Fringillidae (pinkovité)
Stehlík borovicový patrí medzi družných štebotavých spevákov — jeho hlas tvorí rýchly zvonivý štebot zložený z cvrlikavých a bzučavých tónov, ktorý v kŕdli takmer neutícha. Najcharakteristickejší je stúpajúci chrapľavý bzučivý „zríííí“ (zreeee), ktorým druh prezrádza svoju prítomnosť aj v korunách stromov. Samec pridáva pri toku predĺžené piskľavé „zvíííí“ tóny, samica má nižšie chrapľavé volanie. V rozlete vydáva každým úderom krídla krátke „zví“. Hlas je drobný a zvonivý, nie prenikavý — druh nenapodobňuje ľudskú reč, jeho repertoár je vrodený.
Hniezdne obdobie je premenlivé a načasované k dostatku semien — vrcholí v máji až júli, no pri irrupciách môže druh zahniezdiť aj mimo bežného areálu. Samec spieva, predvádza tokový let s pomalými údermi krídel a kŕmi samicu. Druh je monogamný; niekedy hniezdi v voľných kolóniách. Pohlavnú dospelosť dosahuje už v prvom roku života a hniezdi nasledujúcu jar.
Samica stavia plytké miskovité hniezdo (cup nest) z tenkých vetvičiek, korienkov, tráv a machu, vystlané jemným perím a srsťou, dobre ukryté na vodorovnej vetve stromu (najčastejšie ihličnana). Hniezdo býva často hrubo zateplené proti chladu. Znáša zvyčajne 3–4 vajcia (rozsah 2–5), bledozelené s tmavými škvrnkami. Hniezdo nekontroluj — pri vyrušení môže pár znášku opustiť.
Na vajíčkach sedí takmer nepretržite samica, ktorú samec medzitým kŕmi (privára sa k nej každých približne 30–60 minút). Inkubácia trvá približne 13 dní. V tomto období je kľúčový pokoj, teplo v hniezde (samica vajcia opúšťa len zriedka) a dostatok semennej potravy pre kŕmiaceho samca.
Mláďatá sa liahnu holé a slepé — najprv ich kŕmi prevažne samec (samica ostáva zahrievať mladé), neskôr kŕmia obaja rodičia. V strave mláďat je popri natrávených semenách dôležitý aj hmyz (vošky a iné bezstavovce) ako zdroj bielkovín. Mláďatá rastú rýchlo.
Mláďatá vyletujú približne v 15 dňoch veku a samostatnosti dosahujú spravidla okolo 21. dňa, pričom ich rodičia ešte istý čas dokrmujú. Juvenilné jedince majú krátko pred jesennou migráciou žltkasto-okrový nádych na spodine tela a žltkavé krídlové pásy, ktoré neskôr vyblednú do dospelého škvrnitého šatu.
Stehlík borovicový dosahuje pohlavnú dospelosť rýchlo — už v prvom roku života a hniezdi nasledujúcu jarnú sezónu. Mladé vtáky tak môžu mať vlastné potomstvo už v roku po vyliahnutí, čo je typické pre drobné pinky tejto skupiny.
Stehlík borovicový je družný, ale plachý kŕdľový druh — pri pravidelnom kŕmení a kľudnom zaobchádzaní si na prítomnosť chovateľa postupne zvyká a prestáva panikáriť. Nie je to vták na ruku — manipulácia ho stresuje a chytaniu sa bráni. Zaujímavosťou je, že v prírode býva pri kŕmidlách prekvapivo dôverčivý voči ľuďom. Kľúč k pokoju v chove: pravidelné kŕmenie v rovnaký čas, pokojný a pomalý pohyb pri voliére a chov vo viacčlennom kŕdli, ktorý vtákom dáva istotu.
Po prevoze nechaj pár alebo kŕdeľ 2–3 týždne v pokoji aklimatizovať v tichom prostredí — nepresúvaj voliéru, minimalizuj vyrušovanie
Pohybuj sa pri voliére pokojne a pomaly — náhle pohyby a hlasné zvuky plašia drobné pinky viac ako pokojné druhy
Kŕm v rovnaký čas a ponúkaj obľúbené semená (nyjer, drobná slnečnica) — vták si spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou
Nechytaj vtáka do rúk bez nevyhnutného dôvodu — stres z chytania spomaľuje aklimatizáciu; chovaj druh v kŕdli, ktorý mu dáva pocit bezpečia
Stehlík borovicový je v SR a ČR mimoriadne vzácny a prakticky nedostupný voliérový pinkovec. Ide o severoamerický druh, ktorý sa v zajatí takmer nechová — v Severnej Amerike je chov spevavcov silne regulovaný a v Európe sa objavuje len celkom ojedinele u špecialistov na pinky a čížiky. Druh nie je zaradený v CITES, takže nákup v rámci EÚ nevyžaduje špeciálne povolenia CITES, no reálna ponuka je takmer nulová. Presné aktuálne trhové ceny pre SR/ČR sa nepodarilo overiť z verejných inzerátov — orientačne (analógiou s inými drobnými čížikmi rodu Spinus) by sa cena mohla pohybovať okolo 40–90 EUR za kus, ak by bol vôbec k dispozícii. Pred kúpou over legálny pôvod (doklady, voliérový odchov v EÚ) a preferuj krúžkované jedince; dovoz odchytených vtákov z Ameriky je nereálny a nelegálny.
| Stehlík borovicový | Čížik lesný (Spinus spinus) | Čížik menší (Spinus psaltria) | Čížik kapucňový (Spinus cucullatus) | Čížik žltobruchý (Spinus xanthogastrus) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 11–14 cm | 11–12,5 cm | 9–11 cm | 11–13 cm | 10–11,5 cm |
| Váha | 12–18 g | 10–18 g | 6–11,5 g | 10–14 g | cca 11–14 g |
| Dožitie | cca 9 r v prírode (v zajatí neoverené) | cca 8–12 r | cca 5–7 r | cca 8–12 r | cca 6–10 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 2/5 | 2/5 | 3/5 | 3/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN EN, CITES I | IUCN LC, bez CITES |
| Povaha | Celé telo hnedasté a husto pozdĺžne škvrnité so žltými lemami na letkách a po bokoch chvosta; žltý pás cez krídlo viditeľný najmä v rozlete; veľmi slabý dimorfizmus (samec o niečo žltší) | Zelenožltý, samec s čiernym temenom a žltými páskami na krídlach; samica matnejšia, sivozelenkavá a viac škvrnitá | Samec: tmavé (čierne al. zeleno-čierne) temeno a chrbát, sýtožlté bruško, biela škvrna na krídle; samica matnejšia bez čierneho temena | Samec: žiarivo červené telo s čiernou hlavou/kapucňou a čiernymi krídlami; samica sivá s červenkavým nádychom | Samec: čierna hlava, prsia a chrbát s ostro ohraničeným sýtožltým bruchom a žltými škvrnami v krídle; samica olivovozelená |
| Areál | Boreálna Kanada, Aljaška a hory západu USA, v zime irrupčne po stredné Mexiko — ihličnaté a zmiešané lesy; družný irrupčný zrnožravec, mimoriadne náchylný na salmonelózu na kŕmidlách | Európa a Ázia — eurázijský náprotivok stehlíka borovicového; živý, družný, obľúbený voliérový spevák a na kríženie s kanárikom (na rozdiel od siskina je výrazne žltozelený, nie hnedo škvrnitý) | Juhozápad USA cez Strednú Ameriku po severozápad Južnej Ameriky — menší a žltší než stehlík borovicový (siskin je celý hnedo škvrnitý bez žltého bruška); spev s napodobeninami iných vtákov | Severná Južná Amerika (Venezuela a okolie) — ohrozený červený čížik cenený na prenos červenej farby do kanárikov; na rozdiel od nenápadného hnedého siskina je nápadne sfarbený a prísne chránený (CITES I) | Horské lesy od Kostariky po Bolíviu (And) — juhoamerický čierno-žltý čížik; na rozdiel od hnedo škvrnitého siskina má kontrastné čierno-žlté sfarbenie samca |
Príznaky: Nahrbený apatický vták s napuchnutým perím, ospalosť, nechutenstvo, riedky trus, sedenie pri kŕmidle, náhly úhyn (často do 24 hodín)
Stehlík borovicový je medzi pinkami mimoriadne náchylný na salmonelózu — pri zhlukoch na kŕmidlách a zdrojoch potravy spôsobuje hromadné úhyny a bola opakovane doložená pri masových úhynoch v Severnej Amerike (aj prenos na človeka). Baktéria sa množí na navlhnutom krmive znečistenom trusom. Prevencia: časté čistenie a dezinfekcia krmidiel a napájačiek, suché krmivo, viac kŕmnych miest aby sa vtáky nezhlukovali, okamžité odstránenie uhynutých jedincov a karanténa. Liečba patrí do rúk aviárneho veterinára; po obsluhe vždy umývaj ruky (zoonóza).
Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena hlasu
Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva, vlhkej podestielky alebo zatuchnutých semien. Prevencia: čerstvé, suché krmivo z overeného zdroja, hygienická a dobre vetraná voliéra, suchá podestielka. Liečba antifungálnymi liekmi je dlhá a patrí do rúk aviárneho veterinára.
Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť
Pinky chované vo voliére sú náchylné na črevné parazity (kokcídie, hlísty). Prevencia: hygiena voliéry a kŕmnych misiek, čistá pitná voda, pravidelná koprologická kontrola trusu. Liečba cielenými antiparazitikami podľa nálezu pod dohľadom veterinára; nové vtáky drž v karanténe 2–4 týždne.
Príznaky: Samica nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch okolo kloaky
Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav. Najčastejší pri nedostatku vápnika, chlade alebo u príliš mladých samíc. Pomáha teplo, vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: vápnik a vitamín D3 v hniezdnej perióde, sépiová kosť trvalo k dispozícii, teplé prostredie.
Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, nechutenstvo, sťažené dýchanie
Hoci druh pochádza z boreálnych oblastí a chlad znáša dobre, vo voliére mu škodí najmä kombinácia mrazu s vlhkom a prievanom, ktorá zvyšuje riziko nasadajúcich bakteriálnych a plesňových infekcií. Prevencia: suchá bezprievanová úkrytová časť voliéry, prístup do chráneného nezamŕzajúceho priestoru v najtuhších mrazoch, sucho.
Majster maskovaného žltého zafarbenia — v pokoji pôsobí stehlík borovicový ako nenápadný hnedastý škvrnitý vrabec, no v rozlete sa zrazu zableskne žltý pás cez krídlo a žlté tóny pri báze chvosta. Práve toto skryté žlté zafarbenie ho odlišuje od iných drobných škvrnitých piniek a prekvapí pozorovateľa pri každom vzlietnutí kŕdľa.
Irrupčný tulák — na rozdiel od stálych druhov sa stehlík borovicový nepravidelne a často masovo presúva. V rokoch, keď v boreálnych lesoch zlyhá úroda semien ihličnanov (najmä smreka), sa kŕdle vyrojia ďaleko na juh až do stredného Mexika; v iných rokoch ich tam takmer niet. Najväčšia zaznamenaná irrupcia v histórii zasiahla južnú Kanadu a veľkú časť USA.
Smutný rekordér úhynov na kŕmidlách — medzi pinkami je stehlík borovicový mimoriadne náchylný na salmonelózu. Keď sa v irrupčných rokoch tisíce vtákov nahromadia na kŕmidlách, choroba sa rýchlo šíri a spôsobuje hromadné úhyny (vták často hynie do 24 hodín). Ornitologické organizácie preto v takých rokoch vyzývajú na dôslednú hygienu, prípadne dočasné odstránenie kŕmidiel.
Zásobáreň v hrvoli — drobné telo siskina dokáže prečkať mrazivé boreálne noci vďaka schopnosti uložiť si v hrvoli (rozšírení pažeráka) až okolo 10 % svojej telesnej hmotnosti v semenách na noc. Spolu so zrýchleným metabolizmom mu to pomáha prežiť aj teploty hlboko pod bodom mrazu.
Veľmi slabý pohlavný dimorfizmus — samec a samica sú sfarbením takmer zhodní; obe pohlavia sú hnedasté a husto škvrnité so žltými lemami v krídlach. Samec má v priemere len o niečo viac žltej (najmä v krídlovom páse). Spoľahlivé určenie pohlavia v chove preto najčastejšie vyžaduje DNA-sexovanie.
Zrnožravec s akrobatickým štýlom — stehlík borovicový obratne šplhá po tenkých vetvičkách a visí hlavou dole ako sýkorka, aby sa dostal k semenám v šiškách a jahnedách jelše a brezy. Jeho štíhlejší, ostrejší zobák než u iných piniek je prispôsobený na vyberanie drobných semien.
Kríženec s kanárikom — siskiny (čížiky a stehlíky rodu Spinus) sa ochotne krížia s kanárikom domácim; samce niektorých druhov sa v avikultúre využívali na prenos farby do kanárikov. Práve to robí skupinu zaujímavou pre chovateľov, hoci samotný stehlík borovicový sa v zajatí chová len veľmi vzácne.
Dôverčivý k ľuďom pri kŕmidlách — napriek tomu, že vo voliére je plachý, v prírode býva stehlík borovicový pri kŕmidlách prekvapivo krotký a nechá človeka prísť blízko. V irrupčných rokoch sa kŕdle siskinov stávajú jednou z najhojnejších návštev záhradných kŕmidiel s nyjerom a slnečnicou.
Z rodu Spinus — príbuzný čížikov — patrí do toho istého rodu ako čížik lesný (Spinus spinus), čížik kapucňový (Spinus cucullatus) a čížik menší (Spinus psaltria). So skupinou zdieľa drobné telo, družné kŕdľové správanie, zrnožravosť s obľubou drobných olejnatých semien a štebotavý spev s bzučivými tónmi.
Nie — stehlík borovicový nie je vhodný pre trvalý chov v malej klietke. Je to veľmi aktívny akrobatický pinkovec, ktorý celý deň šplhá po vetvičkách, visí hlavou dole a neúnavne sa presúva v kŕdli. Vyžaduje priestrannú voliéru (orientačne min. 2 × 1 × 2 m pre pár) s množstvom prírodných konárov, vetvičiek a viacerými kŕmnymi miestami. V tesnom priestore trpí nedostatkom pohybu a nudí sa. V klietke ho možno umiestniť len dočasne pri premiestnení alebo karanténe.
Áno, je to zrnožravec (granivor) s obľubou drobných olejnatých semien. V prírode tvoria základ jeho stravy semená ihličnanov (najmä smrek), bodliakov a iných astrovitých, jelše a brezy, doplnené hmyzom (vošky, pavúky) najmä pri odchove mláďat. Vo voliére podávaj kvalitnú zrninovú zmes pre pinky a kanáriky s prosom, nyjerom (nigerové semeno) a drobnou slnečnicou, doplnenú zeleným krmivom a naklíčenými semenami. Ochotne navštevuje aj záhradné kŕmidlá s nyjerom a slnečnicou.
Je stredne hlučný — v kŕdli takmer neprestajne šteboce a bzučí. Charakteristické je stúpajúce chrapľavé „zríííí“. Hlas je však drobný a zvonivý, nie prenikavý ako u veľkých druhov. Vo voliére na záhrade nie je problémový, no v tichom byte môže neustály štebot kŕdľa časom rušiť. Druh sa najlepšie cíti vo voliére, ideálne na pozemku alebo v záhrade.
Stehlík borovicový sa vo veľkých kŕdľoch zhlukuje pri zdrojoch potravy a kŕmidlách, kde sa salmonelóza ľahko šíri cez navlhnuté krmivo znečistené trusom — a tento druh je na ňu medzi pinkami obzvlášť citlivý (často hynie do 24 hodín). Prevencia: časté čistenie a dezinfekcia krmidiel a napájačiek, suché krmivo, viac kŕmnych miest (aby sa vtáky nezhlukovali), okamžité odstránenie uhynutých jedincov a po každej obsluhe umývanie rúk (ide o zoonózu prenosnú aj na človeka). Pri náznaku úhynov dočasne odstráň kŕmidlá a dôkladne ich vyčisti.
Vo voľnej prírode sa stehlík borovicový dožíva v priemere okolo 9 rokov (zdroj: Animal Diversity Web), pričom mnohé jedince hynú podstatne skôr na predáciu, choroby či mrazy. Spoľahlivé údaje o dožití v zajatí prakticky neexistujú, pretože sa druh takmer nechová. Pri správnej starostlivosti — priestranná voliéra, kvalitná strava, prísna hygiena (prevencia salmonelózy) a ochrana pred vlhkom a prievanom — možno očakávať porovnateľnú alebo dlhšiu životnosť ako v prírode.
Stehlík borovicový nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES — nákup, predaj a chov v rámci EÚ nie sú obmedzené špeciálnymi povoleniami CITES. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR). V Severnej Amerike je však chytanie a chov pôvodných spevavcov silne regulovaný — dovoz odchytených amerických vtákov je nelegálny. Pri prípadnom nákupe v EÚ vždy over legálny pôvod (doklady, voliérový odchov) a preferuj krúžkované jedince.
Samica stavia plytké miskovité hniezdo dobre ukryté na vodorovnej vetve (najčastejšie ihličnana) a znáša zvyčajne 3–4 vajcia (rozsah 2–5). Sama ich približne 13 dní zahrieva, kým ju samec medzitým kŕmi. Mláďatá sa liahnu holé a slepé, vyletujú približne v 15 dňoch a samostatnosti dosahujú okolo 21. dňa; rodičia ich ešte chvíľu dokrmujú. Hniezdenie je načasované k dostatku semien (vrchol máj–júl).
Samec a samica sú si sfarbením takmer zhodní (veľmi slabý pohlavný dimorfizmus) — obe pohlavia sú hnedasté a husto škvrnité so žltými lemami v krídlach a chvoste. Samec má v priemere len o niečo viac žltej (najmä v krídlovom páse), čo je v teréne ťažko spoľahlivo rozlíšiteľné. Najistejším spôsobom určenia pohlavia je preto DNA-sexovanie; pomôcť môže aj pozorovanie tokového spevu a správania samca v hniezdnej sezóne.