzi sebou ticho dovoláva. Hlasitosť je výrazne nižšia než u hlučných mäkkozobov či papagájov a bežne susedov neruší. Pri chove viacerých jedincov vo voliére je zvuková kulisa o niečo výraznejšia, no stále príjemná — druh je vhodný aj do pokojnejšieho prostredia.

Na trvalý chov nie — potrebuje priestor na let. Stehlík čiernoprsý je veľmi čulý a pohyblivý druh, ktorý v prírode obratne visí pri vyzobávaní semien a veľa lieta. Vyžaduje priestrannú voliéru alebo veľkú letovú klietku (orientačne min. 1,5–2 m dĺžky), ešte lepšie vonkajšiu voliéru s vetvami a zeleňou. V malej klietke trpí nedostatkom pohybu a nudí sa. Malú klietku použi len dočasne pri premiestnení alebo karanténe.

Stehlík čiernoprsý nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES — nákup, predaj a chov v rámci EÚ nie sú obmedzené špeciálnymi povoleniami CITES. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR). Pri dovoze z EÚ či tretích krajín platia všeobecné veterinárne a TRACES/EU-nariadenia. Pri nákupe vždy over legálny pôvod (doklady od chovateľa alebo dovozu) a preferuj krúžkované voliérovo odchované jedince.

Znáška býva spravidla 2 vajcia (zdroj: Wikipedia EN). Presná dĺžka inkubácie a ďalšie podrobnosti hniezdnej biológie práve tohto druhu nie sú spoľahlivo overené — analógiou so stehlíkmi rodu Spinus trvá inkubácia približne 12–14 dní a na vajciach sedí prevažne samica, ktorú samec prikrmuje (uvádzame ako orientačné, nie druh-špecifické). Druh je v hniezdnej dobe teritoriálny, preto drž jeden pár na voliéru a zabezpeč pokoj.

Presné overené údaje o dožití tohto konkrétneho druhu sú obmedzené — uvádzaná maximálna dĺžka života je okolo 10 rokov. Drobné stehlíky rodu Spinus sa vo voliérach pri správnej starostlivosti bežne dožívajú orientačne 8–12 rokov. Kľúčom k dlhému životu je priestranná voliéra na let, vyvážená zrnožravá strava (slnečnica a niger s mierou), dôsledná hygiena ako prevencia kokcidiózy a atoxoplazmózy a chránený nepremŕzajúci priestor v zime.

ZDROJ: Avibase (Spinus notatus, ID 47188991726D11B3, SK názov stehlík čiernoprsý, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=47188991726D11B3 a https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=471889

 Video — Stehlík čiernoprsý

Stehlík čiernoprsý (Spinus notatus) — video o speve a chove

 Cudzie názvy

Anglicky:   Black-headed Siskin, Česky:   čížek černohlavý, Nemecky:   Schwarzbrustzeisig, Španielsky:   Jilguero Cabecinegro, Francúzsky:   Tarin à tête noire, Taliansky:   Lucherino testanera, Holandsky:   Zwartkopsijs, Portugalsky:   Pintassilgo-de-cabeça-preta, Poľsky:   czyż czarnogłowy, Maďarsky:   presné údaje neoverené, Rusky:   Черноголовый чиж, Latinsky:   Spinus notatus (Du Bus de Gisignies, 1847)