Stehlík andský (Spinus spinescens)

Fringillidae (pinkovité)

Stehlík andský

Spinus spinescens — drobný zelenožltý vysokohorský stehlík andských páramo — samec s nápadnou čiernou čiapočkou, samica matnejšia a sivozelenšia

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN, 2018) — druh má veľmi veľký areál (rozsah výskytu, EOO, približne 616 000 km2 naprieč severnými Andami), čím ani zďaleka nedosahuje prahové hodnoty pre zraniteľnosť podľa kritéria veľkosti areálu, a jeho populácia je hodnotená ako stabilná, bez dokázaného poklesu. Hlavnými potenciálnymi hrozbami sú odlesňovanie, premena a degradácia vysokohorských biotopov (páramo) a fragmentácia, druh však dokáže využívať aj degradované a sekundárne porasty, čo stabilite populácie napomáha. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka9,5–11 cm (cca 11–12 g)
PôvodAndy — Kolumbia, Venezuela, Ekvádor
PovahaČulý, družný, relatívne tichý speváčik
StravaZrnožravec — semená bylín a tráv
Dožitiepresné údaje neoverené (cca 8–12 r, max. ~9 r doložené)
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

55% 18% 10% 9% STRAVA zloženie
Semená divokých vysokohorských bylín a tráv — najmä semená a kvety rastlín rodu Espeletia (frailejón), semená bodliakov, púpav a iných zložnokvetých; v prírode hlavná zložka, hľadaná často pri zemi 55%
Komerčná zmes pre stehlíky a exotické zrnožravce — proso, mak, repka, ľaničník, semienka divých tráv a buriny; základ dennej kŕmnej dávky v chove 18%
Olejnaté semená — niger (mračňák) a slnečnica drobná, lúpané; obľúbený zdroj energie, podávať s mierou 10%
Zelené a polozrelé krmivo — naklíčené semená, polozrelé metličky tráv a prosa, hviezdica, mladá púpava; dôležité najmä pri odchove mláďat 9%
Živočíšna bielkovina — drobný hmyz a vaječná zmes; sezónne, najmä počas hniezdenia a odchovu mláďat (stehlíky kŕmia mladé čiastočne aj drobným hmyzom) 5%
Minerály a doplnky — sépiová kosť, vápnik, grit, jemný štrk na dezintegráciu potravy v žalúdku 3%

Odporúčané potraviny

  • Kvalitná semenná zmes pre stehlíky a exotické zrnožravce — proso (rôzne druhy), mak, repka, ľaničník (camelina), semená divých tráv a buriny
  • Olejnaté semená s mierou — niger (mračňák) a lúpaná drobná slnečnica ako energetický doplnok, nie ako základ
  • Naklíčené a polozrelé semená — výrazne zvyšujú kondíciu a sú kľúčové pri odchove mláďat (polozrelé metličky prosa, tráv)
  • Zelené krmivo — hviezdica prostredná, mladá púpava, listy a semená divých bylín (nepostriekané, umyté)
  • Drobný hmyz a vaječná zmes — sezónne, najmä počas hniezdenia a odchovu mláďat ako zdroj živočíšnej bielkoviny
  • Ovocie a bobule v malom množstve — kúsok jablka, hrušky, čerstvé bobule (doplnok, nie základ)
  • Vitamíny a minerály — vápnik a vitamín D3, najmä pre samice v hniezdnej perióde
  • Sépiová kosť (cuttlebone) a grit — trvalo k dispozícii (zdroj vápnika a dezintegrácia semien v žalúdku)
  • Čerstvá pitná voda denne a plytká miska na kúpanie — vymieňaná každý deň

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre vtáky
  • Cibuľa, cesnak, pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Soľ, slané, korenené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) semená, zelenina a divé byliny neznámeho pôvodu — riziko otravy
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté semená a krmivo — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Nadbytok olejnatých semien (niger, slnečnica) — vedie k obezite, stučneniu pečene a zníženej plodnosti
Tip od odborníka Stehlík andský je zrnožravý speváčik (finch) — základom jeho stravy sú semená divokých vysokohorských bylín a tráv, ktoré v prírode hľadá najmä pri zemi; obľubuje semená a kvety rastlín rodu Espeletia (frailejón), ďalej bodliaky, púpavy a semená rôznych zložnokvetých. V chove postav jedálniček na kvalitnej semennej zmesi pre stehlíky a exotické zrnožravce (proso, mak, repka, ľaničník, semená divých tráv), doplnenej olejnatými semenami (niger, drobná lúpaná slnečnica) podávanými len s mierou — sú energeticky bohaté a ich nadbytok vedie k obezite a stučneniu pečene. Pre dobrú kondíciu a najmä pri odchove mláďat sú kľúčové naklíčené a polozrelé semená, zelené krmivo (hviezdica, mladá púpava) a sezónne drobný hmyz a vaječná zmes — stehlíky kŕmia mláďatá čiastočne aj živočíšnou bielkovinou. Vápnik a vitamín D3 sú dôležité pre samice v hniezdnej perióde, sépiová kosť a grit majú byť k dispozícii trvalo. Čistá pitná voda a plytká kúpacia miska s dennou výmenou sú samozrejmosťou. Konkrétne chovateľské skúsenosti práve s týmto druhom sú v literatúre obmedzené — odporúčania sú extrapolované zo všeobecných návodov pre stehlíky a čížiky rodu Spinus.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 4 Zriedkavosť 2.4
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Stehlík andský je relatívne tichý speváčik — vydáva jemné stehlíkovité „cvrlikanie“ a melodické trilky, vrátane typického klesavého „tswee“ volania často počuteľného za letu. Hlasitosť je nízka a bežne nevadí ani v bytovom chove; v kŕdli je vokalizácia o čosi výraznejšia, no nie je to hlučný ani prenikavý druh.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Stehlík andský nie je maznavý vták na ruku — ako väčšina stehlíkov a čížikov je to druh primárne na pozorovanie a počúvanie spevu. Fyzický kontakt ho stresuje. Najväčší pôžitok prinesie pozorovanie čulého páru alebo kŕdľa v priestrannej, dobre vybavenej voliére či klietke.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi čulý a pohyblivý druh — stehlík andský je celý deň v pohybe, obratne sa preháňa krovím a vegetáciou, šplhá po vetvičkách a hľadá semená aj na zemi. Potrebuje priestrannú letovú klietku alebo voliéru s dostatkom miesta na poletovanie, vetvami a vegetáciou; v tesnej klietke trpí nedostatkom pohybu a nudí sa.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Stehlík andský nenapodobňuje ľudskú reč — speváčiky tejto skupiny túto schopnosť nemajú. Má príjemný vrodený spev tvorený cvrlikaním a melodickými trilkami, no ľudskú reč ani slová sa nenaučí. Spev je samoúčelný a slúži na komunikáciu a tok, nie na imitáciu.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Stehlík andský patrí medzi melodické, ale nie hlučné speváčiky — jeho hlas tvorí živá, voľne plynúca séria vysokých tónov popretkávaná valivými trilkami (opisovaná ako „lively rambling series of notes“). Typické je klesavé stehlíkovité „tswee“ volanie, ktoré často vydáva za letu. Spev je príjemný a melodický, intenzitou však nízky až stredný — bežne neprekáža ani v byte. V kŕdli je vokalizácia o niečo bohatšia, keďže sa ozýva viac jedincov naraz. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.

Dokáže hovoriť? Stehlík andský nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie z okolia. Speváčiky tejto skupiny túto schopnosť nemajú — repertoár cvrlikania a trilkov je vrodený. Reč ani slová sa nenaučí; jeho spev slúži na komunikáciu v kŕdli, obhajobu teritória a tok počas hniezdnej sezóny.

Typické zvuky

  • Klesavé stehlíkovité „tswee“ volanie — typický kontaktný a letový hlas, často počuteľný keď vták preletuje
  • Živá voľne plynúca séria vysokých tónov — melodický spev bez pevnej štruktúry („lively rambling series“)
  • Valivé trilky — vsúvané do spevu, dodávajú mu typický stehlíkovitý zvonivý charakter
  • Jemné kŕdľové cvrlikanie — tiché kontaktné zvuky, ktorými sa jedince v húfe navzájom dovolávajú

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Predpokladaná hniezdna sezóna (orientačne marec–august, viazaná na obdobie dažďov a dostatok semien; presné údaje pre tento druh neoverené)
Tok — samec spieva z vyvýšeného miesta a predvádza sa pred samicou, pár sa drží spolu (orientačné)
Odchov mláďat — zvýš podiel naklíčených a polozrelých semien, zelene a vaječnej zmesi; vápnik trvalo (orientačné — presné údaje neoverené)
Pokojové obdobie — mimo hniezdenia dopraj kŕdľu pokoj a vyrovnanú stravu bez prebytku olejnatých semien
Pelichanie — po hniezdnej sezóne; zvýš bielkoviny (vaječná zmes), vitamíny a vápnik na kvalitné nové perie
Celoročne: čerstvá pitná voda denne, sépiová kosť a grit trvalo, plytká kúpacia miska; v zime prístup do chráneného nezamŕzajúceho priestoru

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Stredne náročný klietkový a voliérový stehlík — stehlík andský nie je ideálny pre úplného začiatočníka. Vyžaduje priestrannú letovú klietku alebo voliéru, kvalitnú semennú stravu s naklíčenými semenami a zelenou, vyváženie olejnatých semien (riziko obezity) a v zime prístup do chráneného nezamŕzajúceho priestoru. Pre skúsenejšieho chovateľa stehlíkov a čížikov je to však vďačný, čulý a pekne sfarbený speváčik. Konkrétne chovateľské skúsenosti práve s týmto druhom sú v literatúre obmedzené — vychádzaj zo všeobecných návodov pre stehlíky a čížiky rodu Spinus.
Priestor Pár alebo malá skupina: priestranná letová klietka alebo voliéra. Pre pár je orientačne vhodná klietka s dĺžkou aspoň 80–100 cm na voľný let, ešte lepšie je menšia voliéra. Druh je čulý a veľa lieta — vybav priestor vetvami rôznej hrúbky, prirodzenou vegetáciou alebo krovím, miestami na hľadanie potravy pri zemi a plytkou miskou na kúpanie. Drôtové rozstupy primerane drobnému vtákovi. Pre kŕdeľ či hniezdny chov je ideálna vonkajšia voliéra s krytou, chránenou (v zime nezamŕzajúcou) časťou; druh pochádza z chladnejších vysokohorských oblastí, ale priame mrazy a vlhko mu neprospievajú.
Deti v domácnosti Vhodný pre rodiny ako vták na pozorovanie a počúvanie spevu v klietke či voliére. Stehlík andský je čulý, pekne sfarbený a relatívne tichý — deti zaujme svižným poletovaním, šplhaním po vetvičkách a melodickým cvrlikaním. Nie je určený na maznanie ani branie do rúk. Pravidlá pre deti: (1) vták nie je hračka — nenaháňaj ho, nepoklepávaj na klietku; (2) kŕmenie a pozorovanie áno, chytanie do rúk nie; (3) po obsluhe klietky umývanie rúk.
Hlučnosť Áno — stehlík andský je tichý druh s jemným cvrlikaním a melodickými trilkami. Hlas je príjemný a nepreniká rušivo cez steny, preto je vhodný aj do bytu či záhradnej voliéry v obytnej zóne. Pri chove väčšieho kŕdľa je vokalizácia o čosi výraznejšia, stále však nenáročná na okolie.
Verdikt odborníka Stehlík andský (Spinus spinescens) je drobný (9,5–11 cm, približne 11–12 g) zelenožltý stehlík z čeľade pinkovité (Fringillidae). Druh je výrazne pohlavne dvojtvárny: dospelý samec má tmavoolivovo-zelený vrch tela, žltozelený spodok a najnápadnejším znakom je sýto čierna čiapočka na temene a čele, doplnená výraznými žltými zrkadielkami na krídlach a žltými poľami v chvoste; samica čiernu čiapočku buď nemá vôbec, alebo ju má len naznačenú a oveľa menej ostro ohraničenú, je celkovo matnejšia a sivozelenšia a stred brucha až podchvostie máva belavé. Druh obýva otvorené vysokohorské biotopy — krovinaté páramo, horské lúky s roztrúsenými stromami a okraje vlhkých horských lesov Kolumbie, západnej a severnej Venezuely a severného Ekvádora, zhruba od 1 800 do 3 700 m n. m. Žije v pároch a malých čulých kŕdľoch (až okolo 20 jedincov), nezriedka v zmiešaných húfoch, a ako zrnožravec sa živí semenami divých bylín a tráv (najmä rodu Espeletia), ktoré hľadá často pri zemi. V chove ide o stredne náročného klietkového a voliérového speváčika pre skúsenejších chovateľov stehlíkov a čížikov: potrebuje priestrannú letovú klietku alebo voliéru, kvalitnú semennú stravu s naklíčenými semenami a zeleňou, opatrné dávkovanie olejnatých semien a v zime chránený nezamŕzajúci priestor. Je relatívne tichý s príjemným cvrlikaním, preto je znesiteľný aj v byte. Rozmnožovanie tohto druhu vo voľnej prírode je slabo preskúmané — konkrétne údaje o hniezde, znáške a inkubácii nie sú spoľahlivo overené a uvádzajú sa len orientačne analógiou s príbuznými stehlíkmi. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC, 2018) so stabilnou populáciou a veľkým areálom (EOO ~616 000 km2); nie je zaradený v CITES. Konkrétne chovateľské skúsenosti práve s týmto druhom sú obmedzené, husbandry odporúčania sú extrapolované zo všeobecných návodov pre rod Spinus.

Prostredie a požiadavky

Klietka alebo voliéra
Priestranná letová klietka (dĺžka aspoň 80–100 cm pre pár), ešte lepšie menšia voliéra — tesná klietka je nevhodná
Stehlík andský je čulý a veľa lieta — potrebuje priestor na voľný let, nie tesnú klietku. Pre pár je orientačne vhodná klietka s dĺžkou aspoň 80–100 cm, ideálom je však voliéra. Vybav priestor vetvami rôznej hrúbky, prirodzenou vegetáciou alebo krovím, miestami na hľadanie potravy pri zemi a plytkou kúpacou miskou. Pre kŕdeľ alebo hniezdny chov je najlepšia vonkajšia voliéra s krytou chránenou časťou.
Spoločnosť a chov v kŕdli
V páre alebo malom kŕdli; sólový chov je nevhodný
Druh je spoločenský — v prírode žije v pároch a malých čulých kŕdľoch (až ~20 jedincov), často v zmiešaných húfoch. Sólový chov mu nevyhovuje a spôsobuje stres. Darí sa mu v páre alebo malej skupine v dostatočne veľkej klietke či voliére. Pri hniezdnom chove drž jeden pár na voliéru/klietku a oddeľuj rôzne druhy stehlíkov, aby nedochádzalo k hybridizácii.
Teplota
Znáša chlad (pochádza z hôr), ale neznáša náhle mrazy, prievan ani vlhko; v zime nezamŕzajúci chránený priestor
Pochádza z chladnejších vysokohorských oblastí Andd (1 800–3 700 m), preto znáša nižšie teploty lepšie ako tropické druhy. Náhle mrazy, prievan a vlhko mu však neprospievajú, najmä u vtákov nezvyknutých na vonkajší chov. Vonkajšia voliéra vyžaduje chránenú, v zime nezamŕzajúcu úkrytovú časť a postupnú aklimatizáciu na vonkajšie podmienky.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Malé miskovité hniezdo v krovine alebo hustej vegetácii; materiál — jemné stebielka, korienky, rastlinné vlákna, vlna, machy (orientačné — presné údaje neoverené)
Rozmnožovanie tohto druhu vo voľnej prírode je slabo preskúmané. Analógiou s príbuznými stehlíkmi a čížikmi stavia samica pravdepodobne malé miskovité hniezdo (cup nest) v krovine alebo hustej vegetácii z jemných stebielok, korienkov, rastlinných vlákien a machu. V chove ponúkni prútené alebo plastové hniezdne košíčky a hniezdny materiál (kokosové vlákno, jutu, suché trávy) v krytých zarastených kútoch. Presné rozmery a umiestnenie hniezda nie sú pre tento druh overené.
Kúpanie a hygiena
Plytká miska na kúpanie s dennou výmenou vody; suché a čisté prostredie
Druh sa rád kúpe — ponúkaj plytkú misku s čistou vodou a meň ju denne. Pravidelné čistenie misiek, podestielky a suché prostredie sú základom prevencie plesní (aspergilóza) a parazitov. Dbaj, aby vtáky neznečisťovali krmivo a pitnú vodu trusom.
Svetlo a denný režim
Pravidelný cyklus svetla a tmy; dlhší deň, teplo a dostatok krmiva stimulujú hniezdnu náladu
Stehlík andský je denný vták s aktívnym kŕdľovým správaním. Potrebuje pravidelný cyklus svetla a tmy s dostatkom pokojného nočného odpočinku. Dlhší deň, teplo a dostatok kvalitného krmiva (naklíčené a polozrelé semená) stimulujú hniezdnu náladu; v prírode je hniezdenie viazané najmä na obdobie dažďov a dostatku semien.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Orientačne marec–august (viazané na obdobie dažďov a dostatok semien; presné údaje pre tento druh neoverené)

Rozmnožovanie stehlíka andského vo voľnej prírode je slabo preskúmané. Analógiou s príbuznými stehlíkmi sa samec predvádza spevom z vyvýšeného miesta a pár sa drží spolu. Hniezdenie pravdepodobne stimulujú dlhší deň, teplo a dostatok semien (v prírode viazané na obdobie dažďov). Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne okolo 1 roka (analógiou s príbuznými druhmi; presné údaje neoverené).

Hniezdo a znáška
Presné údaje neoverené — analógiou s príbuznými stehlíkmi orientačne 3–5 vajec

Presný počet vajec a stavba hniezda pre tento druh nie sú spoľahlivo overené. Analógiou s príbuznými stehlíkmi a čížikmi rodu Spinus stavia samica pravdepodobne malé miskovité hniezdo (cup nest) v krovine alebo hustej vegetácii a znáša orientačne 3–5 vajec (uvádzané ako orientačné, nie druh-špecifické). V chove ponúkni hniezdne košíčky a materiál v krytých zarastených kútoch; hniezdo zbytočne nekontroluj.

Inkubácia
Približne 12–14 dní; pravdepodobne prevažne samica (orientačné — druh-špecifické údaje neoverené)

Na vajíčkach sedí pravdepodobne prevažne samica (typické pre stehlíky), ktorú samec v tomto období kŕmi. Presné trvanie inkubácie pre S. spinescens nie je overené — pri príbuzných stehlíkoch a čížikoch trvá približne 12–14 dní. V tomto období je kľúčový pokoj a dostatok kvalitného krmiva (naklíčené a polozrelé semená).

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá kŕmia rodičia; pri odchove nevyhnutné naklíčené/polozrelé semená a drobná bielkovina

Mláďatá sa liahnu holé a slepé — kŕmia ich rodičia prevažne čiastočne natrávenou semennou kašou, doplnenou drobným hmyzom. Naklíčené a polozrelé semená, zelené krmivo a vaječná zmes sú v tomto období nevyhnutné — bez kvalitnej výživy rodičia mláďatá riadne nedokŕmia. Presné údaje o vývoji mláďat tohto druhu nie sú overené.

Vyletenie a vývoj mláďat
Presné údaje o vyletení neoverené; juvenily matnejšie, dospelý šat získavajú pelichaním

Presná dĺžka hniezdneho vývoja a vek vyletenia pre tento druh nie sú v dostupných zdrojoch overené (analógiou s príbuznými stehlíkmi mláďatá zvyčajne vyletujú približne po 13–17 dňoch). Juvenilné jedince sú celkovo matnejšie a sivozelenšie; mladé samce čiernu čiapočku nadobúdajú postupne pelichaním do dospelého šatu. Rodičia mláďatá po vyletení ešte istý čas dokrmujú.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne okolo 1 roka — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s porovnateľnými stehlíkmi a čížikmi rodu Spinus sa odhaduje približne na 1 rok. Mladé samce dosahujú plné dospelé sfarbenie vrátane čiernej čiapočky postupne, pelichaním.

Ochočenie a kontakt

4 Trvanie: Aklimatizácia na chovateľa trvá niekoľko týždňov; vták si zvykne na pravidelnú obsluhu a prestane panikáriť. Skutočné ochočenie na ruku nie je cieľom — ide o vtáka primárne na pozorovanie a počúvanie spevu v klietke alebo voliére.

Stehlík andský je plachý, ale zvedavý kŕdľový speváčik — pri pravidelnom kŕmení a kľudnom zaobchádzaní si na prítomnosť chovateľa postupne zvyká a prestáva plašiť. Nie je to vták na ruku — manipulácia ho stresuje a chytaniu sa bráni. Kľúč k dôvere: pravidelné kŕmenie v rovnaký čas, ponúkanie obľúbených pochúťok (naklíčené semená, polozrelé metličky), pokojný a pomalý pohyb pri klietke a chov vo dvojici alebo malom kŕdli, ktorý vtákom dáva istotu.

1

Po prevoze nechaj pár alebo kŕdeľ 2–3 týždne v pokoji aklimatizovať v tichom prostredí — nepresúvaj klietku, minimalizuj vyrušovanie

2

Pohybuj sa pri klietke pokojne a pomaly — náhle pohyby a hlasné zvuky plašia drobné stehlíky viac ako pokojné druhy

3

Kŕm v rovnaký čas a ponúkaj obľúbené pochúťky (naklíčené semená, polozrelé metličky, zeleň) — vták si spojí tvoju prítomnosť s odmenou

4

Nechytaj vtáka do rúk bez nevyhnutného dôvodu — stres z chytania spomaľuje aklimatizáciu; chovaj druh v dvojici alebo kŕdli, ktorý mu dáva pocit bezpečia

Cena a kde kúpiť

presné údaje neoverené — orientačne 40–100 EUR za kus u špecialistov na stehlíky a exotické zrnožravce

Stehlík andský je v SR a ČR menej bežný klietkový a voliérový speváčik — chová sa, ale nie je tak rozšírený ako európske stehlíky či bežné čížiky. Druh nie je zaradený v CITES, takže nákup a chov v rámci EÚ nevyžadujú špeciálne povolenia CITES, no ponuka je skôr sporadická — objavuje sa u špecialistov na stehlíky, čížiky a juhoamerické zrnožravce. Orientačná cena sa odhaduje na 40–100 EUR za kus (analógiou s inými chovanými druhmi stehlíkov a čížikov rodu Spinus na bazos.sk, iFauna.cz a nemeckých/holandských platformách). Presné aktuálne trhové ceny pre SR/ČR sa nepodarilo overiť z verejných inzerátov. Pred kúpou kontaktuj chovateľov stehlíkov v rámci SZCH alebo európskych spolkov; vždy over legálny pôvod (doklady od chovateľa) a preferuj krúžkované, v zajatí odchované jedince.

Špecialistov na stehlíky, čížiky a juhoamerické zrnožravce v SR/ČR, Nemecku, Holandsku a Belgicku — voliérovo odchované, krúžkované jedince s dokladmi o pôvode
Chovateľské burzy a výstavy exotického vtáctva (ZO SZCH, ČSCH, COM-affiliated clubs) — možnosť porovnania a odborného poradenstva o chove stehlíkov
Inzertné servery iFauna.cz, Bazos.sk, Vogelmarkt.de — over vek, pôvod, krúžok a doklady; vypýtaj si informácie o doterajšej strave a prostredí
Na čo si dať pozor Stehlík andský je v chove menej bežný — ponuky sú sporadické. Výhodou je jasný pohlavný dimorfizmus: dospelého samca spoznáš podľa sýto čiernej čiapočky na temene a výraznejšieho žltozeleného sfarbenia, samica čiapočku nemá alebo ju má len naznačenú a je matnejšia, sivozelenšia (u mladých vtákov môže byť určenie menej isté — vtedy pomôže DNA-sexovanie alebo skúsený chovateľ). Kúp vždy aspoň pár — sociálnemu kŕdľovému druhu sólový chov nevyhovuje. Vyberaj aktívneho vtáka s hladkým priliehavým perím, jasnými očami a čistým okolím kloaky. Pred kúpou si over legálny pôvod (doklady, krúžok) a podmienky doterajšieho chovu — druh potrebuje semennú stravu so zeleňou a priestrannú klietku či voliéru.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Stehlík andský 9,5–11 cm Čížik lesný 11–12,5 cm Čížik ohnivý cca 10 cm Stehlík žltobruchý cca 10–11 cm Stehlík kapucňový cca 10–13 cm
Stehlík andský Čížik lesný (Spinus spinus) Čížik ohnivý (Spinus cucullatus) Stehlík žltobruchý (Spinus xanthogastrus) Stehlík kapucňový (Spinus magellanicus)
Dĺžka9,5–11 cm11–12,5 cmcca 10 cmcca 10–11 cmcca 10–13 cm
Váhacca 11–12 gcca 12–18 gcca 11–13 gcca 11–13 gcca 10–14 g
Dožitiecca 8–12 r (orientačne; max. ~9 r doložené)cca 8–12 rcca 8–12 rcca 8–12 rcca 8–14 r
Hlučnosť4/53/55/54/53/5
Stav IUCNIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN EN, CITES IIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaDrobný zelenožltý stehlík; samec má tmavoolivovo-zelený vrch, žltozelený spodok a sýto čiernu čiapočku, žlté zrkadielka na krídlach a žlté polia v chvoste; samica matnejšia, sivozelenšia, bez čiapočky alebo len naznačenou, belavý stred bruchaŽltozelený európsky čížik; samec má čiernu čiapočku a čierny podbradok, žlté pruhy na krídlach, prúžkované boky; samica matnejšia, viac prúžkovaná, bez čierneho temenaDrobný čížik; samec ohnivo červený s čiernou hlavou a krídlami, samica sivá s červenkastým nádychom na hrudi a kostrčiSamec celý čierny na hlave, hrudi a vrchu tela s kontrastným sýto žltým bruchom a žltými zrkadielkami; samica olivovozelená so žltkastým spodkom, bez čiernej kapucneSamec má celú čiernu hlavu (kapucňu), olivovozelený vrch a žltý spodok a kostrč so žltými zrkadielkami; samica matnejšia bez čiernej hlavy
AreálAndy sev. Južnej Ameriky — Kolumbia, záp. a sev. Venezuela, sev. Ekvádor; krovinaté páramo a horské lúky cca 1 800–3 700 m; družný zrnožravec, v chove menej bežnýEurópa a Ázia v ihličnatých a zmiešaných lesoch — domáci čížik, v chove veľmi bežný a nenáročný; odlišuje sa od stehlíka andského areálom a o čosi väčšou veľkosťouVenezuela (a okolie) — vzácny, prísne chránený; na rozdiel od stehlíka andského je v CITES I a IUCN EN. Ceria sa pre červené sfarbenie (kanáričie hybridy); chov je prísne regulovanýAndy a horské oblasti Južnej Ameriky (Kolumbia po Bolíviu) a Stredná Amerika — od stehlíka andského sa odlišuje rozsiahlou čiernou kapucňou samca (nielen čiapočkou) a sýtejším žltým bruchomŠiroko v Južnej Amerike (Andy aj nížiny) — najbežnejší juhoamerický čížik v chove; od stehlíka andského sa líši celou čiernou hlavou samca (nie len čiapočkou) a väčším areálom vrátane nížin

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena hlasu

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva, vlhkej podestielky alebo zatuchnutých semien. Prevencia: čerstvé, suché semená a krmivo z overeného zdroja, hygienická a dobre vetraná klietka či voliéra, suchá podestielka. Liečba antifungálnymi liekmi je dlhá a patrí do rúk aviárneho veterinára.

Obezita a stučnenie pečene (lipidóza)
stredná

Príznaky: Nadváha, lenivosť, znížená plodnosť, dýchavičnosť pri námahe, tukové hrudky pod kožou, náhly úhyn

Civilizačná choroba zrnožravcov z prebytku olejnatých semien (niger, slnečnica) a nedostatku pohybu. Stehlíky majú rady tučné semená, no ich nadbytok poškodzuje pečeň a znižuje plodnosť. Prevencia: vyvážená semenná zmes s obmedzeným podielom olejnatých semien, dostatok zelene a naklíčených semien, priestranná klietka na let. Manažment hmotnosti konzultuj s veterinárom.

Kokcidióza a črevné parazity (kokcídie, hlísty)
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť, apatia

Vtáky kŕmené pri zemi a v skupinách sú náchylné na črevné parazity šíriace sa trusom. Prevencia: hygiena klietky a kŕmnych misiek, neznečisťovanie krmiva a vody trusom, pravidelná koprologická kontrola. Liečba cielenými antiparazitikami podľa nálezu pod dohľadom veterinára; nové vtáky drž v karanténe 2–4 týždne.

Zadržanie vajca (egg binding) u samíc
vysoká

Príznaky: Samica nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch okolo kloaky, ochrnutie nôh

Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav, u drobných zrnožravcov pomerne rizikový. Najčastejší pri nedostatku vápnika, chlade alebo u príliš mladých samíc. Pomáha teplo, vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: vápnik a vitamín D3 v hniezdnej perióde, sépiová kosť trvalo k dispozícii, teplé prostredie.

Podchladenie a respiračné infekcie
stredná

Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, nechutenstvo, sťažené dýchanie, výtok z nozdier

Hoci druh pochádza z chladnejších vysokohorských oblastí, náhle mrazy, prievan a vlhko mu neprospievajú a zvyšujú riziko nasadajúcich bakteriálnych a plesňových infekcií, najmä u vtákov nezvyknutých na vonkajší chov. Prevencia: chránená bezprievanová úkrytová časť voliéry, sucho, v zime nezamŕzajúci priestor a postupná aklimatizácia.

Prevencia Stehlík andský je pri správnej starostlivosti odolný klietkový speváčik. Zdravie stojí na štyroch pilieroch: (1) Vyvážená semenná strava — kvalitná zmes pre stehlíky s obmedzeným podielom olejnatých semien (niger, slnečnica), doplnená naklíčenými a polozrelými semenami, zeleňou a sezónne bielkovinou; nadbytok tučných semien vedie k obezite a stučneniu pečene. (2) Sucho a ochrana pred mrazom a prievanom — druh znesie chlad, ale nie náhle mrazy, vlhko a prievan; v zime potrebuje nezamŕzajúci chránený priestor. (3) Hygiena — denná výmena vody, pravidelné čistenie misiek a podestielky, neznečisťovanie krmiva trusom ako prevencia parazitov a plesní. (4) Karanténa nových vtákov 2–4 týždne a pravidelná kontrola trusu. Pri každom príznaku choroby (ťažké dýchanie, riedky trus, apatia) vyhľadaj aviárneho veterinára.

Zaujímavosti

1

Čierna čiapočka prezrádza samca — najjednoduchším poznávacím znakom pohlavia je sýto čierna čiapočka na temene a čele samca, ktorá samici úplne chýba alebo je u nej len slabo naznačená. Vďaka tomu sa pohlavia stehlíka andského rozlišujú podstatne ľahšie než u mnohých iných drobných speváčikov, čo je praktická výhoda pre chovateľov pri zostavovaní párov.

2

Špecialista na frailejóny — druh má zvláštnu obľubu v semenách a kvetoch rastlín rodu Espeletia (frailejón) — ikonických „vlkatých“ rastlín vysokohorského páramo. Práve naviazanosť na tieto a ďalšie vysokohorské byliny určuje jeho výskyt v otvorenej krajine nad hornou hranicou lesa.

3

Vták vysokých Andd — stehlík andský patrí k speváčikom, ktoré žijú vysoko v horách, bežne medzi 1 800 a 3 700 m n. m. (výnimočne klesá k 1 500 m). Obýva chladné krovinaté páramo a horské lúky s roztrúsenými stromami, kde mu nevadia nízke teploty, ktoré by tropickým druhom prekážali.

4

Družný kŕdľový speváčik — žije v pároch a malých čulých kŕdľoch (až okolo 20 jedincov), často spojený do zmiešaných húfov s inými druhmi. Potravu hľadá svižne a obratne, nezriedka priamo na zemi, a celý kŕdeľ sa pohybuje a vokalizuje spoločne.

5

Príbuzný červeného čížika i čížika lesného — patrí do rovnakého rodu Spinus ako európsky čížik lesný (Spinus spinus) či vzácny a prísne chránený čížik ohnivý (Spinus cucullatus), ktorý je na rozdiel od stehlíka andského zaradený v prílohe I CITES. So skupinou zdieľa zrnožravosť, kŕdľové správanie a melodický stehlíkovitý hlas.

6

Taxonomická história v troch rodoch — druh bol pôvodne opísaný ako Chrysomitris spinescens (Bonaparte, 1850), neskôr radený do rodu Carduelis a prechodne aj Sporagra, dnes patrí do rodu Spinus. Staršie zdroje a chovateľská literatúra preto uvádzajú aj mená Carduelis spinescens a Sporagra spinescens.

7

Dva až tri poddruhy — podľa autority sa rozlišujú 2 (IOC) až 3 (Clements) poddruhy: nominátny spinescens, nigricauda zo západných a stredných kolumbijských Andd a u niektorých autorít aj capitaneus z izolovaného pohoria Sierra Nevada de Santa Marta. Geografická izolácia horských masívov prispieva k ich rozlíšeniu.

8

Relatívne tichý do bytu — na rozdiel od mnohých hlučných exotov je stehlík andský príjemný a nie príliš hlasný speváčik. Jeho melodické cvrlikanie a valivé trilky s typickým klesavým „tswee“ volaním zriedka prekážajú susedom, čo z neho robí znesiteľnejšieho obyvateľa bytu než mnohé krikľavé druhy.

9

Stabilný druh s veľkým areálom — napriek viazanosti na úzky pás vysokohorských biotopov má druh veľký rozsah výskytu (EOO približne 616 000 km2) naprieč severnými Andami a IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou; dokáže využívať aj degradované a sekundárne porasty, čo prispieva k jeho stabilite.

Taxonomická klasifikácia

species Stehlík andský (Spinus spinescens)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Fringillidae (pinkovité)
Rod Spinus Koch, 1816
Druh Spinus spinescens (Bonaparte, 1850)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — juhoamerický vysokohorský andský druh, chovaný ojedinele v zajatí ako klietkový a voliérový zrnožravý speváčik
Poddruhy Druh sa zvyčajne delí na 2 (podľa IOC) až 3 (podľa Clements) poddruhy: nominátny S. s. spinescens (východné a severné Venezuela, Anddy záp. Venezuely až sev. Ekvádor), S. s. nigricauda (záp. a stredné kolumbijské Andy na juh po Caldas a sev. Tolimu) a u niektorých autorít aj S. s. capitaneus (capitanea) z pohoria Sierra Nevada de Santa Marta v sev. Kolumbii. Druh bol pôvodne opísaný v rode Chrysomitris (Chrysomitris spinescens), typová lokalita Santa Fe de Bogotá (Kolumbia). Synonymá: Carduelis spinescens, Sporagra spinescens, Chrysomitris spinescens. Typový autor: Bonaparte, 1850.
Avibase_ID 56FF55E54A08DC7F

? Často kladené otázky

Veľmi ľahko — podľa čiernej čiapočky. Dospelý samec má na temene a čele sýto čiernu čiapočku a celkovo výraznejšie žltozelené sfarbenie s nápadnými žltými zrkadielkami na krídlach. Samica čiernu čiapočku buď úplne nemá, alebo ju má len slabo naznačenú a oveľa menej ostro ohraničenú; je celkovo matnejšia, sivozelenšia a stred brucha až podchvostie máva belavé. U mladých vtákov, ktoré ešte nezískali dospelý šat, môže byť určenie menej isté — vtedy pomôže DNA-sexovanie alebo skúsený chovateľ.

Áno, je to zrnožravec (finch). V prírode tvoria základ jeho stravy semená divokých vysokohorských bylín a tráv, najmä semená a kvety rastlín rodu Espeletia (frailejón), ďalej bodliaky a iné zložnokveté. Vo voliére postav jedálniček na kvalitnej semennej zmesi pre stehlíky (proso, mak, repka, ľaničník), doplnenej olejnatými semenami (niger, slnečnica) s mierou, naklíčenými a polozrelými semenami, zeleňou a sezónne drobným hmyzom či vaječnou zmesou. Nadbytok tučných semien vedie k obezite a chorobám pečene.

Nie, je to relatívne tichý druh — a do bytu sa hodí. Vydáva jemné, melodické cvrlikanie a valivé trilky s typickým klesavým „tswee“ volaním, ktoré počuť najmä za letu. Hlasitosť je nízka a bežne neprekáža ani susedom. Pri chove väčšieho kŕdľa je vokalizácia o čosi výraznejšia, no stále nejde o hlučný ani prenikavý druh — naopak, jeho spev je príjemný.

Nie — stehlík andský potrebuje priestor na let. Je to veľmi čulý vták, ktorý sa rád preháňa vegetáciou a veľa lieta. Pre pár je orientačne vhodná letová klietka s dĺžkou aspoň 80–100 cm, ešte lepšia je menšia voliéra. Vybav ju vetvami rôznej hrúbky, prirodzenou vegetáciou či krovím a miestami na hľadanie potravy pri zemi. V tesnej klietke trpí nedostatkom pohybu a nudí sa; malú klietku použi len dočasne pri premiestnení alebo karanténe.

Presné overené údaje o dožití tohto druhu sú obmedzené. Pre druh je uvádzané maximálne zaznamenané dožitie okolo 9 rokov; porovnateľné stehlíky a čížiky rodu Spinus sa v chove pri dobrej starostlivosti dožívajú orientačne 8–12 rokov. Kľúčom k dlhému životu je priestranná klietka či voliéra, vyvážená semenná strava s obmedzením olejnatých semien, ochrana pred mrazom a prievanom, čistota a prevencia parazitov.

Stehlík andský nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES — nákup, predaj a chov v rámci EÚ nie sú obmedzené špeciálnymi povoleniami CITES. (Pozor — netreba si ho mýliť s príbuzným čížikom ohnivým, Spinus cucullatus, ktorý v CITES I zaradený je.) Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR). Pri dovoze z EÚ či tretích krajín platia všeobecné veterinárne a TRACES/EU-nariadenia. Pri nákupe vždy over legálny pôvod (doklady od chovateľa) a preferuj krúžkované, v zajatí odchované jedince.

Rozmnožovanie stehlíka andského vo voľnej prírode je slabo preskúmané a presné druh-špecifické údaje nie sú spoľahlivo overené. Hniezdenie je pravdepodobne viazané na obdobie dažďov a dostatok semien (orientačne marec–august). Analógiou s príbuznými stehlíkmi a čížikmi rodu Spinus sa uvádza orientačne 3–5 vajec a inkubácia približne 12–14 dní, na ktorých sedí prevažne samica (uvádzame ako orientačné, nie druh-špecifické). V chove ponúkni hniezdne košíčky a materiál v krytých zarastených kútoch a hniezdo zbytočne nevyrušuj.

ZDROJ: Avibase (Spinus spinescens, ID 56FF55E54A08DC7F, SK názov stehlík andský, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=56FF55E54A08DC7F a https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=56FF55E

 Video — Stehlík andský

Stehlík andský (Spinus spinescens) — video o speve a chove

Stehlík andský (Spinus spinescens) — starostlivosť, voliéra a kŕmenie

 Cudzie názvy

Anglicky:   Andean Siskin, Česky:   čížek andský, Nemecky:   Andenzeisig, Španielsky:   Jilguero Andino, Francúzsky:   Tarin des Andes, Taliansky:   Lucarino delle Ande, Holandsky:   Andessijs, Portugalsky:   Pintassilgo-andino, Poľsky:   czyż andyjski, Maďarsky:   andoki csíz, Rusky:   Андский чиж, Japonsky:   アンデスヒワ, Latinsky:   Spinus spinescens (Bonaparte, 1850)